90. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.5.2023 o 12:52 hod.
RNDr. PhD.
Jaromír Šíbl
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo.
Ja, samozrejme, oceňujem, že časť tých problémov je riešená v pozmeňovacích návrhoch. Samozrejme, ja aj moji kolegovia, ktorí máme uvedené výhrady, by sme ocenili ešte viac, lebo vieme, ako beží proces pri hlasovaní, keby ste dali pred hlasovaním verejný prísľub, že v prípade, že tieto pozmeňovacie návrhy nebudú schválené, že nezahlasujete ani za návrh zákona ako celku, tak určite by to výrazne upokojilo viacerých vašich oponentov.
Rozpracované
Vystúpenia
12:28
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:28
Jaroslav KarahutaĎakujem, Maroš, za vecné vystúpenie, ja som ozaj rád, že celá tá diskusia sa vedie v takej vecnej, odbornej polohe, neriešime tu politiku nejakú, nepolitikárčime, ale treba si uvedomiť, že tá regulácia nie je tak jednoduchá, ako si myslíš, že teraz štát stanoví nejaké stropy a marže a Európsky súdny dvor sa na nás bude pozerať. No nebude sa na nás takto pozerať. Tie pravidlá, pokiaľ chceme byť...
Ďakujem, Maroš, za vecné vystúpenie, ja som ozaj rád, že celá tá diskusia sa vedie v takej vecnej, odbornej polohe, neriešime tu politiku nejakú, nepolitikárčime, ale treba si uvedomiť, že tá regulácia nie je tak jednoduchá, ako si myslíš, že teraz štát stanoví nejaké stropy a marže a Európsky súdny dvor sa na nás bude pozerať. No nebude sa na nás takto pozerať. Tie pravidlá, pokiaľ chceme byť členmi toho voľného európskeho priestoru, tak musíme dodržiavať, ale na druhej strane preto je dobré, že sa o tom bavíme, že hľadanie rieše... hľadáme riešenia nie pre bežný život, ale pre krízové situácie, aby sme mali dopredu nastavené, pretože tie krízové situácie majú spoločné charakteristiky. Raz to môže byť covid, raz to môže byť niečo iné, ale vždycky je tým, jedným zo synonymom je destabilizácia cien na trhu.
Čo sa týka toho, že nejaký reťazec urobí nejakú odbytovku, no nie je to také jednoduché, pretože tí ostatní sú konkurenti. On keby umelo zvýšil cenu a na to si nabalil nejakú tú minimálnu prirážku, keby k tomu došlo, tak tí ostatní, čo nemajú tú odbytovku, tak by ho, z neho podlezú a spravia ho konkurencie neschopným. Nie je to až tak jednoduché.
Ale na druhej strane my máme, my máme aj zákon o neprimeraných obchodných podmienkach, už aj tam sú stanovené tie pravidlá. Veď napríklad významným nástrojom regulácie cien je to, že nemôže predávajúci predávať pod nákupnú cenu. To je významný nástroj, lebo tým pádom by zlikvidoval konkurenciu silný obchodný reťazec za niekoľko mesiacov. Ale v situáciách, ako je napríklad teraz, čo riešime, alebo obdobie sucha, alebo povedzme vidíme v Anglicku, že sa, že sa na prídel dáva zelenina, môže byť za chvíľočku, že príde veľké sucho a bude na prídel, bude na prídel práve napríklad cukor alebo niečo podobné, štát musí byť nástroj, ako vyhodnotí túto situáciu, a preto by mal mať povinnosť tento nástroj regulačný spustiť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.5.2023 o 12:28 hod.
MVDr.
Jaroslav Karahuta
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, Maroš, za vecné vystúpenie, ja som ozaj rád, že celá tá diskusia sa vedie v takej vecnej, odbornej polohe, neriešime tu politiku nejakú, nepolitikárčime, ale treba si uvedomiť, že tá regulácia nie je tak jednoduchá, ako si myslíš, že teraz štát stanoví nejaké stropy a marže a Európsky súdny dvor sa na nás bude pozerať. No nebude sa na nás takto pozerať. Tie pravidlá, pokiaľ chceme byť členmi toho voľného európskeho priestoru, tak musíme dodržiavať, ale na druhej strane preto je dobré, že sa o tom bavíme, že hľadanie rieše... hľadáme riešenia nie pre bežný život, ale pre krízové situácie, aby sme mali dopredu nastavené, pretože tie krízové situácie majú spoločné charakteristiky. Raz to môže byť covid, raz to môže byť niečo iné, ale vždycky je tým, jedným zo synonymom je destabilizácia cien na trhu.
Čo sa týka toho, že nejaký reťazec urobí nejakú odbytovku, no nie je to také jednoduché, pretože tí ostatní sú konkurenti. On keby umelo zvýšil cenu a na to si nabalil nejakú tú minimálnu prirážku, keby k tomu došlo, tak tí ostatní, čo nemajú tú odbytovku, tak by ho, z neho podlezú a spravia ho konkurencie neschopným. Nie je to až tak jednoduché.
Ale na druhej strane my máme, my máme aj zákon o neprimeraných obchodných podmienkach, už aj tam sú stanovené tie pravidlá. Veď napríklad významným nástrojom regulácie cien je to, že nemôže predávajúci predávať pod nákupnú cenu. To je významný nástroj, lebo tým pádom by zlikvidoval konkurenciu silný obchodný reťazec za niekoľko mesiacov. Ale v situáciách, ako je napríklad teraz, čo riešime, alebo obdobie sucha, alebo povedzme vidíme v Anglicku, že sa, že sa na prídel dáva zelenina, môže byť za chvíľočku, že príde veľké sucho a bude na prídel, bude na prídel práve napríklad cukor alebo niečo podobné, štát musí byť nástroj, ako vyhodnotí túto situáciu, a preto by mal mať povinnosť tento nástroj regulačný spustiť.
Rozpracované
12:30
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:30
Boris SuskoPán poslanec Viskupič, hovorili ste o tom, že zavedenie opätovnej evidencie je, nie je potrebné a že je to zbytočná administratívna záťaž, pretože tu máme trhový mechanizmus a mal by to všetko riešiť trh. S týmto nemôžem súhlasiť a ja poviem aj argument v prospech trhového mechanizmu a v prospech konkurencie na trhu, pretože my síce v súčasnosti, keďže riešime práve reguláciu, ktorá by sa mala zaviesť za splnenia...
Pán poslanec Viskupič, hovorili ste o tom, že zavedenie opätovnej evidencie je, nie je potrebné a že je to zbytočná administratívna záťaž, pretože tu máme trhový mechanizmus a mal by to všetko riešiť trh. S týmto nemôžem súhlasiť a ja poviem aj argument v prospech trhového mechanizmu a v prospech konkurencie na trhu, pretože my síce v súčasnosti, keďže riešime práve reguláciu, ktorá by sa mala zaviesť za splnenia podmienky toho, že sa ohrozila cenová stabilita alebo dostupnosť tovarov, to znamená z hľadiska koncových cien, ktoré vy hovoríte, že by mali riešiť sami spotrebitelia, ale tu môže nastať aj iná situácia. Tu môže nastať aj situácia napríklad, ktorá vyvolá nedostatočne rozvinuté konkurenčné prostredie, a to je tiež oblasť, ktorá ak nastane, tak cenový regulačný orgán môže zaviesť cenovú reguláciu. A na to, aby to vedel vyhodnotiť, takisto potrebuje tie, tú evidenciu údajov a vývoja cien.
Čiže ja si nemyslím, že tá evidencia je samoúčelná a že štát, príslušné štátne orgány, a to najmä cenový regulačný orgán a orgán dohľadu, by nemali mať prístup k týmto údajom, pretože tak ako by to malo slúžiť na cenovú reguláciu v prípade, ak zlyhá trh z hľadiska koncových cien alebo cenovej stability a dostupnosti tovarov, tak takisto štát môže regulovať aj v prípade nízko rozvinutého konkurenčného prostredia a na to tiež potrebuje nejaké dáta. To tiež si nevie ako vycucať z prsta a z brucha, aby, aby v prípade takomto mohol tú reguláciu zaviesť, ktorá je, naopak, v prospech trhového mechanizmu a v prospech konkurenčného prostredia. Čiže ten argument, že, že štát nepotrebuje tieto údaje, je podľa mňa nie správny.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.5.2023 o 12:30 hod.
JUDr. PhD.
Boris Susko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Viskupič, hovorili ste o tom, že zavedenie opätovnej evidencie je, nie je potrebné a že je to zbytočná administratívna záťaž, pretože tu máme trhový mechanizmus a mal by to všetko riešiť trh. S týmto nemôžem súhlasiť a ja poviem aj argument v prospech trhového mechanizmu a v prospech konkurencie na trhu, pretože my síce v súčasnosti, keďže riešime práve reguláciu, ktorá by sa mala zaviesť za splnenia podmienky toho, že sa ohrozila cenová stabilita alebo dostupnosť tovarov, to znamená z hľadiska koncových cien, ktoré vy hovoríte, že by mali riešiť sami spotrebitelia, ale tu môže nastať aj iná situácia. Tu môže nastať aj situácia napríklad, ktorá vyvolá nedostatočne rozvinuté konkurenčné prostredie, a to je tiež oblasť, ktorá ak nastane, tak cenový regulačný orgán môže zaviesť cenovú reguláciu. A na to, aby to vedel vyhodnotiť, takisto potrebuje tie, tú evidenciu údajov a vývoja cien.
Čiže ja si nemyslím, že tá evidencia je samoúčelná a že štát, príslušné štátne orgány, a to najmä cenový regulačný orgán a orgán dohľadu, by nemali mať prístup k týmto údajom, pretože tak ako by to malo slúžiť na cenovú reguláciu v prípade, ak zlyhá trh z hľadiska koncových cien alebo cenovej stability a dostupnosti tovarov, tak takisto štát môže regulovať aj v prípade nízko rozvinutého konkurenčného prostredia a na to tiež potrebuje nejaké dáta. To tiež si nevie ako vycucať z prsta a z brucha, aby, aby v prípade takomto mohol tú reguláciu zaviesť, ktorá je, naopak, v prospech trhového mechanizmu a v prospech konkurenčného prostredia. Čiže ten argument, že, že štát nepotrebuje tieto údaje, je podľa mňa nie správny.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
12:32
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:32
Marián ViskupičJa si myslím, pán kolega Faič, veď v tomto sa aj inak že zhod... my zhodneme, proste úloha štátu je ochraňovať konkurenciu. To je presne tá úloha štátu, súhlasím, hej. Áno, len teda momentálne sa bavíme o cenovej regulácií, hej? A toto, toto je tá nezhoda, že ja si myslím, že toto nie je ochraňovanie konkurencie, to je práve opačne. To, to, to bráni, aby sa tá konkurencia...
Ja si myslím, pán kolega Faič, veď v tomto sa aj inak že zhod... my zhodneme, proste úloha štátu je ochraňovať konkurenciu. To je presne tá úloha štátu, súhlasím, hej. Áno, len teda momentálne sa bavíme o cenovej regulácií, hej? A toto, toto je tá nezhoda, že ja si myslím, že toto nie je ochraňovanie konkurencie, to je práve opačne. To, to, to bráni, aby sa tá konkurencia rozšírila. Toto je ten, akoby ten filozofický asi, asi rozdiel. A ešte raz, ak tie ceny sú vyššie, a teda je tam vyššia realizovaná marža, zisk alebo už akokoľvek to nazveme, tak to je vlastne to, čo pomkne niekoho, aby na ten trh prišiel, hej? Aby, aby proste vznikli, vznikli nové, nové predajne alebo teda nové siete.
No, čo sa týka ku kolegovi Karahutovi. Jaro, jasné, predávať pod nákupnú cenu, proste to, to je zasa, to je zase len legitímny nástroj proste na ochraňovanie konkurencie, pretože presne tak, akože tak ako si povedal, veľký, silný hráč by takto vedel zlikvidovať všetkých malých a zrazu vytvorí monopol. Čiže áno, ešte raz, proste úloha štátu je ochraňovať konkurenciu, to, to sa zhodneme. Len teda musíme hľadať, a to sa tu celý deň bavíme, tie správne prostriedky, že ako, ako vlastne tej, tej veci pomôcť. No, toľko.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.5.2023 o 12:32 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne kolegom aj za pripomienky.
Ja si myslím, pán kolega Faič, veď v tomto sa aj inak že zhod... my zhodneme, proste úloha štátu je ochraňovať konkurenciu. To je presne tá úloha štátu, súhlasím, hej. Áno, len teda momentálne sa bavíme o cenovej regulácií, hej? A toto, toto je tá nezhoda, že ja si myslím, že toto nie je ochraňovanie konkurencie, to je práve opačne. To, to, to bráni, aby sa tá konkurencia rozšírila. Toto je ten, akoby ten filozofický asi, asi rozdiel. A ešte raz, ak tie ceny sú vyššie, a teda je tam vyššia realizovaná marža, zisk alebo už akokoľvek to nazveme, tak to je vlastne to, čo pomkne niekoho, aby na ten trh prišiel, hej? Aby, aby proste vznikli, vznikli nové, nové predajne alebo teda nové siete.
No, čo sa týka ku kolegovi Karahutovi. Jaro, jasné, predávať pod nákupnú cenu, proste to, to je zasa, to je zase len legitímny nástroj proste na ochraňovanie konkurencie, pretože presne tak, akože tak ako si povedal, veľký, silný hráč by takto vedel zlikvidovať všetkých malých a zrazu vytvorí monopol. Čiže áno, ešte raz, proste úloha štátu je ochraňovať konkurenciu, to, to sa zhodneme. Len teda musíme hľadať, a to sa tu celý deň bavíme, tie správne prostriedky, že ako, ako vlastne tej, tej veci pomôcť. No, toľko.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
12:34
Vystúpenie v rozprave 12:34
Richard TakáčKolegyne, kolegovia, v prvom rade by som chcel poďakovať za veľmi konštruktívnu diskusiu k tejto téme, čo sa týka cien potravín, myslím si, že od rána od deviatej veľmi dobrými vystúpeniami kolegov aj niektorých z koalície. Zhodnotili sme a zhodnotili to aj poslanci koalície, že tie vysoké ceny sú tu a treba ich riešiť. Realita je tá, že reálne v tom, pri tých cenách sa nejakým spôsobom...
Kolegyne, kolegovia, v prvom rade by som chcel poďakovať za veľmi konštruktívnu diskusiu k tejto téme, čo sa týka cien potravín, myslím si, že od rána od deviatej veľmi dobrými vystúpeniami kolegov aj niektorých z koalície. Zhodnotili sme a zhodnotili to aj poslanci koalície, že tie vysoké ceny sú tu a treba ich riešiť. Realita je tá, že reálne v tom, pri tých cenách sa nejakým spôsobom nepomohlo, ale, samozrejme, to vyžaduje viacerých kro... viacero krokov, ktoré treba zrealizovať. Je úplne legitímne, že máme my iný pohľad v strane SMER – slovenská sociálna demokracia na to ako napríklad pán kolega Viskupič z SaS, kde my hovoríme o tom, že štát má byť silný proste, suverénny, má vstúpiť do určitej regulácie, pokiaľ klasický štandardný trh a normálne nejaká, nejaký spôsob zlyhal. A tuto, bohužiaľ, je zlyhanie. To by som mohol o elektrine a o burze, ktorá zlyhala, tiež hovoriť veľmi dlho, ale je to náš pohľad. My by, my proste by sme to už dávno riešili a zasiahli do toho z pohľadu silného štátu.
Samozrejme, hovoril pán Viskupič aj o tom, že to môže ísť na úkor napríklad aj kvality potravín. No, však my sme tu mali v minulosti za nás, kde sme začali riešiť dvojitú kvalitu potravín, kde sme zistili, že v Nemecku proste ten istý výrobok obsahuje, má úplne iné zloženie ako na Slovensku, a zistili sme, že sme sa, v zásade občania Slovenskej republiky boli takými druhoradými občanmi Európskej únie, keď sa sem dovážali nekvalitnejšie potraviny toho istého druhu.
A úplne také zhrnutie, no samozrejme, my vieme, že jedným opatrením nevyriešime to rapídne zvyšovanie cien potravín, ale to musí byť sumár rôznych, by som povedal, krokov a riešení, ktoré treba riešiť. Jednak sú to sociálne odvody, kde teda som rád, že aj pán kolega Viskupič povedal, že je to určitým spôsobom dobré riešenie, to znamená, že napríklad riešime to odpustenie polročné sociálneho poistenia pri zamestnancoch v potravinárstve. Ďalší krok máme napríklad rozšírenie zoznamu potravín dépeháčky 10 %, rozšírenie tohto zoznamu. Samozrejme, ďalší krok môže byť zníženie pri nejakom základnom zozname potravín, na pol roka znížime dépeháčku na 3 %. Samozrejme, ďalší krok by bol viacej finančných prostriedkov zo strany štátu pre potravinárov a poľnohospodárov. Ďalej napríklad, čo zvyšovalo veľmi ceny a to nielen tu, boli samotné vysoké ceny elektrickej energie, kde zlyhala burza v Lipsku a proste neúmerne, keď vyrobíme za 40, tak nemôžme ich nakupovať za 500. Vieme, že potravinári a poľnohospodári sú zahrnutí v kritickej infraštruktúre, tak ich možnože dostať do štádia, že budú mať regulovanú cenu, tým pádom nižšie náklady, pomôžeme, ďalší krok.
Samozrejme, aj spomínaný zákon z ´96., zákon o regulácii cien nejakým spôsobom. My hovoríme o tom, že treba spraviť analýzu, ministerstvo financií, a nastaviť nejaké riešenia. Tých spôsobov, samozrejme, je mnoho, veľa, ale my musíme nejako začať a my sme začali tým, že sme predložili tri zákony do Národnej rady, ktoré reálne toto celé môžu naštartovať plus k tomu môžu byť nastavené ďalšie rôzne formy, akým spôsobom do toho štát, vláda môže pristúpiť, ale sme na začiatku.
Chcem poďakovať za konštruktívnu diskusiu a chcem apelovať aj na kolegov z koalície, aby tieto tri zákony podporili. Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, v prvom rade by som chcel poďakovať za veľmi konštruktívnu diskusiu k tejto téme, čo sa týka cien potravín, myslím si, že od rána od deviatej veľmi dobrými vystúpeniami kolegov aj niektorých z koalície. Zhodnotili sme a zhodnotili to aj poslanci koalície, že tie vysoké ceny sú tu a treba ich riešiť. Realita je tá, že reálne v tom, pri tých cenách sa nejakým spôsobom nepomohlo, ale, samozrejme, to vyžaduje viacerých kro... viacero krokov, ktoré treba zrealizovať. Je úplne legitímne, že máme my iný pohľad v strane SMER – slovenská sociálna demokracia na to ako napríklad pán kolega Viskupič z SaS, kde my hovoríme o tom, že štát má byť silný proste, suverénny, má vstúpiť do určitej regulácie, pokiaľ klasický štandardný trh a normálne nejaká, nejaký spôsob zlyhal. A tuto, bohužiaľ, je zlyhanie. To by som mohol o elektrine a o burze, ktorá zlyhala, tiež hovoriť veľmi dlho, ale je to náš pohľad. My by, my proste by sme to už dávno riešili a zasiahli do toho z pohľadu silného štátu.
Samozrejme, hovoril pán Viskupič aj o tom, že to môže ísť na úkor napríklad aj kvality potravín. No, však my sme tu mali v minulosti za nás, kde sme začali riešiť dvojitú kvalitu potravín, kde sme zistili, že v Nemecku proste ten istý výrobok obsahuje, má úplne iné zloženie ako na Slovensku, a zistili sme, že sme sa, v zásade občania Slovenskej republiky boli takými druhoradými občanmi Európskej únie, keď sa sem dovážali nekvalitnejšie potraviny toho istého druhu.
A úplne také zhrnutie, no samozrejme, my vieme, že jedným opatrením nevyriešime to rapídne zvyšovanie cien potravín, ale to musí byť sumár rôznych, by som povedal, krokov a riešení, ktoré treba riešiť. Jednak sú to sociálne odvody, kde teda som rád, že aj pán kolega Viskupič povedal, že je to určitým spôsobom dobré riešenie, to znamená, že napríklad riešime to odpustenie polročné sociálneho poistenia pri zamestnancoch v potravinárstve. Ďalší krok máme napríklad rozšírenie zoznamu potravín dépeháčky 10 %, rozšírenie tohto zoznamu. Samozrejme, ďalší krok môže byť zníženie pri nejakom základnom zozname potravín, na pol roka znížime dépeháčku na 3 %. Samozrejme, ďalší krok by bol viacej finančných prostriedkov zo strany štátu pre potravinárov a poľnohospodárov. Ďalej napríklad, čo zvyšovalo veľmi ceny a to nielen tu, boli samotné vysoké ceny elektrickej energie, kde zlyhala burza v Lipsku a proste neúmerne, keď vyrobíme za 40, tak nemôžme ich nakupovať za 500. Vieme, že potravinári a poľnohospodári sú zahrnutí v kritickej infraštruktúre, tak ich možnože dostať do štádia, že budú mať regulovanú cenu, tým pádom nižšie náklady, pomôžeme, ďalší krok.
Samozrejme, aj spomínaný zákon z ´96., zákon o regulácii cien nejakým spôsobom. My hovoríme o tom, že treba spraviť analýzu, ministerstvo financií, a nastaviť nejaké riešenia. Tých spôsobov, samozrejme, je mnoho, veľa, ale my musíme nejako začať a my sme začali tým, že sme predložili tri zákony do Národnej rady, ktoré reálne toto celé môžu naštartovať plus k tomu môžu byť nastavené ďalšie rôzne formy, akým spôsobom do toho štát, vláda môže pristúpiť, ale sme na začiatku.
Chcem poďakovať za konštruktívnu diskusiu a chcem apelovať aj na kolegov z koalície, aby tieto tri zákony podporili. Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
12:38
Vystúpenie v rozprave 12:38
Dušan MuňkoPáni, zlyhali ste na celej čiare! Nakoniec to potvrdili aj vaši poslanci, ktorí tu povedali, či to bol pán Kuriak, či to bol, či to boli ďalší. Čiže tá, o tejto téme sme mali ďaleko skorej hovoriť. Nakoniec tu ukázal okrúhly stôl, povedali to predsa ľudia, ktorí s to... v tejto brandži pracujú. Priatelia, zlyhali sme všetci, či koalícia, aj opozícia, pretože sme nespravili pre tých ľudí nič. Je to naša hanba!
Chcel by som poďakovať, že vôbec tieto zákony boli nakoniec prijaté a že sme mohli o nich hovoriť. Musím ale na druhej strane povedať, že o týchto zákonoch sa malo hovoriť dávno, minulý rok v septembri, kedy sme predkladali tieto návrhy. Nie je tu žiadna politika, treba si uvedomiť vážnu situáciu, že na Slovensku je na hranici chudoby 1,5 milióna ľudí, to je 700-tisíc dôchodcov, ktorí nemajú priemerný dôchodok. To je 600-tisíc ľudí, ktorí sa pohybujú s minimálnou mzdou, to sú invalidní dôchodcovia, to sú matky, ktoré sú samé s jedn... proste slobodné matky. To sú ľudia, ktorí sú na hranici chudoby.
Páni, zlyhali ste na celej čiare! Nakoniec to potvrdili aj vaši poslanci, ktorí tu povedali, či to bol pán Kuriak, či to bol, či to boli ďalší. Čiže tá, o tejto téme sme mali ďaleko skorej hovoriť. Nakoniec tu ukázal okrúhly stôl, povedali to predsa ľudia, ktorí s to... v tejto brandži pracujú. Priatelia, zlyhali sme všetci, či koalícia, aj opozícia, pretože sme nespravili pre tých ľudí nič. Je to naša hanba!
Rozpracované
12:40
Vystúpenie 12:40
Jaromír ŠíblA teraz by som len stručne prebehol niektoré zásadné pripomienky, ktoré boli vznesené aj ministerstvom životného...
A teraz by som len stručne prebehol niektoré zásadné pripomienky, ktoré boli vznesené aj ministerstvom životného prostredia, aj odbornou verejnosťou k uvedenému návrhu.
Jedna zo zásadných pripomienok sa týkala poplatkov. Sčasti je to riešené pozmeňovacím návrhom pani poslankyne Zity Pleštinskej, takže to by som preskočil.
Potom otázka informačného systému. Úrad do dnešného dňa nevytvoril ani zadanie na tento informačný systém a nebolo začaté ani jeho verejné obstarávanie. Čiže v súčasnosti nie je jasné, kto bude mať právo nakladať s informáciami v tomto informačnom systéme ani komu bude tento informačný systém patriť.
V novele zákona č. 200/2022 o územnom plánovaní sa zavádza tzv. digitálny obraz Slovenska ako referenčná databáza údajov, ktorého vytvorenie bude stáť pravdepodobne desiatky miliónov, možno viac. V súčasnosti teda nie je jasné, kto bude majiteľom toho digitálneho obrazu. Digitálny obraz má byť pritom povinne používaný pri územnom plánovaní a povoľovaní. Fyzické aj právnické osoby budú mať povinnosť odovzdávať údaje do tohoto systému. De facto tento systém vznikne ako konkurencia pre súčasný kataster a myslíme si, že naozaj to neslúži k efektívnemu míňaniu prostriedkov štátu.
Ďalším okruhom problémov je presun kompetencií zamestnancov a majetku z Ministerstva dopravy Slovenskej republiky na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu, ktorý by mal byť aj špeciálnym stavebným úradom. To však neplatí v prípade stavieb, ktoré podliehajú procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. V zákone č. 201/2022 Z. z. o výstavbe je stanovené, že v prípade stavieb podliehajúcich posudzovaniu vplyvov na životné prostredie presun kompetencií stavebného úradu na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Napriek tomu v tomto návrhu zákona sa novelizujú dopravné zákony – cestný, dráhový, letecký – takým spôsobom, že na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky sa prenášajú kompetencie súčasných špeciálnych stavebných úradov Ministerstva dopravy Slovenskej republiky pre diaľnice, železnice, letiská vrátane delimitácie majetku, záväzkov či zamestnancov. Čiže napríklad hoci také diaľnice má podľa nového zákona povoľovať ministerstvo životného prostredia, úrad si preberá všetkých zamestnancov vrátane majetku z existujúceho stavebného úradu na Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky pre diaľnice. Nie je teda zrejmý vzťah k stavbám, ktoré podliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, pre ktoré podľa § 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 201/2022 o výstavbe má byť špeciálnym stavebným úradom práve Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Takýchto nezrovnalostí je v návrhu viacej.
Ďalším problémovým bodom je zrušenie tzv. zadania ako základného nástroja územného plánovania. Do zákona č. 200/2022 o územnom plánovaní bola na základe výsledkov rozporových konaní vložená povinnosť mať ako podklad pre územný plán tzv. zadanie. Toto zadanie definuje základné štruktúry územného plánu, napríklad stabilizácia hranice lesa, zelených plôch, rozvoj obce a podobne. Každé zmeny a doplnky pritom musia byť v súlade so zadaním. Bez takéhoto zadania by sa mohla napríklad vedľa obytnej štvrte kedykoľvek zadefinovať napríklad nová priemyselná zóna. Napriek tejto dohode novela navrhuje, že toto zadanie už nebude záväzným podkladom pre vypracovanie zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie.
Ďalším veľkým okruhom problémov aj zdrojom problémov je zrušenie záväznosti podkladov v oblasti pamiatkovej starostlivosti a ochrany životného prostredia. Predkladaný návrh navrhuje zrušiť záväznosť týchto podkladov v oblasti životného prostredia a pamiatkovej starostlivosti v celom procese územného plánovania, čo ako možno s istotou očakávať, bude mať fatálne dôsledky či už na ochranu pamiatok, alebo na ochranu životného prostredia vrátane prírodných hodnôt.
Ďalším okruhom závažných problémov je vynechanie obcí z celého stavebného konania. Schválený zákon o výstavbe okrem toho, že odoberá stavebné úrady obciam, tak im dokonca ani neumožňuje sa v stavebnom konaní vyjadriť, nakoľko už nie sú viac dotknutým orgánom. Ich jediným vyjadrením má byť tzv. stanovisko k súladu s územným plánom. Pritom práve obec má zvyčajne najlepšie vedomosti o miestnych pomeroch a je preto nevyhnutné, aby napríklad pri veľkých stavbách, líniových stavbách, ako sú stavby diaľnic a podobne, mala možnosť pripomienkovať celý stavebný návrh.
V tejto súvislosti je problém aj tzv. pohlcovanie ostatných stavieb tzv. hlavnou stavbou, keďže súčasný návrh stavebného zákona stanovuje, že ak stavebný zámer obsahuje viacero stavieb, rozhodnutie o povolení stavby vydá ten stavebný úrad, ktorý je príslušný na rozhodnutie o hlavnej stavbe. Ostatné stavebné úrady majú v tomto konaní postavenie len dotknutého orgánu. Hlavnou stavbou je stavba, ktorá určuje účel stavebného zámeru. Toto je v zásade ťažko akceptovateľné, skôr by som povedal neakceptovateľné, nakoľko napríklad prípojky vody, kanalizácie, čistiarne odpadových vôd, pozemné komunikácie, železničné prípojky a iné špeciálne stavby v súčasnosti teda podľa tohoto návrhu nemôžu byť povoľované všeobecným stavebným úradom len z toho dôvodu, že sú súčasťou inej stavby, napríklad priemyselného podniku.
Z uvedených dôvodov aj z dôvodov nerešpektovania dohôd, ktoré boli pri schvaľovaní predchádzajúcich zákonov, ktoré som spomínal v oblasti územného plánovania a výstavby, dávam návrh, ktorý som hovoril na začiatku.
Ďakujem. Skončil som.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, čo odznelo v doterajšej rozprave, na začiatku svojho vystúpenia dávam návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky hlasovala o tom, že tento návrh zákona vráti predkladateľovi na dopracovanie podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku.
A teraz by som len stručne prebehol niektoré zásadné pripomienky, ktoré boli vznesené aj ministerstvom životného prostredia, aj odbornou verejnosťou k uvedenému návrhu.
Jedna zo zásadných pripomienok sa týkala poplatkov. Sčasti je to riešené pozmeňovacím návrhom pani poslankyne Zity Pleštinskej, takže to by som preskočil.
Potom otázka informačného systému. Úrad do dnešného dňa nevytvoril ani zadanie na tento informačný systém a nebolo začaté ani jeho verejné obstarávanie. Čiže v súčasnosti nie je jasné, kto bude mať právo nakladať s informáciami v tomto informačnom systéme ani komu bude tento informačný systém patriť.
V novele zákona č. 200/2022 o územnom plánovaní sa zavádza tzv. digitálny obraz Slovenska ako referenčná databáza údajov, ktorého vytvorenie bude stáť pravdepodobne desiatky miliónov, možno viac. V súčasnosti teda nie je jasné, kto bude majiteľom toho digitálneho obrazu. Digitálny obraz má byť pritom povinne používaný pri územnom plánovaní a povoľovaní. Fyzické aj právnické osoby budú mať povinnosť odovzdávať údaje do tohoto systému. De facto tento systém vznikne ako konkurencia pre súčasný kataster a myslíme si, že naozaj to neslúži k efektívnemu míňaniu prostriedkov štátu.
Ďalším okruhom problémov je presun kompetencií zamestnancov a majetku z Ministerstva dopravy Slovenskej republiky na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu, ktorý by mal byť aj špeciálnym stavebným úradom. To však neplatí v prípade stavieb, ktoré podliehajú procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. V zákone č. 201/2022 Z. z. o výstavbe je stanovené, že v prípade stavieb podliehajúcich posudzovaniu vplyvov na životné prostredie presun kompetencií stavebného úradu na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Napriek tomu v tomto návrhu zákona sa novelizujú dopravné zákony – cestný, dráhový, letecký – takým spôsobom, že na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky sa prenášajú kompetencie súčasných špeciálnych stavebných úradov Ministerstva dopravy Slovenskej republiky pre diaľnice, železnice, letiská vrátane delimitácie majetku, záväzkov či zamestnancov. Čiže napríklad hoci také diaľnice má podľa nového zákona povoľovať ministerstvo životného prostredia, úrad si preberá všetkých zamestnancov vrátane majetku z existujúceho stavebného úradu na Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky pre diaľnice. Nie je teda zrejmý vzťah k stavbám, ktoré podliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, pre ktoré podľa § 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 201/2022 o výstavbe má byť špeciálnym stavebným úradom práve Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Takýchto nezrovnalostí je v návrhu viacej.
Ďalším problémovým bodom je zrušenie tzv. zadania ako základného nástroja územného plánovania. Do zákona č. 200/2022 o územnom plánovaní bola na základe výsledkov rozporových konaní vložená povinnosť mať ako podklad pre územný plán tzv. zadanie. Toto zadanie definuje základné štruktúry územného plánu, napríklad stabilizácia hranice lesa, zelených plôch, rozvoj obce a podobne. Každé zmeny a doplnky pritom musia byť v súlade so zadaním. Bez takéhoto zadania by sa mohla napríklad vedľa obytnej štvrte kedykoľvek zadefinovať napríklad nová priemyselná zóna. Napriek tejto dohode novela navrhuje, že toto zadanie už nebude záväzným podkladom pre vypracovanie zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie.
Ďalším veľkým okruhom problémov aj zdrojom problémov je zrušenie záväznosti podkladov v oblasti pamiatkovej starostlivosti a ochrany životného prostredia. Predkladaný návrh navrhuje zrušiť záväznosť týchto podkladov v oblasti životného prostredia a pamiatkovej starostlivosti v celom procese územného plánovania, čo ako možno s istotou očakávať, bude mať fatálne dôsledky či už na ochranu pamiatok, alebo na ochranu životného prostredia vrátane prírodných hodnôt.
Ďalším okruhom závažných problémov je vynechanie obcí z celého stavebného konania. Schválený zákon o výstavbe okrem toho, že odoberá stavebné úrady obciam, tak im dokonca ani neumožňuje sa v stavebnom konaní vyjadriť, nakoľko už nie sú viac dotknutým orgánom. Ich jediným vyjadrením má byť tzv. stanovisko k súladu s územným plánom. Pritom práve obec má zvyčajne najlepšie vedomosti o miestnych pomeroch a je preto nevyhnutné, aby napríklad pri veľkých stavbách, líniových stavbách, ako sú stavby diaľnic a podobne, mala možnosť pripomienkovať celý stavebný návrh.
V tejto súvislosti je problém aj tzv. pohlcovanie ostatných stavieb tzv. hlavnou stavbou, keďže súčasný návrh stavebného zákona stanovuje, že ak stavebný zámer obsahuje viacero stavieb, rozhodnutie o povolení stavby vydá ten stavebný úrad, ktorý je príslušný na rozhodnutie o hlavnej stavbe. Ostatné stavebné úrady majú v tomto konaní postavenie len dotknutého orgánu. Hlavnou stavbou je stavba, ktorá určuje účel stavebného zámeru. Toto je v zásade ťažko akceptovateľné, skôr by som povedal neakceptovateľné, nakoľko napríklad prípojky vody, kanalizácie, čistiarne odpadových vôd, pozemné komunikácie, železničné prípojky a iné špeciálne stavby v súčasnosti teda podľa tohoto návrhu nemôžu byť povoľované všeobecným stavebným úradom len z toho dôvodu, že sú súčasťou inej stavby, napríklad priemyselného podniku.
Z uvedených dôvodov aj z dôvodov nerešpektovania dohôd, ktoré boli pri schvaľovaní predchádzajúcich zákonov, ktoré som spomínal v oblasti územného plánovania a výstavby, dávam návrh, ktorý som hovoril na začiatku.
Ďakujem. Skončil som.
Rozpracované
12:49
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:49
Miloš SvrčekVyjadrím sa k tomu systému raz a navždy. Ja som to aj včera povedal vo faktických poznámkach aj v rozprave, je to štátny systém. Už naozaj počúvajte, že čo rozprávam, je to štátny systém. Veď ešte aj pán poslanec Kremský sa tým chválil, že donútili pána podpredsedu vlády, aby to dali do štátneho systému, tak už nerozprávajme o niečom inom. Konkurenciu katastru nerobíme, dohodli sme sa aj v rámci...
Vyjadrím sa k tomu systému raz a navždy. Ja som to aj včera povedal vo faktických poznámkach aj v rozprave, je to štátny systém. Už naozaj počúvajte, že čo rozprávam, je to štátny systém. Veď ešte aj pán poslanec Kremský sa tým chválil, že donútili pána podpredsedu vlády, aby to dali do štátneho systému, tak už nerozprávajme o niečom inom. Konkurenciu katastru nerobíme, dohodli sme sa aj v rámci predloženého pozmeňujúceho návrhu s pani spravodajkyňou. Asistent geodézie zostáva na úrade geodézie. Úrad odtiaľ bude brať len údaje a na nich potom bude stavať. Presne tak, ako sme sa s úradom aj geodézie bavili. Tak prečo furt otáčate tieto fakty?
K delimitácii z dopravy. Úrad sa stará o vlastné kapacity, ministerstvo životného prostredia sa má starať o tie svoje. Zadanie zrušené nebude, lebo aj túto tému ste otvorili. Rozprávate úplne veci, ktoré sú hlúposti podľa môjho názoru. Už včera vám to aj pani spravodajkyňa vysvetlila, že tieto časti po dohode s ňou ostávajú a budú zachované, ako sú, ako sú v súčasnosti. Prečo furt otáčate tieto fakty?
Z vystúpení, čo sme aj včera videli, aj teraz, čo som bol toho svedkom, tak jednoducho vy ste sa pripravili na koordinovaný útok na tento zákon, len teda problém je ten, že vytýkané veci, ktoré ste tu aj teraz otvárali, sú už riešené pozmeňujúcimi návrhmi, či už sú správne poplatky, obstarávanie zadania územných plánov, vzťah s katastrom a iné veci, ktoré boli vytýkané, sú už v platnom zákone. Štátny systém Urbion, princíp, že hlavná stavba pohltí vedľajšiu.
Čiže všetko to, čo ste tuná vytýkali, je riešené aj pozmeňujúcimi návrhmi, resp. aj v návrhu zákona. Tak ja neviem, že čo stále otáčate a vytvárate tuto pred verejnosťou nejaké mylné informácie.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.5.2023 o 12:49 hod.
JUDr. Mgr. PhD., LL.M.
Miloš Svrček
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vyjadrím sa k tomu systému raz a navždy. Ja som to aj včera povedal vo faktických poznámkach aj v rozprave, je to štátny systém. Už naozaj počúvajte, že čo rozprávam, je to štátny systém. Veď ešte aj pán poslanec Kremský sa tým chválil, že donútili pána podpredsedu vlády, aby to dali do štátneho systému, tak už nerozprávajme o niečom inom. Konkurenciu katastru nerobíme, dohodli sme sa aj v rámci predloženého pozmeňujúceho návrhu s pani spravodajkyňou. Asistent geodézie zostáva na úrade geodézie. Úrad odtiaľ bude brať len údaje a na nich potom bude stavať. Presne tak, ako sme sa s úradom aj geodézie bavili. Tak prečo furt otáčate tieto fakty?
K delimitácii z dopravy. Úrad sa stará o vlastné kapacity, ministerstvo životného prostredia sa má starať o tie svoje. Zadanie zrušené nebude, lebo aj túto tému ste otvorili. Rozprávate úplne veci, ktoré sú hlúposti podľa môjho názoru. Už včera vám to aj pani spravodajkyňa vysvetlila, že tieto časti po dohode s ňou ostávajú a budú zachované, ako sú, ako sú v súčasnosti. Prečo furt otáčate tieto fakty?
Z vystúpení, čo sme aj včera videli, aj teraz, čo som bol toho svedkom, tak jednoducho vy ste sa pripravili na koordinovaný útok na tento zákon, len teda problém je ten, že vytýkané veci, ktoré ste tu aj teraz otvárali, sú už riešené pozmeňujúcimi návrhmi, či už sú správne poplatky, obstarávanie zadania územných plánov, vzťah s katastrom a iné veci, ktoré boli vytýkané, sú už v platnom zákone. Štátny systém Urbion, princíp, že hlavná stavba pohltí vedľajšiu.
Čiže všetko to, čo ste tuná vytýkali, je riešené aj pozmeňujúcimi návrhmi, resp. aj v návrhu zákona. Tak ja neviem, že čo stále otáčate a vytvárate tuto pred verejnosťou nejaké mylné informácie.
Ďakujem.
Rozpracované
12:51
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:51
Zita PleštinskáVážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený kolega, ktorý bol teraz v rozprave, Jarko Šíbl, ja ťa chcem ubezpečiť, že čo sa týka zadania, to bol pre nás tiež veľmi veľký problém, preto po dohode s navrhovateľmi sa už tieto záležitosti ohľadom zadania odstránili, pretože sa podával pozmeňovací návrh vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Rovnako aj pre nás bol problém, boli správne poplatky. Aj...
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený kolega, ktorý bol teraz v rozprave, Jarko Šíbl, ja ťa chcem ubezpečiť, že čo sa týka zadania, to bol pre nás tiež veľmi veľký problém, preto po dohode s navrhovateľmi sa už tieto záležitosti ohľadom zadania odstránili, pretože sa podával pozmeňovací návrh vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Rovnako aj pre nás bol problém, boli správne poplatky. Aj toto sa vyriešilo vlastne v pozmeňovacom návrhu a takisto aj otázka, otázka systému Urbion, ktorý bol tiež vlastne problémom, tak je vlastne v bode, v ďalších bodoch môjho pozmeňujúceho návrhu.
Takže všetko to, čo si povedal, tak ťa ubezpečujem, že v mojom pozmeňovacom návrhu sa nachádza. Možno by trebalo povedať, že skutočne toto je veľmi dôležitý zákon, pretože odstraňuje prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave a reflektuje na zmeny procesov územného konania a výstavby.
Možno sme nehovorili o účinnosti navrhovanej právnej úpravy. Navrhuje sa od 1. septembra 2023 vo vzťahu k niektorým zmenám v zákone o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a od 1. apríla 2024 vo vzťahu k ostatným ustanoveniam.
Ja verím, že môj pozmeňovací návrh, ktorý verím, že bude v pléne prijatý, odstráni tie pochybnosti, ktoré si tu v rozprave povedal.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.5.2023 o 12:51 hod.
Ing. arch.
Zita Pleštinská
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený kolega, ktorý bol teraz v rozprave, Jarko Šíbl, ja ťa chcem ubezpečiť, že čo sa týka zadania, to bol pre nás tiež veľmi veľký problém, preto po dohode s navrhovateľmi sa už tieto záležitosti ohľadom zadania odstránili, pretože sa podával pozmeňovací návrh vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Rovnako aj pre nás bol problém, boli správne poplatky. Aj toto sa vyriešilo vlastne v pozmeňovacom návrhu a takisto aj otázka, otázka systému Urbion, ktorý bol tiež vlastne problémom, tak je vlastne v bode, v ďalších bodoch môjho pozmeňujúceho návrhu.
Takže všetko to, čo si povedal, tak ťa ubezpečujem, že v mojom pozmeňovacom návrhu sa nachádza. Možno by trebalo povedať, že skutočne toto je veľmi dôležitý zákon, pretože odstraňuje prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave a reflektuje na zmeny procesov územného konania a výstavby.
Možno sme nehovorili o účinnosti navrhovanej právnej úpravy. Navrhuje sa od 1. septembra 2023 vo vzťahu k niektorým zmenám v zákone o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a od 1. apríla 2024 vo vzťahu k ostatným ustanoveniam.
Ja verím, že môj pozmeňovací návrh, ktorý verím, že bude v pléne prijatý, odstráni tie pochybnosti, ktoré si tu v rozprave povedal.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
12:52
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:52
Jaromír ŠíblJa, samozrejme, oceňujem, že časť tých problémov je riešená v pozmeňovacích návrhoch. Samozrejme, ja aj moji kolegovia, ktorí máme uvedené výhrady, by sme ocenili ešte viac, lebo vieme, ako beží proces pri hlasovaní, keby ste dali pred hlasovaním verejný prísľub, že v prípade, že tieto pozmeňovacie návrhy nebudú schválené, že nezahlasujete ani za návrh zákona ako celku, tak určite by to výrazne upokojilo viacerých...
Ja, samozrejme, oceňujem, že časť tých problémov je riešená v pozmeňovacích návrhoch. Samozrejme, ja aj moji kolegovia, ktorí máme uvedené výhrady, by sme ocenili ešte viac, lebo vieme, ako beží proces pri hlasovaní, keby ste dali pred hlasovaním verejný prísľub, že v prípade, že tieto pozmeňovacie návrhy nebudú schválené, že nezahlasujete ani za návrh zákona ako celku, tak určite by to výrazne upokojilo viacerých vašich oponentov.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.5.2023 o 12:52 hod.
RNDr. PhD.
Jaromír Šíbl
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo.
Ja, samozrejme, oceňujem, že časť tých problémov je riešená v pozmeňovacích návrhoch. Samozrejme, ja aj moji kolegovia, ktorí máme uvedené výhrady, by sme ocenili ešte viac, lebo vieme, ako beží proces pri hlasovaní, keby ste dali pred hlasovaním verejný prísľub, že v prípade, že tieto pozmeňovacie návrhy nebudú schválené, že nezahlasujete ani za návrh zákona ako celku, tak určite by to výrazne upokojilo viacerých vašich oponentov.
Rozpracované
12:53
Vystúpenie v rozprave 12:53
Miloš SvrčekMy sme ešte mali aj v rámci poslaneckých klubov SME RODINA a OĽANO ešte rokovania aj s pánom predsedom ústavnoprávneho výboru,...
My sme ešte mali aj v rámci poslaneckých klubov SME RODINA a OĽANO ešte rokovania aj s pánom predsedom ústavnoprávneho výboru, som rád, že tu sedí, čiže chcem aj vystúpiť v rozprave, aby mal možnosť, keď má záujem, vystúpiť aj vo faktickej poznámke, predložiť ešte pozmeňujúci návrh, ktorý bol spoločne pripravený a ktorý má riešiť otázky, ktoré idem teraz odôvodniť.
V nadväznosti na osobitosti územného plánovania a výstavby v hlavnom meste a v meste Košiciach, v dvoch slovenských metropolách, sa navrhuje umožniť svojho druhu výnimky z niektorých regulatívov územného plánu. Inými slovami, stavebník by mohol získať výnimku veľkosti (napríklad z maximálnej výšky), z umiestnenia, ak územný plán stanovuje podmienky uličnej čiary, umiestnenia budovy na pozemku a podobne, úpravy podielu prípustnej funkcie v danej funkčnej ploche, ale nemohol by zmeniť funkciu samotnú, t. j. nedal by sa park zmeniť na bytovú výstavbu ani povoliť stavbu, ktorá je inak v danej funkčnej ploche neprípustná, napríklad fabriku v ploche pre byty by sa nedalo povoliť.
V rámci tohto pozmeňujúceho návrhu ešte vyvstali nejaké legislatívno-technické problémy, pretože tam kolidovali niektoré body, takže ideme ešte upravovať túto otázku a taktiež obdobne ako... navrhujem ešte zladiť ustanovenia s podobnou úpravou niektorých iných ústredných orgánov, vysvetlím aj v rámci pozmeňujúceho návrhu, o čo sa jedná.
A taktiež navrhujem aj upraviť prechodné ustanovenia tak, aby sa pre obstaranie zmien a doplnkov existujúcej územnoplánovacej dokumentácie použili doterajšie predpisy a nie nový zákon, keďže použitie nového zákona je mimoriadne procesne náročné, vieme veľmi dobre, že ako sa prijímali minulý rok, aká to bola obrovská stavebná legislatíva, pani spravodajkyňa bola tiež pri tom, takže boli to spoločné správy s desiatkami, stovkami novelizačných bodov, takže v rámci aj tohto ešte legislatívno-technického pozmeňujúceho návrhu navrhujeme, aby možnosť na podklade existujúcej dokumentácie obstarávať zmeny a doplnky bola ponechaná len väčším mestám, kde je prechod na novú dokumentáciu náročnejší, a v ostatných prípadoch síce existujúca dokumentácia zostala zachovaná, ale nebolo možné obstarávať jej zmeny a doplnky a musel, ale musel by byť už obstaraný ako nový, podľa nového zákona.
Takže teraz by som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Po tomto, keďže už nemôžem sa vyjadrovať po predložení pozmeňujúceho návrhu, tak ešte by som dal nejakú záverečnú reč, potom v záverečnom slove by som ešte chcel použiť nejaké myšlienky a určite aj nejaké reakcie na vystupujúcich v rámci rozpravy.
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Beriem na vedomie, môžete čítať.
Svrček, Miloš, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Takže idem prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Jaroslava Karahutu, Jozefa Lukáča a Milana Vetráka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Jaroslava Karahutu a Jozefa Lukáča na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Jaroslava Karahutu a Jozefa Lukáča na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy.
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. Článok V sa dopĺňa bodom 12, ktorý znie:
„12. § 26 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Bratislava a mestská časť môžu v dohode uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou v meste alebo mestskej časti11) dohodnúť vykonanie činnosti odlišne od podmienok záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie týkajúcich sa podmienok priestorového usporiadania územia a podmienok pre umiestnenie stavieb na pozemkoch, okrem funkčného využitia územia alebo podmienok pre dopravnú infraštruktúru a technickú infraštruktúru, okrem ich ochranných pásiem a území a bezpečnostných pásiem. Odchýlky podľa prvej vety nesmú prekročiť regulatív upravujúci prípustné vonkajšie rozmery o viac než 20 %. V prípade podľa prvej vety musia byt' pre platnosť dohody uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou v meste alebo mestskej časti splnené nasledovné podmienky:
a) návrh dohody musí byt' zverejnený a pripomienky k nemu vyhodnotené rovnako ako návrh všeobecne záväzného nariadenia,
b) dohodu musí schváliť mestské zastupiteľstvo alebo miestne zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov a
c) predchádzajúci písomný súhlas primátora k dohode uzatvorenej mestskou časťou a starostu mestskej časti, na území ktorej sa má činnosť vykonať, k dohode uzatváranej Bratislavou."."
Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie:
„11) § 4 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. .../2023 Z. z."
Čl. V doplnený bod 12 nadobúda účinnosť 1. apríla 2025, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
2. Doterajší text čl. VI sa označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodmi 2 a 3, ktoré znejú:
„2. § 21 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Mesto môže v dohode uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou v meste6e) dohodnúť vykonanie činnosti odlišne od podmienok záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie týkajúcich sa podmienok priestorového usporiadania územia a podmienok pre umiestňovanie stavieb na pozemkoch, okrem funkčného využitia územia alebo podmienok pre dopravnú infraštruktúru a technickú infraštruktúru, okrem ich ochranných pásiem a území a bezpečnostných pásiem. Odchýlky podľa prvej vety nesmú prekročiť regulatív upravujúci prípustné vonkajšie rozmery o viac než 20 %. V prípade podľa prvej vety musia byť pre platnosť dohody uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou v meste splnené nasledovné podmienky:
a) návrh dohody musí byť zverejnený a pripomienky k nemu vyhodnotené rovnako ako návrh všeobecne záväzného nariadenia a
b) dohodu musí schváliť mestské zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov."."
Poznámka pod čiarou k odkazu 6e znie:
„6e) §4 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/ 1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. .../2023 Z. z."
3. Za § 21 a sa vkladá § 21b, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 21b
Prístup k údajom
(1) Na účely riadneho výkonu samosprávy mesto zabezpečuje vykonávanie
a) činností vyplývajúcich z úloh zverených mestu vo verejnom záujme,
b) analytických činností,
c) plánovacích činností, najmä v oblasti územného plánovania a rozvoja mesta.
(2) Činnosti podľa odseku 1 vykonáva mesto v rámci úradnej činnosti a na účely jej riadneho výkonu a z tohto dôvodu je na ich zabezpečenie oprávnené získavať a používať údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a ďalších informačných systémoch v rozsahu a spôsobom podľa osobitného predpisu.6f)
(3) Ak správca alebo prevádzkovateľ informačného systému verejnej správy poskytuje údaje z tohto systému v rámci elektronickej komunikácie prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov,6g) mesto má na účely zabezpečenia činností podľa odseku 1 právo na prístup k týmto údajom a metaúdajom aj bez žiadosti automatizovaným spôsobom s nepretržitým prístupom prostredníctvom tohto modulu.
(4) Správca alebo prevádzkovateľ registrov, zákonom ustanovených evidencií alebo na základe zákona vedených evidencií a súborov údajov zo zákonom vykonávanej činnosti,61h) z ktorých nemožno získať údaje podľa odseku 2 alebo 3 (ďalej len „iný zdroj údajov"), je povinný mestu na účely zabezpečenia činností podľa odseku 1 poskytovať údaje z iných zdrojov údajov, a to na žiadosť, bezodplatne, v elektronickej podobe, požadovanej štruktúre, dohodnutým spôsobom a aj opakovane. Správca alebo prevádzkovateľ iného zdroja údajov poskytuje spolu s údajmi z iného zdroja údajov aj metaúdaje k poskytovaným údajom, ak ich vytvára a eviduje. Na štatistické údaje a štatistické informácie, prístup k nim a ich poskytovanie sa použijú ustanovenia všeobecného predpisu o štátnej štatistike.
(5) Žiadosť podľa odseku 4 obsahuje najmä identifikáciu iného zdroja údajov, zoznam, štruktúru a rozsah požadovaných údajov a metaúdajov k nim, ako aj účel a dobu ich poskytovania.
(6) Podrobnosti o poskytovaní údajov podľa odseku 4 možno upraviť písomnou zmluvou, najmä ak ide o konkrétne podmienky technického zabezpečenia poskytovania údajov, štruktúru a rozsah údajov a metaúdajov vrátane metodiky zostavenia údajov a ostatné podrobnosti o spôsobe plnenia povinnosti poskytovať údaje; neuzavretie alebo zánik zmluvy nie je dôvodom na odklad alebo nesplnenie povinnosti podľa odseku 4.
(7) Údaje podľa odsekov 2 až 4 sa poskytujú tak, aby neumožňovali priamo ani nepriamo identifikovať osobu, ktorej sa týkajú.
(8) Mesto je oprávnené poskytnúť údaje podľa odsekov 2 až 4 osobám vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ak sú zriadené na účely plnenia úloh podľa odseku 1. Údaje poskytnuté podľa odsekov 2 až 4 možno použiť len na účely činností podľa odseku 1 a na účely výkonu samosprávy mesta.
(9) Ustanoveniami odsekov 2 až 4 nie sú dotknuté povinnosti alebo oprávnenia mesta získavať údaje na účely výkonu verejnej moci alebo na iné účely, ak tak ustanoví zákon."
Poznámky pod čiarou k odkazom 6f až 6h znejú:
„6f) Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov.
6g) § 10 ods. 11 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 273/2015 Z. z.
6h) Napríklad § 20 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 111 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 13 zákona č. 201/2009 Z. z. o štátnej hydrologickej službe a štátnej meteorologickej službe."
V čl. VI nový bod 2 nadobúda účinnosť 1. apríla 2025, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
V čl. VI nový bod 3 nadobúda účinnosť 1. septembra 2023, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
3. V čl. LVI sa za bod 3 vkladajú nové body 4 až 9, ktoré znejú:
„4. V § 8 ods. 1 sa slovo „vláda" nahrádza slovami „Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „Národná rada"), na návrh najmenej 15 poslancov Národnej rady a na obdobie sedem rokov."
5. V § 8 ods. 2 sa vypúšťa písmeno e).
6. V § 8 ods. 4 sa slová „Národnej rady Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami „Národnej rady".
7. V § 8 ods. 6 sa slovo „vláda" nahrádza slovom „národná rada" a v odsekoch 7 a 9 sa slovo „Vláda" nahrádza slovom „Národná rada".
8. V § 8 sa vypúšťa odsek 7.
Doterajšie odseky 8 a 9 sa označujú ako odseky 7 a 8.
9. V § 8 ods. 7 sa slová „až 7" nahrádzajú slovami „až 6".
Ostatné novelizačné body čl. LVI sa primerane prečíslujú.
V čl. LVI nové body 4 až 7 nadobúdajú účinnosť 15. júna 2023, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
V čl. LVI nové body 8 a 9 nadobúdajú účinnosť 1. októbra 2023, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
4. Článok LVI sa dopĺňa bodmi 23 až 26, ktoré znejú:
„23. V § 40 ods. 4 sa vypúšťajú slová „pre obstaranie zmien a doplnkov takejto územnoplánovacej dokumentácie a" a pripája sa druhá veta, ktorá znie: „Pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, mesto Košice a krajské mestá je územnoplánovacia dokumentácia, ktorá bola schválená do 31. marca 2024, aj podkladom pre obstaranie zmien a doplnkov takejto územnoplánovacej dokumentácie podľa doterajších predpisov, najneskôr však môže byt' týmto postupom oznámené začatie obstarávania zmien a doplnkov do 31. marca 2028."
24. V § 40 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „Takúto územnoplánovaciu dokumentáciu je orgán územného plánovania povinný nahradiť územnoplánovacou dokumentáciou podľa tohto zákona do 31. marca 2032, inak stráca platnosť dňom 1. apríla 2032."
25. V § 40 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
„(6) Územnoplánovacia dokumentácia, ktorá bola schválená v období od 27. apríla 2022 podľa doterajších predpisov a bola v súlade so záverečným stanoviskom posúdenia strategického dokumentu, ak sa vypracovalo, sa považuje za návrh územnoplánovacej dokumentácie podľa tohto zákona a orgán územného plánovania z tohto návrhu obstará len spracovanie záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie podľa § 18 ods. 7 tohto zákona a postupuje primerane ďalej podľa § 31 ods. 21 až 28; orgán územného plánovania môže takýto návrh predložiť aj na prerokovanie."
Doterajšie odseky 6 až 10 sa označujú ako odseky 7 až 11.
26. V § 40 ods. 10 sa slová „1. aprílu 2024" nahrádzajú slovami „1. októbru 2024" a na konci sa pripája táto veta: „Povinnosť poskytnúť údaje podľa prvej vety sa plní v rozsahu, v akom osobitný predpis ukladá povinnosť ich evidovať a ak tento rozsah nie je v osobitnom predpise ustanovený tak v rozsahu, v akom sú v informačnom systéme toho, kto ich poskytuje, evidované."."
Ostatné novelizačné body čl. LVI sa primerane prečíslujú.
V čl. LVI nové body 23 až 26 nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2024.
5. V čl. LVII sa za bod 6 vkladajú nové body 7 až 19, ktoré znejú:
„7. V § 38 ods. 8 druhej vete sa na konci pripája čiarka a slová „a to v rozsahu všetkých alebo len niektorých stavieb podľa schváleného stavebného zámeru".
8. § 38 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:
„(12) Schváleným stavebným zámerom je stavebný zámer vo vyhotovení, ktoré bolo podkladom pre vydanie rozhodnutie o povolení stavby."
9. V § 40 ods. 1 sa vypúšťa tretia veta.
10. V § 41 odsek 5 znie:
„(5) Ak ide o jednoduchú stavbu, ktorej stavebný zámer je spracovaný v podrobnosti projektu stavby, overenie projektu sa nevyžaduje a rozhodnutie o povolení stavby je zároveň overením projektu stavby. Ak ide o jednoduchú stavbu, na účely zhotovenia ktorej je nevyhnutné nadobudnúť právo vyvlastnením, prvá veta sa nepoužije."
11. V § 45 ods. 2 písm. h) znie:
„h) geodetická časť dokumentácie skutočného zhotovenia stavby a dokumentácia porealizačného zamerania stavby geodetom,".
12. V § 45 ods. 6 sa slová „preruší konanie" nahrádzajú slovami „preruší kolaudáciu" a slová „kolaudačné konanie" sa nahrádzajú slovom „kolaudáciu".
13. V § 45 ods. 8 sa slová „kolaudačné konanie" nahrádzajú slovom „kolaudáciu".
14. V § 59 ods. 2 písm. c) sa vypúšťajú slová „s oprávnením".
15. V § 62 ods. 1 písm. e) sa za slová „podrobnosti o" vkladajú slová „postavení a činnosti geodeta pri príprave a zhotovovaní stavby a o".
16. V § 65 sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie:
„(10) Územné rozhodnutie o umiestnení stavby vydané podľa doterajších predpisov, ktoré nezaniklo podľa odseku 9, je rozhodnutím o povolení stavby podľa tohto zákona. Dokumentácia na územné rozhodnutie o umiestnení stavby podľa doterajších predpisov, na základe ktorej bolo vydané územné rozhodnutie podľa prvej vety, je schváleným stavebným zámerom podľa tohto zákona. Ak bude územné rozhodnutie o umiestnení stavby podľa prvej vety a dokumentácia na územné rozhodnutie o umiestnení stavby podľa druhej vety podkladom na vypracovanie projektu podľa tohto zákona, k vypracovanému projektu sa môže vyjadriť dotknutý orgán a dotknutá právnická osoba, ktoré by sa inak mohli vyjadriť k žiadosti o stavebné povolenie podľa doterajších predpisov."
Doterajšie odseky 10 až 16 sa označujú ako odseky 11 až 17.
17. V § 65 ods. 11 prvá veta znie: „Konania vo vzťahu k stavbám jadrových zariadení a stavbám súvisiacich s jadrovým zariadením v areáli jadrového zariadenia začaté na Úrade jadrového dozoru Slovenskej republiky a právoplatne neskončené do 31 . marca 2030 sa dokončia na Úrade jadrového dozoru podľa doterajších predpisov." a v druhej vete sa slová „31. marca 2027" nahrádzajú slovami „31. marca 2030".
18. V § 65 ods. 13 sa slová „31. marca 2025" nahrádzajú slovami „1. októbra 2024".
19. Za § 65 sa vkladá § 65a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 65a
Zrušenie Slovenskej stavebnej inšpekcie
(1) Zrušuje sa Slovenská stavebná inšpekcia, zriadená zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
(2) Pôsobnosť Slovenskej stavebnej inšpekcie v oblasti štátneho stavebného dohľadu podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov je pôsobnosťou stavebného úradu vykonávať štátny stavebný dohľad podľa tohto zákona.
(3) Konania v oblasti podľa ods. 2, ktoré do 31. marca 2024 začali a ktoré neboli právoplatne skončené pred 1. aprílom 2024, dokončí stavebný úrad podľa tohto zákona. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní podľa prvej vety nastali pred 1. aprílom 2024, zostávajú zachované.
(4) Ak sa v doterajších právnych predpisoch používa pre oblasť podľa ods. 2 pojem „Slovenská stavebná inšpekcia" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „stavebný úrad" v príslušnom tvare.
(5) V súvislosti s prechodom pôsobnosti podľa ods. 2 prechádzajú od 1. apríla 2024 práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich výkon tejto kompetencie, ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov zo Slovenskej stavebnej inšpekcie na úrad. Majetok štátu, ktorý bol k 31. marcu 2024 v správe Slovenskej stavebnej inšpekcie a ktorý slúži na zabezpečenie výkonu kompetencie v oblasti podľa ods. 2, prechádza od 1. apríla 2024 do správy úradu. Podrobnosti o prechode týchto práv a povinností a o prechode správy majetku štátu určí úrad ako orgán, ktorý vo vzťahu k Slovenskej stavebnej inšpekcii vykonáva funkciu zriaďovateľa."
Ostatné novelizačné body čl. LVII sa primerane prečíslujú.
V čl. LVII nové body 7 až 19 nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2024.
Koniec predloženia tohto pozmeňujúceho návrhu. V rámci tohto chcem ešte z dôvodu kolízie niektorých navrhovaných zmien s návrhmi spoločnej správy výborov, navrhujem ešte vyňať na osobitné hlasovanie body 190 až 194 zo spoločnej správy výborov, body 2, 4 a 9 z môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý som predložil 4. mája 2023.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
5.5.2023 o 12:53 hod.
JUDr. Mgr. PhD., LL.M.
Miloš Svrček
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja som včera vystúpil v rozprave s jedným pozmeňujúcim návrhom, len by som chcel ešte doplniť, že z dôvodu kolízie niektorých navrhovaných zmien s návrhmi v spoločnej správe výborov navrhujem vyňať – ešte aj pre pani spravodajkyňu informáciu – body 63, 183, 185 a 186.
My sme ešte mali aj v rámci poslaneckých klubov SME RODINA a OĽANO ešte rokovania aj s pánom predsedom ústavnoprávneho výboru, som rád, že tu sedí, čiže chcem aj vystúpiť v rozprave, aby mal možnosť, keď má záujem, vystúpiť aj vo faktickej poznámke, predložiť ešte pozmeňujúci návrh, ktorý bol spoločne pripravený a ktorý má riešiť otázky, ktoré idem teraz odôvodniť.
V nadväznosti na osobitosti územného plánovania a výstavby v hlavnom meste a v meste Košiciach, v dvoch slovenských metropolách, sa navrhuje umožniť svojho druhu výnimky z niektorých regulatívov územného plánu. Inými slovami, stavebník by mohol získať výnimku veľkosti (napríklad z maximálnej výšky), z umiestnenia, ak územný plán stanovuje podmienky uličnej čiary, umiestnenia budovy na pozemku a podobne, úpravy podielu prípustnej funkcie v danej funkčnej ploche, ale nemohol by zmeniť funkciu samotnú, t. j. nedal by sa park zmeniť na bytovú výstavbu ani povoliť stavbu, ktorá je inak v danej funkčnej ploche neprípustná, napríklad fabriku v ploche pre byty by sa nedalo povoliť.
V rámci tohto pozmeňujúceho návrhu ešte vyvstali nejaké legislatívno-technické problémy, pretože tam kolidovali niektoré body, takže ideme ešte upravovať túto otázku a taktiež obdobne ako... navrhujem ešte zladiť ustanovenia s podobnou úpravou niektorých iných ústredných orgánov, vysvetlím aj v rámci pozmeňujúceho návrhu, o čo sa jedná.
A taktiež navrhujem aj upraviť prechodné ustanovenia tak, aby sa pre obstaranie zmien a doplnkov existujúcej územnoplánovacej dokumentácie použili doterajšie predpisy a nie nový zákon, keďže použitie nového zákona je mimoriadne procesne náročné, vieme veľmi dobre, že ako sa prijímali minulý rok, aká to bola obrovská stavebná legislatíva, pani spravodajkyňa bola tiež pri tom, takže boli to spoločné správy s desiatkami, stovkami novelizačných bodov, takže v rámci aj tohto ešte legislatívno-technického pozmeňujúceho návrhu navrhujeme, aby možnosť na podklade existujúcej dokumentácie obstarávať zmeny a doplnky bola ponechaná len väčším mestám, kde je prechod na novú dokumentáciu náročnejší, a v ostatných prípadoch síce existujúca dokumentácia zostala zachovaná, ale nebolo možné obstarávať jej zmeny a doplnky a musel, ale musel by byť už obstaraný ako nový, podľa nového zákona.
Takže teraz by som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Po tomto, keďže už nemôžem sa vyjadrovať po predložení pozmeňujúceho návrhu, tak ešte by som dal nejakú záverečnú reč, potom v záverečnom slove by som ešte chcel použiť nejaké myšlienky a určite aj nejaké reakcie na vystupujúcich v rámci rozpravy.
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Beriem na vedomie, môžete čítať.
Svrček, Miloš, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Takže idem prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Jaroslava Karahutu, Jozefa Lukáča a Milana Vetráka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Jaroslava Karahutu a Jozefa Lukáča na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Jaroslava Karahutu a Jozefa Lukáča na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy.
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. Článok V sa dopĺňa bodom 12, ktorý znie:
„12. § 26 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Bratislava a mestská časť môžu v dohode uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou v meste alebo mestskej časti11) dohodnúť vykonanie činnosti odlišne od podmienok záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie týkajúcich sa podmienok priestorového usporiadania územia a podmienok pre umiestnenie stavieb na pozemkoch, okrem funkčného využitia územia alebo podmienok pre dopravnú infraštruktúru a technickú infraštruktúru, okrem ich ochranných pásiem a území a bezpečnostných pásiem. Odchýlky podľa prvej vety nesmú prekročiť regulatív upravujúci prípustné vonkajšie rozmery o viac než 20 %. V prípade podľa prvej vety musia byt' pre platnosť dohody uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou v meste alebo mestskej časti splnené nasledovné podmienky:
a) návrh dohody musí byt' zverejnený a pripomienky k nemu vyhodnotené rovnako ako návrh všeobecne záväzného nariadenia,
b) dohodu musí schváliť mestské zastupiteľstvo alebo miestne zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov a
c) predchádzajúci písomný súhlas primátora k dohode uzatvorenej mestskou časťou a starostu mestskej časti, na území ktorej sa má činnosť vykonať, k dohode uzatváranej Bratislavou."."
Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie:
„11) § 4 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. .../2023 Z. z."
Čl. V doplnený bod 12 nadobúda účinnosť 1. apríla 2025, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
2. Doterajší text čl. VI sa označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodmi 2 a 3, ktoré znejú:
„2. § 21 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Mesto môže v dohode uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou v meste6e) dohodnúť vykonanie činnosti odlišne od podmienok záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie týkajúcich sa podmienok priestorového usporiadania územia a podmienok pre umiestňovanie stavieb na pozemkoch, okrem funkčného využitia územia alebo podmienok pre dopravnú infraštruktúru a technickú infraštruktúru, okrem ich ochranných pásiem a území a bezpečnostných pásiem. Odchýlky podľa prvej vety nesmú prekročiť regulatív upravujúci prípustné vonkajšie rozmery o viac než 20 %. V prípade podľa prvej vety musia byť pre platnosť dohody uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou v meste splnené nasledovné podmienky:
a) návrh dohody musí byť zverejnený a pripomienky k nemu vyhodnotené rovnako ako návrh všeobecne záväzného nariadenia a
b) dohodu musí schváliť mestské zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov."."
Poznámka pod čiarou k odkazu 6e znie:
„6e) §4 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/ 1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. .../2023 Z. z."
3. Za § 21 a sa vkladá § 21b, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 21b
Prístup k údajom
(1) Na účely riadneho výkonu samosprávy mesto zabezpečuje vykonávanie
a) činností vyplývajúcich z úloh zverených mestu vo verejnom záujme,
b) analytických činností,
c) plánovacích činností, najmä v oblasti územného plánovania a rozvoja mesta.
(2) Činnosti podľa odseku 1 vykonáva mesto v rámci úradnej činnosti a na účely jej riadneho výkonu a z tohto dôvodu je na ich zabezpečenie oprávnené získavať a používať údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a ďalších informačných systémoch v rozsahu a spôsobom podľa osobitného predpisu.6f)
(3) Ak správca alebo prevádzkovateľ informačného systému verejnej správy poskytuje údaje z tohto systému v rámci elektronickej komunikácie prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov,6g) mesto má na účely zabezpečenia činností podľa odseku 1 právo na prístup k týmto údajom a metaúdajom aj bez žiadosti automatizovaným spôsobom s nepretržitým prístupom prostredníctvom tohto modulu.
(4) Správca alebo prevádzkovateľ registrov, zákonom ustanovených evidencií alebo na základe zákona vedených evidencií a súborov údajov zo zákonom vykonávanej činnosti,61h) z ktorých nemožno získať údaje podľa odseku 2 alebo 3 (ďalej len „iný zdroj údajov"), je povinný mestu na účely zabezpečenia činností podľa odseku 1 poskytovať údaje z iných zdrojov údajov, a to na žiadosť, bezodplatne, v elektronickej podobe, požadovanej štruktúre, dohodnutým spôsobom a aj opakovane. Správca alebo prevádzkovateľ iného zdroja údajov poskytuje spolu s údajmi z iného zdroja údajov aj metaúdaje k poskytovaným údajom, ak ich vytvára a eviduje. Na štatistické údaje a štatistické informácie, prístup k nim a ich poskytovanie sa použijú ustanovenia všeobecného predpisu o štátnej štatistike.
(5) Žiadosť podľa odseku 4 obsahuje najmä identifikáciu iného zdroja údajov, zoznam, štruktúru a rozsah požadovaných údajov a metaúdajov k nim, ako aj účel a dobu ich poskytovania.
(6) Podrobnosti o poskytovaní údajov podľa odseku 4 možno upraviť písomnou zmluvou, najmä ak ide o konkrétne podmienky technického zabezpečenia poskytovania údajov, štruktúru a rozsah údajov a metaúdajov vrátane metodiky zostavenia údajov a ostatné podrobnosti o spôsobe plnenia povinnosti poskytovať údaje; neuzavretie alebo zánik zmluvy nie je dôvodom na odklad alebo nesplnenie povinnosti podľa odseku 4.
(7) Údaje podľa odsekov 2 až 4 sa poskytujú tak, aby neumožňovali priamo ani nepriamo identifikovať osobu, ktorej sa týkajú.
(8) Mesto je oprávnené poskytnúť údaje podľa odsekov 2 až 4 osobám vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ak sú zriadené na účely plnenia úloh podľa odseku 1. Údaje poskytnuté podľa odsekov 2 až 4 možno použiť len na účely činností podľa odseku 1 a na účely výkonu samosprávy mesta.
(9) Ustanoveniami odsekov 2 až 4 nie sú dotknuté povinnosti alebo oprávnenia mesta získavať údaje na účely výkonu verejnej moci alebo na iné účely, ak tak ustanoví zákon."
Poznámky pod čiarou k odkazom 6f až 6h znejú:
„6f) Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov.
6g) § 10 ods. 11 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 273/2015 Z. z.
6h) Napríklad § 20 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 111 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 13 zákona č. 201/2009 Z. z. o štátnej hydrologickej službe a štátnej meteorologickej službe."
V čl. VI nový bod 2 nadobúda účinnosť 1. apríla 2025, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
V čl. VI nový bod 3 nadobúda účinnosť 1. septembra 2023, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
3. V čl. LVI sa za bod 3 vkladajú nové body 4 až 9, ktoré znejú:
„4. V § 8 ods. 1 sa slovo „vláda" nahrádza slovami „Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „Národná rada"), na návrh najmenej 15 poslancov Národnej rady a na obdobie sedem rokov."
5. V § 8 ods. 2 sa vypúšťa písmeno e).
6. V § 8 ods. 4 sa slová „Národnej rady Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami „Národnej rady".
7. V § 8 ods. 6 sa slovo „vláda" nahrádza slovom „národná rada" a v odsekoch 7 a 9 sa slovo „Vláda" nahrádza slovom „Národná rada".
8. V § 8 sa vypúšťa odsek 7.
Doterajšie odseky 8 a 9 sa označujú ako odseky 7 a 8.
9. V § 8 ods. 7 sa slová „až 7" nahrádzajú slovami „až 6".
Ostatné novelizačné body čl. LVI sa primerane prečíslujú.
V čl. LVI nové body 4 až 7 nadobúdajú účinnosť 15. júna 2023, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
V čl. LVI nové body 8 a 9 nadobúdajú účinnosť 1. októbra 2023, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti návrhu zákona.
4. Článok LVI sa dopĺňa bodmi 23 až 26, ktoré znejú:
„23. V § 40 ods. 4 sa vypúšťajú slová „pre obstaranie zmien a doplnkov takejto územnoplánovacej dokumentácie a" a pripája sa druhá veta, ktorá znie: „Pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, mesto Košice a krajské mestá je územnoplánovacia dokumentácia, ktorá bola schválená do 31. marca 2024, aj podkladom pre obstaranie zmien a doplnkov takejto územnoplánovacej dokumentácie podľa doterajších predpisov, najneskôr však môže byt' týmto postupom oznámené začatie obstarávania zmien a doplnkov do 31. marca 2028."
24. V § 40 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „Takúto územnoplánovaciu dokumentáciu je orgán územného plánovania povinný nahradiť územnoplánovacou dokumentáciou podľa tohto zákona do 31. marca 2032, inak stráca platnosť dňom 1. apríla 2032."
25. V § 40 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
„(6) Územnoplánovacia dokumentácia, ktorá bola schválená v období od 27. apríla 2022 podľa doterajších predpisov a bola v súlade so záverečným stanoviskom posúdenia strategického dokumentu, ak sa vypracovalo, sa považuje za návrh územnoplánovacej dokumentácie podľa tohto zákona a orgán územného plánovania z tohto návrhu obstará len spracovanie záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie podľa § 18 ods. 7 tohto zákona a postupuje primerane ďalej podľa § 31 ods. 21 až 28; orgán územného plánovania môže takýto návrh predložiť aj na prerokovanie."
Doterajšie odseky 6 až 10 sa označujú ako odseky 7 až 11.
26. V § 40 ods. 10 sa slová „1. aprílu 2024" nahrádzajú slovami „1. októbru 2024" a na konci sa pripája táto veta: „Povinnosť poskytnúť údaje podľa prvej vety sa plní v rozsahu, v akom osobitný predpis ukladá povinnosť ich evidovať a ak tento rozsah nie je v osobitnom predpise ustanovený tak v rozsahu, v akom sú v informačnom systéme toho, kto ich poskytuje, evidované."."
Ostatné novelizačné body čl. LVI sa primerane prečíslujú.
V čl. LVI nové body 23 až 26 nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2024.
5. V čl. LVII sa za bod 6 vkladajú nové body 7 až 19, ktoré znejú:
„7. V § 38 ods. 8 druhej vete sa na konci pripája čiarka a slová „a to v rozsahu všetkých alebo len niektorých stavieb podľa schváleného stavebného zámeru".
8. § 38 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:
„(12) Schváleným stavebným zámerom je stavebný zámer vo vyhotovení, ktoré bolo podkladom pre vydanie rozhodnutie o povolení stavby."
9. V § 40 ods. 1 sa vypúšťa tretia veta.
10. V § 41 odsek 5 znie:
„(5) Ak ide o jednoduchú stavbu, ktorej stavebný zámer je spracovaný v podrobnosti projektu stavby, overenie projektu sa nevyžaduje a rozhodnutie o povolení stavby je zároveň overením projektu stavby. Ak ide o jednoduchú stavbu, na účely zhotovenia ktorej je nevyhnutné nadobudnúť právo vyvlastnením, prvá veta sa nepoužije."
11. V § 45 ods. 2 písm. h) znie:
„h) geodetická časť dokumentácie skutočného zhotovenia stavby a dokumentácia porealizačného zamerania stavby geodetom,".
12. V § 45 ods. 6 sa slová „preruší konanie" nahrádzajú slovami „preruší kolaudáciu" a slová „kolaudačné konanie" sa nahrádzajú slovom „kolaudáciu".
13. V § 45 ods. 8 sa slová „kolaudačné konanie" nahrádzajú slovom „kolaudáciu".
14. V § 59 ods. 2 písm. c) sa vypúšťajú slová „s oprávnením".
15. V § 62 ods. 1 písm. e) sa za slová „podrobnosti o" vkladajú slová „postavení a činnosti geodeta pri príprave a zhotovovaní stavby a o".
16. V § 65 sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie:
„(10) Územné rozhodnutie o umiestnení stavby vydané podľa doterajších predpisov, ktoré nezaniklo podľa odseku 9, je rozhodnutím o povolení stavby podľa tohto zákona. Dokumentácia na územné rozhodnutie o umiestnení stavby podľa doterajších predpisov, na základe ktorej bolo vydané územné rozhodnutie podľa prvej vety, je schváleným stavebným zámerom podľa tohto zákona. Ak bude územné rozhodnutie o umiestnení stavby podľa prvej vety a dokumentácia na územné rozhodnutie o umiestnení stavby podľa druhej vety podkladom na vypracovanie projektu podľa tohto zákona, k vypracovanému projektu sa môže vyjadriť dotknutý orgán a dotknutá právnická osoba, ktoré by sa inak mohli vyjadriť k žiadosti o stavebné povolenie podľa doterajších predpisov."
Doterajšie odseky 10 až 16 sa označujú ako odseky 11 až 17.
17. V § 65 ods. 11 prvá veta znie: „Konania vo vzťahu k stavbám jadrových zariadení a stavbám súvisiacich s jadrovým zariadením v areáli jadrového zariadenia začaté na Úrade jadrového dozoru Slovenskej republiky a právoplatne neskončené do 31 . marca 2030 sa dokončia na Úrade jadrového dozoru podľa doterajších predpisov." a v druhej vete sa slová „31. marca 2027" nahrádzajú slovami „31. marca 2030".
18. V § 65 ods. 13 sa slová „31. marca 2025" nahrádzajú slovami „1. októbra 2024".
19. Za § 65 sa vkladá § 65a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 65a
Zrušenie Slovenskej stavebnej inšpekcie
(1) Zrušuje sa Slovenská stavebná inšpekcia, zriadená zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
(2) Pôsobnosť Slovenskej stavebnej inšpekcie v oblasti štátneho stavebného dohľadu podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov je pôsobnosťou stavebného úradu vykonávať štátny stavebný dohľad podľa tohto zákona.
(3) Konania v oblasti podľa ods. 2, ktoré do 31. marca 2024 začali a ktoré neboli právoplatne skončené pred 1. aprílom 2024, dokončí stavebný úrad podľa tohto zákona. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní podľa prvej vety nastali pred 1. aprílom 2024, zostávajú zachované.
(4) Ak sa v doterajších právnych predpisoch používa pre oblasť podľa ods. 2 pojem „Slovenská stavebná inšpekcia" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „stavebný úrad" v príslušnom tvare.
(5) V súvislosti s prechodom pôsobnosti podľa ods. 2 prechádzajú od 1. apríla 2024 práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich výkon tejto kompetencie, ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov zo Slovenskej stavebnej inšpekcie na úrad. Majetok štátu, ktorý bol k 31. marcu 2024 v správe Slovenskej stavebnej inšpekcie a ktorý slúži na zabezpečenie výkonu kompetencie v oblasti podľa ods. 2, prechádza od 1. apríla 2024 do správy úradu. Podrobnosti o prechode týchto práv a povinností a o prechode správy majetku štátu určí úrad ako orgán, ktorý vo vzťahu k Slovenskej stavebnej inšpekcii vykonáva funkciu zriaďovateľa."
Ostatné novelizačné body čl. LVII sa primerane prečíslujú.
V čl. LVII nové body 7 až 19 nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2024.
Koniec predloženia tohto pozmeňujúceho návrhu. V rámci tohto chcem ešte z dôvodu kolízie niektorých navrhovaných zmien s návrhmi spoločnej správy výborov, navrhujem ešte vyňať na osobitné hlasovanie body 190 až 194 zo spoločnej správy výborov, body 2, 4 a 9 z môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý som predložil 4. mája 2023.
Ďakujem.
Rozpracované