65. schôdza

Ďakujem, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som prihlášku do rozpravy neobdržal. Pýtam sa, či má niekto záujem ústne sa prihlásiť do rozpravy, môže tak urobiť teraz. Konštatujem, že nie je tomu tak. Ako jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, je pán navrhovateľ Erik Tomáš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a udeľujem slovo pánovi navrhovateľovi.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Kolegovia, kolegyne, pán exminister, držíme sľub, ktorý sme dali zdravotne ťažko postihnutým ľuďom, že každý rok minimálne raz predložíme zákon, ktorý sa týka ich. Neviem si predstaviť, kto iní ako sociálni demokrati by sme mali myslieť na túto skupinu ľudí. Je to veľmi jednoduché, k 1. júlu sa stále upravujú príspevky pre zdravotne ťažko postihnutých, resp. príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Treba povedať, že za bývalých vlád sa podarilo v tejto veci dosiahnuť veľký pokrok, keď sa nastavil opatrovateľský príspevok, ktorý slúži na opateru v domácnostiach, teda aby sa ľudia mohli starať o svojich odkázaných príbuzných, že sa podarilo tento opatrovateľský príspevok nastaviť na úroveň čistej minimálnej mzdy. Podľa medzinárodnej organizácie práce akákoľvek činnosť človeka, ktorá produkuje tovar alebo poskytuje službu, je automaticky prácou a my proste chceme, aby sa takto pozeralo aj na starostlivosť o daného človeka, že aj tá starostlivosť je jednoducho prácou. A sme radi, že opatrovateľský príspevok sa podarilo navýšiť na úroveň čistej minimálnej mzdy. Bohužiaľ, nie je to v zákone dané, ale zatiaľ treba priznať, že aj súčasná vláda vždy k 1. júlu ten opatrovateľský príspevok zvýši na úroveň aktuálnej čistej minimálnej mzdy a netreba, dúfam, že to tak bude stále, žiadne ďalšie riešenie.
Problém je s tým druhým významným príspevkom, a to je príspevok na osobnú asistenciu. Teda zdravotne ťažko postihnutí ľudia majú profesionálnych osobných asistentov, ktorí sa o nich starajú, často títo zdravotne ťažko postihnutí ľudia pracujú, a preto potrebujú aj takúto osobnú asistenciu. Problém je v tom, že ten príspevok, tento príspevok osobnej asistencie sa už nariadením vlády neupravuje tak, ako to požadujú organizácie, ktoré zastrešujú zdravotne ťažko postihnutých ľudí. My sme ešte v minulosti mali s nimi rokovania a povedali nám sami, bola to ich požiadavka, že takýto príspevok by mal byť na úrovni 1,4-násobku hodinovej minimálnej mzdy, čo zodpovedá 3. stupňu náročnosti v prípade minimálnej mzdy. Čiže naozaj by sme ocenili definitívne túto službu ako prácu. No a keďže to vláda nariadením nezvyšuje každý rok, resp. sa to zvyšuje iba o pár centov, chceme dať do zákona, chceme dať do zákona, aby tento príspevok osobnej asistencie bol na tejto požadovanej úrovni.
Chcem povedať, že tak ako mnoho iných zákonov z dielne strany HLAS – sociálna demokracia, aj tento bol konzultovaný s ľuďmi, ktorých sa to týka, konkrétne s Národnou radou zdravotne ťažko postihnutých občanov. Títo vítajú túto našu iniciatívu, podporujú ju, a preto vás chcem poprosiť, podporte to aj vy! Pretože zatiaľ čo sme videli v parlamente zo strany koalície smerom k zdravotne ťažko postihnutým ľuďom, tak bolo to, že uľahčili prepúšťanie z práce takýchto ľudí. Na minulej schôdzi ste to schválili, vy ste prelomili normálne veto prezidentky, ktorá s týmto nesúhlasila a napriek tomu ste to urobili. Napriek tomu, že organizácie s tým nesúhlasili, tak prosím vás, urobte konečne niečo dobré pre týchto ľudí... (Reakcia z pléna.) Presne tak. A ešte to už ani nechcem dodávať, ale áno, je to, my sme už mali túto výmenu názorov, predložil to zdravotne ťažko postihnutý poslanec. Tak mi povedzte, je toto možné, je toto normálne, že uľahčujete prepúšťanie zdravotne ťažko postihnutých ľudí a ešte hovoríte, že to zvýhodňujete? Toto je taký hriech z minulej schôdze alebo z predchádzajúcej, z predposlednej schôdze. Ja chcem poprosiť aj vládnych poslancov, aby podporili tento príspevok, aby konečne vyšli v ústrety zdravotne ťažko postihnutým ľuďom nejakým spôsobom. Toto je skvelá cesta. Ja vás v mene týchto zdravotne ťažko postihnutých ľudí prosím a opakujem, je to konzultované s organizáciami, ktoré ich zastrešujú.
Ďakujem pekne.

Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec. Ako prvý pán poslanec Ján Richter.

Ďakujem pekne za slovo.
No, vrátim sa trošku do tej minulosti, bolo nevyhnutné po istých skúsenostiach urobiť ďaleko, by som povedal, väčšie časovo trvajúce systémové zmeny do tejto oblasti, a preto sme spravili dve veci.
Po prvé, urobili sme stupeň odkázanosti jednotlivých klientov a podľa toho sme začali, začali vyplácať tie príspevky, pretože v prechádzajúcom období boli aj také prípady, že v domove dôchodcov hlavne, ktorým zriaďovateľom bola obec, boli aj takí, ktorý predal svoj barak rodinný, vyplatil deti, a potom z toho sociálneho zariadenia, z domova dôchodcov, chodil ešte do práce. Týmto sme to v podstate anulovali, pretože boli v tých zariadeniach len takí, ktorí to objektívne potrebovali vzhľadom na tú objektívnu odkázanosť.
Urobili sme ďalšiu zmenu, ak sa matka stará o svoje ťažko zdravotne postihnuté dieťa, je dôchodkovo zabezpečená sociálne tak, že keď pôjde na dôchodok, toto obdobie jej bude rátané z priemernej mzdy, čo je relatívne vyššia ako, tým len naznačujeme, že ako sa váži tento, tento stupeň. A kto dá lepšiu starostlivosť ťažko postihnutému dieťaťu, ako jeho vlastná matka. A obyčajne to nebýva na rok, na dva, ale veľakrát, bohužiaľ, na celý život. Jednoducho nechá kariéru a stará sa o ťažko zdravotne postihnuté dieťa.
To znamená, je dôležité, áno, ja som tiež chcel zaviesť, aby tieto veci okolo, ktoré sa tu navrhujú, boli už v zákone. Tiež sa mi to nepodarilo presadiť, ale aspoň sme dodržali mediálny prísľub, ktorý sme dali. A aj za premiéra Fica, aj za premiéra Pellegriniho sa to jednoducho realizovalo, vyplácalo.
Vzhľadom na to, že ten problém tu teraz je, je to potrebné systémovo riešiť.
No a pre pána ministra Matoviča, toto riešenie je ďaleko lacnejšie, ako keby sme odložili toho odkázaná človeka do tzv. kamenného domu.
Ďakujem.

Pán poslanec Eduard Kočiš.

114.====
Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Nadviažem na kolegu Tomáš, ale zároveň aj na kolegu Richtera, áno, tento zákon, ktorý bol prijatý prelomením prezidentského veta na minulej schôdzi, znamenal iba jedno. To, že úrad práce musí teraz rozhodnúť do 7 dní o výpovedi pre človeka, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý a pracoval na nejakom pracovisku, aj na chránenej dielne, namiesto toho, aby to bolo do 30 dní. Pretože ak úrad práce nerozhodne do 7 dní, platí tá výpoveď bez možnosti odvolania. A to, že to tento zákon predostrel kolega Drdul, je iba také totálne chrapúnstvo, že človek, ktorý jednoducho patrí do tejto skupiny občanov alebo obyvateľov Slovenskej republiky, ide proti vlastným, ktorí vlastne tento zákon považujú za totálne diskriminačný, až totálne likvidačný.
Čo sa týka osôb so zdravotne ťažkým postihnutím a ich starostlivosti, tak ako povedal kolega Richter, nie je nič lepšie, ako keď sa rodinný príslušník, buď mama, alebo otec stará o tak ťažko zdravotne postihnuté dieťa. Tu nejde o zdravotnú starostlivosť na osem hodín, ako si to niekto možno naivne myslí, ale jednoducho pri niektorých prípadoch je to až 24-hodinová starostlivosť. Nájdu sa aj prípady, kedy podľa stupňa odkázanosti od 2 do 6, to znamená, máme 5 stupňov odkázanosti, sú takíto klienti domovov sociálnych služieb alebo denných stacionárov. Ideálne je to, ak sú umiestňované do domova sociálnych služieb s ambulantnou formou starostlivosti, kde od 2 do 8 hodín môžu tráviť čas mimo svojho rodinného prostredia a ten dotyčný rodič má aspoň trošku času na nejakú osobnú psychohygienu alebo nejaké osobné voľno a dotyčnému klientovi, osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, sa venuje, buď odborný, alebo vysokokvalifikovaný personál.
Čiže tento zákon a navýšenie 1,4-násobnku je naozaj veľmi dobrý a to, že takýto klienti budú aj naďalej žiť a vyrastať v rodine a nebudú do slova do písmena odložení v dlhodobých domovoch sociálnych služieb, je naozaj dobré a toto by sme mali všetci podporovať.

Pán poslanec Dušan Muňko.

Podporujem, Erik, tento zákon, čiže tento zákon, málokto si uvedomuje ako ťažko, tí ktorí sú postihnutí, či už sú doma, alebo sú proste v sociálnych zariadeniach.
A ešte by som sa chcel vrátiť, že by som aj pozmeňovák dal, pokiaľ sa týka ľudí, ktorí sú v sociálnych zariadeniach, že tí ľudia, ktorí sú v sociálnych zariadeniach, dá sa povedať, živoria. Keď zoberete, čo má dať na lieky a keď má nízky dôchodok, keď zobereme že má alebo nemá dôchodok a proste je v tom, je v tom zariadení.
A ešte jedna vec, keď riešime túto záležitosť, rád by som bol, keby sme sa v najbližšej dobe dostali, aby sme riešili pracovníkov sociálnych domovoch, pretože tí majú, tí sú prakticky niektorí na úrovni minimálnej mzdy. To je tiež veľmi zložitá otázka, ktorá, ktorá tu je, a vítam, pretože tento príspevok, ktorý a to dorovnávanie hlavne u ľudí, keď sa stará o to rodič alebo sa stará niekto príbuzní z rodiny, je to doma. Pokiaľ sú títo ľudia postihnutí na lôžkach v sociálnych zariadeniach, mali by ste prejsť si tieto sociálne zariadenia a iste by vás prešla chuť do života.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Erik Tomáš.

Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom, Jankovi Richterovi, pánovi Kočišovi o odborné doplnenie môjho vystúpenia. A na Dušana Muňka zareagujem ešte konkrétnejšie.
Dušan, my sme riešili domovy sociálnych služieb minulú schôdzu, ak si pamätáš, navrhli sme zvýšenie štátneho príspevku tak, aby naozaj sa premietol do vyšších platov opatrovateliek. Tento návrh opäť bol pripravovaný v spolupráci s Komorou opatrovateliek Slovenska, s Asociáciou poskytovateľov sociálnych služieb ale asi si sám dobre videl, ako to opäť dopadlo. Pritom išlo presne v zmysle ich požiadaviek o dočasný návrh, kým nepríde k celkovej reforme tohto, tejto oblasti. Na základe plánu obnovy malo ísť o tri roky, napriek tomu vládny valec tradične zmietol zo stola.
Ďakujem pekne.