75. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, máme na stole návrh zákona, v ktorom už bola dosť široká diskusia aj rozprava. Účel poznáme, posun účinnosti jednak zákona o sídle obvodov a jednak o zriadení správnych súdov. Ja som veľmi rád, že prebehla široká diskusia so stavovskými organizáciami aj sudcov, diskusia s Generálnou prokuratúrou, Najvyšším súdom, jednak súdnymi predstaviteľmi, čiže okresných, krajských súdov. Viem, že pán minister mal aj stretnutie v Prešove s predsedami okresných a krajských súdov. Takže tá potrebná vecná diskusia určite prebehla, ani sa nečudujem že prebehla, pretože máme na stole veľmi dôležitý zákon. Ale ja by som sa venoval a skôr orientoval svoju rozpravu na to, že by sme tu boli dnes v dobe, keby tu nesedel pán minister, keby nepredložil v skrátenom konaní tento návrh zákona a keby sme mali od 1. januára 2023 účinnú právnu úpravu k týmto dvom návrhom zákonov, ktoré sme schválili tento rok. Čiže ja by som sa venoval skôr tomu, prečo bolo potrebné prísť s touto právnou úpravou, prečo tu sedí dnes minister spravodlivosti a prečo prišiel s takouto právnou úpravou do pléna.
V prvom rade by som chcel venovať pozornosť na pozoruhodné určovanie počtu miest sudcov od roku 2020, kedy sa nevychádzalo z existujúcich ukazovateľov zaťaženosti, ale sa kalkulovalo napríklad s redukciou odvolacích súdov a personálne sa posilňovali do budúcna vybrané odvolacie súdy, či súdy, kde mali pôvodne sídliť správne súdy.
Pani bývalá ministerka prideľovala na tieto súdy nové miesta sudcov a ostatné ako keby sa opomenulo. Napríklad aj včera som spomínal, do Žiliny boli pridelené miesta na správne kolégium v čase, keď tam mal byť správny súd. V súvislosti so zmenenou kauzálnou príslušnosťou by mohlo dôjsť aj k tomu, že veci došlé súdu do 31. 12. 2023 dokončí tento súd aj napriek tomu, že od 1. januára nasledujúceho roku 2023 nebude kauzálne príslušný. Na Krajský súd v Bratislave z Krajského súdu v Trnave, ani z Krajského súdu v Nitre nedôjde žiaden sudca obchodného kolégia. Naopak, z Krajského súdu v Bratislave odchádzajú tri sudkyne, to znamená celý senát, vybavujúce poručenskú agendu, pričom ich neskončené veci zostávajú na Krajskom súde v Bratislave. Teda predseda súdu by musel ich veci prerozdeliť medzi iných sudcov nešpecializujúcich sa na tú poručenskú agendu. Vzhľadom na súdnou mapou prijatý režim prekladania sudcov správneho kolégia na správny súd, to znamená ich žiadosti, preverenie spôsobilosti, akt preloženie Súdnou radou Slovenskej republiky a čas vymedzený do konca roka 2020, teda neurčenia jasných časových úsekov nie je podľa môjho názoru možné k 1. januáru 2023 stanoviť, koľko sudcov zostane na pôvodnom súde. A teda sa im dá zveriť vybavovanie agendy pochopiteľne, ktorá tam zostala a s akým počtom sa dá kalkulovať ako so sudcami správneho súdu, teda pripravovanie rozvrhu práce je len o niečom, čo aj tak by bolo celkom inak.
V prevažnej väčšine sa na správne súdy majú záujem preložiť sudcovia okresných súdov, ktorí s agendou správneho súdu doposiaľ nepracovali, nie sú na ňu špecializovaní, pričom ani nie sú predsedami senátov, čo absolútne znefunkční od prvého dňa fungovania správnych súdov, keďže senátom nebude mať kto predsedať. Nie je preto podľa môjho názoru vhodné, aby sudcovia okresných súdov boli prekladaný na správny súd bez absolvovania výberového konania, čím sa vlastne stanú sudcami súdu vyššieho súdu bez výberového konania.
Potom sa pýtam, aká je to špecializácia? Ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 151/2022 Z. z. umožňuje sa do výberového konania na predsedu správneho súdu mohol prihlásiť, tuším je to do 31.12. 2022, aj sudca ktoréhokoľvek súdu, teda aj okresného súdu. Sudca nižšieho súdu, teda môže vykonávať funkciu predsedu správneho súdu, teda vyššieho súdu. A podľa môjho názoru je tu možné badať konflikt právnych noriem, lebo teraz poviem úplne explicitne, § 37 ods. 3 zákona č. 757/2004 jasne hovorí, že uchádzať sa o funkciu predsedu súdu môže ktorýkoľvek sudca súdu toho istého stupňa alebo súdu vyššieho stupňa. Čiže je reálne, ako sa to javí aj napríklad pri správnom súde v Bratislave, kde vyhrala výberové konanie na predsedu súdu na dobu určitú, vtedy poverená bývalou pani ministerkou Kolíkovou, sudkyňa, hoci ešte neprešla súdnou radou. No a táto sudkyňa, ktorá v agende správneho súdnictva nikdy nepôsobila, nemá skúsenosti so správnym súdnictvom, preto pri spracovaní rozvrhov práce nemusí obsiahnuť všetkú problematiku a osobitosti správneho súdnictva, ktoré reálne existujú a ktoré treba riešiť.
Zákonným sudcom je sudca určený rozvrhom práce. Pri začatí konania je náhodným výberom vygenerovaný zákonný sudca. Zánikom správnych kolégií a po zriadení správnych súdov zaniká aj inštitút zákonného sudcu na krajskom súde. A následne by mali byť spisy náhodne prerozdeľované medzi sudcov nového správneho súdu, ako to bolo pri najvyššom správnom súde.
Ministerstvo spravodlivosti za čias pôsobenia pani exministerky Kolíkovej však tvrdilo, že sudca krajského súdu si aj po zriadení správneho súdu, na ktorý bude preložený, svoje spisy z krajského súdu ponechá.
Po prvé, ak majú byť správne súdy úplne novými súdmi a sudcovia nie sú automaticky prekladaní na nové súdy, tak potom aj spisy musia byť prerozdeľované medzi novými sudcami.
Po druhé, ak majú byť správne súdy právnymi nástupcami správnych kolégií krajských súdov a sudcovia prechádzajú na správne súdu, v úvodzovkách, automaticky, vtedy si nechajú svoje spisy aj na správnych súdoch a kontinuálne v nich rozhodujú. V súčasnosti sú však zmiešané prvky z obidvoch možností, čo je absolútne nelogické.
Ďalej. Bez toho aby sudcovské rady prerokovali návrh rozvrhu práce, rozvrh práce nemôže byť prijatý podľa § 45 ods. 7 písm. c), § 50 ods. 4 zákona 757/2004. Ide o zabezpečenie inštitútu prerokovania rozvrhu práce so sudcovskou samosprávou, ktorá má prerokúvať námietky sudcov k rozvrhu práce, čo v prípade rozvrh práce správneho súdu ako aj mestských súdov na rok 2023 chýba. V prípade, že by predseda súdu prijal za normálnych okolností rozvrh práce bez prerokovania v sudcovskej rade alebo v pléne do 15. 12. kalendárneho roka, čiže máme na to mesiac, dopustí závažné disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 5 zákona 757/2004. Toto stále platí a nebolo zrušené. Ak predseda nenapraví a nepripraví tento rozvrh práce do 15. 12. 2022 poruší zákon. Ak ho pripraví, poruší ho tiež. Takže máme tu absolútne právne Kocúrkovo.
V súčasnosti je napríklad na Krajskom súde v Bratislave 16 sudcov správneho kolégia a z toho aktívne pracuje 13 sudcov. Ak by sme prirátali súčasný počet sudcov Krajského súdu v Trnave a v Nitre, ide o osem sudcov, štyri plus štyri, spolu 24 sudcov pre západoslovenský obvod. Zvýšenie miest na 44 je síce veľmi pozitívne minimálne pre Krajský súd v Bratislave, ktorý je dlhodobo personálne poddimenzovaný a narastá počet nevybavených vecí na správnom kolégiu, to teraz budem vyslovene čítať, pretože chcem byť presný faktami: 3 930 nevybavených vecí a 3 642 nerozhodnutých vecí na 13 aktívnych sudcov, v priemere na jedného sudcu pripadá 302,3 nevybavených vecí a 280,2 nerozhodnutých vecí. Toto nebude možné reálne naplniť a už vôbec nie "špecialistami".
Sudcovia dlhodobo upozorňovali, my sme aj chodili do regiónov, ako tu aj ostatní kolegovia hovorili, rok sme sa bavili s predsedami okresných, krajských súdov, hovorili nám to a my sme to aj pani ministerke hovorili, nechcela o tom ani počuť. Všetko bude fungovať. Vidíme stav, aký je naozaj. Upozorňovali aj sudcovia naozaj opakovane ministerstvo spravodlivosti a žiadali o pridelenie nových miest sudcov, no nedostali vôbec odpoveď. Nie že kladnú, zápornú, nedostali vôbec odpoveď. Boli absolútne ignorovaní.
Počty zamestnancov predstavujúcich obslužný aparát je odvodzovaný od počtu sudcov na tom-ktorom súde. Do 31. 12. 2022 pôjde o iné stavy ako po 1. januári 2023. Zmena pri určovaní počtov zamestnancov, že by sa nevychádzalo z inej konštaty legislatívne, podchytená nebola. Neexistuje. Z tohto pohľadu sa dajú určiť miesta zamestnancov na nových súdoch až po 1. januári 2023, čo bude významné pre zmeny, či ukončovanie pracovnoprávnych vzťahov.
Ďalšia otázka. Zriadenie spoločnej podateľne. Pri mestských súdoch v Bratislave prinesie právny aj faktický zmätok, či už bude fyzicky jedna v jednej budove súdu alebo v každej budove súdu, vrátane budovy terajšieho Okresného súdu Bratislava V, ktorý ako, samozrejme, vieme od 1. januára 2023 zaniká a nie je zrejmé, či pôjde o akýsi spoločný prístup do registrov každého mestského súdu, nie je rovnako zrejmé, že komu bude patriť a komu budú patriť zamestnanci podateľne. Ak budú zamestnancami konkrétneho súdu, nemôžu logicky generovať priradenie veci sudcovi iného súdu, lustrovať pre iný súd, či vytvárať obal iného súdu.
Ďalšia vec. O pripravenosti kapacít serverov budúcich mestských súdov či úložísk Mestský súd Bratislava IV dosiahne veľkosť terajšieho krajského súdu. Ďalej o možnosti prístupu do jednotlivých registrov. Predsedovia súdov ani sudcovia neboli počas pôsobenia predchádzajúceho vedenia informovaní.
Pri mestských súdoch v prípade presunu sudcov, administratívy a spisov do jednej budovy stále nie je legislatívne ani technicky definované, do ktorej, či akej bude nevyhnutné na čas niekoľko mesiacov neuskutočňovať pojednávania a upovedomiť o tom aj strany konania. Konať sa však bude musieť vo veciach s určenými lehotami, čo však prinesie značné ťažkosti pre všetkých zúčastnených.
Nebola ani len naznačená úprava zmeny podpisových certifikátov, ich vydanie bude mať masívnu podobu a ich vydávanie samo osebe bude prekážkou pre vydávanie rozhodnutí bez certifikátu sudcu, ktorý nevie, samozrejme, podpísať takéto rozhodnutie. Stav legislatívnej nepripravenosti už môže v prítomnom čase spôsobovať prieťahy v konaniach, keď niektorí sudcovia určujú termíny pojednávaní na začiatok roku 2023 a stále nevedia kam. Samozrejme, teraz je situácia iná, lebo však máme tu už inú právu úpravu, teda návrh.
Legislatívne nie je ani len načrtnutý spôsob určovania toho-ktorého súdu sudcu pre prípravné konanie v trestnom konaní jeden službukonajúci sudca pre prípravné konanie nemôže fyzicky ani časovo zvládnuť všetky návrhy v tejto agende v celej Bratislave. Dokiaľ ich bude viac, vôbec nie je zrejmé, ako bude určený nápad týchto vecí, keďže sa tu neuplatňuje náhodný elektronický výber, čo bude mať za následok aj porušenie zásady zákonného sudcu.
Preloženie trestných sudcov existujúcich okresných súdov na premenovaný Mestský súd Bratislava s kauzálnou príslušnosťou v trestných veciach cez rozvrh práce, uvedené sa týka sudcov ostatných grémií, pri všetkých mestských súdoch naráža ja podľa môjho názoru na Ústavu Slovenskej republiky, aj keby bol vykonaný s ich súhlasom, keďže sudca môže byť preložený na iný súd len rozhodnutím Súdnej rady Slovenskej republiky, ak nejde o výsledok disciplinárneho konania alebo nie je rozvrhom práce predsedov súdu.
Ak by naopak všetci trestní sudcovia mali sedieť v budove Justičného paláca, nie je nijako zo strany Zboru väzenskej a justičnej stráže verifikované, či bude možné zabezpečiť v rovnakom čase predvedenie väčšieho počtu obvinených a odsúdených na hlavné pojednávania, verejné zasadnutia, výsluchy, vzhľadom na technické a personálne možnosti väznice a nevyhnutné aj bezpečnostné opatrenia. Jedna chodba slúžiaca na predvádzanie takýchto osôb do Justičného paláca po rozsiahlej a nákladnej rekonštrukcii budovy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave. Žiadnym spôsobom nebolo napríklad doriešené alebo vyriešení napojenie na prokuratúry, v korelácii s ich miestnou príslušnosťou. Vzhľadom na nedostatočnú kapacitu serverov, spojení s novým rozvrhom práce a elektronický spôsob podávania opravných prostriedkov obhajcami nielen vo väzobných veciach, kde sa často môžu alebo musia rozhodnúť do niekoľkých hodín, či dní je reálne obava, či tieto podania nebudú včas alebo vôbec priradené k správnym spisom, čo bude mať priamy následok na porušenie ústavného práva obvinených osôb na obhajobu.
Nebolo vôbec vyriešené, ako má byť zabezpečená agenda ITP, preverení zamestnanci, sudcovia, register týchto spisov, keďže o spisy, ktorých obeh a vedenie spadá pod prísny režim osobitne nielen upravený, ale aj kontrolovaný Národným bezpečnostným úradom. Napriek jedným z najčastejších argumentov, že súdna mapa vytvorí špecializáciu sudcov, a tým pádom kvalitnejšie rozhodnutia pre občanov, legislatívne nastavenie týchto argumentov pri mestských súdoch, bohužiaľ, popiera. Sudcovia, ktorí sa stanú sudcami na jednotlivých mestských súdoch, teda špecializovaní na jednotlivé agendy, si prenášajú svoje spisy aj v minoritných agendách, ktoré nespadajú pod špecializáciu toho-ktorého dotyčného mestského súdu. Nie je zrejmé, či na týchto súdoch budú vytvorené registre pre takýto typ agendy.
Ja chápem, absolútne si uvedomujem, že reforma alebo súdna mapa bola výsledkom aj programového vyhlásenia vlády, že sme sa zaviazali ako táto vláda, de facto bývalá koalícia, prijať ju k zrealizovaniu, aplikovaniu tejto súdnej mapy, pretože bola naviazaná aj na plán obnovy. Absolútne chápem. Ale na druhej strane, keď sa tu tvárime, že tento návrh, ktorý bol predložený zo strany ministerstva spravodlivosti, momentálne ohľadne posunu účinnosti týchto dvoch právnych noriem, že je niečo zlé, neprijateľné, že sa kazí, ruší súdna mapa, tak to nie je pravda. Práve naopak, toto, čo som tu teraz prečítal, to sú faktické nedostatky súdnej mapy, ktoré potrebujeme doriešiť, resp. zodpovedný rezort, ktoré potrebuje doriešiť do júna 2023, pretože neviem si predstaviť, čo by nastalo v oblasti justície, keby nám to všetko všetkým spadlo na hlavu. A to som tu aj hovoril o ústavnom práve na obhajobu a spravodlivý proces v rámci jednotlivých tých procesov, ktoré sa dotýkajú dotyčnej osoby.
Takže z uvedeného hľadiska ja môžem povedať za seba, že určite tento návrh podporím, aj hnutie SME RODINA podporí tento návrh, pretože je doslova takou barličkou alebo pomocou na to, aby nám celý tento systém a táto súdna mapa, ktorá bola prijatá, a objektívne môžem povedať, že som bol rád, že došlo k nejakej takejto úprave, že sme postupovali v súlade s programovým vyhlásením vlády, tak aby nám to nespadlo všetkým na hlavy, tak som rád, že došlo k takémuto kompromisu a že je teraz momentálne v pléne v druhom čítaní.
Ďakujem pekne za slovo.

No, najprv by som, pán poslanec Svrček, k tomu určovaniu počtu miest sudcov. No, vy asi ešte žijete v časoch Harabina, kedy ste nastúpili na ministerstvo spravodlivosti, kedy, máte pravdu, že určovanie počtu miest sudcov sa dialo na základe lobingu jednotlivých predsedov súdov. Ale to dávno neplatí. Práve ja som zaviedla na základe postupnej metodickej práce s analytickým centrom, ktorý už načala Lucia Žitňanská veľmi transparentný postup na základe predpisu, ako sa určujú počty miest sudcov, aby to nebolo na základe lobingu, ale na základe potrieb jednotlivých súdov. Je k tomu vzorec, ktorý je zverejnený, ktorý vedia aj predsedovia súdov, akým spôsobom funguje, sú k tomu presné časy, kedy vlastne minister spravodlivosti určuje miesta sudcov, a ja som nijakým spôsobom neurčovala počty miest sudcov s ohľadom na to, ako asi dopadne reforma. Až keď reforma bola schválená, tak som v mimoriadnych termínoch toto leto určovala počty miest sudcov s ohľadom na to, čo je potrebné na jednotlivých súdoch. A mala som k tomu množstvo porád, aby som to vyrovnávala, a diskutovala som so všetkými predsedami, aby mali také počty sudcov, aby to zvládli k 1. januáru.
Takže toto, čo hovoríte, sú výmysly, klamstvá a toto by ste si asi mali overiť, ten vzorec si môžete preštudovať, môžete si tie predpisy pozrieť, ale žijete zjavne v dobe pána Harabina, akože inak si to neviem vysvetliť. To je prvý komentár.
Druhý, no neviem teda, za čo ste hlasovali v tom apríli, pretože za toto ste hlasovali, kedy parlament schválil celú reformu 22 hlasmi, takže prosím vás, vy teraz spochybňujete to, čo nespochybňuje ani pán minister. Pán poslanec, ste sa niekde zasekli.

Ja by som sa chcel spýtať, pán kolega Svrček, ako to je, tvoj názor by som chcel vedieť na súdnu mapu, teda si už povedal, ale tvoj názor ako zlepšiť. Ja som to tu už hovoril, že mne je jedno, že či bude súd naozaj v Majcichove alebo či bude v Žiline, ale tvoj názor ako zlepšiť, aby tí sudcovia naozaj spravodlivo, čestne rozhodovali, aby tí sudcovia boli čestní a neboli ovplyvnení peniazmi, aby nepodvádzali a nerozhodovali nespravodlivo. Ďakujem ti.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Najprv k pani poslankyni Kolíkovej. Pani poslankyňa, aj keby som nastupoval za čias Šalamúna, absolútne to nemá vplyv a význam na to, že čo tu riešime dnes, pretože som bol absolvent právnickej fakulty, takže neviem, že čo tu spomínate Harabina. Ináč vy ste pôsobili ako štátna tajomníčka Ficovej vlády, takže vy ste tá posledná, ktorá tu môže moralizovať.
Ďalšia vec ohľadne toho klamstva. Keď počujem z vašich úst, že hovoríte vy o mne, že ja tu klamem, pre mňa je to kompliment, ďakujem pekne. A čo sa týka toho zaseknutia, že ja tu hovorím o nejakej neúčinnej alebo neaplikovanej súdnej mape, že ja som teraz argumentačne niekde skĺzol, tak ja som na začiatku, vy ste vyšli vonku, ja som na začiatku povedal, že hovorím o tých problémoch, ktoré sú momentálne pri takto nastavenej súdnej mape, ktorú ste nám tu vy zanechala a v prípade, ak by minister Karas neprišiel s týmto svojím návrhom, tak by sa nám to od 1. 1. všetko zosypalo. A vy buďte rada, že s tým prišiel, lebo ja na vašom mieste, by som bol ticho a šúchal nohami pod stolom. (Potlesk.) A ešte aj ďakoval za to, že s tým prišiel, pretože viem a počujem názory odbornej verejnosti, že čo ste to zanechala.
Čo sa týka poslanca pána Pročka, ako by lepšie mohli pôsobiť alebo ako nastaviť ten systém. Myslím si, že to závisí od morálneho nastavenia toho dotyčného sudcu a jednoducho do počtu 1 300 sudcov hádzať ľudí, ktorí sa spreneverili svojmu pôsobeniu, že ich viete narátať na prstoch jednej ruky. Bohužiaľ, tí morálni, správni, čestní sudcovia za to nemôžu. Takže ja si osobne myslím... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, v rozprave som vystúpila kvôli tomu, že chcem podať taktiež pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ale ešte pred tým mi dovoľte, aby som ho v krátkosti odôvodnila.
Právna úprava tzv. súdnej mapy začlenila pracovisko Okresného súdu Považská Bystrica do obvodu Krajského súdu Žilina. K uvedenej zmene došlo aj napriek tomu, že vo všetkých ostatných prípadoch sídiel a obvodov okresných súdov došlo k rešpektovaniu platného územného a správneho členenia Slovenskej republiky, to znamená, že žiadny iný okresný súd ani pracovisko súdu nebolo pričlenené do obvodu krajského súdu v inom správnom a územnom obvode. Nielen nedostatok vecných dôvodov uvedenej zmeny, ale primárne diskriminačné postavenie obyvateľov okresov Púchov a Považská Bystrica spojené s komplikáciami v orientácii pri jednotlivých orgánoch verejnej moci, administratívnou záťažou a zvýšenými ekonomickými nákladmi pri vybavovaní správnych veci v územnom a správnom obvode Trenčianskeho kraja a súdnych sporov a iných vecí v obvode Žilinského kraja opodstatňuje navrhovanú zmenu, ktorá rešpektuje všeobecné pravidlo budovania súdnych obvodov okresných súdov v zhode s územným a správnym členením.
V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že daná právna úprava alebo právna zmena zabezpečí aj jednotu výkonu právomoci a pôsobnosti orgánov prokuratúry viazanú na sídla orgánov podľa platného územného a správneho členenia Slovenskej republiky. Keďže podľa platného znenia tzv. súdnej mapy by sa na výkone právomoci prokuratúry mali podieľať v rôznych kombináciách ich ingerencie dve krajské prokuratúry. Daná právna zmena, ktorá pracovisko Okresného súdu Považská Bystrica organicky vracia do súdneho obvodu Krajského súdu v Trenčíne je aj návratom k rovnomernému kreovaniu porovnateľných súdnych obvodov krajských súdov, keďže na neúmernú územnú veľkosť súdneho obvodu Krajského súdu v Žiline spojenú s problémami jeho efektívneho manažovania pri prijímaní tzv. súdnej mapy upozorňovali viaceré okresné súdy. Vysvetľujúce je súčasne aj potrebné doplniť, že daná zmena, ktorá má povahu primárne technického rázu, nemá potenciál žiadnym spôsobom narušiť realizáciu tzv. súdnej mapy, ani spochybniť jej implementáciu v aplikačnej praxi, keďže nedochádza k zmene počtu sídelných súdov a ani ich pracovísk.
Teraz by som si dovolila pristúpiť k prečítaniu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Petry Hajšelovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1285.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa pozmeňuje takto:
"1. V Čl. VII sa vkladajú nové body 7 a 8, ktoré znejú:
"7. V prílohe č. 1 v časti "Sídla a obvody krajských prokuratúr" bod 6 sa vkladá nové písmeno d), ktoré znie:
"d) Okresnej prokuratúry Považskej Bystrici,".
Doterajšie písmená d) a e) sa označujú ako písmená e) a f).
8. V prílohe č. 1 v časti "Sídla a obvody krajských prokuratúr" bod 8 sa vypúšťa písmeno f).
Doterajšie písmená g) a h) sa označujú ako písmená f) a g)."
2. V Čl. VIII sa vkladajú nové body 1 až 5, ktoré znejú:
"1. V § 2 ods. 31 prvej vete sa slová "Nové Mesto nad Váhom a Myjava" nahrádzajú slovami "Nové Mesto nad Váhom, Myjava, Považská Bystrica a Púchov" a v druhej vete sa slovo "pracovisko" nahrádza slovom "pracoviská" a na konci sa pripájajú tieto slová: "a v meste Považská Bystrica".
2. V § 2 ods. 36 sa slová "Čadca, Kysucké Nové Mesto, Považská Bystrica a Púchov" nahrádzajú slovami "Čadca a Kysucké Nové Mesto", slovo "pracoviská" sa nahrádza slovom "pracovisko" a vypúšťajú sa slová "a v meste Považská Bystrica".
3. V § 18l ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová "a Okresného súdu Považská Bystrica".
4. V § 18l ods. 1 písm. f) sa za slová "Nové Mesto nad Váhom" vkladajú slová "a Okresného súdu Považská Bystrica".
5. V § 18l sa vypúšťa odsek 2.
Doterajšie odseky 3 až 6 sa označujú ako odseky 2 až 8."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne, skončila som.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, toto je absolútny omyl, čo predkladáte. Ja som sa vám to snažila aj osobne už vysvetliť, lebo vy tu argumentujete tým, že sa vytvára megaobvod, argumentujete tým, že neexistuje tu iný prípad, ktorý by nerešpektoval hranice samosprávneho kraja, ale to nie je pravda. Už dnes nerešpektuje Levoča v obvode Spišskej Novej Vsi, Šaľa v obvode Galanta. Proste nie je to tak, čo hovoríte. A súčasne platí, že celá súdna mapa, tak ako je nastavená a práve tak, ako sa vytvoril tento obvod, tak sa vytvoril po rokovaniach aj s Generálnou prokuratúrou a ministerstvom sociálnych vecí, kedy sa urobili veľké obvody Prievidza, Trenčína a Trnavy. Považská Bystrica ostala osamotená, lebo Trenčín sa už spojil s Novým Mestom nad Váhom. Že vy teraz hovoríte, že zmeňme to, ja neviem, ani či o tom vie predstaviteľ Okresného súdu Trenčín, či je pripravený zvládať vlastne takýto obrovský obvod s Novým Mestom nad Váhom a spojený aj s Považskou Bystricou, pričom faktom je, že z pohľadu účastníka, keď je to nastavené, tak to znamená, že Považská Bystrica je 50 kilometrov od sídelného súdu, to ešte neberiem do úvahy ďalšie pracovisko v Novom Meste nad Váhom. To je absolútne neoptimálne pre účastníkov takéhoto veľkého obvodu, kdežto smerom do Žiliny, Považská Bystrica je okolo 30 kilometrov a, samozrejme, aj s ohľadom na toky, ktoré sú. To znamená migračné toky, dochádzanie za prácou, tak jednoznačne mestské sídlo Žilina je v tomto výhodnejšie. Takže ja neviem, koho počúvate. Ale ak by ste počúvali obyvateľov a určite aj pracovníkov súdu, sudcov, tak je pre nich určite výhodnejšia Žilina. Proste to akože neviem, odkiaľ ste s tým prišli. Ja viem, že s tým prišla Rada prokurátorov. Ja som hovorila aj s predstaviteľom Rady prokurátorov, nedostala som k tomu žiadne rozumné vysvetlenie a ak toto presadíte, tak to bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pani ministerka, ja si pamätám, keď sme prijímali tú súdnu mapu a sme sa rozprávali vlastne, že ako to je a vy ste nám stále tvrdila, že ja som dohodnutá so všetkými, ja som sa so všetkými rozprávala, s každým jedným sudcom, prokurátori s tým súhlasia, všetci s tým súhlasili. A teraz sa nám ukazuje, že chodia za nami predsedovia okresných súdov, napríklad predseda Okresného súdu Brezna, ktorý sa chce vrátiť do Bystrice. Chodia za nami ostatní predsedovia okresných súdov. Mala som, mala som stretnutia napríklad aj s predsedníčkou Okresného súdu Prievidza a tiež tam majú problémy. Proste je to celé zle nastavené. A vy tu tvrdíte, že ste sa rozprávali, vy ste so všetkými bola dohodnutá a zrazu príde všetkým nám žiadosť od Rady prokurátorov, aby sa to zmenilo. To je zaujímavé. A s nimi ste sa nebavili? Toto sme počúvali celý čas, keď sme prijímali súdnu mapu, celý čas, pod tlakom. A musíme lebo plán obnovy a musíme a musíme. A preto som ja za to zahlasovala, lebo by som ohrozila celý plán obnovy. A pamätám si aj tie koaličné rady. Napríklad na jednej som bola a tam ste vyhorela ako fakľa. Tak ja by som naozaj bola opatrná a vážila by som si slová.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ako zvykne hovoriť Fedor Gál, povedal by som iba tri veci a chcel by som ich adresovať trom ľuďom, ktorí sa zapojili do diskusie o tomto návrhu zákona. Jeden z nich je tu, jeden z nich tu nie je a tretí tu ešte pred chvíľou bol a už tu tiež nie je. Tak začnem tým, ktorý tu je prítomný, teda pán minister.
My sme mali včera takú drobnú slovnú výmenu, keď som v diskusii o skrátenom legislatívnom konaní vyslovil pochybnosti či existujú zákonné dôvody pre skrátené legislatívne konanie, a teda oprel som sa o to, že či problémy s naplnenosťou správnych súdov sú dôvodom pre odsun celej reformy súdnej mapy. A pán minister na to zareagoval, že ho prekvapuje môj vstup a aj vzhľadom na to, že som bol vo vedení ministerstva. Povedali ste, šokujete ma, idete argumentovať absenciou dôvodu na odklad komplexného zákona vo všetkých smeroch. Šokuje ma to, ak navrhujete, aby sa parciálne odkladali reformu zriadenia správnych súdov a povedali ste, že hovoríte, že je tu dôvod, ak tak len riešme správne súdy nie vo zvyšku, povedali ste, ak tak odsunúť len správne súdy. No ja by som rád zacitoval, lebo už je aj prepis na webe Národnej rady a tá moja pochybnosť a teraz citujem "sa zakladá jednak na tom, či tie avizované problémy napríklad s naplnenosťou správnych, novovytváraných správnych súdov a je nevyhnutné riešiť tým, že sa odsunie účinnosť celej reformy súdnej mapy alebo to bolo možné zmeniť alebo vyriešiť tie problémy menej invazívnym zásahom napríklad nejakými opatreniami, ktoré by nevyžadovali zmenu zákona." Čiže ja som nehovoril o tom, že sa má odsunúť iba zriadenie správnych súdov. Ja som hovoril o tom, že existovali aj opatrenia, prostredníctvom ktorých by aj podľa môjho názoru mohla sa spustiť reforma súdnej mapy od 1. januára a nemusela sa odkladať, odkladať celá. Vôbec som nehovoril o tom, že sa má zmeniť zákon tak, že sa odsunie iba zriadenie správnych súdov, ako ste to vy pochopili. Ja som na to reagoval už včera a bol som taký veľmi umiernený a zmierlivý, lebo teda niekedy človek povie niečo, inak ako myslí, to sa stane, ale tak v tomto prípade to nebolo tak, bolo to tak, že vy ste inak pochopili to, čo som ja povedal. To sa tiež občas stáva.
A druhým človekom, ktorému by som chcel adresoval druhú poznámku a ktorý teraz práve prišiel, ale nebol tu, je pán poslanec Susko, ktorý sa opakovane vracia k tomu údajnému porušovaniu rokovacieho poriadku pri schvaľovaní súdnej mapy tým, že sa mestské súdy doplnili do toho zákona o sídlach obvodných, obvodných súdov, čo má byť v rozpore s tým ustanovením zákona o rokovacom poriadku, ktoré hovorí o tom, že ak nebol schválený návrh zákona, návrh zákona v tej istej veci je možné predložiť najskôr šesť mesiacov od neschválenia toho predchádzajúceho návrhu zákona, ktorý bol v tej istej veci. A potom mi tu citoval z rozhodnutia ústavnoprávneho výboru, ktorý veľmi teda dosť široko vykladá termín v tej istej veci, že ide o úpravu tých istých právnych vzťahov, čo je ale mimo diskusie. To nikto nespochybňuje, že takýmto spôsobom sa interpretuje termín v tej istej veci. To, v čom je problém v tom výklade pána poslanca Suska, je, že sa to vzťahuje na návrh zákona, nie na pozmeňujúci návrh. Pretože zákon o rokovacom poriadku dosť jasne rozlišuje medzi návrhom zákona a pozmeňujúcim návrhom. Vo vzťahu k pozmeňujúcim návrhom žiadne takéto obmedzenie neexistuje. Môžte dať pozmeňujúci návrh neschvália vám ho, o mesiac môžte dať pozmeňujúci návrh v tej istej veci nie je to v rozpore so zákonom, o ďalší mesiac alebo na druhý deň po neschválení môžete dať znova pozmeňujúci návrh v tej istej veci ak to máte vložiť do ktorého zákona, nie je to v rozpore so zákonom o rokovacom o rokovacom poriadku. A rovnako, rovnako napríklad platí, že ak sa schvaľujú pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní tak ak je schválený nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý vylučuje schválenie ďalšieho tak o tom ďalšom sa už nehlasuje. To platí pre pozmeňujúce návrhy. Ale keď sú predložené návrhy zákonov a je schválený nejaký jeden, to neznamená, že nemožno hlasovať o inom, ktorú tú istú vec upravuje iným spôsobom, ak teda tam bol predložený spôsobom, ktorý nie je porušením toho pravidla o 6 mesiacoch. Čiže ja sa čudujem, že pán poslanec Susko dookola toto opakuje, lebo je teda zjavné, že spôsob, akým bola schválená súdna mapa, nie je v tejto veci porušením zákona o rokovacom poriadku, lebo nie je to predloženie návrhu zákona v tej istej veci. Je to predloženie pozmeňujúceho návrhu v tej istej veci, čo nie je zákonom o rokovacom poriadku zakázané a čo sa tu na pôde Národnej rady aj opakovane stáva. Ja som citoval alebo teda spomenul príklad zrušenia daňových licencií, keď presne to isté urobila predchádzajúca vládna koalícia vedená SMER-om na popud Slovenskej národnej strany. Nepodarilo sa im to samostatným návrhom zákona, tak to urobili pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol pred uplynutím šesťmesačnej lehoty. My sme boli opozícia a ja som teda veľmi striehol na to, že či sa neporušuje zákon o rokovacom poriadku, ale toto som nevyčítal, že by to bolo porušenie zákona o rokovacom poriadku.
Posledná tretia poznámka je adresovaná pánovi poslancovi Pročkovi, ktorý tu pred chvíľkou bol, ale už tu nie je a tak ale možno, možno si to potom vypočuje zo záznamu alebo to počúva niekde na chodbe alebo v kancelárii. A pán poslanec Pročko hovoril o sudcoch, ktorí sú nehodní o sudcoch, ktorí sa, ktorí sa nechajú, nechajú korumpovať a že to je problém, že s tým treba niečo robiť a že jemu je jedno, že či je to či bude súd tam alebo tam a koľko bude súdov. Tak chcem povedať, že jedna z vecí, na ktorej sa aj s pánom poslancom Pročkom aj s kolegami a kolegyňami z OĽANO, s ktorými sme boli donedávna koaličnými partnermi napriek všetkým nezhodám zhodneme, je, že vidíme korupciu ako problém vrátane korupcie, ktorá existuje na súdoch a myslíme si, že, že s tým treba niečo robiť, že proti tomu treba bojovať. Problém ale je, že nikto korupčný ani korupčný sudca, ktorých nie je asi iba toľko ako na prstoch jednej ruky, nikto to nemá napísané na čele. My nevieme, že, že ten, ktorý sudca sa správa korupčne, to sa obvykle dozvieme, až keď zasiahnu orgány činné v trestnom konaní a keď sa také korupčné správanie podarí preukázať. Ale to je nedostatočné.
Môžme zefektívniť činnosť orgánov činných v trestnom konaní, ale určite sa nepodarí odhaliť, postihnúť a usvedčiť všetkých korupčníkov a teraz nehovorím, nehovorím iba o sudcoch, hovorím korupčníkoch v akýchkoľvek mocenských pozíciách, lebo je to tak. Nikdy sa nepodarí odhaliť všetku trestnú činnosť. Ale to, čo môžme okrem toho, že budeme odhaľovať a postihovať korupciu robiť, je, že budeme vytvárať podmienky na to, aby sa tá korupcia páchala ťažšie. Aby tí, ktorí sú nehodní, ktorých život, správanie vyvoláva pochybnosti, áno, áno ja som tušil, že si vedľa, ktorých život a správanie vyvoláva pochybnosti, aby boli, aby to mali ťažšie. A jedným z tých nástrojov, z dôležitých nástrojov, ktorí môže prispieť k očiste súdnictva, je aj preverovanie sudcovskej spôsobilosti špeciálne pri zriaďovaní nových správnych súdov ako novej inštitúcie, a preto sa tu o tom toľko diskutuje, lebo tento nástroj, ktorý je dôležitý práve preto, aby sa realizoval ten cieľ, ktorý s pánom poslancom Pročkom máme spoločný napriek tomu, že na ix iných veciach sme sa schopní pohádať, tak ten nástroj je, je preverovanie sudcovskej spôsobilosti, a tým odradzovanie sudcov, ktorí majú čo skrývať, majú problém s tým, aby niekto preveroval, či ich život, ich príjmy, ich fungovanie, je úplne v poriadku.
A práve preto je podľa môjho názoru dôležité podporiť pozmeňujúce návrhy, ktoré smerujú k zachovaniu toho, aby sa sudcovská spôsobilosť pri sudcoch novozriaďovaných správnych súdoch aj preverovala.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Dostál, no dosť ste ma teraz prekvapili, lebo nevedel som, že presadzujete teóriu výkladu právnej normy čisto formalistickým a gramatickým spôsobom, že nepozeráte na účel tej právnej normy a účelom tohto ustanovenia zákona o rokovacom poriadku je práve to, aby sa Národná rada opakovane v krátkom období, to znamená v období šesť mesiacov, nezaoberala schvaľovaním právnej úpravy v tej istej veci. A to, že je tam napísané, že návrh zákona v tej istej veci, no tak predpokladá sa, že keď sa prvýkrát niečo navrhovalo v nejakom návrhu zákona, tak sa to opakovane bude navrhovať v návrhu zákona.
To neznamená, že by sme to mali formalisticky, gramaticky vykladať tak, že ak sa to predloží ako pozmeňovací návrh a je to v tej istej veci, tak je to niečo iné. Podľa mňa účelom toho ustanovenia zákona o rokovacom poriadku, a teda mali by sme z hľadiska práva sledovať aj to, čo bolo účelom zákonodarcu upraviť, je práve to, aby sa Národná rada Slovenskej republiky opakovane v krátkom období bez nejakej zmeny spoločenských vzťahov a podobne nezaoberala tou istou vecou, ktorú už raz Národná rada odmietla.
A toto je práve ten prípad, kde ste účelovo obišli takýmto gramatickým formalistickým výkladom práve toto obmedzenie, ktoré hovorí, ktoré obmedzuje zákon o rokovacom poriadku, aby sa opakovane v priebehu šesť mesiacov nerokovalo a nerozhodovalo o tej istej veci, ktorú už raz plénum Národnej rady odmietlo. A to si myslím, že je úplne jasné.
Ďakujem.

No, súhlasím s tebou pán kolega Dostál, že sa kolega Susko mýli v tom, ako interpretuje rokovací poriadok. Zabúda akokeby, uňho sa to stáva, že má takú selektívnu pamäť, zabúda na to, že je ústavným právom poslanca podávať návrhy, a teda to právo môže byť obmedzené len v nejakých primeraných dôvodoch stanovených rokovacím poriadkom. Kde je však zásadný rozdiel, ktorý on zamlčuje, je to, že návrh zákona môže podať jeden poslanec a v tom je rozdiel, že pozmeňujúci návrh musí byť podpísaný minimálne 15 poslancami, pričom dokonca môže po jeho podaní byť podpis stiahnutý čo i len jedného a v tom prípade ten pozmeňujúci návrh stráca platnosť.
Čiže je tam oveľa vyššia bariéra na to, aby mohol byť podaný pozmeňujúci návrh a tam je tá deliaca čiara, pre ktorú je možné pozmeňujúci návrh podávať aj opakovane, opakovane kedykoľvek. A pokiaľ ide to, o čom ste sa vyjadril, že tu bolo povedané tými, ktorí presadzujú to, aby sa na správne súdy mohli dostať aj ľudia bez previerky, to je proste Fico a tá banda okolo. Tak ak má niekto 20 prstov na jednej ruke, tak potom by to platilo, ale momentálne máme 13 sudcov odsúdených a ďalší sú už v procese. Takže nehovorte, že na prstoch jednej ruky sa dá spočítať zo 1 400 sudcov, koľko je ich falošných, nie je to pravda. Je ich veľa.