65. schôdza

Je zrejmé, že keď tu bude budúci týždeň prejav prezidenta Ukrajiny, ktorý sa svojimi slovami aktívne zapája do vnútroštátnych politických konfliktov jednotlivých členských štátov Európskej únie, čo je podľa mňa úplne neprijateľné v týchto dobách, a neviem ani, čo bude výsledkom toho všetkého, či pošlete na Ukrajinu už aj rovno vojakov, keď už tam idete posielať aj tanky, ako sa pochválil včera či dnes minister Naď, tak tu budú do nohy všetci vládni poslanci! Budú ukazovať tie cnosti, jak im záleží na ľudských právach, ako im záleží na trpiacich ľuďoch na Ukrajine, ktovie koľkí z nich si ich ubytovali domov ako opoziční poslanci, to by ma veľmi zaujímalo, keď im tak veľmi záleží, ale nie, oni tak budú hlasovať, oni to budú ukazovať, oni sa budú prezentovať, ale keď sa tu rokuje o priamych totalitných zásahoch do ľudských práv, no tak tu, samozrejme, nie sú. V kraťasách vonku pred hodinou (povedané so smiechom) jeden koaličný poslanec, no a pobral sa domov, slnečné okuliare, veď veselo, možno niekde slnko svieti a takýto je prístup k tomuto plénu.
A preto ja som to povedal aj v tom mojom vystúpení. Načo ja im mám sa snažiť nejak prehovoriť do svedomia? Oni nejavia záujem o to, čo je predmetom schôdze. A to je jedno, či to dáva opozícia, alebo koalícia, im sa skrátka povie: „Hlasuješ tak, hlasuješ tak.“ (Rečník gestikuluje palcom smerom nahor a nadol.) Alebo ešte niekedy: „Hlasuješ tak.“ A niekedy: „Vyber kartu.“ To znamená, oni majú jasne nadiktované rozkazy. Keby tam sedel stroj s primitívnym algoritmom, nejaká robotická ruka, tak to zvládne rovnako ako koaličný poslanec, lebo 99 % svojho času nie sú prínosom pre debatu, pretože mlčia a na hlasovaní tu sedia a hlasujú, ako sa im povie.
O tomto celom som hovoril, a preto ja hovorím, tie vystúpenia majú zmysel len pre ľudí, aby si tento obrovský kontrast medzi tým, čo títo ľudia hovoria a ako stoja nastúpení na tlačových konferenciách, a medzi tým, čo reálne robia a čo ukazujú ľuďom, uvedomili. Aby ľudia videli a chápali, aká priepasť je medzi tým, čo títo ľudia deklarujú, a tým, čo robia, aké farizejstvo v skutočnosti ich konanie je.

Ďakujem.
Ja už len v krátkosti. V čase, keď sme pripravovali tento legislatívny návrh, aj keď sme ho predložili do parlamentu, tak neexistovala ešte iná legislatívna iniciatíva a tým chcem deklarovať za navrhovateľov, že keď bude vrátený tento návrh zákona na dopracovanie, my nebudeme za každú cenu vyvíjať teraz nejakú snahu o nejaké blokovanie, šesťmesačnú lehotu a podobne, keďže už tu existuje nejaká ďalšia legislatívna iniciatíva, ktorá je stará iba tri dni, zo strany Národného bezpečnostného úradu, a ktorá sa, ktorá ide teda dobrým smerom. Sú tam tie veci, ktoré sme aj my navrhovali, takže ak bude vrátený na dopracovanie, tak ho nepredložíme znovu práve kvôli tomu, aby sme využili priestor alebo vlastne umožnili vytvoriť priestor na rokovanie o tomto legislatívnom návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom tejto našej novely ústavy je vyhlásenie a ústavné zakotvenie trvalej, trvalej vojenskej neutrality Slovenskej republiky.
Viac, samozrejme, poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedeného v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do 13. júna 2022. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Panie poslankyne, páni poslanci, hneď na úvod by som uzrej... aby by sme si teda mali ozrejmiť, čo to znamená vyhlásenie trvalej vojenskej neutrality.
Keď hovorím o tom, že chceme, aby bola vyhlásená trvalá vojenská neutralita Slovenskej republiky, tak to znamená, že Slovenská republika bude neutrálna nie v nejakých konkrétnych vojenských konfliktoch, ktoré sa udejú buď v súčasnosti vo svete, alebo sa len udejú, ale vo všetkých vojenských konfliktoch tretích strán. No a, samozrejme, to, že Slovenská republika nebude súčasťou žiadneho vojenského paktu, teda ani zločineckého paktu Severoatlantickej aliancie, zvanej NATO.
Vyhlásenie trvalej vojenskej neutrality je v tomto prípade spôsob, ako zabezpečiť, že Slovenská republika nebude zatiahnutá do akéhokoľvek prebiehajúceho alebo budúceho ozbrojeného konfliktu a vyhne sa tak všetkým tragickým dôsledkom, ktoré takýto konflikt zákonite prináša, a to bez ohľadu na to, či v konečnom dôsledku budeme stáť ako štát na strane víťazov, alebo budeme stáť na strane porazených.
No ja hneď na úvod chcem povedať, že toto vyhlásenie neutrality nie je vôbec o tom, že či v prípade vojny, ak by nejaká vypukla, ak by na nás niekto zaútočil, vždy sa lepšie ubránime sami, či koľko peňazí by sme mali dávať do obrany, ak by sme boli neutrálni, nie je to o tom, či sa ubránime lepšie prostredníctvom nejakých našich spojencov alebo či máme zabezpečených nejakých garantov neutrality, vyhlásenie neutrality je o tom, aby sme do žiadnej vojny jednoducho nezapojili, aby sme do žiadnej vojny neboli zatiahnutí, teda aby sme sa vôbec nemuseli brániť, pretože v súčasnosti voči Slovenskej republike nemá žiaden štát ani územné, ani iné požiadavky, ktorých nesplnenie by mohlo viesť k tomu, že na Slovenskú republiku zaútočí.
Takisto platí, že žiaden štát na svete Slovenskú republiku nepovažuje za nepriateľa a jedinou výnimkou oproti možno stavu, ktorý je tu od vzniku Slovenskej republiky, je to, že nás dnes považuje za nepriateľa, alebo teda to bolo tak medializované, Ruská federácia, ktorá nás mala vraj zaradiť na zoznam nepriateľských štátov, ale zasa povedzme si to, že to bolo z dôvodu, že sme pri ozbrojenom konflikte, ktorý dnes prebieha medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou, nezachovali vojenskú neutralitu, ale postavili sme sa jednoznačne na stranu jednej, jedinej z týchto bojujúcich strán, teda na stranu Ukrajiny, a to nie len deklaratórne, čo by bolo ešte pochopiteľné, pretože to urobili mnohé štáty vrátane tých, ktoré sú oficiálne neutrálne, ale problém je v tom, že sme sa postavili na jednu z boj... na jednu z bojujúcich strán, teda na stranu Ukrajiny aj ekonomickými sankciami voči Rusku a hlavne dodávkami vojenského materiálu, dodávkami zbraní Ukrajine, čím sme sa vlastne sami a dobrovoľne zapojili do tohto ozbrojeného konfliktu.
Slovenská republika by tak nemusela byť súčasťou žiadnej ani súčasnej, ani budúcej vojny, ani iného ozbrojeného konfliktu za podmienky, že by sa splnilo to, že by sme zachovávali dôslednú a trvalú vojenskú neutralitu vo všetkých ozbrojených konfliktoch prebiehajúcich mimo územia Slovenskej republiky, a súčasne ak by Slovenská republika nebola súčasťou žiadneho medzinárodného vojenského paktu ani účastníkom bilaterálnych medzinárodných dohôd, ktoré by nás ako štát zaväzovali brániť iné štáty v prípade ich napadnutia alebo sa zúčastňovať iných vojenských operácií vedených týmito štátmi. Tento cieľ však je možné dosiahnuť len vtedy, ak Slovenská republika, ako som hovoril na úvod, vyhlási trvalú vojenskú neutralitu a túto si zakotví aj v našej ústave.
Vyhlásenie vojenskej neutrality je dnes naozaj mimoriadne významné a naliehavé najmä v dnešnej zahraničnopolitickej situácii, keď sa neustále stupňuje napätie na jednej strane medzi zločineckou organizáciu NATO a na druhej strane medzi Ruskou federáciou, a keď sa do tohto konfliktu potom vťahujú aj ďalšie štáty, nevynímajúc Ukrajinu.
Nikto z nás asi nepochybuje o tom, že toto napätie môže v blízkej budúcnosti prerásť do otvorenej vojny, do ktorej by bola automaticky zatiahnutá aj Slovenská republika ako člen agresívneho paktu NATO. V takom prípade by bez ohľadu na výsledok tejto vojny bola, a to teraz nebudem preháňať, ale bola by naozaj ohrozená samotná existencia Slovenskej republiky aj obyvateľov, obzvlášť keď si uvedomíme, že takáto vojna medzi NATO a Ruskom by mohla byť aj vojnou jadrovou vzhľadom na to, že jadrovými zbraňami dospin... disponujú nielen viaceré štáty NATO, ale aj Ruská federácia. Vychádzajúc z historických skúseností, sme presvedčení, že najlepším spôsobom zabezpečenia obrany Slovenska nie sú akékoľvek spojenecké zmluvy, ale výlučné dodržiavanie, dôsledné dodržiavanie trvalej vojenskej neutrality s cieľom nezapojiť Slovensko do žiadnej vojny ani iného ozbrojeného konfliktu. Dokazuje to aj skutočnosť, že štáty, s ktorými sme mali v minulosti uzavreté spojenecké obranné zmluvy nás neboli napriek tomu ochotné brániť, ak to momentálne nevyhovovalo ich politickým záujmom.
Typickým príkladom z histórie môže byť známa Mníchovská dohoda z roku 1938, keď nás nechali naši západní spojenci z Francúzska, ale aj spojenci z tzv. Malej dohody z Rumunska a Juhoslávie napospas Hitlerovi, a to nás v zmysle dohôd, ktoré sme mali podpísané, mali prísť brániť. Ale takto sa k nám zachovali spojenci v minulosti a je dosť možné, že takto isto by sa k nám zachovali, ak by to nebolo v ich záujme, aj, aj v budúcnosti štáty NATO.
A v iných prípadoch práve, v iných prípadoch práve spojenecké zmluvy viedli k tomu, že Slovensko a jeho obyvatelia boli zapojení do medzinárodných vojenských konfliktov, ako tomu bolo aj v prípade prvej svetovej vojny, aj v prípade druhej svetovej vojny. Spojenecké zmluvy teda v praxi nie sú ani zárukou bezpečnosti, naopak, častokrát práve tieto spojenecké zmluvy a záväzky, ktoré nás, ktoré ná... z nich vyplývajú, vedú k tomu, že Slovensko ako územie a ako obyvatelia sme zapojení do konfliktov, ktorým by sme sa mohli vyhnúť alebo ich aspoň oddialiť. A aj v prípade, ak spojenci, ako sme tu videli v minulosti, opakujem, ak aj spojenci skutočne dodržia svoje záväzky a poskytnú pomoc svojim napadnutým spojencom, a dokonca aj v prípade, že zvíťazia, tak táto vojna aj tak spôsobí všetkým bojujúcim stranám vrátane víťaznej obrovské ľudské a materiálne škody.
Z tohto dôvodu tvrdíme, že je vždy lepšia prevencia s cieľom vyhnúť sa vojne úplne, ako spoliehať sa na to, že v prípade vojny nás prídu brániť aj nás účinne obránia naši spojenci. Je zrejmé, že práve trvalá vojenská repub... neutralita je najlepším a najúčinnejším spôsobom takejto prevencie, pretože nás chráni minimálne pred zapojením sa do vojen tretích strán, teda do vojen so štátmi, s ktorými nemáme žiadne konflikty.
Dôsledne dodržiavaná vojenská neutralita pritom nie je ani ojedinelým zjavom v rámci súčasnej Európy, pretože momentálne je v Európe neutrálnych desať štátov: Fínsko, Írsko, Lichtenštajnsko, Malta, Moldavsko, Rakúsko, San Maríno, Srbsko, Švajčiarsko alebo Vatikán. Zdôrazňujem, že od vyhlásenia neutrality nebol ani jeden z týchto vyšších, vyššie uvedených štátov vojensky napadnutý iným štátom.
Na záver chcem uviesť, že s cieľom zabrániť zapojeniu Slovenskej republiky do zahraničných ozbrojených konfliktov nepriamym spôsobom súčasne v tejto našej novele ústavy navrhujeme, aby bol v Ústave Slovenskej republiky popri vyhláseniu trvalej vojenskej neutrality explicitne vyjadrený aj zákaz vývozu a prevozu zbraní, munície a iného vojenského materiálnu do štátu, v ktorom prebieha ozbrojený konflikt. Tento zákaz by sa však, prirodzene, nevzťahoval na použitie týchto voj... tohto vojenského materiálu Ozbrojenými silami Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo nejakých mierových pozorovateľských misií.
Panie poslankyne, páni poslanci, schválením tejto novely ústavy máme naozaj jedinečnú možnosť zachrániť tak mier, ako aj bezpečný život na Slovensku, a preto vás prosím, aby sme túto šancu nepremrhali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Myslím si, že pán poslanec Schlosár absolútne vyčerpávajúco vysvetlil, prečo predkladáme tento návrh zákona a o čo vlastne v tomto návrhu ide. Ja by som k tomu ešte len niekoľko poznámok.
Myšlienok neutrality v Slovenskej republike vždy bola veľmi populárna, bola obyvateľstvu veľmi blízka. Ja si pamätám, v 90. rokoch bola, zbierali sa podpisy, pretože obyvatelia Slovenska chceli, aby sa vyhlásilo referendum o tom, že Slovensko bude vyhlás... že Slovensko bude vyhlásené neutrality, neutralita Slovenskej republiky. To je, to je ako po prvé.
Po druhé. Ako pacifisti sme väčšinou všetci proti vojne. Vieme, že vojna je najväčšie zlo, kedy obyvatelia, alebo resp. vojaci jednej krajiny zabíjajú druhých, pričom sa nepoznajú. Je to úplne nezmyselné a je to vlastne toto zabíjanie je v prospech nejakých mocností, ktoré jednoducho majú mocenské chúťky a cez tieto obete si chcú zabezpečiť svoju moc. To je druhá vec.
Tretia vec je, samozrejme, že my sme, my staršia generácia sme v nejakej takej schizofrénii, pretože pred rokom 90, resp. 93 sme boli v jednom bloku, kde najväčší nepriateľ a najväčšie zlo bola, boli Spojené štáty, a teraz je to naopak. Jednoducho je, je nám to neprijateľné, pretože ani za jednu ani za... my keď chceme bojovať a budeme bojovať, budeme bojovať len za naše záujmy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. No teda na úvod poviem, že ak tu nikto nesedí, tak treba byť aj, trošku treba použiť sebareflexiu, že možno tie návrhy zákonov, ktoré predkladáte, nie sú zaujímavé pre, pre ostatných poslancov. Netreba proste sa na to pozerať len tak, teda že ide o opozičné návrhy a že tu nikto nie je.
K vášmu návrhu teda, dámy a páni. Tá myšlienka, vlastne to tu už aj zaznelo dneska niekoľkokrát, že myšlienka neutrality Slovenska je stará ako Slovensko samé, ešte dokonca staršia. A v minulosti, a teda v histórii sa neustále opakuje, ale ide o myšlienku falošnú, najmä nezrealizovateľnú. Dovoľte mi vysvetliť teda prečo.
Predkladatelia v návrhu svojej argumentácie tvrdia, že len neutralita je zárukou toho, že Slovensko nebude zatiahnuté do žiadnej vojny. A vysvetľujú to teda aj vo svojej dôvodovej správe, aj pán Schlosár to uviedol dneska nejakým zoznamom súčasne neutrálnych štátov v Európe, tých desiatich štátov, s dôvetkom teda, že zdôrazňujeme, že od vyhlásenia neutrality nebol ani jeden z vyššie uvedených štátov vojensky napadnutý iným štátom.
No tak sa pozrime, že aké štáty sú v tej tabuľke a čo je s nimi dneska možno. Z tých desiatich štátov Fínska republika, Maltská republika, Moldavská republika, Rakúska republika a Srbská republika vyhlásili neutralitu po druhej svetovej vojne, čiže po druhej svetovej vojne v Európe okrem občianskej vojny, a žiadna iná vojna nebola, to znamená, že ani nemali byť kým napadnutí, to je päť štátov z tých desiatich. A ani Nemecko nebolo napadnuté a nie je neutrálne, ani Francúzsko nebolo napadnuté a nie je neutrálne a tak ďalej by som mohlo pokračovať väčšinou európskych štátov práve preto, že v Európe okrem teda občianskej vojny od druhej svetovej vojny žiadna iná vojna nebola.
Ďalej je tam Írska republika. Írska republika je zaujímavá, tá vyhlásila svoju neutralitu v roku 1939, to znamená pred druhou svetovou vojnou, kde si však treba uvedomiť, kde sa Írska republika nachádza, či je strategicky zaujímavá z geopolitického hľadiska, a áno, je pravda, že v druhej svetovej vojne Írsko ako také nebolo napadnuté, ale geopoliticky nič v tej dobe neposkytovalo a bola to Veľká Británia, ktorá napadnutá bola, ako hneď vedľajší ostrov.
Potom tam máte Lichtenštajnské kniežatstvo, čo je taký menší okres aj na pomery Slovenskej republiky, tiež bez absolútne akéhokoľvek geopolitického významu.
A potom tam máte Sanmarínsku republiku, ktorá vyhlásila svoju neutralitu od roku 1862. To je klamstvo, že nebolo napadnuté San Marino, minimálne v druhej svetovej vojne. A nešiel som hlbšie do histórie. V druhej svetovej vojne San Marino bolo napadnuté ako nacistickými mocnosťami, alebo teda fašistickým Talianskom, tak aj spojencami. Takže tam klamete.
No a potom máte, samozrejme, vatikánsky mestský štát, tak treba sa pozrieť, že čo je Vatikán a čo symbolizuje Vatikán. To sa asi nedá replikovať na Slovenskú republiku.
A potom je tam Švajčiarsko, a teda pozrime sa, že čo je to, čo, čo predstavuje švajčiarska neutralita. Tu si treba uvedomiť, že švajčiarsku neutralitu uznal celý svet a nevznikala tak, že si to jednostranne Švajčiarsko vyhlásilo, ale po porážke Napoleona strávil celý svet takmer rok na kongrese vo Viedni, aby sa nakoniec európske mocnosti zhodli na tom, že teda Švajčiarsko bude neutrálne. Po prvej svetovej vojne potom tú neutralitu Švajčiarska potvrdila aj Liga národov.
To znamená, že nie je možné len tak vyhlásiť neutralitu, resp. je to možné, ale ak to urobí nejaká krajina len tak, bez toho, aby to niekto uznal, tak to bude mať veľmi krátku platnosť a naozaj je to jeden z výnimočných prípadov.
Ale treba si zároveň povedať, že čo to znamená Švajčiarska neutralita. Neznamená to, že Švajčiarsko nemá armádu. Práve naopak, Švajčiari sú po zuby ozbrojení, pred prvou svetovou vojnou mala švajčiarska armáda 450 000 vojakov. Dnes má švajčiarska armáda 120 000 aktívnych vojakov. Rozpočet 5,4 mld. eur. Slovenská armáda má 19 000 vojakov a rozpočet 1,67 mld. eur.
Čiže ak chcete vyhlásiť neutralitu, ktorá má mať aký-taký zmysel, tak hovoríte vlastne o tom, že Slovensko by malo investovať oveľa, oveľa viac peňazí do svojej armády, malo by sa vyzbrojovať, mali by sme mať oveľa viac vojakov, pretože len tak dokáže tá daná krajina odstrašiť niekoho, aby ju vôbec napadol.
Treba však povedať, že ani toto nie je žiadnou garanciou toho, že niekto bude rešpektovať neutralitu, a to preto, čo tá vaša tabuľka vlastne neobsahuje, pretože v tej tabuľke teda buď klamete, ako som spomínal v prípade San Maríno, alebo nehovoríte celú pravdu. V tej vašej tabuľke totiž chýbajú štáty, ktoré boli síce neutrálne počas druhej svetovej vojny, ale boli napadnuté a tých je veľmi veľa, napríklad: Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Dánsko, Nórsko či Juhoslávia. A teda neviem, či viete, prečo bolo napríklad také Belgicko napadnuté. Belgicko bolo napadnuté preto, že Francúzi popri hranici s Nemeckom si vytvorili tzv. Maginotovu líniu obrannú, ale pri hranici s Belgickom ju už nemali, pretože sa spoliehali na to, že žiadny vojenský agresor si nedovolí napadnúť neutrálny štát, v tomto prípade Belgicko. Ale Hitler ho napadol. Čiže toľko k efektivite neutrality.
Takže zopakujme tú vašu argumentáciu. Z tých desiatich štátov päť štátov je takých, ktoré sú neutrálnymi len v čase mieru v Európe. O jednom štáte ste klamali, že nebol napadnutý po tom, čo vyhlásil svoju neutralitu. Je tam Írsko, ktoré teda nemá geopolitický význam, rovnako Lichtenštajnsko. Potom je tam Vatikán, tak to vám gratulujem, čiže ak presťahujete pápeža na Slovensko, tak asi to bude mať úspech, takže do toho. No a potom je tam Švajčiarsko, ktoré, teda tú históriu sme si povedali.
Takže tá vaša tabuľka nielenže nedokazuje, že neutralita je zárukou bezpečnosti, ona vlastne hovorí pravý opak. Chýba vám tam napríklad šesť štátov, ktoré počas druhej svetovej vojny boli napadnuté, ale boli neutrálne. Inými slovami, ďaleko viac neutrálnych štátov v Európe bolo napadnutých napriek svojej neutralite, ako ich napadnuté nebolo. Neutralita nefunguje a dokazuje to paradoxne tá vaša tabuľka.
No a potom je tu ešte zdravý rozum. Vojna má zrejme teda nejaké pravidlá, alebo mala by mať pravidlá napríklad podľa Ženevských konvencií, to znamená, že sa nepoužíva určitý druh munície, to znamená, že sa neútočí na civilistov, neznásilňujú sa ženy, nevraždia sa deti, no a, ale to zrejme len v tej civilizovanej časti sveta. Ako dneska vidíme, tak barbarské Rusko nemá problém porušovať akékoľvek dohody v rámci svojej vojenskej agresie na Ukrajine a len blázon si môže myslieť, že práve neutralitu ako nejaký koncept bude agresívny režim Vladimíra Putina akceptovať.
Žiadny agresor nerešpektuje neutralitu toho druhého, pokiaľ nad ním nemá kontrolu. A tá teda nemusí byť dosiahnutá len vojensky, stačí dosadenie nejakej bábkovej vlády pod hrozbou sily. Presne tak, ako nás Nemci okupovali počas druhej svetovej vojny. Naoko sme si vládli sami, ale len naoko. Stačilo, aby vojenský, aby vojnový slovenský štát na čele s kňazom, vrahom a vojnovým zločincom ochotne s nacistickým Nemeckom kolaboroval. Za tento relatívny pokoj sme zaplatili najvyššiu cenu, napríklad desaťtisícmi životov Židov, ktorí boli deportovaní z nášho územia. Toto bola neutralita na spôsob Slovenska a k takémuto modelu chcete Slovensko podľa všetkého dostať.
A v dôvodovej správe píšete: „Takisto platí, že žiaden štát Slovenskú republiku nepovažuje za nepriateľa. Jedinou výnimkou je dnes Ruská federácia, ktorá nás síce zaradila na zoznam nepriateľských štátov, ale len z dôvodu, že sme pri ozbrojenom konflikte medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou nezachovali vojenskú neutralitu, ale postavili sme sa jednoznačne na stranu Ukrajiny.“ Toľko z vašej dôvodovej správy.
A teda vráťme sa k tomu Švajčiarsku, ktoré je neutrálne. Švajčiarsko sa pripojilo k EÚ sankciám voči Rusku, a ako povedal ich prezident, Švajčiarsko zostáva neutrálne, ale stojí na strane západných hodnôt. No a čuduj sa svete, Švajčiarsko napriek svojej neutralite sa dnes tiež nachádza na zozname nepriateľských krajín Ruska.
A tu sa dostávame tak k podstate toho vášho zámeru, a teda hovorme si pravdu. Vy nechcete neutralitu, pretože Švajčiarsko je neutrálne a je nepriateľským štátom pre Rusko, vy chcete dosiahnuť, aby Slovensko nepomáhalo Ukrajine, ktorá bola napadnutá Ruskom. To je skutočným cieľom vášho návrhu zákona. Chcete, aby Slovensko pozeralo, chcete, aby sa Slovensko pozeralo na to, ako v susednej krajine vyčíňa ako zmyslov zbavený Putin, ktorý vraždí, znásilňuje a tak ďalej a tak ďalej. Pritom nepomáhať Ukrajine je obrovská geopolitická chyba. Od toho, či Ukrajina prežije, záleží aj naša bezpečnosť. Všetci vieme, čo by nasledovalo, ak by na hraniciach, ak by sme na hraniciach mali Rusov. Pamätáme sa na ’68. a dvadsať rokov ruskej okupácie.
Viac asi v rozprave teda nestihnem povedať, ale opakujem, neutralita rozhodne nezabezpečuje mier v tej danej krajine, najmä nie, ak máme na hraniciach Ruskú federáciu.

Ďakujem za slovo. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Lehotský, v prvom rade chcem oceniť váš príspevok a hlavne z tej, z pohľadu tej formy, lebo to bolo veľmi slušné, aj ste podľa mňa argumentovali legitímnymi, legitímnymi argumentami teda.
Ja rešpektujem to, že vy máte svoj názor ohľadne neutrality, veď v konečnom dôsledku o tom má byť aj to hlasovanie v tom pléne, nech sa teda vyjadrí väčšina, ako, ako to vníma. Ale myslím si, pán poslanec, že tie vaše argumenty, alebo nielen vaše argumenty, ale vôbec argumenty všetkých politikov, ktorí zastávajú názor toho zachovania status quo, v prvom rade by tí politici mali presviedčať občanov Slovenskej republiky, lebo viete, aké sú nálady, a viete, že ľudia nie sú naklonení tohto vojenského paktu na... NATO.
My sme vám, pán poslanec, v minulosti, bolo to asi pred dvomi alebo tromi schôdzami, dali možnosť zatvoriť ústa, pretože sme navrhli, aby bolo referendum o tom, či Slovenská republika zostane ako členská krajina NATO, a my by sme tým pádom, keby občania sa vyjadrili negatívne, teda súhlasili by s tým, aby sme tam zostali, tak vy by ste nám zatvorili ústa, pretože by sme vlastne nemohli nič iné povedať, pretože by sme museli tento názor rešpektovať. Ale vy ste referendum nechceli, tak tým pádom ten názor občanov prostredníctvom referenda nepoznáme.
Súhlasím s vaším argumentom, že neutralita stojí viacej peňazí, to je pravda, ale to podľa mňa nie je argument proti neutralite.
A čo sa týka toho vášho tvrdenia, že skutočný, skutočným cieľom je, aby sme nepomáhali Ukrajine, no, pán poslanec, my máme neutralitu v našom programe od vzniku strany, od roku 2010, teda už dvanásť rokov sa snažíme bojovať za neutralitu aj prostredníctvom zbierania podpisov pod petíciu, aj cez legislatívu, čiže určite to s Ukrajinou nemá žiadny súvis.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Cmorej, hovoríte o tom, že dosiahnuť neutralitu pre Slovensko je pomerne... (Reakcie z pléna.) Čo som povedala? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec Lehotský.

Sulanová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
Prepáčte, prepáčte, pán poslanec... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
124. Určite ste to mysleli. Nech sa páči. (Povedané súbežne s rečníčkou.)

Sulanová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
Lebo ste tu, obidvoch, obidvoch vidím (povedané súbežne s predsedajúcim), tak som sa pomýlila, prepáčte. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pokračujte.

Sulanová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
Pán poslanec Lehotský, na vašu poznámku, že neutralitu dosiahnuť je nereálne a tak ďalej, samozrejme, že nie je to jednoduché, ale ja hovorím, že najprv treba chcieť, a potom uvidíme, aké sú podmienky a či sa to dá dosiahnuť. Tu ide teraz ukázať tú, tú snahu, resp. to chcenie, že my tú neutralitu by sme radi. To je po prvé.
Samozrejme, že záruka by... teda byť neutrálnym nie je vždy záruka, že nás nikto nenapadne, pretože máte rôznych agresorov, no a napríklad, dobre, nejdem teraz konkrétne, jednoducho nie je to nikdy záruka, hej? Ale určite je to väčšia záruka, ako byť členským štátom NATO, pretože NATO každú chvíľu agresívne vyvoláva konflikty, zaťahuje do vojny aj svoje členské štáty, zoberme si naposledy, dokonca aj členské, obidva členské štáty NATO, ako napríklad Grécko a Turecko, ktoré navzájom bojovali a nikto sa ich, nikto im nešiel na pomoc, nikto sa ich nezastal, takže ani NATO nie je záruka a myslím si, že neutralita je väčšia záruka. Ale sto percent nefunguje nikdy nič.
A myslím si, že keď ako, ako neutrálny štát je tam, je tam väčšia šanca nebyť zatiahnutý do vojenského konfliktu, pretože ako hovorím, my chceme si hájiť svoje záujmy a nechceme, aby nám naši chlapci zomierali... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia časomerom.)