72. schôdza

Ďakujem, pán predseda.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona bol vypracovaný v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2022. Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala zlepšiť prístup k spravodlivosti aj tým, že sa zameria na zlepšenie vymáhateľnosti nárokov.
Vzhľadom na uvedené je cieľom navrhovanej právnej úpravy zefektívniť a zrýchliť vymáhateľnosť nárokov v exekučných konaniach vedených najmä na uspokojenie práv na nepeňažné plnenie, ako aj v exekučných konaniach na vymoženie vyživovacej povinnosti.
Vládny návrh zákona zavádza štyri nové donucovacie opatrenia, ktoré budú môcť byť použité v exekučnom konaní vedenom na uspokojenie práv na nepeňažné plnenie, ako aj v exekučných konaniach na vymoženie vyživovacej povinnosti. Pôjde o peňažnú pokutu, zadržanie vodičského preukazu, zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla a použitie technických prostriedkov brániacich užívaniu veci.
Výber donucovacieho opatrenia bude na rozhodnutí exekútora, pričom donucovacie opatrenia môžu byť uložené aj popri sebe. Uloženie donucovacieho opatrenia, a to aj opakovane, nemôže byť svojvoľné. Donucovacie opatrenie totiž možno uložiť len za zákonom ustanovených podmienok a uložené donucovacie opatrenie musí byť primerané vymáhanej povinnosti a musí viesť k jej splneniu.
Je potrebné uviesť, že aktuálna právna úprava umožňuje, aby súd uložil peňažnú, respektíve poriadkovú pokutu v exekučnom konaní, avšak jej výška nie je motivujúca a proces jej uloženia je pomerne zdĺhavý. Preto sa navrhuje, aby peňažnú pokutu mohol uložiť priamo súdny exekútor až do výšky 2 000 eur fyzickej osobe, štatutárovi až do výšky 10 000 eur a právnickej osobe až do výšky 30 000 eur. Pokiaľ súdny exekútor nebude považovať ustanovené maximálne hranice peňažnej pokuty za dostatočné, môže podať návrh súdu na uloženie vyššej peňažnej pokuty.
Vo vzťahu k zadržaniu vodičského preukazu, zadržaniu osvedčenia o evidencii vozidla a použitiu technických prostriedkov brániacich užívaniu veci je potrebné uviesť, že tieto je, tieto nebude možné vykonať, ak sa preukáže, že podstatná časť príjmov osoby je priamo podmienená držbou vodičského preukazu alebo napríklad vozidla. Teda ak, aby napríklad taxikár neprišiel o vodičský alebo technický preukaz od auta, ktoré používa pri výkone svojej činnosti, prípadne aby mu na toto auto nedali papuču. Uvedené donucovacie opatrenia taktiež nebude možné vykonať voči osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, prípadne vo vzťahu k veciam, ktoré nepodliehajú exekúcii. Výkon týchto donucovacích opatrení nemôže trvať viac ako jeden rok.
V súvislosti so zabezpečením zrýchlenia a zefektívnenia exekučného konania sa navrhuje aj zmena a doplnenie právnej úpravy výkonu exekúcie na uspokojenie práv na nepeňažné plnenie. Dochádza k zavedeniu niektorých nových právnych inštitútov najmä v podobe náhradných plnení. Napríklad v rámci exekúcie vyprataním a vykázaním sa umožňuje uzatvorenie písomnej dohody o zaplatení peňažnej sumy namiesto poskytnutia zodpovedajúceho náhradného ubytovania alebo bytovej náhrady, pričom obdobný inštitút sa zavádza aj v rámci exekúcie odobratím veci. Navrhuje sa aj všeobecná úprava výkonu exekúcie na odstránenie stavby, ktorá má sfunkčniť odstraňovanie čiernych stavieb.
Okrem uvedeného dochádza aj k zmenám v zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré súvisia so zavedením elektronických služieb pre súdnych exekútorov. Tieto elektronické služby majú zabezpečiť zrýchlenie a zjednodušenie výkonu donucovacieho opatrenia, zadržania vodičského preukazu a aj osvedčenia o evidencii vozidla.
Účinnosť predkladaného vládneho návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2023, tak aby bola zabezpečená bezproblémová aplikovateľnosť novej právnej úpravy. Účinnosť právnej úpravy zohľadňuje aj časový priestor pre realizáciu zmien v informačných systémoch verejnej správy.
Vládny návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívne a negatívne sociálne vplyvy a pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Vládny návrh zákona nezakladá vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Vládny návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami, ktorými je aj Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Vládny návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania.
Legislatívna rady vlády prerokovala návrh zákona na svojom zasadnutí dňa 16. augusta 2022 a odporučila vláde Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami. Hospodárska sociálna rada Slovenskej republiky prerokovala materiál na svojom zasadnutí dňa 22. augusta 2022. Vládny návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 24. augusta 2022 uznesením č. 513/2022.
Verím teda, že tento návrh posuniete do druhého čítania. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám teda v zlúčenej rozprave predložila tri návrhy, ktoré súvisia s jedným zákonom. Je to takto rozdelené kvôli tomu, že naozaj chcem, aby každý sa cítil slobodne a hlasovať.
V prvom prípade ide o to, že už dlhodobo sa snažíme, aj teda po komunikácii s komunitou ľudí so zdravotným postihnutím, o zmenu vnímania chránených dielní. Pretože doteraz naozaj veľakrát ľudia majú takú predstavu, že keď niekto pracuje v chránenej dielni, tak vlastne je to nejaká miestnosť, štyri steny, kde je zatvorený a tam vyrába nejakú keramiku alebo navlieka korálky, alebo proste vyrába nejaké pohľadnice. Ale naozaj doba ide dopredu a takisto aj vzdelanie ľudí so zdravotným postihnutím sa posúva. To znamená, že aj tá chránená dielňa už by nemala byť takto striktne vnímaná ako nejaký uzavretý priestor, ale týmto návrhom zákona chceme docieliť to, aby to bolo skôr vnímané ako nejaká flexibilná aj forma práce. Pretože sme presvedčení mnohí, že naozaj chránené dielne by mali byť takým nejakým prechodným stupňom smerom k otvorenému trhu práce.
To znamená, že navrhujem, aby pojem chránená dielňa sa zmenil, aby sa naozaj nevnímal už len ako uzatvorený priestor, ale aby to bolo niečo flexibilnejšie. Aby sa vnímali potreby ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí majú rôzne potreby. Veľakrát nie je to o tej debarierizácii fyzickej, ale aj o flexibilnom pracovnom čase. Je to možno pri niektorých ochoreniach aj situácia, kedy človek má obdobie, kedy naozaj kvôli zdraviu nie je úplne schopný vykonávať túto činnosť. Ale naopak, potom má dlhé mesiace, kedy funguje úplne prirodzene. To znamená, že prvá časť tejto novely sa týka zmeny pojmu.
Druhá časť, a to opäť vyplýva z praxe, veľakrát ľudia so zdravotným postihnutím by mohli vykonávať svoju pracovnú činnosť aj mimo tej chránenej dielne. To znamená, že ísť predávať výrobky na nejaké trhy alebo taktiež aj v prípade nejakých iných zručností. Napríklad, keď sa učia za záhradníkov alebo dokážu pomáhať v domácnosti, alebo dokážu tepovať, čistiť, tak môžu vlastne ísť za zákazníkom. Aby to bolo úplne zrejmé, pretože dnes ten zákon naozaj v tomto nie je takýto ústretový. Chceme, aby to bolo aj potom úradmi pri kontrole vnímané, že to, keďže ten človek sa nenachádza v tej miestnosti, v tej chránenej dielni, ešte neznamená, že niečo porušuje. Proste on ide za tým zákazníkom.
To, čo chceme docieliť, ako som hovorila, je, že jednak, aby boli tie chránené dielne takým tým prestupným miestom, ale taktiež, aby aj sa otváral ten svet pre ľudí so zdravotným postihnutím. Aby prichádzali do kontaktu s okolím so spoločenstvom, so spoločnosťou, aby aj tá spoločnosť ich vnímala ako, ako súčasť a aby sme ich naozaj neizolovali za štyrmi stenami múrov. Čiže to je tá prvá novela.
Druhá novela sa týka prideľovania pracovných asistentov. Neviem, či ste zaregistrovali, ale naozaj medzi nami sú mnohí ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí hoci možno by sa vám zdalo, že nebudú môcť pracovať kvôli svojmu zdravotnému postihnutiu, tak práve naopak. Sú schopní vykonávať prácu, ale nie tak, ako o tom hovorí náš zákon. To znamená, že nie sú zamestnaní, nie sú ani SZČO, ale napríklad sú na voľnej nohe.
Máme skvelého spisovateľa Michala Škombára, ktorý napísal už niekoľko knižiek tak, že ich vyťukával bradou. Čiže mu to zabralo aj nejaký čas, a tento návrh zákona, novely zákona by priniesol to, že aj človek, ktorý pracuje v takomto voľnom povolaní, by mohol mať nárok na pracovného asistenta alebo teda na príspevok na pracovného asistenta. A taktiež by sa zmenili podmienky posudzovania, kedy, kedy má, môže dostať tento príspevok. Pretože dnes sa vyžaduje, aby sa tam udávala aj percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ale napríklad aj v prípade tohto spisovateľa vzhľadom na jeho ťažké zdravotné postihnutie je vedený ako osoba so stopercentnou mierou poklesov schopností vykonávať pracovnú činnosť. Ale naozaj to je len pracovná činnosť manuálna alebo fyzická, ale nie intelektuálna. Čiže aj táto zmena by sa udiala v zákone. Ak teda budete s tým súhlasiť.
A posledná novela zákona o službách zamestnanosti sa týka náhradného plnenie. Ako som spomínala, naozaj tá doba už ide dopredu. Myslíme si, že je treba čoraz viac podporovať ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí sú schopní vykonávať služby. Nielen vykonávať tovary, a preto chceme zvýhodniť v zákone jednu desatinu percenta plnení náhradnej povinnosti zo strany zamestnávateľa. To znamená, že aby sa mu viac oplatilo nakupovať služby. Teda pokiaľ už nezamestnáva ľudí so zdravotným postihnutím, tak aspoň nech si plní to náhradné plnenie nakupovaním služieb a nie tovarov. Samozrejme, tovary zostávajú tak ako boli, ale chceme trošku zvýhodniť služby. Takže toľko k tomuto zákonu a trom spomínaným novelám.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1143. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1191 z 30. augusta 2022 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Teraz pristúpim k druhému návrhu. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1144. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1192 z 30. augusta 2022 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
A ešte pristúpim k tretiemu návrhu. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1149. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Tento návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1197 z 30. augusta 2022 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, tieto dva návrhy sa týkajú tiež jedného zákona, opäť sú rozdelené do dvoch, aby sme k nim mohli pristúpiť aj individuálne pri hlasovaní, pretože si uvedomujem najmä v prípade toho prvého, že môže byť pre niektorých ľudí možno taký prekvapujúci alebo teda taký, že áno, stojí veľa peňazí, ja si to uvedomujem, že návrh, ktorý chce po rokoch konečne nastoliť spravodlivosť, aby ľuďom, ktorí majú niekoho v rodine s ťažkým zdravotným postihnutím, starajú sa oňho, berú naňho príspevok na opatrovanie a napríklad začnú poberať invalidný dôchodok alebo vdovecký, vdovský, starobný, tak zo dňa na deň im je vlastne krátený tento príspevok na opatrovanie. Tá práca sa nijako nezmení.
Väčšinou je to naozaj o tom, že celý život sa títo ľudia starajú o svojich ťažko zdravotne postihnutých príbuzných a na staré kolená, keď už ani oni nevládzu, aj je ťažšia práca s ľuďmi so zdravotným postihnutím s tým ich dieťaťom napríklad dospelým, tak odrazu im krátia príspevok na opatrovanie na polovicu.
Mne nedávno písala aj jedna pani, jedna mama, ktorá sa stará o svoje ťažko zdravotne postihnuté dieťa, má ešte dve zdravé deti, ovdovela. Zo dňa na deň prišla o manžela, o jeho príjem teda rodina prišla, deti prišli o otca a jej štát skrátil príspevok na opatrovanie na polovicu. Áno, poberá vdovský dôchodok, ale asi všetci dobre vieme, že tie výšky týchto dôchodkov sú naozaj symbolické veľakrát, to znamená, že zo dňa na deň nie vlastnou vinou a naozaj za veľmi ťažkých okolností odrazu rodina sa ocitá vo veľmi ťažkej finančnej situácii.
Čiže uvedomujúc si, áno, ako som aj na úvod povedala, že takéto opatrenie bude niečo stáť, predbežne je to vyčíslené na 70 miliónov. Myslím si, že ak máme niekomu pomôcť, tak sú to ľudia, ktorí naozaj to potrebujú. Tieto rodiny poväčšinou keďže, alebo ten rodič, ktorý poberá príspevok na opatrovanie, si nemôže uplatniť daňový bonus, pretože nepracuje, ale pracuje v skutočnosti, lebo sa stará, hej. Ale nemá nárok na daňový bonus.
Takisto si uvedomme, že v prípade detí so zdravotným postihnutím tieto veľakrát naozaj skončia len povinnú školskú dochádzku, už potom ďalej neštudujú, to znamená, že vtedy sa im aj zastaví vyplácanie týchto rodinných prídavkov. To znamená, že aj keď vláda má ambíciu pomáhať rodinám s deťmi tým, že však daňový bonus, však rodinné prídavky, no týchto sa to nedotkne. A opakujem, v tak ťažkej situácii, v akej sa dnes nachádzame, myslím si, že by sme mali pomáhať najmä tým, ktorí to potrebujú, a myslím si, že sa zhodneme, že tieto rodiny s ťažko zdravotne postihnutými členmi domácností sú tým správnym adresátom.
Čiže tak ako pri tomto zákone, aj pri iných, ja som otvorená diskusii, samozrejme. Hľadajme to riešenie, ako k tomu dospieť. Ja sa nebránim tomu, aby sme si povedali nejakú možno postupnosť, nejakú účinnosť zákona, ale nechcem, aby sme sústavne roky odtláčali tieto ani nie tak že návrhy, ale proste riešenie tej situácie, v ktorej tí ľudia žijú.
Čiže veľmi vás chcem pekne poprosiť v prípade všetkých týchto návrhov o vašu podporu a samozrejme, že druhý, druhé čítanie bude tým priestorom, kde vieme všetky veci doladiť, ale zdá sa mi byť nefér voči tým ľuďom, že veľakrát proste odsúvame tieto témy s tým, že však príde potom veľká reforma, potom sa to bude všetko riešiť. A ono, viete, potom už tu nieže my nemusíme byť, to nie je podstatné, či my sme tu, ale tí ľudia nemusia tu byť a my im nepomôžeme. A množstvo týchto opatrení, ktoré aj v minulosti sa prijímali, veľmi dlho sa prijímali vo vzťahu k ľuďom so zdravotným postihnutím, sa stáva, že naozaj prejde jedna generácia, my všetci diskutujeme, snažíme sa nachádzať riešenia, niektorí viac, niektorí menej, ale ten ich život ide. Ten ich život sa nezastaví, ten ich život ide, oni potrebujú žiť v dôstojných podmienkach a potrebujú, aby štát sa nesprával voči nim ako macocha, ale ako naozaj tá pomocná ruka.
Čiže toto je prvá časť alebo teda ten, to jedno, jedna tlač, ktorá sa týka novely zákona o kompenzáciách, o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, a druhá, tá nemá žiadny vplyv na štátny rozpočet, to vás možno poteším. Ide ale o vyslovene praktickú záležitosť. Totižto dnes keď niekto je klientom zariadenia sociálnych služieb celoročným a napríklad by chcel odtiaľ odísť a osamostatniť sa, tak vlastne až po opustení tohto zariadenia môže požiadať, aby bol posúdený na to, či môže dostať osobnú asistenciu. A keďže ju potrebuje, no tak potom väčšinou je to tak, že odíde z toho zariadenia, teraz nejaký čas buď si hradí toho osobného asistenta sám, alebo proste nejako rodina musí pomáhať, on prechádza tým procesom posudzovania, dni, týždne plynú, nie je si vôbec istý, či to dostane.
To znamená, aby sme týmto ľuďom aspoň trošku pomohli, tak by som bola rada, kebyže zmeníme zákon v tom zmysle, aby ak niekto chce už teda opustiť takéto zariadenie a chce sa osamostatniť a potom poberať príspevok na osobnú asistenciu, by mohol byť posúdený ešte počas toho obdobia, kedy sa nachádza v tom zariadení. Samozrejme, peňažný príspevok začne poberať až keď teda sa osamostatní a dokáže, že sa osamostatnil. Takisto je tam návrh, aby sa to spätne potom aj skontrolovalo, či aj ten rozsah hodín je taký, aký potrebuje. Čiže nejdeme nikomu dávať peniaze len tak, proste len chceme naozaj zabezpečiť to, aby to bolo pre toho človeka pohodlnejšie a aby mal tú istotu, že, áno, keď sa dnes vysťahujem, tak zajtra už budem mať toho osobného asistenta. Čiže to je ten druhý návrh.
A ešte k tomuto poviem, pretože ja už som dostala aj ďalšie podnety, aj sme sa s pani poslankyňou Drábikovou aj Zuzkou Šebovou bavili o tom, že v takejto situácii sa veľakrát nachádzajú aj rodičia na predĺženom rodičovskom a pre nich tiež by bola veľká pomoc, kebyže dokážeme im umožniť nechať posúdiť dieťa, že či teda potom môžu brať príspevok na opatrovanie alebo nie. Opäť aby pekne plynule prešli z predĺženého rodičovského na príspevok na opatrovanie. Takže hovorím, toto opatrenie nestojí nič na rozdiel od toho druhého, je to skôr o tom, aby tento štát bol ústretový voči ľuďom so zdravotným postihnutím.
Takže veľmi pekne vás chcem podporiť, poprosiť aj o podporu týchto dvoch noviel zákona. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1146. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1194 z 30. augusta 2022 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
K druhému návrhu zákona. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1150. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1198 z 30. augusta 2022 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa tiež chcem zapojiť.
Ďakujem.