90. schôdza

Chcel by som poďakovať, že vôbec tieto zákony boli nakoniec prijaté a že sme mohli o nich hovoriť. Musím ale na druhej strane povedať, že o týchto zákonoch sa malo hovoriť dávno, minulý rok v septembri, kedy sme predkladali tieto návrhy. Nie je tu žiadna politika, treba si uvedomiť vážnu situáciu, že na Slovensku je na hranici chudoby 1,5 milióna ľudí, to je 700-tisíc dôchodcov, ktorí nemajú priemerný dôchodok. To je 600-tisíc ľudí, ktorí sa pohybujú s minimálnou mzdou, to sú invalidní dôchodcovia, to sú matky, ktoré sú samé s jedn... proste slobodné matky. To sú ľudia, ktorí sú na hranici chudoby.
Páni, zlyhali ste na celej čiare! Nakoniec to potvrdili aj vaši poslanci, ktorí tu povedali, či to bol pán Kuriak, či to bol, či to boli ďalší. Čiže tá, o tejto téme sme mali ďaleko skorej hovoriť. Nakoniec tu ukázal okrúhly stôl, povedali to predsa ľudia, ktorí s to... v tejto brandži pracujú. Priatelia, zlyhali sme všetci, či koalícia, aj opozícia, pretože sme nespravili pre tých ľudí nič. Je to naša hanba!

Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi navrhovateľovi aj spravodajcovi a budeme o ňom hlasovať v utorok o jedenástej hodine.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže rokujeme bez obedňajšej prestávky, pokračujeme ďalej, samozrejme, v programoch, ktoré sme mali naplánované, a tým je prerušená rozprava v druhom čítaní o návrhu poslancov Svrčeka, Karahutu a Lukáča na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy, je to parlamentná tlač 1498.
Pán navrhovateľ Svrček za skupinu poslancov už je na mieste, rovnako pani spravodajkyňa poslankyňa Zita Pleštinská. Ďakujem. To znamená, že môžeme pokračovať v rozprave.
Ďalším v poradí z ústne prihlásených rečníkov do rozpravy je pán poslanec Jaromír Šíbl, ktorému odovzdávam slovo, a po ňom vystúpi pán navrhovateľ v rozprave Miloš Svrček.
Pán poslanec Šíbl, máte slovo.

(Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Jaroslava Karahutu a Jozefa Lukáča na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy, tlač 1498.)

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, čo odznelo v doterajšej rozprave, na začiatku svojho vystúpenia dávam návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky hlasovala o tom, že tento návrh zákona vráti predkladateľovi na dopracovanie podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku.
A teraz by som len stručne prebehol niektoré zásadné pripomienky, ktoré boli vznesené aj ministerstvom životného prostredia, aj odbornou verejnosťou k uvedenému návrhu.
Jedna zo zásadných pripomienok sa týkala poplatkov. Sčasti je to riešené pozmeňovacím návrhom pani poslankyne Zity Pleštinskej, takže to by som preskočil.
Potom otázka informačného systému. Úrad do dnešného dňa nevytvoril ani zadanie na tento informačný systém a nebolo začaté ani jeho verejné obstarávanie. Čiže v súčasnosti nie je jasné, kto bude mať právo nakladať s informáciami v tomto informačnom systéme ani komu bude tento informačný systém patriť.
V novele zákona č. 200/2022 o územnom plánovaní sa zavádza tzv. digitálny obraz Slovenska ako referenčná databáza údajov, ktorého vytvorenie bude stáť pravdepodobne desiatky miliónov, možno viac. V súčasnosti teda nie je jasné, kto bude majiteľom toho digitálneho obrazu. Digitálny obraz má byť pritom povinne používaný pri územnom plánovaní a povoľovaní. Fyzické aj právnické osoby budú mať povinnosť odovzdávať údaje do tohoto systému. De facto tento systém vznikne ako konkurencia pre súčasný kataster a myslíme si, že naozaj to neslúži k efektívnemu míňaniu prostriedkov štátu.
Ďalším okruhom problémov je presun kompetencií zamestnancov a majetku z Ministerstva dopravy Slovenskej republiky na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu, ktorý by mal byť aj špeciálnym stavebným úradom. To však neplatí v prípade stavieb, ktoré podliehajú procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. V zákone č. 201/2022 Z. z. o výstavbe je stanovené, že v prípade stavieb podliehajúcich posudzovaniu vplyvov na životné prostredie presun kompetencií stavebného úradu na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Napriek tomu v tomto návrhu zákona sa novelizujú dopravné zákony – cestný, dráhový, letecký – takým spôsobom, že na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky sa prenášajú kompetencie súčasných špeciálnych stavebných úradov Ministerstva dopravy Slovenskej republiky pre diaľnice, železnice, letiská vrátane delimitácie majetku, záväzkov či zamestnancov. Čiže napríklad hoci také diaľnice má podľa nového zákona povoľovať ministerstvo životného prostredia, úrad si preberá všetkých zamestnancov vrátane majetku z existujúceho stavebného úradu na Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky pre diaľnice. Nie je teda zrejmý vzťah k stavbám, ktoré podliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, pre ktoré podľa § 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 201/2022 o výstavbe má byť špeciálnym stavebným úradom práve Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Takýchto nezrovnalostí je v návrhu viacej.
Ďalším problémovým bodom je zrušenie tzv. zadania ako základného nástroja územného plánovania. Do zákona č. 200/2022 o územnom plánovaní bola na základe výsledkov rozporových konaní vložená povinnosť mať ako podklad pre územný plán tzv. zadanie. Toto zadanie definuje základné štruktúry územného plánu, napríklad stabilizácia hranice lesa, zelených plôch, rozvoj obce a podobne. Každé zmeny a doplnky pritom musia byť v súlade so zadaním. Bez takéhoto zadania by sa mohla napríklad vedľa obytnej štvrte kedykoľvek zadefinovať napríklad nová priemyselná zóna. Napriek tejto dohode novela navrhuje, že toto zadanie už nebude záväzným podkladom pre vypracovanie zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie.
Ďalším veľkým okruhom problémov aj zdrojom problémov je zrušenie záväznosti podkladov v oblasti pamiatkovej starostlivosti a ochrany životného prostredia. Predkladaný návrh navrhuje zrušiť záväznosť týchto podkladov v oblasti životného prostredia a pamiatkovej starostlivosti v celom procese územného plánovania, čo ako možno s istotou očakávať, bude mať fatálne dôsledky či už na ochranu pamiatok, alebo na ochranu životného prostredia vrátane prírodných hodnôt.
Ďalším okruhom závažných problémov je vynechanie obcí z celého stavebného konania. Schválený zákon o výstavbe okrem toho, že odoberá stavebné úrady obciam, tak im dokonca ani neumožňuje sa v stavebnom konaní vyjadriť, nakoľko už nie sú viac dotknutým orgánom. Ich jediným vyjadrením má byť tzv. stanovisko k súladu s územným plánom. Pritom práve obec má zvyčajne najlepšie vedomosti o miestnych pomeroch a je preto nevyhnutné, aby napríklad pri veľkých stavbách, líniových stavbách, ako sú stavby diaľnic a podobne, mala možnosť pripomienkovať celý stavebný návrh.
V tejto súvislosti je problém aj tzv. pohlcovanie ostatných stavieb tzv. hlavnou stavbou, keďže súčasný návrh stavebného zákona stanovuje, že ak stavebný zámer obsahuje viacero stavieb, rozhodnutie o povolení stavby vydá ten stavebný úrad, ktorý je príslušný na rozhodnutie o hlavnej stavbe. Ostatné stavebné úrady majú v tomto konaní postavenie len dotknutého orgánu. Hlavnou stavbou je stavba, ktorá určuje účel stavebného zámeru. Toto je v zásade ťažko akceptovateľné, skôr by som povedal neakceptovateľné, nakoľko napríklad prípojky vody, kanalizácie, čistiarne odpadových vôd, pozemné komunikácie, železničné prípojky a iné špeciálne stavby v súčasnosti teda podľa tohoto návrhu nemôžu byť povoľované všeobecným stavebným úradom len z toho dôvodu, že sú súčasťou inej stavby, napríklad priemyselného podniku.
Z uvedených dôvodov aj z dôvodov nerešpektovania dohôd, ktoré boli pri schvaľovaní predchádzajúcich zákonov, ktoré som spomínal v oblasti územného plánovania a výstavby, dávam návrh, ktorý som hovoril na začiatku.
Ďakujem. Skončil som.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie.
Pán poslanec Svrček ako prvý.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vyjadrím sa k tomu systému raz a navždy. Ja som to aj včera povedal vo faktických poznámkach aj v rozprave, je to štátny systém. Už naozaj počúvajte, že čo rozprávam, je to štátny systém. Veď ešte aj pán poslanec Kremský sa tým chválil, že donútili pána podpredsedu vlády, aby to dali do štátneho systému, tak už nerozprávajme o niečom inom. Konkurenciu katastru nerobíme, dohodli sme sa aj v rámci predloženého pozmeňujúceho návrhu s pani spravodajkyňou. Asistent geodézie zostáva na úrade geodézie. Úrad odtiaľ bude brať len údaje a na nich potom bude stavať. Presne tak, ako sme sa s úradom aj geodézie bavili. Tak prečo furt otáčate tieto fakty?
K delimitácii z dopravy. Úrad sa stará o vlastné kapacity, ministerstvo životného prostredia sa má starať o tie svoje. Zadanie zrušené nebude, lebo aj túto tému ste otvorili. Rozprávate úplne veci, ktoré sú hlúposti podľa môjho názoru. Už včera vám to aj pani spravodajkyňa vysvetlila, že tieto časti po dohode s ňou ostávajú a budú zachované, ako sú, ako sú v súčasnosti. Prečo furt otáčate tieto fakty?
Z vystúpení, čo sme aj včera videli, aj teraz, čo som bol toho svedkom, tak jednoducho vy ste sa pripravili na koordinovaný útok na tento zákon, len teda problém je ten, že vytýkané veci, ktoré ste tu aj teraz otvárali, sú už riešené pozmeňujúcimi návrhmi, či už sú správne poplatky, obstarávanie zadania územných plánov, vzťah s katastrom a iné veci, ktoré boli vytýkané, sú už v platnom zákone. Štátny systém Urbion, princíp, že hlavná stavba pohltí vedľajšiu.
Čiže všetko to, čo ste tuná vytýkali, je riešené aj pozmeňujúcimi návrhmi, resp. aj v návrhu zákona. Tak ja neviem, že čo stále otáčate a vytvárate tuto pred verejnosťou nejaké mylné informácie.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Pleštinská s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený kolega, ktorý bol teraz v rozprave, Jarko Šíbl, ja ťa chcem ubezpečiť, že čo sa týka zadania, to bol pre nás tiež veľmi veľký problém, preto po dohode s navrhovateľmi sa už tieto záležitosti ohľadom zadania odstránili, pretože sa podával pozmeňovací návrh vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Rovnako aj pre nás bol problém, boli správne poplatky. Aj toto sa vyriešilo vlastne v pozmeňovacom návrhu a takisto aj otázka, otázka systému Urbion, ktorý bol tiež vlastne problémom, tak je vlastne v bode, v ďalších bodoch môjho pozmeňujúceho návrhu.
Takže všetko to, čo si povedal, tak ťa ubezpečujem, že v mojom pozmeňovacom návrhu sa nachádza. Možno by trebalo povedať, že skutočne toto je veľmi dôležitý zákon, pretože odstraňuje prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave a reflektuje na zmeny procesov územného konania a výstavby.
Možno sme nehovorili o účinnosti navrhovanej právnej úpravy. Navrhuje sa od 1. septembra 2023 vo vzťahu k niektorým zmenám v zákone o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a od 1. apríla 2024 vo vzťahu k ostatným ustanoveniam.
Ja verím, že môj pozmeňovací návrh, ktorý verím, že bude v pléne prijatý, odstráni tie pochybnosti, ktoré si tu v rozprave povedal.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Šíbl, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem za slovo.
Ja, samozrejme, oceňujem, že časť tých problémov je riešená v pozmeňovacích návrhoch. Samozrejme, ja aj moji kolegovia, ktorí máme uvedené výhrady, by sme ocenili ešte viac, lebo vieme, ako beží proces pri hlasovaní, keby ste dali pred hlasovaním verejný prísľub, že v prípade, že tieto pozmeňovacie návrhy nebudú schválené, že nezahlasujete ani za návrh zákona ako celku, tak určite by to výrazne upokojilo viacerých vašich oponentov.

Teraz udeľujem slovo pánovi navrhovateľovi, ktorý vystupuje ako posledný v rozprave.