9. schôdza

Anka, ďakujem ti pekne za naozaj dobrý príspevok. Každá ľudská bytosť má právo na život a toto právo je najdôležitejšie zo všetkých práv. Niektorí liberáli sa odvolávajú právom na potrat, a pritom nikde nie je toto právo zakotvené, ale právo na život je zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. Citujem: "Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany (už) pred narodením." Ja si Ústavu Slovenskej republiky ctím, a preto ako poslanec Národnej rady budem robiť všetko pre to, aby sa dodržiavala.
Často, často ako výhovorku mnohí ľudia a dôvod ísť na potrat je zlá finančná situácia, a preto si ďalšie dieťa nemôžu dovoliť a podstúpia interrupciu a zbavia svojho dieťaťa, zbavia sa svojho dieťaťa a nedajú mu šancu narodiť sa. Ja ako dieťa som vyrastal v chudobnej rodine, ale moji rodičia neboli sebci a napriek tomu, napriek tomu, že nemali sme nadbytok financií, mne a mojim ôsmim súrodencom umožnili uzrieť svetlo tohto sveta a právo narodiť sa. Ja s manželkou máme spolu sedem detí, päť žijúcich. Niektorí ľudia z okolia si ťukali na čelo, keď sme čakali najmladšiu Marušku a môžem povedať, že onedlho bude mať šesť rokov a je to naozaj, môžem povedať, anjel na zemi. Koľko, koľko radosti prináša našej rodine a ľuďom v okolí a to je; v okolí, to je na nezaplatenie. Tak preto sa držím zásady a budem presadzovať právo na život. Mám rád všetko živé, tak ako som za ochranu zvierat, o to viac som za ochranu života od... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne kolegom za všetky faktické poznámky. Ja by som chcela povedať iba, v zásade iba dve veci. Prvá z nich je, že stále si myslím, že téma pomoci, podpory je témou mužov aj žien. A druhá, to, čo som skončila, že verím, že sa nám aspoň týmto malým krokom podarí pomôcť konkrétne ženám a ak zachránime jeden život, tak zachránime celý svet.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani kolegyňa Záborská, predkladateľka tohto návrhu zákona, vážená pani kolegyňa spravodajkyňa, pani Monika Kavecká, starostka krásnej dediny Kunerád a predsedníčka Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, už prvý zákon z roku 1957, ako aj akýkoľvek ďalší zákon o potratoch nie je dobrý, pretože rozhoduje o prirodzenom zákone, zákone života. Prirodzené zákony sú nad akoukoľvek legislatívou a nemôžu byť zmenené ani nadpolovičnou väčšinou hlasov v parlamente.
Pri počatí dochádza k splynutiu ženskej a mužskej pohlavnej bunky, už v tejto prvej oplodnenej bunke je zapísaná celá informácia o živote človeka. Preto ak sa kedykoľvek v priebehu jej vývoja do nej zasiahne, dochádza k ukončeniu tehotenstva, ukončeniu ľudského života. Nehovoríme pri tom len o zhluku buniek či tkanive, ale o plnohodnotnej ľudskej bytosti. Akákoľvek forma potratového zákona nie je o tých druhých, je o nás. Ak by sa naši rodičia rozhodli ukončiť náš život, boli by sme vďační za legislatívu, ktorá by nás chránila, pomáhala našim rodičom a dávala by prostriedky na uchránenie nášho života. Prolife legislatíva neslúži len na ochranu počatého dieťaťa, život dieťaťa sa nikdy nemôže postaviť do protikladu so životom matky. Ktorákoľvek žena, ktorá sa rozhodne pre potrat, zasahuje do svojho života či už po stránke telesnej, psychickej, ako aj duchovnej. Akákoľvek ochrana nenarodeného života je zároveň aj ochranou matky. Vo väčšine prípadov ide o neplánované počatie druhého či tretieho dieťaťa. Žiadosť ženy o interrupciu je v prevažnej väčšine dôsledkom zlyhania opatrení spoločenských, sociálnych či vzťahových.
Našou úlohou ako zákonodarcov je snažiť sa odstrániť čo najviac negatívnych vplyvov na jej rozhodovanie. V tom je podstata tohto návrhu zákona. Preto je prijateľný aj pre konzervatívcov, ale aj pre liberálnu časť spoločnosti. Snahou tohto návrhu zákona nie je bojovať proti interrupciám, cieľom prvej navrhovanej úpravy je vytvorenie podporných opatrení pre ženu, ktorá zvažuje podanie žiadosti o umelé ukončenie tehotenstva. Úprava má dať žene reálnu možnosť rozhodnúť sa po zvážení všetkých dostupných informácií a možností, ako zodpovedne nasmerovať svoj život. Je to návrh, ktorý je prorodinný a prosociálny, pretože obsahuje riešenia a nástroje, ktorých úlohou je poskytnúť budúcim matkám priestor na rozhodnutie a tiež aj konkrétnu pomoc a sprevádzanie. Tomu má napomôcť finančný príspevok matke už počas tehotenstva a viac času na premyslenie v tejto závažnej životnej situácii.
Zároveň tento návrh zákona umožní odstránenie diskriminácie, nerovného zachádzania a ďalších ťažkostí. Nový návrh zákona v tomto smere prináša viacero pozitívnych zmien. Predovšetkým lepšiu dostupnosť, pomoc pre tehotné ženy. Na Slovensku existuje množstvo organizácií, ktoré sa snažia o ochranu života nenarodených detí, čo by malo byť konečným cieľom aj legislatívy Slovenskej republiky. Práve štát by mal prevziať väčšiu zodpovednosť a finančným spôsobom oceňovať prácu týchto organizácií.
Našej legislatíve taktiež chýba ukotvenie práva otcov v tejto veci. Dieťa je síce od matky závislé, ale polovicu genetickej informácie má práve od svojho otca. Preto by aj otcovia mali byť súčasťou rozhodovania. Mohlo by tak dôjsť k inému pohľadu na ochranu života. Teším sa, že dnes práve z úst kolegov poslancov, otcov, som počula toľko krásnych svedectiev.
Každého človeka treba rešpektovať a chrániť v každom momente, teda od počatia až po prirodzenú smrť. Našou úlohou je chrániť tých, ktorí to nedokážu sami. Ako povedala Matka Tereza, ak je dnes dovolené zabiť dieťa v lone matky, kto zajtra zabráni zabiť teba?
Som matka dvoch detí, preto som presvedčená, že ženy absolvujú potrat s veľkou ľútosťou. Často sú v strese, pod tlakom otca dieťaťa či rodiny a treba im podať pomocnú ruku. Potrat je zákrok nielen do jej tela, ale hlavne do jej psychiky. Ženy po potrate si po zvyšok svojho života pamätajú presný deň, kedy sa rozhodli pre tento krok. Prežívajú traumu a depresiu po potrate, interrupcia ich prenasleduje do konca života. Ich presvedčenie a sila boli pred zákrokom nezlomné, no nakoniec sa všetko obráti proti nim. Potratový syndróm je medicínskou diagnózou, môže pretrvávať do konca života nielen u ženy, ale aj u otca potrateného dieťaťa.
Chceme, aby boli matky informované, aby vedeli, čo potrat obnáša, poznali zdravotné aj psychické riziká. Počaté dieťa je novým človekom, ak ho rodičia naozaj nemôžu prijať, po narodení majú možnosť dať ho na adopciu, ísť na utajený pôrod alebo ho dať do pestúnskej starostlivosti. Zázrak života klíči v matke, preto je našou povinnosťou poskytnúť mu právo na život.
Na záver môjho vystúpenia chcem poďakovať pani predkladateľke tohto návrhu zákona, pani kolegyni Anke Záborskej, ktorá ako lekárka sa dlhodobo venuje tejto téme, za predloženie práve tohto návrhu zákona. Už na pôde Európskeho parlamentu sme spolu vo výbore pre práva žien a rodovú rovnosť bojovali za ochranu života, za to, aby sa z únijných peňazí neplatili potraty v krajinách tretieho sveta. Podporím tento návrh zákona, lebo pomáha matkám a nenarodeným deťom. Prosím aj vás, kolegovia, ktorým ide o záchranu detí, aby ste tento návrh zákona podporili.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážená pani poslankyňa, znova veľmi, veľmi pekný príspevok, ktorému sa asi nedá nič vytknúť, ale z nášho pohľadu je ten vládny návrh taký jemnučký, slabučký, iba také, také skúšanie, že vlastne či aspoň niečo máte odvahu dať, ale aj napriek tomu, aj napriek tomu vidíme tie hlasy, ktoré tu, proste úplne sú z toho vytočení niektorí kolegovia, ale aj, aj mediálne ako sa to začína podávať a jednoducho sa im to nepáči a frflú a boja sa, že proste čo si to, čo si to tu ten parlament dovoľuje. Ale chcem podotknúť, že všetci títo, ktorí nesúhlasia s tým, aby sa aspoň trošičku zlepšil ten, tá úroveň ochrany životov tých najnevinnejších, detí nenarodených, tak aj oni môžu frflať a nesúhlasiť s týmto návrhom len preto, že ich maminky s nimi na ten potrat nešli. Keby s nimi na potrat išli, tak dnes tu tie hlasy nie sú. Takže by si to mali uvedomiť, pretože ak nepriznávajú právo na ochranu života týchto najnevinnejších detí, ktoré sa nijakým spôsobom samé nemôžu brániť, tak v podstate znižujú legitimitu ochrany životov svojich vlastných.
A keď ste ešte hovorili o tom syndróme a o tých následkoch, veľa žien, ktoré sa z nejakého dôvodu rozhodnú pre ten potrat, potom už nikdy alebo len veľmi ťažko môžu následne otehotnieť. Potom majú depresie z toho, že nemôžu otehotnieť, chodia znova po rôznych klinikách, vyšetreniach, ale jednoducho nesú si svoju vinu za to, že sa rozhodli zabiť to malé, nevinné dieťa. A čím menej tých žien na ten potrat pôjde, tým menej týchto problémov následne sa bude musieť riešiť a bude to pre celú spoločnosť omnoho, omnoho lepšie.
Takže, pani poslankyňa, aj vám chcem poďakovať za vaše pekné vystúpenie.

Ďakujem, Zitka, za tvoje vystúpenie. Chcem ešte takú malú vec povedať, mala som viacero diskusií posledné dni na túto tému. Bolo nám vyčítané, že prečo ideme práve s touto témou, prečo neriešime kopec iných dôležitých problémov, ktorým čelia rodiny, ktorým čelia ľudia so zdravotným postihnutím. Prečo, prečo nezačíname tam. Ale som presvedčená, že tento náš návrh zákona začína práve tam, kde začína život. Začína ochranou toho života a prináša konkrétne formy pomoci.
Ale nekončíme, nekončíme pri tomto zákone. Veď predsa v našom programovom vyhlásení vlády chceme ďalej pokračovať v pomoci rodinám veľmi konkrétnou formou, či už to bude tehotenský príspevok, posilnenie poradenských odľahčovacích služieb pre rodiny. Posledné roky sa táto otázka veľmi zanedbávala. Veľmi nám chýbajú denné stacionáre, veľmi nám chýbajú opatrovateľské služby pre ľudí, ktorí sú postihnutí. Chýba, chýba nám starostlivosť o rodiny, ktoré sú v ťažkých životných situáciách. Jeden zákon to nevyrieši. Ale tento zákon prináša konkrétne formy pomoci, a preto aj ja ako mamina troch detí ho veľmi rada podporím a myslím si, že toto je naozaj začiatok a že naozaj musíme vyhrnúť rukávy a máme ešte kopec, kopec práce, aby sme pomohli tým najviac zraniteľným, ktorých tu máme na Slovensku a patria medzi ne aj nenarodené deti.
Takže chcem vyjadriť podporu a ďakujem aj za tento príspevok.

Ďakujem za slovo. Ja si osobne myslím, že tak ako sme tuná všetci stopäťdesiati, tak každý z nás má určite nejaký ten zmysel pre spravodlivosť, pre život a ja by som očakával, že by sme mali byť naozaj v tejto otázke určite jednotní. Z tých argumentov, ktoré tu nejakým spôsobom, by som povedal, spochybňujú tieto veci, je, že uberáme niekomu slobodu. Ale ak naozaj niekto dobre počúva a dobre číta, tak nikto tu, nikto nebere žiadnu slobodu. Nikto nič nikomu – hlavne žene – nezakazuje. Jediný zákaz, čo tu je, je zákaz reklamy na ten, na tie interrupcie. A to si myslím, že je v poriadku, pretože práve, práve, práve tie interrupcie a tá reklama robí z týchto nenarodených detí biznis a to je jednoducho nemysliteľné, aby niekto na tom nejakým spôsobom bohatol.
No a čo sa týka ešte nás mužov, tak skutočne my máme do toho čo hovoriť, ale hlavne, samozrejme, vtedy, keď sa žena dozvie a oznámi mužovi, že čaká dieťa. No, sú tu kolegyne odborníčky, ktoré vedia povedať, ako to prebieha, keď povie, rozhodni sa sama, ako chceš, poraď sa s kamarátkami, hej, rovnako to môže byť, aj keď dcéra oznámi otcovi. Takže my muži naozaj v tomto musíme byť poctiví a slušní a dá sa povedať, tak ako to, ako sa, postaviť sa na stranu ženy a podržať ju v tom, aby sa nemusela v tom sama rozhodovať.
A naozaj tie dôsledky, ktoré vzniknú po tých interrupciách, my si to nevieme predstaviť. Áno, nevieme si to predstaviť a práve preto aj ten čas na rozmyslenie pre tie ženy alebo pre, pre ten pár, či už manželský, alebo nemanželský, ktoré čakajú dieťa. Je dobré, že je tam viac tých dní, je tam viac času, je tam lepšie poradenstvo zo strany lekárov. Takže ja vás prosím, aby ste tento zákon podporili.
Ďakujem.

Pani poslankyňa, ďakujem pekne, že okrem témy obmedzovania zákazu potratov sa začalo hovoriť konečne aj o podpore žien, ktoré nechcene otehotnejú. Ak žena neplánovane otehotnie a rozhodne sa plod donosiť a o nenarodené dieťa sa nevie sama postarať, treba jej určite všemožne aj pomáhať. A to nielen počas tehotenstva, ale prvý rok dieťaťa, počas celého jej života. Sociálna pomoc či dávky sú však často jednorazové, nízke, chýbajú kvalitné a cenovo dostupné služby starostlivosti o deti, cenovo dostupné nájomné bývanie a tak ďalej a tak ďalej. Treba hovoriť ženám pravdu, kým sa rozhodnú pre donosenie plodu, ale aj o ťažkostiach a rizikách, ktoré ich s veľkou pravdepodobnosťou čakajú.
Údaje zo zisťovania o príjmoch, o životných podmienkach domácností hovoria jednoznačne. Takmer 37 % jednorodičovských domácností s jedným alebo viac závislými deťmi žije v riziku chudoby a patria dlhodobo medzi najohrozenejšie skupiny obyvateľstva vystavených príjmovej a materiálnej chudobe, ako aj sociálnemu vylúčeniu. Určite by bolo lepšie, keby sa štát viac staral o tieto skupiny, napríklad podporovaním poradenských centier.
Treba si uvedomiť, že keď niečo zakážeme, bude to mať určite aj určité následky. Môžeme si povedať, že zakážeme potraty, ale chcel by som vedieť, akú pomoc ponúknu ženám nielen jednotlivci, ale aj štát. Niektoré ženy budú aj tak hľadať spôsoby, ako podstúpiť interrupciu, otázne je, ako im dokážeme pomôcť. Život ženy sa zmení aj tak, či pôjde na interrupciu, alebo si dieťa nechá.
To, že podľa našej ústavy je ľudský život hodný ochrany už od narodenia, to všetci veľmi dobre vieme. Vieme, že podľa našej ústavy je ľudský život hodný ochrany už od počatia. Ide o to, akej ochrany a aké práva dotknutých osôb máme pri tejto ochrane zvážiť. Preto tento zákon určite podporím a ešte raz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyňa Pleštinská, ja ti veľmi pekne ďakujem za to, že si zhodnotila vlastne, čo v tomto zákone je, že naozaj nejdeme nič zakazovať, práve naopak, ideme pomáhať ženám, hlavne sociálne slabším ženám.
Som rád, že si spomenula aj mužov. Áno, muži tuná vo väčšine vystupovali a myslím si, že majú čo k tomu povedať, pretože minimálne sú pri tom počatí a mali by svoje ženy jednoznačne podporovať.
Na druhej strane však mňa vždycky pri tomto názve vyrušoval ten názov umelé prerušenie. Prerušenie vnímam niečo tak, že niečo sa preruší a potom sa pokračuje, ale pri potratoch, jednoducho tam sa nepokračuje, to je koniec, koniec života. Preto som veľmi rád, že tento zákon tu je.
Včera tuná bol spomenutý jeden prípad ochrany orlieho vajíčka. Viete, z tohto pohľadu je to také dosť zvláštne. Ja som za to, samozrejme, treba chrániť, pripravujeme aj zákon na ochranu zvierat, takisto živý tvor, treba chrániť. Ale nevieme si chrániť počatých, počaté ľudské embryo, takže z tohto pohľadu je mi to také nepochopiteľné. Ale na druhej strane môžem povedať, že tento náš zákon fakt nič nezakazuje, práve naopak, chce pomáhať. A môj názor je taký, že čo i len jedno, jeden ľudský život keby sa zachránil, určite tento zákon má opodstatnenie a určite tento zákon podporím.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Kolegynka Zita Pleštinská, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ja som v rozprave nemohol z časových dôvodov všetko rozobrať, preto som rád, že si tam spomenula ten finančný príspevok, že ho ideme rozdeliť. Kritici hovoria, že, že ho nenavyšujeme, ale iba rozdeľujeme. Ide o to, že tá žena sa dostane do horšej finančnej situácie, možno musí opustiť zamestnanie a podobne a je to tiež motivácia, aby si to dieťatko nechala.
My chceme navyšovať príspevky pre tieto ženy, ktoré čakajú deti, ale to chceme riešiť znova s ministrom financií, nejakými legislatívnymi zmenami to dotiahnuť tak, aby sa aj tieto príspevky navyšovali. Chcem povedať, že to rozdelenie toho finančného príspevku nie je povinnosť, ale je to možnosť pre tú ženu, že si môže polovicu, približne polovicu vybrať už pri štvrtom mesiaci tehotenstva.
No a ešte jedna vec, ktorá súvisí s tým príspevkom, je, podľa mňa navrhli sme tam dobrú vec, zrušenie dvadsaťosmičky, to sa tu nespomínalo, tých 28 dní dožitia dieťaťa, na ktoré bol viazaný ten príspevok. Predsa tá mamička potrebuje tie peniaze čo najskôr bez ohľadu na to, či sa dieťatko, prepáčte, že to tak poviem, dožije tých 28 dní alebo nie. Má výdavky hneď, ešte pred narodením, respektíve po narodení toho dieťatka, takže takisto toto chcem vyzdvihnúť, že týmto zákonom sa má zrušiť nezmyselných 28 dní.
Ďakujem ešte raz za tvoj príspevok.

Ďakujem za slovo. Dovolím si zopakovať ten citát Matky Terezy, bola veľkou ženou, skutočne ohúrila a oslovila celý svet v službe chudobným a núdznym: "Ak dnes dovolíme zabiť dieťa v lone matky, kto zabráni zajtra zabiť teba?"
Viete tie, prepáčte mi, že to tak poviem, ale také tie žvásty o slobode, to veľakrát v tom našom prozápadnom svete alebo v európskom svete to tak ako zaznieva, ale absolútna sloboda neexistuje. Neexistuje absolútna sloboda, lebo sloboda bez zodpovednosti nie je slobodou. Tu keď boli tie ženy demonštrovať v utorok pred Národnou radou, som sa tak pýtal policajtov, že prečo sú tu tí ľudia. A oni hovoria, že chcú rozhodovať o svojom tele. Ja som sa usmial: A kto im v tom bráni? Nikto im v tom nebráni, ale tvoja sloboda nie je absolútna, čo zoberieš pílu a odrežeš si ruku, odrežeš si nohu, lebo tvoje telo ti patrí? Ale ty tu rozhoduješ o budúcom živote. A dieťa, ktoré sa má narodiť, to nie je, to nie je kus mäsa, ktoré ty môžeš ako odrezať alebo proste kdesi zahodiť, alebo sa správať takto. Teda tá sloboda nemôže byť vnímaná takto absolútne.
Potom tak ako to zaznelo v tom príspevku, áno, kde je tá pozícia toho otca? My sa hlásime k tomu a ako aj muži chceme aj my sa zodpovedne stavať k týmto problémom, aby sme sa dokázali postaviť ako aj chlapi a nemôže to byť rozhodnutie iba ženy, lebo ja som tehotná a ja o tom rozhodnem a ty ako budúci otec, ty nemáš čo do toho povedať. Správne to tu bolo podotknuté, aj my otcovia, aj my muži chceme čosi k tomu povedať, lebo žena sama zo vzduchu neotehotnie. A keď má tam podiel aj ten muž, nech má tam aj to slovo pri ochrane života.