65. schôdza

Pán predsedajúci, ja by som len chcela podotknúť, že pokiaľ sledujete nás, ako fotíme, tak by som chcela vás poprosiť, aby ste sledovali tribúnu, kde sú novinári a fotia nás, a im to zakázali. Ďakujem. Aby platil rovnaký meter. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne vyjadriť svoj názor na prebiehajúci bod programu, ktorým je umožnenie alebo návrh na vzatie do väzby opozičného politika Roberta Fica.
Do parlamentu, a začnem tak troška z histórie, prvýkrát som do parlamentu nastúpil v roku 2002. Bolo to počas, ako opozičný politik, a bolo to počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Počas tohto volebného obdobia vznikol v parlamente podobný prípad, preto hovorím podobný, pretože sa jednalo o vyjadrenie súhlasu Národnej rady na vydanie na trestné stíhanie jednej koaličnej poslankyne, ktorá teda bola obžalovaná z nejakých spotrebných daní, topné oleje a tak ďalej a vtedy to bolo naozaj a hovorilo sa len o tom, alebo merito veci bolo len v tom, že mala byť vydaná na trestné stíhanie. V tomto prípade a teda, keď sme, čiže ona nejakým spôsobom, vtedy žiadal vyšetrovateľ a prokurátor, aby bola vzatá na toto trestné stíhanie, potom sme zmenili v roku 2012 Ústavu Slovenskej republiky, kde sme si zrušili túto trestnoprávnu imunitu a zostala tam iba v ústave táto posledná možnosť, táto malá posledná barlička alebo táto posledná ochrana ústavnosti a slobody slova v tom, že poslanci môžu rozhodovať už iba o vydaní na väzobné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Tu chcem povedať, že toto je naozaj taká posledná, posledná šanca, posledná barla na to, aby bolo zabránené tomu, aby boli umlčaní politici, aby sa nejakým spôsobom mohol vykonávať mandát poslanca národnej, Národnej rady. Čiže za tie roky, za tých dvadsať rokov sa urobilo veľmi veľa v tom, že poslanci Národnej rady teda už nemajú tú trestnoprávnu imunitu, ale majú iba naozaj imunitu na to, aby ich chránila pred orgánmi činnými v trestnom, v trestnom konaní, aby nemohli ísť poslanci do väzby a aby im takýmto spôsobom nemohli byť zapchaté ústa, ako sa, ako sa hovorí.
Už viac dní sa v tejto debate pri tomto bode hovorí o tom, že mali by sme používať rovnaký meter a zaznieva to hlavne teda z úst koaličných poslancov, ale dovoľte mi teda povedať, čo ten rovnaký meter znamená v tomto prípade. Chcem to uviesť na viacerých známych prípadoch, ktoré, ktoré tu boli a ktoré podľa mňa ešte aj, ešte aj budú a začnem asistentom pána poslanca Rajtára, pánom Rybaničom, ktorý nazeral do osobných účtov Roberta Kaliňáka, a keď s tým vyšiel pán poslanec Rajtár na svetlo božie, tak to nebol žiadny trestný čin, nebolo to nič protizákonné, to on je hrdina, on je visiblover, ktorý, ktorý to urobil a mal to urobiť, a dobré, že to urobil pre dobro tejto, tejto spoločnosti.
Potom tu bol alebo ešte predtým to bol teda pán exminister obrany Galko, ktorý zneužil Vojenské spravodajstvo na to, aby mohol odpočúvať a odpočúvať nezákonne, to chcem povedať, nezákonne, ľudí v jeho okolí, ale aj ľudí na ministerstve obrany a dokonca aj novinárov. Bolo to veľakrát dokázané rôznymi dôkazmi, nič sa vtedy, nič sa vtedy neudialo, bolo všetko v poriadku.
Taký ďalší príklad toho rovnakého metra je to, že Imrecze vypovedal jednak na Lučanského, tam to bolo ako v poriadku, to, to, to sme, to sme zadokumentovali, ale keď Imrecze vypovedal proti ministrovi vnútra Mikulcovi, tam to už v poriadku, v poriadku nebolo.
To je ten rovnaký meter, ktorý sa v súčasnosti takýmto spôsobom používa a by som skôr povedal, že sa zneužíva v prospech iba jednej, v prospech iba jednej strany. Viete, toto nazývame u ľudí pokrytectvo, pretože ak kritizujeme niekoho iného v tom, čo sami robíme, je naozajstné pokrytectvo.
Dovoľte mi vyjadriť sa k uzneseniu, ktorým vlastne začali trestné stíhanie a vzniesli obvinenie osobám Robertovi Ficovi, Robertovi Kaliňákovi a ďalším dvom osobám v Košiciach 19. apríla 2021. Aby to dostal Úrad špeciálnej prokuratúry, tak u Roberta Fica a Roberta Kaliňáka to bolo založenie, zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Ďalší dvaja obvinení nemajú tento zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, tento zločin majú iba pán Robert Fico a Robert Kaliňák a opakujem, to len preto, aby to naozaj dostal Úrad špeciálnej prokuratúry a nie obyčajná, obyčajná prokuratúra.
Ja som to spomínal aj v faktickej poznámke na môjho predchodcu Petra Pellegriniho, že keď si to tak časovo celé, celé upraceme na časovej osi, tak kedy to uznesenie bolo o začatí trestného stíhania vznesené, 19. apríla 2021. Bolo to len pár dní po tom, kedy vyšetrovateľ znova vzniesol obvinenie bývalému prezidentovi, exprezidentovi Kiskovi a tiež, keď vyšetrovatelia vzniesli obvinenie za krivú výpoveď dvom kajúcnikom, Beňovi a Makóovi.
Čiže má to byť zasa nejaké vybavovanie si účtov navzájom? Myslím, že tá spoločnosť toto nechce. Spoločnosť naozaj má veľa-veľa iných problémov a zneužívať orgány činné v trestnom konaní takýmto spôsobom na vybavovanie si účtov medzi, poviem to takto, medzi určitými ľuďmi, medzi určitými skupinami ľudí tu na Slovensku na úkor celej spoločnosti, si myslím, že nie je korektné a mali by sme z tejto krátkej cesty čo najrýchlejšie sa vrátiť, vrátiť späť. Pretože ak sú takto zneužívané orgány činné v trestnom konaní v súčasnosti, tak tá dôvera v tieto orgány činné v trestnom konaní tu dlhé, dlhé, dlhé obdobie nebude a bude sa ťažko získavať táto dôvera naspäť. Hovoria to aj ľudia, ktorí sú radoví, radoví občania tejto krajiny, že už sa na to naozaj nemôžu, nemôžu pozerať, to, čo sa deje s orgánmi činnými v trestnom konaní a skôr by sme sa mali naozaj venovať tomu, čo ľudí trápi v tejto spoločnosti, a to je naozaj tá ekonomika, zlá finančná ekonomická situácia obyvateľov, obyvateľov Slovenska.
Dovoľte mi pri tejto príležitosti prečítať taký komentár alebo úryvok z článku, ktorý vydal Richard Donoghue, ktorý je partnerom medzinárodnej advokátskej kancelárie Pillsbury Winthrop Shaw Pittman a ktorý dvadsať rokov pracoval pre vládu Spojených štátov amerických. Citujem:
"Pred nástupom do firmy Pillsbury pred niekoľkými mesiacmi som viac ako dvadsať rokov pracoval pre vládu Spojených štátov amerických. Väčšinu tohto času som pôsobil ako prokurátor na ministerstve spravodlivosti a ako prokurátor som osobne riešil stovky prípadov týkajúcich sa rôznych trestných činov, od obchodovania s drogami a vrážd až po podvody a verejnú korupciu. Okrem prípadov, ktoré som osobne riešil, som počas svojej kariéry dohliadal na tisíce prípadov, ktoré predložilo Ministerstvo spravodlivosti Spojených štátov amerických. Svoj čas na ministerstve spravodlivosti som začal ako bežný prokurátor a časom som postúpil vyššie, až kým v roku 2018, teda osemnásť rokov po začatí mojej služby na ministerstve som bol vybraný, aby som slúžil ako prokurátor pre východný obvod New York. V tejto pozícii som bol vedúcim, federálnym zástupcom zákona v jurisdikcii, ktorá pokrývala väčšinu mesta New York a priľahlých oblastí jurisdikcie pozostávajúcej z viac ako osem miliónov ľudí, teda viac ako celé Slovensko.
V čase, keď som bol americkým prokurátorom, môj úrad viedol sériu významných trestných stíhaní proti notoricky známym zločincom, ako je napríklad El Chapo, FIFA osoby obžalovanej z korupcie a bankári zodpovední za masívny podvod Prvej MDB v Malajzii. Podali sme aj sériu žalôb proti skorumpovaným zvoleným štátnym predstaviteľom a prokurátorom. Po službe v New Yorku som bol povolaný do Washingtonu DC, aby som pomáhal hlavným generálnym prokurátorom a námestníkovi generálneho prokurátora v každodenných operáciách ministerstva spravodlivosti, je to agentúra," to nazýva ministerstvo spravodlivosti, agentúra, "ktorá má viac ako 110 000 zamestnancov a ide o súbežne desaťtisíce trestných stíhaní.
Pred niekoľkými mesiacmi ma kontaktovali ohľadom prebiehajúceho prípadu na Slovensku proti Miroslavovi Výbohovi. Pri prvom pohľade na prípad som pánovi Výbohovi povedal, že neverím tomu, že by som mohol k jeho obhajobe pridať niečo zmysluplné. Aj keď veľmi dobre poznám vyšetrovania a stíhania v USA, ako americký právnik som si nemyslel, že mám dostatok relevantných vedomostí alebo skúseností, ktoré by som mohol uplatniť v prípade podanom prokurátormi na Slovensku. Avšak vzhľadom na moje skúsenosti s univerzálnymi svedkami, čo by sme v Spojených štátoch nazvali spolupracujúcimi obžalovanými, som bol požiadaný, aby som sa pozrel na zaobchádzanie s takýmito svedkami v prípade pána Výboha a všeobecnejšie aj v iných prípadoch, ktoré boli nedávno predvedené na Slovensku.
Pohľad na týchto svedkov a spôsob ich použitia pri stíhaní vyvolal obavy a tieto obavy sú dôvodom, prečo som súhlasil s tým, aby som sa pridal k tomuto obrannému tímu. V tomto bode univerzálnych svedkov alebo, ako je známe, kajúcnikov, musím najprv povedať, že na získavaní svedectiev a iných dôkazov od jednotlivcov, ktorí sa podieľali na trestnom čine, nie je vo svojej podstate nič zlé. Všetci by sme však mali uznať, že spoliehanie sa na obvinenia, ktoré vznášajú proti iným, je vo svojej podstate nebezpečné. Všetci svedkovia majú v sebe zabudovaný motív klamať. Keďže boli prichytení pri páchaní závažných trestných činov a keďže im za tieto zločiny hrozia tresty, majú silnú motiváciu obviniť ostatných v snahe minimalizovať alebo úplne vyhnúť sa vlastnému trestu. Túto skutočnosť uznáva prakticky každá jurisdikcia, ktorá povoľuje použitie takýchto kajúcnikov. Vo väčšine z týchto jurisdikcií sú vyšetrovatelia, či už sú to sudcovia alebo poroty, upozornení, aby svedectvá univerzálnych svedkov vnímali s extrémnym skepticizmom. Podobne by sa na takýchto svedkov mali pozerať mimoriadne skepticky aj prokurátori, ktorých prvoradou povinnosťou nie je obviniť niekoho, ale nájsť pravdu. Chápem, že na Slovensku prebieha verejná diskusia o vhodnom využívaní svedkov či kajúcnikov. To je dobré. Takéto diskusie by mali prebiehať vzhľadom na vážne otázky, ktoré treba položiť. Takýchto univerzálnych svedkov som použil v mnohých svojich vlastných stíhaniach v USA a zakaždým som ich svedectvo vnímal skepticky. Prokurátor nesmie podľahnúť pokušeniu veriť svedkom len preto, že tento kajúcnik hovorí to, čo chce počuť. Aby sme mohli náležite preskúmať ich informácie, ja a ďalší prokurátori kladieme sériu otázok, aby sme zistili, či títo univerzálni svedkovia sú vo svojich obvineniach voči iným pravdiví.
1. Je príbeh univerzálneho svedka kajúcnika vierohodný? Jednoducho dáva to zmysel? Ak to nedáva zmysel, tak to asi nie je pravda.
2. Bol svedok konzistentný, keď rozpráva svoj príbeh v priebehu času? Ak sa ich príbeh časom mení, prečo sa zmenil? Sú rozdiely v ich verziách výsledkom nevinných chýb alebo naznačujú úmyselné lži?
3. Po tretie a to najdôležitejšie je výpoveď svedka potvrdená inými dôkazmi v prípade. Toto je najdôležitejší spôsob, ako môže prokurátor určiť, či svedok hovorí pravdu. V ideálnom prípade by usvedčenie malo vyplývať z dôkazov, ktoré ako také nie sú predmetom manipulácie, akými sú fyzické dôkazy alebo nesporné počítačové alebo finančné záznamy. Ak je potvrdením výpoveď iného svedka, prokurátor by sa mal opýtať: "Sú príbehy dvoch rôznych svedkov konzistentné?" Či sa ich príbehy časovo menia a ak áno, prečo. Či druhý svedok podobne ako prvý má motív klamať a či mali obaja svedkovia príležitosť koordinovať svoje príbehy. Aby sa predišlo možnej koordinácii alebo dohode medzi takýmito svedkami, dvaja univerzálni svedkovia USA, ktorí boli zapojení do rovnakého trestného činu, do rovnakého trestného činu, nemôžu byť zastupovaní tým istým právnikom. Išlo by o jasný konflikt záujmov právnika. Rovnako sa nemohli jednoducho vymeniť právnici medzi sebou, pretože by to poskytlo príležitosť na dohodu.
4. Pýta sa Donoghue: "Je príbeh svedka v rozpore s inými dôkazmi v prípade? Ak áno, aké sú možné dôvody konfliktu? Naznačuje tento konflikt, že svedok nehovorí pravdu?
5. Čo môže svedok získať poskytnutím tohto príbehu? A naopak, čo by svedok stratil, keby poskytol iný príbeh? Len ak zaujmeme takýto skeptický prístup a získame správne odpovede, môžeme ako prokuratúry dôverovať informáciám, ktoré poskytuje kajúcnik svedok. Skepticizmus takýchto zainteresovaných svedkov nie je typický len pre americký systém spravodlivosti. Napríklad v prípade Adamča proti Slovensku Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že právo na spravodlivý proces zaručené článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené, keď jediným dôkazom na preukázanie viny bolo iba svedectvo kajúcnika, svedka bez ďalších podložených dôkazov. Tamojší súd teda zdôraznil dôležitosť potvrdenia."
Mohol by som čítať aj ďalej, ale myslím si, že práve v tejto debate je veľmi dôležité použiť aj slová práve tohto amerického právnika a jeho názor na univerzálnych svedkov, čiže tzv. kajúcnikov, a aj toto uznesenie sa zakladá voči Robertovi Ficovi, Robertovi Kaliňákovi a ďalším z veľkej časti práve na takýchto kajúcnikoch, na takýchto ľuďoch. A ja sa (rečník si odkašľal), pardon. Bolo tu už aj dnes spomínané, že veľakrát už aj náš slovenský Ústavný súd, tuším, v 17 prípadoch dal za pravdu tým obžalovaným, že boli porušené ich ľudské práva. Vo veľa prípadoch to skonštatovala aj naša slovenská Generálna prokuratúra, že akým spôsobom sú vedené tie trestné stíhania, trestné konania orgánmi činnými v trestnom, v trestnom konaní. Myslím si, že takýchto prípadov ešte bude v slovenskej, v slovenskej justícii a v slovenskej spoločnosti veľmi veľa.
A zasa sa vraciam k tej dôveryhodnosti. Ako majú získať potom orgány činné v trestnom konaní dôveryhodnosť obyvateľov, občanov tejto krajiny, keď Ústavný súd, Generálna prokuratúra a veľa-veľa ďalších organizácií konštatuje takéto porušenia základných ľudských práv a slobôd pri obhajobe, pri obhajobe ľudí, ktorí sú, ktorí sú obvinení, a tobôž pri ľuďoch, ktorí sú aj poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Ja tam vidím v tomto prípade nič iné, len obmedzenie slobodného prístupu k výkonu mandátu, v tomto prípade pána predsedu Roberta Fica a takýmto spôsobom sa chce naozaj koalícia v tom politickom boji zbaviť jedného dobrého opozičného politika, ktorý sa potom nebude môcť žiadnym spôsobom, spôsobom brániť a nebude môcť kritizovať kroky tejto vlády a hlavne teraz v tomto čase, keď máme sa viac venovať občanom tejto krajiny, pretože naozaj tá sociálna situácia je už teraz veľmi zlá a v najbližších dňoch, mesiacoch bude, bude ešte horšia. Poďme radšej riešiť takéto veci, ako nejakým spôsobom obmedzovať slobodu slova po tridsiatich rokoch, teraz, presne 30 rokov v septembri, 1. septembra budeme oslavovať Deň Ústavy Slovenskej republiky a myslím, že to táto spoločnosť po tridsiatich rokoch teda by nemala zažívať a to je len vidieť, že stále to Slovensko je veľmi mladé a ja to hovorím, že si ešte stále nevieme, nevieme vládnuť.
Pozrime sa do tých okolitých krajín, ako to funguje tam. A bolo to spomínané aj v týchto dňoch v týchto debatách, že aj keď boli stíhaní, trestne stíhaní premiéri, bývalí ministri atď. aj v okolitých krajinách, aj v tých vyspelejších demokraciách, nikdy neboli stíhaní väzobne. Čiže to je jeden z veľkých príkladov a z veľkých rozdielov, ako sa to deje u nás na Slovensku a ako sa to deje vo vyspelých demokratických krajinách.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.
Pán kolega Baška, dobre si zhodnotil a v dvoch tých častiach, v jednej, že prečo sa to celé udialo a v tej druhej si rozobral aj toho amerického právnika, ktorý teraz zastupuje pána Výboha. Ja by som ťa doplnil, že prečo toto všetko sa udialo. Tak 20. 4. sa malo udiať viacero vecí. Jedna vec mala byť tá, že mala sa udiať tlačová konferencia siedmich advokátov, kde sa mali, kde sa malo hovoriť o tom, ako sa manipulujú trestné konania. Malo to byť z výpovedí pána Kalavského. V tom čase sme si aj prečítali neskutočný článok o komunikácii ministra Mikulca s nebohým pánom Lučanským, kde zneužíval právomoc verejného činiteľa a úkoloval policajného prezidenta a zisťoval a vyťahoval rôzne informácie zo živých spisov. Samozrejme, to už bezpochyby všetci vieme a vie to celé Slovensko, že táto vláda nevie pomáhať občanom, svojim občanom a sme jediná vláda, ktorá reálne nepomáha v rámci Európskej únie pri zvyšovaní cien všetkého, a samozrejme sme mali možnosť si prečítať aj vyjadrenie Hegera: "S Ficom sa netreba maznať." Hamran, ktorý hovoril dopredu o tom, že bude, že bude záťah na najvyšších politických miestach a potom následne aj hovoril o záťahu na koaličného poslanca.
A nehovoriac o tom, čo si hovoril o tom americkom právnikovi, ktorý podľa mňa úplne rozbil našich kajúcnikov, takzvaných tých univerzálnych kajúcnikov, ktorí proste v prvom rade pozerajú len na seba a na nikoho iného. A na všetko, na všetkých porozprávajú všelijaké nezmysly, len aby oni... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, ja ti ďakujem za toto vystúpenie. Hovoril si o ústavnosti. Ja sa pýtam, o akej ústavnosti sa my dneska bavíme, keď Ústavný súd v šestnástich prípadoch rozhodne, že došlo k porušeniu základných ľudských práv a slobôd? Pýtam sa, ako dopadli tí sudcovia na Najvyššom súde, ktorí sa podieľali na tejto nezákonnosti, či boli potrestaní a či bolo začaté disciplinárne konanie, ako sa pokračuje? Hovoril si o zneužívaní moci väčšinou na menšinu. My tu máme opozičného lídra, ktorý verejne kritizuje orgány moci na základe dostupných zverejnených materiálov, či už Ústavného súdu, Generálnej prokuratúry, Slovenskej informačnej služby, vyšetrovateľov. Takisto tu máme rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý konštatuje, že opozícia, resp. opoziční lídri majú právo verejne kritizovať a vystupovať v médiách a kritizovať situáciu.
Čo my máme na Slovensku? Opozičný líder za toto všetko je členom zločineckej skupiny. Čiže my jasne deklarujeme, že väčšina sa snaží umlčiavať menšinu cez takéto nezákonné prostriedky.
Pán kolega, ďakujem ti ešte raz za toto vystúpenie.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, ty si ako príklad dvoch metrov alebo príklad pokrytectva uviedol porovnanie s prípadom Rybanič, kedy súčasní vládni predstavitelia, keď boli v opozícii, vrátane médií, vynášali do nebies tohto človeka za to, že sa nabúral do bankového účtu opozičného politika. A to bol pomaly, naozaj to bola druhá Gréta, slovenská, ktorá si zaslúžila všetky pocty. Pritom tento pán sa dopustil trestného činu, trestného činu porušenia bankového tajomstva a bol za tento trestný čin odsúdený.
Viete, kedy by pán Rybanič naozaj bol ten hrdina, ten bojovník za slobodu? Vtedy, keby odhalil trestný čin, keby odhalil trestnú činnosť. A to sa nestalo. On sa len nabúral do bankového účtu a za to bol hrdina, lebo išlo o opozičného politika. Áno, keby, keby odhalil trestnú činnosť, zaslúžil by si úctu. Ale keď Robert Fico odhalí trestnú činnosť Andreja Kisku a Igora Matoviča, tak toho treba zavrieť. A to je to pokrytectvo, to sú tie dva metre, ktoré tu zavádzate, že človeka, ktorý spáchal trestný čin, toho vynášate do nebies, a človeka, ktorý ohlásil trestný čin, vás, vašich ľudí, tak toho treba zavrieť.
Veď tu, vážení, dobre viete, ktorí trocha počúvate a zamýšľate sa nad tým, tu nie sú, nieže tu (povedané so smiechom), nieže tu nie sú dôvody na väzbu a väzobné stíhanie, tu nie sú dôvody vôbec na stíhanie. Veď to všetci viete, že tu nie sú žiadne dôvody na stíhanie. A vy chcete tento úplne slabý čajový prípad použiť na zatvorenie opozičného lídra.

Ďakujem pekne za slovo. Tak ja by som to trošku odľahčil a dal to do takej polohy športu. Zoberme si, že bojujú dva kluby proti sebe, koaličný a opozičný a koaličný klub zistí, že v tom opozičnom klube je nejaký Fico, ktorému sa darí, je obľúbený u ľudí, dobre hrá, ľudia ho majú radi, vyhráva atď. atď. a nevedia sa s tým zmieriť. A postupne v tej súťaži ide do finále a koaličný klub si sadne a rozmýšľajú, jak sa ho zbaviť, čo urobiť pre to, aby nehrával. Takže jeden z tých vedúcich povie, no tak dobre, no tak musíme niečo vymyslieť. A čo môžme vymyslieť? No tak urobme niečo, aby ho rozhodca vylúčil. No veď ale nič nerobí. Ale akože by nerobil, treba si sadnúť s rozhodcom a nech ho vylúči za to, že veľa rozpráva. A je vymaľované.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Jaro, presne vecne si rozobral, že o čo tu ide. Venoval si sa na začiatku svojho vystúpenia k samotnému uzneseniu, že vlastne čo, že voči čomu je vznesené obvinenie, za páchanie akého trestného činu? Zločineckej skupiny? Veď viackrát opakovane už to bolo citované, že sám dekan Burda tvrdí, že ide o nezmyselne vykonštruovaný kontext a nezmyselne vykonštruovaný trestný čin a ak aby sme pripustili politickú motiváciu obvinenia, práve názov tohto trestného činu vyzerá v titulkoch najšokujúcejšie. Veď o nič iné tu nejde. Presne, presne o to.
A veď ja stále budem opakovať, že aj tie legálne nahrávky z roku 2021 jasne hovorili o tom, keď sa rozprávali medzi sebou vyšetrovatelia NAKA, aká je ich úloha - spraviť SMER zločineckú skupinu. A čuduj sa svete, v lete minulého roku došlo k legislatívnej úprave dĺžky trvania kolúznej väzby, kde sa poukazovalo na to, veď aj v súvislosti s generálom Milanom Lučanským, ako sa zaobchádzalo s nimi, keď boli v kolúznej väzbe, tak sa otvorila kolúzna väzba a jej maximálna dĺžka. A čo sa stalo? Kto, kto trval na tom, aby bola výnimka z maximálnej päťmesačnej možnej dĺžky kolúznej väzby, aby bola výnimka práve zločinecká skupina? No dnes už vieme, v akom kontexte to celé bolo. Keď to začalo v apríli 2021, v lete 2021 sa riešila kolúzna väzba a jej legislatívna úprava a presadzovali tvrdo výnimku, aby tam nepatrila zločinecká skupina, no tak to bolo celé jasne pripravované s tým, že keď do toho zatiahneme ešte vyjadrenia policajného prezidenta, tak presne vieme, o čom hovoríme.
A tak ako si spomínal amerického námestníka generálneho prokurátora, tak on hovoril, že je veľmi zriedkavé, aby kajúcnik v systéme Spojených štátov získal úplnú beztrestnosť. A ak kajúcnik klame, tak stráca všetky výhody. A tu ja... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Jaro, spomenul si, že vidíš v tom iba obmedzenie mandátu, ktorý si vykonáva Robert Fico, a naozaj tým, že je obľúbený, populárny, lebo pomenuje veci pravým menom, ktoré sa dejú v tejto spoločnosti. Mňa prekvapil Weiner Zeitung dokonca, že napísal, že my ideme odobrať poslancovi Ficovi imunitu, citoval TA SR. My žiadnu imunitu neodoberáme. Normálne to tu náročky proklamujete, lebo ľudia sa v tom možno nevyznajú; 26. 7. 2012 sme zrušili imunitu 144 hlasmi na návrh pána Pašku. To znamená, že poslanec bude od septembra nepostihnuteľný už len za výroky prednesené v pléne alebo v orgánoch Národnej rady za hlasovanie, a to aj po skončení jeho mandátu. Na vzatie poslanca do väzby však bude nevyhnutný súhlas parlamentu. Na zadržanie člena snemovne v prípade postihnutia pri páchaní trestného činu bude potrebný súhlas mandátového a imunitného výboru. Ak k nemu nedôjde, bude poslanec okamžite prepustený.
Prečo by mal byť poslanec okamžite prepustený? No veď si predstavte, že keby sme, keby teraz poslanec, ja neviem, urobil nejako závažný čin a mal by ísť hlasovať o vážnych veciach, tak jednoducho policajti zaistia poslancov a zrazu tak, ako to pred, nemám reagovať na Galisa, spomínal, zrazu nejaké mužstvo bude mať tuná kopu poslancov a my tu nebudeme, pretože nás pozatvárajú už po ceste. My nedôjdeme ani do Bratislavy, preboha!
A netvárte sa, že o tom neviete. SaS, akú ste mali kampaň? Akú mala SaS kampaň? No veď sa pozrite, ja som si to našla. Všetci sa vyzliekli dohola, tak ja neviem, či majú zatemnenie mozgov, keď ešte tam holí všetci stáli za plagátom a nahí hovorili, vyzlečme poslancov donaha z imunity! Veď oni sa všetci povyzliekali donaha a transparentne rozprávali o tom, ako, ako oni bojujú za to, aby nám zobrali imunitu. A dneska tu všetci vykrikujú a rozprávajú, že Ficovi berieme imunitu.
Nie, vážení, neberieme Ficovi imunitu! My mu ideme zabrániť vykonávať mandát!

Všetci donaha? Aj Baránik? (Smiech v sále.) Nechápem.
No v nadväznosti na to, čo, čo teda, v nadväznosti na to, čo hovoril pán poslanec. Pán poslanec hovoril o, o imunite v zmysle, v zmysle zavretia pána poslanca Fica. No tak ale povedzme si, povedzme si otvorene, že čo vlastne tá imunita zase v nadväznosti, aj pokračovanie, čo hovorila pani kolegyňa, a je to reakcia na pána poslanca. Táto imunita, to nie je imunita ´ochranca poslanca´. To je imunita, ktorá chráni mandát poslanca.
A čo je strašne dôležité, určite si spomínate na situáciu v Čechách, ktorá bola pred niekoľkými rokmi, keď bol takto, tesne pred hlasovaním o hlave štátu bol zavretý vtedajší poslanec Sládek. Sládka poslali do basy, v pléne prebehlo hlasovanie, hlasovanie, a o jeden hlas sa prezident Havel stal prezidentom Havlom. Hej? Nekomentujem ďalej, bolo to v inom štáte a neprislúcha mi to.
No a takýmto spôsobom podobným chcú títo koaličiaci zneužiť pochopiteľne vzatie mandátu. No ale dobre. Viete, a ďalej si potom hovoril o tých kajúcnikoch. Ja nerozumiem tomuto slovu ´kajúcnik´. Prečo sa nehovorí udavač? Veď kajúcnik, to je normálny udavač. Aspoň my takto tuto v Starom Meste v Bratislave sme o takýchto ľuďoch vždy takto hovorili. A keď niekto udával, dostal na vojne, na ktorej som bol, deku. Tí starší vedia, čo to znamená. Proste udavači sú udavači. Kajúcnik nie je kajúcnik. To je úbohý udavač, ktorý sa zachraňuje v rámci svojho prospechu pre neprospech niekoho iného. Kajúcnik je udavač! Tak to už nazvime tým správnym... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Dávam si otázku, že či majú miesto v Národnej rade v rozprave takéto vystúpenia, ako predniesol pán poslanec Baška. Túto otázku si kladiem najmä ako reakciu na názory mnohých koaličných poslancov aj niektorých médií. Podľa môjho názoru bezpodmienečne má miesto takéto vystúpenie, pretože dáva do pozornosti mnohé informácie, ktoré sa inak občan nedozvie. Hodnotí úroveň správy štátu veľmi jasne v mnohých oblastiach. Upozorňuje na zavádzajúce informácie v mnohých otázkach, ktoré s tým súvisia. A, samozrejme, aj zdôvodňuje z pohľadu výkonu poslaneckého mandátu, že či poslanci majú právo hovoriť o tejto téme, keď nie sú právnici, ako sme sa mohli dočítať v komentári v jednom, v jednom médiu.
Ale veď parlament je politické kolbište. V parlamente sa hovorí o politických súvislostiach. V parlamente prebieha politická súťaž a v parlamente, samozrejme, má prebiehať aj zodpovedanie, položenie mnohých otázok a aj možnosť na ne dostať odpovede. No a z tohto pohľadu si myslím, že také vystúpenie, ako mal pán poslanec Baška, je absolútne na mieste a je treba, aby v Národnej rade, v pléne zazneli.
Ďakujem.