65. schôdza

26.4.2022 - 25.5.2022
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

6.5.2022 o 13:48 hod.

Mgr. et Mgr.

Martin Čepček

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

13:48

Martin Čepček
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, je to veľmi drobná zmena, je to v podstate legislatívno-technická zmena zákona. Jedná sa o to, aby všetky školské zariadenia bez ohľadu na zriaďovateľa, mali zmluvu o financovaní, ktorá nebude obsahovať zbytočné a podmienky navyše. Bude obsahovať iba podmienky, ktoré stanovuje zákon a nebude napr. vydierať súkromné a cirkevné školy a školské zariadenia, aby museli nejakým spôsobom robiť službu mestu, resp. samospráve, VÚC-ke, atď. To znamená je to veľmi jednoduchá zmena. Navrhujú sa zmeny a upresnenia smerujúce k zlepšeniu zrozumiteľnosti a prehľadnosti právnej úpravy a vylúčeniu výkladových pochybností. Nasledovná úprava je legislatívno-technická úprava doplňujúcou chýbajúci odkaz na legislatívnu úpravu v súčasnom znení zákona. Doterajšia právna úprava taxatívne vymenúva náležitosti zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku na dieťa, žiaka, alebo na poslucháča. Navrhuje sa pre odstránenie pochybností pri výklade zákonného textu ohľadom pripomienok k zmluve, o doplnenie o to, že na poskytovateľov nebudú kladené ďalšie podmienky v snahe podmieniť financovanie, či už zásahmi do poskytovaných, vzdelávacích, alebo motivované snahou vyhnúť sa financovaniu zákona. Ďakujem pekne, to bolo všetko.
Skryt prepis

6.5.2022 o 13:48 hod.

Mgr. et Mgr.

Martin Čepček

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

13:50

Radovan Marcinčin
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 988). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 10. júna 2022 a gestorský výbor do 13. júna 2022. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

6.5.2022 o 13:50 hod.

Mgr.

Radovan Marcinčin

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 13:57

Tomáš Valášek
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Veľká vďaka pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, cieľom predkladaného návrhu zákona je nanovo zadefinovať a nastaviť príspevok na starostlivosť. Tie hlavné tri zmeny, ktoré robíme je, spočívajú v predĺžení nároku až do veku, kedy deti nastupujú na povinnú školskú dochádzku. Tá druhá zmena je navýšenie sumy príspevku na starostlivosť až na 350 eur. A tá tretia zmena je zmena nároku na poberanie, aby ho mohli využívať aj osoby, ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko.
Mimochodom, už taká štvrtá zmena, ktorú by som mal spomenúť je aj zmena názvu príspevku, po novom by sa volal príspevok na predprimárne vzdelávanie dieťaťa.
Ak dovolíte, pán predsedajúci, bližšie by som sa k dôvodom na zmenu tohto zákona, aj k dôvodom na zvolenie toho riešenie, ktoré sme zvolili, venoval v rozprave do ktorej sa týmto prihlasujem ako prvý. Vďaka.
Skryt prepis

Vystúpenie

6.5.2022 o 13:57 hod.

M. A.

Tomáš Valášek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 13:58

Ján Kerekréti
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 998. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1037 z 11. apríla 2022 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. júna 2022 a v gestorskom výbore do 13. júna 2022.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

6.5.2022 o 13:58 hod.

Ján Kerekréti

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
65. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia
 

Vystúpenie v rozprave 9:02

Tomáš Valášek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Kolegyne, kolegovia, neviem, koľko z vás tu bolo v piatok a pamätá si, o čom sa bavíme, takže dovoľte mi veľmi stručne kontext a krátko povedať pár slov o tom návrhu zákona, ktorý som uviedol v piatok poobede.
Predkladáme návrh zákona o príspevku na predprimárne vzdelávanie dieťaťa. Išlo by svojím spôsobom o finančnú pomoc pre rodičov detí nielen do troch, ale aj od troch rokov veku až do ich nástupu na povinnú školskú dochádzku. Suma by bola 350 eur mesačne a nahradil by ten súčasný príspevok na starostlivosť.
Tento náš návrh zákona rieši hneď dva problémy. Jeden ťaží štátnu kasu, druhý ťaží rodičov malých detí. Tým prvým problémom je neporiadok doslova a nezmysel v príspevkoch na malé deti. Máme ich de facto dva. Tým menej známym je už práve spomínaný a citovaný príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorý je v maximálnej výške 280 eur a je určený len rodičom detí do troch rokov a takmer nikto ho nečerpá, ak sa nemýlim. Tá suma na rok 2020 bola 255 ľudí z tých 5,4 mil. na Slovensku. Prečo? Pretože zároveň máme rodičovský príspevok a ten je dnes už na úrovni až 383,80 eur pre tých, čo predtým materské poberali, a jednoducho rodičom sa oplatí oveľa viac, logicky, brať ten vyšší príspevok, ktorý navyše nie je spojený so žiadnou administratívou, nemusia dokazovať, že sa, že majú náklady spojené so starostlivosťou. Čiže pohodlne tí, ktorí majú deti v škôlkach, či pardon, deti v jasliach, využívajú naň tento rodičovský príspevok bez toho, aby museli úradu práce dokladovať, že pracujú či že majú dieťa v zariadení.
Možno si poviete, fajn, máme tu jeden nezmyselný, zle nastavený príspevok, zrušme ho, ak je tak málo využívaný. Ale pozor! Málokto už vie, že príspevok na starostlivosť, o ktorom sme sa práve bavili, ten málo využívaný, minimálne využívaný, prakticky vôbec, je od roku 2014 súčasťou národného projektu hradeného z Európskeho sociálneho fondu, a teda že je hradený z európskych zdrojov. Naopak, rodičovský príspevok, ten, ktorý 99 % rodičov malých detí využíva, je kompletne vyplácaný zo zdrojov štátneho rozpočtu. A áno, rozumiete tomu správne, my sme legislatívu nastavili tak, že oveľa atraktívnejším sme urobili príspevok platený z našich daní namiesto toho, aby sme zatraktívnili príspevok platený z eurofondov, a teraz zbytočne vyplácame zo štátnej kasy niečo, čo by úplne v pohode preplatil Európsky sociálny fond.
Pevne verím, že vám sa to zdá byť rovnaký fiškálny nezmysel ako nám, preto navrhujeme, logicky, zatraktívniť príspevok na starostlivosť navýšením na tých spomínaných 350 eur, nech je takpovediac konkurencieschopným v porovnaní s rodičovským príspevkom, a tým zásadne ušetriť peniaze zo štátnej kasy. To je prvou výhodou nášho návrhu.
Tou druhou je, že zároveň riešime akútny nedostatok kapacít v materských škôlkach a to tak, že nami navrhovaná zmena v tom príspevku na starostlivosť, ktorý by sme premenovali na príspevok na predprimárne vzdelávanie, by sa zvýšila doba poberania príspevku tak, že by pokrývalo nielen deti od nula do troch, ale aj od troch do šesť rokov. Inými slovami, rodičia detí, ktoré by už mali byť v materskej škôlke, ale neušlo sa im miesto a nevedia si dovoliť či cirkevné, či súkromné škôlky, by takto dostali finančnú podporu.
Momentálne je to tak, že ak ste rodičom dieťaťa v predškolskom veku, vaše dieťa dosiahlo vek tri roky, okrem toho nízkeho prídavku na dieťa, ktorý možno teraz jednorazovo zvýšime, ale naďalej potom, predpokladám, bude nízky, nemáte nárok na takmer žiadnu finančnú podporu od štátu. Ak ste z Bratislavy či z Trnavského, Trenčianskeho, či Košického kraja, máte zároveň tak trochu smolu, pretože musíte popritom riešiť aj akútny nedostatok kapacít v materských škôlkach. Ak chcete umiestniť svoje dieťa v týchto škôlkach, to hovorím z vlastnej skúsenosti, priznám sa úprimne, máte smolu, pretože pretrváva obzvlášť v týchto krajoch či mestách už desaťročia obrovský nedostatok miest v škôlkach. Štát túto tému z roka na rok odkladá a sľubuje vybudovať nové škôlky, čo však môže trvať ďalšie roky.
Ak prejde náš návrh, rodičia budú môcť tieto peniaze, tento príspevok na predprimárne vzdelávanie použiť na preplácanie nákladov spojených s umiestnením dieťaťa do súkromnej či cirkevnej, či inej škôlky. Už nebudú musieť minúť polovicu výplaty na drahú škôlku, ktorá kľudne môže stáť v priemere, sme si to zisťovali, od nejakých 150 do 500 eur mesačne.
Kolegyne, kolegovia, sedíme tu v týždni, kedy náš čakajú, môžem použiť slovo, explozívne diskusie o tom, ako správne nastaviť pomoc rodinám v čase tohto zdražovania, energetickej krízy a iných. To, čo majú tie mnohé návrhy, ktoré sme zatiaľ počuli na tlačových konferenciách, evidujem, že ani vy z koalície ste ich nie ešte všetci videli do detailu, ale to, čo vieme o nich už teraz, sú dve veci. Po prvé, sú neadresné, inými slovami, platia rovnako pre všetkých. Môj kolega Michal Šimečka vyrátal, že ak teda môžeme brať vážne tie informácie zverejnené na tlačových konferenciách pred dvoma týždňami, tak zakladateľ Penty dostane väčší príspevok od štátu ako mladá bezdetná rodina, ktorá je čerstvo zo školy a v nízko platenom zamestnaní. Takže sú neadresné, čo je prvým problémom. Tým druhým problémom je, že sú všetky platené, samozrejme, z našej štátnej kasy, čiže vy, ja, my, čo tu sedíme za mnou, sa na ne budeme skladať.
Tento náš návrh, nehovoríme, že pokrýva všetky potreby, ktoré vznikli zdražovaním, ale pokrýva jednu akútnu a pre mnohé rodiny existenčnú potrebu, ten existenčný problém nedostatku kapacít v materských škôlkach. Má tú výhodu, že je adresný, vzťahuje sa na tých, ktorí by do tých škôlok reálne chodili, bolo by treba vydokladovať, že majú reálne tie náklady, ktoré si, na ktoré si nárokujú s preplácaním. A zároveň má tú výhodu, že je preplácaný z Európskeho sociálneho fondu. Áno, platí, že je tu, že tento, že sa vzťahuje na to programové obdobie, ktoré teraz ide vypršať, ale preverovali sme si to s Európskou komisiou, nie je neskoro na to, aby bol prípadne zaradený aj do nového programového obdobia. Čiže nami navrhované riešenie nebude platiť a nebude možné preplácať z eurofondov len tento rok, mohol by byť kľudne preplácaný pri troche snahy aj celé ďalšie programové obdobie.
Preto verím, že sa zhodneme na tom, že toto adresné riešenie, riešenie jedného akútneho problému, si nájde aj vašu podporu a vďaka vopred za ňu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

10.5.2022 o 9:02 hod.

M. A.

Tomáš Valášek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 9:11

Ladislav Kamenický
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, vystupujem v rozprave, som požiadal pána predsedajúceho, aby ste prípadne mohli reagovať. Takže tento návrh je už niekoľko, niekoľkýkrát po sebe v podstate našou snahou o to, aby sa v Národnej rade Slovenskej republiky začalo konečne hovoriť, čo vláda Slovenskej republiky ide robiť so zdražovaním a aké opatrenia, konkrétne opatrenia by mali, mala vláda prijať na to, aby sa zmiernili dopady zdražovania.
Chcem podotknúť na úvod to, že čo sa týka nejakého časového rámca, tak zdražovanie a zvyšovanie inflácie na Slovensku začalo už v druhej polovici minulého roku, nebolo to teda len z dôvodov prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine, a v januári tohto roku v podstate inflácia dosiahla medziročne vyše 8 % a momentálne sa nachádza na, teda z marcových čísel, na úrovni 10,3 % alebo 10,4 %, čo však znamená pre dôchodcov dokonca 11,3-percentné navýšenie, lebo tá inflácia sa počíta pre rôzne skupiny obyvateľstva a tých 10,4, to je nejaké priemerné číslo.
Čo to znamená? Znamená to, že napríklad dôchodcovia na Slovensku každý rok prídu alebo mesačne prídu okolo, z priemerného dôchodku o, asi 505 eur asi o 50 eur a ročne im to robí 600 eur. Samozrejme, oni tie peniaze dostanú, ale reálne, keď sa bavíme o nejakom nákupnom košíku tohto dôchodcu, tak si reálne za túto sumu bude vedieť kúpiť menej tovarov a služieb, ako tomu bolo doposiaľ. To je to, čo hlavne kritizujeme. Dnes už máme máj a keď pozorujeme, čo vláda na jednej strane niečo deklaruje, na druhej strane, na druhej strane nemáme tu ani žiadny zatiaľ konkrétny návrh v Národnej rade, dokonca to ešte vláda neschválila ani na svojom rokovaní, takže opäť sa tu bavíme o ničom, napriek tomu teda, že vláda hovorí o hlavne pomoci rodinám, o vyplácaní nejakých dávok pre, hlavne pre deti, čo sa týka detí. Čo sa týka tých seniorov, to nie sú dôchodcovia, na to chcem teda poukázať, lebo vláda, vláda sa snaží vyčleniť peniaze pre seniorov, ktorí, ktorí ešte nedosiahli, nie sú v dôchodkovom veku, to znamená vyše 62 rokov. A táto skupina nie je tak početná, bavíme sa asi o stotisíc ľuďoch, pritom dôchodcov na Slovensku je 1,4 milióna cirka a starobných dôchodcov okolo 1,1 milióna.
Čo sa týka toho nákupného košíka, tak musím povedať, že momentálne na Slovensku tá inflácia dosiahla skutočne veľkej razancie. Ak si pozrieme niektoré čísla, čo sa týka, čo sa týka zdražovania, tak máme tu niektoré položky, ako sú potraviny samotné asi o 12 %, chlieb o 14 %, mlieko, vajcia, syry o 12 %, olej, tuky o 26 %, zelenina 24,7 %, teplo 15 %, pevné palivá 12,8 % a keď si pozrieme na pohonné hmoty, tak je to až 27,9 %. Keď sa pozrieme na ostatné krajiny okolité, tak musím povedať, že dosť sa hanbím, že, za slovenskú vládu, je to taký pocit prenesenej hanby, lebo ostatné krajiny skutočne robia množstvo opatrení, ako je napríklad znižovanie spotrebných daní, znižovanie DPH, Česká republika dáva napríklad príspevky na bývanie. Snažia sa, dokonca niektoré krajiny dávajú energetické šeky na zmiernenie dopadov nárastu energií a podobne. A na Slovensku teda napriek tomu, že pán Heger vyhlasuje, že v iných krajinách doháňajú to, čo sme my už zaviedli, tak to považujem za výsmech do tváre tých občanov, ktorých sa momentálne zdražovanie týka.
Minister Matovič dokonca povedal, že sme sa stali, že sa stávame svojimi opatreniami, to je tým návrhom tých 260 miliónov, výkladnou skriňou Európy. Opäť veľmi, veľmi smiešne, smiešne tvrdenie hlavne vzhľadom na to, že napríklad na DPH a na ostatných daniach vyberieme oproti rozpočtu viac asi o 360 miliónov, ale nemôžem tu ukazovať v podstate, v podstate nejaké grafy, ale len uvediem príklad. Napríklad príjmy štátneho rozpočtu v roku 2019, to sa bavíme len o štátnom rozpočte, nie o rozpočtu verejnej správy, boli na úrovni okolo 15,83 miliardy a tieto príjmy v roku 2022 stúpli až na 20 miliárd. To znamená, o vyše štyri miliardy sú tieto príjmy vyššie. Na druhej strane, ak si pozreme výdavky štátneho rozpočtu, tak v roku 2019 boli 18 miliárd a, čuduj sa svete, v roku 2022 sa nám ten štát narástol až o 7,45 miliardy. To sa bavíme o 25,45 miliardy výdavkov. Čiže rozdiel tých 7,45 miliardy sú vyššie výdavky tejto vlády, ako mala vláda SMER-u. Ak si to zoberieme na výdavkoch verejnej správy, tak ten rozdiel je ešte väčší, až dokonca 9,32 miliardy.
Ak berieme pandemické roky, že sa pomohlo cirka 3 miliardy ročne, tak keď si pozreme tieto čísla, v tomto roku už tie výdavky pandemické už sú minimálne a, oproti minulým rokom, ale stále tá suma navýšených výdavkov tam stále svieti. Takže ja nechápem, ako môže vláda tvrdiť, že nemá peniaze na nejaké opatrenia.
My sami navrhujeme, samozrejme, všetko je v rukách vlády, koalícia, teda opozícia nemá väčšinu v parlamente a čokoľvek môžme navrhnúť, tak bude zmetené zo stola. A padajú tu rôzne návrhy, ale my v podstate na jednej strane hľadáme aj zdroje na tie návrhy, čiže tu hovorím o tej obrovskej neefektivite vynakladania výdavkov v sumách miliárd a na druhej strane my stále hovoríme o tých zdrojoch, napríklad bankový odvod by sa mohol znovu zaviesť, bavíme sa asi o tristo miliardách eur. Ak si pozriete čísla, táto vláda zrušila bankový odvod pre banky, dokonca odpustila vyše dvesto miliónov na príspevkoch, ktoré mali dať na ochranu vkladov, čiže to je to memorandum, o ktorom sa bavíme. Takisto táto vláda dohodla v memorande, že banky majú niekde investovať miliardu. Ja chcem, teda som ešte žiadne, žiadne takéto investície, investície nevidel. Takže... a na druhej strane stále tu bolo tvrdené, že ak teda máme tu, sme tu mali bankový odvod, dokonca dvojnásobný, takže, že za to vždy zaplatia ľudia. Áno, ľudia to vždy zaplatia, ale zase tých tristo miliónov, ktoré sme získali, sa dajú použiť na tých ľudí. Posledný rok žiadny bankový odvod nebol a máme tu rekordné zisky slovenských bánk na úrovni vyše deväťsto miliárd, miliónov eur, v čistom vyše sedemsto miliónov eur, čo sú, za posledných desať rokov, keď si pozrete čísla s rokom 2016, sú to rekordne najvyššie, najvyššie zisky bánk napriek tomu, že tu žiadny bankový odvod nebol.
Poplatky stále stúpajú, a preto vravím, ak teda vláda nedokáže banky zregulovať tak, aby získala tie peniaze od nich alebo teda aby zamedzila tomu, aby banky navyšovali poplatky a ostatné služby, tak vláda môže prikročiť k tomu, že zavedie znova bankový odvod, zoberie tých tristo miliónov od týchto bánk a prerozdelí ich medzi tých ľudí, ktorí to na tých poplatkoch navyše zaplatili. A vie to urobiť rôznymi spôsobmi. Môže to byť adresne, neadresne, môže to byť jednorazovo alebo to môže byť systémovo. Samozrejme, veľký rozdiel medzi systémovým a jednorazovým, jednorazovou pomocou, nakoľko tá jednorazová sa minie v danom roku, ale neprechádza do ďalšieho roku. A tá systémová, to je síce pekné slovo, ale sa prenáša do ďalších rokov.
Tu by som chcel povedať, že to, čo predložila vláda, tých 260 miliónov, tak pôvodne deklaroval pán Krajniak, že to bude 133 miliónov na tých jednorazových, na tej jednorazovej pomoci. Tá jednorazová pomoc sa scvrkla v podstate na 108 miliónov. Čiže je to menej peňazí, ako pôvodne povedal pán Krajniak, minister Krajniak. No a na druhej strane Igor Matovič si splnil svoj mokrý sen a dal tam časť svojej daňovej, daňovej reformy, ktorý na budú... to sú tzv. tie štrukturálne alebo tie systémové kroky, ktorý napríklad na budúci rok iba na... to sú, nejaký príspevok na krúžky sa to volá pre deti, minie v podstate pol miliardy, na budúci rok to zvýši výdavky o pol miliardy.
My sme skôr za to, aby boli, ak teda máme dnes zdražovanie, tak dnes treba pomôcť aj tým dôchodcom, nie až budúci rok, jak to tu deklaruje vláda. Preto my deklarujeme skôr jednorazové, jednorazovú pomoc. My sme teda hovorili o sume nejakých 1 500 eur na jednu rodinu. Ja, my v podstate bavíme sa, ja neviem, ak sú rôzne čísla, že koľko tu máme rodín, čo je rodina vlastne, či jeden človek, alebo viac, ale keď sa budeme baviť o sume 1,8 miliardy, ktorú sme deklarovali, tak mne je v podstate jedno, čo by navrhla táto vláda, ale 260 miliónov je proste málo. Pri tom zdražovaní, ktoré tu máme, je to málo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte, nechcem vám do toho nejako zasahovať, len ste avizovali, že chcete vystúpiť v rozprave, aby na vás mohli reagovať kolegovia, ešte sme v úvodnom slove.

Kamenický, Ladislav, poslanec NR SR
Aha.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Tak, prepáčte, len tým pádom by som to asi radšej prerušil, dal slovo spravodajcovi a potom by ste išli do rozpravy.

Kamenický, Ladislav, poslanec NR SR
Dobre, dobre, dobre, dobre, súhlasím.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

10.5.2022 o 9:11 hod.

Ing.

Ladislav Kamenický

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 9:22

Dušan Muňko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, ako určenému spravodajcovi dovoľte mi podať informáciu o výsledku prerokovania vo finančnom výbore návrhu poslancov Národnej rady Ladislava Kamenického, Vladimíra Faiča a Richarda Takáča o prijatie uznesenia k prerokovaniu verejnej cenovej politiky a opatrení na zamedzenie cenového vývoja.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím 1026 z 11. apríla 2022 udelil návrh poslancov na prerokovanie vo výbore finančnom a to sa uskutočnilo 25. apríla 2022. Predseda Národnej rady zároveň určil, aby výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor pripravil na schôdzu Národnej rady správu o výsledku prerokovaného návrhu vo výbore.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet prerokoval návrh na svojom rozhodnutí 21. apríla 2022 a prijal, neprijal platné uznesenie, nakoľko predložený návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Predseda výboru pre financie a rozpočet ma poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval prerokovanie návrhu poslancov Národnej rady vo finančnom výbore, a súčasne ma poveril predniesť informáciu výboru na schôdzi Národnej rady a ďalej navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona 350/1996 rokovacieho poriadku.
Prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie

10.5.2022 o 9:22 hod.

Ing.

Dušan Muňko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 9:24

Ladislav Kamenický
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobre. Takže, takže pokračujem v tom, čo som začal.
Čiže celkovo, celkovo to, čo, to, čo sa dá robiť, sú na jednej strane tie kompenzačné opatrenia, ale hovorím, že tých 260 miliónov tohto roku je málo a podľa mňa zbytočne budúci rok ide Igor Matovič minúť pol miliardy na krúžky na budúci rok, ktoré sa dali použiť asi ináč.

-----------------------------------------

Ja to berem, je to bohumilá činnosť, ale obrovská suma peňazí a Slovákom sa absolútne nepomáha a na druhej strane, na druhej strane budeme, v podstate na toto minieme celú polmiliardu. Vidím, myslím si, že z krúžkov pre deti, prvé je dôležité, samozrejme, existuje nejaká tá pyramída potrieb a potrebujeme najprv, aby ľudia skutočne neupadali do chudoby. Deti sú dôležité, berem, ale najprv treba zabezpečiť, aby ľudia mali čo jesť. Lebo pre, reálne sa tu stáva, že ak si zoberiete priemerný dôchodok 500 eur a ľudia na Slovensku zo spotrebného koša míňajú asi 20 % na potraviny, u dôchodcov je to dokonca vyššia suma, tak sa bavíme, pri 10-percentnej inflácii v podstate ten dôchodca príde o polovicu svojich peňazí, ktoré mal odložené, odložené na potraviny. A toto považujem za veľmi nebezpečné.
Ďalšie nástroje, samozrejme, keď si pozrieme na vývoj cien pohonných hmôt, dovolím si povedať, že je to, je to aj v dôsledku sankcií. Nechcem sa tu teraz politicky rozoberať konflikt na Ukrajine, ale myslím si, že aj tie sankcie prispievajú tej situácii a každý, keď zavádza sankcie, má nejaké predpoklady. Otázka, či sa tie predpoklady naplnia a na druhej strane, že aký to bude mať dopad na život ľudí na Slovensku. Ja som presvedčený, že sankcie sú jedným zo zdrojov tohoto silného zdražovania a ak teda budeme uvažovať tak, ako keď sa uvažovalo o odpojení plynu alebo ropy, tak tie ceny na to zareagujú. A kto to zaplatí? Bude to každý bežný občan na Slovensku, bude to aj každá firma na Slovensku, ktorá sa bude vďaka týmto nákladom stávať menej konkurencieschopnou, a potom jedného dňa sa budeme čudovať, že skutočne ľudia si budú všetko nechávať zasielať niekde z Číny a nebudú hľadieť na nič, len na cenu. A to by som nebol rád a ja dúfam, že takéhoto stavu sa nedožijeme, aj keď teda všetko nasvedčuje tomu, že k tomuto všetkému smerujeme.
Čo sa týka napríklad samotnej ceny palív, ako je možné na Slovensku, zoberte si jeden liter nafty stojí dnes 1,81 centa na pumpe. Ľudia reálne zaplatia niekedy, keď majú nejaké auto s nejakou väčšou nádržou, aj o 50 eur viac, ako tomu bolo za starých čias. Ale keď sa pozrete na to, že rafinérie stále kupujú ten, tú ruskú ropu, a teda mňa by zaujímalo skutočne, aké sú veľké tie marže a či sa nedá dohodnúť napríklad s tými rafinériami, aby bola tá marža primeraná a napríklad aby sa nejakým spôsobom dokázalo zastropovať ceny niektorých palív na Slovensku. Urobil to premiér Orban a ja si myslím, že keď to vedel, on sa v podstate musel dohodnúť tiež s tými rafinériami. A určite ja nie som zástancom toho, že niekto povie, že bude stáť liter nafty v dnešnej dobe 0,8. Ale nech stojí povedzme 1,4 – 1,5, ale nie 1,8. Čiže toto by výrazne pomohlo, pomohlo ľudom. Tak vidím, sledujem tu hádky medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom, kto tu čo dokáže dohodnúť, tak som veľmi zvedavý, ako to dopadne.
Čo sa týka napríklad, vláda hovorí o tom, ako urobila nejaké, napríklad nejaké memorandum o zastropovaní marží reťazcov na potraviny. No tak viete, keď niekto sa dohodne, ja neviem, či sa dohodla absolútna výška tej marže, alebo sa dohodla, dohodla percentuálna výška, predpokladám, že percentuálna, no tak ak doteraz, ja neviem, niečo stálo 1 euro a dohodnete si, že marža bude 20 %, tak výsledná cena tam je 1,20, ale ak to teda urobíte tak, že stúpne cena na 1,50 a zachováte 20-percentnú maržu, tak ste na cene 1,80. Toto, čiže v podstate z 1,20 vám stúpne cena toho tovaru na 1,80. Čiže ako toto má zabrániť akože zdražovaniu? To je len to, že ste si potvrdili s reťazcami, že budú stále zarábať tie marže, ktoré majú. Aké, môj kolega sa tomu venuje, Richard Takáč detailnejšie a hovorí, že priemerná, priemerná marža obchodných reťazcov v západných krajinách je okolo, priemer okolo 3 %, zisková marža, a pri slovenských je to 10 %. Čiže niekde sa tu niečo deje, čo by mal niekto aj kontrolovať.
Úlohou ministerstva financií, dokonca zákona o cenách je, aby sa vykonávali kontroly, a mňa by zaujímalo napríklad, že či ministerstvo financií vykonalo nejakú kontrolu na to, že akým spôsobom sa vyvíjajú ceny jednotlivých tovarov a služieb. Napríklad keď zobereme ten príklad z Maďarska, tak Maďarsko zastropovalo ceny asi trinástich základných potravín, lebo asi to nebolo len tak, ale je to v záujme toho, aby tí najzraniteľnejší, ktorí žijú väčšinou z tých základných potravín, varia si z tých základných potravín, tak aby dokázali v tomto marazme, ktorý tu máme a ktorý, dovolím si povedať, že sme, si spôsobujeme ako Európska únia aj sami svojimi krokmi, tak aby prežili tí ľudia. Lebo mnohí ľudia sa dostávajú do pásma chudoby. To je overiteľný fakt a ľudia skutočne na Slovensku už pomaly nemajú z čoho žiť.
To je aj dôvod, si myslím, že prečo ľudia, keď teda, ja sa stretávam hlavne na tých našich nejakých zhromaždeniach, kde chodia. Tam ich nevyhnal, nevyhnal SMER – sociálna demokracia, vyhnali ste ich vy, vláda, vaša vláda, nakoľko tí ľudia prišli a hovoria mi: Preboha, niečo robte, lebo skutočne, skutočne sme na tom ekonomicky veľmi zle a už sa nás nemá kto zastať. Proste vláda na nás kašle. A keď si zoberete len takých dôchodcov, tak prepáčte, pri 11,3-percentnej inflácii dať 1,3-percentnú valorizáciu. Ak si pozriete napríklad príklad z Českej republiky, tak táto vláda dala v podstate pri priemernom dôchodku valorizáciu 6,5 eura na mesiac našim dôchodcom. Česká republika najprv dala na začiatku roka 33 euro za mesiac, to bola štandardná valorizácia, potom dala 42 eur, myslím, že od 1. 6. alebo 1. 7. mimoriadnu valorizáciu a v novembri bude ďalšia valorizácia, ktorá v podstate vykompenzuje celú infláciu jednotlivým dôchodcom. Takže v Českej republike ten dôchodca dostane vyše 1 200 eur za rok a slovenský dôchodca v podstate príde, tým pádom skončí na nule, lebo tá inflácia je tam okolo 13 %, ale slovenský dôchodca príde o 600 eur každý rok. To je, myslím, že absolútne necitlivé, a nemyslím si, že... treba sa opýtať tých ľudí, že ako to vnímajú. Ja chápem, vy sa budete vyhovárať, že tu bol nejaký zákon z minulého obdobia, no ale bol tu aj zákon z minulého obdobia, ktorý hovoril o tom, lebo tie dôchodky sa stanovujú, teda inflácia sa stanovuje na základe minuloročných priemerov, len máme tu veľmi špecifickú situáciu, kedy tá inflácia z roka na rok silne narástla, a keď sa tu vie teda v skrátenom legislatívnom konaní rozhodnúť čokoľvek, dokonca sú tu prioritnejšie zákony, ja neviem, o marihuane a neviem o čom všetkom, no tak urobte skrátené legislatívne konanie a prijmite zákon o valorizácii, mimoriadnej valorizácii dôchodkov. Prečo to je také zložité? Inokedy to viete zbúchať za jeden týždeň a nie je to žiaden problém.
Čiže... a ďalšia vec, my sme v minulosti prijali zákon napríklad pre dôchodcov o automatickej valorizácii dôchodkov, ktorá mala byť minimálne 2 %. Platnosť skončila a minister Krajniak ho neobnovil, tento zákon. Čiže dôchodcovia dostali len 1,3 %. Samotná Jednota dôchodcov to vníma veľmi, veľmi zle a myslím si, že ich požiadavka najprv bola na trojpercentnú mimoriadnu valorizáciu a dnes už dokonca hovoria o 14. dôchodku, lebo ak si skutočne prerátate, že ten 13. dôchodok by mal byť vyplatený v polke roka, tak ak si to finančne prerátate, tak vám to možno urobí 0,1 % na celkovom dôchodku za celý rok. Čiže to je nedostatočné a na konci roka ten dôchodca nemal dostať žiadny dôchodok. Čiže to, že ho dostane skôr, tak ho skôr minie, ale na konci roka ho tá inflácia dobehne o to viac, lebo tá inflácia sa predpokladá, že bude stúpať možno až na 14 až 15 %, ako predpokladajú jednotlivé, jednotlivé inštitúcie.
Čiže situácia je skutočne vážna a my aj v tom uznesení, ktoré sme predložili, vyzývame na to, aby vláda, vláda predložila na rokovanie schôdze Národnej rady správu o kompenzačných opatreniach, o tom, čo som hovoril, čo považujem za absolútne nedostatočné v porovnaní s ostatnými krajinami, je absurdné, čo sa deje na Slovensku. Ďalej, aby sa hovorilo o koncepcii cenovej politiky. To hovoríme napríklad o možnom nejakom zastropovaní nejakých cien na niektoré základné potraviny, tuším, že v Maďarsku ich bolo 13, aby sa vláda napríklad zaoberala, zaoberala samotnými pohonnými hmotami a stanovením nejakých stropov na ceny pohonných hmôt a aby napríklad, keď sa bavíme o elektrine, je tu síce nejaká, nejaké memorandum, kde teda všetci sa chválite, ako ste to vyriešili hravo. No ja som zvedavý, aká bude realita, či to bude aj v reále, že tu budú nejaké zafixované ceny na dva-tri roky, jak ste tvrdili. Ja mám obavu v tomto memo... toto memorandum je aj právne nezáväzné. Nijakým spôsobom nedokážete z tých Slovenských elektrární, ich dokopať k tomu, ak budú na tom nejak veľmi zle a tá situácia nie je ružová. A samozrejme, ak si pozrieme tie správy, nemáte zatiaľ žiadnu dohodu na plyne, a ak sa pozrieme na tie predpovede, tak cena plynu, a to je fatálne, na budúci rok, roku 2023, má stúpnuť o 80 až 100 %. Vy si fakt myslíte, že tí ľudia toto prežijú? Tak som zvedavý, aké kroky urobíte a jak, ako hovorím, tie príčiny inflácie sú rôzne a neviním za všetko vládu, lebo inflácia nie je vždy nejakým obrazom toho, čo robí vláda. My nemáme ani vlastnú menovú politiku, ale je to väčšinou prejav tých krokov, ktoré sa robia v Európskej únii. A musím povedať, že vzhľadom na to, na tie kroky, nechcem tu robiť o tom prednášku, ale dalo by sa o tom možno dve hodiny rozprávať, aké chybné kroky sa spravili v rámci Európskej únie a aký to má fatálny dopad na život Slovákov, ale hlavne aj život všetkých obyvateľov Európskej únie. Dostávame sa do stavu, že to, že Európa doteraz prosperovala, ľudia mali vysokú životnú úroveň, to sa môže veľmi rýchlo zmeniť a Európa môže byť vyžmýkaná ako špongia a budú všetci ostatní, ktorí nám budú dodávať napríklad suroviny, na tom silne profitovať.
Čiže ďalej hovoríme, teda hovoril som o už koncepcii cenovej politiky. Ďalej hovoríme o tom, že áno, malo by sa, teda chceli by sme vidieť správu o tom, aké opatrenia sa prijali teda na zmiernenie nežiaduceho cenového vývoja potravín a životne dôležitých tovarov a pohonných hmôt. Ďalej hovoríme o tom, že napríklad podľa § 20 ods. 2 písm. g) zákona o cenách by sa mali využívať informačné systémy pre potreby vyhodnocovania vývoja cien, regulácie cien, cenovej kontroly a konania vo veciach porušenia cenovej disciplíny. Tak by sme chceli vidieť, aké kroky urobilo ministerstvo financií aj v tejto oblasti a či teda sú napríklad ceny nejakým spôsobom kontrolované a či, aké kroky sú napríklad vyvodené voči tým, ktorí skutočne to preháňajú. Lebo viete, ono, keď počúvate pekárov, ako majú reťazce 70- až 100-percentnú maržu na pečive, tak tiež sa treba zamyslieť nad tým, že či je to, sú to oprávnené marže, a pritom samotní pekári melú z posledného. Samozrejme, museli prispieť, teda pristúpiť aj k zdražovaniu, no len otázka je, že kam to zdražovanie povedie. Keď už nebudú, keď bude chlieb o 100, o 200, o 300 % drahší, pečivo, základné potraviny, tak tá chudoba nám prerastie celú, celú krajinu a to považujem za veľmi škodlivé.
Čiže na záver, berte toto moje vystúpenie ako skutočne nejaký príspevok do tej diskusie, ktorý by sme chceli viesť. Bohužiaľ, v Národnej rade sa nám nejak nedostáva porozumenia zo strany koalície a myslím si, že toto je tak vážna téma, že treba o tom viesť širokú diskusiu naprieč politickým spektrom, a ja budem rád za každú pomoc, ktorú táto vláda urobí, ale myslím si, že je dôležité, aby tá pomoc bola primeraná, aby zmiernila tie dopady zdražovania, ktoré momentálne vidíme na Slovensku.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

10.5.2022 o 9:24 hod.

Ing.

Ladislav Kamenický

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:40

Radovan Kazda
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec, tie dopady zvýšenia cien, ktoré ste pomenovali, tie, asi nebude nikto odporovať, to je, tie sú naprosto jasné. Ale ja chcem poukázať na jednu vec a to, že v podstate každé takéto univerzálne znižovanie cien alebo nejaká univerzálna dotácia, či už teda hovoríme o nejakej forme nejakej celoplošnej dotácie alebo dotácie pre všetkých občanov v rámci nejakej skupiny, povedzme dôchodcov, alebo napríklad znižovanie daní, je znižovaním cien alebo dotáciou aj pre tých, ktorí to až tak nepotrebujú. Čiže ak urobíme nejaký nástroj znižovania povedzme daní, opäť z toho profitujú vlastne aj ľudia, ktorí až tak netrpia, ktorí až tak netrpia tým zvyšovaním cien. To znamená, že je to úplne neefektívne akési uvoľňovanie opatrení, resp. nejaké, nejaké podporné opatrenie pre ľudí, ktorí to vôbec vlastne nepotrebujú.
Vy si určite pamätáte, aspoň predpokladám, že si pamätáte, že v revolúcii v roku, po revolúcii roku 1989, váš pán kolega Fico si ju nevšimol, ale ja predpokladám, že vy hej, tak po tom roku ´89 došlo vlastne k zrušeniu cenovej regulácie v takmer všetkých komoditách, tovaroch a službách, samozrejme, s výnimkou napríklad monopolných odvetví. No ale odvtedy vlastne platí, že štát nereguluje ceny. A ja si teda myslím a domnievam sa, že štát by nemal to robiť, takúto reguláciu cien, ani formou znižovania daní nejakého náhleho, odôvodneného týmto a nemal by to robiť ani cenou, ani teda formou doplácania nejakej, nejakého zvyšovania cien, ktoré vzniklo, ktoré vzniklo naozaj z dlhodobého zlého konania vlád nielen na Slovensku ale aj na svete. Takže tento vývoj je úplne jasný a ja si myslím, že vláda by do toho nemala až takto zasahovať.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

10.5.2022 o 9:40 hod.

Ing.

Radovan Kazda

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:42

Ladislav Kamenický
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne aj za tú poznámku pána Kazdu, je, berem ako relevantnú.
Poviem otvorene, samozrejme, máme tu zrušenú cenovú reguláciu, tá, tie ceny sa dajú ovplyvňovať rôznym spôsobom, samozrejme, napríklad výškou spotrebných daní, dépeháčky a podobne, ale takisto si treba možno ustrážiť, aby pri znížení DPH zase sa nezvýšila marža tých obchodníkov. Ale skutočne, ak sa dostaneme do takejto extrémnej situácii, v ktorej sa, v ktorej sa momentálne nachádzame, a nemáme, ak nebudeme mať nástroje na to, aby sme, aby sme napríklad regulovali tie marže, o ktorých sa bavíme, lebo to, čo ste urobili, to nie je, to, to absolútne tým, to je, to nie je žiadna dohoda s tými reťazcami, ja si nemyslím, že toto nejak pomôže, tak to vidím ako problém.
Takisto napríklad hovorí sa tu aj o emisných povolenkách, to hovorí váš predseda a ja súhlasím, že je to, je to podivný trh, na ktorom niekto zarába, tak možno, možno aj v tejto oblasti treba niečo urobiť.
Ja skôr mám, viete, ja som povedal, že príčiny, nechcem tu robiť prednášku o tom, že čo sú príčiny, čo sú príčinami, čo je príčinami inflácie okrem teda centrálnej politiky ECB-čky a ďalších a ďalších krokov, samozrejme, konflikt a ďalšie iné veci. Keď my budeme presadzovať niektoré kroky a naša vláda bude súhlasiť s niektorými krokmi, ktoré robí Európska únia, proste tiež prispieva k tomu, že sa zvyšujú, zvyšujú ceny. Čiže ja som za to, aby sa kompenzovali tie následky, a to je to, čo ja som viac-menej kritizoval vo svojom vystúpení, že nehovorím o tom, že vláda vie všetky príčiny zdražovania ovplyvniť, ale vie kompenzovať niektoré skupiny obyvateľstva. A urobte to cielene, ak to budete vedieť urobiť, len ja mám obavu, že vy to technicky nebudete vedieť urobiť. Čiže preto niekedy jednoduché riešenia, ale rýchle riešenia sú dôležité.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

10.5.2022 o 9:42 hod.

Ing.

Ladislav Kamenický

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video