90. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
12.5.2023 o 11:17 hod.
M. A.
Tomáš Valášek
Videokanál poslanca
Vďaka, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, nebude to dlhé, ale, ale nedá mi nevystúpiť k tomuto návrhu zákona. Začnem bodom zhody s navrhovateľom. Máme absolútnu zhodu, pán navrhovateľ, v tom, že pluralita médií, teda koexistencia aj súkromných, aj verejnoprávnych médií je pre Slovensko a pre politickú stabilitu a pre demokraciu na Slovensku nieže dôležitá, ale nazval by som ju kľúčovou. Máme tiež absolútnu zhodu v tom, že ak majú byť verejnoprávne médiá zmysluplne verejnoprávne a vykonávacie svoje funkcie tak, ako majú, tak potrebujú byť, ako ste sám povedal pred pár minútami, nezávislé na politickej moci.
Ak však platí toto všetko, tak potom sa vás pýtam, preboha, prečo sme zrušili koncesionárske poplatky, prečo návrh navrhla predošlá koalícia a schválila predošlá koalícia prílepkom k zákonu o plynovodoch zrušenie koncesionárskych poplatkov. Veď niet stabilnejšieho a politicky nezávislejšieho, alebo nezávislejšej cesty financovania a garantovania nezávislosti verejnoprávnych médií na politikov ako to, že nedáme politikom do ruky nástroj na kontrolu financovania RTVS. Že im to zoberieme, preto sme to mali tak nastavené.
To, čo teraz robíte, ja beriem tak, že sa asi v koalícii pohlo svedomie, že si asi uvedomuje, že urobila chybu, RTVS treba naďalej nejakým spôsobom financovať, preto som aj ja podporil ten zákon, ktorý je v druhom čítaní, lebo inú možnosť ste nenechali, inak by bola verejnoprávna televízia a rozhlas bez peňazí. A týmto návrhom ústavného zákona, beriem to tak, pripúšťate, že to bola obrovská chyba a že je tu tá možnosť, áno, že budúce koalície presne preto, že ste im dali do rúk zrušením koncesionárkach poplatkov ten nástroj nátlaku na verejnoprávne médiá, môžu úplne v pohode vydierať RTVS, keď im nebude tancovať tak, ako pískajú, tým, že im tie peniaze znížia. Preto vychádzam z toho, navrhujete to, čo teraz navrhujete, tých 0,15 % HDP najmenej na RTVS. V princípe by sa s tým dalo súhlasiť nebyť toho, že to v praxi nebude žiadnym riešením.
Pripomínam, pán poslanec, mali sme tu v deväťdesiatych rokoch zákonom určenú úroveň financovania takisto naviazanú na HDP, vtedy to malo ísť na kultúru, ten fond Pro Slovakia. Potom permanentne nedodržiavané, nepamätám si jeden jediný prípad, možno ma opravíte, kedy to bolo naozaj dodržané. Nepamätám si žiaden prípad, že nasledoval akýkoľvek právny postih za to, že tento zákon nebol dodržiavaný. Asi mi poviete, bol to bežný zákon, toto je ústavný zákon, ale, pán Vetrák, pán navrhovateľ, chcem vidieť v praxi, či bude tento zákon len preto, že je ústavný, o niečo viac či menej vymáhateľný ako bol už predtým zlyhaný zákon, ktorý vtedy riadil ten nešťastný fond Pro Slovakia. Opäť, viazanie percenta alebo viazanie financovania na percento HDP nie je žiadnou garanciou, že budúce vlády tento, túto úroveň financovania aj dodržia. Jediná spoľahlivá garancia bolo zachovanie koncesionárskych poplatkov, zrušenie koncesionárskych poplatkov bolo tak hrubou chybou, ktorú žiadna náplata ani záplata, ani tento zákon, ani ten ústavný zákon nemôžu za žiadnych okolností vymazať.
Rozpracované
Vystúpenia
10:42
Uvádzajúci uvádza bod 10:42
Karol GalekA tento zákon nie je nový, tento zákon bol pripravený na ministerstve hospodárstva ešte za éry Richarda Sulíka, následne ho Karel Hirman predložil do prvého čítania, kde ho ešte stále podporoval, bol vedený pod číslom tlače 1111. No ale následne akýmsi záhadným spôsobom pán Hirman ustúpil tlaku, dovolím si povedať, tých, na ktorých sa má tento návrh vzťahovať. A tento zákon prekladal od septembra, pretože prvé čítanie bolo 21. 9., a následne listom zo 14. októbra, 25. októbra, 27. marca takto poprekladal tento zákon trikrát až kým na tejto schôdzi neodmietol, alebo odmietol otvoriť rozpravu v treťom čítaní, ktorým by sa posunula účinnosť takéhoto zákona, a jednoducho tento zákon, bohužiaľ, potopil. Čakal som, že teda pán minister, ktorý koná v prospech lobistických skupín, tento zákon asi bude chcieť nejakých spôsobom zmiesť zo stola, ale tým, že od toho posledného hlasovania ubehlo viac ako pol roka, tak som tento zákon predložil opätovne na túto schôdzu, aby sme mali ešte naozaj tie dve čítania k dispozícii. Pretože je naozaj mimoriadne dôležitý práve pre energetickú bezpečnosť Slovenska.
Tento zákona je postavený najmä na východiskách, ktoré hovoria o tom, že Slovensko je druhá najplynofikovanejšia krajina v Európskej únii, to znamená, naozaj ten plyn je dovedený, dotiahnutý, tá rúra, prakticky do každého miesta, ktoré si viete iba predstaviť. Jednoducho naozaj plynu na Slovensku, plyn na Slovensku predstavuje jeden z najvýznamnejších energetických nosičov nielen na vykurovanie, ale napríklad aj na, v priemysle na výrobu napríklad dusíkatých hnojív.
Takisto vďaka diverzifikácii dodávok plynu a prechodu na skvapalnený zemný plyn, takzvaný LNG, sa Slovensko dostáva na koniec reťazca všetkých plynárenských potrubí v Európskej únii, čo z nás robí tú najzraniteľnejší krajinu z hľadiska rizika dostatku komodity, ale aj výšky nákladov na zabezpečenie plynu. To znamená, kým k nám išiel ten plynovod cez tú Ukrajinu a neboli, nebolo, nebola vojna na Ukrajine, tak sme toho plynu mali dostatok, vedeli sme sa spoľahnúť na tú rúru, takisto ten plyn prúdil do Európy cez Nord Stream alebo cez ďalšie plynovody ako bol napríklad Jamal. Ale, bohužiaľ, potom ako sa spustila vojna, tak tieto dodávky sú krátené, došlo k diverzifikácii a Slovensko kým predtým bolo na začiatku tej rúry, tej, čo prichádzala z Ruska, zrazu sme na konci všetkých ostatných rúry, ktorými vieme tento plyn na Slovensko dostať.
No a takisto je dôležité povedať, že z hľadiska veľkosti zásobníkov k spotrebe plynu má Slovensko na svojom území tretiu najvyššiu kapacitu v Európskej únii. A toto je naozaj niečo, na čom vieme stavať a na čom vieme zvyšovať tú energetickú bezpečnosť. Totižto vieme si uskladniť až 45 % našej ročnej spotreby, no a to... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.) naozaj znižovať riziká maximálnym využitím zásobníkov pred vykurovacou sezónou. Ten zásobník si naozaj treba predstaviť ako nejakú geologickú štruktúru po vyťažení uhľovodíkov, ktorá je uzavretá, keď tam ten plyn natlačíme, tak ten jednoducho neunikne. Pred nami sú iba dve krajiny v Európe, ktoré majú vyššiu kapacitu, ale naozaj mali by sme si toto ceniť a využívať nielen na to, že nejaká spoločnosť, za ktorú opäť zrejme lobuje pán Hirman, bude musieť poskytnúť takýto 20-percentný objem tohto zásobníka pre domácich dodávateľov za regulované ceny a že nebude to zneužívať iba na to, aby si generovali ďalšie a ďalšie zisky tým, že tam bude ukladať plyn pre akýchkoľvek iných dodávateľov zo zahraničia, ale naozaj to poskytne práve pre ten slovenský trh.
A teraz, prečo vznikol tento zákon vôbec ešte na ministerstve hospodárstva. 31. júna 2022 bolo v Úradnom vestníku Európskej únie publikované nariadenie Európskeho parlamentu, a toto hovorilo práve o tých povinných zásobách. Cieľom tohto nariadenia bolo zabezpečiť naplnenie zásobníkov plynu v Európskej únii na 90 % počas vykurovacieho obdobia, teda na tú poslednú sezónu, ktorú sme, našťastie, prežili. Toto nariadenie vzniklo na základe skúseností zo zimy ´21 a ´22. To, že dnes po zime ´22, ´23 máme dostatočnú zásobu, ktorá bola, ktorá sa odráža aj vďaka, aj v tom, že tá zásoba bola vytvorená pred tou sezónou dostatočne, tak tomu vďačíme najmä tomu, že bola mierna zima a že tu boli aj úspory a takisto niektorý priemysel ukončil svoju činnosť, tak tá naplnenosť nám stále ostala na úrovni 60 %. Takže pred sezónou sme boli na nejakých 92 a dostali sme sa na úroveň 60. Žiaľ, niekto práve takúto vysokú naplnenosť, a je to opäť končiaci minister, ktorý za pár dní ukončí svoju politickú kariéru, pán Hirman, tak on hovoril, že vďaka tejto naplnenosti týchto zásobníkov sa nemusíme už o nič starať. Jednoducho sme perfektne pripravení na sezónu. Ale, bohužiaľ, nie je to tak. Totižto komunikovať už teraz pripravenosť na zimu, ktorá príde o osem mesiacov, je z pohľadu, šesť mesiacov, je z pohľadu riadenia rizík skutočne veľmi predčasné a neodborné. Ale teraz si dovolím porovnanie.
9. mája 2020 sme mali v našich zásobníkoch uskladnených 33 terawatthodín plynu, čo predstavuje 3,1 mld. kubíkov, a to bez započítania objemu zásobníka v českých Bojanoviciach, čo je zásobník, ktorý vlastní Slovensko, ale je lokalizovaný v Českej republike s priamym napojením na našu sústavu. Toto množstvo je alebo bolo približne o miliardu kubíkov viac, ako máme dnes. Takže hovoriť o tom, že máme úžasne naplnené zásobníky a pritom naozaj v roku 2020 sme na tom boli omnoho lepšie, tak je veľmi, veľmi predčasné. Tok plynu v potrubiach máme síce diverzifikovaný, ale stále tých istých 70 % objemu prichádza od Gazpromu a toto je ako v lete 2022.
No a plán na zimu 2023 môže byť postavený na dokopoch napríklad spotového objemu na burze, ale pokiaľ sa nespoliehame na Gazprom, ktorý dodávky už v minulosti krátil, potom je na mieste dodať nasledovné. Keďže sme súhlasili so zavedením európskeho cenového stropu na plyn, ako vnútrozemská krajina musíme takýto plyn ešte aj prepraviť k nám, a to je to riziko, o ktorom som hovoril, že sme na konci všetkých rúr. Cena prepravy však tento strop nezohľadňuje. Preto je vysoko pravdepodobné, že obchodníci s LNG, skvapalneným zemným plynom, ho budú predávať predovšetkým pobrežným krajinám, čím sa vyhnú rizikám spojených s prepravou plynu. No a kapacita v tých zásobníkoch, ktoré som spomínal, je k dispozícii pre kohokoľvek, kľudne aj pre dodávateľa či tradera, teda toho obchodníka, bez akýchkoľvek obchodných aktivít na Slovensku, tak z toho vyplýva aj to, že keď hovoríme o tej naplnenosti 60-percentnej, iba časť z tohto objemu je určená pre slovenských odberateľov. Väčšinu z tohto plynu, a tu si dovolím ešte jednu poznámku, významná časť plynu v zásobníkoch na Slovensku je, má pravdepodobne status tradingový, to znamená obchodný, a nejde o plyn určený pre koncové portfólio zákazníkov. Spôsobuje to síce vysokú efektivitu zásobníka z pohľadu operátora, avšak s otáznym dopadom na bezpečnosť dodávok plynu potrebných v zimnom období pre koncových odberateľov.
No a keď už som povedal, že väčšinu z tohto plynu určených pre slovenských odberateľov nemáme pod kontrolou, respektíve máme, ale časť z neho má iba SPP, čím sa akákoľvek zodpovednosť v prípade problémov iných dodávateľov automaticky prenáša na túto štátnu firmu, a tieto sa teda vlastne riešia na úkor štátneho rozpočtu. Dnes v podobe zvýšených kompenzácií, v budúcnosti v podobe zvýšených, znížených dividend štátu z hospodárenia SPP. Inými slovami, všetko, čo sa udeje, pokiaľ by nebol dostatok plynu, tak všetko sa prenesie na štátny podnik SPP, a teda v konečnom dôsledku tým utrpí náš štátny rozpočet, pretože uvidí menej dividend. No a zvyšní dodávatelia plynu, ktorých je na Slovensku viac ako 30, v slovenských zásobníkoch nemajú uskladnený prakticky žiaden plyn alebo iba minimum a fungujú iba na báze dodávky v reálnom čase. To znamená, že náklady zabezpečenia dostatku plynu znáša už zmienené SPP aj za ostatných dodávateľov.
No a hoci končiaci poverený minister hospodárstva už teraz deklaroval tú pripravenosť, z pohľadu riadenia rizík sú takéto vyhlásenia veľmi predčasné a naozaj neodborné a existujú indikácie, teda že ten plyn vôbec v tých zásobníkoch nie je určený pre nás.
Vzhľadom aj na trhové signály, ktoré hovoria o tom, že príde tá údržba plynovodu Turkish Stream, tam je plánovaná údržba, takisto je plánovaná septembrová údržba a odstávka nórskeho plynovodu, aby sme predišli opakovaniu situácie z roku 2022, navrhujeme takzvanú skladovaciu povinnosť každému dodávateľovi plynu, ktorý dodáva plyn odberateľom na Slovensku. Táto povinnosť spočíva v uskladnení plynu len v slovenských zásobníkoch v objeme vypočítanom ako súčin jeho trhového podielu za predchádzajúci rok a celkovej skladovacej povinnosti. Celková skladovacia povinnosť predstavuje 20 % priemernej ročnej spotreby plynu za predchádzajúcich päť rokov. Pretlmočené do ľudskej reči, keď raz na Slovensku funguje nejaký dodávateľ plynu a má už nejaké známe dodávky z predošlého obdobia práve tých piatich rokov, vypočíta sa, koľko je tých zákazníkov na Slovensku, aký je ich objem, aký je ich trhový podiel a povie sa, dobre, z tohto objemu, ktorý vám prináleží a ktorý máte zazmluvnený, tak budete musieť v slovenských zásobníkoch si držať 20 % plynu. Ak by niekto otočil tým kohútikom, ak by sa čokoľvek stalo, jednoducho 20 % plynu je to, čo máte mať pred začiatkom vykurovacej sezóny fyzicky držané v slovenskom zásobníku. Totižto plyn sa na rozdiel od elektriny dá skladovať. A keď máme tie kapacity, tak by sme ich rozhodne mali aj takto relevantne využívať. Toto opatrenie zvyšuje energetickú bezpečnosť Slovenska a hoci tu boli rôzne reči o tom, že to zaťaží neprimerane tých dodávateľov, no alebo tak koho zabezpe... zaťaží? Dodávateľov, alebo to necháme všetko naozaj na ten štátny SPP?
Boli tu rôzne snahy o zavedení „poplatku", v ktorom by sa kumulovali nejaké zisky a slúžili by práve na uskladnenie takéhoto plynu, ale toto by sa opäť prenieslo iba do koncovej ceny plynu. Naším riešením sa to síce tiež prenesie, ale iba do regulovanej časti odberateľov, v neregulovanej časti to bude predmetom súťaže, to znamená, ak dodávateľ si bude vedieť v rámci súťaže alebo bude chcieť v rámci súťaže nejakým spôsobom zvýhodniť práve tú svoju ponuku, tak takýto náklad jednoducho na to skladovanie neprenesie. Navyše sa bavíme približne o jednom eure dvadsať, jedno euro dvadsať pri cenách plynu, ktoré naozaj v tom najnevhodnejšom období 25. augusta minulého roku sa pohybovali na úrovni 330 eur na megawatthodinu. Ja sa pýtam, aká je najdrahšia energia? No jednoducho tá, ktorú nemáme. Takže ja si myslím, že naozaj to euro dvadsať, ktoré bude takýmto spôsobom prenesené do nákladov, za tú energetickú bezpečnosť stojí.
A naozaj úplne na záver to, čo je dôležité povedať, tých 20 % nie je potrebné, aby držal ten dodávateľ celý čas, ale iba pred začiatkom vykurovacej sezóny. V návrhu zákona je nastavená konkrétna trajektória, kedy sa začína 1. apríla, kedy je požiadavka na nula percent, 1. mája 4 % z toho objemu 20 %, 1. júna 15 %, 1. júla 29 %, 1. augusta 52 %, 1. septembra 74 %, 1. októbra 90 % a 1. novembra 100 %. To znamená, aby sme naozaj v tom čase mali tento plyn tých 20 %, nie my, ale teda tí dodávatelia k dispozícii.
Toto, čo som tu dnes prečítal, mám zhrnuté aj vo forme one pageru, ktorý dám k dispozícii určite rád komukoľvek, kto má o túto tému záujem. Všetkých vás veľmi pekne prosím o podporu tohto zákona, pretože naozaj je to o energetickej bezpečnosti Slovenska. Je to o tom, že odchádzajúci minister nehovorí pravdu, keď hovorí, že sme perfektne pripravení na tú budúcu vykurovaciu sezónu a práve takýmto opatrením si vieme naozaj zabezpečiť aspoň to, že tých 20 %, ktoré dodávatelia majú dodať tým slovenským odberateľom, bude na Slovensku, bude v našich zásobníkoch, bude k dispozícii pre prípad akejkoľvek krízy, ktorá môže nastať.
Ďakujem veľmi pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
12.5.2023 o 10:42 hod.
RNDr. MSc.
Karol Galek
Videokanál poslanca
Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne. Samozrejme, každý zákon je rovnako dôležitý, ja budem hovoriť o zákone o energetike, a teda o zákone, ktorý nám má zabezpečiť, aby sme v najbližšej vykurovacej sezóne a všetkých sezónach potom mali dostatok plynu v našich zásobníkoch a ktorým zavádzame určité povinnosti pre tých dodávateľov. Pretože zažili sme tu naozaj ťažké časy, obzvlášť v tej poslednej vykurovacej sezóne a takisto aj tej sezóne predtým.
A tento zákon nie je nový, tento zákon bol pripravený na ministerstve hospodárstva ešte za éry Richarda Sulíka, následne ho Karel Hirman predložil do prvého čítania, kde ho ešte stále podporoval, bol vedený pod číslom tlače 1111. No ale následne akýmsi záhadným spôsobom pán Hirman ustúpil tlaku, dovolím si povedať, tých, na ktorých sa má tento návrh vzťahovať. A tento zákon prekladal od septembra, pretože prvé čítanie bolo 21. 9., a následne listom zo 14. októbra, 25. októbra, 27. marca takto poprekladal tento zákon trikrát až kým na tejto schôdzi neodmietol, alebo odmietol otvoriť rozpravu v treťom čítaní, ktorým by sa posunula účinnosť takéhoto zákona, a jednoducho tento zákon, bohužiaľ, potopil. Čakal som, že teda pán minister, ktorý koná v prospech lobistických skupín, tento zákon asi bude chcieť nejakých spôsobom zmiesť zo stola, ale tým, že od toho posledného hlasovania ubehlo viac ako pol roka, tak som tento zákon predložil opätovne na túto schôdzu, aby sme mali ešte naozaj tie dve čítania k dispozícii. Pretože je naozaj mimoriadne dôležitý práve pre energetickú bezpečnosť Slovenska.
Tento zákona je postavený najmä na východiskách, ktoré hovoria o tom, že Slovensko je druhá najplynofikovanejšia krajina v Európskej únii, to znamená, naozaj ten plyn je dovedený, dotiahnutý, tá rúra, prakticky do každého miesta, ktoré si viete iba predstaviť. Jednoducho naozaj plynu na Slovensku, plyn na Slovensku predstavuje jeden z najvýznamnejších energetických nosičov nielen na vykurovanie, ale napríklad aj na, v priemysle na výrobu napríklad dusíkatých hnojív.
Takisto vďaka diverzifikácii dodávok plynu a prechodu na skvapalnený zemný plyn, takzvaný LNG, sa Slovensko dostáva na koniec reťazca všetkých plynárenských potrubí v Európskej únii, čo z nás robí tú najzraniteľnejší krajinu z hľadiska rizika dostatku komodity, ale aj výšky nákladov na zabezpečenie plynu. To znamená, kým k nám išiel ten plynovod cez tú Ukrajinu a neboli, nebolo, nebola vojna na Ukrajine, tak sme toho plynu mali dostatok, vedeli sme sa spoľahnúť na tú rúru, takisto ten plyn prúdil do Európy cez Nord Stream alebo cez ďalšie plynovody ako bol napríklad Jamal. Ale, bohužiaľ, potom ako sa spustila vojna, tak tieto dodávky sú krátené, došlo k diverzifikácii a Slovensko kým predtým bolo na začiatku tej rúry, tej, čo prichádzala z Ruska, zrazu sme na konci všetkých ostatných rúry, ktorými vieme tento plyn na Slovensko dostať.
No a takisto je dôležité povedať, že z hľadiska veľkosti zásobníkov k spotrebe plynu má Slovensko na svojom území tretiu najvyššiu kapacitu v Európskej únii. A toto je naozaj niečo, na čom vieme stavať a na čom vieme zvyšovať tú energetickú bezpečnosť. Totižto vieme si uskladniť až 45 % našej ročnej spotreby, no a to... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.) naozaj znižovať riziká maximálnym využitím zásobníkov pred vykurovacou sezónou. Ten zásobník si naozaj treba predstaviť ako nejakú geologickú štruktúru po vyťažení uhľovodíkov, ktorá je uzavretá, keď tam ten plyn natlačíme, tak ten jednoducho neunikne. Pred nami sú iba dve krajiny v Európe, ktoré majú vyššiu kapacitu, ale naozaj mali by sme si toto ceniť a využívať nielen na to, že nejaká spoločnosť, za ktorú opäť zrejme lobuje pán Hirman, bude musieť poskytnúť takýto 20-percentný objem tohto zásobníka pre domácich dodávateľov za regulované ceny a že nebude to zneužívať iba na to, aby si generovali ďalšie a ďalšie zisky tým, že tam bude ukladať plyn pre akýchkoľvek iných dodávateľov zo zahraničia, ale naozaj to poskytne práve pre ten slovenský trh.
A teraz, prečo vznikol tento zákon vôbec ešte na ministerstve hospodárstva. 31. júna 2022 bolo v Úradnom vestníku Európskej únie publikované nariadenie Európskeho parlamentu, a toto hovorilo práve o tých povinných zásobách. Cieľom tohto nariadenia bolo zabezpečiť naplnenie zásobníkov plynu v Európskej únii na 90 % počas vykurovacieho obdobia, teda na tú poslednú sezónu, ktorú sme, našťastie, prežili. Toto nariadenie vzniklo na základe skúseností zo zimy ´21 a ´22. To, že dnes po zime ´22, ´23 máme dostatočnú zásobu, ktorá bola, ktorá sa odráža aj vďaka, aj v tom, že tá zásoba bola vytvorená pred tou sezónou dostatočne, tak tomu vďačíme najmä tomu, že bola mierna zima a že tu boli aj úspory a takisto niektorý priemysel ukončil svoju činnosť, tak tá naplnenosť nám stále ostala na úrovni 60 %. Takže pred sezónou sme boli na nejakých 92 a dostali sme sa na úroveň 60. Žiaľ, niekto práve takúto vysokú naplnenosť, a je to opäť končiaci minister, ktorý za pár dní ukončí svoju politickú kariéru, pán Hirman, tak on hovoril, že vďaka tejto naplnenosti týchto zásobníkov sa nemusíme už o nič starať. Jednoducho sme perfektne pripravení na sezónu. Ale, bohužiaľ, nie je to tak. Totižto komunikovať už teraz pripravenosť na zimu, ktorá príde o osem mesiacov, je z pohľadu, šesť mesiacov, je z pohľadu riadenia rizík skutočne veľmi predčasné a neodborné. Ale teraz si dovolím porovnanie.
9. mája 2020 sme mali v našich zásobníkoch uskladnených 33 terawatthodín plynu, čo predstavuje 3,1 mld. kubíkov, a to bez započítania objemu zásobníka v českých Bojanoviciach, čo je zásobník, ktorý vlastní Slovensko, ale je lokalizovaný v Českej republike s priamym napojením na našu sústavu. Toto množstvo je alebo bolo približne o miliardu kubíkov viac, ako máme dnes. Takže hovoriť o tom, že máme úžasne naplnené zásobníky a pritom naozaj v roku 2020 sme na tom boli omnoho lepšie, tak je veľmi, veľmi predčasné. Tok plynu v potrubiach máme síce diverzifikovaný, ale stále tých istých 70 % objemu prichádza od Gazpromu a toto je ako v lete 2022.
No a plán na zimu 2023 môže byť postavený na dokopoch napríklad spotového objemu na burze, ale pokiaľ sa nespoliehame na Gazprom, ktorý dodávky už v minulosti krátil, potom je na mieste dodať nasledovné. Keďže sme súhlasili so zavedením európskeho cenového stropu na plyn, ako vnútrozemská krajina musíme takýto plyn ešte aj prepraviť k nám, a to je to riziko, o ktorom som hovoril, že sme na konci všetkých rúr. Cena prepravy však tento strop nezohľadňuje. Preto je vysoko pravdepodobné, že obchodníci s LNG, skvapalneným zemným plynom, ho budú predávať predovšetkým pobrežným krajinám, čím sa vyhnú rizikám spojených s prepravou plynu. No a kapacita v tých zásobníkoch, ktoré som spomínal, je k dispozícii pre kohokoľvek, kľudne aj pre dodávateľa či tradera, teda toho obchodníka, bez akýchkoľvek obchodných aktivít na Slovensku, tak z toho vyplýva aj to, že keď hovoríme o tej naplnenosti 60-percentnej, iba časť z tohto objemu je určená pre slovenských odberateľov. Väčšinu z tohto plynu, a tu si dovolím ešte jednu poznámku, významná časť plynu v zásobníkoch na Slovensku je, má pravdepodobne status tradingový, to znamená obchodný, a nejde o plyn určený pre koncové portfólio zákazníkov. Spôsobuje to síce vysokú efektivitu zásobníka z pohľadu operátora, avšak s otáznym dopadom na bezpečnosť dodávok plynu potrebných v zimnom období pre koncových odberateľov.
No a keď už som povedal, že väčšinu z tohto plynu určených pre slovenských odberateľov nemáme pod kontrolou, respektíve máme, ale časť z neho má iba SPP, čím sa akákoľvek zodpovednosť v prípade problémov iných dodávateľov automaticky prenáša na túto štátnu firmu, a tieto sa teda vlastne riešia na úkor štátneho rozpočtu. Dnes v podobe zvýšených kompenzácií, v budúcnosti v podobe zvýšených, znížených dividend štátu z hospodárenia SPP. Inými slovami, všetko, čo sa udeje, pokiaľ by nebol dostatok plynu, tak všetko sa prenesie na štátny podnik SPP, a teda v konečnom dôsledku tým utrpí náš štátny rozpočet, pretože uvidí menej dividend. No a zvyšní dodávatelia plynu, ktorých je na Slovensku viac ako 30, v slovenských zásobníkoch nemajú uskladnený prakticky žiaden plyn alebo iba minimum a fungujú iba na báze dodávky v reálnom čase. To znamená, že náklady zabezpečenia dostatku plynu znáša už zmienené SPP aj za ostatných dodávateľov.
No a hoci končiaci poverený minister hospodárstva už teraz deklaroval tú pripravenosť, z pohľadu riadenia rizík sú takéto vyhlásenia veľmi predčasné a naozaj neodborné a existujú indikácie, teda že ten plyn vôbec v tých zásobníkoch nie je určený pre nás.
Vzhľadom aj na trhové signály, ktoré hovoria o tom, že príde tá údržba plynovodu Turkish Stream, tam je plánovaná údržba, takisto je plánovaná septembrová údržba a odstávka nórskeho plynovodu, aby sme predišli opakovaniu situácie z roku 2022, navrhujeme takzvanú skladovaciu povinnosť každému dodávateľovi plynu, ktorý dodáva plyn odberateľom na Slovensku. Táto povinnosť spočíva v uskladnení plynu len v slovenských zásobníkoch v objeme vypočítanom ako súčin jeho trhového podielu za predchádzajúci rok a celkovej skladovacej povinnosti. Celková skladovacia povinnosť predstavuje 20 % priemernej ročnej spotreby plynu za predchádzajúcich päť rokov. Pretlmočené do ľudskej reči, keď raz na Slovensku funguje nejaký dodávateľ plynu a má už nejaké známe dodávky z predošlého obdobia práve tých piatich rokov, vypočíta sa, koľko je tých zákazníkov na Slovensku, aký je ich objem, aký je ich trhový podiel a povie sa, dobre, z tohto objemu, ktorý vám prináleží a ktorý máte zazmluvnený, tak budete musieť v slovenských zásobníkoch si držať 20 % plynu. Ak by niekto otočil tým kohútikom, ak by sa čokoľvek stalo, jednoducho 20 % plynu je to, čo máte mať pred začiatkom vykurovacej sezóny fyzicky držané v slovenskom zásobníku. Totižto plyn sa na rozdiel od elektriny dá skladovať. A keď máme tie kapacity, tak by sme ich rozhodne mali aj takto relevantne využívať. Toto opatrenie zvyšuje energetickú bezpečnosť Slovenska a hoci tu boli rôzne reči o tom, že to zaťaží neprimerane tých dodávateľov, no alebo tak koho zabezpe... zaťaží? Dodávateľov, alebo to necháme všetko naozaj na ten štátny SPP?
Boli tu rôzne snahy o zavedení „poplatku", v ktorom by sa kumulovali nejaké zisky a slúžili by práve na uskladnenie takéhoto plynu, ale toto by sa opäť prenieslo iba do koncovej ceny plynu. Naším riešením sa to síce tiež prenesie, ale iba do regulovanej časti odberateľov, v neregulovanej časti to bude predmetom súťaže, to znamená, ak dodávateľ si bude vedieť v rámci súťaže alebo bude chcieť v rámci súťaže nejakým spôsobom zvýhodniť práve tú svoju ponuku, tak takýto náklad jednoducho na to skladovanie neprenesie. Navyše sa bavíme približne o jednom eure dvadsať, jedno euro dvadsať pri cenách plynu, ktoré naozaj v tom najnevhodnejšom období 25. augusta minulého roku sa pohybovali na úrovni 330 eur na megawatthodinu. Ja sa pýtam, aká je najdrahšia energia? No jednoducho tá, ktorú nemáme. Takže ja si myslím, že naozaj to euro dvadsať, ktoré bude takýmto spôsobom prenesené do nákladov, za tú energetickú bezpečnosť stojí.
A naozaj úplne na záver to, čo je dôležité povedať, tých 20 % nie je potrebné, aby držal ten dodávateľ celý čas, ale iba pred začiatkom vykurovacej sezóny. V návrhu zákona je nastavená konkrétna trajektória, kedy sa začína 1. apríla, kedy je požiadavka na nula percent, 1. mája 4 % z toho objemu 20 %, 1. júna 15 %, 1. júla 29 %, 1. augusta 52 %, 1. septembra 74 %, 1. októbra 90 % a 1. novembra 100 %. To znamená, aby sme naozaj v tom čase mali tento plyn tých 20 %, nie my, ale teda tí dodávatelia k dispozícii.
Toto, čo som tu dnes prečítal, mám zhrnuté aj vo forme one pageru, ktorý dám k dispozícii určite rád komukoľvek, kto má o túto tému záujem. Všetkých vás veľmi pekne prosím o podporu tohto zákona, pretože naozaj je to o energetickej bezpečnosti Slovenska. Je to o tom, že odchádzajúci minister nehovorí pravdu, keď hovorí, že sme perfektne pripravení na tú budúcu vykurovaciu sezónu a práve takýmto opatrením si vieme naozaj zabezpečiť aspoň to, že tých 20 %, ktoré dodávatelia majú dodať tým slovenským odberateľom, bude na Slovensku, bude v našich zásobníkoch, bude k dispozícii pre prípad akejkoľvek krízy, ktorá môže nastať.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
10:58
Uvádzajúci uvádza bod 10:58
Anna ZemanováJedným z nevyhnutných predpokladov zefektívňovania poskytovania zdravotnej starostlivosti je elektronizácia zdravotníctva, osobitne však elektronizácia vedenia...
Jedným z nevyhnutných predpokladov zefektívňovania poskytovania zdravotnej starostlivosti je elektronizácia zdravotníctva, osobitne však elektronizácia vedenia zdravotnej dokumentácie. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má zákonom uloženú povinnosť viesť zdravotnú dokumentáciu v elektronickej zdravotnej knižke v národnom zdravotníckom informačnom systéme a v zákonom predpokladaných prípadoch v písomnej forme. Požiadavka na používanie kvalifikovaného elektronického podpisu pri vedení zdravotnej dokumentácie v elektronickej forme, ak ide o zdravotné záznamy nad rámec elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke, je v praxi spojená so zásadnými technickými prekážkami, v dôsledku ktorých poskytovatelia zdravotnej starostlivosti uprednostňujú papierovú formu, čo však ide na úkor časovej a finančnej efektívnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Cieľom návrhu je zmeniť podmienky vedenia zdravotnej dokumentácie v elektronickej forme, pokiaľ je zdravotná dokumentácia vedená mimo elektronickej zdravotnej knižky, tak aby sa namiesto kvalifikovaného elektronického podpisu umožnilo používanie zdokonaleného elektronického podpisu s pripojením kvalifikovanej elektronickej časovej pečiatky, ktorou sa zabezpečí dôkaz o existencii záznamov v zdravotnej dokumentácii podpísaných zdokonaleným elektronickým podpisom v konkrétnom čase.
Toľko v úvodnom slove a potom sa hlásim krátko do rozpravy ako prvá. Ďakujem pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
12.5.2023 o 10:58 hod.
RNDr.
Anna Zemanová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Spolu s kolegyňou Jankou Bittó Cigánikovou predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a zákon 153/2013 o národnom zdravotníckom informačnom systéme.
Jedným z nevyhnutných predpokladov zefektívňovania poskytovania zdravotnej starostlivosti je elektronizácia zdravotníctva, osobitne však elektronizácia vedenia zdravotnej dokumentácie. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má zákonom uloženú povinnosť viesť zdravotnú dokumentáciu v elektronickej zdravotnej knižke v národnom zdravotníckom informačnom systéme a v zákonom predpokladaných prípadoch v písomnej forme. Požiadavka na používanie kvalifikovaného elektronického podpisu pri vedení zdravotnej dokumentácie v elektronickej forme, ak ide o zdravotné záznamy nad rámec elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke, je v praxi spojená so zásadnými technickými prekážkami, v dôsledku ktorých poskytovatelia zdravotnej starostlivosti uprednostňujú papierovú formu, čo však ide na úkor časovej a finančnej efektívnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Cieľom návrhu je zmeniť podmienky vedenia zdravotnej dokumentácie v elektronickej forme, pokiaľ je zdravotná dokumentácia vedená mimo elektronickej zdravotnej knižky, tak aby sa namiesto kvalifikovaného elektronického podpisu umožnilo používanie zdokonaleného elektronického podpisu s pripojením kvalifikovanej elektronickej časovej pečiatky, ktorou sa zabezpečí dôkaz o existencii záznamov v zdravotnej dokumentácii podpísaných zdokonaleným elektronickým podpisom v konkrétnom čase.
Toľko v úvodnom slove a potom sa hlásim krátko do rozpravy ako prvá. Ďakujem pekne.
Rozpracované
11:00
Vystúpenie 11:00
Tomáš LehotskýV súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1684). Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o...
V súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1684). Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
V súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1684). Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Rozpracované
11:02
Uvádzajúci uvádza bod 11:02
Anna ZemanováTento návrh vznikol v našej organizácii Mladých SaSkárov a najmä vďaka práci mladého šikovného lekára Dalibora Gálika. Člen našej rady pre záchranu zdravotníctva doktor Dvorový opisuje výhody riešení nasledovne. Elektronická dokumentácia je dostupná kedykoľvek, kdekoľvek a ktorémukoľvek kompetentnému lekárovi v čitateľnej a štruktúrovanej podobe. Elektronické dáta sú zoradené tak, ako to aktuálne zdravotník pre svoje rozhodovanie potrebuje. Nemôžu sa stratiť ako papier. Dá sa v nich vyhľadávať, šetrí sa čas a rýchlo sú k dispozícii úplné detaily, pretože čas je dôležitý v ambulancii praktika, aj na urgente v nemocnici pri záchrane života a zdravia. V rovnakom čase sa môže pacientom zaoberať viacero odborníkov, čo zásadne skráti čas na konzultáciu ťažkých prípadov. Informačný systém vie bezpečne kontrolovať dôležité informácie ako sú kontraindikácie liekov alebo alergie, čím sa významne zvyšuje bezpečnosť pacienta. Z elektronických dát sa dá zároveň predpovedať ďalší vývoj stavu pacienta. Takéto dáta a postupy majú potenciál priaznivo ovplyvniť prognózu pacientov. Pri dobrom zabezpečení je menšia možnosť kompromitácie pacientov, pretože teraz sa k papierovej dokumentácii môžu dostať napríklad aj technickí pracovníci, upratovačky, ak chcú. Vieme sa vyhnúť aj počtu pochybení, keď môže byť papierová dokumentácia zle čitateľná a tak sa môže napríklad zle určiť dávkovanie liekov.
Na záver dovoľte ešte pár slov k životnému prostrediu. Elektronická dokumentácia, jej zavedenie, nie je len o počte nezoťatých stromov. Tento návrh zákona má pozitívny vplyv aj na klímu, a to nielen v podobe záchrany 300 stromov, ale ide aj o zníženie uhlíkovej stopy. Po prepočítaní ušetrí sa 91 ton CO2 ročne, čo je objem, ktorý vyprodukuje asi 45 osobných automobilov za rok. Zmenšuje sa aj množstvo odpadu z použitého papiera, ktorý sa nedá použiť na recykláciu, lebo zväčša ide o osobné údaje pacientov. V SaS-ke sme na túto zmenu pripravení a presne vieme ako ďalej, aby sme nabehli na kvalitnú digitálnu transformáciu zdravotníctva, tak ako je to bežné v mnohých vyspelých krajinách, a preto prosíme o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.
Uvádzajúci uvádza bod
12.5.2023 o 11:02 hod.
RNDr.
Anna Zemanová
Videokanál poslanca
Vážení kolegovia, kolegyne, vážení lekári, klienti, pacienti v nemocniciach, návrh novely zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a návrh novely zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme umožní otvoriť dvere digitalizácii v zdravotníctve. Od začiatku budúceho roka by sa zdravotníci v nemocniciach mohli vyhnúť zbytočným papierovačkám, ak bude prijatý tento návrh zákona. Namiesto kvalifikovaného elektronického podpisu by sa malo umožniť používanie zdokonaleného elektronického podpisu s pripojením kvalifikovanej elektronickej časovej pečiatky. Tento návrh umožní otvoriť dvere digitalizácii a nielen to, zjednoduší a zefektívni prácu zdravotníckych pracovníkov. Okrem toho lekári si ľahšie v zdravotnej dokumentácii dohľadajú potrebné informácie o pacientovi pri stanovovaní diagnózy. Po zavedení riešenia do praxe je možné každý rok ušetriť 250-tisíc eur, viac ako 600-tisíc človekohodín administratívnej práce lekárov a sestričiek a taktiež ušetrí krajinu pred zoťatím každý rok viac než 300 stromov.
Tento návrh vznikol v našej organizácii Mladých SaSkárov a najmä vďaka práci mladého šikovného lekára Dalibora Gálika. Člen našej rady pre záchranu zdravotníctva doktor Dvorový opisuje výhody riešení nasledovne. Elektronická dokumentácia je dostupná kedykoľvek, kdekoľvek a ktorémukoľvek kompetentnému lekárovi v čitateľnej a štruktúrovanej podobe. Elektronické dáta sú zoradené tak, ako to aktuálne zdravotník pre svoje rozhodovanie potrebuje. Nemôžu sa stratiť ako papier. Dá sa v nich vyhľadávať, šetrí sa čas a rýchlo sú k dispozícii úplné detaily, pretože čas je dôležitý v ambulancii praktika, aj na urgente v nemocnici pri záchrane života a zdravia. V rovnakom čase sa môže pacientom zaoberať viacero odborníkov, čo zásadne skráti čas na konzultáciu ťažkých prípadov. Informačný systém vie bezpečne kontrolovať dôležité informácie ako sú kontraindikácie liekov alebo alergie, čím sa významne zvyšuje bezpečnosť pacienta. Z elektronických dát sa dá zároveň predpovedať ďalší vývoj stavu pacienta. Takéto dáta a postupy majú potenciál priaznivo ovplyvniť prognózu pacientov. Pri dobrom zabezpečení je menšia možnosť kompromitácie pacientov, pretože teraz sa k papierovej dokumentácii môžu dostať napríklad aj technickí pracovníci, upratovačky, ak chcú. Vieme sa vyhnúť aj počtu pochybení, keď môže byť papierová dokumentácia zle čitateľná a tak sa môže napríklad zle určiť dávkovanie liekov.
Na záver dovoľte ešte pár slov k životnému prostrediu. Elektronická dokumentácia, jej zavedenie, nie je len o počte nezoťatých stromov. Tento návrh zákona má pozitívny vplyv aj na klímu, a to nielen v podobe záchrany 300 stromov, ale ide aj o zníženie uhlíkovej stopy. Po prepočítaní ušetrí sa 91 ton CO2 ročne, čo je objem, ktorý vyprodukuje asi 45 osobných automobilov za rok. Zmenšuje sa aj množstvo odpadu z použitého papiera, ktorý sa nedá použiť na recykláciu, lebo zväčša ide o osobné údaje pacientov. V SaS-ke sme na túto zmenu pripravení a presne vieme ako ďalej, aby sme nabehli na kvalitnú digitálnu transformáciu zdravotníctva, tak ako je to bežné v mnohých vyspelých krajinách, a preto prosíme o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.
Rozpracované
11:07
Uvádzajúci uvádza bod 11:07
Milan VetrákĎakujem pekne za slovo a chcem požiadať aj o podporu tohto návrhu zákona, tejto novely v prvom čítaní.
Uvádzajúci uvádza bod
12.5.2023 o 11:07 hod.
JUDr. PhD.
Milan Vetrák
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ide o veľmi stručnú novelu, ktorá má čisto spresňujúci charakter, a to konkrétne jedného jediného ustanovenia, ktoré sa týka nakladania s osobnými údajmi, je to § 25 ods. 1. Spresňuje sa spracovanie osobných údajov pre vykonávanie mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, pričom sa vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Úplne konkrétne je tam uvedené pre istotu celé, aby to bolo prehľadnejšie, celé znenie § 25 ods. 1, ale reálne, keď to porovnáte so súčasným znením, tak sa v zásade mení len to také to predvetie toho ods. 1, kde sa pridávajú k tým spracovateľom aj vykonávateľ, sprostredkovateľ a osoby vykonávajúce vládny audit. Inak v tom ostatnom to ustanovenie znie rovnako, ako je to dnes. Čiže naozaj ide o veľmi jednoduchú technickú spresňujúcu novelu návrhu zákona.
Ďakujem pekne za slovo a chcem požiadať aj o podporu tohto návrhu zákona, tejto novely v prvom čítaní.
Rozpracované
11:08
Vystúpenie 11:08
Milan KuriakNávrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo...
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia, zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia, zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Rozpracované
11:10
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:10
Milan KuriakVystúpenie s faktickou poznámkou
12.5.2023 o 11:10 hod.
Milan Kuriak
Videokanál poslanca
Áno, tak ako ste povedali. A takto by to malo pokračovať ako tento návrh zákona.
Rozpracované
11:11
Uvádzajúci uvádza bod 11:11
Milan VetrákPamätáte sa všetci na december minulého roka, keď sme prijali úpravu, ktorou sme zrušili koncesionárske poplatky RTVS. Čo je tiež samo o sebe vážna vec,...
Pamätáte sa všetci na december minulého roka, keď sme prijali úpravu, ktorou sme zrušili koncesionárske poplatky RTVS. Čo je tiež samo o sebe vážna vec, pretože nejakým spôsobom musíme vyfinancovať RTVS-ku a už sme tu mali na schôdzi ten obyčajný zákon, ktorý prešiel do druhého čítania, ale tým, že je tu veľké súperenie na schôdzi toho, že kto bude mať skôr body, tak, žiaľ, bežne by to malo byť tak alebo štandardne by to malo byť tak, že táto novela ústavy je spojená s tým bežným zákonom a aj spoločná diskusia, len teda to je ťažké presadiť si čokoľvek dopredu do programu. Tak je to tak, že bežný zákon sme už posunuli do druhého čítania, ale vlastne, ktorý vykonáva túto novelu ústavy, ale tu máme na poradí na diskusiu až teraz no.
Čiže čo je predmetom tejto novely ústavy je, je v prvom rade zabezpečenie, aby RTVS-ka mala také financovanie, ktoré jej umožní nezávisle vykonávať svoje poslanie. To poslanie je definované v zákone, nie je to len nezávislé, objektívne vyvážené spravodajstvo, o ktoré by sa mala snažiť v čo najväčšej miere, ale sú to aj ďalšie verejnoprávne úlohy, ktoré plní, plní aj také úlohy, ktoré neplnia súkromné televízie, pretože súkromné televízie sú orientované viac na biznis, musia si prepočítavať, čo sa im oplatí vysielať, čo sa im neoplatí vysielať. A RTVS-ka musí vysielať aj také mediálne, by som nazval, produkty, mediálne formáty, ktoré napĺňajú to poslanie verejnoprávnosti a ktoré samy o sebe sú stratové, a preto ju treba dofinancovať. My sme to robili koncesionárskymi poplatkami, riešením by mohlo byť aj to, že navýšime koncesionárske poplatky, však napríklad v Českej republike je to, ak sa nemýlim, možno dvojnásobok tej výšky, ako je to na Slovensku, a potom aj teda, ak je to prijateľné celospoločensky, tak dá sa to riešiť aj takto.
U nás sme sa ubrali po rokoch, kedy sme nedokázali navýšiť koncesionárske poplatky, tým smerom, že sme ich v decembri zrušili, ale zároveň sme sa dohodli, že zabezpečíme takú úpravu na ústavnej úrovni, aby bola, naozaj mala trvalejší charakter, aby bola stabilnejšia aj vo vzťahu k prípadným zmenám, ktoré televízii zabezpečia riadne fungovanie. A teda hovoríme v prvom rade o tom, že zakotvíme do ústavy, že kultúrna, obsahová, informačná pluralita médií je súčasťou slobody prejavu a práva na informácie a takisto ďalej hovoríme, že tu máme nejaký mediálny systém, ktorý je založený na duálnom systéme vysielania verejnoprávnych médií a súkromných alebo iných médií. A teda, že verejnoprávne médiá majú byť financované tak, aby sa zabezpečila ich politická nezávislosť a ekonomická samostatnosť. A v praxi je to, by to malo byť nastavené tak, že verejnoprávny vysielateľ bude financovaný predovšetkým z verejných prostriedkov v sume zodpovedajúcej najmenej 0,15 % z hrubého domáceho produktu vyjadreného v bežných cenách za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Podrobnosti ustanoví zákon, to je ten zákon, ktorý sme už posunuli do druhého čítania.
Ja len pripomeniem, že je, tento návrh zákona je aj výsledkom určitého procesu rokovaní, ktorý bol dosiahnutý na úrovni tej bývalej štvorkoalície, teda by som v prvom rade apeloval na všetkých kolegov tej bývalej štvorkoalície, aby, aby podporili tento návrh zákona v prvom čítaní, ale, samozrejme, aj všetkých tých ostatných poslancov, ktorí si uvedomujú, aké je dôležité mať politicky nezávislú verejnoprávnu televíziu a rozhlas.
Takže takto na záver by som chcel požiadať aj o podporu v prvom čítaní pre tento návrh zákona. Potom medzi prvým, druhým čítaním, samozrejme, sa môžme sa zamyslieť, či ešte nejaké veci nesúvisia s touto problematikou, ale tak, aby to, samozrejme, bolo na konci priechodné 90 hlasmi.
Ďakujem pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
12.5.2023 o 11:11 hod.
JUDr. PhD.
Milan Vetrák
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. No neviem, či sa nám pri každom bode podarí byť tak expresne rýchli ako pri tej technickej spresňujúcej novele. V každom prípade, novela ústavy je vážna vec, ja určite nebudem naťahovať diskusiu, len chcem pripomenúť kolegom a kolegyniam, prečo ju predkladám.
Pamätáte sa všetci na december minulého roka, keď sme prijali úpravu, ktorou sme zrušili koncesionárske poplatky RTVS. Čo je tiež samo o sebe vážna vec, pretože nejakým spôsobom musíme vyfinancovať RTVS-ku a už sme tu mali na schôdzi ten obyčajný zákon, ktorý prešiel do druhého čítania, ale tým, že je tu veľké súperenie na schôdzi toho, že kto bude mať skôr body, tak, žiaľ, bežne by to malo byť tak alebo štandardne by to malo byť tak, že táto novela ústavy je spojená s tým bežným zákonom a aj spoločná diskusia, len teda to je ťažké presadiť si čokoľvek dopredu do programu. Tak je to tak, že bežný zákon sme už posunuli do druhého čítania, ale vlastne, ktorý vykonáva túto novelu ústavy, ale tu máme na poradí na diskusiu až teraz no.
Čiže čo je predmetom tejto novely ústavy je, je v prvom rade zabezpečenie, aby RTVS-ka mala také financovanie, ktoré jej umožní nezávisle vykonávať svoje poslanie. To poslanie je definované v zákone, nie je to len nezávislé, objektívne vyvážené spravodajstvo, o ktoré by sa mala snažiť v čo najväčšej miere, ale sú to aj ďalšie verejnoprávne úlohy, ktoré plní, plní aj také úlohy, ktoré neplnia súkromné televízie, pretože súkromné televízie sú orientované viac na biznis, musia si prepočítavať, čo sa im oplatí vysielať, čo sa im neoplatí vysielať. A RTVS-ka musí vysielať aj také mediálne, by som nazval, produkty, mediálne formáty, ktoré napĺňajú to poslanie verejnoprávnosti a ktoré samy o sebe sú stratové, a preto ju treba dofinancovať. My sme to robili koncesionárskymi poplatkami, riešením by mohlo byť aj to, že navýšime koncesionárske poplatky, však napríklad v Českej republike je to, ak sa nemýlim, možno dvojnásobok tej výšky, ako je to na Slovensku, a potom aj teda, ak je to prijateľné celospoločensky, tak dá sa to riešiť aj takto.
U nás sme sa ubrali po rokoch, kedy sme nedokázali navýšiť koncesionárske poplatky, tým smerom, že sme ich v decembri zrušili, ale zároveň sme sa dohodli, že zabezpečíme takú úpravu na ústavnej úrovni, aby bola, naozaj mala trvalejší charakter, aby bola stabilnejšia aj vo vzťahu k prípadným zmenám, ktoré televízii zabezpečia riadne fungovanie. A teda hovoríme v prvom rade o tom, že zakotvíme do ústavy, že kultúrna, obsahová, informačná pluralita médií je súčasťou slobody prejavu a práva na informácie a takisto ďalej hovoríme, že tu máme nejaký mediálny systém, ktorý je založený na duálnom systéme vysielania verejnoprávnych médií a súkromných alebo iných médií. A teda, že verejnoprávne médiá majú byť financované tak, aby sa zabezpečila ich politická nezávislosť a ekonomická samostatnosť. A v praxi je to, by to malo byť nastavené tak, že verejnoprávny vysielateľ bude financovaný predovšetkým z verejných prostriedkov v sume zodpovedajúcej najmenej 0,15 % z hrubého domáceho produktu vyjadreného v bežných cenách za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Podrobnosti ustanoví zákon, to je ten zákon, ktorý sme už posunuli do druhého čítania.
Ja len pripomeniem, že je, tento návrh zákona je aj výsledkom určitého procesu rokovaní, ktorý bol dosiahnutý na úrovni tej bývalej štvorkoalície, teda by som v prvom rade apeloval na všetkých kolegov tej bývalej štvorkoalície, aby, aby podporili tento návrh zákona v prvom čítaní, ale, samozrejme, aj všetkých tých ostatných poslancov, ktorí si uvedomujú, aké je dôležité mať politicky nezávislú verejnoprávnu televíziu a rozhlas.
Takže takto na záver by som chcel požiadať aj o podporu v prvom čítaní pre tento návrh zákona. Potom medzi prvým, druhým čítaním, samozrejme, sa môžme sa zamyslieť, či ešte nejaké veci nesúvisia s touto problematikou, ale tak, aby to, samozrejme, bolo na konci priechodné 90 hlasmi.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
11:15
Vystúpenie spoločného spravodajcu 11:15
Lukáš KyselicaVážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh...
Vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
12.5.2023 o 11:15 hod.
Mgr.
Lukáš Kyselica
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
11:17
Vystúpenie v rozprave 11:17
Tomáš ValášekAk však platí toto všetko, tak potom sa vás pýtam, preboha, prečo sme zrušili koncesionárske poplatky, prečo návrh navrhla predošlá koalícia a schválila predošlá koalícia prílepkom k zákonu o plynovodoch zrušenie koncesionárskych poplatkov. Veď niet stabilnejšieho a politicky nezávislejšieho, alebo nezávislejšej cesty financovania a garantovania nezávislosti verejnoprávnych médií na politikov ako to, že nedáme politikom do ruky nástroj na kontrolu financovania RTVS. Že im to zoberieme, preto sme to mali tak nastavené.
To, čo teraz robíte, ja beriem tak, že sa asi v koalícii pohlo svedomie, že si asi uvedomuje, že urobila chybu, RTVS treba naďalej nejakým spôsobom financovať, preto som aj ja podporil ten zákon, ktorý je v druhom čítaní, lebo inú možnosť ste nenechali, inak by bola verejnoprávna televízia a rozhlas bez peňazí. A týmto návrhom ústavného zákona, beriem to tak, pripúšťate, že to bola obrovská chyba a že je tu tá možnosť, áno, že budúce koalície presne preto, že ste im dali do rúk zrušením koncesionárkach poplatkov ten nástroj nátlaku na verejnoprávne médiá, môžu úplne v pohode vydierať RTVS, keď im nebude tancovať tak, ako pískajú, tým, že im tie peniaze znížia. Preto vychádzam z toho, navrhujete to, čo teraz navrhujete, tých 0,15 % HDP najmenej na RTVS. V princípe by sa s tým dalo súhlasiť nebyť toho, že to v praxi nebude žiadnym riešením.
Pripomínam, pán poslanec, mali sme tu v deväťdesiatych rokoch zákonom určenú úroveň financovania takisto naviazanú na HDP, vtedy to malo ísť na kultúru, ten fond Pro Slovakia. Potom permanentne nedodržiavané, nepamätám si jeden jediný prípad, možno ma opravíte, kedy to bolo naozaj dodržané. Nepamätám si žiaden prípad, že nasledoval akýkoľvek právny postih za to, že tento zákon nebol dodržiavaný. Asi mi poviete, bol to bežný zákon, toto je ústavný zákon, ale, pán Vetrák, pán navrhovateľ, chcem vidieť v praxi, či bude tento zákon len preto, že je ústavný, o niečo viac či menej vymáhateľný ako bol už predtým zlyhaný zákon, ktorý vtedy riadil ten nešťastný fond Pro Slovakia. Opäť, viazanie percenta alebo viazanie financovania na percento HDP nie je žiadnou garanciou, že budúce vlády tento, túto úroveň financovania aj dodržia. Jediná spoľahlivá garancia bolo zachovanie koncesionárskych poplatkov, zrušenie koncesionárskych poplatkov bolo tak hrubou chybou, ktorú žiadna náplata ani záplata, ani tento zákon, ani ten ústavný zákon nemôžu za žiadnych okolností vymazať.
Vystúpenie v rozprave
12.5.2023 o 11:17 hod.
M. A.
Tomáš Valášek
Videokanál poslanca
Vďaka, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, nebude to dlhé, ale, ale nedá mi nevystúpiť k tomuto návrhu zákona. Začnem bodom zhody s navrhovateľom. Máme absolútnu zhodu, pán navrhovateľ, v tom, že pluralita médií, teda koexistencia aj súkromných, aj verejnoprávnych médií je pre Slovensko a pre politickú stabilitu a pre demokraciu na Slovensku nieže dôležitá, ale nazval by som ju kľúčovou. Máme tiež absolútnu zhodu v tom, že ak majú byť verejnoprávne médiá zmysluplne verejnoprávne a vykonávacie svoje funkcie tak, ako majú, tak potrebujú byť, ako ste sám povedal pred pár minútami, nezávislé na politickej moci.
Ak však platí toto všetko, tak potom sa vás pýtam, preboha, prečo sme zrušili koncesionárske poplatky, prečo návrh navrhla predošlá koalícia a schválila predošlá koalícia prílepkom k zákonu o plynovodoch zrušenie koncesionárskych poplatkov. Veď niet stabilnejšieho a politicky nezávislejšieho, alebo nezávislejšej cesty financovania a garantovania nezávislosti verejnoprávnych médií na politikov ako to, že nedáme politikom do ruky nástroj na kontrolu financovania RTVS. Že im to zoberieme, preto sme to mali tak nastavené.
To, čo teraz robíte, ja beriem tak, že sa asi v koalícii pohlo svedomie, že si asi uvedomuje, že urobila chybu, RTVS treba naďalej nejakým spôsobom financovať, preto som aj ja podporil ten zákon, ktorý je v druhom čítaní, lebo inú možnosť ste nenechali, inak by bola verejnoprávna televízia a rozhlas bez peňazí. A týmto návrhom ústavného zákona, beriem to tak, pripúšťate, že to bola obrovská chyba a že je tu tá možnosť, áno, že budúce koalície presne preto, že ste im dali do rúk zrušením koncesionárkach poplatkov ten nástroj nátlaku na verejnoprávne médiá, môžu úplne v pohode vydierať RTVS, keď im nebude tancovať tak, ako pískajú, tým, že im tie peniaze znížia. Preto vychádzam z toho, navrhujete to, čo teraz navrhujete, tých 0,15 % HDP najmenej na RTVS. V princípe by sa s tým dalo súhlasiť nebyť toho, že to v praxi nebude žiadnym riešením.
Pripomínam, pán poslanec, mali sme tu v deväťdesiatych rokoch zákonom určenú úroveň financovania takisto naviazanú na HDP, vtedy to malo ísť na kultúru, ten fond Pro Slovakia. Potom permanentne nedodržiavané, nepamätám si jeden jediný prípad, možno ma opravíte, kedy to bolo naozaj dodržané. Nepamätám si žiaden prípad, že nasledoval akýkoľvek právny postih za to, že tento zákon nebol dodržiavaný. Asi mi poviete, bol to bežný zákon, toto je ústavný zákon, ale, pán Vetrák, pán navrhovateľ, chcem vidieť v praxi, či bude tento zákon len preto, že je ústavný, o niečo viac či menej vymáhateľný ako bol už predtým zlyhaný zákon, ktorý vtedy riadil ten nešťastný fond Pro Slovakia. Opäť, viazanie percenta alebo viazanie financovania na percento HDP nie je žiadnou garanciou, že budúce vlády tento, túto úroveň financovania aj dodržia. Jediná spoľahlivá garancia bolo zachovanie koncesionárskych poplatkov, zrušenie koncesionárskych poplatkov bolo tak hrubou chybou, ktorú žiadna náplata ani záplata, ani tento zákon, ani ten ústavný zákon nemôžu za žiadnych okolností vymazať.
Rozpracované