65. schôdza

Ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, už som sa viackrát zmienil vo faktických poznámkach k tomuto návrhu. Ja to skúsim iba tak nejakým spôsobom skrátiť.
To základné, s čím mám výhradu, je práve to odôvodnenie, že prečo dochádza ku značným hospodárskym škodám. V návrhu zákona sa uvádza, že naliehavosť prijatia návrhu zákona vyplýva z potreby hľadania určených prostriedkov zameraných na elimináciu značných hospodárskych škôd, ktoré môžu nastať z dôvodu zníženého dopytu zo strany obyvateľstva. A v ďalšom odseku ďalej sa uvádza: "cieľom navrhovaných opatrení je eliminácia hospodárskej krízy, stimuláciou na strane dopytu, rastu chudoby a poskytnutie pomoci pre najviac postihnuté zložky spoločnosti".
No mám k tomu štyri krátke poznámky. My v skutočnosti momentálne netušíme, či tie peniaze, ktoré majú byť použité na tento účel, a to má byť na ďalší rok až 1,2 miliardy eur, či tie peniaze naozaj reálne existujú, alebo či sa ich nejakým spôsobom podarí vybrať v dostatočnom objeme. V tomto momente vlastne nemáme vôbec žiadnu garanciu nejakého rozpočtového krytia, či tieto prostriedky budeme mať. A máme prichádzať vlastne teraz k tomu skrátenému konaniu, aby sme eliminovali hospodárske škody. Ja sa domnievam, že hospodárske škody spôsobíme práve vtedy, a oveľa významnejšie, keď nebudeme mať kryté peniaze rozpočtovo z príjmov do rozpočtu verejných financií.
Ak ale náhodou aj tie peniaze existujú alebo sa aj nám ich podarí vybrať, čo tu v súčasnosti vôbec netušíme, tak ich plošným uvoľnením opäť len podporíme falošnú informáciu o dopyte. Dôvodová správa sa odkazuje na to, že vlastne máme nejakým spôsobom zvýšiť dopyt a tým zažehnáme hospodársku krízu. Týmto opatrením však prispejeme len k ďalšiemu rastu cien. Čiastočne to jednoznačne podporíme, ďalší rast cien. Čiže ideme liečiť chorobu ďalšou chorobou, len podporovaním tej choroby.
Ak tie peniaze nemáme a nevyberieme, tak vypustíme na trh už úplne niekedy tie peniaze. De facto to bude nejaké zadlženie, bude to nejaké, nekryté peniaze a v tom prípade tú infláciu roztočíme že úplne parádne a budeme musieť o ďalšieho, o ďalších pár mesiacov riešiť nejaký ďalší balíček opatrení tu v pléne s nejakou ďalšou miliardovou možno sekerou na ďalší rok a ďalšie roky.
To, čo som tu už povedal, je, že aj keby sme prijali túto, domnievam sa, naprosto falošnú ekonomickú predstavu o tom, že týmto eliminujeme značné hospodárske škody, tak ich neeliminujeme za mesiac a nie ktorý ušetríme skráteným konaním, ani za tie tri mesiace, aj keby sa to posúvalo o nejakých ďalších, ďalších pár mesiacov. Toto vôbec nie je opatrenie, ktorým sa zažehnáva nejaký obrovský akútny problém. Toto je hlboký problém, ktorý tu nastal už dokonca pred agresiou Putina na Ukrajinu. Bol to problém rastu cien, ktorý, ktorý vznikol už predtým. Bol v Amerike, takisto v Európskej únii a táto Putinova agresia ešte významnejšie ho, významnejšie ho zhoršila. To znamená, že nečelíme nejakej veľmi akútnej záležitosti, aká bola pred dvomi rokmi v prípade pandémie, ktorá prišla naprosto náhle, a bolo treba robiť nejaké náhle výdavky. Teraz takáto situácia nie je. Teraz máme čas na to, aby sme pripravili konzistentný návrh, ktorý bude mať jednoznačnú adresnú podporu, a budeme vedieť prekonzultovať ho v medzirezortnom pripomienkovom konaní. To znamená, že toto riešenie naozaj neeliminuje hospodársku krízu, ako tvrdí predkladateľ, ale tú hrozbu, domnieva sa, naopak ešte viac zosilní.
Ja by som chcel požiadať plénum, aby sme naozaj neznásilňovali legislatívny proces. Ja si pamätám ešte zo svojej kariéry predchádzajúceho pôsobenia ako novinár, sledoval som to, čo sa dialo v parlamente, keď vládla súčasná opozícia, strana SMER, takisto sa dopúšťali podobných, podobných, nazvem to lapsusov, kedy celkom neodôvodnene posunuli niečo do skráteného legislatívneho konania. Vždy ma to veľmi hnevalo a hnevá ma to aj v tomto prípade, že posúvame do skráteného konania niečo, čo naozaj nie je dobre odôvodnené v dôvodovej správe a čo zo samotnej zjavnej podstaty naprosto nemá žiadny dôvod na skrátené konanie.
Hovorilo sa tu dosť o solidarite, že strana SaS alebo klub SaS že nie je solidárny. No ja si myslím, že tá závažná škoda, tá nesolidárna škoda vznikne práve emitovaním takýchto nekrytých peňazí, o tom som naprosto presvedčený. Vznikne tým, že opäť sa nejakým spôsobom zadlžíme alebo budeme opäť zvyšovať nejaké dane, čo je predmetom práve toho ďalšieho návrhu.
Ja mám dve dospelé deti, ale naďalej sú vyživované ešte deti, a oni v podstate spadajú asi pod dva tieto návrhy, pod prídavky na deti a daňový bonus. A keby, keď chcem hovoriť o nejakej solidarite, tak ja naozaj chcem byť solidárny a ja sa tohto zvýšeného daňového bonusu chcem vzdať. Chcem sa vzdať aj tých vyšších prídavkov na deti a rád by som sa ich vzdal aj s manželkou. Tak sa chcem spýtať pána ministra, že či vie vytvoriť nejaký finančný nástroj, ktorým sa toho vzdám, a či vie (reakcia z pléna), a či, dobre, aha, máte pravdu, daňový áno, ale prídavky na deti. Tak. (Reakcia z pléna.) No. Čiže darovať na účet mesta, áno. Daňový bonus si môžeme neuplatniť, ale prídavky na deti, by som sa rád tohto zvýšeného prídavku, ak budeme doňho spadať, rád by som sa ho vzdal, takže kľudne vytvorte takýto nástroj. To považujem za solidárne, pretože solidárne je byť solidárny s tými chudobnými a tento návrh, tento návrh okrem toho, že eskaluje, podľa mňa, domnievam sa, som o tom presvedčený, že eskaluje ešte hospodárske problémy, tak tento návrh navyše nie je solidárny voči chudobným, pretože dostávajú, mali by dostať finančné prostriedky aj ľudia, ktorí majú šesťnásobok minimálnej mzdy, a ľudia, ktorí naozaj nie sú v takej finančnej, akútnej finančnej núdzi.
Žiaľ, toto chcú teraz v súčasnosti navrhovatelia robiť, v čase, kedy, kedy čelíme naozaj veľkej, veľkému rastu cien, veľkej aj hospodárskej kríze, ktorá sa bude ešte stále zhoršovať, to už máme veľmi veľké signály, že bude sa zhoršovať, a chceme to ošetrovať nástrojmi ďalšieho nejakého zdanenia, v súčasnosti kedy daňové, celkové bremeno ľudí administratívne vynútenými platbami je už takmer 63 % k mzdovým nákladom. Odkazujem teraz na jednu analýzu, na ktorej spolupracoval Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika, ktorý každoročne vyhodnocuje takúto, takúto, takéto zaťaženie.
To znamená, domnievam sa, že naozaj nie je dôvod pre to, aby sme toto podporili v skrátenom legislatívnom konaní. Nechajme tomu priestor do medzirezortného pripomienkového konania. Nechajme si mesiac a skúsme hľadať nejaké riešenie, ktoré bude adresné pre najchudobnejších ľudí.
Ďakujem.

Vážený pán Kazda, vy ste zabudli povedať, že hlavný motív na infláciu v eurozóne je tlačenie peňazí v Európskej centrálnej banke, nulová úroková sadzba, 40 miliárd mesačne sa vytlačia nové peniaze. My nemáme slovenskú korunu, takže môžete si byť istý, že to, že dnes ministerstvo financií alebo Slovensko rozhodne o tom, že slovenské rodiny budú mať na boj s infláciou viac disponibilných zdrojov, nezvýši na Slovensku primárne infláciu, pretože tá je spôsobovaná Európskou centrálnou bankou.
Po druhé, to, že vy z SaS si sem prídete a poučujete nás o skrátenom legislatívnom konaní, keď najviac skrátených legislatívnych konaní dáva v podstate aj vaša strana, keď napríklad sme tu riešili počas COVID-u recykláciu azbestu, čo to malo vtedy ísť nejakým skráteným legislatívnym konaním? Keď sme tu riešili ústavu, tu sa menila v skrátenom legislatívnom konaní ústava. To vám vtedy nevadilo, vtedy ste s Dostálom sa tu nepostavili, že viete čo, chráňme čistotu legislatívneho procesu. Vtedy nič. Ale teraz, keď ide o rodiny, tak zrazu začnete rozprávať, že tu ide nejaký legislatívy proces byť pošliapavaný. A to, čo nechápem už vôbec, v poriadku, ak 100 euro mesačne má ísť na daňový bonus, veď to by mala byť mantra SaS. Veď daňový bonus znamená znižovanie daní. Však čo iné je daňový bonus, ako to, že štát bude mať menej? To znamená, vy by ste mali tu otvárať šampanské v SaS. Ale vy tu rozprávate o navyšovaní daní, keď sa rozpráva o Slovnafte. Keď sa rozpráva v podstate o oligarchoch, tak vtedy tu vyskakujete, ale keď majú zrazu tie rodiny, a ja to chápem, však nie je to tak dávno, čo Sulík tu behal s tým tričkom, nechcem ten vulgarizmus povedať, za čo má rodinu. Však vy to máte v DNA! To znamená, je to úplne v poriadku, ale buďte konzistentní. Vy ste povedali, že keď tu bude prekročená červená čiara, tak vy použijete, neviem teda čo, sa hodíte o zem? Včera červená čiara teda bola porušená a vy ste nič neurobili.

Pán kolega, ja z vás a z vašej strany mám naozaj, som veľmi sklamaný a veľmi zlý pocit. Akákoľvek pomoc, či to je momentálne teraz, či to bola počas COVID-u, vždy ste vystupovali a rečnili o tom, ako vy budete pomáhať ľuďom. A vždy na konci dňa, keď sa to malo odsúhlasiť, tá pomoc, nikdy ste za ňu nezahlasovali, vždy ste dokonca vystupovali a začali ste to tu blokovať. Môžete sa za toto hanbiť a naozaj idete tu rozprávať o skrátenom legislatívnom konaní. No doteraz vašej ministerke a nikomu z vás to tu nevadilo. Zrazu pri tomto, keď ideme priamo pomáhať rodinám, zrazu teraz vám toto ide vadiť. To je naozaj katastrofa.
A to, čo ste tu predvádzali v tom vašom vystúpení, nehnevajte sa na mňa, vy ste si tu hovorili o tom, kde, však darujte financie bez problémov, vy aj vaša manželka, a nemusíte tu o tom rečniť. Nič nedáte a len tu rozprávate o tom, jak by ste možno raz chceli dať. Dajte. Pozrite sa na nášho predsedu parlamentu, ten darováva bez toho, aby o tom niekomu vôbec tuto rozprával, nie takýmto naozaj smiešnym spôsobom. Môžete sa hanbiť.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predseda. Ak nepriateľ robí chyby, je naozaj zbytočné ho ne upozorňovať, ale v tomto prípade tieto chyby môžu stáť Slovenskú republiku značné finančné prostriedky, ktoré budú evidentne použité nie adresne.
Ak sa bavíme o daňovom bonuse, ten je, ten je fajn. Ak sa bavíme o znížení odvodového zaťaženia, to je super. Ak sa budeme baviť o navýšení rodinného prídavku pre dieťa, je to tiež veľmi dobrá vec. Ale s čím ja mám najväčší problém, je to nezmyselné krúžkovné alebo neviem, akým spôsobom by som to už len nazval. Proste táto päťdesiateurová suma, ktorá by mala ísť na každé jedno dieťa, je podľa mňa naozaj neadresná a úplne sa minie účinkom.
Nebudem ďalej spomínať alebo rozvíjať, že koľko zamestnancov sa musí prijať, aby vôbec takáto bola výplata možná, aký IT nový systém alebo aká aplikácia sa bude musieť vymyslieť, kto ju bude vyvíjať, kto ju bude prevádzkovať, koľko peňazí na to pôjde, len teraz vieme, že to bude stáť nejakých 9 miliónov eur, len na samotnú aplikáciu, jej vývin alebo jej prevádzku, plus tam bude do 500 zamestnancov, ktorých bude treba finančne nejakým spôsobom dotovať.
Čiže ak ideme znižovať zlú hospodársku, finančnú, sociálnu a rodinnú situáciu na Slovensku, tak toto ak má byť nejaký, nejaký, nejaký model, akým spôsobom to chceme znížiť, resp. ako chceme ochrániť aj verejné financie, tak toto je podľa môjho názoru nie veľmi dobré. To, že vládne strany nenašli kompromis, je iba vizitka tá, že komunikácia vo vládnej koalícii zlyháva, vládne strany skôr pozerajú na to svoje ego, čiže komunikovať treba nielen na úrovni ministrov, na úrovni predsedov poslaneckých klubov, ale to, že to predvádzate aj tuná v pléne Národnej rady Slovenskej republiky pred zrakmi občanov Slovenskej republiky, je iba vaša vizitka a nie je to príliš dobré.

Ďakujem.
Pán poslanec Taraba, zrejme sme sedeli v inom parlamente. Vy tvrdíte, že sme sa nikdy nepostavili proti skrátenému legislatívnemu konaniu. Ja si pamätám, že kolega Dostál, ktorého ste citovali, dokonca veľmi často a veľmi pravidelne a možnože dokonca ku každému skrátenému legislatívnemu konaniu vystupoval a tie, ktoré považoval za nesprávne, tak aj kriticky jednoznačne identifikoval a mnohé z nich boli, samozrejme, aj správne.
Hovoríte o tom, že my tu vyskakujeme, keď oligarchovia zo Slovnaftu majú nejaké zisky. No viete, mám dojem, že ste nabehli zase na tú, na ten slovník toho, že zdaňovanie pracháčov ešte nad rámec toho zdaňovania, že to je vlastne to správne, orechové. No, žiaľ, ja sa nedomnievam, že to je to správne, orechové, ani v prípade nejakých spoločností, ako je napríklad Slovnaft, si nemyslím, že to je to pravé orechové, pretože koniec-koncov sa to vždy zohľadní a ukáže na nejakých spotrebiteľských cenách a ako sme videli, zatiaľ tu vôbec žiadne garancie na pokles cien alebo na udržanie tých cien vôbec nie je. To, že sa nejaká firma zdaňuje, je pre mňa absolútne jedno, či ide o nejakú veľkú firmu alebo malú firmu, ak je zdaňovaná rovnakým spôsobom, transparentne a jednoznačne a plní si svoje daňové povinnosti.
Pán poslanec Krajčír, že aby som daroval financie. No ja som hovoril o niečom inom. Ja som hovoril o tom, že solidarita je, keď sa vzdáme navýšených prostriedkov na, keď sa viacero ľudí a predpokladám, že viacero ľudí je takých, ktorí sa chcú vzdať práve tejto navýšenej sumy týchto prostriedkov a tak som sa spýtal pána ministra, že či vie vytvoriť nejaký nástroj, pretože ja by som sa veľmi rád vzdal tejto navýšenej sumy v prospech toho, aby som nepoškodzoval rozpočet a aby tie peniaze išli chudobným ľuďom.

Som rád, že moja prítomnosť tu na Igora Matoviča funguje ako repelent na hmyz, takže to je prvý moment, ktorý ma v tejto rozprave teší.
Keby som bol v inom štáte možno za nejakej inej vlády, tak by som si povedal, že minister financií, ktorý tu v skrátenom legislatívnom konaní predloží takýto návrh, sa musel načisto zblázniť. Som však na Slovensku a meno ministra financií je práve Igor Matovič a z tohto dôvodu nemyslím, že sú tieto komentáre viac-menej potrebné.
Chcem povedať jednu zásadnú vec. Už sme si zvykli, že Igor Matovič vždy, keď spoločnosť rieši nejaký zásadný problém s dopadom prakticky na všetkých obyvateľov, namiesto toho, aby konštruktívne, zmysluplne komunikoval s každým, koho sa to dotýka a pristúpil po dlhotrvajúcich normálnych rozhovoroch k nejakému návrhu, voči ktorému by existoval v spoločnosti akýsi konsenzus alebo aspoň väčšinový súhlas, tak vždy príde s nejakým bombastickým nápadom, s nejakou ideou, ktorá je dokonalá, ktorá vyrieši celý ten problém a vždy táto idea pochádza práve z jeho hlavy. A tak je to aj teraz.
Ja sa pýtam koaličných poslancov, či ste si už po tom všetkom, čo sa na Slovensku z dielne Igora Matoviča predstavilo, čo sa tu schválilo, čo sa tu odhlasovalo, o čom sa tu diskutovalo, neurobili jasný názor, jasný obraz, kam takéto riešenia vedú. Bol tu očkovací bonus. Bola tu sprostredkovateľská nejaká súťaž, bola tu lotéria, bolo tu celoplošné testovanie, tých návrhov, s ktorými stále prichádzal v rozmedzí troch či štyroch mesiacov a vždy ich tu doniesol v skrátenom legislatívnom konaní bez toho, aby opoziční, ale dokonca aj koaliční poslanci mohli vôbec čítať ten legislatívny návrh, vyjadriť sa k nemu, mať v rukách to paragrafové znenie, to všetko sme tu opakovane zažili a ako to vždy dopadlo? Ako dopadla vaša slávna očkovacia lotéria?
Ako dopadol váš slávny očkovací bonus, pán minister financií, keď sa tak veselo rozprávate s predsedom parlamentu za mnou? Aké úspechy dosiahli tie vaše gigantické, fantastické návrhy, ktoré občanov Slovenskej republiky stáli miliardy eur? A dnes opäť. Opäť to isté dookola, 1,2 miliardy eur, príde s návrhom, ráno ho dostaneme niekedy o deviatej, o jedenástej pomaly už máme o ňom rokovať, kompetentne sa k nemu vyjadriť, vidíme, že koaliční poslanci to ani nečítali, otvorene sa nám to priznajú v jednotlivých debatách a tento návrh, ktorý obsahuje veci, ktoré už z princípu nemôžme podporiť a ktoré vôbec nedávajú logiku a nedávajú zmysel a hlavne nepomáhajú tým ľuďom v tej dobe, keď to teraz potrebujú, práve v tejto chvíli, keď inflácia láme rekordy, keď ľudia si nemôžu dovoliť základné potraviny, vtedy, keď to potrebujú, pomoc, tak im to nepomáha, ale Igor Matovič zase dosiahne svoje. Rozháda celú spoločnosť, predstaví akože riešenie, nemá to odkomunikované, spôsobí množstvo hádok, rozdelí ľudí na dva tábory, ktoré sa navzájom nenávidia, ktoré si nadávajú, ktoré sa obviňujú z jedného či druhého a potom sa veselo smeje a príde sem. A po tom všetkom, čo tu dokázal narozprávať, povie, že teraz by sme si mali obliecť to jedno spoločné tričko, lebo tu ide o rodiny a mali by sme všetci spoločne podporiť to skrátené legislatívne konanie.
Nie, pán Matovič. Ja mám úplne opačný názor. Keby ste prišli s normálnym racionálnym návrhom, ktorý by bojoval proti zvyšovaniu cien, s návrhom, ktorý by napríklad zastropoval zvýšené ceny palív, s návrhom, ktorý by znížil DPH na potraviny, tých nápadov je obrovské množstvo a opozícia tu s nimi prichádza neustále, tak tu nikto nemá problém. Ale vy prídete s návrhom, ktorý vlastná ministerka spravodlivosti z vašej vlády označí za pošliapanie princípov právneho štátu a pošliapanie práv opozície, s návrhom, kde podľa jej slov investujete 9 miliónov eur len do informačného systému na nezmyselné krúžky za 50 eur, ktoré potrebujete spojiť s daňovým bonusom, s ktorým inak opozícia nemá problém, prídete so systémom, kde opäť podľa ministerky spravodlivosti musíte nájsť 480 nových pracovných miest, aj napriek tomu chcete, aby poslanci Národnej rady po dvoch hodinách, čo majú ten materiál, 18 stránok textu, 18 stránok textu paragrafového znenia vám normálne toto odhlasovali, 1,2 miliardy eur priklepli bez toho, aby ste verejnosti oznámili, ako to budete mať kryté, kombinované s nejakým nezmyselným návrhom na zdanenie ruskej ropy a všetko má ísť len tak ďalej a vraj to ľuďom pomôže.
Už tu bolo v tejto rozprave preukázané, že to ľuďom nepomôže. Bolo tu preukázané, že takéto pošliapavanie princípov rokovacieho poriadku predsa musí skončiť. Ja som tu bol ako opozičný poslanec aj v minulom volebnom období a pamätám si presne, ako vystupovali jednotliví poslanci súčasnej vládnej koalície, ako vystupoval priamo Igor Matovič a poukázal na to, že skrátené legislatívne konania sa nemajú zneužívať. Vy to máte priamo v programovom vyhlásení vlády, že skrátené legislatívne konania nemajú kompenzovať neschopnosť vlády nájsť normálnu dohodu s cieľom pomôcť občanom Slovenskej republiky. Ale presne to sa deje. A najhoršie na tom je, že to skrátené legislatívne konanie nevyužívate preto, aby ste tým ľuďom reálne pomohli, ale iba preto, aby si Igor Matovič zase raz presadil svoje egoistické maniere. Takto to vyzerá. A keď tu o tom hovoríte, keď to chcete kritizovať, zdúchne, rozpráva sa tu s predsedom Národnej rady, je absolútne nedôstojný, správa sa tak, ako sme na neho vždy zvyknutí a potom zase rozpráva: "oblečme si jedno tričko, buďme spolu, držme spolu za rodiny" a na druhý deň vám zase vynadá všetkým dookola, tak ako je na to zvyknutý. Jeden deň vás na tlačovke douráža a druhý deň chce vaše hlasy. Takto to funguje neustále a nie je schopný konštruktívnej debaty ani s vlastným koaličným partnerom, nieto ešte s opozíciou.
Preto som presvedčený o tom, že opozícia toto podporiť nesmie. Toto nie je hlasovanie o pomoci rodinám. Nie je to hlasovanie o skrátenom legislatívnom návrhu za to, aby sa ľuďom na Slovensku pomohlo v tomto období nárastu cien. Nárastu cien, ktorý tu nemá precedens. Toto je hlasovanie o egu Igora Matoviča. Toto je hlasovanie o správaní sa ministra financií. Je to hlasovanie o pošľapávaní práv opozície, je to pošľapávanie práv právneho štátu na Slovensku a je to absolútne trhanie rokovacieho poriadku na kusy. O tomto sa tu hlasuje. Pretože keby mu naozaj išlo o konštruktívnu debatu, tak si sadne kľudne s každým predsedom strany a príde s návrhom, ktorý by mu možno aj opozícia podporila. Bez toho nezmyselného informačného systému, bez tých krúžkov, bez tých aplikácií a tých nezmyslov, ktoré do toho paragrafového znenia dali, a už teraz všetci vidia, že sa to bude musieť opravovať a nedal to do medzirezortného pripomienkového konania, lebo by mu to iné ministerstvá zrušili. Ako je možné, že minister financií predloží v skrátenom legislatívnom návrhu, v skrátenom legislatívnom konaní návrh, o ktorom mu minister financií povie, že on to nevie zabezpečiť? Ako môže takáto vláda fungovať? A vy sa budete ďalej tváriť, že no, to je v poriadku, takto budeme fungovať, tak to bude fajn, ja to odhlasujem, veď to je pre rodiny alebo čo tu rozprávate za nezmysly a budete si vládnuť ďalej a predpokladať, že takýmto spôsobom vyriešite problémy ľudí.
Ale to napätie v spoločnosti narastá, ľudia toho naozaj majú dosť a toto, to potrebujú vedieť, toto im nijakým spôsobom v aktuálnej situácii nepomôže. Hlasovať za toto skrátené legislatívne konanie znamená hlasovať za všetko to, čo tu dva roky Igor Matovič predvádza, za všetko to jeho správanie, je to len a len podržanie Igora Matoviča vo funkcii a z môjho pohľadu, z mojej pozície nemá vôbec žiaden význam za takýto návrh skráteného legislatívneho konania hlasovať. A to vám tu hovorím úplne zodpovedne, úplne na rovinu, že som podporil každý jeden vládny návrh, pri ktorom som predpokladal, že reálne rodina môže pomôcť. Ale dnes dávať návrh kombinovaný s neuveriteľnými hlúposťami, ktorý má pomôcť ľuďom v roku 2023 a ktorý spôsobil, že Združenie miest a obcí Slovenska vám vstúpilo do štrajkovej pohotovosti, tak prepáčte, ale takto si pomoc rodinám nepredstavujem.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predseda. Kolega Mazurek vo svojej rozprave poukázal iba na holý fakt, že aj opoziční poslanci počas celého tohto volebného obdobia vždy podporili každý jeden zmysluplný návrh zákona, ktorý prišiel z koaličných radov a naozaj mal význam a mal zmysel pre lepšie fungovanie rodiny ako celku. Ale ja sa však chcem spýtať, ak vieme dať nezmyselne 405 miliónov eur na túto krúžkovú činnosť, tak ja sa pýtam, že prečo nevieme tieto prostriedky rozumnejším, kvalitnejším a najmä spokojnejším spôsobom použiť na daňový bonus pre pracujúceho rodiča a pre zvýšenie rodinných prídavkov. Na daňový bonus bolo vyčlenených 495 miliónov eur a na zvýšenie rodinných prídavkov 265 miliónov eur. Ak týchto 405 budeme vedieť rozdeliť na daňový bonus a na navýšenie, ešte zvýšenie rodinného prídavku na dieťa, tak vám garantujem, že koľko poslancov bude v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, toľkí budú hlasovať za.
Ale túto hlúposť, túto sprostosť s týmto krúžkovým poukazom alebo krúžkovou činnosťou, ktorou tak idete obhajovať, ako mnohí vládni poslanci najmä z klubu OĽANO, veď ide o deti. Vám pri každom zákone ide o deti, aj pri tej najväčšej hlúposti to budete argumentovať: ide nám o deti. V tomto zákone nejde o deti. Tu ide iba o to, aby si niekto hladkal svoje osobné ego, ktoré zrazu vyrástlo do nejakej závratnej výšky a teraz padá, pretože celý tento jeho systém, ktorý si nastavil, sa mu rozpadáva ako domček z karát.
Čiže, kolegovia, ja sa pýtam, kde je v tomto zákone, ak vám tak ide o deti, kde sú talentované deti do päť rokov? Prečo sú tam len deti od päť do 18 rokov? Ďalšia otázka. Kde je talentované dieťa nad 18 rokov? To už podporiť nevieme? To už podporiť nechceme? To už podporiť nemôžeme? Čiže takto vám ide o deti.

Ja som presvedčený, že správanie tohto blázna, ktorý je v súčasnosti minister financií, ukazuje, ako sa on stavia k opozícii. Ale zrazu potrebuje opozičné hlasy. (Potlesk.) Fakt, nechápem, nechápem jediného opozičného poslanca, ktorý mu chce toto odhlasovať. Fakt nechápem. Toto nie je hlasovanie o pomoci rodinám. Ľudia potrebujú pomoc teraz v roku 2022, dostanú omrvinky. Tu sa ráta so všetkým na rok 2023, ráta sa tu s nezmyselným systémom tých krúžkov, o ktorých vlastné ministerstvo tejto vláde povedalo, že je to hlúposť. Kto iný to má povedať ako ministerstvo školstva, ktoré to má zastrešovať? Prečo minister financií vymyslí systém, ktorý má zastrešovať ministerstvo školstva, ktoré povie, že je to hlúposť. Aj napriek tomu to chcú niektorí opoziční poslanci podporiť, pričom on je na tomto závislý.
Mne to nedáva zmysel, nedáva mi to logiku, toto nie je hlasovanie o pomoci rodinám. Toto je hlasovanie o Igorovi Matovičovi, o tom, či to tu budeme ďalej trpieť, o tom, či ďalej ako poslanci chcete fungovať tak, že ráno o deviatej vám tu predložia 18 strán legislatívneho textu a poobede chcú váš hlas! Toto je podľa vás normálny štandardný legislatívny proces?! Takto majú fungovať poslanci Národnej rady, ktorí sa nemajú pred občanmi hanbiť za to, že tu rozhodujú na základe vedomia, svedomia a vedomostí?! Na základe akých vedomostí?! Koaliční poslanci to nevideli, nieto ešte opoziční. Veď takto predsa nemôžme fungovať! A hlavne keď sa to týka toho krúžkovania, toho 50-eurového príspevku, čo vám bránilo dať to už dávno, naozaj dávno v normálnom legislatívnom procese? Tam, kde by sa mohli v medzirezortnom pripomienkovom konaní vyjadriť dotknuté subjekty, zriaďovatelia základných či stredných škôl, ľudia z praxe, tí, ktorí s tým pracujú, tí, ktorí o tom niečo vedia, ako to bude fungovať, či je to správny návrh. Prečo musíme stále egoistické sny jedného človeka, ktorý sa nevie zmieriť s celým svetom, odhlasovávať v Národnej rade na úkor celého národa? Mne to proste nejde do hlavy.

Ja som začal tak, myslím, že dosť ústretovo, lebo som predpokladal, že, alebo som naivne, teraz už viem, si myslel, že vo Ficovi sa zobudí nejako svedomie, že za tých dvanásť rokov, čo okrádal rodiny s deťmi, tak nakoniec bude tu tichučko šúchať s nohami, možno si pôjde vypiť na klub a nakoniec príde v správnej chvíli, zahlasuje a podporí tie rodiny s deťmi. A on sem prišiel jak Boh, ktorý tu akože asi zrejme naozaj ustlal na ružiach tým rodinám s deťmi počas jeho desaťročného vládnutia, alebo teda dvanásť rokov aj s jeho pelerínou, a na konci som mal pomaly pocit krivdy, že čo my to vlastne ideme tým rodinám urobiť? Však vlastne on im, on im dával hojno, on sa s nimi podelil, on vôbec nekŕmil svoje účty niekde na Belize alebo trezory so zlatými tehlami svojho kamaráta Kičuru, nerozkrádal Štátne hmotné rezervy, nerozkrádal pozem..., nie pozemky, čo to bolo? Cez PPA-čku dotácie pre poľnohospodárov a podobne, o čom dnes mnohí, desiatky svedkov svedčia a musím uznať, áno, má talent. Vie rozprávať, vie oblbnúť ľudí a naozaj hovorím, že po troch minútach jak rozprával, tak vážne som mal pocit, že či vlastne robíme dobre, že tým rodinám ideme pomáhať, lebo však vlastne Fico im už dávno na ružiach ustlal a Slovensko je vlastne taký prorodinný stred sveta, kde všetky rodiny sa sťahujú zo sveta, lebo tu sa naozaj dobre žije.
Skutočnosť však je iná. Robert Fico s Petrom Pellegrinim urobili zo Slovenska krajinu, v ktorej sú najviac znevýhodnené rodiny s deťmi voči rodinám bez detí zo všetkých 27 členských krajín Európskej únie. A toto je vizitka sociálneho cítenia alebo budovania prorodinného štátu zo Slovenska Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim. Urobil zo slovenských rodín lúzrov Európy, lebo podstatné bolo futrovať si zlaté tehly do trezora. Podstatné bolo futrovať si účty. Podstatné bolo rozkrádať všetko jak po nebohom a potom áno, pred voľbami kúpiť si dôchodcov, lebo však predsa deti nevolia, tak kúpime si dôchodcov. Toto bola politika týchto dvoch skorumpovaných zlodejov a on sa nehanbí ešte dnes tu niečo rozprávať o tom, že my vlastne ponúkame rodinám s deťmi, citujem: "z opice riť". Asi ste si to všimli pri tom jeho vystúpení, 1,3... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Pán minister, tak isto vás prosím dodržať slovník.

Matovič, Igor, podpredseda vlády a minister financií SR
Pardon, ja iba citujem, citujem. Čiže citujem kolegu Fica, ktorý vám tu teda rozprával (povedané so smiechom), že vy, ktorí podporujete rodiny pri tomto návrhu, ešte raz hovorím, prepáčte, citujem Roberta Fica: "vy ponúkate rodinám s deťmi z opice riť". Toto povedal Robert Fico na tomto mieste pred, "a dieru z koláča", dobre, to už bolo celkom, povedzme si, celkom slušné. Pre neho je to možno diera z koláča, pre neho je to pár drobných po tom, čo tu rozkradol miliardy eur aj s Pellegrinim a s ich pusipajtášmi, v podstate áno, si myslia, že vlastne čo sme takí trochári, lebo však oni na tých účtoch, čo vytunelovali, tak určite majú dramaticky viac. Áno, 1,3 miliardy z jeho pohľadu naozaj na kávu, ale z pohľadu slovenských rodín tým, že sa o to podelí 1,2 milióna detí a ich rodičov, tak aj napriek tomu, že sa také množstvo detí a rodičov podelí, tak si povedia, že naozaj, že to je obrovská pomoc. Áno, 200 eur na dieťa v prípade, že teda dieťa má už od 5 rokov, môže chodiť aj na krúžky, tak vlastne je to tých 200 eur až do pätnástich rokov, od pätnástich rokov do osemnástich znova nejakých 150, lebo už nemôžu mať služby deťom, a do päť rokov takisto 150, lebo zase nemajú tiež služby deťom, nemajú, nemajú krúžky. Obrovská pomoc.
Fico s Pellegrinim za posledných osem rokov zvýšili rodinné prídavky o 1,85 eura. Počujete dobre, o euro osemdesiatpäť za osem rokov, euro osemdesiatpäť, nie ročne. Euro osemdesiatpäť za osem rokov. Sám si pamätám, že tu som behal s takou tabuľkou, že deťom, neviem, koľko tam vtedy bolo, pár centov, sirotám dve eurá, a sebe 1 500 eur alebo koľko bolo, čo si tu Fico so svojou bandou pred predošlými voľbami odhlasovali tesne, v podstate veľmi blízko pred voľbami si odhlasovali zvýšenie platov v čistom. Viac ako tisícka pre poslanca.
Vtedy som to kritizoval a dnes opravujeme tie chyby. A nieže euro osemdesiatpäť za osem rokov, my o 25 eur za jeden rok. Ak by sme to prepočítali, koľko by to trvalo Ficovi s Pellegrinim, kým by deťom zvýšili rodinné prídavky na 50 eur, tak 104 rokov. Takže v roku 2126 by sa slovenské rodiny, za slovenské rodiny, pán kolega, považujem aj slovenské, aj maďarské, aj rómske, aj židovské, aj všetky, ktoré na Slovensku bývajú, aby ste vedeli (reakcia z pléna), dobre, rodiny občanov Slovenskej republiky, ale tak ja budem tomu hovoriť slovenské rodiny, tak to beriem, lebo sme na Slovensku a vôbec to nemyslím nič proti občanom inej národnosti, ktorí žijú na Slovensku, lebo sú naši občania. Čiže 104 rokov by trvalo, ak by sme nechali naďalej spravovať týmto zlodejom štát a nechali by sme im zodpovednosť za rodinnú politiku. Pri daňovom bonuse by to trvalo 326 rokov, čiže až v roku nejakých dvetisíc, koľko to je? Tristo, 2350 by sa slovenské rodiny dožili 100-eurového daňového bonusu pri tempe, ktorým oni išli, že 21 centov ročne.
Takže máme byť na čo hrdí, páni a dámy, nenechajme sa zastrašiť a nejako zosmiešniť, že ideme teraz dávať, pán predseda mi to, dúfam, že odpustí, citujem Roberta Fica: "že ideme dávať rodinám s deťmi z opice riť", nie, ideme im dávať najväčšiu historicky pomoc, akú kedy slovenské rodiny, rodiny žijúce na Slovensku, dobre? Tak? Rodinám žijúcim na Slovensku, aké kedy sme, aký kedy, kto, ktorá politická garnitúra poskytla.
O to viac budem na to hrdý, ak to bude spoločné rozhodnutie aj koaličných poslancov, aj opozičných a, samozrejme, nepredpokladám, že Fico, Pellegrini by takýto návrh podporili, lebo jednoducho je to ich vizitka, v akom stave je prorodinná politika na Slovensku.
Poznáte zrejme, Števo Kuffa určite, nechcem povedať príklad, biblický príklad o troch grošoch. Jeden groš sebe, jeden groš rodičom a jeden groš deťom. Skúsme sa pozrieť na Slovensko, že aký je veľký groš rodičom a aký veľký groš je tým deťom. Priemerný dôchodok 512 eur, aká veľká tá pomoc voči dedinám, deťom? Priemerná, možno necelých 60 eur v prípade teda, ak rodič aj pracoval. To znamená obrovská disproporcia medzi intervenciou alebo pomocou rodičom alebo starým rodičom, alebo ľuďom na dôchodku a medzi, medzi deťmi. Ja nechcem, aby sme brali dôchodcom, ani im nezávidím, ale teraz nastal čas pre rodinu, a to odkazujem aj samosprávam.
Áno, jasné, všetci by, každý starosta, každý primátor by chcel mať z roka na rok 10 % navyše, tak ako mali samosprávy medzi rokmi 2014 - 2019. Desať percent každým rokom hore. Samozrejme, každý by to chcel, ale stalo sa to, že ľuďom narástli výplaty o 51 %, ale dane z výplat ľuďom narástli o 108 % za osem rokov, od 2014 do roku 2022. Tým pádom, ešte raz, výplaty ľuďom o 51 % niekde tu, ale o 108 % narástli dane. A keďže dane z výplat alebo daň z príjmu fyzických osôb sú podielové dane, alebo zabalíme do škatuľky a nazveme to podielové dane, a sú unikátnym príjmom samospráv či už obcí, miest a VÚC-iek, tak toto bolo príjem obcí, miest a VÚC-iek. Za tých osem rokov, ak by sme mohli vrátiť čas späť a ak by sme rovnako, ak by rovnako rástli mzdy a rovnako rástli ľuďom dane zo mzdy, tak samosprávy by mali o miliardu menej, ale mali by to pracujúci ľudia a prioritne rodiny doma, rodiny s deťmi. A neboli by rodiny s deťmi najviac ukrivdené alebo diskriminované v rámci celej Európskej únie, tak ako to dopracoval Fico s Pellegrinim cez ich budovanie sociálneho, prorodinného štátu.
Takže my teraz aj voči samosprávam, len chceme od nich, aby dva roky sa uskromnili s tým, že nebudú mať tak obrovské rasty, budú mať trošku menšie rasty. Samozrejme, podáme im pomocnú ruku a žiadnu samosprávu, ktorá by mala sa dostať do problémov, nenecháme, aby sa kvôli tomu do problémov dostala, ale chceme, aby keď doteraz to boli roky, roky rokúce pre samosprávy, tak v prípade daňového bonusu, aby teraz boli tie dva roky pre rodiny s deťmi. Myslím si, že to je legitímne po tých mnohých rokoch hojna pre samosprávy. A tým vôbec neznižujem ich úlohu, ich prácu, ich dôležitosť, ale myslím si, že je legitímne ľuďom znížiť dane alebo v tomto prípade znížiť dane a prudko znížiť dane rodičom s deťmi.
Kritizovať krúžky im môžme sprava, zľava, keď to kritizuje pán minister školstva, je to také trochu také farizejské, lebo pred približne mesiacom zakázal, zakázal legislatívcom z ministerstva školstva, aby spolupracovali s ľuďmi, ktorí písali tento zákon. Zakázať štátnym zamestnancom, aby spolupracovali s inými štátnymi zamestnancami na otázke verejného záujmu, lebo tvorba legislatívy je verejný záujem, je veľmi, veľmi podlé a nehodné ministra, ktoréhokoľvek. Bohužiaľ, toto sa v prípade ministerstva školstva stalo a dnes sa čuduje, že tam nemá napísané nejaké pravidlá. Áno, nemá ich tam napísané, lebo dve ministerstvá mali spolupracovať, ministerstvo školstva a ministerstvo kultúry. Ministerstvo kultúry spolupracovalo tip-top a všetko má vyriešené v tomto zákone.
Ministerstvo školstva sa na to vykašlalo, lebo im to pán minister Gröhling prikázal, aby to odignorovali a sabotovali, lebo ich cieľom nie je zrejme pomáhať rodinám a výsledok je taký, že áno, v tom zákone to nemá, ale včera sme schválili na vláde uznesenie, kde pána ministra školstva zaväzujeme uznesením vlády, že do konca roka pekne spojazdní celý systém a na základe toho si on teraz musí sem prísť s novým svojím zákonníkom a zrazu pán minister bude musieť robiť, aj keď sa mu nechce robiť. A bude musieť urobiť presne to isté, čo urobilo si ministerstvo kultúry, celú robotu má spravenú, má to v zákone napísané. Branko Gröhling trucoval jak malý chlapec, jak malý Jojo, a teraz si to bude musieť urobiť sám. Má k tomu legitímne schválené uznesenie vlády, či sa mu to páči-nepáči, či bude kritizovať a skrývať sa za učiteľov a hľadať hocijaké výhovorky, jednoducho má schválené uznesenie vlády a z toho neustúpime a musí si to splniť. A keď by chcel skúsiť to sabotovať, tak tí rodičia ho ubijú s klobúkmi, lebo zrazu v januári budú mať deti nabité kredity na krúžky, ale trucujúci Branko, minister, by nespustil register poskytovateľov, tak asi tí učitelia nakoniec by sa prišli k nemu pýtať, že prečo, Branko, trucuješ, prečo tým našim deťom ubližuješ. Takže takáto je trošku situácia v tejto veci. Mrzí ma tento prístup ministra školstva, ale život je taký, bol som ho osobne prosiť na ministerstve školstva, aby to nerobil, ten povedal novú výhovorku vtedy: "keď budú mať učitelia vyššie platy a všetky školy budú zrekonštruované, potom tí učitelia aj sami budú tie krúžky poskytovať", tak som povedal: "Braňo, sám tomu neveríš, čo hovoríš" a naozaj také trápne výhovorky to boli.
Hold, jednoducho život je taký, ale hovorím, v tomto prípade boli dve ministerstvá, ministerstvo kultúry vzorná spolupráca, všetko splnené, všetko v zákone napísané, všetko tip-top nachystané. Ministerstvo školstva sabotáž, lebo asi rodina nie je hodnota, no pardon, pán Gröhling, pre nás rodina hodnota je a urobíme všetko pre to, aby tie deti na konci krúžky dostali.
Ďakujem za podporu do skráteného legislatívneho konania. Pevne verím, že to posunieme aj ďalej a že tá prorodinná koalícia, ktorá sa tu vytvorila pri tomto návrhu zákona, ktorá nepozerá na to, akú máme farbu politického trička, vydrží až do finále. Zároveň ale hovorím, že očakávam aj po finálnom schválení zlomyseľnú sabotáž od ľudí, ktorí budú mať právo podať tento návrh zákona na Ústavný súd. Osobne si myslím, že vystúpenie, ktoré sme tu videli, pani ministerky spravodlivosti aj vystúpenia jej včerajšie na vláde, kde čítala doslova jak nachystané veci, že sú podkladom na Ústavný súd, kde potom bude chcieť argumentovať, že vlastne ona nás upozornila na to, že nie sú splnené kritériá na skrátené legislatívne konanie. Ale kritériá na skrátené legislatívne konanie sakramentsky splnené sú. Lebo keď ona hovorí, že kde je predsa tá hroziaca ekonomická škoda, tak áno, pre človeka, ktorý nevníma úlohu a váhu tej rodiny v spoločnosti, to je len taká hluchá masa nejakého šumu, nejakých včiel v úle, ktorým nedokáže porozumieť. Státisíce slovenských rodín alebo rodín žijúcich na Slovensku sú v núdzi a čakajú na našu pomoc. A my sme sa spoločne rozhodli a ešte raz hovorím, som hrdý, že naprieč politickým spektrom a ešte raz hovorím, neočakávam, že tí vagabundi, ktorí súčasnú situáciu slovenských rodín spôsobili s ich poskokmi z Republiky, že sa k tomu pridajú. Nie, neočakávam, ale to ostatné, čo ctí si rodinu, čo si uvedomuje jej význam v spoločnosti, sa zomkne a nakoniec to prelomíme a keď aj budú sa snažiť vetovať tento zákon, predkladať na Ústavný súd a čokoľvek urobiť, len aby zahatali pomoc rodine, lebo jednoducho ten svet, kde rodina je na piedestáli, pre nich nie je ten svet do dnešnej doby, kde pomaly vysávač, lampa a dvaja chlapci sú dokopy jedna rodina, tak svet, kde považujeme za rodinu otca, matku a ich deti, im tam nejako nepasuje.
Takže budeme bojovať, pevne verím, že spolu aj túto bitku o Stalingrad vyhráme, nech nám ešte aj následne budú akékoľvek polená pod nohy hádzať a na konci tú pomoc rodinám doručíme. Ale na konci všetci, nech tu aj nikto z nás nebude, či už budeme mať brady alebo čokoľvek, ale budeme spomínať na tieto dni a tieto chvíle, si povieme, že vtedy sme to rozhodnutie spolu urobili, že vtedy sme odložili bokom ego a že sme si povedali, že čo je najdôležitejšie. No najdôležitejšie je rodina. A aká rodina? Otec, matka a deti, tradičná rodina a som na to hrdý. (Potlesk.)
Čiže poviem ešte inak, tento boj, ktorý tu zvádzame, je v skutočnosti, a nebojme sa to pomenovať, ideologický boj. Ideologický boj o výkladové, výklad slova rodina a význam rodiny v dnešnej dobe. Tí ľudia, ktorí si uvedomujú, že rodinu tvorí otec, matka a deti a nie žiadne zhluky zvláštnych náhod, ktoré sa stretli a práve si povedali, že sú rodinou, tak tí ľudia tú pomoc pretlačia a zo Slovenska urobia naozaj prorodinný ostrov v rámci Európy. Krajinu, ktorá bude mať najsilnejšiu prorodinnú politiku, minimálne po tej finančnej stránke. Samozrejme, že sú aj potom následne nadstavby, ten pocit, kedy potrebujete so svojou rodinou sa cítiť, že ste vítaní, ale to potom riešme následne. Ale ten absolútny základ je istota pre rodinu, že môžu prijať ďalšie dieťa, že sa neobávajú o finančnú svoju existenciu a s 200 eurami, aj keď je to málo, ale viete to ďalšie dieťa do rodiny prijať, alebo ak náhodou tú prácu nemáte, s pomocou, ktorú chceme rodinám ponúknuť, viete ako rodina naďalej fungovať bez toho, aby ste si kládli otázku, či ísť na potrat, nejsť na potrat, či teda ďalšie dieťa k sebe prijať, alebo nie. A na toto budeme spolu všetci hrdí, teším sa na to finále, my tú bitku o Stalingrad spolu vyhráme. (Potlesk.)