72. schôdza

Pani poslankyňa Jana Bittó Cigániková.

Pani kolegyňa Marcinková, chcem veľmi oceniť vašu neuveriteľnú trpezlivosť v tejto téme. To sú, to už sú neni mesiace, ale roky, čo sa tomu venuješ. A najmä teda z pohľadu do toho zdravotníctva veľmi oceňujem to, že si si dala námahu rozprávať sa so všetkými nemocnicami, ktoré, sama vieš, nemajú to tiež ľahké. Situácia, ktorú opisoval pán doktor Urban, je v mnohých nemocniciach reálna a viem, že ti bolo veľmi zaťažko a kvôli tým ženám ťa veľmi mrzelo dať tam to ustanovenie, že ak je to možné. Že ty, keby bolo na tebe, ty by si veľmi chcela, aby to bolo možné vždy a jednoducho vždy si mi hovorila, keď to dáme do toho zákona, tak budú tí, tak budeme my politici prinútení dať tam tie peniaze do tých nemocníc, aby si mohli zariadiť tie podmienky. Tak ja teda úprimne oceňujem, že si tam dala túto vetu, lebo naozaj to nie je reálne možné vo všetkých situáciách, ale tým, že si to tam dala, si to umožnila, aby naozaj ten zdravotnícky personál si vedel riadiť situáciu, keď to bude jednoducho ohrozujúce, či už komfort inej pacientky, alebo nejakú bezpečnosť, ale zároveň chcem veľmi dúfať, že takéto niečo nás trošku, nám otvorí oči v tom, že zdravo, že nemocnice potrebujú vyriešiť svoje financovanie a potrebujú viac tých peňazí aj možno na takéto prerábky a na to, aby mohli spĺňať nároky zákonov na takej úrovni, ktorá bude hodná 21. storočia a nejakej, jednoducho nejakej ľudskej sebaúcty alebo úcty, lebo nie vždy je to možné. A nielen, čo sa týka tohoto, ale aj iných.
Takže ďakujem ešte raz za tvoju trpezlivosť aj ako žena, ako matka ti ďakujem za to, že si to dotiahla až sem a, opakujem, aj za tie nemocnice, že si tam dala túto možnosť. Ďakujem.

Pán poslanec Marek Šefčík.

Ďakujem pekne za slovo.
Takže tento zákon, keď bol v prvom čítaní, bola tu širšia rozprava, ja sa teraz obmedzím iba na krátke poďakovanie. Takže chcem potvrdiť slová predkladateľky, že rokovaní bolo viac, že boli prínosné a ich výsledkom bola dohoda. Ďakujem za ústupok hlavnej predkladateľke, ktorý umožní jednoduchšie aplikovanie zákona v praxi, a teraz nemám na mysli len posunutie účinnosti zákona, ale aj možnosť a nie povinnosť zdravotníckemu zariadeniu sprístupniť pôrod viac ako jednej blízkej osobe rodičky.
Takže ďakujem za tento zákon a verím, že v praxi pomôže.

S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Vladimíra Marcinková.

Ďakujem veľmi pekne aj kolegyni Drábikovej, aj kolegyni Bittó Cigánikovej, aj pánovi Šefčíkovi za ich podporné slová pre tento návrh. Ja sa teším, že sme našli zhodu. Mnohí sme boli súčasťou tých diskusií. Naozaj som veľmi rada, že sme dospeli do tohto štádia. Veľmi verím, že tento návrh nájde potrebnú podporu a dnes prejde.
A zároveň, pán Urban, ďakujem, že ste sa k tejto téme vyjadrili ako lekár, vážim si to.
Hovorím, tie dáta hovoria v neprospech toho argumentu, ktorý ste použili, že je to možné všade na Slovensku. Z nejakých dvetisíc, cez dvetisíc monitorovaných pôrodov, na ktorých merali dostupnosť sprevádzajúcej osoby, 33 %, vlastne 33 percentám žien z rôznych dôvodov nebolo umožnené mať pri sebe osobu, čiže držala som sa týchto dát. Iný prieskum zatiaľ nemáme k dispozícii. Ale aj po tom, čo som hovorila s viacerými nemocnicami, s ktorými som riešila ich pripomienky a vlastne hľadali sme kompromis, tak vzišlo z tejto diskusie, že nie všade to umožňovali za každých okolností, najmä pandémia bola taká vypuklá situácia, kedy si to v jednotlivých zariadeniach vysvetľovali rôzne. Ale ja rozumiem, že to bola situácia, na ktorú nikto z nás nebol pripravený, a preto sa tie postupy nejakým časom dávali do štandardizovanej podoby.
Aj preto si myslím, že je dôležitý tento zákon, aby sme mali vo veciach poriadok a aby sa nestalo, že v Krompachoch si zákon vykladajú inak ako napríklad v Bratislave. To by bolo na škodu tých žien.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Želá si záverečné slovo pani navrhovateľka? Nie.
Pán spravodajca?

Iba oznámim hlasovanie, dnes o sedemnástej.

Ďakujem pekne.
Vraciame sa teraz k prerušenej zlúčenej rozprave v druhom čítaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Fínskej republiky (tlač 1086) a o pristúpení Švédskeho kráľovstva (tlač 1087).
Prosím pána ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu pána poslanca Igora Husa, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. V ústnej rozprave sú ešte prihlásení dvaja páni poslanci.
Ešte predtým procedurálny, pán poslanec Juraj Krúpa.

(Pokračovanie rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Fínskej republiky, tlač 1086, a o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Švédskeho kráľovstva, tlač 1087.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vzhľadom na časovú tieseň (ruch v sále, zaznievanie gongu) a ako sa situácia vyvíjala, sa teda zriekam vystúpenia, aby sme mohli o sedemnástej, o 17.00 hlasovať práve o tomto dôležitom rozhodnutí, teda prístupových protokoloch vstupu Švédska alebo Švédskeho kráľovstva a Fínska do Aliancie. Veľmi sa tomu teším, že Švédsko a Fínsko vstupuje do Aliancie, vítam ich a myslím, že sa všetci tomu tešíme, a zároveň sa im chcem ospravedlniť za tie hrozné bludy týchto malých henleinovcov, ktoré si museli vypočuť. Je to medzinárodná hanba. Chcel som k tomu vystúpiť, chcel som k tomu hovoriť, ale vzhľadom na to, že tu máme iné priority, a to je čo najskoršie odsúhlasenie tohto prístupu, tak sa ho zriekam.
Ďakujem veľmi pekne.