75. schôdza

Pán poslanec, povedali ste veľmi veľa nepravdivých, klamlivých, zavádzajúcich informácií. Ja mám iba 2 minúty, takže budem sa sústrediť iba na niektoré z nich. Spomenuli ste, myslím, komisiu pre efektívnu justíciu CEPEJ, tá jednoznačne podporila navrhovanú súdnu mapu, ak prejdú vaše návrhy, idú proti programu SME RODINA, ktorý má vo svojom programe zopár bodov k justícii. Jednou z nich je mať rodinné súdy, vy ich chcete zrušiť, či už je to v rámci Bratislavy,alebo je to v rámci krajských súdov. V tomto je reforma úplne kľúčová pre rodinnoprávnu agendu, teraz nemáme, dá sa to povedať, chirurgov pre rodinnú agendu a nemáme k tomu ani riadny náhodný výber. Toto umožňuje reforma, k tomu vy klamete, keď rozprávate o tom, že bude to problém pre účastníkov. Viete veľmi dobre zaiste, môžte si pozrieť aj štatistiku, že odvolacie súdy rozhodujú vo veľkej miere od stola. Áno, je pravdou, že ak niekde majú viac pojednávaní, je to práve rodinnoprávna agenda, ale aj tak štatisticky je to viac od stola, Takže tiež v tomto úplne zavádzate, klamete. Kľúčové je, to znamená bez pojednávania, účastník nemá žiaden problém, chce, aby čo najskôr bolo rozhodnuté. V tom úplne zavádzate a klamete a ak aj to pojednávanie je, sú tam ustanovenia, ktoré jednoznačne vytvárajú priestor k tomu, že súd je pripravený za účastníkom prísť alebo urobí to tak, aby to pre neho problém nebol.
Ale úplne kľúčová informácia k mestským súdom, ktoré chcete vlastne zrušiť v Bratislave. Nie je to absolútne žiaden problém, ani technický, v Paríži majú 500 sudcov a je to proti plánu obnovy a odolnosti. Takže, keď chcete, aby Slovensko prišlo o peniaze, nech sa páči, leto to nie je len o justíciu, že príde, ale príde o to Slovensko, lebo to ide proti míľnikom plánu obnovy a odolnosti, úplne kľúčovo.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Dostál, no ja si trvám na tom, že to bolo v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. Vy veľmi účelovo tvrdíte a veľmi gramaticky vykladáte ustanovenie zákona o rokovacom poriadku a ja vám prečítam citát zo stanovísk ústavnoprávneho výboru práve k tomuto ustanoveniu o šesťmesačnej lehote, v ktorej nie je možné predložiť návrh v tej istej veci, kde stanovisko ústavnoprávneho výboru, ktoré je zverejnené v zborníku stanovísk, hovorí, že pojem v tej istej veci je pre účely § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku potrebné vykladať tak, že tou istou vecou sa rozumejú tie isté právne vzťahy, ktoré upravoval neschválený návrh zákona. Čiže to, že vy tie isté právne vzťahy vložíte do iného zákona, nedáte to samostatným zákonom, je podľa môjho názoru len čisté, účelové obchádzanie tohto ustanovenia zákona o rokovacom poriadku, tak ako ho vyložil ústavnoprávny výbor už dávno.
No a pokiaľ ide, pani poslankyňa Kolíková, o poručenskú agendu a o jednotlivé mestské súdy, myslím si, že o ktorých tu bolo napísaných veľa odborných článkov, kedy samotní sudcovia kritizovali práve tú kauzálnu príslušnosť pre tri krajské súdy na celom území Slovenskej republiky z hľadiska dostupnosti účastníkov konania, teda občanov k súdu, tak aby mohli sa efektívne zúčastňovať práve týchto odvolacích konaní a nie je pravdou, že vo väčšine prípadov sa rozhoduje od stola a že tí účastníci konania tam nemajú, nemajú prísť a v prípade, že aj ak by to bola štatisticky pravda, nemám tu tie štatistiky, tak tí, ktorí tam majú prísť, budú mať sťažený prístup k tomuto súdu a zriadenie mestský súdov sme kritizovali už aj v procese prípravy a tomu vlastne, výsledok toho bolo aj, že tieto dva zákony o zriadení mestského súdu v Bratislave a v Košiciach neboli schválené. No tak asi nebola vôľa pôvodne schváliť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Na základe dohody troch poslaneckých klubov OĽANO, SME RODINA a SaS žiadam o presunutie hlasovania o parlamentnej tlači 1060. Ide o návrh poslancov Juraja Šeligu, Petra Kremského a Ľuboša Krajčíra na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrýchlením niektorých konaní na nasledujúcu schôdzu Národnej rady so začiatkom 29. novembra 2022. Ďakujem.

Pán predseda, ďakujem pekne. Samozrejme, sledujeme vývoj, ale predsa len by som poprosil o ozrejmenie, ako budeme pokračovať v popoludňajších hodinách, ako to je s hodinou otázok, lebo tých bodov už tu nie je veľa, tak by bolo dobré, keby sme nastavili. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel ešte poprosiť členov výboru pre kultúru a médiá, o dvanástej, 12.05 h máme výbor v rokovacej miestnosti výboru. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcel by som upozorniť členov zahraničného výboru, že rokovanie je dnes o 12.05 h v miestnosti výboru pre európske záležitosti.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, už sme sa veľa rozprávali k odkladu súdnej reformy, aj k reforme ako takej v rámci rozpravy v prvom čítaní.
To, čo chcem povedať na úvod, je, že toto je naozaj skrátené legislatívne konanie a v rámci skráteného legislatívneho konania by sme skutočne mali prijímať predsa len nevyhnutné veci, ktoré do skráteného legislatívneho konania patria. O to viac, že ani to skrátené legislatívne konanie úplne nefunguje tak, ako by sa očakávalo od riadneho legislatívneho procesu.
Je zaiste zvláštne, že ani ústavnoprávny výbor, ktorý mal rokovať k obsahu v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona, nebol uznášaniaschopný. Jednoducho na ústavnoprávnom výbore vlastne neboli iní poslanci ako poslanci za OĽANO, SaS a strany ZA ĽUDÍ. O to zvláštnejšie, samozrejme, potom je, keď tento výbor nie je uznášaniaschopný a nemôže si vypočuť ani predsedu Súdnej rady, ktorý bol prizvaný... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Páni poslanci!

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
... aby sme sa vedeli dozvedieť, ako to teda je s tou pripravenosťou Súdnej rady robiť previerky, ako to teda je s tou pripravenosťou Súdnej rady a vôbec počtami sudcov, ktorí žiadajú o prestup zo súdov na správne súdy, ako to vôbec je teda s pripravenosťou zvládnuť rozbeh správnych súdov.
Pretože keby tento priestor bol, tak v rámci riadneho rokovania, ktoré je verejne prístupné, by sme sa určite dozvedeli, že pre Súdnu radu nie je problém v týždňoch urobiť previerku. Dokonca ako sa vyjadril mi v rozhovore aj pán predseda Súdnej rady, vlastne keď naozaj Súdna rada urobí všetko pre to, ako treba, vie pomaly v týždni urobiť všetko pre to, aby vedela uzavrieť súdnu previerku.
Preto je nepravdivé tvrdenie, odvtedy prinajmenšom čo prešla táto pôsobnosť na Súdnu radu, že by sme nevedeli v primeranom čase uzavrieť a urobiť previerky. A k tomu sa mohol priamo verejne vyjadriť aj predseda Súdnej rady. Takisto ako sa mohol vyjadriť aj k číslam, ako to vlastne je, koľko sudcov teda prichádza na správne súdy zo súčasnej justície a či je to naozaj tak, ako tvrdí pán minister, že nemáme tu sudcov, ktorí by súdili na nových súdoch.
Tak ja si dovolím na úvod začať v číslach. A je škoda, že tento priestor nebol daný predsedovi Súdnej rady a nebol daný priestor tiež s ministrom spravodlivosti rozprávať sa na ústavnoprávnom výbore v druhom čítaní, pretože poslanci, aj pán poslanec Susko zvyčajne chodí na ústavnoprávny výbor, teraz neprišiel. Poslanci zo SME RODINA neprišli na ústavnoprávny výbor, čo zvyčajne tiež chodia a neumožnili uznášaniaschopnosť. Rovnako poslanci, ktorí sú tu za ĽSNS, tiež neprišli na ústavnoprávny výbor. Veľmi zaujímavé, pán Schlosár, ktorý veľmi poctivo chodí vždy.
Takúto máme dnes koalíciu. Takúto máme koalíciu. Táto koalícia presadzuje veci, ktoré sú v rozprave s programovým vyhlásením vlády, v rozpore s tým, o čom je aj právny štát aj celá predvídateľnosť procesu a ukázalo sa to jasne, ako fungoval, resp. nefungoval dnes ústavnoprávny výbor. A myslím si, že sa ukáže aj v príspevkoch, ktoré budú v rámci tejto rozpravy, kto vlastne na ktorej strane stojí.
Pretože ja už som povedala aj v prvom čítaní, ja nemám zásadný rozpor s pánom ministrom v tom, že sa rozhodol o pár mesiacov odložiť reformu. Domnievam sa, že to nebolo potrebné. Už som sa k tomu vyjadrovala viackrát, že existovalo iné riešenie a som veľmi rada súčasne, že sa zhodneme v tom, že súdna reforma je pripravená, že máme veľmi kvalitný tím na ministerstve spravodlivosti, ktorý pracuje na implementácii súdnej reformy, súdy sú pripravené, ale je tu jedna časť reformy a to sú správne súdy, na ktoré osobitne treba hľadieť k 1. januáru, ako sú pripravené. V tomto zhodu máme. Nemáme zhodu v riešení. Ja som navrhovala, aby staré veci, ten starý nápad toho množstva vecí ostal teda na starých súdoch a nové veci prichádzali na nové súdy. Je zrejmé aj v číslach, že správne súdy, či je to Bratislava, Bystrica, Košice, by naozaj v krátkom čase po 1. januári boli vo veľmi dobrej kondícii. A ja len poviem, najvyšší správny súd v Čechách, ktorý je pre nás vzorom, v jednotkách začal v Brne, keď sa vlastne sudcovský kolektív, ktorý bol tá inštitucionálna pamäť, sa mal presunúť do Brna, no tak to bolo v jednotkách, s ktorými začali na najvyššom správnom súde v Čechách. Začiatky sú vždy ťažké. Aké kritériá si dáme na začiatku, tie sú úplne kľúčové pre rozbeh novej inštitúcie. Poľaviť zo základných kritérií na začiatku je veľkou chybou a nedá sa to spätne napraviť. Tie základné kamene, ktoré položíme na začiatku, sú tie, ktoré nám, buď udržia tú stavbu, alebo nám od začiatku vytvoria pochybnosti pre novú takúto inštitúciu. Preto aj túto debatu považujem za kľúčovú, pretože pred tým, ako sa tieto inštitúcie správnych súdov rozbehnú. Nie je pravdou, ak sa stretávate s tvrdením, že máme teraz kardiochirurgov pre správne súdnictvo v systéme. To chceme vytvoriť, preto robíme správne súdy. Správne súdy ako časť reformy nebola počas celej reformy, ako bola pripravovaná, spochybnená. To, že je dobré dotiahnuť aj správne súdy v rámci celej reformy, bola podpora naprieč celou justíciou. Rovnako to, že sa majú vytvoriť v Bratislave, Bystrici a v Košiciach, bola podpora naprieč celou justíciou. Ja som mala iný návrh, ale som nakoniec po všetkých diskusiách k tomuto ustúpila a správne súdy som nechala v Bratislave, Bystrici, Košiciach, čo bola zhoda naprieč aj so Súdnou radou. Čiže tvrdiť dnes, že toto je nejaká časť, o ktorej uvažovať, že je problematická, nie je pravdou. A v tom absolútne neobstojí v tejto súvislosti akýkoľvek protichodný argument od pána poslanca Suska, ktorý tu zaznel.
Ja si dovolím povedať aj k počtom sudcov a k ich pripravenosti, lebo o tom je hlavná argumentácia od pána ministra, že správne súdy nebudú môcť fungovať, a preto je potrebné uľaviť z niektorých podmienok. Budem hovoriť konkrétne v číslach. Ale kým k nim prídem, tak chcem povedať jedno prvé číslo, a to je počet sudcov, 90 pre tri správne súdy na Slovensku. Tento počet vznikol tak, že k súčasnej zaťaženosti súdov, to znamená to, koľko chodí vecí, žalôb na súdy, koľko sa tomu musia venovať sudcovia, nám vyšlo, že ich potrebujeme 60. Súčasne sme prijali právnu úpravu už rok dozadu, myslím približne, kde sme povedali, že bude nový náklad ešte ďalších žalôb, ktoré súvisia s verejným obstarávaním a dali sme v rámci právnej úpravy k tomu 30 sudcov. To znamená, že vlastne my tu máme vytvorenú kapacitu ďalších 30 sudcov, u ktorých sa očakáva, že budú prichádzať žaloby s verejným obstarávaním. Čo znamená, že celý systém je nadizajnovaný tak, aby jednoducho zvládol aj nové náklady, ktoré nám ešte len prídu na súdy. Preto keď dnes sa bavíme o číslach 44 sudcov v Bratislave a ďalej niečo vyše 20 sudcov pre Bystricu a Košice je v tom aj táto vytvorená nová kapacita pre veci, ktoré ešte len budú prichádzať. A toto treba vnímať, keď sa bavíme o tom, ako sú alebo nie sú pripravené súdy od 1. januára, koľko sudcov je pripravených, že sem príde.
A ja si dovolím teraz hovoriť v číslach, aký je záujem o správne súdy. Ešte ako ministerka spravodlivosti som vlastne počty sudcov pre jednotlivé súdy rozdelila do dvoch skupín. Jednu skupinu, ktorú som nechala Súdnej rade, aby dala priestor všetkým, ktorí sú dnes v justícii, aby sa mohli prihlásiť na správne súdy. Súčasne som mu vytvorila druhú skupinu ľudí, ktorí budú prichádzať zvonka na správne súdy, aby sa mohli spustiť výberové konania, ktoré budú robiť vlastne noví predsedovia s výberovými komisiami na nových správnych súdoch, aby ľudia mohli prichádzať zvonku. Tie procesy dnes bežia súčasne. Vytvorila som obrovský priestor na to, aby ktokoľvek z justície mohol na súdy správne prísť do Bratislavy, Bystrice a Košíc, každý, nielen tí, ktorí sú dnes v tzv. správnych kolégiách, ale aj tí, ktorí chcú prísť z okresného súdu, nebodaj z najvyššieho súdu. Proste ktokoľvek, kto už v justícii je a chce ísť na správny súd, aby tam priestor vytvorený bol. Takže rátala som s tým, že tu som bola veľmi veľkorysá a vytvorila som veľký počet miest, aby mohli prejsť z justície cez Súdnu radu na správne súdy jednoduchším spôsobom bez výberového konania. S tým, že títo ľudia už v justícii sú a postačí, ak si ich vypočuje Súdna rada, osobitne k tým, ktorí doteraz správne súdnictvo nerobili, ale čo je kľúčové, je, že prejdú sudcovskou previerkou. A ja len poviem teraz k tým počtom, ktorí sa nám dnes hlásia na správne súdy. Z justície priamo, to znamená, to sú sudcovia. Tam je aj tá justičná pamäť, o ktorej pán minister spravodlivosti hovorí. Tí, ktorých máme dnes v systéme, to sú súčasní sudcovia. Ako som už povedala, na Správny súd v Bratislave je určených vlastne tá kapacita maximálne do 30 sudcov, ale ako hovorím, je naddimenzovaná, aby tam určite sa dostali všetci, ktorí tam chcú ísť.
Dnes sa hlási 12, z toho už previerkami prešli 3. Do Banskej Bystrice sa hlási nám 7 sudcov z možného maximálneho počtu 15 a už boli z toho 4 preverení. Do Košíc sa na 15 takto určených miest nám hlási 7, z čoho už 4 boli preverení, čo ukazuje aj to, že nie je problém časovo zvládnuť previerky. To je prvá vec, lebo z toho vychádza, že pomaly už polovička preverená bola. Takže ak prejde tá právna úprava, ktorú pán minister hovorí, tak vlastne sa nám tie previerky zastavia. To je prvá vec.
Druhá vec je, že vyplýva aj z tohto zoznamu uchádzačov, ktorí vyjdú zo systému na správne súdy, že tu záujem jednoducho dnes je na tie správne súdy ísť. Netreba robiť žiadnu osobitnú láskavosť, aby ľudia boli presvedčení a na ten súd išli. A teraz poviem z vonku, ktorí sa nám hlásia na správne súdy. To sú ľudia ako napríklad asistenti na Najvyššom správnom súde, aby sme vedeli, že to sú veľmi kvalifikovaní ľudia, ktorí sa nám hlásia, že by chceli ísť na takýto správny súd. V Bratislave na počet voľných miest 14, ktoré sú teraz takto určené z vonku, sa nám hlási 29 uchádzačov. No myslím si, že je naozaj z čoho vyberať. Banská Bystrica - na 8 voľných miest sa hlási 29. Košice - na 8 voľných miest sa hlási 25. Myslím si, že je jednoznačne zrejmé, že tie súdy proste vedia v krátkej dobe sa rozbehnúť, vedia sa tam vytvoriť senáty a vieme dosiahnuť to, čo chceme touto reformou, ktorá súvisí so správnymi súdmi, aby sme nemali sudcov všeobecných chirurgov, ale naozaj kardiochirurgov, aby sme mali správnych sudcov, ktorí jedni budú robiť finančné veci, iní budú robiť napríklad sociálne zabezpečenie. Aspoň takúto kľúčovú základnú špecializáciu pre správne súdnictvo mať, čo dnes možné nie je. Preto je veľmi dobré a ja sa veľmi teším, že táto časť vlastne reformy bola podporená celou justíciou a je jej súčasťou. A preto nie je žiaden dôvod, aby sme upustili od previerok, nie je žiaden ani časový, ani s počtom, osobitne ak sa celá reforma posúva od 1. júna. To je nejaký zástupný problém, že chceme upustiť od tejto podmienky, na ktorej, ja verím, že sme mali absolútnu zhodu v rámci koalície, prinajmenšom s poslancami zo strany ZA ĽUDÍ a s poslancami zo strany OĽANO. Veď práve od lídra OĽANO som niekoľkokrát počula, že všetci sudcovia majú prechádzať detektorom lži raz do roka. A tu keď chceme zaviesť sudcovskú spôsobilosť pre novú inštitúciu, tak upúšťame aj od toho. Ja nerozumiem, kde sa to v nás vzalo alebo v súčasnej koalícii vzalo, že toto chcete urobiť. Nerozumiem.
Súčasne si dovolím poukázať ešte na jeden inštitút, ktorý je tiež skrytý v odklade reformy. A chcem tiež poukázať na to, že toto je skrátené legislatívne konanie, ktoré je tak skrátené, že ako som už povedala, ani druhé čítanie poriadne neprebehlo, tak ako malo v ústavnoprávnom výbore. Keď sa toto deje, tak by sme mali byť osobitne citliví, čo sa ide urobiť v obsahu odkladu, ktorý nie je len o posune mesiacov, ale sú tam aj vecné zmeny. Ja nebudem teraz reagovať na všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré prídu. Na tie budem reagovať tak, ako budú predložené, pretože vidím, že idú voči podstate reformy a pod zásterkou, že je to lepšie riešenie bez toho, aby to prešlo akýmkoľvek posúdením, tak sa tu vytvárajú lobistické skupiny, aby sa tu presadilo niečo, čo jednoducho do reformy nepatrí a už vôbec nie takýmto pokútnym spôsobom.
Ja sa v krátkosti ešte zastavím nad návrhmi pána poslanca Suska, ktoré tu už odzneli a ktoré súviseli jednak s tým, že sa má odstrániť časť reformy, ktorá súvisí so špecializáciou súdnictva pre rodinnoprávne otázky. Áno, je o tom debata. Ale kľúčovo, ak chceme v rodinných veciach mať rýchlejšie konania, ak chceme aj tu náhodný výber sudcu, ktorý je reálny aj na odvolacom súde a chcem, aby to bol sudca, ktorý je naozaj dobrý pre rodinnú agendu, tak bez toho, aby aj tu bola reforma, sa to nedá. A ja sa naozaj teším, že práve tu sme mali absolútnu zhodu v rámci koalície, osobitne so SME RODINA. Som si pozerala, samozrejme, veľmi dôsledne programy jednotlivých strán, čo sme boli v koalícii. Rodinné súdy, to je presne to, čo volala SME RODINA a to sa má realizovať touto reformou. Preto sa vytvorili tri obvody, ktoré sú fakticky len navrátením do stavu, ktorý sme tu mali v deväťdesiatych rokoch. Takže tu keď niekto dnes rozpráva, že bude vzdialený účastník od súdu, tak to je klamstvo. My sa naozaj len vraciame do deväťdesiatych rokov celou reformou. Toto nie je žiadna veľká revolúcia ani na okresných súdoch, ani na krajských súdoch. My odstraňujeme deformáciu, ktorú sem doniesol Harabin s Mečiarom. Tu nemáme vôbec vzdialené súdy, ani keby sme mali tri odvolacie súdy. Vzdialenosti v kilometroch, osobitne pri odvolacích súdoch, kde jednoducho sudcovia rozhodujú inak ako na prvom stupni, kde sú pojednávania nehrajú naozaj žiadnu rolu, nehrajú. A je naozaj dobré pred tým, ako sú tu vyjadrenia niektorých poslancov, osobitne pána poslanca Suska, ako bude vzdialený účastník od súdu, aby si pozrel štatistiky, koľko pojednávaní je na odvolacom súde. A nielen na záver povedať, že to som si ešte nepozrel. No tak, ak niekto tvrdí, že účastník nemá prístup k súdu na odvolacom súde, tak by bolo dobré, aby si najprv pozrel štatistiky, lebo by zistil, že to, čo rozpráva, je nepravda, klamstvo.
Ale z ohľadu na celú debatu, ktorú sme tu mali, na citlivosť v rodinnoprávnej agende, sú tu ustanovenia, v ktorých sme zaviedli citlivosť pre senáty, aby boli pripravené vycestovať za účastníkom, ak to pojednávanie je. Takto je nastavená právna úprava. Takže tu tento argument absolútne nijako neobstojí. Toľko k rodinným súdom na odvolacom súde.
Dnes jednoznačne súdy, k tomu si ešte dovolím povedať, pripravené sú práve aj počtom sudcov, tak ako som ich ešte pridelila počas leta, aby boli súdy pripravené na takúto kauzálnu príslušnosť, aby boli dobre pripravené pre rodinnoprávnu agendu. Sudcovia, ktorí chcú robiť rodinnú agendu, na základe toho žiadali, aby boli pridelení na tieto nové odvolacie súdy, ktoré budú robiť len rodinnú agendu. Takže pripravené sú, práve naopak, zhatil by takýto návrh naozaj veľmi kvalitnú súčasť reformy, aby sme rodinnoprávne veci mali rýchlejšie súdené s oveľa väčšou citlivosťou k účastníkom práve v tejto citlivej agende, ktorú treba rozhodnúť kvalitne a v krátkom čase. Čo určite zaiste každý rozumieme, ak poznáme niekoho vo svojom okolí, kto rieši rodinnoprávny spor, že tu osobitne treba byť citlivý, rýchlo rozhodnúť a dobre rozhodnúť, že dôležité, aby všetci členovia odvolacieho senátu, teda traja na odvolacom súde naozaj robili rodinnú agendu. A to prináša táto reforma. Takže reforma práve tu prináša to, po čom voláme, po špecializácii. A keď máme problém, tak chceme, aby sa nám tomu venoval odborník, tak ako v lekárstve, tak to chceme aj na súde. Ak by prešiel v tomto návrh pána poslanca Suska, tak by sme toto odstránili z reformy. To, že je to nadôvažok problém pre plán obnovy a odolnosti, to je, samozrejme, potom samotný problém by bol pre Slovensko aj pre justíciu a čerpanie z plánu obnovy a odolnosti, pretože plán obnovy a odolnosti, čo sa týka reformy justície, práve na tomto je postavený, a to na odbornosti sudcov pre jednotlivé hlavné agendy a, samozrejme, v rámci rodinnoprávnej agendy. Čiže by sme s tým znemožnili faktické čerpanie z plánu obnovy a odolnosti.
Ale my nerobíme plán obnovy a odolnosti, či reformu kvôli plánu obnovy a odolnosti, my robíme, samozrejme, reformu kvôli tomu, aby sme mali lepšie súdnictvo. V pláne obnovy a odolnosti sme poukázali, čo je dobré urobiť pre justíciu, a to nám Európska komisia uznala, že toto sú dobré cesty v rámci jednotlivých oblastí spoločnosti, spravovania spoločnosti a k tomu sme sa potom zaviazali, že to urobíme aj v nejakom čase. Takže upozorňujem, že poslanecké návrhy pána poslanca Suska, ktoré tu boli predložené, tak idú proti plánu obnovy a odolnosti, okrem toho, že nedávajú zmysel pre justíciu a jej posun vpred. Čo sa týka Mestského súdu v Bratislave. Úplne nerozumiem tomuto návratu späť a rečiam aj s legislatívnym procesom, veď reforma prešla ústavnou väčšinou. A už sa nechcem vracať k všetkým argumentom, ktoré tu odzneli, ale reforma prešla ústavnou väčšinou. Ale myslím si, že to hovorí naozaj za všetko, akú silnú podporu mala z parlamentu či už k procesu, alebo k výsledku. Mestský súd Bratislava je technicky riešený 4 súdmi, okrem iného aj rodinným súdom. Využime maximálne potenciál sudcov, ktorých tu máme a potom, samozrejme, lepšie aj zvládneme aj situáciu, keď sa nám vyskytne a dúfam, že už nie v takomto hojnom počte. Bola by som rada, keby vôbec sa nám nevyskytli korupčné kauzy na súdoch, ale, bohužiaľ, vyskytlo sa nám aj to, že na Okresnom súde Bratislava I práve kvôli korupčným kauzám nám vlastne vypadla celá jedna časť agendy, ale keby sme mali mestský súd obchodný, tak by sme vedeli lepšie zvládnuť aj takéto ťažké obdobie.
Okrem toho by tu bol naozajstný výber medzi sudcami, to znamená nie z dvoch, troch, ale sa bude vyberať z desiatich napríklad a súčasne nám to umožní tu byť naozaj kardiochirurgom v tých ťažkých veciach, ktoré máme v Bratislave, pretože v niečom je vždy osobitosť v hlavných mestách s ohľadom na kauzy, sú tu zvyčajne ťažšie kauzy, aké sú v ostatných okresných mestách, tak preto treba maximálne využiť ten odborný potenciál, ktorý tu máme, a to je cesta mestského súdu.
Reči o tom, že je veľa sudcov na jednom mieste. Nie je žiaden problém. Ja som sa bola pozrieť na mestskom súde v Paríži, nie stovka sudcov ale 500 sudcov súdi na jednom súde. Tie najťažšie kauzy súdia, samozrejme, na tomto súde. A tento priestor, ja si myslím, že treba maximálne využiť pri vytvorení mestských súdov v Bratislave. A rovnako, ak by sme podporili tento návrh od pána poslanca, tak by sme išli proti plánu obnovy a odolnosti.
Ja si dovolím v krátkosti odôvodniť pozmeňujúci návrh, ku ktorému ešte si dovolím povedať na úvod zopár slov, pretože netýka sa len previerok, ktoré nám vracajú do hry, vlastne len sa vraciame k právnej úprave, ktorá tu je, ako som povedala, aj v číslach nie je žiaden problém. S tým, aby sa nám rozbehli správne súdy, ak tam ponecháme previerky. Osobitne ak v dňoch, týždňoch vieme previerku urobiť, keďže Súdna rada k tomu pristupuje veľmi efektívne, záujem o správne súdy tu je aj v rámci inštitucionálnej pamäte.
To, čo ma osobitne tiež hnevá, je, že práve v takomto skrátenom legislatívnom konaní otvárame tiež inštitút tzv. dočasné pridelenie sudcu, čo je vlastne stáž, to je vlastne priestor na to, aby sudca sa išiel pozrieť, ako to funguje napríklad na odvolacom súde, zistil, o čom je iná práca na prvostupňovom súde, kde je to o pojednávaniach, vedenie pojednávaní a ako je to inak na odvolacom súde, kde pracujem, v senáte, nemám tam toľko pojednávaní. Je to iná práca, aj, samozrejme, iná práca s kolegami v senáte, aby si toto zažil, rozhodol sa, či vôbec chce ísť na odvolací súd. A rovnako kolegovia na odvolacom súde vedeli, že či toto je pre nich silný alebo nie je silný uchádzač ak bude chcieť ísť na odvolací súd. Dočasnému prideleniu sudcu v rámci navrhovanej právnej úpravy dávame iný obsah, umožňujeme, že sudca bez výberového konania nám príde na odvolací súd a bude súdiť naše veci. Znamená to súčasne, že pôjde bez sudcovskej spôsobilosti, pretože ak sudca ide cez riadne výberové konanie na odvolací súd, musí prejsť sudcovskou spôsobilosťou a iba tak sa stane jedným zo sudcov na odvolacom súde. Toto tiež meníme, cez dočasné pridelenie sudcu umožňujeme sudcom ísť skratkou na súd vyššieho stupňa, obísť výberové konanie, sudcovskú spôsobilosť a takýto sudca súdi na odvolacom súde.
Rovnako tým umožňujeme cestu, ako sa dostať na správny súd, keď bude takto dočasne pridelený sudca na správnom súde, takže to je ďalšia cesta, ako sudcom umožniť prísť na správny súd bez toho, aby prešli previerkou. A ja v pozmeňujúcom návrhu, to, o čo sa usilujem, je, aj tento inštitút nechať tak, ako je, aby to bola jednoducho stáž a sudcovia, ktorí sú na stáži, tak zisťujú, ako to tam funguje, ale nemajú možnosť sa zúčastňovať na rozhodovacej činnosti. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec Lehotský, nevyrušujte pani kolegyňu.

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
A dovoľujem si teraz prečítať pozmeňujúci návrh, ktorý budem si uplatňovať, a je to pozmeňujúci návrh, ktorý len sa vracia k tomu, čo bolo schválené týmto parlamentom, to znamená, aby sudcovskou spôsobilosťou prešli všetci, ktorí prichádzajú na správne súdy. To by som povedala, je v skratke to, čo je za cieľ tohto pozmeňujúceho návrhu. Je to pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Kolíkovej, poslanca Alojza Baránika a poslanca Ondreja Dostála.
A dovoľujem si teraz ho prečítať v plnom znení, je to krátky návrh, pretože naozaj nič iné nerieši, len to že toto ponecháva. Ja mám zopár kritických pripomienok aj k iným častiam návrhu, ale považujem toto za kľúčové. A ak by tento návrh prešiel, tak nemám problém podporiť celú právnu úpravu a myslím, že spoločne so mnou aj celý poslanecký klub SaS. A práve to, že sa skrýva pod odkladom reformy aj odstránenie tejto sudcovskej spôsobilosti, o čom pán minister od začiatku vie, že som ho na to upozorňovala, že to považujem za dôležité pri novej inštitúcii takejto súdnej, čo je jediný priestor, ako takto nastaviť zrkadlo justícii práve dnes, kedy justícia trpí a bojuje o svoju dôveryhodnosť, preto nevieme podporiť ani skrátené legislatívnej konanie osobitne, keď ani ústavnoprávny výbor nevie zasadať, aby sme o tom normálne diskutovali. Ale ak prejde, samozrejme, takýto pozmeňujúci návrh, tak vieme potom podporiť aj celú právnu úpravu. A dovoľujem si teraz predniesť textové znenie pozmeňujúceho návrhu.
Vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1285, navrhujem vykonanie týchto zmien:
1. Čl. VI sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
2. V čl. XII, 5. bod znie:
"5. V § 3 ods. 8 sa slová "decembra 2022" nahrádzajú slovami "mája 2023"."
Ešte sa dovoľujem opraviť na začiatku tohto 5. bodu je začiatok úvodzoviek. Takto to môže byť korektne, či treba to prečítať ešte raz?
3. V čl. XII 10. bode § 4 ods. 1 sa slová "preložení, pridelení a dočasne pridelení" nahrádzajú slovami "preložení alebo pridelení".
A to je koniec pozmeňujúceho návrhu, naozaj veľmi stručný, ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
V tomto prípade, čo tu všetko zaznelo doposiaľ, tak predovšetkým ministerstvu spravodlivosti by malo záležať na transparentnosti všetkých procesov. No pri predkladaní tohto vládneho návrhu nielen ja, ale aj verejnosť nadobúda pocit, že sa jedná čisto o sudcovský lobing a niekoho individuálne záujmy. Vieme všetci dobre, ako fungujú súdy a niektorí, podotýkam, niektorí sudcovia a sudcovské klany, preto som celkovo proti tomuto návrhu zákona. S pani Kolíkovou v tomto prípade však môžem súhlasiť na základe faktov a čísiel, ktoré tu odzneli, že je žiaduce, aby sudcovia prešli sudcovskými previerkam. Aby verejnosť aspoň trochu začala nadobúdať pocit, že súdy a sudcovia budú transparentní a nezávislí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, vieme, že pred rokom boli negatívne reakcie sudcovskej verejnosti z krajských súdov, z okresných súdov, že to bude veľmi administratívne náročná vec. A ja si dovolím spomenúť, že bude to problémové aj z toho dôvodu, že príde k presunu takmer 10-tisíc živých súdnych spisov v agende správnych súdov z krajských súdov a správne súdy, ktoré od 1. januára 2023 nebudú disponovať aspoň minimálnym potrebným počtom sudcov pre zvládnutie tejto záťaže. Ja si myslím, že prijatie tohto zákona by sme mali, teda mali by sme túto súdnu reformu odložiť.
Ďakujem.

Chcel by som podporiť ten pozmeňujúci návrh, s ktorým prišla, vystúpila a predložila ho pani poslankyňa Kolíková. A myslím si, že preverovanie sudcovskej spôsobilosti je dôležitá vec a nemali by sme ustupovať od tej právnej úpravy, ktorú dnes máme a ktorá vytvára predpoklady na to, aby sudcovia rozhodovali nielen rýchlo a kvalitne, ale aj spravodlivo, lebo aj na tom nám musí záležať. Ja pripájam sa k jej kritike skráteného legislatívneho konania, lebo jasné, v normálnom legislatívnom konaní ten účel návrhu zákona by nemohol byť dosiahnutý, ale aj skrátené legislatívne konania môžu byť rôzne uchopené a môžu byť uchopené tak, že existuje priestor medzi povedzme prvým čítaním a druhým čítaním v pléne na to, aby, aby prebehla nejaká dostatočná rozprava alebo to môže byť tak, že šup-šup zo dňa na deň a v tom prípade naozaj, že na poslednú chvíľu sa dolaďujú, dopisujú nejaké pozmeňujúce návrhy, čo nie je dobré. Rovnako ako nie je dobré, ak poslanci, ktorí majú na túto tému vyhranený názor, neprídu na zasadnutie ústavnoprávneho výboru, kde je priestor aj na vecnejšiu a pokojnejšiu diskusiu ako priamo v pléne alebo potom, keď k tomu vystúpia v pléne, tak vystúpia k tomu s nejakým, s nejakým svojím postojom a potom odídu, nepočkajú, akým spôsobom sa k tomu postavia ostatní, nereagujú na nich. O tomto by sme mali rozprávať, to by nemalo byť len tak, však niekto si povie svoje a potom, potom odíde a nezaujíma ho, čo hovoria ostatní.