12. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za tvoj príspevok, lebo s ohľadom aj na faktické poznámky, ktoré tu nasledujú, tak sa vlastne bližšie dozvedáme, že čo je vlastne tým cieľom. Že ako teda ja dobre rozumiem, tak je problém, že nejaké osoby verejne vyjadrujú svoj názor a asi to nie je ten názor, ktorý si predstavuje táto koalícia. No, žijeme tu v demokratickej spoločnosti a toto je tu asi ten kameň úrazu a ja apelujem vlastne na tú časť tvojho príspevku, ktorá sa týkala rozhodnutia európskeho súdneho dvora, a teraz tu nejde o to, že musíme sa tu rozprávať o európskych štandardoch, ale my sme tu v 1989. sa rozhodli, že chceme ísť cestou demokracie a jej súčasťou je občianska spoločnosť a v tomto je to nejaké veľmi hlboké nedorozumenie, že jednoducho v tej občianskej spoločnosti sú ľudia, ktorí sa aj vyjadrujú. Jednoducho to je občianska spoločnosť. Nevyjadruje sa len koalícia a len vo svojich videách a spotoch a povie si, čo chce. Proste očakáva sa, že bude chodiť aj do debát, bude dostávať nepríjemné otázky, možno neobstojí a s touto súčasťou tej istej demokracie jednoducho aj to, že sú tu organizácie ľudí, ktorí nie sú politici, ale sa rozhodli, že sa napríklad spoja preto, lebo chcú riešiť potreby nevidiacich. A potom sa budú vyjadrovať, samozrejme, aj k tomu, či politici predkladajú, nepredkladajú zákony na to, aby pre tých nevidiacich zlepšili podmienky. A potom sa prípadne aj vyjadria vo verejnoprávnych médiách. Aký je problém, že takáto organizácia na podporu napríklad nevidiacich dostane nejaké, nejaké peniaze aj zo zahraničia, napríklad od inej organizácie, ktorá sa tomu venuje? Prečo má dostať stigmu nejakého zahraničného agenta? Veď to je dôležité pre nás, pre našu krajinu. To je národné, pomoc našim nevidiacim Slovákom napríklad. Prečo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja by som teda chcel na, na úvod, bude k tomu samostatná rozprava, povedať, že vlastne Slovenská republika je pravidelne hodnotená OECD z hľadiska dodržiavania štandardu verejnej integrity a v hodnotení za rok 2022 vo vzťahu k mimovládnym organizáciám uviedla: V Slovenskej republike v súčasnosti neexistujú žiadne požiadavky na transparentnosť v súvislosti s financovaním zdrojov a činnosti. Niektoré organizácie občianskej spoločnosti zverejňujú aj svoje výročné správy a zdroje financií, zatiaľ čo iné nie.
A zároveň OECD v uvedenom hodnotení odporučila zabezpečiť... počkajte (rečník vyhľadával text vo svojom mobilnom telefóne), zabezpečiť vlastne, že jedným zo spôsobov, ako zvýšiť transparentnosť, je vyžadovať od organizácií občianskej spoločnosti, aby zverejňovali a poskytovali informácie týkajúce sa integrity a dobrej správy vrátane zdrojov financovania, výročných správ, ročných činností a zamestnancov.
Zároveň by som ešte podotkol, že inšpirácia tohto zákona je z Izraela, taktiež bol porovnávaný ten zákon a komisia pripravuje obdobný, obdobné, v obdobnom znení mechanizmus, akým je možné kontrolovať činnosť mimovládnych organizácií. Takže nie je to z našej hlavy. Ďakujem. A je to, správa OECD je z roku dvetisícdva... za rok 2022, tak toľko.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam za reakcie. Budeme asi reagovať najmä na reakcie koaličných kolegov. Čiže nie je to z vašej hlavy, fajn. Tá inšpirácia z Izraela je v tejto chvíli niečo veľmi podobné ako, ako inšpirácia z Orbánovho Maďarska. Ten, tá právna úprava komisie alebo teda Európskej únie príde, určite bude iná a určite nebude brániť pohybu kapitálu a teda finančnej podpore v rámci Európskej únie medzi jednotlivými, jednotlivými krajinami.
A k tomu čo hovoril, teda teraz som reagoval na, na pána poslanca Lučanského, a k tomu, čo hovoril pán poslanec Ľupták. Hovoril, že vo verejnosti prudko klesá dôvera v politické mimovládky a to, že mimovládky pomáhajú vláde, a teda povedal, že to, s čím si štát nevie pomôcť, deleguje na nižšie štruktúry. Ale to môže platiť v rámci verejnej správy, že teda štát deleguje alebo zverí nejaké právomoci samospráve, lebo sa decentralizuje moc, to je úplne v poriadku, ale mimovládne organizácie takto nefungujú. Mimovládne organizácie fungujú tak, že sa občania sami rozhodnú, že budú robiť nejakú aktivitu. A áno, častokrát to nahrádza veci, ktoré v dobre fungujúcej a dostatočne bohatej spoločnosti by možno, možno robil, robil štát. Ale to nie je tak, že štát povie niečo mimovládkam a tie to, tie to robia. Ony to robia v rámci vlastnej vôle. A teda že vás banky lustrujú, čo si idete kúpiť, keď si vyberáte peniaze, peniaze z banky, ale tam ide zrejme o boj proti praniu špinavých peňazí a takisto keď si mimovládna organizácia vyberá hotovosť nad určitú sumu, tak musí, musí niečo deklarovať. A teda celkom nerozumiem povinnosti vlády sledovať finančné toky. No bude ich sledovať a čo potom s nimi bude robiť? Čo bude ten krok B?

Nuž, čo povedať na záver dnešného rokovacieho dňa, keď tu máme ďalší zákon z dielne SNS a veľmi veľa už toho povedal môj predrečník Ondrej Dostál? Ja by som to zhodnotila v podstate tak, že tento návrh zákona je naozaj veľmi, veľmi, veľmi zlý. Byť na mieste predkladateľov a keby mi naozaj záležalo na tom, ako vyzerajú moje návrhy zákonov, tak by som si veľmi rozmyslela, že či by som takýto návrh zákona vôbec do parlamentu predložila. Ale chápem, je to súčasťou dlhodobej stratégie, akou sa táto vládna strana a táto vládna koalícia snaží zastrašiť kritické mimovládne organizácie a vôbec všetkých kritikov, ktorí aktívne vystupujú vo verejnom priestore a nesúhlasia s jej názormi alebo teda s činmi, ktoré či už prezentuje, alebo realizuje. Lenže to je práve základná chyba aj v celom rozmýšľaní o tom, ako táto časť vládnej garnitúry rozmýšľa nad organizáciami občianskej spoločnosti, neziskovými organizáciami, nad všetkými tými organizáciami, ktoré chce nejakým spôsobom stigmatizovať a ostrakizovať.
Števulová, Zuzana, poslankyňa NR SR
124/2
Je totiž veľmi dôležité pripomenúť to, čo tu už povedala exministerka spravodlivosti pani Kolíková, že my sme sa v roku 1989 rozhodli, že pôjdeme cestou demokracie. Okrem toho, že sme zaviedli, alebo teda že demokracia znamená aj zavedenie kritickej novinárčiny, teda nielen toho, že budeme mať nejaké štátne televízie a rozhlasy a možno aj, ako v Číne, štátne internety a zablokované webstránky, ktoré sa vládnej moci nepáčia. To nie je cesta demokracie. Cesta demokracie sú kritickí novinári a novinárky a právo na združovanie občanov, nás, ktorí sme tu občanmi tejto krajiny a ktorí sa môžeme slobodne, úplne slobodne rozhodnúť, že založíme občianske združenie, neziskovú organizáciu alebo inú právnu formu podľa zákona o združovaní občanov a môžme sa rozhodnúť, že budeme toto občianske združenie venovať cieľom, ktoré možno vy považujete za ušľachtilé, ktoré možno ja považujem za ušľachtilé alebo ktoré nikto z nás nepovažuje za ušľachtilé, ale zákon ich nezakazuje. To je demokracia. A my ako ľudia, ktorí sme poslanci a poslankyne v rámci Národnej rady Slovenskej republiky, zákonodarný orgán, alebo tí, ktorí sú členovia vlády alebo iní verejní činitelia, to jednoducho musíme strpieť. Musíme strpieť, že ľudia s nami nesúhlasia, že majú iný názor na to, čo robíme, čo vykonávame, že ho dokonca prejavujú a dokonca chodia do televízie nás kritizovať alebo do rozhlasu. To je demokracia. Tam, k tomu sme sa rozhodli a zaviazali, že to budeme robiť, v roku 1989. A vďaka tomu tu dnes sedím aj ja, aj vy, aj všetci ostatní, ktorí sú dnes prítomní alebo neprítomní v tejto sále, pretože máme demokraciu a jej súčasťou je, že sme schopní a ochotní znášať aj kritické hlasy, aj hlasy, ktoré sa nám nepáčia, pokiaľ robia veci, ktoré sú dovolené právom, ktoré nie sú zákonom zakázané, nepodnecujú k nenávisti alebo k nejakému násiliu. To všetko je normálnou a bežnou súčasťou tejto spoločnosti.
Vy ste sa však rozhodli, že to budete ignorovať, pretože sa vám nepáči, že niektoré organizácie, ale, samozrejme, aj novinári a novinárky a médiá, však o tom ešte tu budeme mať o RTVS nejakú rozpravu, vás prosto kritizujú a že zasahujú určitú časť verejnosti, ktorá sa potom pod vplyvom týchto informácií nejakým spôsobom rozhoduje, či už v prieskumoch verejnej mienky, alebo vo voľbách. Ale, žiaľ, to je súčasť demokracie, to nemôžete zastaviť tým, že budete nonstop útočiť na tieto organizácie, že začnete tým, že sa im snažíte hneď na začiatku zobrať 2 %, potom im zrušíte dotačnú schému pre ľudské práva a nakoniec predložíte tento návrh zákona, o ktorom som presvedčená, že vy viete, že je v rozpore s právom Európskej únie aj s Ústavou Slovenskej republiky.
Keď tu pán predkladateľ Huliak čítal tie vety o tom, že tento návrh zákona je údajne v súlade s ústavou a s právom Európskej únie, nehnevajte sa, ale ja to musím povedať, on musel vedieť, že to je klamstvo. Predsa jeden zákonodarca, ktorý je zvolený do Národnej rady Slovenskej republiky a ktorý má aj svojich asistentov a asistentky a vy, však je vás tam viacero, ktorí ste podpísaní ako predkladatelia tohto zákona, predsa viete, čo rozhodol ten súdny dvor v prípade C-78/18. On predsa povedal, že takmer identický zákon, aký bol prijatý v Maďarsku, ktorý rovnako zavádzal jednak označovanie organizácií podľa pôvodu finančných darov, jednak rušil anonymitu darcov a prikazoval vlastne zverejňovanie ich mena a priezviska, aj keď išlo o fyzické osoby a obsahoval vlastne všetky tieto ďalšie veci, ktoré obsahuje aj, aj váš návrh zákona, tak vy veľmi dobre viete, že súdny dvor povedal, že to jednak zasahuje do práva na združovanie občanov, do práva na súkromný život, do práva na ochranu osobných údajov, pretože títo darcovia a darkyne nie sú verejní činitelia. To presne tam, ak teda sa tento zákon dostane do druhého čítania, možno ešte prídeme aj k tomu, že si tu budeme z toho rozsudku čítať, ale je to v ňom teda, veľmi jasne európsky, teda Súdny dvor Európskej únie vyriekol názor, že ľudia, ktorí darujú peniaze mimovládnym organizáciám, majú právo na ochranu osobných údajov, pretože je úplne jedno, či sa táto mimovládna organizácia podieľa napríklad na pomoci ľuďom so zdravotným znevýhodnením, alebo komentuje politický život, ide o to, že ten darca daruje peniaze a je fyzickou osobou a má právo na ochranu svojich osobných údajov.
A okrem toho, čo je najdôležitejšie, ako to už povedal aj môj predrečník Ondrej Dostál, tento návrh zákona tým, že ostrakizuje a núti organizácie označovať sa ako organizácie so zahraničnou pomocou podľa pôvodu kapitálu finančných prostriedkov, ktoré dostávajú, je v rozpore so zásadou nediskriminácie založenou na pôvode kapitálu a v rozpore so zásadou voľného pohybu kapitálu. A tým je nielenže v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie, ale ako súdny dvor povedal, tak je aj v rozpore s čl. 63 zmluvy o fungovaní Európskej únie, čiže aj s jednou zo základných zmlúv.
Takýto zákon jednoznačne nemôže byť v súlade s ústavou alebo s právom Európskej únie.
A vy to dobre viete. Ja si rovnako ako Ondrej myslím, verím a dúfam, že časť tohto parlamentu, ktorá má právne vedomie, sa bude hanbiť už v prvom čítaní zahlasovať za zákon, o ktorom vie, že keď zaňho zahlasuje, že takýto zákon porušuje právny poriadok Slovenskej republiky, ústavu a právny poriadok Európskej únie. A verím tomu, že nielen že tretia koaličná strana, ale že aj časť poslancov a poslankýň SMER-u a časť, dúfam, poslancov a poslankýň Slovenskej národnej strany, ak si ten rozsudok súdneho dvora prečíta a záleží im na tom, aby si neurobili hanbu, že tento návrh zákona neposunú ani len do druhého čítania, pretože ešte raz opakujem, tento návrh zákona je právny paškvil, je v rozpore s ústavou, v rozpore s právom Európskej únie a v zásade neprináša vôbec, ale akože naozaj že vôbec nič hodnotné a dobré a to ani pokiaľ ide o toľko opakované rastúce požiadavky verejnosti na údajnú transparentnosť mimovládnych organizácií.
Viete, ja som bola, koľko, 10 rokov som riadila mimovládnu organizáciu, pracovala som v nej asi 15 rokov. Pravidelne sme zverejňovali výročné správy, nadácie to napríklad majú povinné. Mali sme množstvo donorov, vôbec si, ani si nepamätám, že by sme si vôbec dovolili niečo takéto nezverejniť, pretože čím viac donorov máte, tak tým tí donori na vás kladú oveľa-oveľa väčšie podmienky transparentnosti, ako na seba kladiete vy sami, ako povedala moja kolegyňa Lucia Plaváková, pri transparentnosti volebných kampaní a podobne. Tí ľudia, tie firmy, tie fondy by vám tie finančné prostriedky nedali, keby ste neboli transparentní. Takže rozhodne tento zákon neprináša naozaj nič vo vzťahu k transparentnosti a k otvorenosti, pretože tie finančné toky a finančné zdroje sú už aj v súčasnosti dostatočne transparentné a takisto je tam dostatočne zabezpečená kontrola financovania mimovládnych organizácií. Tí, ktorí sa uchádzajú napríklad o štátne zdroje alebo zdroje Európskej únie, musia splniť celý rad administratívnych podmienok, ktoré sú zamerané aj presne na kontrolu toho financovania, čiže vy nedostanete sa k týmto finančným prostriedkom bez toho, aby ste boli otvorení a transparentní. Dostanete sa k tým finančným prostriedkom za predpokladu, že tým vaším cieľom je naozaj prepierať nejaké špinavé peniaze alebo sú to organizácie, ktoré sú založené a podporované z Ruska alebo z iných nedemokratických režimov. Ale na to máme právne prostriedky daňového a trestného práva, ktoré aj dnes fungujú. Čiže ak by vám išlo naozaj iba o toto, tak by ste mohli tlačiť na orgány presadzujúce právo, aby sa týmto veciam venovali a možno teda by ste mohli začať bezpečnostnými službami, aby si viac všímali činnosť rôznych ruských a iných agentov, ktorí takýmto spôsobom možno ovplyvňujú tú verejnú súťaž politických síl na Slovensku. Ale neviem, či toto je vaším cieľom.
A tiež ma veľmi pobavila tá časť vašej dôvodovej správy, kde hovoríte, že vraj toto, čo idete urobiť, je na prospech v skutočnosti mimovládnych neziskových organizácií. To naozaj? Pretože napríklad len dnes rada mimovládnych neziskových organizácií, kde, mimochodom, ste, táto vládna koalícia odvolala päť členov, tak napriek tomu, že je odvolaných tých päť členov, tak aj tak dnes rada vlády pre mimovládne neziskové organizácie schválila stanovisko, podľa ktorého s týmto vaším zákonom nesúhlasia a rovnako ho označujú za zákon v rozpore aj so slovenským, aj s európskym právom. Mali sme tu minulý týždeň protest organizácií aj proti tým kultúrnym zákonom, aj proti zákonu tomuto vášmu z dielne SNS. Čiže ja nepoznám relevantných zástupcov sektora, ktorí by povedali, že tento váš zákon je dobrý, že s ním súhlasia a že prináša niečo dobré. V skutočnosti sektor, do ktorého sa snažíte neprípustne zasahovať a regulovať, je proti tomuto zákonu. Čiže ani tam nemáte podporu.
Nuž, je to veľmi smutné, čo sa snažíte robiť, pretože úplne ignorujete len v záujme podľa mňa svojej vlastnej kampane to, aby sme my ako zákonodarcovia a zákonodarkyne, ako zvolení poslanci a poslankyne robili legislatívu, ktorá naozaj k niečomu prospieva. Pretože keby ste chceli k niečomu prospieť, tak ja vám poviem, že čo potrebujú zástupcovia a zástupkyne mimovládneho neziskového a občianskeho sektora na Slovensku. Viete, čo to je? Je to ochrana, pomoc a podpora proti online a offline násiliu, ktoré je v súčasnosti výrazným spôsobom rozšírené nielen v našej krajine, ale aj naprieč Európskou úniou. A to je tá oblasť, kde sa aj Európska únia snaží pomôcť ochrancom ľudských práv, ale aj kritickým novinárom a novinárkam. Pretože to, čo v skutočnosti sledujeme a čomu v skutočnosti tieto organizácie a ľudia v nich pracujú, je spoločenská situácia, ktorá priniesla nárast útokov voči ľuďom pracujúcim vo verejnom priestore. Je jedno, či ide o ľudí, ktorí sa venujú presadzovaniu alebo ochrane ľudských práv, pracujú v médiách alebo v mimovládnych organizáciách, v iniciatívach alebo v iných komunitách. Mnohé z týchto (rečníčka si odkašľala), mnohé z týchto útokov sa zameriavajú špecificky na ženy, aspoň na tom by vám, na tom by vám mohlo záležať, ale vy aj to ignorujete. Je potrebné povedať, že tieto osoby sú terčami útokov práve z dôvodu svojho povolania, pre svoju činnosť či afiliáciu a cieľom... ďakujem veľmi pekne (poslanec Pročko priniesol rečníčke fľašu s vodou) ... týchto útokov je ich umlčať, zastaviť ich pôsobenie vo verejnom živote či ich zastrašiť.
Vy ste tu citovali OECD, ale povedzme si, čo hovoria organizácie Rady Európy alebo Európskej únie o tejto skutočnej potrebe mimovládneho neziskového sektoru. Povinnosť štátu chrániť osoby venujúce sa presadzovaniu a ochrane ľudských práv vrátane ich zabezpečenia ich bezpečia a účinného nahlasovania a stíhania trestných a iných činov spáchaných voči nim pre výkon ich činnosti upravuje už Deklarácia výboru ministrov Rady Európy na zlepšenie ochrany obrancov ľudských práv a na podporu ich aktivít, ktorá bola prijatá výborom ministrov Rady Európy už vo februári 2008. Komisárka Rady Európy pre ľudské práva vydala 23. marca 2023, teda minulý rok, správu Human rights defenders in the Council of Europe area in the times of crisis, v ktorej vyzýva členské štáty Rady Európy, aby prijali všetky potrebné právne a praktické opatrenia zamerané na prevenciu a potieranie všetkých foriem zastrašovania obrancov ľudských práv vrátane účinného a rýchleho vyšetrovania všetkých takýchto činov a potrestania páchateľov bez ohľadu na ich postavenie.
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, naša základná organizácia na monitorovanie ochrany a presadzovania ľudských práv na Slovensku, podala podanie slovenského národného strediska k štvrtému preskúmavaniu Slovenskej republiky v rámci univerzálneho periodického hodnotenia v Rade OSN pre ľudské práva v októbri 2023, čiže pred pár mesiacmi, kde vo vzťahu k obrancom ľudských práv stredisko uvádza, že v roku ´22 a ´23 vykonalo prieskumy týkajúce sa špecificky bezpečnosti obrankýň ľudských práv venujúcich sa reprodukčným právam a queer právam, pričom zo strany obhajkýň a obhajcov týchto práv boli reportované obťažovanie, online vyhrážanie, organizované zosmiešňujúce kampane a nenávistná rétorika vrátane tá zo strany vrcholových politikov, cirkevných alebo verejných autorít, ktoré často zahŕňali útoky na ich skutočnú alebo domnelú identitu. Stredisko odporúča zlepšiť bezpečnosť novinárov a ochrancov ľudských práv aj prostredníctvom zavedenia právnych garancií ich ochrany. Zlepšiť bezpečnosť.
Čo robí tento váš zákon v tomto smere? Vôbec nič.

Števulová, Zuzana, poslankyňa NR SR
124/2
Je totiž veľmi dôležité pripomenúť to, čo tu už povedala exministerka spravodlivosti pani Kolíková, že my sme sa v roku 1989 rozhodli, že pôjdeme cestou demokracie. Okrem toho, že sme zaviedli, alebo teda že demokracia znamená aj zavedenie kritickej novinárčiny, teda nielen toho, že budeme mať nejaké štátne televízie a rozhlasy a možno aj, ako v Číne, štátne internety a zablokované webstránky, ktoré sa vládnej moci nepáčia. To nie je cesta demokracie. Cesta demokracie sú kritickí novinári a novinárky a právo na združovanie občanov, nás, ktorí sme tu občanmi tejto krajiny a ktorí sa môžeme slobodne, úplne slobodne rozhodnúť, že založíme občianske združenie, neziskovú organizáciu alebo inú právnu formu podľa zákona o združovaní občanov a môžme sa rozhodnúť, že budeme toto občianske združenie venovať cieľom, ktoré možno vy považujete za ušľachtilé, ktoré možno ja považujem za ušľachtilé alebo ktoré nikto z nás nepovažuje za ušľachtilé, ale zákon ich nezakazuje. To je demokracia. A my ako ľudia, ktorí sme poslanci a poslankyne v rámci Národnej rady Slovenskej republiky, zákonodarný orgán, alebo tí, ktorí sú členovia vlády alebo iní verejní činitelia, to jednoducho musíme strpieť. Musíme strpieť, že ľudia s nami nesúhlasia, že majú iný názor na to, čo robíme, čo vykonávame, že ho dokonca prejavujú a dokonca chodia do televízie nás kritizovať alebo do rozhlasu. To je demokracia. Tam, k tomu sme sa rozhodli a zaviazali, že to budeme robiť, v roku 1989. A vďaka tomu tu dnes sedím aj ja, aj vy, aj všetci ostatní, ktorí sú dnes prítomní alebo neprítomní v tejto sále, pretože máme demokraciu a jej súčasťou je, že sme schopní a ochotní znášať aj kritické hlasy, aj hlasy, ktoré sa nám nepáčia, pokiaľ robia veci, ktoré sú dovolené právom, ktoré nie sú zákonom zakázané, nepodnecujú k nenávisti alebo k nejakému násiliu. To všetko je normálnou a bežnou súčasťou tejto spoločnosti.
Vy ste sa však rozhodli, že to budete ignorovať, pretože sa vám nepáči, že niektoré organizácie, ale, samozrejme, aj novinári a novinárky a médiá, však o tom ešte tu budeme mať o RTVS nejakú rozpravu, vás prosto kritizujú a že zasahujú určitú časť verejnosti, ktorá sa potom pod vplyvom týchto informácií nejakým spôsobom rozhoduje, či už v prieskumoch verejnej mienky, alebo vo voľbách. Ale, žiaľ, to je súčasť demokracie, to nemôžete zastaviť tým, že budete nonstop útočiť na tieto organizácie, že začnete tým, že sa im snažíte hneď na začiatku zobrať 2 %, potom im zrušíte dotačnú schému pre ľudské práva a nakoniec predložíte tento návrh zákona, o ktorom som presvedčená, že vy viete, že je v rozpore s právom Európskej únie aj s Ústavou Slovenskej republiky.
Keď tu pán predkladateľ Huliak čítal tie vety o tom, že tento návrh zákona je údajne v súlade s ústavou a s právom Európskej únie, nehnevajte sa, ale ja to musím povedať, on musel vedieť, že to je klamstvo. Predsa jeden zákonodarca, ktorý je zvolený do Národnej rady Slovenskej republiky a ktorý má aj svojich asistentov a asistentky a vy, však je vás tam viacero, ktorí ste podpísaní ako predkladatelia tohto zákona, predsa viete, čo rozhodol ten súdny dvor v prípade C-78/18. On predsa povedal, že takmer identický zákon, aký bol prijatý v Maďarsku, ktorý rovnako zavádzal jednak označovanie organizácií podľa pôvodu finančných darov, jednak rušil anonymitu darcov a prikazoval vlastne zverejňovanie ich mena a priezviska, aj keď išlo o fyzické osoby a obsahoval vlastne všetky tieto ďalšie veci, ktoré obsahuje aj, aj váš návrh zákona, tak vy veľmi dobre viete, že súdny dvor povedal, že to jednak zasahuje do práva na združovanie občanov, do práva na súkromný život, do práva na ochranu osobných údajov, pretože títo darcovia a darkyne nie sú verejní činitelia. To presne tam, ak teda sa tento zákon dostane do druhého čítania, možno ešte prídeme aj k tomu, že si tu budeme z toho rozsudku čítať, ale je to v ňom teda, veľmi jasne európsky, teda Súdny dvor Európskej únie vyriekol názor, že ľudia, ktorí darujú peniaze mimovládnym organizáciám, majú právo na ochranu osobných údajov, pretože je úplne jedno, či sa táto mimovládna organizácia podieľa napríklad na pomoci ľuďom so zdravotným znevýhodnením, alebo komentuje politický život, ide o to, že ten darca daruje peniaze a je fyzickou osobou a má právo na ochranu svojich osobných údajov.
A okrem toho, čo je najdôležitejšie, ako to už povedal aj môj predrečník Ondrej Dostál, tento návrh zákona tým, že ostrakizuje a núti organizácie označovať sa ako organizácie so zahraničnou pomocou podľa pôvodu kapitálu finančných prostriedkov, ktoré dostávajú, je v rozpore so zásadou nediskriminácie založenou na pôvode kapitálu a v rozpore so zásadou voľného pohybu kapitálu. A tým je nielenže v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie, ale ako súdny dvor povedal, tak je aj v rozpore s čl. 63 zmluvy o fungovaní Európskej únie, čiže aj s jednou zo základných zmlúv. Takýto zákon jednoznačne nemôže byť v súlade s ústavou alebo s právom Európskej únie. A vy to dobre viete.
Ja si rovnako ako Ondrej myslím, verím a dúfam, že časť tohto parlamentu, ktorá má právne vedomie, sa bude hanbiť už v prvom čítaní zahlasovať za zákon, o ktorom vie, že keď zaňho zahlasuje, že takýto zákon porušuje právny poriadok Slovenskej republiky, ústavu a právny poriadok Európskej únie. A verím tomu, že nielen že tretia koaličná strana, ale že aj časť poslancov a poslankýň SMER-u a časť, dúfam, poslancov a poslankýň Slovenskej národnej strany, ak si ten rozsudok súdneho dvora prečíta a záleží im na tom, aby si neurobili hanbu, že tento návrh zákona neposunú ani len do druhého čítania, pretože ešte raz opakujem, tento návrh zákona je právny paškvil, je v rozpore s ústavou, v rozpore s právom Európskej únie a v zásade neprináša vôbec, ale akože naozaj že vôbec nič hodnotné a dobré a to ani pokiaľ ide o toľko opakované rastúce požiadavky verejnosti na údajnú transparentnosť mimovládnych organizácií.
Viete, ja som bola, koľko, 10 rokov som riadila mimovládnu organizáciu, pracovala som v nej asi 15 rokov. Pravidelne sme zverejňovali výročné správy, nadácie to napríklad majú povinné. Mali sme množstvo donorov, vôbec si, ani si nepamätám, že by sme si vôbec dovolili niečo takéto nezverejniť, pretože čím viac donorov máte, tak tým tí donori na vás kladú oveľa-oveľa väčšie podmienky transparentnosti, ako na seba kladiete vy sami, ako povedala moja kolegyňa Lucia Plaváková, pri transparentnosti volebných kampaní a podobne. Tí ľudia, tie firmy, tie fondy by vám tie finančné prostriedky nedali, keby ste neboli transparentní. Takže rozhodne tento zákon neprináša naozaj nič vo vzťahu k transparentnosti a k otvorenosti, pretože tie finančné toky a finančné zdroje sú už aj v súčasnosti dostatočne transparentné a takisto je tam dostatočne zabezpečená kontrola financovania mimovládnych organizácií. Tí, ktorí sa uchádzajú napríklad o štátne zdroje alebo zdroje Európskej únie, musia splniť celý rad administratívnych podmienok, ktoré sú zamerané aj presne na kontrolu toho financovania, čiže vy nedostanete sa k týmto finančným prostriedkom bez toho, aby ste boli otvorení a transparentní. Dostanete sa k tým finančným prostriedkom za predpokladu, že tým vaším cieľom je naozaj prepierať nejaké špinavé peniaze alebo sú to organizácie, ktoré sú založené a podporované z Ruska alebo z iných nedemokratických režimov. Ale na to máme právne prostriedky daňového a trestného práva, ktoré aj dnes fungujú. Čiže ak by vám išlo naozaj iba o toto, tak by ste mohli tlačiť na orgány presadzujúce právo, aby sa týmto veciam venovali a možno teda by ste mohli začať bezpečnostnými službami, aby si viac všímali činnosť rôznych ruských a iných agentov, ktorí takýmto spôsobom možno ovplyvňujú tú verejnú súťaž politických síl na Slovensku. Ale neviem, či toto je vaším cieľom.
A tiež ma veľmi pobavila tá časť vašej dôvodovej správy, kde hovoríte, že vraj toto, čo idete urobiť, je na prospech v skutočnosti mimovládnych neziskových organizácií. To naozaj? Pretože napríklad len dnes rada mimovládnych neziskových organizácií, kde, mimochodom, ste, táto vládna koalícia odvolala päť členov, tak napriek tomu, že je odvolaných tých päť členov, tak aj tak dnes rada vlády pre mimovládne neziskové organizácie schválila stanovisko, podľa ktorého s týmto vaším zákonom nesúhlasia a rovnako ho označujú za zákon v rozpore aj so slovenským, aj s európskym právom. Mali sme tu minulý týždeň protest organizácií aj proti tým kultúrnym zákonom, aj proti zákonu tomuto vášmu z dielne SNS. Čiže ja nepoznám relevantných zástupcov sektora, ktorí by povedali, že tento váš zákon je dobrý, že s ním súhlasia a že prináša niečo dobré. V skutočnosti sektor, do ktorého sa snažíte neprípustne zasahovať a regulovať, je proti tomuto zákonu. Čiže ani tam nemáte podporu.
Nuž, je to veľmi smutné, čo sa snažíte robiť, pretože úplne ignorujete len v záujme podľa mňa svojej vlastnej kampane to, aby sme my ako zákonodarcovia a zákonodarkyne, ako zvolení poslanci a poslankyne robili legislatívu, ktorá naozaj k niečomu prospieva. Pretože keby ste chceli k niečomu prospieť, tak ja vám poviem, že čo potrebujú zástupcovia a zástupkyne mimovládneho neziskového a občianskeho sektora na Slovensku. Viete, čo to je? Je to ochrana, pomoc a podpora proti online a offline násiliu, ktoré je v súčasnosti výrazným spôsobom rozšírené nielen v našej krajine, ale aj naprieč Európskou úniou. A to je tá oblasť, kde sa aj Európska únia snaží pomôcť ochrancom ľudských práv, ale aj kritickým novinárom a novinárkam. Pretože to, čo v skutočnosti sledujeme a čomu v skutočnosti tieto organizácie a ľudia v nich pracujú, je spoločenská situácia, ktorá priniesla nárast útokov voči ľuďom pracujúcim vo verejnom priestore. Je jedno, či ide o ľudí, ktorí sa venujú presadzovaniu alebo ochrane ľudských práv, pracujú v médiách alebo v mimovládnych organizáciách, v iniciatívach alebo v iných komunitách. Mnohé z týchto (rečníčka si odkašľala), mnohé z týchto útokov sa zameriavajú špecificky na ženy, aspoň na tom by vám, na tom by vám mohlo záležať, ale vy aj to ignorujete. Je potrebné povedať, že tieto osoby sú terčami útokov práve z dôvodu svojho povolania, pre svoju činnosť či afiliáciu a cieľom... ďakujem veľmi pekne (poslanec Pročko priniesol rečníčke fľašu s vodou) ... týchto útokov je ich umlčať, zastaviť ich pôsobenie vo verejnom živote či ich zastrašiť.
Vy ste tu citovali OECD, ale povedzme si, čo hovoria organizácie Rady Európy alebo Európskej únie o tejto skutočnej potrebe mimovládneho neziskového sektoru. Povinnosť štátu chrániť osoby venujúce sa presadzovaniu a ochrane ľudských práv vrátane ich zabezpečenia ich bezpečia a účinného nahlasovania a stíhania trestných a iných činov spáchaných voči nim pre výkon ich činnosti upravuje už Deklarácia výboru ministrov Rady Európy na zlepšenie ochrany obrancov ľudských práv a na podporu ich aktivít, ktorá bola prijatá výborom ministrov Rady Európy už vo februári 2008. Komisárka Rady Európy pre ľudské práva vydala 23. marca 2023, teda minulý rok, správu Human rights defenders in the Council of Europe area in the times of crisis, v ktorej vyzýva členské štáty Rady Európy, aby prijali všetky potrebné právne a praktické opatrenia zamerané na prevenciu a potieranie všetkých foriem zastrašovania obrancov ľudských práv vrátane účinného a rýchleho vyšetrovania všetkých takýchto činov a potrestania páchateľov bez ohľadu na ich postavenie.
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, naša základná organizácia na monitorovanie ochrany a presadzovania ľudských práv na Slovensku, podala podanie slovenského národného strediska k štvrtému preskúmavaniu Slovenskej republiky v rámci univerzálneho periodického hodnotenia v Rade OSN pre ľudské práva v októbri 2023, čiže pred pár mesiacmi, kde vo vzťahu k obrancom ľudských práv stredisko uvádza, že v roku ´22 a ´23 vykonalo prieskumy týkajúce sa špecificky bezpečnosti obrankýň ľudských práv venujúcich sa reprodukčným právam a queer právam, pričom zo strany obhajkýň a obhajcov týchto práv boli reportované obťažovanie, online vyhrážanie, organizované zosmiešňujúce kampane a nenávistná rétorika vrátane tá zo strany vrcholových politikov, cirkevných alebo verejných autorít, ktoré často zahŕňali útoky na ich skutočnú alebo domnelú identitu. Stredisko odporúča zlepšiť bezpečnosť novinárov a ochrancov ľudských práv aj prostredníctvom zavedenia právnych garancií ich ochrany. Zlepšiť bezpečnosť.
Čo robí tento váš zákon v tomto smere? Vôbec nič.
Agentúra Európskej únie pre základné práva rovnako v októbri 2023 vydala publikáciu venujúcu sa ochrane civilnej spoločnosti za rok 2023, kde hovorí, že organizácie občianskej spoločnosti čelia vyhrážkam a útokom, pričom tieto vyhrážky a útoky pretrvávali aj počas roka ´22, až polovica respondentov ich prieskumu uviedla, že zažilo online aj offline verbálne útoky, zastrašovanie a obťažovanie, a päť percent zažilo aj fyzický útok. Tieto útoky sa osobitne týkajú obhajcov práv migrantov, queer ľudí, obhajcov práv žien, ľudí zaoberajúcich sa sexuálnymi a reprodukčnými právami, ľudí zaoberajúcich sa environmentálnymi právami, ľudí venujúcich sa aktivitám proti rasizmu a tiež obhajcov práv detí. FRA zdôrazňuje, že členské štáty sú povinné tieto útoky riadne vyšetriť a potrestať páchateľov.
Rada Európskej únie prijala v marci 2023 dokument týkajúci sa aplikácie Charty základných práv Európskej únie vo vzťahu k občianskej spoločnosti, v ktorom zdôrazňuje, že organizácie občianskej spoločnosti a ochrancovia ľudských práv sú neoddeliteľnou súčasťou systému bŕzd a protiváh v zdravej demokracii a nezákonné obmedzenia ich činnosti môžu predstavovať hrozbu pre právny štát. Európska únie tiež odporúča členským štátom ochraňovať organizácie občianskej spoločnosti a ochrancov ľudských práv pred vyhrážkami, útokmi, prenasledovaním kritických hlasov a očierňovacími kampaňmi vrátane predchádzania takýchto činov.
To sú, vážení predkladatelia, skutočné problémy občianskych združení, neziskových organizácií a všetkých ľudí, ktorí sa snažia na Slovensku predkla... obhajovať ľudské práva, spravodlivosť a presadzovať hodnoty právneho štátu. Ak by vám skutočne išlo o zlepšenie situácie občianskych organizácií, predložili by ste zákon, ktorý by reagoval na tieto potreby.
Vďaka. (Potlesk.)

Agentúra Európskej únie pre základné práva rovnako v októbri 2023 vydala publikáciu venujúcu sa ochrane civilnej spoločnosti za rok 2023, kde hovorí, že organizácie občianskej spoločnosti čelia vyhrážkam a útokom, pričom tieto vyhrážky a útoky pretrvávali aj počas roka ´22, až polovica respondentov ich prieskumu uviedla, že zažilo online aj offline verbálne útoky, zastrašovanie a obťažovanie, a päť percent zažilo aj fyzický útok. Tieto útoky sa osobitne týkajú obhajcov práv migrantov, queer ľudí, obhajcov práv žien, ľudí zaoberajúcich sa sexuálnymi a reprodukčnými právami, ľudí zaoberajúcich sa environmentálnymi právami, ľudí venujúcich sa aktivitám proti rasizmu a tiež obhajcov práv detí. FRA zdôrazňuje, že členské štáty sú povinné tieto útoky riadne vyšetriť a potrestať páchateľov.
Rada Európskej únie prijala v marci 2023 dokument týkajúci sa aplikácie Charty základných práv Európskej únie vo vzťahu k občianskej spoločnosti, v ktorom zdôrazňuje, že organizácie občianskej spoločnosti a ochrancovia ľudských práv sú neoddeliteľnou súčasťou systému bŕzd a protiváh v zdravej demokracii a nezákonné obmedzenia ich činnosti môžu predstavovať hrozbu pre právny štát. Európska únie tiež odporúča členským štátom ochraňovať organizácie občianskej spoločnosti a ochrancov ľudských práv pred vyhrážkami, útokmi, prenasledovaním kritických hlasov a očierňovacími kampaňmi vrátane predchádzania takýchto činov.
To sú, vážení predkladatelia, skutočné problémy občianskych združení, neziskových organizácií a všetkých ľudí, ktorí sa snažia na Slovensku predkla... obhajovať ľudské práva, spravodlivosť a presadzovať hodnoty právneho štátu. Ak by vám skutočne išlo o zlepšenie situácie občianskych organizácií, predložili by ste zákon, ktorý by reagoval na tieto potreby.
Vďaka. (Potlesk.)

Ďakujem, no musím s vami v jednej veci súhlasiť, a to je to, že naozaj je to nespravodlivé, je to vec, ktorá je zase z dielne SNS o tom, aby sa tu umlčali ľudia a osobnosti, ktoré nemajú rovnaký názor, názor ako má vládna koalícia, absolútne s vami súhlasím. Bližšie ešte v rozprave budem rozprávať. Ale nesúhlasím s vami, lebo oni si to schvália a vy ste povedali, že veríte, že si mnohí to rozmyslia na základe toho, čo dostávajú, aké informácie, absolútne s vami nesúhlasím, pretože už pri zákone, v ktorom Fico dal amnestiu a svojim zločincom, ktorí roky kradli, udeľoval beztrestnosť, nemali, nemali absolútne žiadneho chochmesa, tak ja si myslím, že pri tomto zákone, kde Fico vie, ako mu medzivládne organizácie šliapu, šliapu na päty, lebo to sú naozaj podľa mňa ľudia, ktorí vidia, vedia a rozumia, reálne rozprávajú a ukazujú túto vládnu koalíciu. Pre Fica je to tŕň v päte, ktorý musí odstrániť, no a cez Danka a tuná dvoch poslancov SNS to len realizujú, aj keď to neni z ich hlavy, presne, hneď ma napadlo, že Fico prikázal a nie je to z ich hlavy, tak to idú robiť. Čiže toto je presne to, že s vami nesúhlasím, oni to, oni si to odsúhlasia, oni si to odhlasujú a nebudú mať s tým žiaden problém, pretože ako rozprávajú, no niektorí, niektorým ľudom začali vadiť tie, tie medzivládky, no, začali vadiť ľudom, ako je Fico, a ľudia, ktorí tu so spravodlivosťou nemajú nič spoločné.

Ďakujem veľmi pekne. Myslím si, že kolegyňa Števulová vynikajúco zhrnula viaceré problematické aspekty tohto zákona. A mňa teda naozaj úprimne mrzí, že zo všetkých tých možných problémov, ktoré v tejto krajine máme a verím, že aspoň na tom by sme sa zhodli, že tých problémov naozaj nie je málo, tak že Slovenská národná strana ako súčasť vládnej koalície považuje za potrebné predstaviť práve návrh, ktorý naozaj ničomu nepomáha. A to, že tvrdíte, že to zlepšuje transparentnosť mimovládnych organizácií alebo že to nejako zvýši, zvýši dôveru v tieto organizácie, považujem to za naozaj pokrytecké, myslím si, že ani vy tomu neveríte, pretože pokojne hovorme o transparentnosti, bavme sa o tom, že či priznávajú svoje zdroje, či priznávajú, na čo ich používajú, ale tam nie je rozdiel, teda nie je dôležité potom rozlišovať, že tak tuto sú dobré slovenské peniaze, tam až tak veľmi na tú transparentnosť dbať nemusíme, ale potom sú vraj nejaké zlé zahraničné peniaze, tak tam to musíme označovať. Na to nie je absolútne žiaden dôvod. Buď sa bavme teda o tom, že zvyšujme transparentnosť financovania v tejto krajine, a potom by som naozaj navrhla, že začnime politickými stranami a kampaňami, pretože vidíme, že v tomto máme v tejto krajine obrovský problém, alebo začnime médiami, rôznymi webmi na, takzvanými spravodajskými webmi, ktoré nikde nepriznávajú, odkiaľ majú financie, ale neni žiaden rozumný dôvod, prečo by tá deliaca línia mala byť domáce alebo zahraničné zdroje a prečo by toto malo akokoľvek pomôcť. Žiaľ, nepomôže.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja mám taký pocit, že tu vznikla nejaká utkvelá predstava, že mimovládne organizácie si snáď robia, čo chcú, a netransparentne rozhadzujú peniaze. Prepáčte, ale ja som takmer 20 rokov v mimovládnom sektore a nespomínam si teda ani na jeden projekt, ktorý by som nemusela transparentne vyúčtovať, účelovo minúť, pretože predstavte si, ale mimovládne organizácie podliehajú zákonu o účtovníctve. Výročné správy, kde musíte presne napísať, aké máte finančné prostriedky, odkiaľ, ako ste ich minuli, musíte zverejňovať. Neziskové organizácie to majú zo zákona, nadácie dokonca musia tieto výročné správy si dať overiť aj certifikovanými auditormi. Tak mne to pripadá skôr tak, že si tu len vymýšľate nejaké zástupné problémy, aby ste mohli mimovládne organizácie zdecimovať, utíšiť, ponížiť a znedôveryhodniť pre ostatných občanov. A zbytočne polarizujete spoločnosť miesto toho, aby ste ocenili prínos, ktorý mimovládne organizácie pre túto krajinu majú, pretože v mnohých veciach zastupujú štát, ja napríklad mám škôlky montessori, viete, takže aká je moja úloha ako mimovládneho? Mám 5-tisíc eur možno od nejakého zahraničného donora, ktorý chce prispieť malým deťom a budem zahraničnou agentkou? Celé sa mi to zdá úplne nelogické a až hanba. Je to hanba tento zákon, ktorý ste predložili a že sa tu oháňate nejakými výstupmi OECD. Ja by som na vašom mieste radšej bola ticho. Z môjho pohľadu vás ženie len túžba po moci, lebo sa tu chcete udržať ďalších osem rokov a vaším cieľom nie je demokracia, ale autokracia. Preto potrebujete utíšiť verejný sektor, ktorý vám povie, aký ste.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Števulová, ďakujem za to pripomenutie, že tu máme aj Ústavný súd. A áno teda, je pravdepodobné, že predtým, ako by sa tento zákon dostal na Súdny dvor Európskej únie, tak by sa ním zaoberal Ústavný súd a pravdepodobne by o ňom veľmi rýchlo rozhodol. Tuto je naozaj až zvláštne, ako je tá situácia jasná, lebo to, že opozícia tvrdí, že nejaký vládny návrh zákona je v rozpore s ústavou alebo v rozpore s európskym právom, to sa stáva pomerne často. Aj keď sme sa rozprávali o tej novele Trestného zákona, o tom mafiánskom balíčku, tak tiež sme upozorňovali, že to môže byť v rozpore s ústavou, koalícia hovorila nie, je to v poriadku, a tam to bolo také, že nevieme doteraz, ako to dopadne, nevieme, ako rozhodne Ústavný súd, nikto z nás nemá krištáľovú guľu, my máme argumenty, dali sme podanie ako skupiny poslancov, dala podanie pani prezidentka, koalícia sa, koalícia sa bude obhajovať, že je to, že je to v poriadku a môže to dopadnúť aj tak, aj tak. Ale tuto pri tomto zákone máme rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, že takáto právna úprava je v rozpore s právom Európskej únie. Je to tam jasne napísané, čierne na bielom. A ten návrh, s ktorým prichádzajú poslanci SNS, je veľmi podobný tomu maďarskému protimimovládkového zákonu, ktorý už bol zrušený. Takže mňa by teda zaujímalo, a teda dúfam, že sa k tomu predkladatelia nejako, nejako vyjadria, že či si uvedomujú, že navrhujú a chcú presadiť zákon, ktorý je v rozpore s právom Európskej únie. A nie na základe toho, že im to hovoríme my, ale na základe toho, že to už povedal Súdny dvor Európskej únie.

Ďakujem za slovo.
Viete, kolegovia, kolegyne, ja mám taký sen, že čo keby sme legislatívu, zákony, ktoré prijímame v tomto pléne, prijímali naozaj po tom, čo si to odkonzultujeme s ľuďmi, ktorých sa to dotýka, a v prvom rade budeme prijímať návrhy zákonov, ktoré im pomáhajú a ktoré ich podporujú a ktoré zlepšujú ich situáciu. Lebo ja mám pocit, že strana SNS má takú fantastickú schopnosť robiť pravý opak. Vidíme to aj pri kultúrnych návrhoch zákonov, kde naozaj už protestuje snáď každý jeden subjekt v rezorte kultúry, a vidíme to aj pri tomto návrhu zákona.
Zuzana už vlastne vo svojom príspevku spomenula, že aj rada vlády pre mimovládne neziskové organizácie prijala negatívne stanovisko voči tomuto návrhu zákona, možno sa to teda pánovi poslancovi Ľuptákovi nebude páčiť, ale prečítam aj slová podpredsedu rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie Marcela Zajaca: "Návrh z dielne poslancov SNS negatívne postihne všetky typy mimovládnych neziskových organizácií od sociálnych, zdravotníckych, vzdelávacích cez športové, kultúrne a environmentálne až po tie, ktoré sa venujú ochrane ľudských práv, menšín či boju proti korupcii. Týmto zákonom sa nijak nezvýši transparentnosť občianskeho sektora, týmto zákonom sa pletie bič na aktívnych občanov, robia sa zásadné rozdiely medzi rôznymi formami súkromného kapitálu, stigmatizuje sa občianska spoločnosť a neúnosne sa zvyšuje štátna byrokracia."
Tak skúsme naozaj počúvať ľudí, ktorých sa zákony, ktoré prijímame v tomto pléne, dotýkajú.
Ďakujem.