90. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Prajem vám príjemné, dobré ráno, dámy aj kolegovia. Dovoľte, aby som vám predstavil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkla... tento návrh predkladajú na rokovanie Národnej rady poslanci Národnej rady Peter Vons, Peter Kremský, Milan Kuriak a Lukáš Kyselica.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je znížiť negatívne dopady na súčasnú hospodársku situáciu v sektore autodopravy na Slovensku a odstrániť nadmerné daňové a poplatkové zaťaženie slovenských autodopravcov v porovnaní s okolitými štátmi V4. Návrhom zákona sa rovnako zlepší konkurencieschopnosť slovenských autodopravcov v podnikateľskom prostredí. Zároveň sa predkladaným zákonom navrhuje flexibilnejšie upraviť vznik a zánik daňovej povinnosti, odbúrať zbytočnú byrokraciu a znížiť finančnú záťaž úradov a samotných daňovníkov.
Toľko na úvod a potom sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Pekné, dobré ráno prajem vám všetkým. Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru na spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne. Tak dovoľte, aby som trošička predstavil návrh tohto zákona.
V čl. I v bode 1 tohto zákona je: „V ustanovení návrhu zákona sa navrhuje, aby v prípade, ak autodopravca zaplatí za kalendárny rok na mýte v Slovenskej republike viac ako 50 % dane z motorových vozidiel pripadajúcej na ním vlastnené vozidlo, aby sa mu znížila daň z motorového vozidla o 50 %. Dopravcovi, ktorý uhradí na mýte menej ako 50 % dane z motorového vozidla a viac ako 5 %, by sa znížila daň o výšku zaplateného mýta. Dopravcom, ktorí na mýte zaplatia ročne menej ako 5 % dane z motorových vozidiel by sa daň neznižovala. Týmto spôsobom sa zabezpečí, že nebude dochádzať k zdvojovaniu poplatkov za užívanie cestnej siete v Slovenskej republike.“
K tomu by som ešte dodal, že sektor autodopravy na Slovensku je v súčasnosti nadmerne daňovo zaťažený oproti okolitým štátom V4, ale aj v porovnaní s ďalšími členskými štátmi Európskej únie. V Slovenskej republike máme takmer najvyššie daňové zaťaženie, vyššie je iba v Írsku.
Pre porovnanie. Kým na Slovensku je ročná sadzba dane v eurách 2 189, v Českej republike je to iba 1 054, v Maďarsku 1 000 a v Poľskej republike 664. Najnižšiu sadzbu v Európskej únie má Lotyšsko, iba 336 eur. Minimálna sadzba dane požadovaná smernicou Európskeho parlamentu a Rady je 515 eur.
Ďalšia časť, ktorú navrhujeme, je v bod... v čl. I bode 4. V zmysle § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona podlieha tejto dani motorové vozidlo, ktoré sa skutočne používa na podnikanie. Počas podnikania sa ale vyskytujú obdobia, kedy vozidlo na podnikanie nie je využívané, pretože je napr. nepojazdné a nevyhovujúce prevádzkové podmienky, alebo jednoducho napríklad nemá dostatok objednávok v kamiónovej doprave. Doterajšia právna úprava umožňovala zánik daňovej povinnosti, napr. ak daňovník odhlási vozidlo z evidencie na dopravnom inšpektoráte.
Domnievame sa, že v súčasnej dobe elektronickej komunikácie daňových subjektov s orgánmi Finančnej správy Slovenskej republiky je možný aj flexibilnejší prístup k evidovaniu zániku daňovej povinnosti, pričom sa odbúra zbytočná byrokracia a zníži sa aj finančná záťaž úradov a samotných daňovníkov. Navrhované ustanovuje... ustanovenie upravuje situáciu tak, aby k zániku daňovej povinnosti došlo aj dňom uvedeným v oznámení doručenom správcovi dane. Tiež k opätovnému vzniku daňovej povinnosti by došlo oznámením daňovníka. K zániku daňovej povinnosti by došlo najskôr deň po doručení oznámenia daňovníka orgánu finančnej správy a k vzniku daňovej povinnosti v deň uvedenom v oznámení. V oznámení by musel daňovník okrem svojho názvu a daňového identifikačného čísla musel uviesť aj evidenčné číslo motorového vozidla, ku ktorému existuje daňová povinnosť, a miesto, kde sa toto vozidlo bude nachádzať v období, za ktoré daňová povinnosť nevznikla.
Následkom nepravdivých údajov v oznámení by mohol byť vznik daňovej povinnosti za oznámené obdobie vo výške dane bez zákonných znížení a oslobodení.
To je všetko. Ďakujem.

Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako spolupredkladateľovi vystúpiť krátko k predloženému návrhu novely zákona o dani z motorových vozidiel.
Cieľom predmetnej novely zákona, ako je uvedené v dôvodovej správe, je znížiť negatívne dopady na súčasnú hospodársku situáciu v sektore autodopravy na Slovensku a odstrániť nadmerné daňové a poplatkové zaťaženie slovenských autodopravcov v porovnaní s okolitými štátmi V4.
Návrhom zákona sa rovnako zlepší konkurencieschopnosť slovenských autodopravcov v podnikateľskom prostredí. Zároveň sa predkladaným návrhom zákona navrhuje flexibilnejšie upraviť vznik a zánik daňovej povinnosti, odbúrať zbytočnú byrokraciu a znížiť finančnú záťaž úradov a samotných daňovníkov. Teda samotná... (Rečník si odkašlal.) Pardon. Teda samotná novela zákona pozastá... pozostáva z dvoch častí. Tá prvá rieši platbu daní, a to tak, že v prípade, ak, ako bolo spomenuté, ak autodopravca zaplatí za kalendárny rok na mýte v Slovenskej republike viac ako 50 % dane z motorových vozidiel pripadajúcej na ním vlastnené vozidlo, znížila by sa mu daň z motorového vozidla o 50 %. Dopravcovi, ktorý uhradí na mýte menej ako 50 % dane z motorového vozidla, ale viac ako 5 %, by sa znížila daň o výšku zaplateného mýta. Dopravcom, ktorí na mýte zaplatia ročne menej ako 5 % dane z motorových vozidiel by sa daň neznižovala.
Druhá časť novely zákona sa zaoberá samotným zánikom daňovej povinnosti v prípade odhlásenia vozidla, tak aby k zániku daňovej povinnosti došlo aj dňom uvedeným v oznámení doručenom správcovi dane. Tiež k opätovnému vzniku daňovej povinnosti by došlo oznámením daňovníka. K zániku daňovej povinnosti by došlo najskôr deň po doručení oznámenia daňovníka orgánu finančnej správy a k vzniku daňovej povinnosti by došlo oznámením daňovníka. V oznámení by musel daňovník okrem svojho názvu a daňového identifikačného čísla uviesť aj evidenčné číslo motorového vozidla, ku ktorému existuje daňová povinnosť, a miesto, kde sa toto vozidlo bude nachádzať v období, za ktoré daňová povinnosť nevznikla.
Ako som uviedol v úvode, cieľom, cieľom nášho návrhu aj mojich kolegov predkladateľov je zlepšiť konkurencieschopnosť slovenských autodopravcov. Možno si to mnohí z nás neuvedomujú, ale cena prepravy má na našu ekonomiku zásadný dopad. V prípade, že táto cena je vysoká, tak, samozrejme, automaticky sa to odráža na cenách tovarov, ktoré si denne kupujeme. Rovnako to má dopad aj na zvyšovanie inflácie v krajine, či finančnú kondíciu štátu, podnikateľských subjektov, ale aj samotných spotrebiteľov.
Žiaľ, situácia na Slovensku je taká, že sektor autodopravy je v súčasnosti nadmerne daňovo zaťažený oproti okolitým štátom, minimálne V4, ale aj ďalším. Je najvyšší čas, aby, aby sme popri iných pomociach pomohli aj autodopravcom, lebo ako som spomenul, naozaj sa to odráža na, aj na cenách potravín a iných výrobkov. Pre porovnanie, kým na Slovensku je ročná sadzba dane v eurách 2 189, v Českej republike je to iba 1 054, takže to je naozaj veľký rozdiel, v Maďarsku 1 000 eur a v Poľskej republike dokonca 664 eur. Takže naozaj u nás platia autodopravcovia v porovnaní napríklad s Poľskom viacnásobne vyššiu daň. Najnižšiu sadzbu v Európskej únii má Lotyšsko, iba 336 eur. Minimálna sadzba dane požadovaná smernicou Európskeho parlamentu a Rady z roku 1992/62, zo 17. júna, o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami je stanovená vo výške 515 eur.
Podľa názoru predkladateľov je potrebné s danou situáciou niečo riešiť.
Autodopravcovia okrem daní platia aj mýto, ktoré je na Slovensku v katastrofálnom stave, čo, o čom aj mnohí obyvatelia Slovenska vedia, nie iba my zákonodarcovia. Zhodou okolností práve včera sa uskutočnilo mimoriadne zasadanie výboru pre hospodárske záležitosti, kde sme dve hodiny debatovali, rokovali o tejto aktuálnej situácie ohľadom výberu mýta na území Slovenskej republiky za účasti naozaj všetkých zainteresovaných, či z NKÚ, z ministerstva dopravy aj nového pána ministra, ale aj zástupcov mnohých autodopravcov, tiež bola aj prítomná zástupkyňa Zastavme korupciu.
Musím uznať, že celá problematika je nesmierne zložitá, a to nevenujem sa tejto dobe dlho, ale spolu aj s kolegom Peťom Vonsom, aj s predsedom výboru Petrom Kremským nás ako členov hospodárskeho výrobu táto problematika zaujíma a veľmi nám záleží, že kde peniaze z mýta idú. A ako sme sa dozvedeli počas rokovania aj na predchádzajúcich hospodárskych výboroch, naposledy sme túto problematiku ohľadom mýta riešili takmer pred rokom, v júni, v júni 2022 a trošku nám bolo včera vysvetlené, že niektoré, niektoré veci sa hýbu, tak verím tomu, že to, čo nám bolo od kompetentných povedané, že sa bude aj napĺňať a že tieto, tieto obavy, ktoré, ktoré máme viacerí, budú, budú vyvrátené.
Príbeh so spoločnosťou SkyToll aj napriek predchádzajúcim verej... verejným prísľubom zo strany či NDS-ky, alebo bývalého vedenia ministerstva dopravy stále neskončili a pokračujú ďalej. Hoci bolo v minulosti vybudovanie mýtneho systému a obstaranie technických zariadení s ním spojených zaplatené z verejných zdrojov, po ukončení zmluvy o elektronickom výbere mýta neprešli do vlastníctva štátu pre že vraj chybne nastavené zmluvné pravidlá zo strany štátu. Ale za toto pochybenie určite niekto nesie zodpovednosť, lebo pri tak závažných zmluvách, ako napríklad čo sa týka mýta, tak tam by k pochybeniu pri uzatváraní zmlúv nemalo dochádzať.
Diaľničná spoločnosť s cieľom zabezpečiť kontinuálny výber mýta pristúpila v závere roku 2022 k uplatneniu špecifickej opcie, ktorá vyústila do ďalšieho ročného predĺženia zmluvy na prevádzku existujúceho systému. Čo môže spôsobiť tento dodatok k zmluve medzi NDS-kou a SkyToll-om? Umožňuje predlžovanie zmluvy každý rok o ďalší rok, a tým by sa predlžila táto zmluva so SkyToll-om až do konca roku 2027, čo opäť ako za doterajších podmienok štát by z výberu mýta mal minimálny prospech.
Mýto od SkyToll-u sa podľa posledných dostupných informácií vypne o rok neskôr. Namiesto toho tento, tento systém mal skončiť na prelome rokov 2022 a 2023, keď SkyToll-u vyprší zmluva, ktorá, ktorá sa bude vypínať postupne. Doposiaľ totiž štát opakovane uisťoval, že sa starý mýtny systém vypne na prelome rokov, čo sa zatiaľ nenaplnilo, ak veríme, že aj po ďalšom, po ďalšom zasadí výboru sa budeme pýtať na konkrétne kroky. V zmysle posledného dodatku, ako som spomenul ten rok 2027, tak určite je potrebné, aby sme na toto upriamili pozornosť.
Záverom by som teda chcel zhrnúť to podstatné, a teda to, že táto novela má za cieľ aspoň sčasti pomôcť sektoru autodopravy, ktorí sú súčasťou platenia mýta, a za tie roky podnikania mnohí zaplatili obrovské čiastky a dožadujú sa, dožadujú sa spätnej väzby od štátu ako každý podnikateľ alebo každý občan tejto republiky, ktorý platí dane, tak, samozrejme, že očakávame, že sa to odzrkadlí či v lepšej, v lepších cestách, v lepšom zdravotníctve, lepšom školstve, ale aj v dostupných cenách spomínaných potravín, lebo naozaj z okolitých štátov tieto ceny, tieto ceny máme jedny z najvyšších v porovnaní s príjmov... s príjmami, s priemerným príjmom občanov na Slovensku.
Na záver ešte by som zhrnul iba krátko päť, päť alebo šesť takých hlavných, hlavných dôvodov, prečo chceme týmto návrhom zákona, chceme znížiť cestnú daň pre autodopravcov. Ja aj týmto chcem poďakovať kolegom, ktorí na tomto návrhu zákona pracovali, a hlavne hlavnému predkladateľovi Petrovi Vonsovi.
Jeden z dôvod je, zníženia cestnej dane je, že sa registrujú mnohí naši dopravcovia v zahraničí a platia tam aj nižšiu cestnú daň, ale aj daň zo zisku a štát prichádza o obrovské finančné prostriedky, ktoré by mohli plynúť do nášho štátneho rozpočtu, a nie do rozpočtov okolitých krajín.
Druhý taký hlavný dôvod je, že naši dopravco... naši dopravcovia nie sú konkurencieschopní voči európskym krajinám z mnohých dôvodov, aj ako som spomínal ten obrovský rozdiel, čo sa týka daní z motorových vozidiel.
Tretí taký hlavný dôvod je, že nemáme istotu na zvyšovaní pohonných hmôt, a nakoľko nechceme zbytočne navyšovať ceny dopravy a tým aj potravín a ďalších produktov, ktoré v konečnom dôsledku musia zaplatiť spotrebitelia.
Štvrtý taký hlavný dôvod je, ako som spomenul, máme tretiu najvyššiu cestnú daň voči európskym krajinám, tak to naozaj... A keď si porovnáme, že aké sú príjmy u nás, tak je to, je najvyšší čas to zmeniť.
Piaty hlavný dôvod je, že všetky krajiny si chránia svoj trh pre svojich autodopravcov, my veríme, že je to, že je to navýšenie rozpočtu, a preto apelujeme aj na SkyToll, aj na Národnú diaľničnú spoločnosť pri výberovom konaní na mýte, kde sa, kde by sa ušetrilo 43 mil. eur, ktoré požaduje, ktoré požadujú autodopravcovia práve na zníženie tejto cestnej dane, takže vlastne keby k tomu došlo, tak má to aj, aj, dá sa povedať, finančné krytie.
Šiesty, posledný taký hlavný dôvod, pred zavedením dane z motorových vozidiel platia v Európskej únii takzvanú, sa platí tzv. cestná daň, ktorá sa vzťahovala na všetky vozidlá používané na podnikanie. Vzhľadom k nespravodlivosti tejto dane napríklad vozidlo bolo zamestnané v zahraničí, tam plnilo službu prepravy a nevyužívalo domácu infraštruktúru. Vozidlo, ktoré najazdilo minimá... minimum kilometrov, platilo rovnako ako vozidlo s veľkým kilometrovým nájazdom, začali európske štáty zavádzať mýtny systém, ktorý odzrkadľoval používanie infraštruktúry. Cestná daň sa premenovala na daň z motorových vozidiel a všetky štáty, ktoré zaviedli mýto, znížili jej sadzbu, lebo výberom mýta si zabezpečili spravodejšie... spravodlivejšie rozdelenie daňových príjmov.
Jediný štát, ktorý po zavedení mýta neznížil daň z motorových vozidiel, bola práve Slovenská republika, a preto máme dnes jednu z najvyšších daní z motorových vozidiel v rámci Európskej únie.
Ja chcem týmto podporiť všetkých, všetky kolegyne a kolegov o podporu tohto návrhu zákona, aby sme naplnili aj pomoc pre ďalší sektor. Naozaj veľa sme pomohli mnohým profesiám, rodinám s deťmi, zdravotne postihnutým dôchodcom a teraz ja si myslím, že je najvyšší čas, aby sme to riešili aj pre autodopravcov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Tak budeme hlasovať dnes o 11.00 hod.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegynky nám tu zatiaľ chýbajú, ale je skoro ráno, je to taký neštandardný čas. Nebudem hovoriť nejak dlho, ten problém, o ktorý, ktorý chcem riešiť týmto návrhom zákona, je dlhodobo známy, týka sa v súčasnosti už výlučne Bratislavy, kedysi sa týkal aj Košíc a možno aj výnimočne ďalších miest, zároveň nie som ani prvý, ktorý takýto návrh zákona prináša.
Ešte v minulosti prvou poslankyňou, ktorá takýto návrh zákona priniesla, bola pani poslankyňa Mezenská, ale ona si ho tiež sama nevymyslela, pretože v zásade ide o to, že ľudia, ktorí, ktorých trápi tento problém, majú aj určité alternatívne riešenie, ktoré ponúkali poslancom už aj v minulosti. Teda prvýkrát to ponúkli pani poslankyni Mezenskej, tá to predložila v pléne Národnej rady a, a vtedy to bolo úspešné. Potom to o niečo vylepšili, samozrejme, aj spolupráca s ministerstvom dopravy, práve SME RODINA, dokonca aj pán podpredseda bol predkladateľom tohto návrhu zákona, ja to pripomínam preto, že nepovažujem tento zákon, hoci som jediným navrhovateľom iba za svoj návrh zákona, považujem ho aj za návrh z dielne SME RODINA, taký náš spoločný návrh, ktorý som aktuálne predložil ja, keďže aj SME RODINA, aj OĽANO chcú riešiť problémy, ktoré sú v Bratislave, chcú ich riešiť dlhodobo, a o čo teda vlastne ide v krátkosti.
Pred pár rokmi na Európskom súde pre ľudské práva vyhrali spor medzi prenajímateľmi a nájomcami prenajímatelia, ktorým sa neplatilo nájomné v takej výške, v akej by to bolo spravodlivé. Budem veľmi zjednodušovať, aby teda aj tí, ktorí nás takto možno pozerajú ako verejnosť na diaľku, aby som im to príliš nekomplikoval. Čiže neplatilo sa im spravodlivo nájomné. Títo prenajímatelia, majitelia tých bytov zažalovali celú túto vec na... až na štrasburskom súde, ktorý im dal za pravdu, a výsledkom tohto sporu bolo, že mesto, vtedy to bolo viacej miest, ale teraz je to len Bratislava, musí ponúknuť tým nájomcom, ktorí v daných bytoch bývajú, bytovú náhradu a do času, kým im neposkytne túto bytovú náhradu, tak im musí vyplácať rozdiel medzi nájomným, ktoré je regulované, a medzi trhovým nájomným, ktoré by tí majitelia bytov za to dostali. Väčšinou ide pri tých nájomcoch už o starších ľudí, ktorí až také finančné možnosti nemajú, ale nie všetci sú na tom až tak finančne zle, navyše asi 80 % týchto ľudí nevyhovuje, že by mali dostať bytovú náhradu.
Ďalším aspektom tohto celého problému je, že mesto Bratislava sa síce snaží, ale nedarí sa im nejak rýchlejším tempom stavať byty, hlavne nájomné byty a nedokážu teda promptne vyriešiť ten problém s bytovými náhradami, ani keby chceli. No a pôvodne, keď teda bolo rozhodnuté na štrasburskom súde, že sa má ísť týmto systémom, a potom Bratislava bola povinná vyplácať ten rozdiel, tak ten rozdiel ročne z rozpočtu odčerpával Bratislave 4,5 mil. eur, čo je pomerne slušná suma, hlavne keď samosprávy dnes všeobecne takisto musia šetriť, nedá sa len míňať a tých peňazí nie je nazvyš. No ono tá suma je o niečo nižšia, ale stále sú to milióny a tie byty sa nedarí stavať. Čiže tá bytová náhrada, ktorú ponúka zákon, jednoducho je na papieri, ale nie v praxi. A 80 % tých ľudí hovorí už od začiatku, už to hovorí desať rokov, že však dajte nám okrem bytovej náhrady aj finančnú náhradu, lebo mnohokrát, keď im ponúknete, starším ľuďom a oni bývajú väčšinou v Starom meste v tých bytoch, v Starom meste v Bratislave, keď im ponúkne niekde na okraji mesta bytovú náhradu, tak oni aj odmietajú sa, celý život niekde žijú a teraz odmietajú sa niekde na kraj mesta vysťahovať, sa im zmení kompletne život, aj tie sociálne dopady a všetky dopady na nich emocionálne sú, by mohli byť častokrát katastrofálne, a preto hovoria, že dajte nám aj finančnú náhradu. Vyplaťte nám to, čo je teda hodnota toho bytu, alebo resp. podľa nejakého koeficientu, a my si možno nájdeme aj v tomto Starom meste, kde sme celý život žili, bytovú náhradu a my si ten kúsok doplatíme už do toho 10-20 %.
Takže ten návrh zákona, ktorý predkladám a ktorý predkladal v minulosti aj pán podpredseda Pčolinský a ďalší poslanci, je o tom, že sa ponúkne ľuďom nielen bytová náhrada, ale aj finančná náhrada. A táto finančná náhrada, tú bude poskytovať obec na základe zmluvy. Prechádza to v prípade úmrtia dotknutej osoby aj na jeho oprávneného dediča a na to, aby obec mala z čoho zaplatiť tieto finančné náhrady, tak štát v zmysle príslušného zákona dá peniaze formou dotácie obciam a obce potom budú uzatvárať zmluvu aj na finančné náhrady k týmto bytom. To je vlastne celá úprava v tomto návrhu zákona.
Potom je tam ešte jedno spresnenie pri správcoch bytov, aby viedli oddelené účty, pre každý bytový dom samostatne, ktorý spravujú, a pre každý dom, ktorý spravujú.
No a na koniec ešte uvediem, že pokiaľ ide o peniaze, lebo však tie sú v tomto prípade tiež podstatnou záležitosťou, tak odhaduje sa, odhaduje sa, už to môže byť aj o niečo možno vyššia suma, pretože tie ceny stavebných materiálov narástli o niečo, ale tie posledné odhady boli, že by to stálo štát asi 54 mil. eur. Tu chcem ešte spresniť, že nejde o štrukturálny výdavok, lebo tie štrukturálne výdavky sú tie zlé. To znamená, tie opakujúce sa výdavky sú najhoršie, lebo tie zaťažujú permanentne rozpočet. Tuná ide o jednorazový výdavok, ktorý keď sa vyplatí, tak celá tá akcia skončí, celá tá výpomoc týmto ľuďom skončí. Čiže to je jednorazový výdavok 54 mil., ktorý teda by bol vynaložený zo štátneho rozpočtu, ale odhad, odhad na nákladoch na výstavbu alebo na poskytovanie tých bytových náhrad je 70 mil. eur. Čiže aj keď poskytneme tieto finančné náhrady, stále by sme mali byť z hľadiska nejakých peňazí z rozpočtu v pluse oproti tomu, čo stojí štát a obce, lebo štát dneska poskytuje peniaze aj tým obciam na výstavbu tých nájomných bytov. Tie obce si to negenerujú samé zo svojich zdrojov. Čiže ten odhad je 70 mil., ktoré by stála výstavba tých bytových náhrad alebo poskytovanie bytových náhrad, finančné náhrady 54 mil., čiže ten rozdiel je plusový pre štátny rozpočet. To na spresnenie, že je to síce veľký výdavok, ale aj veľká úspora.
Takže na záver by som vás chcel poprosiť, aby sme aj týmto návrhom zákona a jeho podporou pomohli Bratislave, dneska sa už týka iba Bratislavy, pomohli Bratislave ušetriť niekoľko miliónov v rozpočte a pomohli najmä tým ľuďom, ktorých sa to týka, aby získali konečne bývanie, kde nebudú nejakým spôsobom zaťažení tým, že ešte Bratislava musí na nich niečo doplácať, a ani sa tam v zásade už podľa všetkého nemusia cítiť tak dobre a nakoniec sami požadujú tento spôsob riešenia aj zákonnou formou, teda že požadujú finančnú náhradu namiesto bytovej náhrady.
Ďakujem pekne za pozornosť, a teda verím, že si premyslíte a že budete ochotní pomôcť Bratislave a ľuďom, ktorí, ktorí chcú mať takisto dôstojné a slušné bývanie.

Ďakujem. Vidíš, a po tej relácii, čo si bol na TA3, sa na teba niekto hneval a ty teraz ideš Bratislave pomôcť.
Tak, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám správu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1662).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v krátkosti uviedla tento návrh, ktorý predkladáme spolu aj s ďalšími poslancami a poslankyňami.
Je to návrh, ktorý tu nie je prvýkrát v tejto snemovni, už v minulosti opakovane poslanci niektorí prichádzali s návrhom, aby na školách mohli pôsobiť aj osobní asistenti. Žiaľ, nikdy v minulosti tento návrh nezískal potrebnú väčšinu hlasov, a tak aj v dnešných dňoch mnohé deti s ťažkým zdravotným postihnutím sú nútené byť na tzv. alebo nútenom homeschoolingu, to znamená, že len preto, že nie sú zabezpečení títo osobní asistenti alebo dostatočné podporné tímy na školách, nemôžu navštevovať školu v takom rozsahu ako by mali mať nárok, mali mať právo, lebo však máme aj nejaký Dohovor o právach osôb so zdravotným znevýhodnením.
Táto novela zákona vlastne by zavádzala tú možnosť, aby na školách a v školských zariadeniach pôsobili osobní asistenti. K dnešnému dňu sa osobná asistencia pri deťoch týka zhruba do 400 detí. Naozaj je prideľovaná veľmi zriedkakedy, väčšinou, keď aj žiadajú rodičia o príspevok na osobnú asistenciu, tak im je odporúčané, aby išli na príspevok na opatrovanie. To znamená, že naozaj ten počet je veľmi, veľmi limitovaný. Možno iba ešte poviem, aký je rozdiel medzi osobným asistentom a asistentom učiteľa, pretože veľakrát ľudia, ktorí sa tomu nevenujú, si ešte zamieňajú tieto pojmy. Tak asistent učiteľa je ten, ktorý sprostredkúva vedomosti, učivo žiakom, pomáha učiteľovi sprostredkovať tieto informácie a vedomosti a učivo, a ten osobný asistent sa zameriava tak, ako presne vymedzuje zákonná príloha, s osobným úkonom. To znamená, že keď potrebuje žiak alebo človek, ktorý má osobnú asistenciu pridelenú, tak mu pomáha napríklad so sebaobslužnými úkonmi. To znamená, že ho sprevádza na toaletu, pomáha mu pri jedení alebo pri ďalších takýchto úkonoch. Podľa správnosti by sa naozaj nemali miešať tieto dve profesie, a preto je dôležité, aby aj žiaci, ktorí sú intelektovo v poriadku, resp. nemajú žiadnu potrebu toho pedagogického asistenta, mali mať možnosť mať tohto osobného asistenta pri sebe. Ja ešte viacej poviem k tomu v rozprave, samozrejme, ale teda toľko na úvod.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej, Vladimíry Marcinkovej, Lucie Drábikovej a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1478).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2103 z 21. marca 2023 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky tri určené výbory.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh.
Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci pod č. 274 z 2. mája 2023. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.