72. schôdza

Vďaka, pán predsedajúci, nebudem dlho, máme toho dnes viac, ale vlastne aj pán poslanec Mizík ma inšpiroval k tomu, aby som urobil to, čo teraz urobím. Viete, my sa tu bavíme o tých zákonoch často v tejto sále ako keby to boli abstraktné veci, ale ony, samozrejme, majú veľmi priamy dopad na životy ľudí. A to, čo som chcel urobiť dnes, je prečítať vám krátko, jedna A4-ka, pár príbehov ľudí, ktorí sa nám ozvali, keď videli, že tento návrh zákona pripravujeme, a chcem, aby sme pocítili takpovediac aj na vlastnej koži cez ich slová, čo sú tie útrapy a strasti, ktoré zažívajú ľudia, ktorí tento inštitút momentálne nemajú, či je to registrované partnerstvo z dielne SaS, či je to životné partnerstvo z dielne mojich kolegov v Progresívnom Slovensku. Lebo to, že ho nemáme, znamená pre stovky, tisíce ľudí na Slovensku reálny problém. Aký? To už si dovolím prečítať pár príbehov, ktoré nám prišli.
Píše vám mama, ktorej syn je gay. Môj syn už 20 rokov žije so svojím partnerom. Hoci je ich láska rovnaká ako láska iných párov, ich zväzok je pred úradmi neviditeľný. Mojím snom je, aby som sa synovi, synovmu partnerovi stala oficiálnou svokrou a životné partnerstvo by to potvrdilo.
Príbeh č. 2. Píše vám mama a otec dcéry, ktorá žije na Slovensku, ale vzdala sa slovenského občianstva len preto, lebo sa bojí, aby jej úrady neodobrali dieťa. Dieťa, ktoré s láskou vychováva s partnerkou, s ktorou sa musela zosobášiť vo Veľkej Británii. Stala sa tak nedobrovoľne cudzinkou vo vlastnom štáte.
Príbeh č. 3. Sme starí rodičia vnuka, ktorého často opatrujeme, keď je chorý, pretože jedna z jeho mám nemá nárok na ošetrovné. V čase pandémie sme s ním nemohli byť, mamy sa teda pri dieťati striedali. Avšak len jednej bolo priznané ošetrovné. Obidve partnerky sú zamestnané, obidve odvádzajú dane štátu, ale len jedna má okrem povinnosti aj príslušné práva.
Príbeh č. 4. Píšem vám ja, 83-ročná žena, prababka milovaného pravnuka, s ktorým trávim hodiny každý týždeň. Som súčasťou jeho života, máme sa radi, miluje moje koláče, hrá sa so mnou bedminton, ale podľa slovenských zákonov nie je môj. To mi trhá srdce.
Príbeh č. 5. Píšu vám rodičia dvoch detí. Obe si našli partnerov a chcú s nimi zdieľať dobré i zlé. Dcére je toto všetko dopriate, syn by mal mať podľa niektorých ľudí svoj život prežiť v samote, pretože môj syn ľúbi muža. Som rada, že si vybral možnosť žiť v súlade sám so sebou. Jeho partnera sme s radosťou prijali do rodiny a uzavreli spolu manželstvo, žiaľ, nemohli to urobiť v tejto krajine, kde sa narodili a v ktorej žijú.
Posledný príbeh. Píše vám otec, ktoré dcéra žije dlhodobo s partnerkou, s ktorou vychovávajú dieťa. Ich vzťah prechádza krízou. Súžitie detí sa v ničom nelíši od zväzkov bežných párov. Aj tie sa niekedy rozvádzajú. Bojím sa, že ak dôjde k rozchodu, môj vnuk možno už nikdy neuvidí svoju druhú mamu, moju dcéru, ktorá ho od narodenia vychováva. To by bola tragédia pre nás všetkých. Deti v takomto prípade totiž nemajú nárok na určenie kontaktu s druhým rodičom, ani na výživné od nebiologického rodiča.
Pán poslanec Mizík, utiekli ste z miestnosti, ale toto je odpoveď na vaše slová, že či na tomto niekomu má záležať. Za týmto návrhom zákona, pán poslanec Mizík a všetci ostatní, ktorí to vidia podobne, sú reálne strasti a útrapy reálnych ľudí z mäsa a kostí. Máme tú možnosť nepomôcť im, ale potom si to vysvetľujme voči vlastnému svedomiu a v komukoľvek v čo iné veríte, že keď ste mali možnosť ponúknuť pomocnú ruku, týmto ľuďom s reálnymi problémami, tak ste ju normálne chladnokrvne a cynicky odstrčili.
Vďaka.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Dámy a páni, v piatok tu bolo prázdne plénum, dneska je tu tiež skoro prázdne plénum, ale o to viac vďaka tým, ktorí tu prišli. Ja si myslím, že si tento zákon zaslúži to, aby sme ho prerokovali a ďalej rozdiskutovali v druhom čítaní. Táto téma je dôležitá, na rôzne poznámky rôznych kolegov by som azda povedal, že nech si prejdú program schôdze a keď uvidia, aké niektoré veci riešime naozaj, tak si myslím, že toto patrí medzi tie dôležitejšie zákony. Sme schopní sa baviť o presune pozemkov Slovenského pozemkového fondu kvôli chodníkom, tak podľa mňa je dôležité sa baviť o tom, ako si kto môže a nemôže upraviť svoj život.
Ja som presvedčený, že to je konzervatívna hodnota a že treba o nej normálne diskutovať a aspoň parciálne ju uzavrieť, tak to cítim momentálne, že asi na viac tu vôľa nebude, ale verím, že bude vôľa aspoň toto prijať a posunúť to prinajmenšom do druhého čítania, nech tá diskusia sa môže v pokoji rozvíjať, hoc na, nie je nás tu veľa, ale apelujem aj na vás, aby ste povedali svojim kolegom, nech to posunieme do druhého čítania.
Hlasovanie bude dnes o sedemnástej, pán podpredseda.

Vďaka, pán predsedajúci.
Dovoľte mi v tomto úvodnom slove povedať len veľmi stručne, že cieľom predkladaného návrhu je obmedziť pôsobnosť generálneho prokurátora, zmenšiť priestor na svojvoľné alebo neodôvodnené intervencie generálneho prokurátora Slovenskej republiky do vyšetrovania trestnej činnosti a umožniť súdny prieskum jeho rozhodnutí vydaných na základe § 363 Trestného poriadku.
Pán predsedajúci, k dôvodom na túto konkrétnu formu spracovania návrhu a širšiu diskusiu o 363, tú si s dovolením nechám na rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Vďaka.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý dostal, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vďaka, pán predsedajúci.
Dámy a páni, čo je tým postom, o ktorom sa po každých voľbách asi najviac hovorí, o ktorý sa rozpúta jedna z najväčších bitiek v zmysle politických nominácií. Minister financií určite, často aj minister zahraničných vecí, ale paradoxne jedny z tých najväčších bitiek je vždy o post generálneho prokurátora. Pripomínam v nedávnej histórii, že jeden z legitímne zvolených generálnych prokurátorov, dokonca nebol bývalým prezidentom ani len potvrdený či menovaný do funkcie, vtedy jednoznačne v rozpore s ústavou, čo potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Ak vám to nepripadá normálne, no tak preto, lebo to nie je. Veď keď sa nad tým hlbšie zamyslíte, je to priam zvláštne či choré. Spravodlivosť by za normálnych okolností nemala byť slepá. Generálny prokurátor by mal byť technickým, priam až suchopádnym úradníkom v reťazi ľudí a inštitúcií, ktorí dozerajú na objektívne dodržiavanie zákonov.
Že tomu tak nie je, že generálny prokurátor je už tým spomínaným horúcim politickým zemiakom a jedna z najkontroverznejších politických nominácií voľby čo voľby svedčí len o jednom, že predošlí držitelia týchto úradov sa spreneverili svojmu poslaniu, že sa ukázali byť pripravení ohnúť právo a spravodlivosť v prospech jednej či druhej osoby, či politickej strany, čo je mimochodom žalostná vizitka Slovenska takmer tridsať rokov od nezávislosti.
Žiaden nástroj sa v tejto hanebnej hre neukázal byť tak efektívny ako často spomínaný § 363 Trestného zákona. O tom nakoniec svedčí, že máme nie prvú, nie druhú, ale tretiu diskusiu o § 363 na tejto septembrovej, už síce október, ale stále septembrovej schôdzi Národnej rady. Paragraf 363 totiž umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť ktorékoľvek rozhodnutie iného prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, pričom proti jeho rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok. Bodka, šlus, finito. Takto na hrubo ušitá právomoc priam navádza na zneužitie, akože sa aj opakovane stalo, a nebudem to teraz opakovať tie mediálne známe prípady za posledný rok. Nemuselo a nemalo to tak byť. Aj prokurátori sú len ľudia, nie sú dokonalí ani neomylní a za určitých okolností je dobré, aby nadriadený vedel zastaviť premotivovaného či zlomyseľného podriadeného, preto nenavrhujeme v tomto návrhu zákona úplné zrušenie § 363, ale dozrel čas napraviť túto na hrubo ušitú záplatu s menom § 363 a ponechať jej síce pôvodný duch, ale zúžiť priestor na jej zneužívanie, a to je presne to, čo týmto návrhom zákona robíme.
Navrhovaná zmena zakladá právo podať sťažnosť voči uzneseniu generálneho prokurátora o zrušení právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní. Ak príde k použitiu 363, slovo generálneho prokurátora už nebude nevyhnutne posledným slovom. Nami navrhovaná zmena tiež zužuje priestor na uplatnenie § 363, ako dôvod na zrušenie konania už nebude stačiť hocijaké procesné pochybenie, 363 príde do hry, iba ak sa jedná o podstatné pochybenie, ktoré by mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.
A do tretice, zavádzame ešte jedno obmedzenie právomocí generálneho prokurátora, ak totiž podporíte tento návrh zákona, už nebude možné zrušiť vcelku právoplatné rozhodnutie o vznesení obvinenia v prípravnom konaní, ako sa stalo vo viacerých nedávno medializovaných kauzách, inými slovami, už nebude možné vrátiť 363-kou celé vyšetrovanie na začiatok, ak sa nájde chyba v jednom z vykonaných úkonov, tak sa zruší daný úkon, nie celé vyšetrovanie. Čo mimochodom znamená návrat do relatívnej nedávnej situácie, lebo tento nezmysel o zrušení čohokoľvek je tu len od roku 2012, my sa vraciame do stavu pre rokom 2012.
Dámy a páni, obzvlášť tí z koalície, či jej bývalí, či súčasní členovia, niekde na začiatku vašej cesty do politiky bola túžba obnoviť právo a spravodlivosť v tejto krajine. Ak súhlasíte, že málo čo ju tak deformuje ako tak často spomínaný § 363, tak vám ponúkame týmto návrhom zákona možnosť niečo s tým urobiť, niečo konkrétneho, niečo hmatateľného a niečo zásadného pre spravodlivosť na Slovensku a chcem veriť, že táto príležitosť neostane nevyužitá.
Vďaka.

Ďakujem pekne za slovo.
Dámy a páni, toto je tretí pokus za tento mesiac, čo máme na stole možnosť rozhodnúť o tom, že obmedzíme oprávnenia generálneho prokurátora de facto zastaviť trestné konanie alebo zrušiť obvinenie, alebo rôzne ďalšie veci, ktoré sú k dispozícii, budem hovoriť viac laicky ako právnicky.
Je úplne zarážajúce, že tento paragraf tu je roky, ale predmetom takého veľkého politického zápasu, že sa tu až vyťahujú karty v pléne a že odchádzajú poslanci, prepočítajú sa poslanci a podobne, sa stal práve § 363, ktorý doteraz nikoho príliš veľmi netrápil, ktorý tu bol a normálne sme fungovali ďalej. Ja si myslím, že to je preto, že generálny prokurátor svojimi rozhodnutiami ukazuje, že nie je ochotný rešpektovať literu zákona. Že to ustanovenie, ktoré dnes je a ktoré tu roky bolo, mu dáva príliš široký priestor, ktorý on, podľa môjho názoru, ešte posúva viac ďalej.
Je naozaj neprijateľné, ak generálny prokurátor vo svojom rozhodnutí vyhodnocuje dôkazy a robí to, čo má robiť súd. Nerozumiem, prečo je taký veľký problém toto zrušiť a tvária sa niektorí kolegovia a kolegyne, že keď obmedzíme ustanovenia § 363 a nasledovné, teda obmedzíme oprávnenie generálneho prokurátora, tak nastane koniec sveta a Slovenská republika prestane byť právnym štátom. Ono to pomaly vyzerá ako keby sme chceli vypustiť čl. 1 z našej ústavy a predefinovať náš štát na niečo tyranické, autokratické a neviem aké všetky prívlastky mám použiť. Pritom sa tu iba bavíme o tom, že bude lepšie spresnený priestor, aby nedochádzalo k príliš voľnej interpretácii právomocí generálneho prokurátora, a tak aby o tom, či je niekto vinný alebo nevinný, na konci dňa naozaj rozhodoval súd.
To je to kľúčové a to je to, o čom sa bavíme, a ja verím a vyslovujem nádej, že ten tretí pokus vyjde a že to posunieme opäť aspoň do druhého čítania, že bude šanca sa o tom baviť, že budeme môcť upraviť tú právomoc tak, aby s ňou naozaj nebol žiadny problém. A ak by to náhodou aj nevyšlo, no tak vyslovujem potom nádej, lebo chcem mať stále nejaký optimizmus, že podanie, ktoré pripravil pán poslanec Baránik, bude na Ústavnom súde úspešné, Ústavný súd ho prijal na ďalšie konanie, uvidíme, ako sa k tomu postaví.
Dnes sa naozaj § 363 stal tak trochu symbolom, symbolom nejakého pocitu nespravodlivosti pre ľudí. On samotný, podľa mňa, nie je problém, problém je to, akým spôsobom sa vysvetľuje, akým spôsobom sa používa a je škoda, že táto debata došla tak ďaleko a je škoda, že sa proste z toho stal taký politický boj, lebo na začiatku to naozaj mohla byť normálna odborná debata, kde naozaj generálny prokurátor videl pochybenia, no tak do toho, do toho vstúpil. Ale teraz aj tón, ktorý je nastavený v tej diskusii, aj ten spôsob, akým to je celé vysvetľované, z toho robí už, žiaľbohu, viac politickú tému. Napriek tomu verím, že sa, zopakujem, že môžme to posunúť do druhého čítania, tam sa o tom v pokoji baviť aj s generálnym prokurátorom, keby tu chcel prísť, uvidíme.
Držím palce tomuto návrhu zákona a ako sa hovorí, do tretice všetko dobré.

Ja podobne ako pán poslanec Šeliga podporujem tento návrh zákona. Myslím si, že ide o vec, ktorá je veľmi potrebná, ako už spomenul, už sme tu hlasovali o dvoch návrhoch zákonov, a v tomto prípade na rozdiel od tých životných partnerstiev s ambicióznejším návrhom neprišiel kolega Valášek, ale kolega Baránik a ďalší poslanci z SaS, ale to nevadí, aj tento, povedal by som, že menej ambiciózny návrh si rozhodne zaslúži podporu a predstavoval by zlepšenie, zlepšenie situácie v oblasti právneho štátu a vymožiteľnosti práva na Slovensku.
A len s dvoma vecami by som drobne možno nesúhlasil s tým, čo povedal pán poslanec Šeliga. Povedal, že doteraz sme si nejako ten § 363 nevšímali, teda mysliac pred nástupom pána generálneho prokurátora Žilinku, ktorý ho začal masívne zneužívať. No nie je to celom tak, v programovom vyhlásení vlády sa nachádza veta: „Vláda Slovenskej republiky bude dôsledne trvať na dodržiavaní zákazu negatívnych pokynov a okrem iného v tejto súvislosti preskúma zúženie právnej úpravy § 363 Trestného poriadku, tak aby zodpovedala jej pôvodnému zmyslu." Je to jediný paragraf, ktorý sa explicitne spomína v programovom vyhlásení vlády, takže ako problém to, samozrejme, bolo vnímané aj predtým, akurát sme netušili, že, alebo nepredpokladali, že dôjde k takému masívnemu zneužívaniu tohto ustanovenia.
A druhá vec je, možno že nedochádzalo k až tak viditeľnému zneužívaniu tohto ustanovenia v situácii, keď vládnuca mafia mala v rukách orgány činné v trestnom konaní a nepotrebovala využívať § 363.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Šeliga, som veľmi prekvapený tým, čo ste povedali, a vy sám dobre viete, že to, čo ste povedali, nie je pravda. A zavádzate verejnosť v tom, že generálny prokurátor má právomoc tak rozhodovať a že zneužíva tento inštitút a že je ním možné zastaviť trestné stíhanie. No, ak si prečítate § 363 a nasledujúce, ktoré nadväzujú na tento paragraf, tak takýmto spôsobom a týmto inštitútom nie je možné zastaviť trestné stíhanie. Je to povinnosť generálneho prokurátora, nie jeho právomoc, ale jeho povinnosť v prípade, ak zistí, že sa v prípravnom konaní nejakým spôsobom nezákonne rozhodlo, tak môže zrušiť nezákonné rozhodnutie prokurátora. A tým pádom sa vec dostáva na začiatok a pokračuje sa v trestnom stíhaní naďalej a prokurátor môže zopakovať všetky úkony, ale zákonným spôsobom môže doplniť dokazovanie a tak ďalej. Nie je to prekážka rozhodnutej veci, čiže v danej veci sa koná ďalej. Čiže nie je pravdou, že takýmto rozhodnutím generálny prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie. To je absolútne zavádzanie verejnosti, pretože to tak nie je.
A keď generálny prokurátor má povinnosť dohliadať nad zákonnosťou celého prípravného konania, no tak je len pochopiteľné, že má aj povinnosť v prípade, že zistí, že bol nezákonným postupom nejakým spôsobom rozhodnutí z hľadiska jednotlivých prokurátorov, tak má povinnosť aj toto rozhodnutie zrušiť, a tým pádom ten prokurátor má zopakovať úkony a konať v súlade so zákonom, teda postupovať zákonným procesom. Čiže nie je pravda, že by mohol zastaviť trestné stíhanie takýmto rozhodnutím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za faktické poznámky.
Pán Susko, ja som to povedal v rozprave, neviem, či ste ju celú počúvali, že je to faktické zastavenie, však právne máte úplne pravdu, že nebudem úplne používať právny jazyk, aby tomu rozumeli aj ľudia. Ale to na veci nič, na veci nič nemení.
Ja si nemyslím, že samotná 363-ka je taký zásadný problém, ale proste tá aplikačná prax, jak takto môžem povedať, a potom aj to vysvetlenie ukázalo, že prinajmenšom, keď si odmyslím politiku, tak aj v tej odbornej verejnosti sú rôzne názory na to, že ako sú stanovené tie mantinely a čo cez tú 363-ku môže a nemôže robiť generálny prokurátor. A keď si prečítate ten návrh pána Valáška, však on ju neruší, len hovorí, že takto sú stanovené, stanovené mantinely, sú stanovené presnejšie, že o tom je, podľa mňa, tá diskusia. Právnicky máte pravdu, dobre ste ma poopravili, fakticky to niekedy znamená zastavenie, lebo celý ten proces zopakovať je komplikované.
Ale vrátim sa naozaj k tej podstate, a to sa mi zdá, aj z toho, ako to je už dnes vnímané, ako to bolo vysvetlené a podobne, že by bolo dobré nastaviť tie mantinely, jasne ich spresniť. Lebo tá diskusia sa viedla o tom, že či on môže zrušiť právoplatné rozhodnutie alebo teda uznesenie, alebo iné uznesenie a podobne. Však sám viete, sledujete, sledujete dlho a dobre tú diskusiu. A myslím si, že to, čo navrhol pán Valášek, nie je, ako by povedal pán generálny prokurátor, krok, ktorý by z neho urobil štatistu.
Je to proste spresnenie tých právomocí, tak aby bolo úplne, úplne jasné, kde ten limit je, kde nie je, čo môže a čo nemôže urobiť. A dokonca jeden by povedal, že aj tak tam pán poslanec Valášek necháva relatívne veľký priestor tým, že tam má tu formuláciu, keď je to závažné porušenie alebo teda tá veľká vec, ak to poviem tak laicky, že generálny prokurátor by aj tak do toho mohol vstúpiť.
Ďakujem pekne.

Vďaka, len veľmi krátko využijem záverečné slovo, aby som reagoval na nejaké veci, ktoré odzneli.
Pán poslanec Dostál síce uteká, ale chcel som ho uistiť, že tá ambícia alebo že nedostatok ambície v texte zákona nie je žiadnou politickou plachosťou a rozdielnou interpretáciou toho, ako je § 363 užitočný či neužitočný, preto sme išli v tejto veci možno trochu menej ako SaS. Ale plne sa zhodujem v tom, že, zhodujeme, myslím, že obe strany a myslím si, že všetci súdni ľudia v tom, že 363-ka je zneužívaná a teraz bez ohľadu na to, čo z nej ponecháme, je dôležité, aby sme z nej niečo ubrali. A to je to, čo majú aj vaše návrhy z dielne SaS aj náš spoločné.
Veľmi rýchle zareagujem na to, čo odznelo od pána poslanca Suska, dva body. Áno, Boris, máš pravdu, aj pán Šeliga, pán poslanec Šeliga ti dal za pravdu, nie je to tak, že sa celé vyšetrovanie zastaví, ale si právnik, dobre vieš, že to síce de jure nezastavíš, vyšetrovanie môže pokračovať, ale už môže byť kľudne zmarené alebo niektoré úkony sa nedajú opakovať. Čiže áno, na papieri nezastavíš, v praxi de facto áno.
Druhá vec je, kiež by to bolo tak ako hovoríš, pán poslanec Susko, že spravodlivosť je v týchto všetkých predošlých použitiach 363-ky slepá a že generálny prokurátor nemal inú možnosť ako konať. Nuž v tomto sa asi budem musieť zhodnúť, že sa nezhodneme, ja som presvedčený, že keď to kváka ako kačka, chodí ako kačka, tak to je kačka. A tie prípady použitia, ktoré boli za posledných mesiacov urobené, smrdeli až do nebies. V každom prípade nerušíme možnosť 363-ky týmto návrhom zákona.
Okrem iného zavádzame možnosť sťažnosti, nemal by byť generálny prokurátor ten, ktorý sa sám ako zvrchovaný pán nebies rozhodne tento inštitút využiť. Zavádzame možnosť opravy. Neberieme mu, v prípade že cíti, že prišlo k porušeniu procesov túto možnosť 363-kou zasiahnuť. Len upravujeme možnosti za ktorých tak vie urobiť. Čo presne tým použitím 363-ky vie reálne urobiť a navádzame, zavádzame možnosť sťažnosti a nápravy, ktorá momentálne v paragrafe nie je, pretože podľa nás tie predošlé prípady použitia 363 jasne poukazujú na potrebu vycibrovania alebo že vykalibrovania 363-ky, nie je používaná tak, ako bola pôvodne myslená.
Vďaka.