90. schôdza

Ďakujem pekne.
Ako som hovorila v svojom úvodnom slove, cieľom návrhu je teda zakotvenie dvoch možností vykonania umelého prerušenia tehotenstva, a to chirurgicky alebo medikamentózne. Je to z toho dôvodu, že interrupcia je v súčasnosti podľa práva Slovenskej republiky legálny zdravotný výkon, ktorý je vykonávaný špecializovaným lekárom v nemocničnom zariadení alebo na klinike. Chcem upozorniť, že nemám, nerobíme žiadne, nenavrhujeme s kolegami žiadne zmeny. Tento výkon bude prebiehať úplne takisto ako doteraz, čiže na klinike, v zdravotníckom zariadení pod dohľadom lekára, žiadne že doma alebo cez lekárne. Ide iba o to, aby ten lekár, keď je to možné, nemusel teda ženu uspávať a podrobovať chirurgickému výkonu, ale mohol túto situáciu riešiť medikamentózne, tak ako je to dnes vo svete možné.
Právo na poskytnutie informácie... prepáčte, právo na poskytnutie interrupcie majú ženy zakotvené v našich zákonoch. Zároveň ale majú zakotvené aj právo na to, aby sa robila v súlade s najmodernejšími medicínskymi poznatkami bez zbytočného ohrozenia ich zdravia.
Paragraf 4 zákona č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti v bode 3 uvádza, že poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne pri zohľadnení, zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie. Z uvedeného vyplýva, že zdravotní pracovníci musia postupovať v súlade s vedeckými poznatkami a štandardnými postupmi, ktoré vo forme vyhlášok vydáva ministerstvo zdravotníctva.
No tu ale nastáva ten konflikt vyhlášok s príkladmi dobrej praxe vlastne v drvivej väčšine v zahraničia. V západnej Európe je to úplne bežná súčasť interrupčnej politiky, v roku 2023 neponúkajú medikamentóznu formu len Cyprus, Maďarsko, Poľsko, Litva, Malta a Slovenská republika. Ak porovnáme Slovensko so západnou Európou v úrovni zdravotnej starostlivosti alebo v strednej dĺžke dožitia, markantne zaostávame, preto je v záujme aj nás, aj zdravia žien, aby sme sa poučili z praxe v západnej Európe a nerobili legálne zdravotné výkony tak, aby sme ohrozovali zdravie a životy svojich občanov. Podľa slov najvyšších odborných špičiek v gynekológii, ktoré teda na Slovensku, ale aj vo svete máme, je podanie interrupčnej tabletky dnes na Slovensku trestným činom, lebo tento vlastne spôsob neupravuje vyhláška ako taká. Ako vieme, zákon je vyhláške nadriadený, čiže schválením tohto zákona by sa predišlo k tomu, aby v budúcnosti minister zdravotníctva svojvoľne ohrozoval zdravie a životy žien, tak aj kvôli tomu by bolo dobré to prijať takto.
Preto považujem za dôležité, aby sme tento spôsob dostali priamo do zákona, aby ho nemohli ministerskí úradníci svojvoľne opäť zakázať v tak citlivej otázke obyčajnou vyhláškou len na základe politických vplyvov radikálne konzervatívnych politikov, ktorí vo svojom presvedčení o svojej jedinej pravde neváhajú riskovať životy a zdravie žien a ich budúcich potomkov už niekoľko rokov.
Navyše na absenciu v zákone sa v minulosti odvolávali aj samotní konzervatívni aktivisti, je preto v záujme vyriešenia situácie, aby sa tento úkon dostal priamo do zákona. Jeho absencia je logicky spôsobená tým, že v čase prijatia zákona ešte medikamentózna forma neexistovala.
Na základe súčasných poznatkov lekárskej vedy odporúčajú relevantné odborné kapacity na Slovensku vykonávanie interrupcie medikamentóznou formou, ak o ňu žena požiada a jej zdravotný stav či iné okolnosti tomu nebránia. Určite ste počuli príbehy našich popredných špičkových gynekológov, ktorí na zahraničných kongresoch sa vyslovene hanbia, keď musia vysvetľovať, z akého dôvodu robia interrupcie, v absolútne spiatočníckej forme.
Aj keď je interrupcia jeden z najbezpečnejších lekárskych úkonov, ako každý lekársky úkon, aj tento má riziká a riziká medikamentóznej formy sú menej závažné a zriedkavejšie. Príprava na chirurgický zákrok totiž obsahuje aj lokáz... lokálnu alebo dokonca celkovú anestézu, čo je pre telo ženy oveľa väčšia záťaž, oveľa väčšie riziko ako podanie dvoch tabletiek. Zároveň sa zvyšujú riziká pri ďalšom otehotnení. Štúdie potvrdili, že pri chirurgickej interrupcii je oproti medikamentóznej vyššie riziko predčasného pôrodu v ďalších tehotenstvách, to prosím pozor, o 90 % pred 28 týždňom. Zvysuje... zvysu... prepáčte, zvyšuje sa tiež riziko krvácania po pôrode v nasledujúcej gravidite a riziko vcestnej placenty, čo je život ohrozujúci stav pre tú ženu. Medikamentózna forma interrupcie teda znižuje riziko tých, znižuje riziko nasledovných potratov, predčasných pôrodov, riziko smrti matky, riziko krvácania a všetky riziká súvisiace s podaním anestézy. Naopak, neexistuje zvýšené riziko pri ženách, ktoré podstúpili medikamentóznu formu interrupcie. Tieto údaje sú z mnohých štúdií robenej... robených na desaťtisícoch žien niekoľko rokov v mnohých krajinách. Nie je to údaj, samozrejme, môj, je to, sú to údaje odborníkov.
Klasická chirurgická interrupcia predstavuje pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ešte aj oveľa vyššie nároky na náklady, starostlivosť a, samozrejme, vyťaženosť personálu, keďže poskytnúť anestézu môže len špecialista. Vieme dobre, že mnoho operácií sa dnes a napríklad aj počas covidu, ak si spomínate nemohlo vykonávať, pretože, nie pretože by chýbal chirurg alebo nejaký iný člen tímu, ale práve anesteziológ, ktorý sa musí vlastne vždy pri takejto operácii, samozrejme, nachádzať.
Na základe tohoto sme presvedčený spolu s kolegami, že zavedenie medikamentóznej formy interrupcií je v súlade nielen s duchom našej legislatívy upravujúcej zdravotnú starostlivosť, ale aj v súlade s dobrou praxou v zahraničí, s vyššou kvalitou zdravotnej starostlivosti a aj s etickým aspektom pod... poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Chcem na záver zdôrazniť, že tento návrh nie je debata o tom, či interrupcie majú, alebo nemajú byť, či sú, alebo nie sú dobré, kedy ako začína život a podobne. Toto je debata o tom, či ak raz sú interrupcie legálne u nás, tak či sa naozaj majú robiť spôsobom, že ohrozujú zdravie a životy našich občianok a prípadne aj budúcich potomkov, alebo sa majú robiť modernejšou, dosť úplne jasne fakticky, dokázane a menej rizikovou formou. Toto jednoducho sú fakty, ktoré treba vziať do úvahy a je smutné, keď, keď blokujeme pokrok len pre nejaké svoje presvedčenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda.
Ja by som nadviazal na ten záver vystúpenia pani poslankyne Bittó Cigánikovej a mňa by teda to tiež zaujímalo, prečo majú niektorí poslanci problém s tou medikamentóznou formou liečby, lebo úplne rozumiem tej debate, že či, dokonca či majú byť interrupcie legálne, alebo nemajú byť legálne. Ak nemajú byť legálne, tak za akých podmienok čo vieme urobiť pre to, aby ich, aby ich bolo menej.
Ale sme v nejakom stave, že interrupcie legálne sú a vyrieši sa v tejto chvíli ich, ich zákaz, tak prečo, ak sú legálne, nemáme umožniť ich vykonávanie formou, ktorá zodpovedá najnovším medicínskym poznatkom a je šetrnejšia voči zdraviu ženy. Neviem, či mi pani poslankyňa Bittó Cigániková ako predkladateľka toho návrhu bude vedieť odpovedať na toto. Skôr by som teda očakával, že kritici, kritici tohto návrhu alebo zavedenia možnosti používania interrupčnej tabletky vystúpia v rozprave, a teda povedia tú základnú výhradu, lebo, opakujem, a teda to povedala aj pani poslankyňa Bittó Cigániková, že v situácii, tu neriešime situáciu, či má byť legálna, alebo nemá byť legálna, ale či budeme, pripustíme, ak už je legálna, či ju pripustíme iba vo forme, ktorá je voči zdraviu ženy menej šetrná, alebo umožníme aj to, aby sa vykonávala spôsobom, ktorý je voči zdraviu ženy ohľaduplnejší.

Ďakujem veľmi pekne. Nadviažem na Ondra Dostála, ktorý nadväzoval na Janku, lebo to, čo chcem povedať, možno bude aj odpoveďou Ondrovi.
V tom, čo si, Janka, hovorila, chcem doplniť ešte jeden podľa mňa dôležitý fakt, a to je ten, že, a nemyslím to teda nejako konfrontačne, že teda štúdie a aj poznatky z krajín, ktoré interrupčnú tabletku zaviedli, ukazujú, že počet potratov, interrupcií nevzrástol. A ja teda vnímam, a to je teda možno odpoveď kolegovi Dostálovi, ja teda vnímam jeden, jeden problém, ktorý možno majú zákonodarci, poslanci, ktorí sú proti tejto interrupčnej tabletke, tak vnímam ho možno v tej argumentácii, že keď budú vykonávané touto tabletkou, tak sa ten počet interrupcií zvýši, lebo to bude jednoduchšie, neviem aké, ale teda len chcem povedať, myslím si, že dôležitý fakt, teda že k nárastu tých interrupcií v týchto krajinách nedochádza.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pani predkladateľka hovorila o tom, že v západnej Európe je interrupčná tabletka bežná. Nejaký čas som v tej západnej Európe žila, a keď sa interrupčná tabletka zavádzala v západných krajinách, tak tie pravidlá užívania alebo používania tejto tabletky boli približne rovnaké, ako hovorí pani predkladateľka vo svojom zákone.
A teraz, v súčasnosti, a už pred štyrmi rokmi alebo troma rokmi, keď som odišla z Európy, táto tabletka sa užíva doma, čiže obidve fázy užívajú tie ženy doma, nie prvú, ako ona navrhuje v zdravotníckom zariadení, a dokonca interrupčnú tabletku môžu predpísať obvodní lekári bez toho, že by pred tým bola nejaká gynekologická konzultácia, a preto štatistiky zo západných krajín sú pomerne priaznivé, lebo do nich sa dostanú len tie prípady, ktoré sú hospitalizované. Nie sú to prípady, ktoré, kde tie ženy užívajú tie tabletky doma. A tá chirurgická interrupcia je oveľa ťažšie zneužiteľná ako tá, tá tabletková. Čiže to je jeden z dôvodov, voči ktoré... pre ktorý som zdržanlivá voči užívaniu tejto tabletky.
Ďakujem pekne.

Ja len kvôli, ja len kvôli času aj kvôli tomu, aby ste prípadne mohli reagovať, odpoviem na to, čo bolo teda v komentároch.
Začnem od vás, pani Záborská, kvôli, kvôli tej argumentácii, pretože rozumiem tým obavám, úplne úprimne. Rozumiem. A ja som to aj vždy hovorila, ja verím tomu, že vy teda naozaj máte to presvedčenie a dôvod, prečo vy napríklad predkladáte tie protiinterrupčné návrhy, je naozaj to, že vy chcete zachraňovať tie nenarodené deti, proste aby sa rodili, a teda máte obavu z tohto dôvodu, že jednoducho keď bude interrupčná tabletka, tak tie ženy budú chodiť akoby častejšie, alebo ľahšie to bude dostupné a bude tých interrupcií viacej.
Ale tak ako hovoril môj kolega Lehotský, ukázalo sa v zahraničí, že to tak nie je. A poznám ten argument, že poviete, že no ale veď ony si dajú tú tabletku doma a sa to vlastne neukáže v tých ich štatistikách, ale to predsa to nie je pravda z toho dôvodu, že im tá tabletka môže byť predpísaná len na základe tehotenstva. Nemôže byť predpísaná hocikomu. Čiže to tehotenstvo je evidované a následne je evidované v prípade, že teda nie je dokončené ako, keď už, keď už to tá žena neprizná, hej, že si dala tú tabletku, že na tú interrupciu, tak potom ako spontánny potrat, ale v tých krajinách nerastú ani spontánne potraty. Ony klesajú v celej Európe preto, lebo je vyššia životná úroveň žien a aj bez zákazov máme najnižší počet interrupcií v histórii. A tabletka na tom nič nezmení.
Ale. Poznám aj ten argument, sú nejaké jedna-dve krajiny, kde zavedením tabletky alebo v momente alebo v roku, keď bola zavedená tabletka, vzrástol počet interrupcií a bolo to ale iba v tých prípadoch, kedy tam predtým interrupcie neboli dovolené že vôbec. Takže bolo to, že vôbec a potom zrazu, ale hneď už aj tou najmodernejšou formou, lebo ja už som, tieto diskusie mám za tie roky za sebou. Tak len na tú argumentáciu.
Chcem vám tiež povedať, že to nie je tak, že keď napíšeme do zákona, však vy to veľmi dobre viete, že sa to nesmie, tak sa to robiť nebude. Ony sa tie interrupcie dejú. Dnes jednoducho ženy, ktoré nemajú finančné možnosti, finančné prostriedky alebo nejakú možnosť vycestovať, tak musia podstúpiť chirurgický zákrok a to sú väčšinou tie ženy, ktoré jednoducho na tom nie sú úplne najle... najlepšie, nemajú ten život najľahší. Ženy, ktoré majú tie možnosti, tak si tú interrupčnú tabletku zoženú v zahraničí a potom môžu ísť u nás na kontrolu. Súčasťou toho, aj keď je to doma, tak je teda, tak je následná kontrola u lekára. Ale čo chcem tým povedať, je, že vlastne teraz sa to deje načierno. A takto by vlastne sme aspoň vedeli, ako to je v realite, a mohli, mohli pracovať.
No a dôležitá vec bola to, že takéto, taký ten postupný, čoho sa obávate, že teraz niečo povolíme a potom postupne sa to bude vykonávať aj doma pomaly, tak, a rozumiem tomu, že keď to tak bolo v zahraničí, bojíte sa, že to bude aj tu. Ale na to odpovedám, že však to je predsa v našich rukách, v rukách zákonodarcov, v rukách lekárov, zdravotníkov. Teraz je absolútna zhoda. No ak by to niekto chcel, tak sme to my liberáli a aj my hovoríme, že určite nie, a pod dohľadom lekára, práve preto, aby tá žena mala všetko vysvetlené, aby jednoducho tá starostlivosť bola garantovaná. Nemáme absolútne záujem to nejako posúvať. A v prípade, že v budúcnosti niekto ten záujem bude mať, tak narazí na, na plénum Národnej rady. Čiže teraz niečo nerobiť a riskovať zdravie, životy žien preto, lebo v budúcnosti možno sa môže stať niečo, čomu vieme zabrániť, jednoducho nie je fér k tým ženám.
K Ondrovi. Čo si hovoril, že tiež nerozumieš, a viem, že ty teda tiež citlivo veľmi vnímaš túto otázku, ale nerozumieš tomu, že prečo nie je tabletka, medikamentózna forma u nás nielenže povolená, ale prečo s tým nesúhlasia, tak ja len pripomeniem, že v podstate ja si pamätám prvý zdravotnícky výbor, kde som rozoberala túto tému s našimi najvyššími špičkami gynekologickými, a ja som neverila, že sa to nedá presadiť. Ja keď som počula tie argumenty, tie štúdie, že sa o to snažia dvadsať rokov, tam bolo, že absolútna jednoznačnosť. Za celú svoju politickú kariéru, čo sa venujem zdravotníctvu, ja som nestretla lekára, ktorý aktuálne vykonáva prax a povedal by, že s tým nesúhlasí, že by, že jednoducho to malo byť tak, ako to je dnes, a mali by sme ženy uspávať a posielať pod nôž.
Neverila som tomu, že to nebude presadené, a veľmi sa čudujem, sedem rokov som tu a sedem rokov v podstate riskujeme zdravie žien len preto, lebo existuje nejaké náboženské presvedčenie alebo nejaké osobné presvedčenie, že interrupcie nemajú byť, čo je úplne legitímne, ale potom ak má niekto takéto presvedčenie, tak treba podať návrh normálne, a nie obchádzať to bársjakými kľučkami a komplikovať tým ženám život, lebo to naozaj nie je fér. Toto jednoducho nechce ani väčšinová spoločnosť.
No a, a toto som už hovorila, že počas interrupčných, interrupcií, dnes zas po zavedení interrupčnej tabletky, takže odo mňa všetko.
Ešte raz pripomínam, nie sme pri debate etickej, kultúrnej. My sme, bohužiaľ, pri debate medicínskej, ktorá na pôdu Národnej rady ani nepatrí. Nepatrí sem ani debata o tom, akým spôsobom sa bude vykonávať operácia slepého čreva alebo výmena bedrového kĺbu, takisto sem nepatrí debata o tom, akým spôsobom sa bude robiť interrupcia, lebo je to zdravotný zákrok. Lenže kým v prípade ostatných operácií sú vždy vypočutí odborníci, tak tu je jednoducho dvadsať rokov vypočutá nejaká zvlášt... nejaký zvláštny náboženský vplyv, ktorý je absolútne v rozpore s odbor... s požiadavkami odborníkov, a preto už po všetkom možnom, čo sa dalo urobiť a som naozaj urobila, apelovala, po tom, ako dvadsať rokov chodia a doprosujú sa ľudia, ktorí študovali medicínu, k tomu, aby mohli vykonávať svoju prax bez toho, aby ohrozovali ženy a ich následné deti a tehotenstvá, tak už mi nezostáva nič iné, ako skúsiť to takto a nejak úprimne vás poprosiť, aby ste si uvedomili, O. K., nechcete interrupcie, bojujte proti nim, je to legitímne. Podávajte návrhy nie cez radiačnú ochranu a pochovávanie slizníc maternice a zákazu interrupčnej tabletky, ale normálne, legitímne podajte to a získajte podporu. Ale nie takýmto spôsobom, pretože tu, tu my sme pri medicínskej otázke a nebyť takýchto vplyvov, ani by sme to nemuseli robiť. Bohužiaľ, musíme.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja k tejto téme, aj keď sa berie, že je to vážna téma, ale každý pacient chce tú najmodernejšiu medicínu, chce prístup k tým najmodernejším liekom. Vieme, že napríklad pri onkologických pacientoch alebo pri rôznych, ja neviem, ochoreniach na nejaké syndrómy, čiže tie lieky existujú, a vieme, aké je ťažké sa k týmto liekom dostať, a keď teraz existuje možnosť, že tie lieky sú na trhu, áno, v Európe sú bežné, tak prečo by Slovensko a slovenské pacientky nemali mať umožnený prístup k týmto liekom? Ja si myslím, že každá žena sa rozhodne sama, že či využije jednu, alebo druhú metódu, ale tú možnosť by sme im ako politici mali dať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani Vorobelová, a musím povedať, že od vás si túto pripomienku naozaj vážim, bola absolútne k veci. No bodaj by sme všetci vrátane mňa vedeli byť takíto vecní pri všetkých témach, asi by sa na Slovensku žilo lepšie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je mi naozaj cťou, že môžem uviesť práve v tomto čase návrh zákona o životnom partnerstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože myslím si, že osobitne po vražde Matúša a Juraja a zranení Radky, vražde, ktorá jednoznačne na základe všetkých informácií, ktoré máme, bola motivovaná nenávisťou voči ľuďom, ktorí patria k LGBTI+ komunite, tak je namieste, aby sme niečo urobili v našej spoločnosti, a párom rovnakého pohlavia umožnili dôstojne žiť a dať im jasne najavo, že sme radi, že sme rôzni, a... a chceme im dať možnosť, aby svoje rodinné vzťahy si mohli tak upraviť, ako aj väčšinová spoločnosť.
V prvom rade chcem povedať, že vlastne ja som bola veľmi smutná, keď sme prijali do ústavy vlastne prehlásenie, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy. A ja si myslím, že je to veľmi vážnym nepochopením, čo vlastne tento inštitút znamená, nakoniec, keby sme išli aj do dejín, tak by sme zistili, že cirkev vlastne až sa dodatočne dostala ako svedok vôbec pri uzatváraní manželských zväzkov, to znamená, že ani by som tu nevidela potrebu vnášania nejakých hodnôt do uzatvárania takéhoto zväzku, a rovnako v tom nevidím ani žiadny rozpor pri úvahe o tomto inštitúte, že ak by sme tento inštitút mali aj pre iné zväzky ako pre zväzky muža a ženy, že by to nebodaj bolo v rozpore s kresťanskými hodnotami, veď máme množstvo štátov, kde kresťanskí farári, farárky uzatvárajú manželstvá párov rovnakého pohlavia, a to znamená, zaiste ak by to bolo v rozpore s ideológiou viery kresťanskej, tak by predsa takéto niečo nebolo možné v iných krajinách.
Myslím si, že vlastne to, čo sa nám deje v súvislosti s uznaním práv pre páry rovnakého pohlavia, v niečom mi to pripomína situáciu z dejín ľudstva, kedy skutočne nám trvalo, kedy sme si uvedomili, že otrokárstvo nie je v poriadku, nie je v poriadku, ak časť ľudstva považujeme za tých, ktorí sú menejcenní, a preto je v poriadku, ak časť má oprávnene byť otrokárom a iným dáme pocítiť postavenie otrokov. Veľmi dlho trvalo, vôbec kým sme vlastne doznali, že ženy môžu mať práva ako muži, ženy dokonca môžu voliť, nebodaj môžu byť aj volené ako zástupkyne do inštitúcií, ktoré reprezentujú vôľu ľudu a rozhodujú o tom, ktorým smerom sa uberá politika v štáte. Jednoducho to nám trvalo veľmi dlho, kým sme si to uvedomili, a v tom čase keď sa o tom rozhodovalo, tak o tom boli vždy veľmi vážne polemiky, o hodnotách, o ideológiách, plné, samozrejme, emócií a ja si myslím tiež, že teraz sme ako spoločnosť vlastne v takom stave uvedomovania sa, a ja len dúfam, že čo najskôr tento proces uvedomovania sa, že jednoducho časť našej spoločnosti tu žije v hlbokej neprávnosti, neprávosti a nedôstojne a väčšinová spoločnosť jednoducho má skutočne tú výsadu vystúpiť z radu tých krajín, myslím väčšinovú spoločnosť našej, Slovenska, vystúpiť z radu tých krajín, ktoré ešte nedoznali práva týmto menšinám, a jednoducho vystúpiť cestou demokratickej spoločnosti, ktorá uznáva dôstojnosť každého človeka a vníma jeho jedinečnosť, rôznosť a vlastne aj krásu toho, že sme rôzni a že vzájomne k sebe môžeme byť tolerantní.
Predkladám teda zákon o... ako návrh zákona o životnom partnerstve berúc do úvahy ústavné limity, ktoré, ja sa domnievam, že že samo osebe sú protiústavné, a v tom si dovolím odkázať aj na rozhodnutie ústavného súdu v Slovinsku, ktorý jasne deklaroval, že to, že štát neuznáva manželstvo aj pre páry rovnakého pohlavia, ale výsostne ich dáva len párom rôzneho pohlavia, tak je vlastne diskriminujúce, pretože neexistuje žiadny legitímny dôvod, prečo vlastne takýto zväzok neuznať ako manželský.
Takže predkladáme návrh zákona, rešpektujúc, samozrejme, našu ústavu ako návrh zákona o životnom partnerstve, predkladáme to ako návrh, ktorý umožňuje zväzky pre partnerov ako rovnakého pohlavia, tak aj rôzneho pohlavia, nechceme byť v tomto diskriminujúci pre páry rôzneho pohlavia, ak by sa rozhodli, že by chceli využiť tento nový inštitút, a snažili sme sa do predmetu úpravy dať všetko, čo môže byť dôležité pre dvoch ľudí, ktorí sa majú radi a chcú mať vzájomne voči sebe práva, ale aj povinnosti, a súvisí to, samozrejme, so všetkými možnými životnými situáciami, ktoré pre pár ľudí, ktorí chcú spolu žiť, môže vzniknúť.
To znamená, že riešime tu, samozrejme, otázky, ktoré súvisia s platnosťou partnerstva, s uzavretím partnerstva. Nie je to síce spôsob taký slávnostný ako manželstvo, ale ten, ten, ten spôsob prehlásenia, ktorý sme uznali, že by mohol byť aspoň v nejakej miere dostačujúci, je uzavretie partnerstva pred matričným úradom, samozrejme, v tej súvislosti aj zápis do knihy partnerstiev, životných partnerstiev, riešime tu otázky aj bezpodielového spoluvlastníctva partnerov, samozrejme, vyživovaciu povinnosť medzi partnermi, pretože toto presne ľudia, ktorí vzájomne k sebe cítia silnú náklonnosť, k sebe majú, to znamená nielen čerpať práva, ale mať k sebe aj povinnosti.
A ďalej súčasťou tejto právnej úpravy je aj možnosť, dalo by sa to nazvať, ako doosvojiť si dieťa, ak to dieťa vlastne žije už v tejto rodine ako dieťa biologické u jedného z partnerov, to znamená, že ide nám v tomto momente v prvom rade o ochranu dieťaťa. Chceme, aby to dieťa malo istotu, že v prípade, ak sa niečo stane vlastne jeho biologickému rodičovi, tak je tu cesta, ako by sa oňho mohol ďalej starať práve ten človek, ktorý mu je najbližší, a to je predsa ten druhý partner, ktorý ho spolu so svojím partnerom vychováva. To znamená, naozaj je mu druhou matkou alebo je mu druhým otcom a teraz nejde o to, aby sme riešili, neriešime v tomto momente to, že či niekto chce byť jasne zapísaný v rodnom, alebo nie, ale ide nám teraz v prvom rade o to, že zápis do toho rodného listu je kľúčový pre to dieťa, to dieťa je chránené. Je chránené, napríklad v prípade úmrtia má práva, takže je kľúčové práve pre tie deti, ktoré vyrastajú v týchto rodinách, umožniť im, aby mali ochranu a aby tu boli jasné povinnosti zo strany práve tých ľudí, ktorí sa o ne starajú a chcú sa o ne starať. A preto možnosť, by som povedala, doosvojiť si dieťa, ktoré takto vyrastá v takomto partnerstve je absolútne minimum, ktoré rešpektuje kľúčovo ochranu detí, a ja si myslím, že v tomto jednoducho nemôžeme mať ani všetci, ktorí sme aj teraz v tejto sále, žiadne, si myslím, rozporuplné názory.
Ďalej to, čo riešime v tomto návrhu zákona, sú, samozrejme, všetky ostatné otázky, ktoré riešia ďalšie zákony a súvisia so životnými situáciami partnerov, ktorí by žili v životnom partnerstve a z tých, by som povedala, najkľúčovejších asi spomeniem ustanovenia, ktoré súvisia so sociálnymi právami, samozrejme, otázky, ktoré súvisia či už s dedením, či už v prípade úmrtia aj právo na... na vdovské, situácie, ktoré súvisia aj s ťažším zdravotným postihnutím a podobne. To teda to sú všetko situácie, ktoré jednoducho sa bežne dejú, a páry rôzneho pohlavia, ktoré sa rozhodli vlastne čerpať aj z tých výhod, ktoré, ktoré znamená zväzok, ktorý je verejne prehlásený, tak ten chceme umožniť, aby aspoň v tej miere, ktorej, ktorým umožňuje vlastne takýto zákon o životnom partnerstve, aby mohli rovnocenne z takýchto práv čerpať.
Ja si dovolím na záver iba spomenúť a nadviazať na úvod, že to, že Slovensko nie je schopné uznať nejakým spôsobom páry rovnakého pohlavia, ak sa pozrieme len na krajiny v rámci Európskej únie, a teraz si dovolím spomenúť hlavne tie krajiny, ktoré sú silne, by som povedala, označované ako krajiny so silným príznakom katolíckeho vierovyznania, Nemecko, Rakúsko, Španielsko, Portugalsko, to sú krajiny, ktoré uznali manželstvo pre páry rovnakého pohlavia. Ja si myslím, že už z tohto je zrejmé, že to neexistuje kultúrnoetický problém v rámci viery. Tu ide skôr len o otázku uvedomenia si, že jednoducho žijeme s ľuďmi, ktorí sú iní ako väčšinová spoločnosť a väčšinová spoločnosť proste musí len zísť a pozrieť sa okolo seba a uvedomiť si, že jednoducho je tolerantná. A chce aj iným ľuďom priznať tú dôstojnosť, ktorej tá väčšinová spoločnosť má.
Ja si dovolím dokončiť ten zoznam krajín, ktoré majú zakotvené manželstvo pre páry rovnakého pohlavia v rámci Európy, lebo si myslím, že je to dôležité, že je to dôležité preto, aby sme videli, že je to normálne, a my nie sme normálni, že sme nedokázali pre páry rovnakého pohlavia uznať nič. Takže z toho zoznamu všetkých krajín v rámci Európy, Európskej únie, ešte sem patrí, teraz hovorím o krajinách, ktoré uznávajú manželstvo, Holandsko, Francúzsko, no to asi tiež nie je krajina, ktorá by mala problém s katolíckou vierou, Belgicko, Veľká Británia, Nórsko, Švédsko, Fínsko, Island.
A ešte spomeniem Írsko. Írsko je krajina, kde naozaj boli obrovské dilemy, polemiky v súvislosti s právnou úpravou, ktorá súvisela s interrupciami. Jednoznačne je to krajina, ktorá patrí k tým, kde katolícka viera, by som povedala, je základnou vierou pre, pre ľudí v tejto spoločnosti. No tak ak táto krajina prijala právnu úpravu pre páry rovnakého pohlavia s inštitútom manželstva, tak je zrejmé, že tu nie je problém viery.
Tu skôr dochádza k tomu, že nie sme tu dobre informovaní, čo je v rozpore s katolíckou vierou. V katolíckej... s kresťanskou vierou, že? Toto podľa mňa je problém našej spoločnosti, že nie sme ochotní možno ešte otvoriť ďalšie dvere, dozvedieť sa viac o niektorých témach, ku ktorým bola len jedna cesta, a nie sme ochotní zistiť, že proste tých ciest zrazu už je viac a že to vnímanie tej reality okolo nás jednoducho bolo chybné. A prečo to neurobiť, ak môžeme odstrániť neprávosť voči iným ľuďom, ak môžme umožniť ľuďom žiť v láske, ja si myslím, že to je predsa úplne kľúčové to, čo predsa kresťanská viera hlása, a ja som to už povedala viackrát, ja som presvedčená, že keby tu bol Ježiš s nami, že by v tom mal veľmi jasno a tieto dilemy by sme tu jednoducho nemali. A som o tom skalopevne presvedčená, že tak to je, nech si čítam akékoľvek texty, ktoré súvisia aj s kresťanskou vierou.
A preto predkladáme tento návrh zákona a vnímam to už aj ako morálnu povinnosť, to predkladať a upozorňovať na to, uvedomujeme si, samozrejme, realitu väčšiny v tomto parlamente, ale považujeme to za dôležité, dôležité pre, pre ľudí, ktorí tu s nami žijú, aby sme im dali jasne najavo, že jednoducho majú tu svoj hlas, a urobíme všetko pre to, aby sme doznali ich práva a boli aj, aj v tejto oblasti práv rovnocenní. Toľko si dovolím na úvod a teším sa na akúkoľvek debatu, ktorá je určite dôležitá k tejto téme, ktorá nás dostane k uznaniu práv rovnakého pohlavia pre tieto páry.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda.
Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Dobre, zistila som, že musím byť veľmi rýchla, tak chcem len povedať, že, Mária, si skvelá, že predkladáš tento návrh.
My sme skvelí, keď bojujeme za práva týchto ľudí, za, za našich kolegov, priateľov, za našich spoluobčanov, a teda pýtam sa, že prečo vlastne nie, nepočula som žiadny argument, prečo trestať niekoho za niečo, čo mu je biologicky dané, prečo nepodporiť ľudí, aby žili v láske, nebudem to teda rozvádzať, keďže nie je na to čas.
Chcem len povedať jednu vec, ktorá možno nezaznela, mohli by to práve naši kolegovia oceniť, a to je vernosť. Myslím si, že práve forma partnerského spolužitia podporuje to, aby ľudia spolu žili nielen v láske, ale aj vo vernosti jeden k druhému, podporuje to silu stability vzťahu aj silu a stabilitu rodiny, pretože, samozrejme, aj toto my považujeme za funkčnú rodinu, ktorá môže spolu vydržať.
Takže za mňa toľko a ďakujem veľmi pekne.