75. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som možno trošku obšírnejšie vystúpila a predstavila návrh zákona v rámci rozpravy druhého čítania. Keďže sa snažím nezneužívať legislatívnu iniciatívu poslanca na to, aby som obišla riadne medzirezortné pripomienkové konanie, v rozprave práve bližšie uvediem informácie o mojich snahách získať stanovisko pána ministra hospodárstva k môjmu návrhu zákona. Ešte pred predrokovaním návrhu zákona v prvom čítaní som pánovi ministrovi hospodárstva písala list, bolo to 18. septembra tohto roku, chcela som s ním alebo teda s jeho tímom medzi prvým a druhým čítaním prebrať tento návrh zákona, snažila som sa potom opätovne spojiť, nepodarilo sa mi, ale jeho kancelária ma odkázala na pripravované stanovisko, ktoré bude zverejnené v Slov-Lexe.
Ide o stanovisko, ktoré na základe rokovacieho poriadku Národnej rady predkladá ministerstvo hospodárstva na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Mám teda na mysli stanovisko v rámci MPK, jeho číslo je LP/2022/641, ktoré začalo ministerstvo hospodárstva dňa 17. októbra a končí 25. októbra, teda dnes. Až dnes sa na webovej stránke Slov-Lexu objavili pripomienky od iných subjektov, takže ja na ne budem reagovať až tu v rozprave menovite podľa tých jednotlivých subjektov. Mrzí ma, že ministerstvo hospodárstva nezačalo to MPK skôr, dozvedela by som sa, samozrejme, o tých pripomienkach a mohli by sme sa s nimi nejakým spôsobom vysporiadať. Dnes už teda priznávam, že nie som veľmi ochotná čakať a nechať tento bod prepadnúť druhýkrát. Ja myslím, že by to bolo nedôstojné voči nám všetkým.
Takže. Ministerstvo hospodárstva sa vo svojom stanovisku vyjadrilo, že s cieľom poslaneckého návrhu zákona súhlasí a návrh považuje za účelný a dôvodný. Uviedlo však výhrady, s ktorými sa vysporiadam neskôr. Ja som teda sledovala aj rokovanie Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti, ktorý je gestorský výbor. Na jeho zasadnutí bolo odporúčané schváliť tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, konkrétne, aby sa v čl. 1 za bod 2 vložili nové body 3 až 9. Tieto sa síce netýkajú § 17f, ktorý my nemeníme, ale dotýkajú sa pozitívne len tých zmien pre spotrebiteľov. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prijaté na výbore sa dotýkajú § 96j s názvom „Prechodné ustanovenie účinné dňom vyhlásenia“. Tie upravujú to, že neregulovaným zraniteľným odberateľom sa umožňuje uplatniť si právo na dodávku elektriny alebo plynu za regulované ceny na rok 2023, pričom musia najneskôr do 30. novembra ´22 toto právo uplatniť. Podľa platnej úpravy do režimu za regulované ceny elektriny a plynu za rok ´23 mohli vstúpiť len neregulovaní zraniteľní odberatelia so zmluvami uzatvorenými na dobu do 31. decembra 2022. Následkom takejto úpravy bolo množstvo neregulovaných zraniteľných odberateľov, boli to najmä bytové domy s vlastnou kotolňou, ktorí boli bezdôvodne diskriminovaní pre dĺžku zmluvy s ich dodávateľom. Po tejto stránke teda dôverujem kolegom, ktorí predložili tie pozmeňováky, a podporujem ich.
Čo sa teda ale týka samotnej podstaty návrhu zákona. V čase energetickej krízy, ktorá, ako vieme, sužuje obyvateľstvo, je z môjho pohľadu veľmi dôležité prijať novelu zákona o energetike, tak sme spolu s pánom kolegom Svrčekom nad tým uvažovali, nemali sme ambíciu riešiť zastropovanie cien energií alebo určiť vydávanie akýchsi energetických poukazov pre obyvateľov, toto myslíme, že je úloha vlády a myslím, že aj posledné dni môžme sledovať, že si ju vláda tak trochu plní.
Aj v Nemecku, odkiaľ sme si požičali tie právne riešenia pre našu novelu, veľké a systematické zmeny robí práve vláda, nie poslanci. My sme teda zmapovali tú situáciu na trhu a správanie sa dodávateľov k spotrebiteľom a snažili sme sa týmto návrhom zákona zlepšiť právne postavenie práve odberateľov energií v domácnosti, odberateľov elektriny a plynu v prípade hroziaceho prerušenia dodávky elektriny alebo dodávky plynu. Návrh zákona čiastočne napĺňa jednotlivé tézy programového vyhlásenia, z ktorých citujem: Nepoľavíme v posilňovaní sociálnych istôt občanov, sme odhodlaní uskutočňovať účinné kroky pri odstraňovaní chudoby a segregácie sociálne vylúčených spoločenstiev a zameriame sa na dôsledné ekonomicko-sociálne posúdenie rozsahu energetickej chudoby a identifikáciu energeticky chudobného spotrebiteľa.
Keďže som pracovala v oblasti sociálnych vecí a sociálnych služieb, novela má v prvom rade pomôcť nasmerovať osoby, ktorým hrozí vypnutie od elektriny alebo plynu na sociálnu sieť, ktorú tu máme a ktorá im vie pomôcť. Akurát, že nie je veľmi známa, občania nemajú o nej vedomosti, ani o jej fungovaní. Viaceré tragédie spôsobené energetickou chudobou a bezdomovectvom sú často spôsobené iba tým, že sa domácnosti proste nestihli spamätať z doručenej upomienky pred odpojením a o pár dní, niekoľko týždňov boli odpojení. Nestihli ani len vyhľadať pomoc, zostali v zime, bez elektriny, v lepšom prípade sa deti učili pri sviečkach a čo v horšom prípade sa dialo, tieto deti boli vynímané z biologických rodín na základe ekonomických dôvodov. Často byty išli pre nie veľké sumy do exekúcií, pritom stačilo tej rodine dať pár týždňov naviac, aby sa trochu spamätala a, a porozumela sieti pomoci.
To, že naša novela prichádza včas, potvrdzujú aj nedávne správy zverejnené v RTVS. Podľa týchto správ záujem ľudí o úvery skokovo narastá. Len za prvých šesť mesiacov tohto roka v porovnaní s vlaňajškom vzrástol o 47 %. Takmer jeden a pol milióna ľudí na Slovensku však nemá žiadnu finančnú rezervu na horšie časy a splácanie úverov v období rekordnej inflácie môže byť naozaj problémom. Osobitne práve teda v kontexte tejto informácie o zadlžení domácností je významné, že naša novela podľa vzoru nemeckého práva predlžuje lehotu pred odpojením elektriky alebo plynu, tak aby sa mohol odberateľ obrátiť napríklad na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a uchádzať sa o nároky vyplývajúce z pomoci v hmotnej núdzi.
Som rada, že sme teda práve touto novelou smerovali domácnosti na úrady práce, pretože poskytovanie príspevku na bývanie je upravené zákonom č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Príspevok na bývanie je súčasťou pomoci v hmotnej núdzi a pomoc je možné poskytovať aj domácnostiam, ktorých príjem nedosahuje životné minimum. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe alebo domácnosti v prípade, ak úhrn súm dávky a príspevkov v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi je vyšší ako úhrn súm príjmu domácnosti. Suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm nárokov na pomoc v hmotnej núdzi a úhrnom súm príjmov tých členov domácnosti. Preto je dobré, keď hneď ako príde upomienka pred odpojením, odberateľ pôjde na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a nechá si posúdiť svoju životnú situáciu. Teda tých 30 pracovných dní, ktoré v návrhu zákona navrhujeme, je primeraná doba, aby to dokázal vybaviť.
Ďalej naša novela smeruje domácnosti na možnosť sa prostredníctvom obce uchádzať o sociálnu službu, osobitne o sociálnu službu z dôvodu straty bývania alebo ohrozenia stratou bývania. Ďalší veľmi prínosný príspevok našej novely spočíva v nasmerovaní odberateľa na bezplatné poradenstvo fyzickej osobe pri riešení problémov s dlhmi. Dlhové poradne sú projektom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ústredia práce a na tomto mieste ich chcem oceniť, osobitne stretli sme sa aj s pani námestníčkou sekcie sociálnych vecí doktorkou Aftanasovou a prebrali sme, ako dlho teda tieto takzvané dlhové poradne fungujú. V súčasnosti ich máme na Slovensku otvorených 42 v okresoch, kde sídli ÚPSVAR, teda úrad práce. Podľa jej informácií posledné štyri poradne budú otvorené práve v priebehu tohto mesiaca. V bezplatných dlhových poradniach sa poskytuje komplexné finančno-ekonomické, právne aj psychologické poradenstvo pre klientov, ktorí sa dostali do špirály zadlženosti a nedokážu sa z nej vlastnými silami vymaniť. Klientom je každý občan, ktorý sa nachádza v zložitej finančnej situácii z dôvodu straty zamestnania, príjmu, pracovného úrazu, často gamblerstva, rozvodu alebo podobných životných situácií.
V schválenom národnom projekte poradní sú identifikované ako hlavné cieľové skupiny najmä mladí ľudia do 30 rokov. Záujemcovia o zamestnanie, uchádzači o zamestnanie, znevýhodnení záujemcovia o zamestnanie, jednotlivci, pár, rodina, ktorým je poskytované psychologické odborné poradenstvo a tak ďalej. To znamená, že to sú všetci tí, ktorí môžu mať problémy so zaplatením účtu za plyn či elektrinu. V týchto záchranných mechanizmoch bude po novele musieť dodávateľ energií odberateľa písomne upozorniť. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení vo svojej pripomienke kritizuje náš návrh slovami: „Uvedené okrem iného vygeneruje ďalšie poradenské interakcie so zákazníkmi, ktorí sa budú chcieť dopytovať na ďalšie informácie. Zároveň je v rozpore s princípmi podnikania a efektívneho hospodárenia, aby dodávatelia zákazníkovi radili ohľadom osobného bankrotu, a to zvlášť v situácii, keď je táto forma oddlženia aktuálne neefektívna a zneužívaná."
Tu chcem asociácii uviesť, Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, že v žiadnom prípade nebudú mať zodpovednosť za akúkoľvek formu poradenstva. Na to presne slúžia dlhové poradne. Z textu zákona nevyplýva, že by dodávatelia zákazníkovi radili ohľadom osobného bankrotu. To im neumožňuje ani zákon o advokácii. Na to tu máme Centrum právnej pomoci či advokátov.
Prejdem ešte k právnym detailom upozornenia a spôsobu doručovania a počítania lehôt. Náš návrh zákona zlepšuje právne postavenie odberateľov tým, že dochádza k predĺženiu minimálnej lehoty na novú splatnosť nedoplatku z 10 na 30 pracovných dní. Aby odberateľ dostal viac času na riešenie svojej životnej situácie, ktorá sa môže zhoršiť prerušením dodávky energie. Na tomto mieste sa chcem zastaviť a vysporiadať s výhradou ministerstva hospodárstva, ktoré uvádza v stanovisku v rámci MPK: „Ministerstvo nesúhlasí s predĺžením minimálnej lehoty na novú splatnosť nedoplatku z 10 kalendárnych dní na 30 pracovných dní. Odporúčame ponechať pôvodné znenie § 17f ods. 4, respektíve zachovanie pôvodnej lehoty 10 dní a súčasne rozšíriť náležitosti upozornenia o ďalšie informácie pre odberateľa v § 17f ods. 4 podľa poslaneckého návrhu zákona. Súčasná právna úprava a proces uplatňovaní dodávateľmi poskytuje odberateľovi dostatočný čas na zaplatenie dlžnej sumy. Ak by došlo k zavedeniu navrhovanej úpravy, predĺženiu splatnosti na 30 dní, zvýšilo by sa riziko platobnej neschopnosti dodávateľov v prípade, že by navrhovanú úpravu odberatelia vo veľkej miere zneužívali. Návrh smeruje odberateľov na odkladanie platieb za bežné výdavky ich domácností na neskôr, čím ich uvádza do ešte horšieho sociálneho postavenia." Toľko citát z MPK z výhrady ministerstva hospodárstva. Podobnú pripomienku 25., teda dnes, doručili aj Stredoslovenská energetika, Úrad vlády Slovenskej republiky, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky. So stanoviskom ministerstva hospodárstva vymenovaných subjektov nie som stotožnená už z vyššie spomenutých dôvodov. Desať kalendárnych dní je málo, aby človek v nepriaznivej životnej situácii dokázal svoju situáciu riešiť a aby sa dokázal zorientovať v spleti tej sociálnej siete, akú tu na pomoc v takýchto situáciách máme.
Naviac finančne zdravé domácnosti si svoje preddavky budú platiť riadne, teda v lehotách v splatnosti faktúr, nebudú čakať na tých 30 pracovných dní. My sa v návrhu zákona nedotýkame lehoty bežných mesačných preddavkových faktúr. Väčšina obyvateľov má nastavené inkaso. Dodávateľ energií má, samozrejme, zabezpečený aspoň bazálny cashflow. Čiže myslím si, že ministerstvo hospodárstva, ako aj energetické podniky by skôr za náš návrh zákona mali poďakovať. My totiž vieme identifikovať tie chudobné domácnosti a týmto spôsobom, akým navrhujeme, ich z tej dlhovej špirály vytiahnuť. Lebo kto raz nemá peniaze na zaplatenie elektriky, tak ich nebude mať ani na desiaty, ani na dvadsiaty deň.
Ďalej ministerstvo hospodárstva uvádza vo svojom stanovisku, že: „Navrhovaná úprava by predstavovala dodatočné náklady dodávateľa na systémové zosúladenie so znením zákona, ktoré sú v konečnom dôsledku, ktoré sa v konečnom dôsledku premietnu do cien elektriny a plynu, keďže ide o oprávnený náklad." Ak ministerstvo hospodárstva považuje za dodatočný náklad to, že do upomienky pred odpojením sa vloží, ak som to dobre počítala, desať viet naviac, tak tomuto argumentu nerozumiem. Práve tých desať viet naviac vie potenciálne pomôcť rodinám a deťom, aby neskončili na ulici alebo v zariadeniach. Ak teda zájdem do absurdnosti, tak, tak ak tu tie elektrárne premietnu cenu vytlačenia tých desiatich viet do nákladov, tak mi to vychádza na jeden cent. Ak prepočítame cenu tonerov.
Čo sa týka ďalších zmien, ktoré prinášame. Ak nastala právna istota v určení času uplynutia lehoty 30 pracovných dní, ukotvuje sa povinnosť odoslať upozornenie o neuhradení záväzku tak, že upozornenie o neuhradení musí mať písomnú formu a musí byť odoslané s využitím poštových služieb do vlastných rúk odberateľovi. Potvrdenie o podaní zásielky s využitím poštových služieb do vlastných rúk bude slúžiť ako dôkazný prostriedok o tom, kedy upozornenie odišlo zo sféry vplyvu odosielateľa. Návrh však nepočíta s potrebou skutočného oboznámenia sa zo strany adresáta, keďže by bolo nespravodlivé očakávať od odosielateľa, že účinky plynutia lehoty 30 pracovných dní nastanú až skutočným oboznámením sa s obsahom upozornenia. Tu sa pristavím pri tejto zmene s poukazom tiež na stanovisko ministerstva hospodárstva, ktoré, citujem, uvádza, že: Ministerstvo nesúhlasí s navrhovanou obligatórnou formou doručovania upozornenia písomne prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb do vlastných rúk na náklady odberateľa. Elektronické doručovanie či bežné poštové doručovanie nie do vlastných rúk rovnako napĺňa sledovaný účel. Požiadavka na doručovanie do vlastných rúk nie je dostatočne odôvodnená, keďže na moment doručovania či skutočnú vedomosť odberateľa o doručení a obsahu upozornenia nie sú viazané žiadne právne následky. Navyše by sa jednalo o nový náklad pre zákazníka v čase ťažkej sociálnej situácie., koniec citátu.
My sme si pozreli poštový poriadok Slovenskej pošty a zistili sme, že jedinou službou, kde dostanete ako odosielateľ do ruky doklad, že list bol podaný na poštovú prepravu a jednalo sa o list adresovaný konkrétnemu adresátovi, je list odoslaný s využitím poštových služieb do vlastných rúk odberateľovi. Je dôležité, aby upomienka išla formou listu, pretože ľudia často prehliadajú esemesky alebo e-maily. E-maily môžu spadnúť do spamu a nemusíme sa baviť o tom, že mnoho ľudí na Slovensku e-mailovú adresu nemá alebo nepoužíva taký mobilný telefón, aby zrovna teda čítali e-maily a esemesky. Nehovoriac o tom, že stále máme na Slovensku oblasti, ktoré nie sú pokryté internetom.
Podľa cenníka poštových služieb doporučený list do 50 g s použitím služby do vlastných rúk stojí 2,05 eur. Naviac, podľa nášho návrhu platí, že náklady na odoslanie upozornenia prvej vety znáša odberateľ energie, elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu. Aby pre odberateľa nestal nepríjemný moment prekvapenia, že bez poznatku konkrétneho dátumu dôjde k prerušeniu dodávok energie, ukotvuje sa povinnosť dodávateľa odoslať prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb do vlastných rúk odberateľov najneskôr osem pracovných dní pred plánovaným prerušením dodávky informáciu o dátume plánovaného prerušenia. Tu tiež malo ministerstvo hospodárstva svoje stanovisko, z ktorého citujem: Ministerstvo hospodárstva súčasne odporúča vypustiť právnu úpravu navrhovanú v bode 2, pretože návrh považujeme za duplicitu v existujúcej právnej úprave, navyše v prospech odberateľa. Informovanie zákazníka pred plánovaným prerušením dodávky elektriny je už v súčasnosti zavedené v aplikačnej praxi bez zásadných problémov. Ide o súčasť povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy a zároveň o sledovaný a vyhodnocovaný štandard kvality distribúcie. Lehota je už dnes stanovená na 15 dní vopred, pričom poslanecký návrh zákona skracuje túto lehotu na osem dní. Koniec citátu z pripomienky ministerstva hospodárstva.
My sme si ten zákon pozreli o energetike, ale nikde sme tú ukotvenú lehotu tých 15 dní nenašli. Nesúhlasím teda s tvrdením, že aplikačná prax je bez zásadných problémov. Moje informácie z praxe hovoria, že odberateľ nepozná čas toho pred, ani deň, ani hodinu odpojenia od elektriny. My toto právo neobmedzujeme, teda právo dodávateľa neobmedzujeme, ale dávame povinnosť do vlastných rúk odberateľovi najneskôr osem pracovných dní pred plánovaným prerušením dodávky zaslať informáciu o dátume plánovaného prerušenia.
Tak v závere, prepáčte, že som bola tak dlhá, len som sa chcela teda vysporiadať s tými pripomienkami, ktoré sme si až dnes našli v maily. Dovoľte mi teda, prosím, uviesť, že navrhujeme účinnosť od 1. januára 2023, aby dodávatelia mali dostatočný čas na úpravu vzorových písomných upozornení dodávateľa elektriky alebo dodávateľa plynu, aj na logistiku, aj na expandovanie korešpondencie. Tento návrh zákona z môjho pohľadu nie je politický. Je o pomoci. A tak v závere ešte si dovolím citovať ekonomické správy. Problém s nedoplatkami za bývanie alebo energie má asi 400-tisíc ľudí. Častejšie sú už aj omeškané splátky úverov či neschopnosť splácania. Domácnosti bez finančnej rezervy si s nečakanými výdavkami nevedia poradiť.
Ďakujem, milí kolegovia, za podporu.

Ďakujem pekne. Ja len teda písala som si s Karolom Galekom, rovno priznávam, lebo asi sa čudujete, čo tu robím k tejto téme. Tak je tu nejaký chaos s tými bodmi a v tom poradí. A nie je to ako to bolo úplne plánované a podobne. A stalo sa, že tu Karol nie je, a preto ma poprosil o reakciu. Tak prosím, asi ma šetriť nebudete, ale v jeho mene hovorím.
Navrhovaná predlžená dodatočná lehota na splnenie záväzku z preddavkovej platby alebo vyúčtovacej platby vystavuje dodávateľov elektriny a plynu značnému hospodárskemu riziku spojenému s úhradou mandatórnych platieb súvisiacich so zúčtovaním odchýlky a za distribúciu elektriny. V praxi to znamená, že kým bude môcť dodávateľ pristúpiť k prerušeniu distribúcie elektriny pre omeškanie s úhradou splatných záväzkov, dostane sa do omeškania voči zúčtovateľovi odchýlok a prevádzkovateľom distribučných sústav s následkom v podobe hroziacej insolvencie a dodávky poslednej inštancie s nemalými spoločenskými nákladmi. Ale chápem, že svoje zohráva aj inflácia. Avšak 30 pracovných dní je neprimerane veľa. Takisto takáto ochrana nie je potrebná v priebehu celého roku, ale stačila by len počas vykurovacej sezóny.
Takýto pozmeňujúci návrh mal aj Karol Galek pripravený, avšak do spoločnej správy sa na výbore pre hospodárske záležitosti dostal iný pozmeňujúci návrh, ktorý ide garantovať zisky finančným žralokom EPH a je obdobou návrhu pána Kremského a Vetráka, ku ktorému bude Karol Galek aj samostatne vystupovať. Avšak aj v záujme predkladateľov navrhujem vyňať bod 3 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. S jednou faktickou pán poslanec Pročko. Nech sa páči.

Ja by som chcel povedať, že je úžasné, že takto zastupujeme svojich kolegov, ktorí vlastne tu nie sú, a že takýmto spôsobom vlastne vieme pomôcť dobrej veci, že prečítame niečo, čo chcú kolegovia. Je to úžasné, pani Cigániková, naozaj toto je výborné. A myslím, že ste ukázali, že spolupráca v SaS je naozaj na veľkej úrovni. A to myslím naozaj úprimne, že to takýmto spôsobom viete prezentovať. Super.

Ja len jednou vetou. Pani kolegyňa Cigániková, tak ako bolo povedané v úvode, ja som sa takto obšírne k tomu vyjadrila práve preto, lebo nám tu MPK a ministerstvo hospodárstva nejakým spôsobom zlyhali. Takže ďakujem pánovi kolegovi Galekovi za jeho pripomienky, ale bolo na to dosť času. A ostatné ešte zvážime. (Reakcia z pléna.) Máme takú, bohužiaľ, mám tak skúsenosť, mrzí ma to, lebo som si nemyslela, že to takto dopadne. No dopadlo to takto. Čiže, čiže ďakujem mu za pripomienky. Môžme o nich potom ešte hovoriť. Ale v tejto chvíli nie, ďakujem pekne.

Hlasovanie bude vo štvrtok o jedenástej.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedla tento návrh zákona, tak ako v prvom čítaní, aj na výboroch. Ide o záležitosť, ktorú už som ja niekoľkokrát otvárala, či už v slovenskom parlamente alebo teda aj s jednotlivými ministrami zdravotníctva za uplynulé roky. Týka sa poskytovania starostlivosti o budúce matky a čerstvé matky v ich domácom prostredí. Aj po konzultácii s rôznymi organizáciami zastupujúcimi mamy alebo združujúcimi mamy. Ale takisto so Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek sme chceli jednak zlepšiť situáciu v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a priblížiť sa teda k Západu. Ale zároveň aj zatraktívniť toto povolanie, pretože jedna z tých podmienok, aj keď sa bavíme o tom, že ako zatraktívniť povolanie pôrodných asistentiek, je to, že dnes vlastne nie je možné ako keby rátať s tým, že budú môcť vykonávať toto svoje povolanie s licenciou vlastne v samostatnej praxi. Čiže tento návrh by to vlastne umožnil a zatraktívnil by aj toto povolanie.
Ide o to, že by sa hradilo, z verejného zdravotného poistenia by sa hradili dve návštevy pred pôrodom v domácom prostredí a dve návštevy po pôrode. Pred tým pôrodom každá žena vie, že má veľa otázok, potrebuje sa poradiť o tom, ako bude prebiehať pôrod, potrebuje sa naňho pripraviť, či už rôznymi cvikmi, dýchaním, ale aj tú psychiku potrebuje mať možno takú pokojnejšiu. A taktiež je dôležité, aby možno aj bolo zrejmé, v akom sociálnom prostredí je, do ktorého príde to dieťa.
A takisto po pôrode každá z nás, ktoré sme absolvovali pôrod, myslím si, že je vítané, keď čerstvá mama nemusí s malým bábätkom utekať k lekárovi, keď napríklad potrebuje sa poradiť ohľadom dojčenia alebo má nejaký problém s ranou, čiže toto sú všetko veci, kde naše pôrodné asistentky – sestry sú kompetentné a vedeli by napomôcť takejto starostlivosti. Chcem zdôrazniť, že v žiadnom prípade nechceme nahrádzať poradňu, ani nejakým spôsobom odsúvať lekárov z tohto celého obdobia, či už predpôrodného alebo popôrodného, ale skôr naozaj skvalitniť starostlivosť o tieto budúce čerstvé mamy.
Ja ešte vystúpim v rozprave, takže zatiaľ toľko. Je pripravený aj jeden pozmeňujúci návrh, ktorý by som predniesla potom v rozprave. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločná spravodajkyňa výboru predkladám spoločnú správu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 1145.
Vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo. Výbory súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, tlač 1145, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa obsahuje tri pozmeňujúce návrhy. Súčasne výbor navrhol, aby sa o bodoch 1 až 3 spoločnej správy hlasovalo spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 173 z 18. októbra 2022, kde ma výbor poveril za spoločnú spravodajkyňu k predloženému návrhu zákona a poslanca Mareka Šefčíka za náhradníka k predmetnému návrhu zákona v prípade neúčasti spravodajcu.
Pán predsedajúci, skončila som. Môžete otvoriť rozpravu.

Poviem len to, čo na výbore, asi ťa neprekvapím, Jani, aj ma to úprimne mrzí, lebo ja naozaj vnímam dlhodobo tvoju snahu o zlepšenie podmienok nielen teraz rodičiek, ako v tomto prípade, ale mnohých ďalších ľudí, ktorí to v živote nemajú ľahké. Napriek tomu, prepáč, ale (povedané so smiechom) ten racionálny pravicový prístup, ku ktorému som v SaS vychovaná, nepustí, a preto, prosím, neber to osobne, ale potrebujem vysvetliť, prečo SaS nepodporí tento návrh zákona, pretože chápem, že ľuďom sa môže páčiť, aj mne sa páči, keby to, keby to bolo reálne.
Takže ja teda k tomuto poviem len toľko, že tehotenstiev je ročne okolo 56-tisíc v poslednej dobe. Majú to byť štyri návštevy, teda dve pred pôrodom a dve po pôrode. Bavíme sa teda o 224-tisíc návštevách ročne, čo je 18 666 návštev mesačne, ktoré má zrealizovať približne 1 700 pôrodných asistentiek. A áno, môžu to byť aj zdravotné sestry. Ale teda lepšie by boli asi tie pôrodné asistentky. My, 1 700 je číslo, ktoré sú registrované v systéme približne, nie je to reálny počet, ktorý aj vykonáva túto prax, to všetci vieme, je ich oveľa menej v praxi a chýbajú. Chýbajú všade. Chýbajú v nemocniciach, takisto chýbajú sestry. Dnes k tomu sedel výbor. Sedeli sme dve hodiny a prešli sme štyri z ôsmich pripomienok lekárskych odborov. Viacerí z vás tu boli. Jednoducho je nereálne takýto politický sľub naplniť a pripomína mi sľuby o tom, ako v zdravotníctve majú všetci všetko zadarmo, milí občania, my vám dáme, ono to pekne znie, ale je to nereálne.
Ak by aj títo, tieto pracovníčky, čo by bolo veľmi pekné, že by takto pomáhali a bolo by to správne, a dokonca by bolo správne, keby tých návštev bolo viac, to jednoznačne áno, keby ale takto pomáhali v domácnosti, samozrejme, že budú chýbať v tých nemocniciach. Tam chodia teda desiatky takisto matiek a kto ich tam, kto sa tam o nich bude starať? Ak to má byť po pracovnej dobe, v poriadku, nech je to dobrovoľné, to jednoznačne áno, ale teda tu sa bavíme o povinnom nároku. To znamená, že každá matka, ktorá si požiada, má nárok. A keď som sa pýtala aj pani navrhovateľka, že no dobre, a čo keď teda, koho po prvé bude žiadať, tak že teda zdravotnú poisťovňu, lebo tá má byť za to zodpovedná, v poriadku, a čo keď tá poisťovňa nemá tie, tých pracovníkov, pretože oni na Slovensku reálne nie sú. Podľa medzinárodných porovnaní, keď to rozpočítame na tisíc obyvateľov, tak sestier chýba 15-tisíc. A, a teda akože reálne nám neurobia osemnásť, devätnásťtisíc návštev každý jeden mesiac, to je, to proste je sci-fi. No a, a teda keď som sa pýtala, že tak čo potom, keď to nebudeme vedieť tým ľuďom dať, že teraz si tu urobíme pekné piár, povieme, že, a aj to myslíme dobre a povieme ľuďom, že teda majú na to zákonný nárok, ale reálne to je v praxi absolútne nevykonateľné, tak čo potom povieme tej matke, ktorá bude nahnevaná? Však takto sa to nemôže robiť.
Veď najprv teda tie zdroje musia byť, aj ľudské, aj finančné. Vôbec nemám poňatia, koľko by toto stálo, ale takisto bola diskusia na výbore aj o rozpočte, ktorý je prudko nedostatkový. Bol minulý rok, je tento rok. V tom rozpočte, ktorý sa plánuje, nie je vykrytý ani len financie pre ambulantný sektor, ktorý nám za takýchto, pri takomto rozpočte absolútne skolabuje a s ním skolabuje aj nemocničný sektor, lebo všetky tie návštevy sa presunú. Nie sú tam vykryté lieky.
My sme ľuďom sľúbili inovatívnu liečbu za 110 miliónov eur, tak boli vyčíslené náklady. V reále sme im do rozpočtu dali 60, ale skutočné žiadosti o inovatívnu liečbu je už teraz cez 200 miliónov. A v tom rozpočte je obrovská finančná diera. Máme strašne zadlžené nemocnice, bude roky trvať, kým s tým niekto niečo spraví, to teraz akože sa tváriť, že to vyrieši táto vláda za jeden deň alebo akákoľvek iná za jeden deň, to je nereálne, to bude roky trvať.
No a do toho keď dávame takéto sľuby, je to jednoducho nereálne, a ja akože z duše neznášam, a vždy to tak bolo, aj keď som bola mimo politiky, som neznášala politikov, ktorí sľubujú to, čo nemôžu splniť. A nechcem byť jeden z nich. Aj keď chápem a úprimne verím, že je to myslené dobre, ale ten dôsledok v praxi jednoducho bude taký, že je to reálne nesplniteľné. Reálne to tí ľudia nedostanú a budú z toho sklamaní. A ja si myslím, že my by sme mali jednoducho sľubovať len to, na čo máme peniaze a konečne začať ľuďom hovoriť akože reálne pravdu. A pravda je taká, že bolo by to pekné, bolo by to správne, dokonca môžem povedať, že však my to nepodporíme, lebo prečo len dve návštevy, prečo nie desať? Lebo desať by bolo správnejšie ako dve. Ale realita je taká, že na to nie sú ľudia, že na to nie sú peniaze a že to v reále tí ľudia, tie mamičky v očakávaní, ktoré sa dnes zo správ dozvedia, akú skvelú vec, alebo zajtra, sme schválili, tak reálne v praxi to nedostanú. A toto nepovažujem za fér k tým ľuďom. Nemyslím si, že je to správne.
A to, že si to myslia aj viacerí kolegovia aj z koalície, nebudem ja ani náhodou menovať, ani to nemyslím, ani útočiť, ani to nemyslím v zlom, ale ja chcem upozorniť na to, že viacerí aj z koalície si uvedomujú, že toto je proste nerealizovateľný návrh zákona, ktorý je síce pekný, ale jednoducho je to pekná rozprávka. Zatiaľ. Bohužiaľ.
Ďakujem.

No tak ako som vás pred chvíľou pochválil, tak teraz musím povedať, že ste predviedli také politikárčenie, pani Cigániková. Teraz ste presne ukázali, že SaS išla do opozície s tým, že bude robiť propagandistickú politiku a nie podporovať. Teraz ste presne ukázali, že vôbec nevnímate tie fakty, ktoré sú tam, si idete svoj, svoj predvolebný program s tým, že všetko, čo sa pripraví, budete, bude sa musieť so SaS konzultovať. Všetko, čo tu je dobré, nie je dobré. Vy nemáte argumenty. Vy len poviete, že to nie je dobré, že to sa nedá, ale vy nemáte žiadne argumenty. Teraz ste, pani Cigániková, predviedli unikátne politikárčenie, ktoré, žiaľbohu, SaS bude predvádzať až do konca volebného obdobia.