65. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Kolegyne, kolegovia, pokladám za istú aj povinnosť moju možno vystúpiť a povedať pár myšlienok k tomuto návrhu ako bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý aj s tým obsahom má relatívne veľmi veľa spoločného. Na druhej strane ma teší, že je záujem do rozpravy k tejto problematike, ale zas, bohužiaľ, musím konštatovať vzhľadom na prítomnosť zástupcov vládnej koalície, že tento návrh už vopred zarezali.
Samozrejme, podporujem návrh ako taký, ja si myslím, že je aj dobre odôvodnený a vychádzajúc z toho, čo sa vonku deje, myslím vzhľadom na tú sociálno-ekonomickú situáciu, je aj celkom pochopiteľný. Ale bolo to už aj v úvodnom slove predkladateľa, ale aj v jednotlivých faktických poznámkach jasne povedané, že my sa potrebujeme najskôr vysporiadať s 13. dôchodkom. Trinásty dôchodok, dobre ste povedali, je štátna sociálna dávka, ktorá je vyplácaná zo štátu, to znamená, z rozpočtu. My potrebujeme dostať ten 13. dôchodok tam, kde zo zákona bol. To znamená, aby bol z dôchodkového systému vyplácaný a stal sa úplne stabilným a systémovým riešením. V tomto prípade sa dotknem aj možno trošku takej nepopulárnej témy. My sme predložili návrh zákona na 13. dôchodok, reálny dôchodok, možno na sklonku svojho vládnutia. Len chcem povedať, že malo to aj svoju veľkú logiku. Pokúsim sa ju veľmi v krátkosti pomenovať.
Vianočný príspevok bol zavedený ešte za prvej vlády Roberta Fica, keď tu sedela kolegyňa Tomanová ako ministerka, bolo veľmi dôležité zistiť, do akej miery tie vyhrážky, ktoré pravica mala voči tomuto zavedeniu, naplnia. Pretože oni to chceli zrušiť. Nabehla potom vláda Ivety Radičovej, minister Mihál a čuduj sa svete, nezrušili. Ponechali, to znamená, tam sa založila istá systémová nutnosť jednoducho pokračovať tomuto, no a vzhľadom na to, že aj vtedy bola nejaká tá ekonomická kríza iného charakteru, samozrejme, ako teraz, bolo potrebné istým spôsobom na niečo nadviazať. A to niečo sa volalo hospodárenie Sociálnej poisťovne. Keď som v roku 2012 preberal rezort, Sociálna poisťovňa mala, by som povedal, deficit jeden aj pol miliardy. To znamená, zo štátneho rozpočtu bolo potrebné naliať do Sociálnej poisťovne jeden a pol miliardy, aby si mohla plniť všetky zákonné povinnosti z hľadiska vyplácania dôchodkov všetkých typov.
No a prečo až na tom sklonku? No rok 2019 bol rokom, kedy sa podarilo zabezpečiť, že Sociálna poisťovňa mala vyrovnaný rozpočet. Vyrovnaný. To znamená, jeden a pol miliardy sme zlikvidovali, a preto sme sa systémovo mohli zaoberať aj myšlienkou ako ďalej, ako pomôcť tým dôchodcom, pretože bol k tomu reálny čas a, samozrejme, aj reálne ekonomické výsledky tej Sociálnej poisťovne. Každopádne si myslím, že vianočný príspevok ako taký splnil svoju, by som povedal, svoj, svoj účel, ktorý tu mal pri samotnom zriadení, a práve preto je potrebné poďakovať všetkým tým, ktorí sa podieľali na vyplácaní a zavedení a vôbec realizácii za tie roky a skutočne prejsť na systémové riešenie. A systémové riešenie sa volá reálny dôchodok trinásty, ktorý by mal mať zachované dva princípy. Princíp solidarity, ten je absolútne nevyhnutný, ale aby aj zohľadňoval zásluhovosť. My sme ju v tom riešení, ktoré sme vtedy navrhli, mali zachovanú. Pretože rovnaký priemerný dôchodok, myslím, že 465 alebo koľko eur to vtedy bolo, by bol býval dostal každý dôchodca, aj ten, čo má ten najnižší príjem okolo 260 eur, ale aj ten čo má ten najvyšší. To znamená, tam by bola každopádne zachovaná aj solidarita, ale už do istej mieri zohľadnená, zohľadnená aj tá zásluhovosť.
No a druhá myšlienka, ktorú chcem povedať, viete, mimo tohto systémového riešenia je nevyhnutná tu na tých návrhov, ale skôr z opozície tu bolo v predchádzajúcom období dosť, aby vláda, resp. ministerstvo reagovalo na tú konkrétnu sociálno-ekonomickú situáciu. To znamená, ako to vyzerá vonku a toto absolútne, absolútne, by som povedal, odmietla a jednoducho tieto veci nerieši aj napriek tomu, že tu bola pandémia, dnes tu máme extrémne zdražovanie energií, ale v podstate všetkých tovarov a reakcia vlády k tomuto je nijaká na rozdiel od okolitých štátov, a preto si osobne myslím, že je nevyhnutné, aby sme sa vrátili k niektorým dobrým zákonom, ktoré tu boli a ktoré oni jednoducho, jednoducho zrušili. Ja v tom predchádzajúcom období ako minister som tiež mal také nejaké príležitosti, kde bolo treba veľmi operatívne reagovať. Prvá taká príležitosť bola deflácia. To znamená, čas, keď nebola inflácia, ale bola deflácia, to znamená, keby sme boli bývali v tom čase dodržali zákon, ja ako minister by som musel znižovať dôchodky všetkým o výšku, o výšku tej deflácie. Veľmi rýchlo sme podali návrh zákona a tento, dovolím si povedať, teraz nezmysel jednoducho zrušili.
Za ďalšie, vzhľadom na to, že tá inflácia v tých prvých rokoch, keď tá sociálno-ekonomická situácia bola lepšia, nebola veľká, prišli sme veľmi operatívne s návrhom o minimálnej valorizácii. Zakotvili sa minimálne dve percentá, ale Sociálna poisťovňa musela zohľadňovať, ak niekomu lepšie vychádzala percentuálna stránka, no tak mal nárok, aby bola vyplatená percentuálna, ak pre niekoho vychádzala tá absolútne číslo, no tak dostal to absolútne číslo. Bolo to na štyri roky, štyri roky uplynuli a na moje veľké prekvapenie pán minister Krajniak na to absolútne nereagoval. Stačilo len veľmi malinkú možno jednoriadkovú novelu, že účinnosť tohto zákona sa predlžuje o ďalšie roky alebo že je systémová a ostane stále zachovaná. Neurobil to, a preto máme na tento rok zvýšenie dôchodkov o infláciu 1,3 %.
Je tu totiž jedno veľké riziko, ktoré napríklad nastalo v tomto roku. Tá inflácia sa vždy zohľadňuje za predchádzajúci rok. Ale veľmi, by som povedal, rizikový je ten rok, ktorý prebieha, ako je aj teraz tento. Pretože po roku sanovať, to je ako také prirovnanie, že operácia sa podarila, pacient zomrel. To znamená, preto je potrebné reagovať na ten stav zvonka, veľmi pružne zakotviť do systému sociálneho zabezpečenia riešenia, aby doslova a do písmena viacerí ľudia prežili, už v tejto chvíli sa nedá hovoriť o nejakej dôstojnej starobe, ale doslova o nejakej hmotnej núdzi v starobe, ktorá by zagarantovala všetkým ľuďom, že by, že by aspoň jednoducho prežili. Toto je dôležité, si myslím si, že uvedomiť, a preto aj z tohto pohľadu niekde treba začať a to začatie s tým návrhom na 14. dôchodok je možno práve čas, aby sa následne prijali ďalšie systémové opatrenia, ktoré tu boli dobré, ktoré sa osvedčili a ktoré mali ďalej pokračovať.
Ďakujem.

Päť faktických poznámok na vaše vystúpenie. Ako prvý pán podpredseda Juraj Blanár.

Pán kolega Richter, je dobré, že si uviedol zopár vecí aj z historického hľadiska, pretože je to potrebné spomenúť a ja si dovolím ešte dodať k tomu, že jednoznačne podporíme tento návrh, ktorý predkladajú kolegovia, pretože pomoc seniorom je z úrovne tejto vlády mizivá. Ak sa spoliehajú len na 1,3-percentnú valorizáciu a pritom samotná dôchodcovská inflácia sa nachádza na úrovni 11,2 %, tak keď to spočítame, tak v podstate o 10 % majú dôchodcovia v súčasnosti menšie dôchodky z hľadiska kúpyschopnosti a ponuka tejto vlády je čistá nula. Pretože odprezentovali to pred dvoma týždňami, potom sa postavili, že sa dohodli, pritom to nie je pravda, lebo SaS je proti tomu a čakáme teraz konečne, že či niečo príde do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní, pretože predtým v skrátenom legislatívnom konaní tu bolo zo dňa na deň, keď trebalo zapchávať ústa kritikom tejto vlády, hneď to tu bolo. Ale tu akosi nič sa nedeje. Preto tento návrh určite podporíme a budeme aj predkladať ďalšie pozmeňujúce návrhy k tomu, čo by malo prísť konečne z vlády, ktorá sa nevie na tom dohodnúť a nevie pomôcť ľuďom a predovšetkým v tomto prípade seniorom, dôchodcom. Takže určite podporíme tento návrh.

Pán poslanec Miroslav Suja nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Richter, veľmi dobré vystúpenie, zhrnul si fakty, ďakujem, ale povedal si, že vás veľmi teší, že je záujem zapájať sa do diskusie a že tu sedíme. No škoda, že len opoziční poslanci Republiky, SMER-u a HLAS-u tu od rána sedia a zapájajú sa do rozpravy, tak ako ťa to tešilo, a bojujú zákony, ktoré majú reálne pomôcť ľuďom. A koalícii je to absolútne jedno. V tomto konkrétnom zákone sa týka dôchodcov.
Koaliční poslanci akosi zabudli, že berú štyri a pol tisíc plat a mohli by aspoň predstierať, že ich zaujímajú zákony, ktoré reálne pomáhajú ľuďom, aj keď sa nechcú zapájať do debaty a aspoň sa sem prísť posadiť za tých štyri a pol tisíc. Ale oni ani to predstieranie nemajú záujem ukázať tým ľuďom, nič. To aspoň vidíme, ako súčasná vláda a vládni poslanci zvysoka, ale zvysoka kašlú na každý zákon, ktorý má reálne pomôcť občanom Slovenskej republiky. Ani sa nedokážu tváriť, že ich to zaujíma, ani sem nedokážu prísť. Prvú hodinu tu nebol nikto okrem jedného poslanca, ktorý na druhý zákon aj tak odišiel niekde dozadu, zo SaS-ky absolútne nikto z tých odborníkov, BEZ ĽUDÍ – absolútne nikto. Vraj jediné tri opozičné strany, ktoré tu boli, bola Republika, HLAS a SMER. Ja budem rád, ak si toto ľudia budú všímať, že kto bojuje za nich a kto presadzuje to, aby sa prijímali zákony, ktoré majú reálne pomôcť ľuďom a nie sprostosti o drogách, o zníženie trestu na drogy, o, ja neviem, o tretích záchodoch pre tretie pohlavie a podobných somarinách. Vtedy je, sú nastúpení absolútne všetci. Alebo keď treba, nedajbože, lynčovať opozičného poslanca. Ale inak nie. Ale pred kamerami dole budú moralizovať a budú si brať do úst opozičných poslancov a vykrikovať nejaké veci z minulosti. A teraz, keď sú tu viac ako dva roky, tak neriešia absolútne nič.

Pán poslanec Milan Mazurek, nech sa páči.

Pán poslanec, naozaj arogancia moci týchto vládnych poslancov je neskutočná. Oni si myslia, že už sú naozaj za vodou, že nemusia riešiť problémy bežných ľudí. Trvá im to rozhýbať sa neskutočne dlho, všetci čakajú na toho svojho spasiteľa, psychopata Matoviča, kým sa nejakým spôsobom rozhýbe. Potom príde s riešením, ktoré rozháda všetkých navzájom, celé Slovensko pozerá na to, kým ostatné štáty niečo robia, či už pre mladé rodiny, či už pre deti, či už pre dôchodcov, či už pre zamestnancov, jednoducho pre podnikateľskú sféru tak, aby nastavili pravidlá a možnosti v rámci vládnych opatrení, aby ľuďom pomohli zvládať ľahšie túto situáciu, tak táto vláda robí presný opak.
A keď im chcete prehovoriť do svedomia, narazíte na to, že tu teda nie sú. No ale svojím spôsobom to ani až tak nevadí, lebo keď tu sú, tak tu vidíte tie mĺkve tváre bez duše, ktoré nie sú schopné vypotiť jedno zmysluplné slovo a keď sa aj ku vám do faktickej poznámky prihlásia, tak čo vám povedia? No ale čo ste robili 12 rokov? Čo tu bolo v roku 2001? Čo sa dialo v roku 1727? A čo vtedy robil ten alebo tamten? Ako keby toto dnes potrebovali ľudia počuť. Neskonale nekonečné výhovorky, úbohosť stelesnená v každom jednom z týchto pajácov, ktorí tu sedia a nevedia si ani len priznať, že to po všetkých stránkach pokašlali. Odkedy nastúpili k tejto pozícii, tak to bolo jedno väčšie sklamanie za druhým.
Čiže my rovnako v rámci hnutia REPUBLIKA podporíme tento návrh, aby sa dôchodcom pomohlo. A ja použijem ten istý argument, ktorý používam vždy. Nech nám oni nehovoria, že nie sú peniaze. Proste nech nerobia z ľudí hlupákov. Choďte sa pozrieť na ministerstvo obrany a na tie Naďové obstarávania. Veď to je šialené, to je šialené takéto investície do armády, aby Naď mohol kričať na Putina, to tu v minulosti nikdy nebolo.

Pán poslanec Eduard Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Richter, spomínali ste vo svojej rozprave dva piliere. To znamená solidaritu a zásluhovosť. Ja by som k týmto dvom pilierom pridal ďalšie dva, ktoré sú veľmi dôležité, najmä v rámci sociálneho systému a v rámci udržateľnosti dôchodkového systému.
To znamená, prvým je tá udržateľnosť, na to sa musíme zamerať. A v druhom, v druhom nepomerne rovnakom kvalitnom alebo stabilnom by mala byť systematickosť. A toto mi hlavne chýba. Pretože z úst ministra práce sociálnych vecí a rodiny práve táto systematickosť sa nejakým spôsobom vymyká. Čiže veľmi správne ste povedali, že ten zákon naozaj o tom 13. dôchodku, ktorý ste predkladali podľa niektorých alibisticky, podľa niektorých vypočítavo na konci vášho volebného obdobia v roku 2020, mnohí s tým súhlasia, mnohí s tým nesúhlasia. Ja mám na to troška iný názor, ale v konečnom dôsledku bol to naozaj zákon, ktorý bol podporený aj poslancami vtedajšej vládnej koalície, ale najmä poslancami aj vtedajšej opozície. To znamená, že ak vtedy bol ten zákon dobrý pre poslancov z politického spektra naľavo aj napravo, tak nevidím dôvod, prečo tento zákon o naozaj klasickom 13. dôchodku sa musel zrušiť.
Solidarita znamená, že aj ten najnižší príjmový dôchodca v podstate dostal by rovnakú dávku okolo 500 eur, ale aj ten dôchodca, ktorý mal ten vysoký dôchodok, by dostal rovnakú dávku. Čiže naozaj tá zásluhovosť a solidarita fajn, udržateľnosť systematickosť ešte lepšie, ale nemôžme sa baviť o systematickej pomoci a o udržateľnosti, ak dôchodok trinásty nahradíme dávkou o 13. dôchodku a tento zákon vlastne o pomoci o ďalšom 14. dôchodku alebo nejakej štrnástej dávke v rámci sociálneho systému musíme podporiť, pretože niekde začať treba. Ak vláda spí, musí pracovať opozícia.

Poslednú faktickú poznámku k tomuto príspevku bude mať pán poslanec Erik Tomáš. Nech sa páči.