7. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie spoločného spravodajcu
14.5.2020 o 15:14 hod.
Ing. arch.
Zita Pleštinská
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 97), podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 121 z 12. mája 2020 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 39 z 13. mája 2020 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 18 z 13. mája 2020 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynulo 5 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 5 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 19 z 13. mája 2020. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
Vystúpenia
15:02
Zodpovedanie otázky 15:02
Marek KrajčíA čo sa týka ostatných vašich námietok, ako som povedal, všetko bolo v súlade so zákonom a v rámci časových možností, ktoré sme mali, nakoľko predchádzajúce predstavenstvo - a ja o tom ešte budem rozprávať - ešte aj za nášho pôsobenia chcelo realizovať naozaj niektoré zmluvy, ktoré boli, nazvem to veľmi slušne, naozaj tunelom, a preto sme potrebovali veľmi rýchlo konať.
Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem pekne. Ako som povedal, kto nedoložil všetky dokumenty, mohol ich následne doložiť a urobili tak viacerí. Traja to nedokázali urobiť, a preto boli z následného híringu vylúčení, 21 uchádzačov realizovalo štandardné výberové konanie, ktoré bolo oveľa transparentnejšie ako v minulosti, a jedna členka, ktorú ste aj vy navolili do komisií, bola predsedníčka zdravotníckeho výboru, ktorá okamžite v deň, keď sa realizoval híring, zverejnila aj mená, ktoré chcete, aby ešte zverejnilo ministerstvo, ale áno, zverejnilo ich, ktorí sa uchádzali, zverejnila systém, ako si ona interne vyhodnocovala jednotlivých kandidátov, a tým pádom verejnosť bola aj jej, jej prístupom informovaná. Samozrejme, že k všetkému tomuto boli uchádzači zaviazaní mlčanlivosťou v rámci smernice aj stanov, ako som hovoril a ako som povedal, tie projekty my zverejníme, ale nezverejníme ich na stránke, zverejníme ich len v rámci úradu nášho, teda na ministerstve zdravotníctva, pre každého, kto si ich bude chcieť ísť pozrieť, nakoľko sa obávame, že by mohla byť poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa zverejnením víťazných projektov, na základe ktorých bude konkurovať na poli zdravotných..., zdravotného poisťovňa, zdravotného poistenia v Slovenskej republike.
A čo sa týka ostatných vašich námietok, ako som povedal, všetko bolo v súlade so zákonom a v rámci časových možností, ktoré sme mali, nakoľko predchádzajúce predstavenstvo - a ja o tom ešte budem rozprávať - ešte aj za nášho pôsobenia chcelo realizovať naozaj niektoré zmluvy, ktoré boli, nazvem to veľmi slušne, naozaj tunelom, a preto sme potrebovali veľmi rýchlo konať.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
15:10
Prednesenie interpelácie 15:10
Štefan HolýCieľom predkladaného návrhu zákona je v súlade so schváleným Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 až 2024 transformovať...
Cieľom predkladaného návrhu zákona je v súlade so schváleným Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 až 2024 transformovať Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (ruch v sále a zaznievanie gongu) Slovenskej republiky, ktorú preve..., ktoré prevezme pôsobnosť Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu... (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán podpredseda. Páni a dámy! Úplne spokojne debatovať tam, tam alebo tam dozadu, aby mohol pán podpredseda predniesť vládny návrh zákona. Tí, čo ho chceme počúvať, tak ho budeme počúvať, a čo ho nechceme, počúvať ho... By sme mali chcieť počúvať. Ďakujem. (Povedané so smiechom.)
Nech sa páči.
Holý, Štefan, podpredseda vlády SR
Ďakujem, pán predsedajúci. Cieľom zmen, zmien je centralizácia a koncentrácia agendy regionálneho rozvoja a eurofondov na jedno ministerstvo s cieľom zlepšenia koordinácie regionálneho rozvoja, optimalizácie implementačnej štruktúry riadenia eurofondov, posilnenia princípov transparentnosti, efektívnosti, hospodárnosti, účelnosti a výsledkovej orientácie, na ktoré kladie dôraz aj Európska komisia. Ďalším cieľom návrhu zákona je v súlade s Programovými vyhlásením vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 až 2024, časť Legislatívny proces na vládnej úrovni a časť Tvorba strategickej vízie:
1. vytvoriť pre podpredsedu vlády Slovenskej republiky právny rámec a inštitucionálne zázemie tak, aby mohol v oblasti legislatívy najmä plniť úlohy súvisiace s usmerňovaním a koordinovaním plnenia úloh v tejto oblasti, zabezpečovania koordinácie ústredných orgánov štátnej správy pri tvorbe legislatívy vrátane koordinácie pripomienkového konania a zabezpečovania určených legislatívnych činností,
b) vykonávať posúdenia interných a externých konzultačných služieb ekonomického, finančného, právneho a iného obdobného charakteru z hľadiska ich efektívnosti, hospodárnosti a účelnosti vynakladania verejných prostriedkov a
c) vykonávať posúdenia interných a externých právnych služieb a právneho zastúpenia z hľadiska ich efektívnosti, hospodárnosti a účelnosti vynakladania verejných prostriedkov,
2. zveriť do pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky zabezpečenie plánovania v oblasti investícií a strategického plánovania a strategické projektové riadenie vrátane vypracovania národného strategického investičného rámca a kontroly jeho implementácie, ako aj koordináciu investičných projektov určených vládou Slovenskej republiky.
Verím, že vládny návrh zákona získa vašu podporu.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá návrh zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je v súlade so schváleným Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 až 2024 transformovať Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (ruch v sále a zaznievanie gongu) Slovenskej republiky, ktorú preve..., ktoré prevezme pôsobnosť Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu... (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán podpredseda. Páni a dámy! Úplne spokojne debatovať tam, tam alebo tam dozadu, aby mohol pán podpredseda predniesť vládny návrh zákona. Tí, čo ho chceme počúvať, tak ho budeme počúvať, a čo ho nechceme, počúvať ho... By sme mali chcieť počúvať. Ďakujem. (Povedané so smiechom.)
Nech sa páči.
Holý, Štefan, podpredseda vlády SR
Ďakujem, pán predsedajúci. Cieľom zmen, zmien je centralizácia a koncentrácia agendy regionálneho rozvoja a eurofondov na jedno ministerstvo s cieľom zlepšenia koordinácie regionálneho rozvoja, optimalizácie implementačnej štruktúry riadenia eurofondov, posilnenia princípov transparentnosti, efektívnosti, hospodárnosti, účelnosti a výsledkovej orientácie, na ktoré kladie dôraz aj Európska komisia. Ďalším cieľom návrhu zákona je v súlade s Programovými vyhlásením vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 až 2024, časť Legislatívny proces na vládnej úrovni a časť Tvorba strategickej vízie:
1. vytvoriť pre podpredsedu vlády Slovenskej republiky právny rámec a inštitucionálne zázemie tak, aby mohol v oblasti legislatívy najmä plniť úlohy súvisiace s usmerňovaním a koordinovaním plnenia úloh v tejto oblasti, zabezpečovania koordinácie ústredných orgánov štátnej správy pri tvorbe legislatívy vrátane koordinácie pripomienkového konania a zabezpečovania určených legislatívnych činností,
b) vykonávať posúdenia interných a externých konzultačných služieb ekonomického, finančného, právneho a iného obdobného charakteru z hľadiska ich efektívnosti, hospodárnosti a účelnosti vynakladania verejných prostriedkov a
c) vykonávať posúdenia interných a externých právnych služieb a právneho zastúpenia z hľadiska ich efektívnosti, hospodárnosti a účelnosti vynakladania verejných prostriedkov,
2. zveriť do pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky zabezpečenie plánovania v oblasti investícií a strategického plánovania a strategické projektové riadenie vrátane vypracovania národného strategického investičného rámca a kontroly jeho implementácie, ako aj koordináciu investičných projektov určených vládou Slovenskej republiky.
Verím, že vládny návrh zákona získa vašu podporu.
Rozpracované
15:14
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:14
Zita PleštinskáNárodná rada uznesením č. 121 z 12. mája 2020 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 39 z 13. mája 2020 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 18 z 13. mája 2020 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynulo 5 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 5 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 19 z 13. mája 2020. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
14.5.2020 o 15:14 hod.
Ing. arch.
Zita Pleštinská
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 97), podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 121 z 12. mája 2020 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 39 z 13. mája 2020 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 18 z 13. mája 2020 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynulo 5 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 5 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 19 z 13. mája 2020. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
15:18
Vystúpenie v rozprave 15:18
Ondrej DostálTeraz žijeme, žijeme naozaj mimoriadnu dobu, žijeme, žijeme dobu koronavírusu, pandémie, keď skoro všetky alebo vlastne všetky návrhy zákonov, o ktorých sme v tomto parlamente doteraz rokovali, boli prerokované v skrátenom legislatívnom konaní aj schválené v skrátenom legislatívnom konaní. A skoro vždy na to, na to boli dôvody. Tento zákon je špecifický z toho hľadiska, že nová vláda sa ujala moci a chce čo najskôr začať, začať fungovať, fungovať tak, ako si naplánovala, ako si, ako si, ako si to stanovila v programovom vyhlásení vlády, ktoré sme tu nedávno schválili, a chce sa dostať do toho, do toho rytmu. Je však otázne, či to je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Ja si myslím, že nie.
Rokovali sme, rokovali sme o tom, či to prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní v utorok. Ja som sa len tak ticho pozeral do zeme, pretože pred štyrmi rokmi som presne takýto postup kritizoval u tretej Ficovej vlády, keď tiež tesne po schválení programového vyhlásenia vlády prišla do parlamentu s novelou kompetenčného zákona, tvrdiac, že vyplýva to z programového vyhlásenia vlády, a upozorňoval som, že nie sú splnené zákonom stanovené dôvody pre skrátenie legislatívneho konania.
Teraz sa situácia, situácia zopakovala. Teraz to opozícia, opozícia kritizovala. No ja som teda nemal odvahu to obhajovať, lebo, lebo v podstate si myslím, že tie dôvody nie sú. Ani som teda za to nehlasoval, aby sa to skrátilo, ale dobre, parlament nejakým spôsobom rozhodne a potom sa tak rokuje. Tak som to robil aj ako opozičný poslanec, že keď vláda prišla s nejakým návrhom na skrátené legislatívne konanie a myslel som si, že nie sú dôvody, tak som za to nehlasoval alebo hlasoval som proti návrhu na skrátené legislatívneho konania. Ale potom sa už treba rozhodovať vecne podľa toho, či ten obsah návrhu je dobrý, alebo zlý, či s tým súhlasím, alebo nesúhlasím, či situáciu zlepšuje, alebo zhoršuje. A tak sa dokonca aj stalo, že, že napriek skracovaniu lehôt určite som aj ja v minulom období hlasoval za návrhy, ktoré som vecne považoval, vecne som považoval za dobré.
To, prečo je skrátené legislatívne konanie problém, nie je ale iba v nejakom formalizme, v tom, že je to napísané v zákone, no tak to musíme dodržiavať, hoci to nemá žiadny význam. V tomto prípade normálne legislatívne postupy a neskracovanie lehôt, nerobenie skráteného legislatívneho konania v situácii, keď naň nie sú dôvody, má totiž svoj význam. Ten význam spočíva v tom, že všetky subjekty, ktoré do toho môžu hovoriť, majú dostatok času, aby sa oboznámili s návrhom zákona, aby si naňho vytvorili názor, aby prípadne premysleli, ako ho zmeniť, ako ho upraviť, aby mohli byť upozornení na to, že aké sú tam problémy, tomu slúži v normálnych pomeroch medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré obvykle pri skrátených legislatívnych konaniach nebýva.
A v tom medzirezortnom pripomienkovom konaní sa môžu vyjadriť aj jednotlivé rezorty, iné štátne inštitúcie, ale aj fyzické osoby, právnické osoby, verejnosť. A medzirezortné pripomienkové konanie je obvykle vhodnou platformou na to, aby sa vychytali problémy, ktoré v návrhu zákona sú, a aby sa vyriešili ešte predtým, ako vláda ten návrh schváli a predloží ho do parlamentu.
Keď sa tak nestane, tak na to máme tri čítania v parlamente. A po prvom čítaní máme obvykle 30 dní pauzu na to, aby sme prerokovali návrh zákona vo výboroch, aby sme ho skonzultovali s odborníkmi, aby sme, aby sme pripravili, pripravili názor, aby sme vypočuli hlas verejnosti, ktorý prípadne nebol vypočutý, hlas v medzirezortnom pripomienkovom konaní a naniesli ho na pôdu parlamentu a prípadne sa snažili ten zákon upraviť, zmeniť, vylepšiť.
To sa v skrátenom legislatívnom konaní takmer nedá, napriek tomu, že aj tuto schvaľujeme pozmeňujúce návrhy v rámci rokovania, keď častokrát prvé čítanie je v utorok poobede a výbory sú v stredu ráno. A druhé čítanie len vďaka tomu, že sme mali termínované body v podstate až teraz, vo štvrtok sa dochádza, dochádza k nemu. A niekedy sa to, niekedy sa to ale všetko stihnúť nedá.
Problém so skráteným legislatívnym konaním, keď už je schválené, nastáva v situácii, keď sú v návrhu zákona nejaké problémy, ktoré nie je možné vyriešiť v skrátenom legislatívnom konaní, lebo nie je na to dostatok času, aby sa to prediskutovalo, aby, aby všetci povedali, čo si o tom myslia, a našli nejaký spoločný, spoločný postoj, spoločné riešenie. Zhodou okolností s pani poslankyňou Pleštinskou sme, sme boli v podobne situácii, keď sa riešila novela zákona o obecnom zriadení, a to hlasovanie v zastupiteľstve formou per rollam, a síce sa to natiahlo o týždeň, ale podarilo sa nám nájsť riešenie, s ktorým, verím, že dokážu žiť obe strany toho názorového sporu, ktorý sme vtedy zvádzali, a našli sme pozmeňujúci návrh, za ktorý sme, teda ja za seba hovorím, že s pokojným svedomím zahlasovali.
No a aby som teraz už prešiel k tomu, čo vidím ako problematické v návrhu novely kompetenčného zákona, je to ustanovenie, ktoré sa týka prechodu legislatívnych činností ostatných ústredných orgánov štátnej správy na úrad vlády, a teda do kompetencie pána podpredsedu, podpredsedu vlády.
V bode 19 sa teda dopĺňa v § 24 nové ods. 8 a 9 a ten ods. 8 a 9 znie: „Úrad vlády Slovenskej republiky zabezpečuje pre ostatné ústredné orgány štátnej správy uvedené v písm. b) až j) legislatívne činnosti spojené s prípravou, prerokovaním a schvaľovaním ústavných zákonov, zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Tým nie je dotknutý § 37. Úrad vlády Slovenskej republiky môže na základe dohody s príslušným ministerstvom zabezpečiť činnosti podľa prvej vety aj pre ministerstvá.“
Dnes je situácia taká, že, samozrejme, tieto ostatné ústredné orgány štátnej správy nemôžu predkladať návrhy zákonov do parlamentu ani zastupovať vládu pri ich predkladaní. Čiže návrhy zákona, návrhy zákonov pripravia tie ústredné orgány štátnej správy, či už je to úrad vlády a Protimonopolný úrad, Štatistický úrad, Úrad geodézie, kartografie, Úrad jadrového dozoru, úrad normalizácie, pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo, Úrad pre verejné obstarávanie a tak ďalej. Tieto orgány, keď majú potrebu alebo pocit, že treba zmeniť legislatívu, tak pripravia ten návrh, dajú ho do medzirezortného pripomienkového konania, zrealizujú medzirezortné pripomienkové konanie, potom ten návrh ide do vlády a, samozrejme, že za vládu predkladá, predkladá v parlamente, v parlamente návrh zákona člen vlády v pléne, vo výboroch obvykle chodia zástupcovia tých, tých orgánov.
Teraz by sa tie legislatívne činnosti a asi to bude aj vec výkladu, akým spôsobom, mali preniesť, preniesť na úrad, úrad vlády. A treba povedať, že v zásade ten zámer zodpovedá tomu, čo je schválené v programovom vyhlásení vlády, kde sa píše, že:
„V záujme podpory uvedených cieľov vláda Slovenskej republiky“, teda to skvalitnenie legislatívneho prostredia, „vytvorí silný mandát pre podpredsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý bude koordinovať legislatívu prostredníctvom priamo riadeného centralizovaného úradu, útvaru na Úrade vlády Slovenskej republiky. Tento útvar bude plniť všetky legislatívne činnosti aj pre ostatné ústredné orgány štátnej správy, ktoré sú podriadené vláde Slovenskej republiky.“
No a tu je práve ten, ten problém, že hovorí sa tam o ostatných ústredných orgánoch štátnej správy, ktoré sú podriadené vláde. A tie ostatné ústredné orgány štátnej správy nemajú úplne rovnaké postavenie vo vzťahu k vláde. Sú tam orgány, kde vláda menuje a odvoláva ich, ich predsedov. Správa štátnych hmotných rezerv, keď sa členovia vlády v pondelok ráno rozhodnú, že odvolajú Kajetána Kičuru, tak v pondelok poobede už Kajetán Kičura nie je predsedom Správy štátnych hmotných rezerv. Evidentne ide o ústredný orgán štátnej správy, ktorý je podriadený vláde.
No ale potom máme ďalšie typy ústredných orgánov štátnej správy, tých ostatných, kde nie je takýto priamy vzťah, kde napríklad na čele Protimonopolného úradu a Štatistického úradu je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády. Čiže nie je možné len tak odvolať. A nemôžme hovoriť o tom, že ten, tieto úrady - Protimonopolný úrad alebo Štatistický úrad - sú podriadené vláde. Na čele Národného bezpečnostného úradu je riaditeľ, ktorého volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Na čele Úradu pre verejné obstarávanie je predseda, ktorého na návrh vlády volí a odvoláva Národná rada. A dôvody pre odvolanie sú stanovené v zákone. To nie je, že nepáči sa nám niekto, tak ho odvoláme. Čiže nemyslím si, že všetky ústredné orgány štátnej správy sú podriadené vláde, niektoré evidentne sú, bez diskusie, niektoré nie.
A niektoré z tých, ktoré nie sú podriadené vláde, majú dokonca charakter, že sa tam vyžaduje istá forma nezávislosti, že nie je to, nie je to nejaká pobočka vlády, ale je to, je to orgán, ktorý kontroluje, v niečom dokonca kontroluje aj vládu.
Úrad pre verejné obstarávanie kontroluje štátnu správu z hľadiska toho, ako verejne obstaráva, aj samosprávu kontroluje, ale kontroluje aj ministerstvá.
Protimonopolný úrad tiež plní kontrolnú, kontrolnú funkciu aj voči verejnej správe.
Čiže je žiaduce, aby tieto inštitúcie boli nezávislé. Čiže áno, v tom, v tej systematike kompetenčného zákona sú zaradené v tom § 22, kde sú vymenované ostatné ústredné orgány štátnej správy, ale v podstate by malo ísť o nezávislé inštitúcie, tak ako, ja neviem, že Najvyšší kontrolný úrad je nezávislou inštitúciou, ktorej nezávislosť teda je iná, lebo vyplýva, vyplýva priamo z ústavy, ale vo vzťahu k štátnej správe a k výkonnej moci plní, plní ÚVO veľmi podobnú funkciu ako NKÚ, má, samozrejme, vymedzenú, vymedzenú pôsobnosť a v rámci tej pôsobnosti postupuje, čiže kontroluje trochu iné veci ako NKÚ, ale takisto je žiaduce, aby bol ten orgán nezávislý.
A, samozrejme, že môžme sa baviť o tom, že či tvorba legislatívy, ktorá upravuje pôsobenie toho úradu, a vyjadrovanie sa k tej legislatíve a vyjadrovanie sa k inej legislatíve, sú nevyhnutným predpokladom, predpokladom nezávislosti, hej, lebo ako dôležité je, aby bol nezávislý výkon, ale tieto inštitúcie by mali byť nezávislé aj v tom, akým spôsobom sa vyjadrujú k právnemu prostrediu, v ktorom pôsobia, lebo sú, sú na to kompetentné. Vedia o tom najviac, denne s tým pracujú, sú oboznámené s európskych právom, ktoré to rieši, a sú aj do veľkej miery že kompetentné, majú, majú kompetencie.
No a nebudem teda napínať, nadácia Zastavme korupciu vyjadrila teda nesúhlas s týmto zámerom, kde, kde tvrdí, že privítali, že sa nový, nový kabinet zaviazal posilňovať nezávislosť a význam kontrolných orgánov. Považujeme to za kľúčové pre transparentné vládnutie a kontrolu rozhodnutí, ktoré sú prijímané na politickej úrovni. Ale tento návrh podľa názoru nadácie Zastavme korupciu ide opačným smerom a oslabuje Úrad pre verejné obstarávanie aj proti..., Protimonopolný úrad a je krokom späť dokonca aj v porovnaní so súčasným stavom. Obe inštitúcie tým stratia kontrolu nad tvorbou legislatívy a nadácia Zastavme korupciu upriamuje aj pozornosť na to, že najmä ÚVO je v súčasnosti vybavené po personálnej a odbornej stránke dostatočne a zákonom zverenú úlohu spĺňa na vysokej úrovni. Čiže nie je dôvod mu túto kompetenciu odobrať.
A to by som chcel potvrdiť aj z osobnej skúsenosti. Ja som v minulom volebnom období bol medzi iniciátormi, myslím, že dvoch hromadných pripomienok, ktoré sa týkali návrhov legislatívy, s ktorými prišiel Úrad pre verejné obstarávanie. V oboch prípadoch som bol teda kritický k tomu, čo Úrad pre verejné obstarávanie navrhoval, buď som s tým nesúhlasil, alebo som to chcel nejako upraviť, alebo teda bol som skupinou, súčasťou skupiny ľudí, ktorá sa o to pokúsila, ale napriek tomu ÚVO s nami rokovalo, snažilo sa nám vysvetliť svoje zámery a postupovali úplne korektne a kompetentne, keď nejakú skupinku ľudí, ktorí sa, ktorí sa podpísali pod to, že nesúhlasia s nejakými bodmi ich návrhu zákona, prijali a snažili sa im vysvetliť, prečo to tam dávajú, prečo chcú zákon zmeniť takým a takým spôsobom, a ani ma nepresvedčili, čiže ja som bol že na opačnej strane ako oni vtedy, ale nesporne ÚVO vie, čo robí, čo robí, keď navrhuje zmenu legislatívy, a je teda nesporne kompetentným orgánom. A myslím si, že z vecného hľadiska nie je dôvod to meniť a zo systémového hľadiska naozaj by sme mali zvážiť, či práve vo vzťahu k týmto dvom inštitúciám máme im odobrať tú legislatívnu, zabezpečenie legislatívnych činností.
A teda žijeme v hektickej dobe, ten návrh, ja neviem, v pondelok schválila vlá..., alebo v utorok, schválila vláda v pondelok, v utorok prišiel do parlamentu, prvé čítanie, v stredu ráno druhé čítanie, a teda vyjadrili sa obe tieto inštitúcie aj Úrad pre verejné obstarávanie, aj Protimonopolný úrad, vyjadrili sa formou listu ich predsedov pána Miroslava Hliváka, predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, a pána Tibora Menyharta, predsedu Protimonopolného úradu, a obe inštitúcie podrobne argumentujú, prečo nesúhlasia s takouto zmenou.
A je samozrejmé, že vláda navrhuje, nenavrhuje Protimonopolný úrad, nenavrhuje Úrad pre verejné obstarávanie a poslanci rozhodujú, parlament môže ten zákon zmeniť aj spôsobom, ktorý, ktorý nezodpovedá predstavám tých inštitúcií alebo verejnosti, alebo kohokoľvek, ale dobrá legislatíva je založená aj na tom, že počúvame odborné názory, počúvame ľudí, ktorí tomu rozumejú, počúvame ľudí, ktorí s tým robia, a keď nás upozornia, že tam môže byť nejaký problém, tak by sme to mali brať do úvahy.
Samozrejme, že keďže sme v druhom čítaní, už máme za sebou rokovania výborov, nemám pozmeňujúci návrh s pätnástimi, s pätnástimi podpismi, tak nie som schopný v tejto chvíli to zmeniť, ale chcem povedať, že nepovažujem za správne, aby sme kompetenciu zabezpečovať legislatívnu činnosť odňali Úradu pre verejné obstarávanie a Protimonopolnému úradu, a za lepšie riešenie by som považoval, keby sme to vypustili aj za cenu, že sa k tomuto zákonu viac v rozprave vrátime povedzme ešte zajtra, lebo keď to nespravíme, tak mám vážnu obavu, či tie argumenty, ktoré ja som sa teraz pokúsil sprostredkovať vám, si nevypočuje napríklad pani prezidentka a nebudeme tu mať zákon, ktorý ako prvý bude vetovaný pani prezidentkou.
Považoval by som to za škodu, zíďme radšej z kratšej cesty.
Vystúpenie v rozprave
14.5.2020 o 15:18 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Vážený pán podpredseda vlády a vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, úvodom by som chcel povedať, že vítam, veľmi vítam snahu vlády skvalitniť legislatívny proces, aj verím tomu, že vytvorenie funkcie úradu..., alebo funkcie podpredsedu vlády, ktorý bude dohliadať na korektný priebeh legislatívneho procesu, môže tejto ambícii výrazne, výrazne pomôcť. Myslím si, že v tvorbe právnych predpisov, tak ako ju poznáme doteraz, sú vážne problémy, nedostatky a medzery, ktoré by sme sa mali snažiť napraviť, a to tak v tej fáze, keď návrhy zákonov pripravuje, pripravujú ministerstvá predtým, ako sú prerokované vo vláde, tak následne pri ich prerokovaní a tamtých problémov možno je ešte viac pri prerokovaní v parlamente, kde dochádza k neodôvodnenému skracovaniu legislatívneho konania, či už k vypusteniu medzirezortného pripomienkového konania, alebo, alebo k skrátenému legislatívnemu konaniu v parlamente, keď na to nie je dôvod, alebo k skracovaniu lehôt, ktoré sú stanovené v zákone o rokovacom poriadku a podobne.
Teraz žijeme, žijeme naozaj mimoriadnu dobu, žijeme, žijeme dobu koronavírusu, pandémie, keď skoro všetky alebo vlastne všetky návrhy zákonov, o ktorých sme v tomto parlamente doteraz rokovali, boli prerokované v skrátenom legislatívnom konaní aj schválené v skrátenom legislatívnom konaní. A skoro vždy na to, na to boli dôvody. Tento zákon je špecifický z toho hľadiska, že nová vláda sa ujala moci a chce čo najskôr začať, začať fungovať, fungovať tak, ako si naplánovala, ako si, ako si, ako si to stanovila v programovom vyhlásení vlády, ktoré sme tu nedávno schválili, a chce sa dostať do toho, do toho rytmu. Je však otázne, či to je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Ja si myslím, že nie.
Rokovali sme, rokovali sme o tom, či to prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní v utorok. Ja som sa len tak ticho pozeral do zeme, pretože pred štyrmi rokmi som presne takýto postup kritizoval u tretej Ficovej vlády, keď tiež tesne po schválení programového vyhlásenia vlády prišla do parlamentu s novelou kompetenčného zákona, tvrdiac, že vyplýva to z programového vyhlásenia vlády, a upozorňoval som, že nie sú splnené zákonom stanovené dôvody pre skrátenie legislatívneho konania.
Teraz sa situácia, situácia zopakovala. Teraz to opozícia, opozícia kritizovala. No ja som teda nemal odvahu to obhajovať, lebo, lebo v podstate si myslím, že tie dôvody nie sú. Ani som teda za to nehlasoval, aby sa to skrátilo, ale dobre, parlament nejakým spôsobom rozhodne a potom sa tak rokuje. Tak som to robil aj ako opozičný poslanec, že keď vláda prišla s nejakým návrhom na skrátené legislatívne konanie a myslel som si, že nie sú dôvody, tak som za to nehlasoval alebo hlasoval som proti návrhu na skrátené legislatívneho konania. Ale potom sa už treba rozhodovať vecne podľa toho, či ten obsah návrhu je dobrý, alebo zlý, či s tým súhlasím, alebo nesúhlasím, či situáciu zlepšuje, alebo zhoršuje. A tak sa dokonca aj stalo, že, že napriek skracovaniu lehôt určite som aj ja v minulom období hlasoval za návrhy, ktoré som vecne považoval, vecne som považoval za dobré.
To, prečo je skrátené legislatívne konanie problém, nie je ale iba v nejakom formalizme, v tom, že je to napísané v zákone, no tak to musíme dodržiavať, hoci to nemá žiadny význam. V tomto prípade normálne legislatívne postupy a neskracovanie lehôt, nerobenie skráteného legislatívneho konania v situácii, keď naň nie sú dôvody, má totiž svoj význam. Ten význam spočíva v tom, že všetky subjekty, ktoré do toho môžu hovoriť, majú dostatok času, aby sa oboznámili s návrhom zákona, aby si naňho vytvorili názor, aby prípadne premysleli, ako ho zmeniť, ako ho upraviť, aby mohli byť upozornení na to, že aké sú tam problémy, tomu slúži v normálnych pomeroch medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré obvykle pri skrátených legislatívnych konaniach nebýva.
A v tom medzirezortnom pripomienkovom konaní sa môžu vyjadriť aj jednotlivé rezorty, iné štátne inštitúcie, ale aj fyzické osoby, právnické osoby, verejnosť. A medzirezortné pripomienkové konanie je obvykle vhodnou platformou na to, aby sa vychytali problémy, ktoré v návrhu zákona sú, a aby sa vyriešili ešte predtým, ako vláda ten návrh schváli a predloží ho do parlamentu.
Keď sa tak nestane, tak na to máme tri čítania v parlamente. A po prvom čítaní máme obvykle 30 dní pauzu na to, aby sme prerokovali návrh zákona vo výboroch, aby sme ho skonzultovali s odborníkmi, aby sme, aby sme pripravili, pripravili názor, aby sme vypočuli hlas verejnosti, ktorý prípadne nebol vypočutý, hlas v medzirezortnom pripomienkovom konaní a naniesli ho na pôdu parlamentu a prípadne sa snažili ten zákon upraviť, zmeniť, vylepšiť.
To sa v skrátenom legislatívnom konaní takmer nedá, napriek tomu, že aj tuto schvaľujeme pozmeňujúce návrhy v rámci rokovania, keď častokrát prvé čítanie je v utorok poobede a výbory sú v stredu ráno. A druhé čítanie len vďaka tomu, že sme mali termínované body v podstate až teraz, vo štvrtok sa dochádza, dochádza k nemu. A niekedy sa to, niekedy sa to ale všetko stihnúť nedá.
Problém so skráteným legislatívnym konaním, keď už je schválené, nastáva v situácii, keď sú v návrhu zákona nejaké problémy, ktoré nie je možné vyriešiť v skrátenom legislatívnom konaní, lebo nie je na to dostatok času, aby sa to prediskutovalo, aby, aby všetci povedali, čo si o tom myslia, a našli nejaký spoločný, spoločný postoj, spoločné riešenie. Zhodou okolností s pani poslankyňou Pleštinskou sme, sme boli v podobne situácii, keď sa riešila novela zákona o obecnom zriadení, a to hlasovanie v zastupiteľstve formou per rollam, a síce sa to natiahlo o týždeň, ale podarilo sa nám nájsť riešenie, s ktorým, verím, že dokážu žiť obe strany toho názorového sporu, ktorý sme vtedy zvádzali, a našli sme pozmeňujúci návrh, za ktorý sme, teda ja za seba hovorím, že s pokojným svedomím zahlasovali.
No a aby som teraz už prešiel k tomu, čo vidím ako problematické v návrhu novely kompetenčného zákona, je to ustanovenie, ktoré sa týka prechodu legislatívnych činností ostatných ústredných orgánov štátnej správy na úrad vlády, a teda do kompetencie pána podpredsedu, podpredsedu vlády.
V bode 19 sa teda dopĺňa v § 24 nové ods. 8 a 9 a ten ods. 8 a 9 znie: „Úrad vlády Slovenskej republiky zabezpečuje pre ostatné ústredné orgány štátnej správy uvedené v písm. b) až j) legislatívne činnosti spojené s prípravou, prerokovaním a schvaľovaním ústavných zákonov, zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Tým nie je dotknutý § 37. Úrad vlády Slovenskej republiky môže na základe dohody s príslušným ministerstvom zabezpečiť činnosti podľa prvej vety aj pre ministerstvá.“
Dnes je situácia taká, že, samozrejme, tieto ostatné ústredné orgány štátnej správy nemôžu predkladať návrhy zákonov do parlamentu ani zastupovať vládu pri ich predkladaní. Čiže návrhy zákona, návrhy zákonov pripravia tie ústredné orgány štátnej správy, či už je to úrad vlády a Protimonopolný úrad, Štatistický úrad, Úrad geodézie, kartografie, Úrad jadrového dozoru, úrad normalizácie, pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo, Úrad pre verejné obstarávanie a tak ďalej. Tieto orgány, keď majú potrebu alebo pocit, že treba zmeniť legislatívu, tak pripravia ten návrh, dajú ho do medzirezortného pripomienkového konania, zrealizujú medzirezortné pripomienkové konanie, potom ten návrh ide do vlády a, samozrejme, že za vládu predkladá, predkladá v parlamente, v parlamente návrh zákona člen vlády v pléne, vo výboroch obvykle chodia zástupcovia tých, tých orgánov.
Teraz by sa tie legislatívne činnosti a asi to bude aj vec výkladu, akým spôsobom, mali preniesť, preniesť na úrad, úrad vlády. A treba povedať, že v zásade ten zámer zodpovedá tomu, čo je schválené v programovom vyhlásení vlády, kde sa píše, že:
„V záujme podpory uvedených cieľov vláda Slovenskej republiky“, teda to skvalitnenie legislatívneho prostredia, „vytvorí silný mandát pre podpredsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý bude koordinovať legislatívu prostredníctvom priamo riadeného centralizovaného úradu, útvaru na Úrade vlády Slovenskej republiky. Tento útvar bude plniť všetky legislatívne činnosti aj pre ostatné ústredné orgány štátnej správy, ktoré sú podriadené vláde Slovenskej republiky.“
No a tu je práve ten, ten problém, že hovorí sa tam o ostatných ústredných orgánoch štátnej správy, ktoré sú podriadené vláde. A tie ostatné ústredné orgány štátnej správy nemajú úplne rovnaké postavenie vo vzťahu k vláde. Sú tam orgány, kde vláda menuje a odvoláva ich, ich predsedov. Správa štátnych hmotných rezerv, keď sa členovia vlády v pondelok ráno rozhodnú, že odvolajú Kajetána Kičuru, tak v pondelok poobede už Kajetán Kičura nie je predsedom Správy štátnych hmotných rezerv. Evidentne ide o ústredný orgán štátnej správy, ktorý je podriadený vláde.
No ale potom máme ďalšie typy ústredných orgánov štátnej správy, tých ostatných, kde nie je takýto priamy vzťah, kde napríklad na čele Protimonopolného úradu a Štatistického úradu je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády. Čiže nie je možné len tak odvolať. A nemôžme hovoriť o tom, že ten, tieto úrady - Protimonopolný úrad alebo Štatistický úrad - sú podriadené vláde. Na čele Národného bezpečnostného úradu je riaditeľ, ktorého volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Na čele Úradu pre verejné obstarávanie je predseda, ktorého na návrh vlády volí a odvoláva Národná rada. A dôvody pre odvolanie sú stanovené v zákone. To nie je, že nepáči sa nám niekto, tak ho odvoláme. Čiže nemyslím si, že všetky ústredné orgány štátnej správy sú podriadené vláde, niektoré evidentne sú, bez diskusie, niektoré nie.
A niektoré z tých, ktoré nie sú podriadené vláde, majú dokonca charakter, že sa tam vyžaduje istá forma nezávislosti, že nie je to, nie je to nejaká pobočka vlády, ale je to, je to orgán, ktorý kontroluje, v niečom dokonca kontroluje aj vládu.
Úrad pre verejné obstarávanie kontroluje štátnu správu z hľadiska toho, ako verejne obstaráva, aj samosprávu kontroluje, ale kontroluje aj ministerstvá.
Protimonopolný úrad tiež plní kontrolnú, kontrolnú funkciu aj voči verejnej správe.
Čiže je žiaduce, aby tieto inštitúcie boli nezávislé. Čiže áno, v tom, v tej systematike kompetenčného zákona sú zaradené v tom § 22, kde sú vymenované ostatné ústredné orgány štátnej správy, ale v podstate by malo ísť o nezávislé inštitúcie, tak ako, ja neviem, že Najvyšší kontrolný úrad je nezávislou inštitúciou, ktorej nezávislosť teda je iná, lebo vyplýva, vyplýva priamo z ústavy, ale vo vzťahu k štátnej správe a k výkonnej moci plní, plní ÚVO veľmi podobnú funkciu ako NKÚ, má, samozrejme, vymedzenú, vymedzenú pôsobnosť a v rámci tej pôsobnosti postupuje, čiže kontroluje trochu iné veci ako NKÚ, ale takisto je žiaduce, aby bol ten orgán nezávislý.
A, samozrejme, že môžme sa baviť o tom, že či tvorba legislatívy, ktorá upravuje pôsobenie toho úradu, a vyjadrovanie sa k tej legislatíve a vyjadrovanie sa k inej legislatíve, sú nevyhnutným predpokladom, predpokladom nezávislosti, hej, lebo ako dôležité je, aby bol nezávislý výkon, ale tieto inštitúcie by mali byť nezávislé aj v tom, akým spôsobom sa vyjadrujú k právnemu prostrediu, v ktorom pôsobia, lebo sú, sú na to kompetentné. Vedia o tom najviac, denne s tým pracujú, sú oboznámené s európskych právom, ktoré to rieši, a sú aj do veľkej miery že kompetentné, majú, majú kompetencie.
No a nebudem teda napínať, nadácia Zastavme korupciu vyjadrila teda nesúhlas s týmto zámerom, kde, kde tvrdí, že privítali, že sa nový, nový kabinet zaviazal posilňovať nezávislosť a význam kontrolných orgánov. Považujeme to za kľúčové pre transparentné vládnutie a kontrolu rozhodnutí, ktoré sú prijímané na politickej úrovni. Ale tento návrh podľa názoru nadácie Zastavme korupciu ide opačným smerom a oslabuje Úrad pre verejné obstarávanie aj proti..., Protimonopolný úrad a je krokom späť dokonca aj v porovnaní so súčasným stavom. Obe inštitúcie tým stratia kontrolu nad tvorbou legislatívy a nadácia Zastavme korupciu upriamuje aj pozornosť na to, že najmä ÚVO je v súčasnosti vybavené po personálnej a odbornej stránke dostatočne a zákonom zverenú úlohu spĺňa na vysokej úrovni. Čiže nie je dôvod mu túto kompetenciu odobrať.
A to by som chcel potvrdiť aj z osobnej skúsenosti. Ja som v minulom volebnom období bol medzi iniciátormi, myslím, že dvoch hromadných pripomienok, ktoré sa týkali návrhov legislatívy, s ktorými prišiel Úrad pre verejné obstarávanie. V oboch prípadoch som bol teda kritický k tomu, čo Úrad pre verejné obstarávanie navrhoval, buď som s tým nesúhlasil, alebo som to chcel nejako upraviť, alebo teda bol som skupinou, súčasťou skupiny ľudí, ktorá sa o to pokúsila, ale napriek tomu ÚVO s nami rokovalo, snažilo sa nám vysvetliť svoje zámery a postupovali úplne korektne a kompetentne, keď nejakú skupinku ľudí, ktorí sa, ktorí sa podpísali pod to, že nesúhlasia s nejakými bodmi ich návrhu zákona, prijali a snažili sa im vysvetliť, prečo to tam dávajú, prečo chcú zákon zmeniť takým a takým spôsobom, a ani ma nepresvedčili, čiže ja som bol že na opačnej strane ako oni vtedy, ale nesporne ÚVO vie, čo robí, čo robí, keď navrhuje zmenu legislatívy, a je teda nesporne kompetentným orgánom. A myslím si, že z vecného hľadiska nie je dôvod to meniť a zo systémového hľadiska naozaj by sme mali zvážiť, či práve vo vzťahu k týmto dvom inštitúciám máme im odobrať tú legislatívnu, zabezpečenie legislatívnych činností.
A teda žijeme v hektickej dobe, ten návrh, ja neviem, v pondelok schválila vlá..., alebo v utorok, schválila vláda v pondelok, v utorok prišiel do parlamentu, prvé čítanie, v stredu ráno druhé čítanie, a teda vyjadrili sa obe tieto inštitúcie aj Úrad pre verejné obstarávanie, aj Protimonopolný úrad, vyjadrili sa formou listu ich predsedov pána Miroslava Hliváka, predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, a pána Tibora Menyharta, predsedu Protimonopolného úradu, a obe inštitúcie podrobne argumentujú, prečo nesúhlasia s takouto zmenou.
A je samozrejmé, že vláda navrhuje, nenavrhuje Protimonopolný úrad, nenavrhuje Úrad pre verejné obstarávanie a poslanci rozhodujú, parlament môže ten zákon zmeniť aj spôsobom, ktorý, ktorý nezodpovedá predstavám tých inštitúcií alebo verejnosti, alebo kohokoľvek, ale dobrá legislatíva je založená aj na tom, že počúvame odborné názory, počúvame ľudí, ktorí tomu rozumejú, počúvame ľudí, ktorí s tým robia, a keď nás upozornia, že tam môže byť nejaký problém, tak by sme to mali brať do úvahy.
Samozrejme, že keďže sme v druhom čítaní, už máme za sebou rokovania výborov, nemám pozmeňujúci návrh s pätnástimi, s pätnástimi podpismi, tak nie som schopný v tejto chvíli to zmeniť, ale chcem povedať, že nepovažujem za správne, aby sme kompetenciu zabezpečovať legislatívnu činnosť odňali Úradu pre verejné obstarávanie a Protimonopolnému úradu, a za lepšie riešenie by som považoval, keby sme to vypustili aj za cenu, že sa k tomuto zákonu viac v rozprave vrátime povedzme ešte zajtra, lebo keď to nespravíme, tak mám vážnu obavu, či tie argumenty, ktoré ja som sa teraz pokúsil sprostredkovať vám, si nevypočuje napríklad pani prezidentka a nebudeme tu mať zákon, ktorý ako prvý bude vetovaný pani prezidentkou.
Považoval by som to za škodu, zíďme radšej z kratšej cesty.
Rozpracované
15:39
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 15:39
Alexandra PivkováVieme všetci, ktorí robíme v samospráve, alebo tí, ktorí sú prijímateľmi fondov, že skúsenosti z čerpania eurofondov jednoznačne ukazujú na...
Vieme všetci, ktorí robíme v samospráve, alebo tí, ktorí sú prijímateľmi fondov, že skúsenosti z čerpania eurofondov jednoznačne ukazujú na vážne nedostatky systému ako takého, ktorý bol, a teda aj je v súčasnosti, teda či už bol v programovacom období 2007, alebo..., teda 2013 alebo v tomto období, to znamená v tej implementácii eurofondov, chcem poukázať na to, že aj v súčasnosti máme veľmi nízku, mimoriadne nízku úroveň čerpania fondov. Takisto tá priemerná dĺžka základných procesov, ktorá vlastne predchádza jeho čerpaniu, je u nás 680 dní od podania žiadosti až po reálne čerpanie. Nebudem rozmieňať na drobné, kde sú tie dni, ktoré načítavame naozaj od 380 možno až do tých, teda 280 dní.
Takisto je to tretia vec, ktorú, s ktorou sa stretávame, to je neschopnosť čerpať plnú sumu, ktorú máme v rámci zazáväzkovania s Európskou kom..., Európskou komisiou, nechcem hovoriť o tom, koľko sme teda za lokácie nevyčerpali a koľko ešte teraz nám teda Európska komisia deklaruje, koľko máme vyčerpať. To je 789 mil., ktoré, si myslím, že prepadnú, to znamená, že tu je veľmi vážny problém, a takisto ďalšia vec, máme pozastavené platby a programy.
Čo ma najviac hnevá, sú to závažné nedostatky v implementácii Operačného programu Ľudské zdroje, kde všetci vlastne máme podporené projekty, väčšina terénnu prácu, opatrovateľskú službu, komunitné pracovníčky, nehovorím o rybnom hospodárstve, toho sa nechcem dotýkať, takže sú to závažné veci, a, samozrejme, uplatnené korekcie a ne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
14.5.2020 o 15:39 hod.
PhDr.
Alexandra Pivková
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Ja by som len chcela na pána Dostála v tej časti v súvislosti so vznikom ministerstva, nového ministerstva, nevzniesol nejaké veľké výhrady, len by som chcela teda dať do pozornosti, prečo skrátené a prečo je to potrebné možno takýmto spôsobom o tejto časti zákona rokovať.
Vieme všetci, ktorí robíme v samospráve, alebo tí, ktorí sú prijímateľmi fondov, že skúsenosti z čerpania eurofondov jednoznačne ukazujú na vážne nedostatky systému ako takého, ktorý bol, a teda aj je v súčasnosti, teda či už bol v programovacom období 2007, alebo..., teda 2013 alebo v tomto období, to znamená v tej implementácii eurofondov, chcem poukázať na to, že aj v súčasnosti máme veľmi nízku, mimoriadne nízku úroveň čerpania fondov. Takisto tá priemerná dĺžka základných procesov, ktorá vlastne predchádza jeho čerpaniu, je u nás 680 dní od podania žiadosti až po reálne čerpanie. Nebudem rozmieňať na drobné, kde sú tie dni, ktoré načítavame naozaj od 380 možno až do tých, teda 280 dní.
Takisto je to tretia vec, ktorú, s ktorou sa stretávame, to je neschopnosť čerpať plnú sumu, ktorú máme v rámci zazáväzkovania s Európskou kom..., Európskou komisiou, nechcem hovoriť o tom, koľko sme teda za lokácie nevyčerpali a koľko ešte teraz nám teda Európska komisia deklaruje, koľko máme vyčerpať. To je 789 mil., ktoré, si myslím, že prepadnú, to znamená, že tu je veľmi vážny problém, a takisto ďalšia vec, máme pozastavené platby a programy.
Čo ma najviac hnevá, sú to závažné nedostatky v implementácii Operačného programu Ľudské zdroje, kde všetci vlastne máme podporené projekty, väčšina terénnu prácu, opatrovateľskú službu, komunitné pracovníčky, nehovorím o rybnom hospodárstve, toho sa nechcem dotýkať, takže sú to závažné veci, a, samozrejme, uplatnené korekcie a ne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
15:41
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:41
Vladimír FaičK vecným problémom. Len pre históriu, ten, kto si myslíte, že to je nejaké víťazstvo, ak sa to ministerstvo vytvorí, a že tým pádom pôjdu všetky veci, čo sa týka investícii veľkých, regionálneho rozvoja, strategického plánovania, riadenia, eurofondov a ja neviem, čo všetko tam ešte bude, budete možno veľmi sklamaní a možno aj pani ministerka, pretože práve na tieto veci, ktoré majú takpovediac interdisciplinárny alebo nadrezortný charakter, je vždy dobré, ak je to orgán, ktorý má takpovediac inú fazónu, inú úroveň, inú líniu riadenia, má aj koordinačné funkcie, a to je práve úroveň podpredsedu vlády, nazdávam sa, že tam je práve táto možnosť.
Minister, akokoľvek dôležitý, je len kolega s inými ministrami, vydupať si nejaké pozície alebo prizvania k riešeniam nejakých systémových vecí je nesmierne vážne a nesmierne dôležité, a vždy narazí na záujmy rezortných kolegov.
Takže pre históriu, aby sme neboli sklamaní.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
14.5.2020 o 15:41 hod.
RSDr.
Vladimír Faič
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dovolím si pár poznámok. K skrátenému konaniu som sa vyjadroval dosť podrobne na výbore pre verejnú správu, zopakujem len, že zdôvodňovať potrebu skráteného konania kvalitou a efektívnosťou riadenia, ktoré plus-mínus, hore-dolu by malo byť rovnaké v štátnej správe, vytváraním nového orgánu štátnej správy, v tomto prípade ministerstva, nazdávam sa, že nie je náležité, ale to máme za sebou, pretože skrátené konanie sa prijalo.
K vecným problémom. Len pre históriu, ten, kto si myslíte, že to je nejaké víťazstvo, ak sa to ministerstvo vytvorí, a že tým pádom pôjdu všetky veci, čo sa týka investícii veľkých, regionálneho rozvoja, strategického plánovania, riadenia, eurofondov a ja neviem, čo všetko tam ešte bude, budete možno veľmi sklamaní a možno aj pani ministerka, pretože práve na tieto veci, ktoré majú takpovediac interdisciplinárny alebo nadrezortný charakter, je vždy dobré, ak je to orgán, ktorý má takpovediac inú fazónu, inú úroveň, inú líniu riadenia, má aj koordinačné funkcie, a to je práve úroveň podpredsedu vlády, nazdávam sa, že tam je práve táto možnosť.
Minister, akokoľvek dôležitý, je len kolega s inými ministrami, vydupať si nejaké pozície alebo prizvania k riešeniam nejakých systémových vecí je nesmierne vážne a nesmierne dôležité, a vždy narazí na záujmy rezortných kolegov.
Takže pre históriu, aby sme neboli sklamaní.
Ďakujem.
Rozpracované
15:43
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:43
Ján FerenčákČo je ale, by som povedal, najzávažnejšie, vynechal sa dialóg, MPK, tripartita, vyjadrenie verejnosti. A to je neospravedlniteľné a neobs..., to neobstojí. Ak na začiatku viem, že konám nie v súlade so zákonom, tak prečo idem ďalej a sa snažím to za každú cenu prijať. Nič by predsa nestalo, ak by to išlo štandardnou cestou. Je to legitímna požiadavka terajšej vlády. Veď v poriadku, veď toto nikto nerozporuje. Ale poďme to robiť tak - a tak ako aj vy všetci, keď ste išli do volieb, ste hovorili, že to bude teraz iné, tak prečo to tak nespraviť, keď všetci o tom vieme, že tento proces je nie štandardný a nie je v súlade so zákonom.
A takisto by som sa priklonil, tak ako vy ste povedali na záver, pani prezidentka bude možno posledná, ktorá by možno mala zaujať ten istý postoj aj k tomuto zákonu, ak bude prijatý, a dá si preveriť na Ústavný súd, či bol prija... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
14.5.2020 o 15:43 hod.
PhDr. Mgr. MBA
Ján Ferenčák
Videokanál poslanca
Pán Dostál, ďakujem za vaše vystúpenie, pretože ste presne potvrdil to, na čo som sa snažil poukázať ja, keď som vystúpil, prečo neexistuje dôvod, ani nie dôvod na tento legislatívny proces skr..., aby tento zákon bol predložený v skrátenom legislatívnom konaní. Ste to v podstate aj potvrdil, a to sedíme, dá sa povedať, niekoľko stolov od seba, pretože tam nebol ani jeden argument predložený, ktorý by obstál, prečo má ísť tento zákon týmto legislatívnym procesom.
Čo je ale, by som povedal, najzávažnejšie, vynechal sa dialóg, MPK, tripartita, vyjadrenie verejnosti. A to je neospravedlniteľné a neobs..., to neobstojí. Ak na začiatku viem, že konám nie v súlade so zákonom, tak prečo idem ďalej a sa snažím to za každú cenu prijať. Nič by predsa nestalo, ak by to išlo štandardnou cestou. Je to legitímna požiadavka terajšej vlády. Veď v poriadku, veď toto nikto nerozporuje. Ale poďme to robiť tak - a tak ako aj vy všetci, keď ste išli do volieb, ste hovorili, že to bude teraz iné, tak prečo to tak nespraviť, keď všetci o tom vieme, že tento proces je nie štandardný a nie je v súlade so zákonom.
A takisto by som sa priklonil, tak ako vy ste povedali na záver, pani prezidentka bude možno posledná, ktorá by možno mala zaujať ten istý postoj aj k tomuto zákonu, ak bude prijatý, a dá si preveriť na Ústavný súd, či bol prija... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
15:45
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:45
Zita PleštinskáMožno aj z hľadiska zase vytvorenie vlastne sústredenia legislatívy do jedného centra pokladám za správne, pretože ako poslankyňa Európskeho parlamentu v roku 2004 - 2009 som mala skutočne veľký problém komunikovať so všetkými ministrami, a ja myslím, že teraz pre poslancov Európskeho parlamentu, ktorí budú potom posúvať tú legislatívu a názory a stanoviská Slovenskej republiky, bude jednoduchšie, keď budú ko..., vlastne konzultovať legislatívu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
14.5.2020 o 15:45 hod.
Ing. arch.
Zita Pleštinská
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Napriek tomu, že všetci môžme mať rôzne názory, je to už druhé čítanie, a tento zákon bol prejednaný vo výbore aj ústavnoprávnom, a ja mám ústavný práv..., ústavnoprávny výbor uznesením č. 39 z 13. mája 2020 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Čiže výsledok rokovania vlastne aj všetkých právnikov, všetkých, ktorí vlastne sedia v ústavnoprávnom výbore, je táto veta a tým pádom vlastne spochybňovať, ako myslím si, že nikto nechce. Na druhej strane, myslím, je potrebné povedať, že keď hovoríme o škode, áno, škoda je v tom, že sme vyčerpali zo štrukturálnych fondov len 32 %, všetci dole v regiónoch, samosprávy čakajú skutočne na nové ministerstvo, ktoré prinesie nové návrhy skoordinované, a ja pevne verím, dajme šancu a uvidíme a potom budeme hodnotiť. Čiže na začiatku povedať, že sa to nedá, že to bude zlé, že to bude onaké, tritaké, ja si myslím, že budú tam ľudia z regiónov, a ja verím tomu, že sa to pohne a nebudeme v regiónoch vlastne čakať, a ja neviem, vybavovať projekty dlhé obdobie, a nakoniec si starostovia povedia, že nemá to zmysel, pretože tá byrokracia, administratíva je taká veľká, že to je problematické.
Možno aj z hľadiska zase vytvorenie vlastne sústredenia legislatívy do jedného centra pokladám za správne, pretože ako poslankyňa Európskeho parlamentu v roku 2004 - 2009 som mala skutočne veľký problém komunikovať so všetkými ministrami, a ja myslím, že teraz pre poslancov Európskeho parlamentu, ktorí budú potom posúvať tú legislatívu a názory a stanoviská Slovenskej republiky, bude jednoduchšie, keď budú ko..., vlastne konzultovať legislatívu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
15:47
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:47
Jozef HabánikCítil som to aj z vášho vyjadrenia, že treba ešte o niektorých veciach a náležitostiach a jednotlivých kompetenciách, ktoré sú popísané v tomto návrhu zákona odborne diskutovať, preto som rád, že ste ich pomenoval, a znova sa ukazuje, že naozaj, však keď je tu vôľa niečo zmeniť, je to v poriadku, ale nerobme to formou skráteného legislatívneho konania, ale poďme štandardnou cestou.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
14.5.2020 o 15:47 hod.
doc. Ing. PhD.
Jozef Habánik
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja chcem povedať, že asi rovnako zdieľam vašu obavu z toho, že dopady niektorých zmien, ktoré ste pomenoval vo svojom vystúpení a ktoré, tie dopady vyplývajú z toho, že tento návrh zákona prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, nie je na to dôvod. Súhlasím s vami a bol by som rád, keby sa tie dotknuté subjekty, ktoré ste menoval, či už napríklad Úrad pre verejné obstarávanie, ale aj iné, keby tieto subjekty mali dostatok času k tomu, aby sa vyjadrili k jednotlivým zmenám, ktoré sú navrhované v predmetnom ustanovení návrhu tohto zákona. Považoval by som to za správne.
Cítil som to aj z vášho vyjadrenia, že treba ešte o niektorých veciach a náležitostiach a jednotlivých kompetenciách, ktoré sú popísané v tomto návrhu zákona odborne diskutovať, preto som rád, že ste ich pomenoval, a znova sa ukazuje, že naozaj, však keď je tu vôľa niečo zmeniť, je to v poriadku, ale nerobme to formou skráteného legislatívneho konania, ale poďme štandardnou cestou.
Ďakujem.
Rozpracované
15:48
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:48
Matúš Šutaj EštokMusím úprimne dodať, že sa veľmi bojím toho, ako budete strategicky riadiť a plánovať, keď dnes ste si dali za úlohou auditovať všetky poradenské a právne zmluvy, ktoré už prešli niekoľkými kontrolami, či už je to kontrola ex ante, ex post, na riadiacom orgáne, na ÚVO, neviem kde všade, vy asi máte veľmi veľa času, som veľmi zvedavý, ako budete v budúcnosti vy obstarávať, ja to vám úprimne želám, aby vám to vyšlo, len keď zistíte, koľko kontrol musíte prejsť k tomu, aby ste dosiahli vôbec podpis akejkoľvek jednoduchej zmluvy z eurofondov, tak toho času budete potrebovať podstatne viac, vy ho idete strácať s nejakým auditovaním zmlúv, ale tak držím vám palce.
K tomu, že sa zriaďuje ministerstvo pre pani Remišovú a trafika pre dvoch štátnych tajomníkov, k tomu, ja si myslím, že nemá zmysel sa vyjadrovať, lebo to je celý účinok tohto zákona.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
14.5.2020 o 15:48 hod.
Mgr.
Matúš Šutaj Eštok
Videokanál poslanca
Poslanec Dostál, ja s vami musím súhlasiť, my sme túto debatu už mali aj na ústavnoprávnom výbore, kde sme sa aj pána ministra, resp. pána vicepremiéra pýtali na tie dôvody skráteného legislatívneho konania, žiaľ, ten nám odpoveď, odpovedať nevedel, mňa to mrzí, obzvlášť preto, že je to vicepremiér pre legislatívu a strategické plánovanie, a pred pár týždňami nám tu sľuboval skvalitnenie legislatívneho procesu, no pokiaľ má byť skvalitnením legislatívneho procesu to, že je vynechaná akákoľvek odborná diskusia o návrhu zákona, že je vylúčená verejnosť, MPK, že sa o tom nebavíte absolútne s nikým, nám poslancom tu predložíte zákon, nemáme čas ho ani naštudovať, tak ďakujem pekne, za skvalitnenie takého legislatívneho procesu, ale rozumiem, že to už bolo schválne v prvom čítaní, pokiaľ sa bavíme, samozrejme, o tom obsahu, pravdepodobne pán vicepremiér nepozná ani proces tvorby legislatívy v tak špecifických oblastiach, aké majú v kompetencii útvary, ktoré navrhuje, aby sa tá legislatíva centralizovala.
Musím úprimne dodať, že sa veľmi bojím toho, ako budete strategicky riadiť a plánovať, keď dnes ste si dali za úlohou auditovať všetky poradenské a právne zmluvy, ktoré už prešli niekoľkými kontrolami, či už je to kontrola ex ante, ex post, na riadiacom orgáne, na ÚVO, neviem kde všade, vy asi máte veľmi veľa času, som veľmi zvedavý, ako budete v budúcnosti vy obstarávať, ja to vám úprimne želám, aby vám to vyšlo, len keď zistíte, koľko kontrol musíte prejsť k tomu, aby ste dosiahli vôbec podpis akejkoľvek jednoduchej zmluvy z eurofondov, tak toho času budete potrebovať podstatne viac, vy ho idete strácať s nejakým auditovaním zmlúv, ale tak držím vám palce.
K tomu, že sa zriaďuje ministerstvo pre pani Remišovú a trafika pre dvoch štátnych tajomníkov, k tomu, ja si myslím, že nemá zmysel sa vyjadrovať, lebo to je celý účinok tohto zákona.
Ďakujem pekne.
Rozpracované