65. schôdza

Pán poslanec Muňko.

Pán poslanec, veľmi podrobne si rozobral sociálnu oblasť a to, čo vláda sľubovala, respektíve nová vláda sľubovala, čo všetko zmení. Zmení kultúru, výber na miesta, na čo, na čo aj spravila, či hneď prvá vec, pokiaľ sa týka jednotlivých prednostov, vyberala tak, ako by mala vyberať, potom policajného prezidenta, ktorého sme my zmenili, ako má byť výber, potom išla na ďalšie veci, ktoré proste jednoducho nepoznajú ani hranice v slovenskom právnom systéme, to, čo začala predvádzať z hľadiska kajúcnikov a z hľadiska kolúznej väzby. Už pri zmene zákona, že keď kolúzna väzba mala byť, tak už vtedy mali pripravené, zločineckú skupinu, čiže potrebovali zavrieť lídra opozičnej strany, ktorý poukazoval na všetky nedostatky a na to, ako vládne táto výborná koalícia.
Ja ako najstarší poslanec tejto snemovne vždycky hovorím jednu vec. To, čo rozbehneš a s kým sa spájaš, s akým, to je, vtáci rovnakého peria rovnako kvákajú, ale rovnako ich aj dobehne ich minulosť. Viete, je to na smiech, keď chcú zavrieť opozičného politika preto, že im poukazuje na chyby, či je to z hľadiska sociálnej oblasti, z hľadiska energetiky, z hľadiska zvyšovania cien, proste čo chytia do ruky, to jednoducho pokazia. A tiež si povedal, že sme ukradli tri miliardy. Tak oni to, keď zoberiete tri miliardy z toho rozpočtu nákladovej položky, aká je to časť, tak si pozrite to, čo oni spravili dieru v rozpočte za prvý rok. Deväť miliárd, za druhý rok 8,5 a neviem, koľko bude tento rok. Tak to som zvedavý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Šuca s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec Richter, je vidieť, že ste dlhoročný exminister práce, sociálnych vecí, pretože vo vašom príspevku ste sa dotkli socio-ekonomickej situácie našich ľudí. Vidieť, že vás trápi neschopnosť vlády riešiť problémy ľudí, nevedia pomôcť ľuďom. Nevedia, ako ďalej. Vo svojom diskusnom príspevku ste sa krátko dotkli histórie, minulosti, rozprávali ste o inkvizícii, inkvizičných súdoch, päťdesiatych rokoch.
Ja by som sa vrátil ešte ďalej k jednej téme a som tu spomínal, bolo tu už povedané, že história je učiteľkou, učiteľkou života a spomínal som také, menoval, že Maximilián Robespierre, ktorý bol šéf Jakobínov, Jakobínov a šéf francúzskej, Francúzskej revolúcie, a mal prezývku nepodplatiteľný. Tak ako tu už raz bolo spomínané, ciele v politike sú vždy rovnaké, nástroj na dosiahnutie cieľa a procesy sú, sú rôzne a čím staršia doba, čím dávnejšie, tým tragickejšie. Za hlavný presvedčovací nástroj svojej politiky presadzoval nástroj gilotínu, ktorý mali na námestí v Paríži. Na tej istej gilotíne, kde sťali hlavu Ľudovítovi XVI., francúzskemu kráľovi, Márii Antoinette, Dantonovi, politickému protivníkovi pána, pána Robespierra, po určitom čase sťali hlavu Robespierrovi a jeho, jeho bratovi. To znamená, že aj tak končia tí minulí revolucionári. Možno. Neznamená to, že keď na Slovensku gilotína nie je, tak by naši politickí (povedané so smiechom) protivníci neboli schopní nám stínať hlavy. Spomenuli ste tu leporelo pani Remišovej, bolo mi z toho veľmi smutno, keď si škrtala fotky funkcionárov, robila krížiky na tváre funkcionárov a na koniec pán generál Lučanský aj skončil s jedným veľkým krížom. Čiže toto tu hrozí, pokiaľ nastane totalita a veľmi dobre vieme, že toto je politický proces a snaha... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predseda výboru Kéry, nech sa páči.