90. schôdza

Ďakujem za slovo. Najskôr informáciu jednu.
Bol som autorom a spoluautorom prvých dvoch zákonov o obchodných reťazcoch a u toho prvého aj predkladateľom, ktorý bol schválený v parlamente, potom ho prezident nepodpísal v tom čase a už nebol parlament schopný prelomiť toto veto prezidenta. Pri spracovávaní týchto návrhov zákonov som sa dostal k informáciám vo vzťahu obchodne reťazce, prvá výroba, prvovýroba poľnohospodárska a, samozrejme, aj potravinári.
Musím povedať, že museli sme definovať veci, ako je ekonomická sila, ako je zneužívanie a iné pojmy, ktoré, samozrejme, pre potreby toho zákona boli potrebné. V tom ďalšom procese vplyvom deregulácie boli najzásadnejšie veci, ktoré hovorili o regulácii aj z hľadiska tej predajnej plochy a umiestnenia reťazcov v tých počiatkoch v prvej teda, na konci, na začiatku roku 2000, boli z týchto zákonov dané von.
A tu chcem povedať, že, pán poslanec Viskupič, ja s vami súhlasím, to, čo ste povedali. Máte absolútnu pravdu, len problém je v jednom. Tá pravda, o ktorej hovorím, je dôsledkom deregulácie, nie regulácie. To je váš omyl veľký, ktorý tu prezentujete a ktorý, a ja ho beriem, je to vaše legitímne právo, ale to je aj historicky takto postavené. Takže je to naozaj dôsledok deregulácie a nie regulácie. Pretože ak má niekto takú ekonomickú silu, ktorý k tomu teda, ako sa hovorí, odrovná celú konkurenciu, tak to treba brať, samozrejme, do úvahy. A inak obchodné reťazce priniesli neskutočne novú kultúru predaja. To je treba povedať absolútne.
Ďakujem.

Pán predseda výboru Karahuta s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, Maroš, za vecné vystúpenie, ja som ozaj rád, že celá tá diskusia sa vedie v takej vecnej, odbornej polohe, neriešime tu politiku nejakú, nepolitikárčime, ale treba si uvedomiť, že tá regulácia nie je tak jednoduchá, ako si myslíš, že teraz štát stanoví nejaké stropy a marže a Európsky súdny dvor sa na nás bude pozerať. No nebude sa na nás takto pozerať. Tie pravidlá, pokiaľ chceme byť členmi toho voľného európskeho priestoru, tak musíme dodržiavať, ale na druhej strane preto je dobré, že sa o tom bavíme, že hľadanie rieše... hľadáme riešenia nie pre bežný život, ale pre krízové situácie, aby sme mali dopredu nastavené, pretože tie krízové situácie majú spoločné charakteristiky. Raz to môže byť covid, raz to môže byť niečo iné, ale vždycky je tým, jedným zo synonymom je destabilizácia cien na trhu.
Čo sa týka toho, že nejaký reťazec urobí nejakú odbytovku, no nie je to také jednoduché, pretože tí ostatní sú konkurenti. On keby umelo zvýšil cenu a na to si nabalil nejakú tú minimálnu prirážku, keby k tomu došlo, tak tí ostatní, čo nemajú tú odbytovku, tak by ho, z neho podlezú a spravia ho konkurencie neschopným. Nie je to až tak jednoduché.
Ale na druhej strane my máme, my máme aj zákon o neprimeraných obchodných podmienkach, už aj tam sú stanovené tie pravidlá. Veď napríklad významným nástrojom regulácie cien je to, že nemôže predávajúci predávať pod nákupnú cenu. To je významný nástroj, lebo tým pádom by zlikvidoval konkurenciu silný obchodný reťazec za niekoľko mesiacov. Ale v situáciách, ako je napríklad teraz, čo riešime, alebo obdobie sucha, alebo povedzme vidíme v Anglicku, že sa, že sa na prídel dáva zelenina, môže byť za chvíľočku, že príde veľké sucho a bude na prídel, bude na prídel práve napríklad cukor alebo niečo podobné, štát musí byť nástroj, ako vyhodnotí túto situáciu, a preto by mal mať povinnosť tento nástroj regulačný spustiť.

Teraz pán predseda Susko s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Viskupič, hovorili ste o tom, že zavedenie opätovnej evidencie je, nie je potrebné a že je to zbytočná administratívna záťaž, pretože tu máme trhový mechanizmus a mal by to všetko riešiť trh. S týmto nemôžem súhlasiť a ja poviem aj argument v prospech trhového mechanizmu a v prospech konkurencie na trhu, pretože my síce v súčasnosti, keďže riešime práve reguláciu, ktorá by sa mala zaviesť za splnenia podmienky toho, že sa ohrozila cenová stabilita alebo dostupnosť tovarov, to znamená z hľadiska koncových cien, ktoré vy hovoríte, že by mali riešiť sami spotrebitelia, ale tu môže nastať aj iná situácia. Tu môže nastať aj situácia napríklad, ktorá vyvolá nedostatočne rozvinuté konkurenčné prostredie, a to je tiež oblasť, ktorá ak nastane, tak cenový regulačný orgán môže zaviesť cenovú reguláciu. A na to, aby to vedel vyhodnotiť, takisto potrebuje tie, tú evidenciu údajov a vývoja cien.
Čiže ja si nemyslím, že tá evidencia je samoúčelná a že štát, príslušné štátne orgány, a to najmä cenový regulačný orgán a orgán dohľadu, by nemali mať prístup k týmto údajom, pretože tak ako by to malo slúžiť na cenovú reguláciu v prípade, ak zlyhá trh z hľadiska koncových cien alebo cenovej stability a dostupnosti tovarov, tak takisto štát môže regulovať aj v prípade nízko rozvinutého konkurenčného prostredia a na to tiež potrebuje nejaké dáta. To tiež si nevie ako vycucať z prsta a z brucha, aby, aby v prípade takomto mohol tú reguláciu zaviesť, ktorá je, naopak, v prospech trhového mechanizmu a v prospech konkurenčného prostredia. Čiže ten argument, že, že štát nepotrebuje tieto údaje, je podľa mňa nie správny.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Viskupič, môžete reagovať na faktické.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne kolegom aj za pripomienky.
Ja si myslím, pán kolega Faič, veď v tomto sa aj inak že zhod... my zhodneme, proste úloha štátu je ochraňovať konkurenciu. To je presne tá úloha štátu, súhlasím, hej. Áno, len teda momentálne sa bavíme o cenovej regulácií, hej? A toto, toto je tá nezhoda, že ja si myslím, že toto nie je ochraňovanie konkurencie, to je práve opačne. To, to, to bráni, aby sa tá konkurencia rozšírila. Toto je ten, akoby ten filozofický asi, asi rozdiel. A ešte raz, ak tie ceny sú vyššie, a teda je tam vyššia realizovaná marža, zisk alebo už akokoľvek to nazveme, tak to je vlastne to, čo pomkne niekoho, aby na ten trh prišiel, hej? Aby, aby proste vznikli, vznikli nové, nové predajne alebo teda nové siete.
No, čo sa týka ku kolegovi Karahutovi. Jaro, jasné, predávať pod nákupnú cenu, proste to, to je zasa, to je zase len legitímny nástroj proste na ochraňovanie konkurencie, pretože presne tak, akože tak ako si povedal, veľký, silný hráč by takto vedel zlikvidovať všetkých malých a zrazu vytvorí monopol. Čiže áno, ešte raz, proste úloha štátu je ochraňovať konkurenciu, to, to sa zhodneme. Len teda musíme hľadať, a to sa tu celý deň bavíme, tie správne prostriedky, že ako, ako vlastne tej, tej veci pomôcť. No, toľko.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú. O slovo požiadal v záverečnom zhodnotení rozpravy pán navrhovateľ Takáč.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, v prvom rade by som chcel poďakovať za veľmi konštruktívnu diskusiu k tejto téme, čo sa týka cien potravín, myslím si, že od rána od deviatej veľmi dobrými vystúpeniami kolegov aj niektorých z koalície. Zhodnotili sme a zhodnotili to aj poslanci koalície, že tie vysoké ceny sú tu a treba ich riešiť. Realita je tá, že reálne v tom, pri tých cenách sa nejakým spôsobom nepomohlo, ale, samozrejme, to vyžaduje viacerých kro... viacero krokov, ktoré treba zrealizovať. Je úplne legitímne, že máme my iný pohľad v strane SMER – slovenská sociálna demokracia na to ako napríklad pán kolega Viskupič z SaS, kde my hovoríme o tom, že štát má byť silný proste, suverénny, má vstúpiť do určitej regulácie, pokiaľ klasický štandardný trh a normálne nejaká, nejaký spôsob zlyhal. A tuto, bohužiaľ, je zlyhanie. To by som mohol o elektrine a o burze, ktorá zlyhala, tiež hovoriť veľmi dlho, ale je to náš pohľad. My by, my proste by sme to už dávno riešili a zasiahli do toho z pohľadu silného štátu.
Samozrejme, hovoril pán Viskupič aj o tom, že to môže ísť na úkor napríklad aj kvality potravín. No, však my sme tu mali v minulosti za nás, kde sme začali riešiť dvojitú kvalitu potravín, kde sme zistili, že v Nemecku proste ten istý výrobok obsahuje, má úplne iné zloženie ako na Slovensku, a zistili sme, že sme sa, v zásade občania Slovenskej republiky boli takými druhoradými občanmi Európskej únie, keď sa sem dovážali nekvalitnejšie potraviny toho istého druhu.
A úplne také zhrnutie, no samozrejme, my vieme, že jedným opatrením nevyriešime to rapídne zvyšovanie cien potravín, ale to musí byť sumár rôznych, by som povedal, krokov a riešení, ktoré treba riešiť. Jednak sú to sociálne odvody, kde teda som rád, že aj pán kolega Viskupič povedal, že je to určitým spôsobom dobré riešenie, to znamená, že napríklad riešime to odpustenie polročné sociálneho poistenia pri zamestnancoch v potravinárstve. Ďalší krok máme napríklad rozšírenie zoznamu potravín dépeháčky 10 %, rozšírenie tohto zoznamu. Samozrejme, ďalší krok môže byť zníženie pri nejakom základnom zozname potravín, na pol roka znížime dépeháčku na 3 %. Samozrejme, ďalší krok by bol viacej finančných prostriedkov zo strany štátu pre potravinárov a poľnohospodárov. Ďalej napríklad, čo zvyšovalo veľmi ceny a to nielen tu, boli samotné vysoké ceny elektrickej energie, kde zlyhala burza v Lipsku a proste neúmerne, keď vyrobíme za 40, tak nemôžme ich nakupovať za 500. Vieme, že potravinári a poľnohospodári sú zahrnutí v kritickej infraštruktúre, tak ich možnože dostať do štádia, že budú mať regulovanú cenu, tým pádom nižšie náklady, pomôžeme, ďalší krok.
Samozrejme, aj spomínaný zákon z ´96., zákon o regulácii cien nejakým spôsobom. My hovoríme o tom, že treba spraviť analýzu, ministerstvo financií, a nastaviť nejaké riešenia. Tých spôsobov, samozrejme, je mnoho, veľa, ale my musíme nejako začať a my sme začali tým, že sme predložili tri zákony do Národnej rady, ktoré reálne toto celé môžu naštartovať plus k tomu môžu byť nastavené ďalšie rôzne formy, akým spôsobom do toho štát, vláda môže pristúpiť, ale sme na začiatku.
Chcem poďakovať za konštruktívnu diskusiu a chcem apelovať aj na kolegov z koalície, aby tieto tri zákony podporili. Ďakujem veľmi pekne.

Pán spravodajca má záujem rovnako o záverečné slovo. Nech sa páči.