90. schôdza

Chcem sa vyjadriť, neviem, či tu (rečník sa obzrel za seba), škoda, že tu už nie je ten predstaviteľ tej strany zdravého rozumu, ako si hovoria, ale v podstate sú to profesionálni povaľači každej demokratickej protikorupčnej vlády, hovorím teda o Mariánovi Viskupičovi zo strany Sloboda a Solidarita. Je naozaj príznačné, že týmto ľuďom ochrana demokracie v skutočnosti nič nehovorí. Keď si pozriete, čo vlastne oni dnes, aké majú svoje ciele vo voľbách, tak ich cieľ je, aby si ich zobrala mafia spolu do vlády a aby mafia zo SMER-u, ktorá síce teraz je premaľovaná na ružovo či na dúhovo z HLAS-u, tak tá je pre nich v poriadku mafia. Hoci sú to tí najskorumpovanejší zo SMER-u, ktorých oddelili, založili si akože novú stranu, ale to je bez problémov. Jasne, že oni nevylučujú, aby išli so SMER-om alebo teda s mafiou po voľbách.
Čiže očakávať od kolaborantov s mafiou, že oni budú vymýšľať niečo, aby mafia sa nedostala k moci, je, je úplne zbytočné a práve toto je to najväčšie riziko v našich voľbách, že keď tu budú strany ako SaS, ktorí hovoria, že s mafiou v pohode pôjdu po voľbách, keď tu bude strana ako Progresívne Slovensko, ktorí hovoria, že s mafiou v pohode zradia svojich voličov, keď tu budú strany ako KDH, ktoré hovorí, že nemá problém s tým, aby predalo svojich voličov HLAS-u, to znamená SMER-u, to znamená mafii. Keď tieto strany tu majú ako teda rozhodovať a na ne sa máme spoliehať, že ony pôjdu zviesť teraz štyria... štvormesačný zápas o demokraciu, tak ony žiaden zápas nezvedú. Ony sa budú len večer modlikať, aj keď sa možno modliť nevedia, len aby si ich ten Pelle zobral do tej budúcej vlády, len aby sa ony nejako pretlačili do toho parlamentu, len aby mohli pekne kolaborovať a podieľať sa potom na zločinoch, lebo ak si teda myslia, že Pelle, Žiga, Saková, Tomáš a podobní vagabundi, že oni potom zrazu budú demokrati, oni budú protikorupční bojovníci, aktivisti, tak teda to sú na veľkom omyle. Ale títo páni vôbec si to nemyslia. Oni jednoducho chcú byť kolaborantami. Chcú zradiť odkaz Jána a Martiny na hulváta napľuť pozostalým po Jánovi a Martine do očí a bez problémov ísť s mafiou, ktorá spôsobila smrť Jána a Martiny, do jedného spolku, kolaborovať so zlom a takýmto spôsobom priviesť Slovensko do nešťastia.
Čiže od týchto ľudí od Mariána Viskupiča alebo strany SaS neočakávam, že teda oni by to cítili, že oni by rozumeli vlastne o čo naozaj tu dnes ide, oni to necítili vtedy, keď povalili Radičovej vládu, lebo pre nich bol dôležitejší boj proti slamenému panákovi eurovalu, o ktorom vedeli, že za dva dni bude schválený. A jednoducho bolo treba povaliť tú Radičovej vládu. Lebo jednoducho ja som dnes, potom čo som zbadal, že ako povalili Radičovej, Matovičovu a Hegerovu vládu, presvedčený, že keď som to dodnes nepochopil alebo pred pár mesiacmi, keď som to nechápal, tak už som to pochopil. Jednoducho oligarchovia dobre platili a sluhovia z SaS vykonali, čo oligarchovia zaplatili. Inak to nemôže byť. Inak by nemohli predsa povaliť tri demokratické protikorupčné vlády a nikto nechápe, prečo to spravili. Ale keď sa v skutočnosti pozrieme do minulosti, že ich predseda nemal problém trinásťkrát raňajkovať s mafiánom Kočnerom, ktorý teda je podozrivý z toho, že si objednal vraždu Jána a Martiny a keď tomuto človeku vynášal informácie v čase, keď sa volil generálny prokurátor napriek tomu, že vedel, že jeho premiérka Radičová si veľmi teda nepraje, aby, aby takéto niečo sa dialo. Tak jednoducho, keď má niekto raz chybu charakteru, tak bez najmenších problémov zradí aj ďalší krát a predá svojich voličov mafii, ktorá zaplatí za to, že niekto povalí vládu. Takže mrzí ma to, predpokladám aj zo stanoviska Mariána Viskupiča z SaS, že si vôbec neuvedomuje, čoho je súčasťou, komu slúži, že oligarchovia platia, šéfinko sa s oligarchami veľmi dobre pozná, veľmi často sa s nimi stretá a nechápe, že naozaj Slovensku 30. septembra ide o život, že demokracii ide o život a je našou psou povinnosťou zahlasovať za takýto návrh, ktorý tú demokraciu má šancu, šancu zachrániť. Dnes títo páni a dámy bez najmenších problémov, bez akéhokoľvek krytia, bez akejkoľvek zodpovednosti voči verejným financiám hlasovali za valorizáciu dôchodkov, päťsto miliónov len tak v pohode, bez toho, aby niekde skladali účty, kde hovorili, že teda kde na to zoberieme. Ale keď máme zachrániť demokraciu, to už vám nevyhovuje, hoci je to len trojnásobok tej sumy. A úplne všetci by to dostali, všetci ľudia, ktorí by prišli voliť a tie peniaze by sa nestratili. Čiže vtedy kedy vy chcete rozdávať žiadna zodpovednosť na mieste nie je, ale keď chceme zachrániť demokraciu, vtedy vám zrazu vadí, že by sme nejaké financie na to použili a použili hlavne zo svojho. Tak ako povedala aj pani spravodajkyňa počas svojej faktickej poznámky, veľmi dobrú otázku dala. Koľko stojí demokracia? Ak by Nemci po druhej svetovej vojne si dali spätne otázku, že ak by pomohlo veci, že by nabudili ľudí a zahojili tie rany, ktoré v tridsiatych rokoch minulého storočia nemecký národ zažil počas veľkej hospodárskej krízy, ak by tou možno tisícmarkovkou alebo neviem koľko vtedy to malo hodnotu, ak by zahojili rany ľudí a na konci by takto možno zobrali vietor plachiet tomu malému fúzkatému zlu, tak verte tomu, že všetci by povedali, že nie tisíc, aj desaťtisíc, aj stotisíc, keby že sme tým ľuďom dali, len aby sa nám to zlo nepredralo k moci, tak to stálo za to. Len už bolo neskoro plakať nad rozliatym mliekom, neskoro si uvedomiť, čo znamená v správnej chvíli neurobiť správny krok, v tomto prípade na ochranu demokracie. Ešte raz použijem ten príklad alebo obraz. Tak ako predo mňou tu pani predkladateľka Šofranko predkladala návrh, ktorý môže zachrániť život človeku, ktorý má problém so svojím srdiečkom, ten defibrilátor, takisto tento návrh je defibrilátor pre záchranu našej demokracie. Ak nič neurobíme, ak naďalej sa budeme správať tak nezodpovedne, ako sa správame, ak sa tu budeme tváriť na to iba a viesť reči o spájaní a v skutočnosti nič sa nepospája a pôjdu štyri-päť strán v priemere možno získajú po dve, dve a pol percentách a tieto hlasy prepadnú, mafia bude mať ústavnú väčšinu a zo Slovenska sa stane v horizonte dvadsať-tridsať rokov len skanzen. Zostanú tu žiť naši rodičia a starí rodičia, ktorí už nebudú mať tú silu a energiu zo Slovenska odísť a zostanú tu žiť kolaboranti mafie. Normálny človek tu nebude chcieť žiť. Prosím vás, zachráňme Slovensko, urobme krok, ktorý tomu môže zásadným spôsobom pomôcť. Neberme do úvahy hlúposti, ktoré, samozrejme, že oligarchovia v pozadí, ktorí chcú, aby mafia vyhrala, aby znova tu mali svoj raj, ktoré tu podsúvajú svojim sluhom v parlamente, ale zahlasujme za opatrenie, ktoré demokracii dá šancu. Je to posledná šanca na to, aby sme tu nejaký zákon v tomto duchu mohli prijať. Už žiaden nový zákon sa tu neobjaví, lebo už to neprejde cez dvoje čítania. A žiadne nejaké holuby na streche a medové motúzy a sľuby o neviem čom po voľbách, raj na zemi, keď vás budú voliť, už nezabere. My buď tých ľudí, ktorí sú systematicky tri roky frustrovaní získame k tomu, aby k voľbám prišli a oni nám pomôžu demokraciu zachrániť, alebo na to rezignujeme a vopred sme tie voľby prehrali všetci. Ale nie my, ale demokracia, naše deti, naše vnúčatá, lebo zo Slovenska urobíme peklo na zemi.
Prosím vás, majme zdravý rozum. Ďakujem pekne.

Pani spravodajkyňa, máte záujem o záverečné slovo? Nech sa páči.

Hlasovať o tomto návrhu zákona budeme zajtra o jedenástej hodine.

Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A teraz pristúpime k ďalšiemu bodu programu schválenému. Je to prvé čítanie o návrhu poslancov Márie Šofranko, Jany Majorovej Garstkovej a Petra Vonsa na vydanie zákona o meste Vysoké Tatry. Je to parlamentná tlač 1628. Návrh na pridelenie výborom je pod číslom 1691.
Udeľujem slovo pani poslankyni Márii Šofranko, aby tento návrh zákona za skupinu poslancov v pléne uviedla. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Márie Šofranko, Jany Majorovej Garstkovej a Petra Vonsa na vydanie zákona o meste Vysoké Tatry, tlač 1628.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, spolu s kolegami predkladáme do parlamentu návrh o, resp. návrh zákona o meste Vysoké Tatry. Prečo práve Vysoké Tatry? Pretože je to symbol Slovenska, klenot Slovenska, ktorý patrí všetkým občanom Slovenskej republiky. Je to naša najstaršia a najvýznamnejšia turistická destinácia na Slovensku. Súčasťou mesta je najstarší, najväčší a dovolím si tvrdiť aj najkrajší národný park. Od svojho vzniku až po súčasnosť sú Vysoké Tatry vysokohorským, klimatickým a liečebným strediskom európskeho významu. Denne počas veľmi dobrej letnej sezóny navštívi Vysoké Tatry 25-tisíc návštevníkov, ročne je to dva a pol mil. návštevníkov. Do štátneho rozpočtu nám prinesú 15 mil. eur. Je to mesto, mesto je centrom vládnych a zahraničných návštev a významných osôb z rôznych oblastí života. A teraz troška konkrétnejšie k nášmu zákonu.
Účelom zákona je pomáhať k zachovaniu jedinečnosti územia mesta Vysoké Tatry, zabezpečeniu jeho rozvoja, obnovy a účelu, pre ktorý historicky vzniklo. Ide nám o to, aby mesto Vysoké Tatry mohlo požiadať ministerstvo financií o dotáciu vo výške najviac 850-tisíc eur. Samozrejme, že vo svojej žiadosti uvedie dôvod a ministerstvo financií sa rozhodne, v akej sume túto dotáciu mestu Vysoké Tatry poskytne.
Na úvod toľko, viac by som sa vyjadrila v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem.

Teraz udeľujem slovo pani poslankyni Martine Brisudovej, ktorá je spravodajkyňou za navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby uviedla spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona, tlač 1628. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona. Obdržal som jednu písomnú prihlášku a tá je od pani poslankyne Jany Majorovej Garstkovej, ale ešte pred tým požiadala o slovo pani navrhovateľka, ktorej udeľujem slovo a potom sa pripraví pani poslankyňa Majorová Garstková.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Milé kolegyne, milí kolegovia, návrh zákona ako je ten o Vysokých Tatrách, by bez pochýb privítali mnohé samosprávy. Niektoré z nich by si ho určite aj zaslúžili. Dnes však medzi nimi nenájdeme žiadnu, ktorá by nám všetkým obyvateľom či iným obciam na Slovensku prinášala už dlhé desaťročia väčší osoh než práve mesto Vysoké Tatry. Aj mnohí z vás, resp. z nás v tejto rokovacej sále sme jeho pravidelnými návštevníkmi kvôli oddychu či športu a čerpáme z neho pozitívnu energiu do pracovného alebo súkromného života. Nielen tie majestátne štíty sú pozoruhodné. Rozlohou sú Vysoké Tatry druhé najväčšie mesto po Bratislave. A tento údaj je v silnom kontraste s iba niečo vyše 3 900 trvalými obyvateľmi. Dnes sú do veľkej miery už mnohí z nich v takmer seniorskom veku. Zápasia s nepomerom medzi výnosmi z podielových daní a výdavkami na spravovanie svojho územia. Hovoríme o kombinovanej rozlohe Košíc a Banskej Bystrice, na ktorej sa však nenachádza až desaťnásobne nižší počet stálych obyvateľov. Mesto Vysoké Tatry to v ťažkej finančnej situácii už čoskoro iba z daní za ubytovanie jednoducho neutiahne. Pretože túži investovať nielen do bežnej údržby, ale chce pre nás všetkých vytvoriť čo najskôr bezpečné, moderné a krásne prostredie šité na mieru 21. storočia bez toho, aby muselo dúfať v granty a dotácie financované zo zdrojov Európskej únie. V náročných klimatických podmienkach tam domáci takmer každodenne bojujú s udržiavaním osemdesiatich kilometrov buď zasnežených ciest, či chodníkov, alebo štyridsiatich hektárov verejnej zelene v letných mesiacoch. Ekologický posyp soľou je len ich zbožným želaním, napriek snahe byť šetrný ku prírode. Finančne takmer nedosiahnuteľné je pre ich obstaranie nových či aspoň údržba starých mechanizmov, ktoré v nadmorskej výške 1 000 metrov nad morom zápasia s takými klimatickými podmienkami ako len málokto.
Na strane druhej vďaka ich pracovitosti a srdečnosti sa tam ako doma cíti dva a pol mil. návštevníkov, ktorí skrz výber na DPH prispievajú do štátneho rozpočtu každoročne 15 miliónmi eur. Tamojší okres sa totiž pýši jedenástimi percentami z celkovej návštevnosti našej krajiny a aj my všetci sa tam opakovane a radi vraciame. Naopak, z tejto závratnej sumy, bohužiaľ, len veľmi malú časť posielame Tatrám naspäť pre ich udržateľnosť. Berme, prosím, do úvahy aj to, že letiská v Bratislave či Košiciach, v mestách, ktoré sú pre zahraničných turistov lákadlami určite majú vyťaženosť v prvom rade vďaka našim veľhorám. Navyše, keď sa oni neskôr posúvajú naprieč našou krajinou, navštívia a finančne tak podporia aj iné pozoruhodné mestá či obce a lokálnych podnikateľov v nich, či už je to centrum národnej kultúrnej pamiatky Martin alebo Banská Štiavnica, ktoré sme mimochodom na základe ich vlastných zákonov už dávno individuálne ocenili a uznávame tým ich výnimočnosť. Nežiadame teda nič iné, len zrovnoprávniť mesto Vysoké Tatry s týmito hrdými mestami a pomôcť mu rozvíjať sa zaslúžene ako prírodné a kultúrne dedičstvo aj naďalej. Toto vyhlásené kúpeľné mesto s vysokohorskou liečebnou klímou totiž aj v dnešnej dobe ponúka oveľa viac než len cestovný ruch. Venujú sa tam zdravotným ťažkostiam, mnohých navštevujúcich pacientov, avšak aj to predstavuje zvýšené náklady na úseku bezprašnej údržby či starostlivosti o zeleň. My, tí šťastnejší s pevným zdravím, ktorí milujeme prostredie Vysokých Tatier napríklad kvôli horskej turistike, by sme mali brať ohľad aj na to, že pre naše pohodlie je mesto nútené oveľa intenzívnejšie investovať do opravy cestných komunikácií. Tie sú ťažko skúšané nielen našimi osobnými dopravnými prostriedkami, ale aj mechanizmami v správe Tatranského národného parku, ktorého krásy tak veľmi radi objavujeme.
Pani poslankyne, páni poslanci, poďme podať pomocnú ruku Vysokým Tatrám, pretože nepriznávame napriek jeho rozlohe osobné koeficienty veľkostných kategórií obcí tak, ako to robíme pre Bratislavu či Košice.
Po druhé. Ignorujeme fakt, že vďaka jeho ubytovacím, stravovacím a iným službám prijímame do štátneho rozpočtu 15 mil. euro ročne a že dodatočné finančné prostriedky s podporou Vysokých Tatier ešte prichádzajú aj z iných slovenských lokalít.
Po tretie. Nedeklarujeme jeho dôležitosť v porovnaní s Martinom či Banskou Štiavnicou napriek nespochybniteľnému prírodnému a kultúrnemu dedičstvu.
A po štvrté. Očakávame od domácich čistotu prostredia, harmóniu pre telo i dušu, kultúru či športové zázemie pre 21 000 návštevníkov denne, no prispievame sumou z podielových daní len na 3 900 obyvateľov. Mesto, keďže sa nachádza na území Tatranského národného parku, nezaslúžene prichádza približne o 850 000 eur ročne na daniach z nehnuteľnosti. Podporme touto sumou Vysoké Tatry, podporme návrh zákona o Vysokých Tatrách. Je to udržateľná a nenahraditeľná investícia vo výške necelej desatiny zo sumy, ktorou každoročne prispievajú Tatranci celému Slovensku.
Ďakujem.

Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie. Pani poslankyňa Monika Kozelová ako prvá.