90. schôdza

Ďakujem. Je tu ešte jeden paragraf 146, podľa ktorého by sme mohli riešiť ten sporný, to sporné hlasovanie, ale ten mi hovorí, aby som zvolal grémium a dal to na ústavnoprávny výbor, čo zase zdrží vec, takže je to odkonzultované, veľmi rýchlo to bude podpísané mnou, okamžite to ide do paláca, teda, pardon, do... na úrad vlády, ide to pánovi premiérovi, aby sa to dostalo čím skôr k pani prezidentke.
Pani prezidentka to musí vyhodnotiť, ak to správne vyhodnotí, nám to vráti späť a ešte na tejto schôdzi by sme to opravili budúci týždeň, takže takýto by bol scenár, aby sme nejakú legislatívnu čistotu dodržali.
Ďakujem.

Dobrý deň prajem. Robím to prvýkrát, takže ešte procedurálne sú nejaké nedostatky.
A, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte, aby som podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomný minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lachovský, zastupuje ho minister obrany Martin Sklenár. Neprítomní sú aj ministri, ktorým neboli položené otázky: ministerka spravodlivosti Jana Dubovcová, minister životného prostredia Slovenskej republiky Milan Chrenko, ministerka kultúry Slovenskej republiky Silvia Hroncová, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky Peter Balík, minister hospodárstva Slovenskej republiky Peter Dovhun, minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Daniel Bútora a minister dopravy Slovenskej republiky Pavol Lančarič.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Skončili ste, pán predseda vlády?

Ódor, Ľudovít, predseda vlády SR
Áno, skončil som.

Vážení páni poslanci, vzhľadom k tomu, že táto istá otázka bola položená šesťkrát, budem naraz odpovedať na otázky číslo 1, 3, 4, 7, 8 a 10. Budem odpovedať postupne, lebo v tej jednej otázke sa skrýva viacej otázok. Ako ste si isto všimli, moja prvá návšteva ministerstva bola na ministerstve pôdohospodárstva vzhľadom na akútnu situáciu v oblasti cenového nárastu, a najmä teda ceny potravín.
Vláda Slovenskej republiky si uvedomuje tento nepriaznivý cenový vývoj, a práve preto som úlohu zadal priamo ministerstvu, v ktorého v gescii potraviny sú. Samozrejme, nie je to nejaká nová téma. Inflácia cien potravín je tu dlhšie, takže predpokladám niektoré opatrenia, ktoré boli zavedené ešte minulou vládou, tak budú pôsobiť istý čas. A určite treba spomenúť, že ministerstvo neustále monitoruje a vyhodnocuje vývoj cien potravín a na mesačnej báze. V minulosti sa podnikli určité kroky vo veci spomalenia rastu cien potravín a bolo tam podpísanie deklarácie a takisto je tam aj podpora iniciatíve zo strany obchodných reťazcov a obchodov, ktorej cieľom je stabilizácia cien potravín, tzv. protiinflačná garancia.
Z môjho takého osobného pohľadu, ja tú tému vnímam v dvoch rovinách a v rovine priorít. A tá priorita je o tom, ako pomáhať najmä slabším, ale najmä adresne. To znamená, že momentálne Slovensko sa nachádza v rozpočtovej situácii, kde podľa prognóz Komisie máme najvyšší deficit spomedzi všetkých krajín, a preto nemôžme veľmi podporovať plošné opatrenia.
Zároveň je veľmi dôležité povedať, ktoré opatrenia môžu mať želaný efekt a ktoré nie. Aj vo väzbe na skúsenosti z krajín, ktoré už niečo také skúsili, takže môžem povedať napríklad, že zastropovanie cien v Maďarsku neviedlo celkom k želanému efektu a inflácia tam dosahuje ešte vyššie hodnoty v zásade ako na Slovensku. Takisto ak niekto uvažuje prostredníctvom nepriamych daní, nepriamej dane, tiež sme znižovali od januára s veľmi diskutabilným efektom pre konečné ceny pre pre spotrebiteľov. V zásade celá tá alebo celá tá pomoc v podobe zníženej DPH išlo do... skôr do podnikateľského sektora, a nie, nie vlastne pre, pre ľudí, takže práve preto ja som veľkým zástancom naozaj opatrení, ktoré pomáhajú tým najslabším, ale adresne. To znamená, že sú tam isté valorizačné mechanizmy, dodatočné príplatky práve pre tých, ktorí to najviac potrebujú.
A v tejto súvislosti je veľmi dôležité aj to, aby teda v tej ťažkej situácii neboli prijímané ďalšie nepremyslené návrhy, ktoré by ten deficit ešte výraznejšie zvýšili, lebo potom tá pomoc aj v tejto oblasti bude výrazne sťažená. Naďalej nemáme tlačiareň pod ministerstvom financií, takže keď hovoríme, že vláda má niekomu pomáhať, tak niekomu musí aj zobrať, takže musíme hovoriť o tom, ako, ako to dofinancovať. Ale túto úlohu bereme veľmi vážne a práve preto pán minister aj navrhol to riešiť v tej celej vertikále, to znamená, že od toho, ako vypestujeme nejakú komoditu, až po predajnú cenu a plánuje rokovať aj s dodávateľsko-odberateľskými reťazcami, od farmára až po obchod a vrátane zástupcov ďalších dotknutých štátnych inštitúcií.
Mám aj takú že dobrú správu, zatiaľ nie preto, lebo my sme v úrade, ale preto, lebo inflácia spomaľuje. Naozaj ceny na komoditných trhoch sú oveľa nižšie ako v minulosti, a práve preto tá pomoc ďalšia v nejakej akútne vysokej výške asi nebude potrebná, ale urobíme všetko preto, aby to bolo pripravené, že v prípade ďalších, ďalších cenových šokov, aby sme ich vedeli zaviesť. Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem. Ďakujem pekne, vážený pán poslanec, možno ste kopírovali s tými otázkami, ako som chodil po tých ministerstvách, lebo potom v pôdohospodárstve sme riešili predsa sociálne veci, a uisťujem vás, že vlastne pani ministerka Gaborčáková okrem iného informovala aj presne o tomto nedostatočnom financovaní neštátnych centier pre deti a rodiny, teda bývalých detských domovov v tomto roku, ako aj o doterajších krokoch ministerstva na riešenie situácie.
My sme sa zhodli na tom, že kým ten nepriaznivý inflačný vývoj mal veľmi negatívny vplyv na domácnosti už v minulom roku, na ten rozpočet to mal skôr pozitívny vplyv a tie negatívne veci uvidíme až teraz, kedy budeme musieť dofinancovať vzniknuté vyššie náklady a takisto aj pomáhať valorizačným mechanizmom. A ja aj ona, samozrejme, chápeme tú akútnu potrebu zabezpečenia finančných prostriedkov na starostlivosť o deti v centrách pre deti a rodiny, a to nielen v tých neštátnych, lebo podľa mojich informácií majú aj štátne centrá podobný problém s finančnými prostriedkami na zabezpečenie svojho chodu.
Nie je celkom pravda, že neštátnym centrám pre deti a rodiny neboli v minulosti kompenzované zvýšené náklady cien energií, resp. dopady inflácie. Len v roku 2022 boli zverejnené viaceré schémy pomoci, tak pre zariadenia sociálnych služieb, ako aj centrá pre deti a rodiny, napríklad prostredníctvom dotačnej schémy ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny si mohli neštátne centrá pre deti a rodiny požiadať o jednorazovú dotáciu účelovo určenú na krytie zvýšených prevádzkových výdavkov v súvislosti s nárastom cien energií. Dokonca práve v prípade centier pre deti a rodiny bola dotácia určená na pokrytie plnej - samozrejme, preukázanej - výšky nárastu výšky cien energií. To, že to nie je dostatočné, chápeme asi všetci, a práve preto zapadá to do priorít vlády, že budeme sa snažiť pomáhať naozaj tým skupinám obyvateľstva, ktoré to potrebujú. A práve deti, detské domovy to, to je presne v súlade s cieľ... s cieľami vlády.
Som presvedčený, že dofinancovanie centier pre tak štátnych, ako aj neštátnych, a že nie je potrebné pripravovať sa na nejaké katastrofické situácie ohľadom zabezpečenia starostlivosti deťom, ktoré sú umiestnené teda v centrách pre rodiny... pre deti a rodiny na základe teda rozhodnutia súdu.
Ďakujem pekne za pozornosť, skončil som.

Päť... päť mesiacov a päť minút. Ďakujem veľmi pekne. Aj ja by som teda rád pozdravil na balkóne prítomnú školu.
Vážený pán poslanec, samozrejme, to, čo, to, čo, je pre mňa kľúčové z toho vládneho programu, kde by som ja sám vedel nájsť nejaký prienik s položenou otázku, je aj v efektívnosti čerpania eurofondov, ale aj pomoc slabším. Skúsim to, skúsim to vysvetliť, že ako tie veci spolu súvisia.
V prvom rade, keď som sa ja pozeral, prečo niektoré krajiny dokážu efektívnejšie míňať eurofondy, tak aj preto, lebo viac delegujú to samotné rozhodnutie a čerpanie na tú miestnu, lokálnu, regionálnu úroveň. A toto je určite otázka, s ktorou sa budeme zaoberať v rámci tých najvyšších priorít.
A takisto je mi blízky názor, že my tuto od zeleného stola, síce vieme prijímať nejaké opatrenia aj pre slabšie skupiny obyvateľov na Slovensku, ale nie vždy vieme v celej komplexnosti vnímať tú situáciu, ktorú možno na tej miestnej úrovni oveľa lepšie poznajú starostovia alebo župani, alebo teda primátori jednotlivých miest. Takže ja som veľmi otvorený tejto otázke. Dokonca som, v minulosti som s pánom Nižňanským aj niečo napísal na, na túto tému, takže to, to je jedna strana mince.
Tá druhá strana mince, že keď, keďže máme k dispozícii naozaj relatívne limitovaný čas a priestor, tak zatiaľ túto tému budeme skôr pripravovať v nejakých alternatívach pre ďalšiu vládu, lebo každá takáto zmena sa dotkne množstva aktérov, a to nebude úplne jednoduché, nájsť si ten kompromis. A nemyslím si, že, že za tých pár mesiacov to bude možné dosiahnuť. Ale určite to, čo, to, čo chcem nielen teda z pozície vlády, ale aj ambíciu podporovať iniciatívy, ktoré sa zaoberali aj doteraz reformou verejnej správy. A je tu aj komisia, ktorú menoval môj predchodca. Pripravovala táto komisia podklad, ktorý ukazuje možnosti úpravy samosprávneho členenia, ale my chceme ísť trošku nad rámec aj filozoficky, aby sme teda rozoberali, ktoré kompetencie je možno oveľa efektívnejšie robiť na tej lokálnej a regionálnej úrovni.
A nebudem sa vyhýbať tejto téme, lebo ako som spomínal, kryje sa to aj s ďalšími dvoma prioritami, ktoré táto vláda určite má do jesene.
Ďakujem pekne za otázku, skončil som.

Ďakujem, pán premiér. Určite sa zhodneme na dôležitosti decentralizácie. A je mi jasné teda, že už žiadne legislatívne zmeny v tomto volebnom období sa nezrealizujú, napriek tomu si myslím, že je to veľmi dôležitá téma a vláda by sa mala o ňu zaujímať, aj keď už nebude ona tá, kto s tým niečo urobí, lebo, lebo zase ak príde nová vláda, tá sa bude rozhliadať a ku koncu volebného obdobia si zmyslí, že možno by niečo mohla robiť.
Teda dávam do pozornosti, že na ministerstve vnútra okrem toho bol aj realizovaný projekt v spolupráci s Radou Európy, ktorý tiež riešil a pripravoval nejakú ďalšiu možnú decentralizáciu.
Ale aby som teda sa vrátil k tej mojej otázke. Tá je, že či budete mať niekoho, kto bude za toto zodpovedný, či to bude iba ministerstvo vnútra, komisia alebo počítate s nejakým splnomocnencom, a či máte ambíciu aj niečo pripraviť, keď už nie schváliť, lebo je mi teda jasné, že k schváleniu v takej krátkej dobe nepríde.
Ďakujem.

Áno, ja som pripravený pripraviť niečo. Realizovať nebudeme vedieť, ale pripraviť áno.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážení prítomní, dovolím si odpovedať na túto otázku. Ďakujem veľmi pekne za ňu. Bolo to otázka číslo 1, 3, 13, 38 a 46.
Bavíme sa síce len o úrovne splatnosti istiny, alebo teda úrovne istiny, ktorá dosiahla hodnotu 812 mil. eur, ale keď sa budeme baviť detailnejšie o, o naakumulovanom v podstate dlhu, tak sa bavíme medzirezortne alebo celkovo v rámci rezortu až o 1,9 mld., resp. o 1,070 mld., keď sa bavíme o ústavnej zdravotnej starostlivosti, čiže určite niečo, čo z dlhodobého pohľadu je nutné adresovať. A, samozrejme, my sa tejto téme veľmi intenzívne venujeme.
V prioritách, ktoré ja mám, bola jedna časť a tá sa týkala podľa mňa najrozhodujúcejšej časti a to je férovosti financovania zdravotných výkonov smerom k ústavnej zdravotnej starostlivosti, ale aj ambulantnej a to je DRG. To znamená implementácia pravidiel nielen výkazníctva, ale aj úhradových mechanizmov je pravdepodobne najrozhodujúcejšie v tom dosiahnuť vyrovnané hospodárenie nielen teda neštátnych subjektov a štátnych nemocníc, ale vlastne aj ambulantného sektora ako takého s tým, že my práve sme mali teraz stretnutie aj s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý má veľký tím. Ja mám špeciálne poradcov práve na túto tému, keďže ja sa jej venujem dlhodobo tým, že som pôsobil na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Momentálne sa bavíme na tému naozaj vážených váh, testovania v podstate pripravenosti prostredia, keďže od 1. 1. ’24 DRG systém musí na Slovensku fungovať. Dokonca ideme tak ďaleko, že sa bavíme o téme percentuálneho plnenia priamych platieb práve na základe DRG. A tam urobíme taký pilotný projekt teraz v lete na tri mesiace, kde pôjdeme na účtovnú granularitu, tak aby sme videli najmä u tých podriadených organizácií, to je tých 13 nemocníc, ako v podstate majú oni nastavený finančný plán, a tým nám umožní v podstate dosiahnuť to, aby nemocnice nekumulovali dlh, pretože momentálne naozaj treba povedať, že 89 % platieb z poisťovní kryje reálne náklady, 11 % ide v podstate na dlh, ktorý sa konštantne kumuluje. Napríklad v Univerzitnej nemocnici Bratislava to predstavuje skoro až 6 mil. mesačne navyše. To je prvá časť.
Samozrejme, ďalšia je podpora riadenia organizácií, ktoré máme teda jednak pod gesciou ministerstva zdravotníctva, ale aj celkovo multisektorovo. Tam je komponent 11 reformy III, kde je centralizácia riadenia najväčších nemocníc. Veľmi intenzívne na túto tému práveže komunikujeme aj s Úradom pre dohľad, pretože tam sú niektoré auditové časti, ktoré má na starosti.
A ja si dovolím tak predikovať, že určite ďalší pán minister alebo ministerka sa bude zamýšľať tým, ako urobiť holdingový systém riadenia podriadených organizácií, pretože to pravdepodobne je niečo, čo napríklad v neštátnych nemocniciach funguje. Malo by to byť aj niečo, čo v podstate by mali sme my zaviesť aj v rámci ministerstva zdravotníctva. S tým súvisí, samozrejme, potom aj nejaká efektivita čerpania zdrojov z verejného zdravotného poistenia a podobne.
Jedna z častí, ktorú sme napríklad otvorili včera na mimoriadnej Dozornej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne, bola revízna činnosť. Revízna činnosť v podstate momentálne je nastavená automatmi. Tie automaty majú svoje limitácie a to je najmä v SVALZ-och, čiže v spoločných vyšetrovacích metódach. Tam vidíme veľmi veľký priestor na ušetrenie. Vyčíslené to bolo na základe predbežných dát z DGR na až sumu 40,8 mil., ktoré by sme vedeli ušetriť tento rok. Takže veľmi intenzívne tlačíme na to, aby ozdravný plán, ktorý v podstate, alebo niečo ako ozdravný plán, nariadime Všeobecnej zdravotnej poisťovne cez dozornú radu, má za účel práve zlepšiť kondíciu aj teda, samozrejme, poistenia a napríklad aj tej revíznej činnosti. Ale nie je to len v tomto prípade na poistení, ale, samozrejme, je to aj v nemocničných zariadeniach, ktoré by takisto tú revíznu činnosť mali robiť intenzívnejšie.
Od 1. júla ’23 novelou zákona 581 prejde vlastne aj výkon dohľadu nad poisťovňami a verejným zdravotným poistením a úrazovým mechanizmom na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. A to znamená, že budú tam posilnené a nové právomoci v oblasti výkazníctva a získavania údajov, preto som hovoril o tom, že už teraz intenzívne spolupracujeme s Úradom pre dohľad, a to máme v podstate máj na to, aby sme pripravili všetky procesy, že od júla to skutočne môže naplno bežať.
No a potom nemusíme obchádzať aj tému zmluvných vzťahov medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľmi, veľmi horúca téma, na ktorú diskutujeme posledné tri týždne veľmi intenzívne. Tým, že pochádzam z poisťovníckého prostredia, tak je to téma blízka a tam hľadáme práve v prípade Všeobecnej zdravotnej poisťovne riešenie nejaké.