66. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Budem reagovať, ale možno tým, že len by som ešte doplnila túto tému, pretože je veľmi dôležité starať sa o to, aby deti mohli vyrastať v rodinách. A áno, tá náhradná forma alebo u profesionálnych rodičoch je určite tá správna cesta, ale ideálne by bolo, kebyže tieto deti dostanú trvalý domov, to znamená, že kebyže sa dostanú do rodín, ktoré si ich adoptujú, a preto by som bola rada, keby sme sa venovali aj tejto téme a podporili rodičov, ľudí, ktorí sa rozhodnú si adoptovať deti, pretože tiež majú rôzne potreby a aj som dostala viacero pripomienok, takže by som chcela možno aj kolegov poprosiť potom o súčinnosť pri tom, aby sme zlepšili podmienky aj pre rodiny alebo rodičov, ktorí sa rozhodnú si dieťa adoptovať.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán predseda, ďakujem za slovo. Chcem, samozrejme, avizovať, že som pripravený v druhom čítaní sa baviť o tom, že ak budú návrhy, ako to vylepšiť, tak, tak ako doteraz som pripravený o tom debatovať. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predseda. Ja len snáď, že hlasovanie o tomto prvom čítaní bude dnes o sedemnástej hodine.

Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, tento štát vynakladá a správne, že vynakladá veľké finančné prostriedky na pomoc ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí potrebujú sociálnu pomoc, ktorí potrebujú využiť sociálne služby. Skúste si tipnúť, koľko len na tieto tri veci vynakladá Slovenská republika ročne. Pre zaujímavosť 170 miliónov je približne finančný príspevok, ktorý dávame zariadeniam sociálnych služieb. Zhruba 105 miliónov v tomto roku vynaložíme na príspevok na osobnú asistenciu pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a zruba 325 miliónov vynaložíme na opatrovateľské príspevky. Je to správne, že vynakladáme tieto finančné prostriedky a určite by nebolo na škodu, keby sme vedeli dať aj viac finančných prostriedkov. Ale keď si to teraz spolu spočítame, tak je to viac ako 600 miliónov eur ročne. Žiaľ, doteraz sme mali len veľmi malú kapacitu na to, ako zistiť, či sú tieto finančné prostriedky, to je 600 miliónov, či sú vynakladané efektívne, alebo či náhodou niekto, a, žiaľ, máme takých skúseností veľa, aj trošku nepodvádza alebo nezavádza pri využívaní týchto finančných prostriedkov.
Môj osobný odhad je, že ak by sme dokázali takýmto spôsobom identifikovať iba 10 % takýchto platieb, ktoré sú poskytované štátom, neefektívne a dennodenne si môžeme prečítať na sociálnych sieťach alebo, alebo prípadne aj v médiách o tom, že ako sa niekto snaží na úkor tých, ktorí naozaj tú pomoc potrebujú, vlastne zneužiť takéto prostriedky štátu, tak keby to bolo len 10 %, tak by sme dokázali tých 60 miliónov použiť naozaj pre tých, ktorí to potrebujú. To je zmyslom tohto zákona, aby sme mali inštitúciu, ktorá má právomoc, po prvé, skontrolovať takéto veľmi veľké finančné prostriedky, ktoré vynakladáme. Po druhé, aby sa mal občan, ktorého práva sú porušené, na koho obrátiť, kto dokáže jeho problém riešiť, ak mu nie je poskytovaná taká sociálna starostlivosť, na ktorú má podľa zákona nárok. Po tretie, aby sme vedeli postupovať voči tzv. tým, ľudový názov, domom hrôzy, ktoré sa tvária, že poskytujú sociálne služby, ale v skutočnosti nie a my sme na nemali žiaden dosah. A po štvrté, aby sme vedeli predchádzať, pokiaľ to bude len trochu možné, takým prípadom, ako sa udial, ak si pamätáte prípad Osadné na konci minulého roka.
V čom bol trochu taký krívajúci prístup, ktorý na Slovensku bol v tej kontrole zariadení sociálnych služieb, aj keď ja nepovažujem, alebo teda takto, ešte chcem povedať jednu vec, že samozrejmé, že absolútna väčšina, absolútna-absolútna väčšina poberateľov, či už zo strany zariadení sociálnych služieb, alebo zo strany ľudí s ŤZP a ďalších ľudí, ktorí využívajú sociálne služby alebo kompenzácie, samozrejmé, že poberá tento príspevok oprávnene, zaslúži si ho a práve naopak, v mnohých prípadoch by si zaslúžili aj väčšiu pomoc štátu. Ale na to, aby sme tie peniaze mali, potrebujeme vytvoriť a nastaviť systém tak, aby tie peniaze neutekali zo systému tam, kde ich nepotrebujeme.
Teraz sa vrátim k prípadu Osadné. My sme mali doteraz nastavený takzvaný, teraz to, neberte ma, lebo sú to aj právne pojmy, teraz to nemyslím právne, myslím to ľudovo alebo teda normálnou ľudskou rečou, aby sme dohliadali na kvalitu zariadení sociálnych služieb. Ale dohliadali sme na ňu viac alebo menej administratívnym spôsobom. To znamená, skúmali sme, že či majú dostatočne vypracované metodiky, či majú taký, onaký plán, či majú na to príslušný papier alebo nemajú. Ale absentoval niekto, koho, kde sa môže občan obrátiť a povedať, no tak ale môjmu rodičovi, príbuznému nedajú piť vtedy, keď majú, neposkytujú mu takú starostlivosť, ako majú. Toto má byť tá inštitúcia, na ktorú sa môžu ľudia obrátiť.
Bude o tom, predpokladám, veľmi široká diskusia ešte. Ak by aj teraz nebola, určite v druhom čítaní v septembri bude. Ja som na ňu pripravený. Tak ako v medzirezortnom pripomienkovom konaní, tak aj s vami ako poslankyňami a poslancami Národnej rady som pripravený debatovať o tom, aby tento zákon bol čo najlepší. A prosím vás v prvom čítaní o jeho podporu.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1023. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1073 z 30. mája 2022 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. septembra 2022 a v gestorskom výbore do 12. septembra 2022.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.