90. schôdza

Ďakujem pekne. Dámy a páni, popravde nemám ani chuť tu byť, vystupovať a s viacerými s vami môžem súhlasiť, s pani poslankyňou Žitňanskou áno. Každý čakal na tento zákon, jak rodičia, tak aj deti a takisto naňho čakali aj rómske deti. Avšak nedokázali sa dočkať nejakých obrovských zmien, na ktoré upozorňuje Európska komisia, a v týchto dňoch vlastne sme svedkami toho, čo hovorí Európska komisia od roku 2015 a sme v poslednom štádiu. Presne to, čo som hovoril, neviem, pred mesiacom bola posledná rozprava, tak počas uplynutia prvého a druhého čítania pri tomto zákone Európska komisia Slovensko podala, alebo teda Slovensko ide v tretej poslednej fáze infringementu, kde po neprijatí opatrení k tomu, aby sme uspokojili Európsku komisiu, budeme postavení pred sankciou. Pred sankciou, ktoré bude musieť zaplatiť Slovensko za to, že sme si nesplnili, že sme si nesplnili domácu úlohu. Toto je fakt.
Školský zákon sa neotvára každý deň. Školský zákon môžme precizovať nejakými kozmetickými zmenami, avšak nejaké systémové zmeny tu musia prísť naozaj otvorením niekoľkých opatrení a zákonov, aby sme vedeli aplikovať naozaj pomoc aj tam, kde to potrebujú. A tú pomoc potrebujú takisto aj rómske deti, aby sme vybudovali z týchto ľudí naozaj zodpovednú generáciu, ktorá tu bude vytvárať hodnoty pre túto krajinu, ktorá tu bude platiť dane a odvody a ktorá bude uplatniteľná na pracovnom trhu.
Mrzí ma veľmi, že školský zákon neovplyvnila ani správa Európskej komisie, ktorá naozaj hovorí o tom, aby sa pristupovalo k týmto deťom rovnocenne, aby nekončili v špeciálnych základných školách a jednoducho, aby sa z nich vybudovali plnohodnotní ľudia, ktorí budú uplatnení do budúcna na pracovnom trhu. Môžme si to naozaj vysvetľovať ako chceme, ja to čítam takto a verím, že Európska komisia so mnou aj takto súhlasí. Toto je posledný krok k tomu, aby sme mohli naozaj prijať opatrenia k tomu, aby sme neboli vystavení sankcii. Toto je posledný deň, kedy sme mohli prijať zákony k tomu, aby sme deti aj z rómskeho prostredia, ale hovoríme o sociálne znevýhodnenom prostredí, dokázali do budúcna pripraviť k tomu, aby sa uplatnili na pracovnom trhu. To znamená, ak sa pri tomto zákone táto vláda nepodujme urobiť naozaj razantné kroky, nie kozmetické zmeny, nejaké pilotné projekty, ktoré sú naviazané na eurofondy, tie sme tu už mali, áno, tie fungujú, ale dočasne, dokiaľ sa nevyčerpajú tie peniaze, lebo potom to pokračovanie nemá, musí to byť stále naviazané na štátny rozpočet, aby sme naozaj tu budovali generácie, ktoré tu budú zodpovedne a plnohodnotne žiť, tak jednoducho budeme vystavení obrovskej pokute.
Na jednej strane tu máme naozaj tento zákon ako míľnik k tomu, aby sme prijali tento zákon k tomu, aby sme dostali peniaze z Európskej únie. Na druhej strane tu máme od roku 2015 nesplnenú domácu úlohu a za tú nesplnenú domácu úlohu budeme musieť vrátiť, a podľa mňa to bude obrovská pokuta, to sa môže kľudne vyrovnať aj tým 800 miliónov euro. Na jednej strane dostaneme 800 miliónov euro a predpokladám, že tu bude naozaj obrovská pokuta. Tu máme ďalších 800 miliónov, ktoré budeme musieť vrátiť za to, že sme si nedokázali splniť domáce úlohy. A tu je jeden pán, ktorý bol ministrom školstva, hovorí, že chce rušiť domáce úlohy a pritom tú svoju nezvládol. Vyhovárať sa teraz na pána Horeckého v mojom prípade by bolo nezodpovedné a ja sa mu chcem aj ospravedlniť, lebo časť kritiky ide aj na jeho stranu, ale minister Gröhling tu bol od roku 2020. Školský zákon sa ale začal pripravovať od roku 2021. Od roku 2020, odkedy sme nastúpili do tejto vlády, otravujem ministerstvo školstva s tým, aby sme prijali naozaj opatrenia k tomu, aby sme priniesli aj rómske deti do klasických základných škôl, aby nekončili iba kvôli tomu, že nevedia po slovensky v špeciálnych základných školách, lebo vybudujeme z nich naozaj generácie poberačov sociálnych dávok. A toto ja nechcem, toto je nechcem.
Napriek tomu však ministerstvo školstva sa na to bude pozerať zrejme ideologicky, ale nebudeme prijímať tu zákony, kde potrebujeme urobiť to politické rozhodnutie. Aj minister je politik, pán Gröhling je podpredsedom SaS-ky a mohol urobiť to politické rozhodnutie. Takisto ale mohol urobiť to politické rozhodnutie aj pán Horecký.
Je naozaj toho strašne veľa, viem, že sa ponáhľate domov, ale v tomto prípade je naozaj nezodpovedné, aby sme pri otváraní tak rozsiahleho zákona nemysleli na tých najzraniteľnejších, na tie najzraniteľnejšie rodiny, na tých najzraniteľnejších rodičov a najzraniteľnejšie deti. A netreba sa naozaj pozerať pri, pritom, že tento zákon hovorí o právnom nároku ako o niečom, čo rieši tento problém. Nie, v tých osadách sú stále nezodpovední ľudia a tam, kde je nezodpovedný rodič, musí nastúpiť zodpovedný štát, lebo iba v takom prípade naozaj si vieme povedať, že v takom prípade budeme vedieť vybudovať z tohto človeka plnohodnotného človeka, zodpovedného, ktorý bude v budúcnosti platiť dane, odvody, lebo bude na tej základnej škole a nebude na špeciálnej základnej škole, ktorá z neho vybuduje človeka, ktorý bude na úrade práce a nebude sa vedieť uplatniť na pracovnom trhu.
Rozumiem aj tomu konsenzu, o ktorom sme tu hovorili, alebo o ktorom tu hovorili moji predrečníci, a to bol konsenzus medzi ministrom Horeckým a ministrom školstva v prípade, ak by aj pán minister Horecký súhlasil s mojím návrhom o povinných materských školách pre deti od troch rokov, v tom prípade by SaS-ka nezahlasovala za ten zákon ako celok. Také tu boli dohody. Celé to maslo v tomto prípade ide na hlavu exministra Gröhlinga. A môžme sa tu tváriť naozaj ako svätý za dedinou, že ministra Gröhlinga sa nič netýka, že on tu urobil nejaké, nejaké zmeny v školstve, teraz prichádzame so segregáciou pri tomto návrhu zákona. Nie, so segregáciou sme mali prísť dávno a toto nerieši ale skutočne tie problémy v regióne, toto je len definícia segregácie a nie sú tu usmernenia, ako predísť tej segregácii, ako riešiť tú segregáciu tam dole, tá segregácia, tak ako povedal exminister Gröhling, má vyriešiť iba to, že tie súdne konania majú ísť rýchlo. A my chceme naozaj nechať tie školy, aby končili na súdoch, aby, aby súdy mohli reagovať rýchlejšie v rámci tejto definície? To fakt? Táto, poviem, alebo definícia, segregácia má riešiť toto? Nie, poviem, segregácia alebo definícia, segregácia má riešiť práve terén a práve deti v tých školách a škôlkach, aby sme naozaj tie deti nejakým spôsobom integrovali medzi sebou, a nie kvôli tomu, aby tie súdy mohli súdiť alebo teda rozhodovať rýchlejšie. Takto si to vykladá exminister Gröhling, aspoň toto je obraz naozaj človeka, ktorý viedol ministerstvo školstva.
Nesplnili sme si tú svoju domácu úlohu a obávam sa toho najhoršieho naozaj, že Európska komisia aj vzhľadom na to, že pán minister Horecký sa snažil naozaj z každej jednej strany, aby možno aj vyhovel tej smernici, ale obávam sa tomu, že Európska komisia si to vyloží presne tak isto ako ja, že tu nie je systematická zmena a nie je tu zákon, ktorý nedovolí naďalej segregovať, a jednoducho, aby tie deti z rómskeho prostredia alebo z marginalizovaného, alebo teda zo sociálne znevýhodneného prostredia končili v špeciálnych základných školách. Obávam sa toho.
A tak ako som povedal na začiatku, tak to hovorím aj teraz, že školský zákon ako taký sa neotvára každý deň, je to naozaj dlhodobý proces, aby všetky tie zákony spolusúvisiace boli menené a urobili sa tam zmeny. A, tak ako hovoril aj pán poslanec Ledecký, neviem, či tu je, ktorý, ja si myslím, že rozumie tej téme v rómskej komunite, ja sa čudujem, že prečo nechcel presvedčiť svojho kolegu zo SaS-ky k tomu, aby sme išli do takého opatrenia, ktoré zlepší život rómskej komunity. Možno teraz nie, ale uvidíme to o päť, desať, dvadsať rokov, kedy tie deti naozaj po aplikácii tohto základného kameňa budú mať inú, iný osud. A nebudú musieť piť vodu z potoka a nebudú musieť žiť ako na africkom kontinente, lebo budú môcť byť uplatnení na pracovnom trhu. Mrzí ma to.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja som vás, pán poslanec, pozorne počúval nielen dnes, ale aj v rámci prvého čítania a mal som až do tejto chvíle za to, že tie požiadavky, alebo možno slovo požiadavka nie je ten najsprávnejší výraz, ale tie argumenty, ktoré z vašej strany zazneli v rámci toho prvého čítania, sú pretavené niekde v konsenze tých návrhov, ktoré boli pripravené, pretože vychádzam z toho, že to je vládny návrh zákona. Ste súčasťou vládnej koalície a že teda jednoducho tieto argumenty, ktoré odzneli z vašej strany zhruba pred mesiacom, boli zapracované v dostatočnej miere. Čiže to pre mňa také nemilé, nemilé prekvapenie, že máte teda asi oprávnený pocit, že, že nie. Ale na druhej strane hovoríte o tom, že školský zákon sa neotvára každý deň, to je dobre, ale nie úplne vždy je to tak. Máme na tejto schôdzi, myslím, tri- alebo štyrikrát otvorený školský zákon, čiže ak by ste ešte cítil dať niekde pozmeňujúci návrh, tak je to možné v rámci poslaneckých návrhov, ktoré tiež pochádzajú z dielne vládnych strán, takže určite môžete uvažovať aj týmto smerom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Tak, vážený kolega, ja veľmi dobre rozumiem tvojej rozprave, pretože sme spolu poslancami v jednom poslaneckom klube OĽANO a viem, koľko si sa nachodil, nabehal a narokoval, čo sa týka tejto témy. Je to zanedbaná vec a my to pociťujeme a keď to budeme ďalej a ďalej odsúvať, tak sa to, ten problém, bude len prehlbovať. My sme to v OĽANO mali v programe. Chceli sme to presadiť, bohužiaľ, sme tam mali ministra, ktorého sme tam mali, a ani dva roky chodenia na ministerstvo nepomohli, aby sme to pretavili do nejakej tej legislatívnej podoby. Rozumiem ale aj problémom, ktoré pred školstvo postavila pandémia, respektíve možno aj kríza, čo sa týka vysokých cien energií a podobne, že školstvo riešilo skutočne veľké problémy. Ale aby za dva roky sa nič neudiali, za tri roky sa nič neudialo v tejto téme, aj mňa to mrzí.
Chcem ešte zareagovať na to, že vystúpil si tak preto a ja viem zo zákulisných rečí, že, že toto nejde meniť jednoduchým pozmeňujúcim návrhom, že to je omnoho komplexnejšia vec, ktorú by mali riešiť ministerstvá, a poviem, ministerstvo školstva, možno spravodlivosti, sociálnych vecí a možno financií. Takže nedá sa to riešiť nejakým, nejakým jednoduchým pozmeňovákom. Ďakujem pekne za tvoje vystúpenie.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja rozumiem tomu, čo hovoríte, ale rovnako si myslím, že je to komplexnejší problém a, samozrejme, že môžme prijímať nejaké čiastkové riešenia, či už formou, áno, zadefinovania segregácie, ale taktiež myslím si, že aj ten návrh, na ktorom sme sa dohodli, že na školách a v školských zariadeniach budú pôsobiť sociálni pracovníci, môže veľmi pomôcť tomu, aby sa pracovalo v teréne, aby sa pracovalo viac s rodinami, s deťmi. Takže ja budem veľmi rada o tejto téme ešte ďalej diskutovať v budúcnosti, tak ako povedal aj kolega, môžme otvoriť ten zákon, ale predpokladám, že až v ďalšom volebnom období, ale tá téma si zaslúži pozornosť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, ani nevieš, ako veľmi ti rozumiem, pretože som učila deti zo sociálne znevýhodneného prostredia a všetkým nám je jasné, že tieto deti potrebujú pomoc. A môžem potvrdiť to, že si sa dobýjal dva roky na ministerstvo školstva, je mi veľmi ľúto, že si nebol úspešný. Ďakujem.

Ďakujem pekne všetkým kolegom za faktické poznámky. Ja by som reagoval na pána poslanca Habánika. Nebolo to o tom, že som nebol vypočutý, ale, alebo teda moje návrhy neboli aplikované do, do, cez nejaký pozmeňovák do tohto návrhu zákona alebo do ďalšieho zákona, ale je tu naozaj potrebná spolupráca hlavne ministerstva školstva a ďalších rezortov, ktoré potrebujeme k tomu, aby sme uspeli naozaj k tomu komplexnému návrhu. A ja mám pripravený pozmeňovák, ale ak by som ho podal v takomto znení, tak by som hlavne tým deťom ublížil, a to nechcem. Lebo by som zasiahol tým pozmeňovákom deti, ktoré to nebudú potrebovať. To sociálne prostredie je jednoducho široké prostredie, ale nie je to prostredie jednoducho v takomto komplexnom znení možno tak určujúce k tomu, aby sme naozaj adresovali tú, tú, ten návrh zákona k tým deťom, ku ktorých nám, ku ktorému nás vyzýva Európska komisia. Týmto, týmto návrhom by som skôr ublížil širokej škále detí, a to nechcem.
Áno, tento problém, bohužiaľ, je tu naozaj od roku 2015, vkladal som do toho nádeje, táto vláda sa pod to podpísala, ja sám som sa podieľal na programovom vyhlásení vlády. Pán minister Gröhling so mnou ešte v roku 2021, myslím, že pred dňom Rómov 8. 4. stál na jednej tlačovke a rozprával o tom a dnes je to úplne ináč. Oni pripravili nejaký materiál, ktorý mi dali do ruky, ako sa to nedá uskutočniť, však to bude aj predmetom teraz nejakých mediálnych výstupov, v ktorých chcem odprezentovať do budúcna určite, a mám to pripravené, vlastne vyvrátenie všetkých tých faktov z ministerstva školstva, ktoré som dostal za tie dva roky.
Ďakujem pekne.

Dámy a páni, pozorne som vypočul, čo ste hovorili, ja som vďačný za vašu otvorenosť a úprimnosť, kedy dávate do spoločného priestoru svoje úvahy aj skúsenosti. Vzhľadom na čas budem naozaj stručný. Ale chcem povedať, že tiež ľutujem, že rokujeme zhruba v podobnom zložení, ešte o zopár poslancov menej, ako pri prvom čítaní. Želal som si, aby to dnešné rokovane bolo hneď po hodine otázok o pätnástej, žiaľbohu, boli tam predsunuté dva iné body, mali by sme viac priestoru a veľmi by som si želal, aby tu bolo 150 poslancov, pretože častokrát sme počuli deklarácie, že aká je to priorita vzdelávanie, výchova a na čom stojí prosperita tejto krajiny, ale stále tu vidím iba vás verných tejto téme, ktorí najčastejšie spolupracujete aj v rámci školského výboru, aj mimo neho. Veľmi pekne vám za to ďakujem, lebo aj keby tu bol čo len jeden z vás, tak by som teraz cítil privilégium, že môžem s vami o tom hovoriť. Tak sa dotknem len tých vašich najpálčivejších vecí, ktoré ste spomenuli, a nebudem sa opakovať, lebo niečo z toho sme už rozprávali pri prvom čítaní.
Pán poslanec Habánik, hovorili sme spolu o tých cykloch, vysvetľovali sme si to. Vy ste prejavili vtedy aj nejaké porozumenie tomu, že to vysvetlenie vám pomohlo vidieť, že to nie je tak ako to napríklad odborári interpretovali. Dnes chcem len reagovať na ten pozmeňujúci návrh len jedným vysvetlením, že v dnešnom, v dnešnej novele máme veľmi silný dôvod, prečo je tam napísané, že štátny vzdelávací program určuje ročníky do stupňov a nie ten zákon priamo. Je to z jednoduchého dôvodu, že práve aj tí, ktorí sa obávajú cyklov a chcú, aby to bolo overené, tak akoby nerozumeli tomu, že tieto najbližšie tri roky budeme overovať nové curriculum vrátane začlenenia cyklov na zjemnenie stupňov a budeme mať najbližšie tri roky súbeh dvoch štátnych vzdelávacích programov. V jednom vzdelávacom, v jednom štátnom vzdelávacom programe budeme mať 1. stupeň ohraničený ročníkmi 1. – 4., to je ten súčasný stav, a 2. stupeň 5. – 9. A nový štátny vzdelávací program ohraničuje 1. stupeň ročníkmi 1. – 5. a 2. stupeň 6. – 9. Preto nemôže zákon určiť, ktoré ročníky sú v ktorých stupňoch, ale musí to štátny vzdelávací program, lebo budeme mať v rámci experimentálneho overovania súbeh dvoch štátnych vzdelávacích programov. Ale, samozrejme, že môžeme o tom rozprávať ďalej v inom čase, lebo vidím a cením si váš záujem.
Pán poslanec Ledecký tu nie je, ale vy ostatní, s ktorými som tiež o tom komunikoval, či s pani poslankyňou Žitňanskou, s pánom poslancom Gröhlingom, myslím, že vám, pán poslanec Pollák, som poslal tú správu dnes. Tá úprava ospravedlňovania neprítomnosti v škole sa výrazne sprísnila. V jednom bode sa uvoľnila, ale v celkovom súčte sa výrazne sprísnila. Dovoľte mi stručne porovnať stav súčasný a stav, ktorý prináša novela. V súčasnom stave v prvej vete máte napísané, príslušného paragrafu, že zákonný zástupca, rodič, poťažmo zástupca zariadenia ospravedlňuje neprítomnosť žiaka v škole. Možno jedného dňa to tak bude, kedy táto spoločnosť dozreje na to, že budú tí rodičia považovať vzdelávanie svojich detí za totálnu prioritu. Dnes to tak nie je a to nie len v MRK, ako o tom hovoril Peter Pollák, ale nie je to tak ani v majoritnom obyvateľstve.
Zároveň tu upozorňujem na konflikt, ktorého sa, našťastie, nechytil žiaden právny spor, že keď zároveň máme v interných predpisoch škôl upravené sankcie, upravené opatrenia pri vynechaní neospravedlnených, teda neospravedlnených vynechaných hodín alebo dní zo strany školy voči rodičom, je to v rozpore priamo s touto prvou vetou, ktorá hovorí, že ospravedlňuje rodič. Prosím, ešte jednu vec uvážte. My týmto zákonom prinášame systém podporných nárokovateľných opatrení, medzi ktoré patrí aj doučovanie. 35 rokov som učiteľ, riaditeľ a manažér v školstve, ako aj niektorí z vás, a poznám tú prax. Predstavte si, že by dnes sme mali právny nárok na to, že si pýta rodič pre svoje dieťa doučovanie, pretože veľa vynecháva. Zároveň ten istý rodič ospravedlňuje, kryje to vynechávanie, čo je podľa mňa aj v určitom rozpore s povinnou školskou dochádzkou a teraz, keď by sme deťom, ktoré si to, lebo sú aj také deti a takí rodičia, uľahčujú. Namiesto toho, aby sme povedali, Anička, Ferko, seď v tej škole a rob to, čo treba, tak potom, lebo je to jednoduchšie, bude pani učiteľka povinná ako podporný nárok dávať tomuto dieťaťu doučovanie popoludní, lebo aj pre to dieťa je to komfortnejšie face to face s jednou pani učiteľkou, ako usilovať sa v kolektíve pracovať, detí, počas zorganizovaného vyučovania.
Mnoho neblahých dôsledkov by sa tu dalo popísať, ktoré z praxe poznáme. Preto je tam veľmi silná zmena, ktorá hovorí, už neospravedlňuje rodič, ospravedlňuje škola. Rodič o to len žiada a je tu jedna výnimka, ktorá vychádza z medicínskeho faktu, a to je, že infekcie netrvajú, ani ľahké ochorenia prosto tri dni. Tí pediatri po celom Slovensku povedali nám na rovinu. Oni nám nedali na výber. Povedali, končíme s vydávaním týchto potvrdení, pretože jednoducho nám to žiaden zákon, predpis v oblasti zdravotníctva neprikazuje. Bola to len naša dobrá vôľa a je vyčerpaná, lebo sme vyčerpaní my, povedali pediatri. A ich pôvodná požiadavka bola neobmedzene ospravedlňuje zákonný zástupca alebo minimálne desať dní. To, že sme sa dohodli na piatich dňoch, je výsledkom obrovského kompromisu a trpezlivej komunikácie aj s nimi, s pediatrami, so splnomocnencom vlády pre rómske komunity Jankom Herom a s ďalšími aktérmi.
Takže aj tento príklad demonštruje, že minister, ktorý ako ja nastúpi 4. októbra ´22 do menšinovej vlády, ktorá veľmi rýchlo sa ocitla v demisii a vo veľmi zložitých podmienkach parlamentnej demokracie, za týchto okolností naozaj je to umenie možného dostať do tohto zákona konsenzuálne maximum, maximum dobra pre tie deti. Ale, priatelia, kolegovia, chcem povedať, že to nie je málo. To, čo sa do tohto zákona dostalo, je z môjho pohľadu človeka z praxe totálna revolúcia v prístupe k deťom v školách. A vy, ktorí ste tiež z tohto prostredia, tomu rozumiete. Za 35 rokov alebo od teda osemdesiateho deviateho roku, nedá sa porovnať bývalý režim s týmto, nikdy sme si neposvietili, nepomenovali tie potreby detí, ktoré v škole sú. Táto republika dopustila segregáciu, ktorá sa prehlbuje, a ten začarovaný kruh, z ktorého je veľmi ťažké tie deti vytiahnuť.
Systém podporných opatrení, sociálni pracovníci, masívne podporenie podporných tímov na školách, historické otvorenie stredného manažmentu, nastavenie na kurikulárnu reformu, to sú veci, ktoré školám, ktoré hovoria o svojom poddimenzovaní, podfinancovaní, nepripravenosti, o tom, že pedagogické fakulty robia nábor, nie výber, že tie veci nemá kto robiť a nevedia ich robiť mnohí kvalitne, je to mimoriadne ambiciózne. Čiže áno, nesplnilo sa to, čo je presvedčený celým srdcom, celým svojim ja pán poslanec Pollák, že povinné predprimárne vzdelávanie pre deti od troch rokov zo SZP by urobilo razantný krok v tomto. Úprimne poviem, že sme sa v tomto nevedeli zhodnúť, ale zároveň, či by sme sa aj zhodli alebo nezhodli, nebolo to uskutočniteľné za týchto podmienok. Som rád, že ste to aj vy uvideli a že ste to tak skonštatovali.
Ten infringement je na základe stavu, ktorý začal v roku 2015. Samozrejme, segregácia nezačalo v 2015, je to dlhodobý historický jav v našej krajine a nedá sa ani revolučným zákonom zmeniť, ani v priebehu jedného volebného obdobia, nieto ešte v priebehu pár mesiacov. Inklúzia, desegregácia, znovu to zopakujem, sú ťažiskovým obsahom novely školského zákona. Ideme tak ďaleko, že mnohí učitelia, ale aj rodičia detí, ktoré nemajú takéto problémy, nás vystavujú ťažkej skúške, keď hovoria, že nás nezaujíma to väčšie, akoby väčšinové intaktné žiactvo detí, ktoré nemajú, povedzme, žiadne znevýhodnenie alebo zdravotné problémy a že sa im veľmi málo venujeme. Medzi, viete, v zborovniach a v kabinetoch nie je tak naklonené ani myseľ, ani srdce všetkých učiteľov ako vaše, ako aj moje, že s týmto musíme pohnúť, lebo to dlhujeme nielen MRK, ale celému systému SZP, ale aj bežným deťom. Bude veľmi ťažké to presadiť, aby, aby sme to presadili do praxe, preto som veľmi rád, že tento zákon prináša veci, ktoré som tu ani nespomenul.
Ja som vo svojom úvodnom slove veľmi stručný, lebo som bol o to aj požiadaný a vedel som, aká je hodina a vážim si, že ste predĺžili ten čas rokovania, pretože som chcel dať priestor vám, ktorí ste sa prihlásili do rozpravy, lebo mne sa veľmi žiadalo povedať, čo všetko bolo treba urobiť a sa v tomto krátkom čase urobilo a čo to všetko prináša. Vedel by som o tom hovoriť od rána do večera v kuse, pretože toho, čo tam je obsiahnuté, je naozaj veľa a o konkrétnych veciach. No však podstatnejšie bude než to, čo je tam obsiahnuté v rámci desegregačných opatrení, bude, ako to dovedieme do praxe. Preto vám všetkým želám, aby ste aj v najbližších voľbách uspeli a aby ste mohli pokračovať v tom úsilí, ktoré som ja za ten krátky čas s vami mohol zdieľať a ktoré si veľmi vážim.
No tak to je asi na záver všetko, už mi ostáva len dúfať, že aj v utorok, snáď, uvidíme, ako sa to navrhne, to hlasovanie, tak zvíťazí vecnosť nad povrchnou politikou kto z koho a že tento doslova historicky civilizačný zákon pre školstvo a vzdelávanie získa potrebnú podporu v parlamente. Ďakujem vám všetkým za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem vám, kolegyne, kolegovia, hlasovanie bude v utorok o jedenástej hodine. Prajem pekný večer.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Príjemný deň, dámy a páni, spolu s Richardom Takáčom predkladáme na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Dôvodom predloženia návrhu je extrémne nežiaduci cenový vývoj životne dôležitých výrobkov a súčasne nedostatočná, resp. mizivá reakcia verejnej politiky v oblasti cien a cenových orgánov. Rešpektujeme skutočnosť, že v podmienkach trhového hospodárstva má štát obmedzené možnosti ovplyvňovania vývoja spotrebiteľských cien. Obmedzené však neznamená žiadne možnosti. Opakujem. Obmedzené neznamená žiadne možnosti.
Prvotnou príčinou ľahostajnej reakcie na skutočne extrémne nežiaduci cenový vývoj nie je absolútne nevhodná právna úprava v predmetnej oblasti, skôr polarizovaný pohľad na verejnú politiku v oblasti cien. Buď cenové orgány nevykazujú žiadnu aktivitu, alebo sa diskutuje o opačnom póle, to znamená, čo by v danej situácii urobila cenová regulácia. A tak to v tom celom priebehu vývoja Slovenskej republiky aj pokračovalo. Nakoniec sa úplne rezignuje na nástroje a opatrenia verejnej politiky v oblasti cien vrátane opatrení na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja a v lepšom prípade sa uplatnia alebo uprednostnia nástroje kompenzačné, čo sa, samozrejme, musí zaplatiť zo štátneho rozpočtu.
Účelom návrhu zákona nie je vstupovať do právnej úpravy opatrení na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja. Predmetom návrhu zákona je zdokonalenie právnej úpravy v pôsobnosti niektorých cenových orgánov, koordinovanejšieho postupu cenových orgánov a kontrolných mechanizmov vo vzťahu k reálnemu výkonu existujúcich kompetencií cenových orgánov.
Návrh zákona obsahuje zdokonalenie právnej úpravy pre uskutočňovanie verejnej politiky v oblasti cien, doplnenie ďalších kompetencií pre ministerstvo financií a najmä doplnenie pôsobnosti vlády v oblasti cien a cenového vývoja vrátane zavedenia štandardného nástroja správy predkladanej vládou Národnej rade Slovenskej republiky každoročne v prvom štvrťroku o cenovom vývoji dôležitých výrobkov, opatreniach na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja, plnení koncepcie cenovej politiky a uplatňovaní zákona 18/1996 Z. z. Súčasne sa vytvorí priestor pre uplatňovanie kontrolnej právomoci parlamentu voči výkonnej moci a verejnej politiky v oblasti cien.
Ku konkrétnym navrhovaným zmenám.
Prvá z nich sa dotýka koncepcie cenovej politiky. Ako už bolo zdôraznené, aj v podmienkach trhového hospodárstva úlohu ústredného orgánu štátnej správy v oblasti cien a cenovej kontroly plní ministerstvo financií. Tak je to vo veľkom kompetenčnom zákone. Z tohto jeho postavenia už viac ako dvadsať rokov vyplýva aj oprávnenie a povinnosť vypracovať koncepciu cenovej politiky. Táto koncepcia má významným spôsobom určovať podobu, vecné zameranie a mieru akčnosti verejnej politiky v oblasti cien. Na základe skúseností, ktoré mám z činnosti v zbore poradcov predsedu vlády v celom období našich vlád, zároveň viem, ako ťažké bolo doslova vydolovať koncepciu od ministerstva financií. Bolo to najmä preto, že ten vývoj o deregulácii a čo najmenšej úlohe štátu v tejto oblasti sa premietal v celej činnosti alebo celého vývoja Slovenskej republiky. Nová vláda, ktorá nastúpila v roku 2006, zahrnula vypracovanie tejto koncepcie do programového vyhlásenia a tak ho aj splnila.
Nachádzame sa na konci VIII. volebného obdobia, hovoríme o extrémne nežiaducom cenovom vývoji životne dôležitých výrobkov a o koncepcii cenovej politiky ani chýru, ani slychu. Aj z týchto dôvodov predkladáme túto novelu.
Jedným z najdôležitejších nástrojov verejnej politiky v oblasti cien je využívanie informačného systému, ktorý zároveň nezasahuje do trhového prostredia. Preto sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti ministerstva financií o každoročné predloženie informácie o výsledkoch využívania tohto informačného systému na vládu. Súčasne sa do pôsobnosti ministerstva financií dopĺňa kompetencia, aby za účelom vyhodnocovania vývoja cien zabezpečovalo súčinnostné väzby so Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Nakoľko vývoj cien má významný vplyv na vývoj životnej úrovne a sociálno-ekonomický rozvoj, je opodstatnené využívanie údajovej bázy generovanej štátnou štatistikou aj pre potreby cenových orgánov.
A nakoniec sa navrhuje zavedenie povinnosti ministerstva financií predkladať správu s návrhom riešení na prerokovanie vládou, ak nastane výrazne nepriaznivý cenový vývoj výrobkov, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť ministerstva... v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Podľa existujúcej kompetencie ministerstvo pôdohospodárstva je povinné, ak nastane výrazne nepriaznivý cenový vývoj pri vybraných potravinárskych výrobkoch, všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť rozsah, spôsob stanovenia a ostatné podrobnosti nevyhnutné pre určenie ekonomicky oprávnených nákladov u predávajúceho. Za účelom zosúladenia verejných politík sa navrhuje, aby ministerstvo pôdohospodárstva informovalo o tejto skutočnosti Protimonopolný úrad Slovenskej republiky. Neuplatňovanie tejto koncepcie zo strany ministerstva pôdohospodárstva, ak nastane výrazne, takýto výrazne nepriaznivý vývoj pri vybraných potravinárskych výrobkoch, je zrejmé a bez akejkoľvek reakcie vlády a, samozrejme, tiež Národnej rady Slovenskej republiky.
Ešte v apríli v roku 2022 sme spolu s kolegami poslancami Kamenickým a Tkáčom predložili návrh jedného veľkého uznesenia, ktoré malo riešiť tieto otázky, malo žiadať aj, ako plní kompetencie ministerstvo financií, pôdohospodárstva, vláda. Samozrejme, vládna väčšina odmietla čo len rokovať o tomto návrhu.
Rovnako ako tomu bolo u ministerstva financií aj u ministerstva pôdohospodárstva, sa navrhuje zavedenie povinnosti predložiť správu s návrhom riešení na prerokovanie vládou Slovenskej republiky v prípade výrazne nepriaznivého cenového vývoja pri predaji vybraných potravinárskych výrobkov konečnému spotrebiteľovi.
K Slovenskej obchodnej inšpekcii. Pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie je upravená zákonom o štátnej kontrole vnútorného trhu. Súčasne podľa zákona o cenách je cenovým orgánom s odkazom práve na zákon o štátnej kontrole vnútorného trhu. Za účelom zdokonalenia uvedenej právnej úpravy sa v § 4 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu rozširuje pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie. Rozširuje sa oprávnenie Slovenskej obchodnej inšpekcie ako cenového orgánu podľa zákona č. 18/1996 o cenách vykonávať cenovú kontrolu a uskutočňovať konanie o porušení cenovej disciplíny pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb konečnému spotrebiteľovi.
V § 10 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu, ktorý upravuje spoluprácu obchodnej inšpekcie s orgánmi verejnej správy a združeniami na ochranu spotrebiteľa, sa dopĺňa úprava jej spolupráce s cenovými orgánmi, najmä aby sa obchodná inšpekcia podieľala na vypracovaní a uskutočňovaní koncepcie cenovej politiky, predkladala podnety na zlepšenie práv... na zlepšenie právnej úpravy a zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja a cenovej kontroly a podávala návrhy na zdokonaľovanie informačného systému. Vcelku sa jedná o zdokonalenie právnej úpravy inštitucionálnej roviny pre uskutočnenie verejnej politiky v oblasti cien.
Navrhuje sa účinnosť od, právneho predpisu od 1. augusta 2023.
Dámy a páni, záverom si dovolím zhrnutie.
Po prvé, vývoj cien, ich nekontrolované, neodôvodnené zvyšovanie má priamy vplyv na životnú úroveň občanov, rast chudoby, prehlbovania nerovností a zároveň má vplyv na celý sociálnoekonomický rozvoj.
Po druhé, v Slovenskej republike stále prebiehajú spory o úlohe hospodárstva v spoločnosti a samoregulačných mechanizmoch. Postupne tak došlo aj k znižovaniu vplyvu štátu na cenovú stabilitu. Časť politickej elity cieľavedome presadzovala a presadzuje názor o nezlučiteľnosti trhového hospodárstva a verejnej politiky v oblasti cien a cenového vývoja.
A po tretie, verejné politiky, ich obsah, subjekty, ktoré tam majú vyvíjať činnosť, musia mať zákonný rámec, jasne vymedzené kompetencie a nástroje. Tak to musí byť aj pri realizácii verejnej politiky v oblasti cien s cieľom zabrániť nežiaducemu cenovému vývoju.
Ďakujem za pozornosť a prosím o vašu podporu.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi vystúpiť ako spravodajcovi k tomuto návrhu zákona, v prvom čítaní k návrhu zákona poslancov Národnej rady Vladimíra Faiča a Richarda Takáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 128/2002 o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1647).
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona, do ktorej sa hneď ako prvý aj hlásim.