90. schôdza

Ďakujem pekne. Chcem poďakovať mojim kolegom Faičovi a Takáčovi za predloženie návrhu tohto zákona. Je to séria z troch zákonov, ktoré budeme dnes predkladať práve k problému, ktorý najviac trápi ľudí na Slovensku, a to je zdražovanie.
Ceny neuveriteľným spôsobom stúpajú a chcel by som upozorniť iba na niektoré, na pár čísel, ktoré som si pripravil k tejto, tomuto zákonu. Keď sa pozrieme len na porovnanie roku 2022 s rokom, s marcom 2023, tak v roku 2022 potraviny rástli o 19,3 %. Mysleli sme si, že to bude ten vrchol, ale mýlili sme sa a vzhľadom aj na situáciu, ktorú, ktorá je tu na Slovensku, tak cenový vývoj poskočil vo februári na 28,6 % a v marci na 29 %. To sú alarmujúce čísla.
Chcem upozorniť na niektoré druhy potravín, ktoré zdraželi neuveriteľným spôsobom. Keď si zobereme mlieko, syr a vajcia, v roku 2022 stúpli o 20 %. V roku dvadsa... marci ´23 je to už 35,7 %. To sú alarmujúce čísla. Treba toto riešiť, vláda sa tým nezaoberá a musíme to zobrať ako parlament do vlastných rúk.
Zelenina. V roku ´22 stúpla o 20 %, v roku ´23 v marci o 32,1 %. A keď zobereme takú základnú potravinu, ako je mäso, tak z 18 % v roku ´22 zdražovania stúpli, stúplo mäso v marci o 30,5 %.
Mnohých ľudí na Slovensku trápi, napríklad na Kysuciach, na Orave, práve problém napríklad s palivovým drevom. Lebo mnohí si dokurujú. Majú, samozrejme, nemajú, všetci nie sú plynofikovaní, takže niektorí aj kúria priamo pevnými palivami a spomeniem dve alarmujúce čísla. V roku ´22 palivové drevo zdraželo o 25 %, ale v roku, v marci roku 2023 45,5 %. Toto už je skutočne hrozivé číslo, s ktorým treba niečo robiť.
To, čo povedal pán predkladateľ Vladko Faič, chcem upozorniť na to, že ministerstvo financií je práve tým orgánom, ktorý to, v ktorého gescii je cenová politika Slovenskej republiky, a je dôležité, aby bola prijatá koncepcia cenovej politiky na Slovensku. My vždy, keď sme si to dali do programového vyhlásenia vlády, tak aj túto koncepciu sme dodržiavali a dnes je skutočne mimoriadna situácia. Je to najvyššie zdražovanie za posledné desiatky rokov a treba to jednoznačne riešiť.
Čo sa týka informačných systémov, budeme tu preberať ešte jeden zákon, ktorý práve hovoril o tom, že je potrebné, aby sa tri roky dozadu evidovali ceny, ktoré používajú cenové reťa... teda reťazce a bez, bez tejto evidencie nie je možné kontrolovať cenový vývoj na Slovensku. Čiže my chceme, aby informačné systémy ministerstva financií evidovali ceny, takisto aby Slovenská obchodná inšpekcia sa zaoberala cenovými nárastami. Potrebujeme jasné dáta a potrebujeme jasné opatrenia na to, aby sme vedeli s, so zdražovaním bojovať.
Ja, samozrejme, vypočujem si ďalšie dva návrhy, ktoré predkladá strana SMER – sociálna demokracia. Je to komplexný balík, takže budeme pokračovať v tejto diskusii.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Lacko Kamenický, presne si pomenoval tú realitu, ktorá tu je už nieže niekoľko mesiacov, ale niekoľko rokov z hľadiska zvýšených cien potravín, napr. na medziročnej úrovni, kde niektoré potraviny narástli o 90 až 100 %. Musím povedať, že na základe tohto zákona z roku ´96, kde od roku ´96 máme nástroje na to, aby sme my nejakým spôsobom vedeli a vstúpili do určitej regulácie, ale samozrejme, v prvom rade vieme využiť ministerstvo financií a jeho oddelenie z hľadiska analýzy tohto všetkého, ktoré by následne nastavilo spôsob, akým spôsobom riešiť tieto vysoké ceny.
Samozrejme, táto novelizácia zákona z roku ´96, ktorá je teraz predmetom rokovania, jednoznačne hovorí o tom, že ministerstvo financií ako, ako má možnosť v rámci cenovej politiky do toho určitým spôsobom zasiahnuť na základe tohto zákona. Je, samozrejme, úlohou ministerstva financií zabezpečiť tento informačný systém pre potreby vyhodnocovania týchto cien, regulácie cien a cenovej kontroly, kde ministerstvo financií musí zabezpečiť aj súčinnosť so Štatistickým úradom Slovenskej republiky z hľadiska vyhodnocovania týchto jednotlivých návrhov riešení, ktoré vyndú z tejto analýzy. A samozrejme, ne... ne... aj Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky je povinné, ak nastane takýto, takýto cenový vývoj, ktorý nie je praz... priaznivý pri určitých vybraných potravinových výrobkoch, zasiahnuť do toho a vlastne definovať rôzne, na základe analýzy, návrhy na to, akým spôsobom zabezpečiť to, aby proste tie ceny nerástli. Realita je taká. Na Slovensku dvakrát vyššie ceny ako v Európskej únii.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegynky, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov.
No, v prvom rade poviem, trošku sa nám to tu mieša. Tie zákony budú vlastne tri a už aj pán kolega, podpredseda finančného výboru viac-menej hovoril o tom treťom bode, že v tomto bode teda ešte to ani nie je akoby taká tá skutočná cenová regulácia, ale tá administratíva a ja poviem, že byrokracia pred tým.
Ale aby som začal. Problém vysokých cien potravín existuje. To je jasné, to si nemohol nikto nevšimnúť. To je fakt. A v podstate oceňujem snahu kolegov, že teda sa to snažia riešiť. Ako je to problém. Treba povedať, že áno. Avšak myslím si, že tento návrh alebo tie dnešné návrhy, ktoré tu máme, to nevedia a nedokážu vyriešiť, a teda skúsim nejak povedať že prečo.
Ten prvý problém je, že ono to, toto sú dôsledky. Ak budeme riešiť dôsledky a nie príčinu, tak to proste nevyriešime. To je, to je prvá vec.
Čo súhlasím, je, že áno aj Európska únia alebo Európska centrálna banka hovoria o cenovej stabilite. Stabilite. Jedným zo základných parametrov je udržiavanie cenovej stability. Áno, ale nemá sa to diať takto z tohto konca. Tá cenová stabilita sa vlastne deje menovou politikou, je to vlastne jedna z dvoch alebo troch hlavných úloh centrálnej banky, v našom prípade Európskej centrálnej banky, a je to o tom vážení na lekárenských váhach medzi reštriktívnou menovou politikou alebo teda na druhej strane kvantitatívnou uvoľňovacou politikou. Čiže toto celé je a ten problém sa stal tu, že teda či už po poslednej kríze, alebo potom sa to, samozrejme, výrazne táto, toto kvantitatívne uvoľňovanie ešte rozbehlo pri koronakríze a pokračovalo potom ešte aj pri energetickej kríze. No, výsledok je ten, že bilancie centrálnych bánk narástli obrovsky, že skokovým, skokovým spôsobom. Ja viem, len Európska centrálna banka za posledné roky vrhla proste sedemtisíc miliárd nových eur do obehu. A to, bohužiaľ, sa prejavuje infláciou, a to, bohužiaľ, sa prejavuje potom aj rastom cien. Takže toto je ten skutočný problém, ktorý je, a ten z tohto konca jednoducho nevyriešime.
Áno, tento zákon vlastne pripravuje nové úlohy štatistickému úradu, nové úlohy či už teda potom aj vláde, jednoducho chce dať nejaké inštrumentárium, ktoré dokáže tie ceny nejak za a) sledovať, za b) teda nejak štatisticky vyhodnocovať a za ďalšie proste aj nejak akoby ovplyvňovať.
No, akože okej, snaha je legitímna, ale jednoducho takto to nefunguje. Akože my nevieme v podstate efektívne ani tie, skutočne tam, kde má zmysel nejaká cenová regulácia, napríklad teda pri, pri elektrine, pri týchto energetických oblastiach, ani tam sa nedá, nevedia presne zistiť, za čo napríklad tie distribučné spoločnosti nakupujú, za čo predávajú. Toto je cesta, ktorá nepomôže, je neefektívna, bude to len byrokracia a nikam, nikam to nevedie. Totižto najlepšia verejná politika v tejto oblasti je vôbec neurčovať ani nezasahovať do cien. To, to sme videli aj v Maďarsku, ako sa tam snažili tie ceny regulovať potravín a kam to viedlo. Ono tá, Maďarsko je ešte jedna z mála krajín, ktorá tu infláciu má ešte vyššiu ako my.
Čo je cesta, aby som teda len nehovoril, ako sa to nedá, treba povedať aj, čo by bolo dobré, jednoducho úloha štátu je teda nie regulovať, nie kontrolovať, nie stanovovať, nie následne sankcionovať, ale práve naopak. Štát má vytvárať podmienky na čo najväčšiu konkurencieschopnosť alebo teda konkurenčné prostredie v tomto odvetví, to znamená, má vytvárať podmienky na to, aby boli bariéry vstupu do odvetvia čo najnižšie, aby prišiel napríklad nejaký väčší, menší, akýkoľvek zahraničný potravinový reťazec, ale ešte viacej pomáhať malým, drobným či už producentom, alebo teda potom následne aj, aj prevádzkam predajným. Čiže aby, aby sa vytvárala tá konkurencia, aby bolo viacej tých, ktorí teda sa snažia predávať, a následne teda by mali občania väčšiu možnosť si teda veci kúpiť a jednoducho museli by viacej konkurovať medzi sebou. To je, to je ďalšia vec.
Potom takisto zjednodušovanie pravidiel, či už teda, keď budú tie pravidlá jednoduchšie, môže niekto nový prísť, to som už povedal, ale takisto aj pre, pre tých existujúcich, tie pravidlá sú častokrát, no, byrokratické sú, o tom nie je debata, ale častokrát sú napríklad aj likvidačné. Spomeňme si tie miliónové pokuty, ale vôbec aj pre, veľkí sa prispôsobia, ale pre tých malých proste, koľko majú rôznych povinností, či už ku mrazničkám, k hygiene, ja neviem k čomu všetkému. Toto je cesta, týmto treba zjednodušovať ich život a oni následne budú vedieť mať nižšie ceny. Takže toto, toto by som vnímal ako, ako možnosť, ktorá, ktorá vie pomôcť.
Koniec koncov aj sám predkladateľ vlastne v dôvodovej správe píše, že v podmienkach trhového hospodárstva má štát obmedzené možnosti ovplyvňovania vývoja spotrebiteľských cien, ďalej píše, obmedzenie však neznamená žiadne. Takže skutočne tá cesta nie je v tom ovplyvňovaní tých cien, v reguláciách, v štatistike, fakt toto, toto nám nedokáže, nedokáže pomôcť. Skôr sa fakt zamerajme, ja to zopakujem aj nakoniec, problém existuje, vnímam legitímnu snahu ho riešiť, ale možno sa spoločne akokoľvek pozrime na také riešenia, ktoré dokážu aj reálne tento problém vyriešiť, nielen si urobiť čiarku, že teda niečo sme vyrobili, vyrobili sme kopu byrokracie, vyrobili sme kopu nových úloh pre vládu, pre štatistiku, pre slovenskú obchod... Slovenskú obchodnú inšpekciu, ale ich výsledok by bol nulový, dokonca mínusový, lebo všetky tie nové povinnosti musí niekto robiť a buďto teda iné aktivity potrebné nebudú, alebo bude potrebné viacej zamestnancov, čo bude zasa stáť viacej verejných zdrojov a viete, ako to potom pokračuje, keď štát potrebuje peniaze a chýbajú mu. No, zvyšujú sa dane a to, bohužiaľ, ale zasa tiež zvyšuje ceny.
Posledné, čo poviem, je, a to je apel akoby na spotrebiteľov, možno sa to zdá divné, ale tie výšky cien má v čomkoľvek, nielen v potravinárstve, ale v čomkoľvek v trhovej ekonomike zo všetkého najviac v rukách spotrebiteľ. Je dôležité, aby sme boli ako spotrebitelia my všetci, všetci občania tejto krajiny aby boli citliví, aby teda vyhľadávali tam, kde tá cena je lepšia, lacnejšia, kde tá ponuka je výhodnejšia, a takto vlastne ukazovali tým iným, ktorí tú cenu majú vyššiu, že ich obrat klesá a že sa musia prispôsobiť. Ešte raz, či vláda, či parlament, či opozícia, či koalícia, pri všetkej úcte, my máme takmer nulový dopad na ceny. My ich vieme zvyšovať, ale to nechceme. Dopad na znižovanie cien my, ako tu sedíme, máme minimálny. Fakt zo všetkého najviac to majú v rukách sami občania tejto krajiny. Toto je možno dobré, aby sme všetci svojim voličom, všetkým občanom hovorili, že oni musia v tomto pomáhať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem.
Päť faktických, s prvou pán poslanec Takáč.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Marián, kvitujem v prvom rade to, že si vystúpil a úplne s iným názorom, ale však to je jednoznačný postoj strany SaS, ktorý proste sa na tento problém pozerá úplne inak, hlavne z pohľadu toho, že však všetko vyrieši trh, štát nemá nič riešiť. My sme zástanca, zástancovia silného štátu, ktorý má, keď sú takéto krízy a takéto situácie, do toho zasiahnuť. V prvom rade máme na to aj zákony.
Sám si pomenoval o tom, že existuje ten problém s tými vysokými cenami, ale vy nemôžte teraz v SaS si takto ako očistiť ruky (rečník si pošúchal ruky), prezliecť sa, dať si nové bilbordy a tváriť sa, ako keby ste neboli súčasťou vlády. My sme prvýkrát v strane SMER – slovenská sociálna demokracia v septembri 2021 tuto v tomto pléne predkladali mimoriadnu schôdzu, kde sme hovorili o tom, že idú sa rapídne zvyšovať ceny, takto to rástlo potom. Vy ste boli súčasťou tejto vlády a nič, zrazu akože. Teraz pomenujeme, áno, je tu problém, a situácia sa nerieši. My suplujeme úlohu štátu tým, že snažíme sa nejakým spôsobom predkladať zákony, ktoré reálne majú pomôcť.
Tu v prvom rade treba povedať, že tieto návrhy, ktoré vznikli, nevznikli tak, že niekto sa tu z večera do rána zobudil. Vzniklo to hlavne na základe odbornej diskusie všetkých zainteresovaných, to znamená, že to je realita.
Hovoríš, hovoril si o tom, že štát by, nevytvára, že by mal vytvárať podmienky a konkurencieschopnosť a tak ďalej. Áno, ale tu musí zasiahnuť hlavne štát do toho, keď proste vidí, aká je, aká je, aké je nastavenie tejto situácie. A samozrejme, nevidím v tom vôbec problém, že by sa definujú určité úlohy pre štatistický úrad, vládu, ministerstvo financií a pôdohospodárstva, ony to musia riešiť. A práveže hovoríme o štátnej obchodnej inšpekcii. Na tom okrúhlom stole, ktorý sme mali, samotná štátna obchodná inšpekcia hovorila napríklad o tom, že to je potom v tom druhom zákone, že vypadli tu veci na základe kilečka, ktoré nezmyselne z toho vypadli, a nielen štá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán Viskupič, máme tu základný filozofický problém, štát verzus trh. Vy ste obhajca, samozrejme, trhu, hovoríte, že za všetko môže len ECB a tlačenie peňazí. Ja chcem upozorniť na to, že táto vláda podporovala všetky sankcie, čo sa týka napríklad energetických zdrojov napríklad z Ruska, a nie som tu obhajca ničoho, ale viete, pre mňa je jedno, odkiaľ kúpime plyn, či ho kúpime z Ruska, alebo kúpime zo Spojených štátov, ale akú má cenu. My sme sa zbavili lacného ekologického potrubného plynu, ktorý sme dostávali, aj zbavujeme sa ho, však sa, stále sa hovorí, že musíme sa odstrihnúť, odstrihnúť, a dnes počúvam francúzskeho ministra financií Le Mairea, ktorý rozpráva, že, že, že Amerika, Spojené štáty dodávajú LNG za štvornásobné ceny do Európy, ako ich predávajú do, do Ázie. Toto je realita! A ceny energií vstupujú do všetkých, všetkých vstupov.
Hovoríte o konkurencii, tak keď je tu taká veľká konkurencia, tak reťazce majú, tie najväčšie, 8,5-percentné zisky, v iných krajinách majú oveľa menšie. A prečo sa sem tlačí poľský reťazec? No, lebo vidí, že na Slovensku je eldorádo, čo sa týka cien. Samozrejme, dá sa zarobiť, takže toto je, toto je problém.
Ak si pozreme, že my predkladáme to, čo momentálne vieme urobiť, ale čo urobila táto vláda? Žiadny tlak na nikoho, aby sa tie ceny znížili. My hovoríme o silnej úlohe štátu. Treba, aby štát reguloval, aby sa staral o to, aký je cenový vývoj, a tento zákon hovorí práve o tom, aby ministerstvo financií kontrolovalo vývoj cien a urobilo takisto nejaké kroky. Celá vláda má zodpovednosť. My chceme, aby vláda sa vymenila, aby prišla nová vláda, ktorá sa týmto konečne začne zaoberať.

Ďakujem.
Pán poslanec, vážim si, že ste vystúpili, a je dobré, že máte vlastný názor, pretože, bohužiaľ, v slovenskej politike je veľa ľudí, ktorí nemajú žiadny názor, vy ho aspoň máte a za tento názor aj bojujete. Ja využijem teraz vaše vystúpenie nie preto, aby som išiel oponovať vašim odborným vyjadreniam, pokiaľ ide o reguláciu alebo úlohu trhu, ale chcem povedať, že regulácia, pán poslanec, a úloha štátu sa na Slovensku odmieta predovšetkým z ideologického dôvodu, ona sa neodmieta z racionálnych dôvodov. To je presne to isté, použijem taký zvláštny príklad, ako teraz ministerstvo vnútra dalo pokyn všetkým okresným úradom, že na oslavách 8. mája, Deň boja proti fašizmu alebo víťazstva, sa nesmú spievať básne, teda recitovať básne, nemôžu sa hymny púšťať, že všetko musí byť potichučky, lebo vraj Ukrajina. Zrazu ideológia.
Pán poslanec, platí jedna nádherná poučka, že je jedno, či je mačka biela, alebo čierna, dôležité je, že chytá myši. A ten váš trh tie myši teraz nechytá. Je zrejmé, že trh totálne zlyhal, to si musíme uznať. To nie je teraz ideologický prístup, to je prístup racionálny. My sme etatisti a budeme hovoriť naďalej o úlohe štátu, o regulácii. A prosím, buďme trošku aj úprimní k tým našim susedom, pretože ako príklad nefungovania regulácie sa stále používa Maďarsko, ale veď to nie je pravda! Choďte do tých potravín v Maďarsku a kúpite podstatnú časť potravín lacnejšie ako na Slovensku. Cukor išiel za rok na Slovensku o 76 % hore, v Maďarsku išiel hore o 17 %, tak asi niekde je tu problém.
Takže pozerajme sa na to, čo funguje. A my tvrdíme, že teraz predovšetkým funguje štát a regulácia, ale ďa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Viskupič, súhlasím s vami, že v systéme trhového hospodárstva a trhového mechanizmu by mal riešiť tieto otázky najmä trh, ak sme v štandardnom, ak sme v štandardnom režime. Ak však čelíme tu neštandardnému režimu, zlyháva trh, či už v energiách, alebo v iných oblastiach a nakoniec aj v oblasti potravín, tak tu máme nastavené mechanizmy už v platnom právnom stave, ktoré je možné využiť na to, aby sme ten trh regulovali. A tieto mechanizmy sú štandardné ako u nás, tak aj v iných krajinách, a dokonca tento zákon bol notifikovaný v Európskej komisii pri vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, čiže aj je v zásade odobrený, problémom je, že štát tieto nástroje nechce využiť.
My máme v zákone o cenách už dnes nastavený, nastavenú podmienku, že ak vznikne mimoriadna trhová situácia s priamym vplyvom na ceny tovarov na tuzemskom trhu ohrozujúcim cenovú stabilitu alebo dostupnosť tovarov, tak štát má konať. Cenový regulačný orgán, ktorý je v tomto prípade ministerstvo financií, má konať. No a sedíme tu práve preto, že keďže trh zlyhal a nastala táto situácia, ktorú predpokladá zákon, a štát nekoná, tak sme tu na to, aby sme tomu štátu prikázali konať. A to si myslím, že je správne, ak zlyhajú všetky štandardné trhové mechanizmy, ktoré by mali, ako ste správne povedali, tu tú situáciu riešiť, ale, žiaľbohu, ju neriešia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Kolegovia, ja som tiež veľmi rád, že táto diskusia sa nesie v takom vecnom tóne, pretože nejde o politiku, ale ide o ekonomiku, a teda ide o životnú úroveň ľudí.
Pokiaľ ide o ten váš návrh, tak súhlasím s Mariánom, že tých príčin v súčasnej situácii je viac. Vy vlastne v tom vašom materiáli dobre popisujete dôsledky toho problému, teda vysoké ceny potravín, rádovo až v desiatkach percent. A v tom si myslím, pán kolega Kamenický, že nemáte pravdu, keď ste hovorili, že Viskupič, kolega Viskupič, nevyhováraj sa na ECB-čko, lebo tá s tým nič nemá. (Reakcia z pléna.) Dobre, tak... (Reakcia z pléna.) Dobre, ale povedali ste, že nevyhováraj sa na ECB-čku, a tá je podľa mňa úplne kardinálna.
Neviem, či si pamätáte, kedy ECB začínala spúšťať kvantitatívne uvoľňovanie. Ja som patril k zásadným kritikom toho opatrenia a všetci hovorili, nie, však my potrebujeme viac peňazí, potrebujeme zachrániť nejaké odvetvia, zachrániť firmy, potrebujeme dať peniaze ľuďom, lenže kvantitatívne uvoľňovanie bolo jasné, že prinesie so sebou neskôr infláciu a môže priniesť aj hyperinfláciu a to zase prináša so sebou to, čo tu predkladáte vy, teda dopyt po vyššej regulácii. Čiže politika Európskej centrálnej banky je jednou zo základných príčin. A to mlieko bolo rozliate pred mnohými rokmi, držali sa tie peniaze v tom finančnom systéme a teraz sa preliali do ekonomiky a začína tento problém.
Čiže je trošku nad rámec nás, ale druhá vec, ktorú by som chcel povedať, je aj to, čo máme my v našej kompetencii, to znamená, zamyslite sa nad tým, že koľko zákonov sme prijali pre obchodníkov v posledných rokoch, ktoré zvyšovali a ktoré znižovali náklady ich podnikania.

Kolegovia, veľmi pekne ďakujem za všetky reakcie. Tiež som rád, že sa bavíme vecne, odborne.
Skúsim k pánovi kolegovi Kamenickému konkrétne.
No, ten plyn je možnože veľmi dobrý príklad, hej? Jasné, určite bol moment, v ktorom vlastne zlyhal ten trh, že tá cena plynu bola obrovská, aj teda so všetkými problémami, čo to prinášalo, ale keď sa pozreme dnes, tak tá cena plynu je že výrazne-výrazne už nízko, je, nazvime ju kľudne štandardná. Zároveň... (Reakcia z pléna.) To, že bola kedysi 17 euro, to bol extrém, hej? Proste to zasa sa nedá úplne porovnať. Každopádne cena plynu je rádovo nižšia, ako bola pred pol rokom. Zároveň teda Európa našla iné zdroje, zároveň má Európa najviac zásob, aké kedy mala, to znamená, sme pripravení aj na ďalšiu zimu, že tu je práve vidieť, že ten trh to vyriešil. Proste áno, bolo tam zlyhanie, bol tam problém, vtedy je úloha štátu pomôcť tým zraniteľným cielene, adresne, ale ďalej treba ten trh nechať fungovať, a to sa vyriešilo.
Toto isté proste vie fungovať aj v tých potravinách, ale kľúčové je ešte povedať to, že keď ten trh zlyháva, to sa stať môže. A to, ako je dneska s tými potravinami, ja to ešte raz zopakujem, ten problém tu je, ale treba to riešiť tak, že úloha štátu je tým existenčne ohrozeným dať cielenú, adresnú, zmysluplnú pomoc a zároveň ten trh nechať ďalej fungovať. Vy keď zastropujete ceny, keď už sa postavím k tomu tretiemu, nepríde sem nový hráč, nepríde sem nová konkurencia. Prečo by prišla? Práve to, že tu je teraz, momentálne majú vyššie marže, to sem láka ďalšiu konkurenciu. A tá konkurencia postupne tie ceny zníži tým, že bude ponuka vyššia a dopyt rovnaký. Takže práve to zastropovanie zakonzervuje ten stav, ktorý proste je momentálne zlyhaný, namiesto toho, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)