12. schôdza

Ďakujem pekne. Pôjdem priamo k veci. Budem hovoriť o zmenách, ktoré sa predpokladajú v zákone.
Bavíme sa tu o obmedzení regresii nárokov poistení voči poisťovniam, poisteným osobám v prípade existujúci... ak existujú na strane poisten... dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré bránia splneniu určitej povinnosti, napríklad pre chorobu nahlásiť včas poistnú udalosť z dôvodu úrazu, že nevyplní tlačivo o nehode, poisťovňa nemôže uplatniť voči nemu regresný nárok. Mnohí to poznáte z praxe. Niekto bol chorý, išiel do nemocnice, nabúral alebo niečo také a poisťovňa mu nezaplatí, lebo nahlásil poistnú udalosť o šestnásty deň a nie pätnásty deň. Myslím si, že veľmi dobré opatrenie z hľadiska toho, čo prináša prax.
Povinnosť poisťovní určovať výšku náhrady na spôsobenú škodu v súlade s výškou, s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Opäť, poisťovne si určovali náhrady na základe svojich nejakých expertných odhadov a podobne. Keď sa niekto, nesúhlasil s tým, koľko mu poisťovňa uhradila, tak sa v podstate musel obrátiť na súd a súd postupuje práve v súlade s vyhláškou ministerstva spravodlivosti. Čiže môžme preskočiť jeden krok a tie náhrady budú na základe vyhlášky slovenskej Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Ďalšia vec, to je tá záležitosť, ktorá sa týka niektorých smerníc, čo sa týka rýchlostných a hmotnostných limitov, od ktorých musia motorové vozidlá uzavrieť poistné, poistenie zodpovednosti. Tu sa bavíme o tom, kde sme teda na základe aj smernice upustili od toho, aby kolobežky, ktoré sa bežne používajú v mestách, nemuseli mať povinné zmluvné poistenie. Musím však povedať, že na základe iných zákonov Slovenskej republiky, tie, ktoré sú silnejšie a rýchlejšie, by sa vôbec nemali používať. Čiže tam odporúčam všetkým, aby si uzavreli zodpovednostnú poistku, ak by niečo spôsobili svojou jazdou.
Stanovenie jednotného vzoru na potvrdenie o bezškodovom priebehu. Opäť pozitívna vec pre ľudí. Ak niekto išiel do zahraničia, viete, že bezškodový priebeh hovorí o tom, že máte nárok na 10-, 20-, 30-, 40-percentnú zľavu z poistného, tak dodnes to nebolo možné, ale dnes budete mať potvrdenie, ktoré je akceptované, je jednotné, jednotný vzor. Prídete, napríklad sa presťahujete do zahraničia, predložíte ho a tá poisťovňa zahraničná vám dá zľavu, teda tzv. bonus na vašu, na vaše poistné, môžte mať lacnejšiu poistku, ktorú ste si napríklad odjazdili niekde na Slovensku.
Ďalšia vec. Ustanovenie proklientskeho systému odškodňovania poškodených v prípade, ak sa zahraničná poisťovňa poskytujúca poistenie zodpovednosti v Slovenskej republike stane platobne neschopnou. Ak sú, ak je napríklad niekto poistený v zahraničnej poisťovni, tá skrachuje, tak náhrady bude plniť slovenská kancelária poisťovateľov.
Čiže toľko na úvod a teším sa na diskusiu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán predseda, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 7. júna 2024 a gestorský výbor do 10. júna 2024.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi, aby som na rokovanie predložil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenami Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj.
Zmena sa týka dvoch článkov dohody. Prvá zmena umožní obmedzenie a postupné rozširovanie geografického mandátu operácií banky na región subsaharskej Afriky a Irak. Druhou zmenou sa presúva striktné obmedzenie pomeru medzi tým, čo banka môže požičať, a tým, aký vysoký má vlastný, má banka kapitál zo zakladajúcej zmluvy do pôsobnosti riadiacich orgánov.
Tento návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Toľko na záver.
Ďakujem.

Vážený predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol ako určený spravodajca túto správu výboru Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenami Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj, tlač 191.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 204 z 13. februára 2024 pridelil návrh, tlač 191, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. K predmetnému návrhu zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu s návrhmi vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanoviska výboru k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenami Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj, tlač 191, vyjadrených v uznesení uvedeného pod bodom II tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas
1. so zmenou článku 1 Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj, ktorá umožní banke obmedzené a postupné rozšírenie geografického mandátu operácií EBOR do regiónu subsaharskej Afriky a Iraku
2. so zmenou článku 12.1 Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj, ktorá odstraňuje obmedzenie k prístupu k základnému kapitálu banky pre bežné operácie
a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Predmetná správa výboru bola schválená uznesením gestorského výboru č. 66 zo 17. apríla 2024. Výbor určil poslanca Radomíra Šalitroša za spravodajcu výboru.
Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Veľmi krátko, jednoduchá vec.
Nórske kráľovstvo v podstate vypovedalo všetkým okolitým krajinám v podstate dohody a chce ukončiť platnosť zmluvy, ktorú kedysi podpísala aj Slovenská republika a iné krajiny, ešte z 21. mája roku ´91, tzv. investičná dohoda, čiže dávame to akurát do poriadku, ale je to medzinárodná zmluva, takže to musíme riešiť cez plénum Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol správu výboru Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Nórskym kráľovstvom o ukončení platnosti Dohody medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Kráľovskom Nórska o vzájomnej podpore a ochrane investícií vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Nórskym kráľovstvom, tlač 209.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 261 z 5. apríla 2024 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou, tlač 209, na prerokovanie tomuto výboru Národnej rady – výboru pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Uvedený výbor prerokoval predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedeným návrhom v stanovenom termíne.
K predmetnému návrhu zaujal výbor toto stanovisko. Odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas. Z uznesenia výboru Národnej rady uvedených, z uznesenia výboru Národnej rady uvedeným pod bodom II tejto správy nevyplynuli iné návrhy. Gestorský výbor na základe stanoviska výboru, tlač 209, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Nórskym kráľovstvom o ukončení platnosti Dohody medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Kráľovskom Nórska o vzájomnej podpore a ochrane investícií vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Nórskym kráľovstvom, tlač 209.
Predmetná správa výboru bola schválená uznesením gestorského výboru č. 62 zo 17. apríla 2024. Výbor určil poslanca Igora Válka za spravodajcu výboru. Návrh uznesene, návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, uvádzam návrh zákona, ktorého cieľom je efektívnejšie riadenie peňažných tokov v rámci verejného zdravotného poistenia a zmiernenie jednorazového finančného úbytku zdrojov na začiatku kalendárneho roku. Výplata štyrom inštitúciám – úradu pre dohľad, Operačnému stredisku tiesňového volania, Národnému centru zdravotníckych informácií a národnému inštitútu pre hodnotu a technológie, nebude vyplácaná jednorazovo na začiatku roku, ale v každom štvrťroku.
Ďakujem veľmi pekne. Skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Súčasne navrhujem za gestorský výbor Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 7. júna 2024 a v gestorskom výbore do 10. júna 2024.
Prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pozorne som si prečítala dôvodovú správu k predloženému návrhu a včera som si spolu s vami vypočula aj doplňujúce informácie navrhovateľov. Moji kolegovia z opozície neverili ničomu, čo tam je, a ja som jednej veci predsa len uverila, a to, že návrh nie je z hlavy predkladateľov. Zo zrejmých dôvodov nie je potrebné vysvetľovať, prečo sa tomu dá veriť. Zároveň ako poľahčujúcu okolnosť pre seba uvádzam, že som v mimovládnych organizáciách nikdy nepôsobila. Ak si však myslím, že dôvody tohto návrhu nie sú pravdivé, tak, samozrejme, na stole je otázka, prečo to koalícia vôbec robí. Odpoveďou je význam a rola neziskového sektoru v demokratickej spoločnosti. Za všetky úlohy sektoru spomeniem tri.
Neziskový sektor je jedným z kľúčových prvkov fungujúceho demokratického systému. Ste presvedčení, že táto koalícia má záujem na fungovanie demokratického systému? No ja teda nie. Po druhé, neziskový sektor prináša do spoločnosti rôznorodosť a pomáha rozvoju odlišných názorov. Ste všetci presvedčení, že táto koalícia má záujem na tom, aby v spoločnosti zaznievali rôznorodé a teda aj kritické názory? No ja teda určite nie. Po tretie. Neziskový sektor funguje, a už to tu bolo povedané, tá metafora, ako chrbtica demokratickej spoločnosti. Chráni ju, povzbudzuje a zapája občanov do riadenia vecí verejných. Máte pocit, že táto koalícia potrebuje inštitúcie, ktoré prispievajú k takej spoločnosti, ktorá sa nenechá balamutiť a v ktorej sú pevne zakorenené demokratické princípy a ktorá vťahuje do správy vecí verejných občanov? Občanov, a ja si myslím teda, že nie.
Ten záver je jasný. Ak nejaká vláda prijíma zákony a šíri vyjadrenia, ktoré komplikujú, ak nie úplne znemožňujú pôsobenie neziskových organizácií, tak je zrejmé, že jej prekáža silná demokratická spoločnosť. Toto je vo veci. To je veľmi jednoduché a je to výsledok úplne jednoduchej logickej operácie, ktorá sa volá indukcia. Niečo o podstate tohto návrhu vypovie aj to, ktoré krajiny a v akej situácii sa touto cestou vydali. Len stručne o tom, ako sa autoritárski politici od seba učia.
Treba si spomenúť na Rusko, na rok 2012 a blížiace sa prezidentské voľby. Kandidátom bol vtedy Vladimír Putin. V Moskve v tom čase vypukli nepokoje, protestovali prívrženci demokracie. To bolo pre, to bol pre diktátora úplne jasný signál, že je sloboda a angažovanosť ľudí pre politika jeho druhu veľmi vážny problém. A výsledok sa dostavil v podobe zákona o zahraničných agentoch. V roku 22, 2022 Putin ešte pritvrdil. V roku 2017 sa Vladimír Putin stal veľkým učiteľom pre Viktora Orbána. Tiež to bolo rok pred parlamentnými voľbami. A tiež Orbán prijal zákon o zahraničných agentoch a následne tie voľby aj vyhral. Rozdiel medzi oboma krajinami vyplýval v tejto veci z toho, že Maďarsko je predsa len členom Európskej únie a po dvoch týždňoch od prijatia zákona Európska komisia podala žalobu na Súdnom dvore Európskej únie. V roku 2020 bolo Maďarsko nútené pod tlakom rozsudku tento zákon zrušiť. Nebudem hovoriť o dôvodoch, prečo to súdny dvor urobil. To moji kolegovia túto prácu už včera a dnes urobili za mňa.
Ale pozrime sa na to, ktoré krajiny sa inšpirovali okrem Maďarska Putinovým zákonom. Najčerstvejšie Gruzínsko, Kirgizsko, alergické na mimovládne organizácie Turecko, ale aj India. Včera spomínal pán Lučanský, že izraelská vláda sa mieni uberať rovnakým smerom. Áno, ale naozaj je dôležitý kontext. Premiér Netanjahu zúfalo bojuje o svoju beztrestnosť a politickú budúcnosť. Aj tak, že obmedzuje demokratické princípy vo vlastnej krajine a samozrejme, že mimovládne organizácie sú jedným z najväčších kritikov jeho politiky. V tom je istá podobnosť aj so Slovenskom. Pobavilo ma, že predkladatelia zdôvodňujú svoj návrh aj tým, že chcú posilniť dôveryhodnosť mimovládnych organizácií. Tak sa teda pozrime na to, ako ľudia vnímajú zmysel existencie neziskoviek a prečo je to tak. Mimochodom, tieto informácie pomôžu pochopiť ich význam pre život spoločnosti.
Podľa databázy, databázy Finstatu je aktuálne v Slovenskej republike viac ako 79-tisíc takýchto subjektov. A mám na mysli občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy, všeobecne prospešné spoločnosti. Centrum pre výskum etnicity a kultúry na konci minulého roka vypracovalo z prieskumu správu o tom, do akej miery ľudia na Slovensku dôverujú inštitúciám. A tie výsledky sú takéto. Celková dôvera ľudí voči mimovládnym organizáciám sa pohybuje nad 50 %. Zároveň sú mimovládne organizácie jedinou inštitúciou spolu s cirkvou, ktorej ľudia dôverujú viac ako v roku 2018. Tak my ideme posilňovať dôveryhodnosť a dôveru v to, čo je dnes na Slovensku najdôveryhodnejšie.
Druhé zistenie. Najviac užitočné sú podľa respondentov mimovládky, ktoré pomáhajú pri živelných pohromách. To si myslí takmer 79 % ľudí. Prípadne tie, ktoré poskytujú sociálne služby, pomáhajú ľuďom v ich ťažkej životnej situácii alebo sa starajú o ochranu životného prostredia. To podčiarkujem najmä to posledné, čo som povedala, lebo aj organizácie, ktoré sa starajú o ochranu životného prostredia, sú často terčom súčasnej vládnej koalície, respektíve navrhovateľov tohto zákona.
A teraz niečo, čo poteší predkladateľov, ale nemalo by ich to potešiť. Mimovládne organizácie podporujúce menšiny považujú ľudia za najmenej užitočné. V podstate len pomoc imigrantom a podpora práv sexuálnych menšín sa pohybovala v užitočnosti niečo pod 50 %. Na konci rebríčka užitočnosti boli organizácie, ktoré sa venujú podpore menšín, boju proti rasizmu či humanitárnej pomoci v iných krajinách. Ale to je problém. Tomu by sme sa nemali tešiť, ale považovať to za problém, pretože celkovo sú postoje k menšinám negatívne dlhodobo a zároveň patríme ku krajinám s veľmi negatívnymi postojmi k menšinám zo všetkých krajín Európskej únie. Príčinou je dlhodobé znevažovanie takýchto organizácií, či už politikmi a alternatívnymi médiami, či stránkami šíriacimi dezinformácie a konšpirácie. To je ten dôvod, prečo je to tak.
Čo je však kľúčové? Takmer tri štvrtiny ľudí si myslia, že občianske aktivity a mimovládne organizácie patria do demokratickej spoločnosti. A prečo si myslím, že je to kľúčové posolstvo? No práve preto, že často sme svedkami spochybňovania a spochybňovania, možno aj delegitimizácie úlohy tohto sektora v spoločnosti. Zdá sa, že napriek takto široko sýtenej diskusii si ľudia aj tak uvedomujú rolu pozitívneho dedičstva roku 1989, vďaka ktorému sa občianska spoločnosť stala veľmi dôležitým aktérom fungovania slovenskej spoločnosti. A teraz pár slov o tom, prečo naši, o tom, čo naši koaliční partneri nazývajú politickými mimovládkami a čoho sa zrejme aj prvoplánovo chytia.
S výrokom, že občianske iniciatívy by sa nemali starať do politiky, na to máme politické strany, súhlasilo približne 61% respondentov. Ale podstatné je, aká bola charakteristika týchto respondentov. Mysleli si to najmä tí, ktorí rezignovali na akúkoľvek participáciu či sledovania politického diania. Mysleli si to tí, ktorí sa nikdy a nikde neangažovali. Sami sa považujú skôr za pasívnych a vôbec nesledujú politické dianie a častejšie si myslia, že MVO by nemali zasahovať do politiky. Jednoznačne z tejto charakteristiky respondentov vyplýva, že naša krajina vedie nedostatočnú diskusiu o tom, čo je politické a potom, samozrejme, to vedie k naratívom o politických mimovládkach. A trochu podobné je to aj pri výroku o tom, že väčšina občianskych iniciatív a MVO presadzuje ciele zahraničných sponzorov a slúži cudzím záujmom. Toto je naratív, s ktorým pracujú aj predkladatelia. Napriek tomu, a týmto predkladateľov vôbec nepoteším, sa k nemu, k tomuto výroku, priklonila menej ako polovica respondentov. Čiže väčšina s týmto výrokom nesúhlasí.
Kladiem si otázku aj v kontexte výsledkov tohto výskumu, ale aj v kontexte tohto likvidačného zámeru, o ktorom sa tu teraz rokuje, čo je vlastne potrebné vysvetľovať spoločnosti, aby takéto pokusy boli spoločnosťou razantne a viditeľne odmietnuté. Po prvé, treba zdôrazňovať, že mimovládne organizácie vôbec nespochybňujú potrebu transparentného financovania. Mnohé z občianskych združení už dnes nad rámec povinností zverejňujú svoje výročnej správy alebo si nechávajú robiť audit. Nadácie, neinvestičné fondy a všeobecne prospešné spoločnosti tak dokonca robia priamo na základe povinnosti, ktorú im ukladá zákon. V tomto kontexte je zámer poslancov, ktorí predložili tento zákon, úplne nezmyselný, ak len nemá ten význam, aby podsunul verejnosti presvedčenie, že vo financovaní je niečo pokútne, iný zmysel to nemôže mať. Po druhé, treba vysvetľovať, že aj vďaka finančnej podpore zo zahraničia môžu organizácie robiť verejnoprospešné aktivity. Veď to je dobré.
Teraz vám poviem jednu absolútne absurdnú vec, čo sa môže stať, keď prejde tento návrh zákona. Mnohí poznajú fundraisingovú platformu Donio. Keďže je čiastočne financovaná z Česka, podľa súčasného návrhu zákona by aj neinvestičný fond spadal do kategórie organizácie s finančnou podporou zo zahraničia. To by znamenalo potom, že mimovládky alebo neziskovky, ktoré neprijímajú ani cent zo zahraničia, ale majú vytvorenú dobročinnú výzvu na tejto platforme, dostanú označenie, že prijali podporu zo zahraničia. A to naozaj by sme sa už museli pominúť na rozume. Po tretie, treba zdôrazňovať a upozorňovať na to, že občianske združenia sú ohrozené aj tým, že ich po novom bude môcť rozpustiť rovno ministerstvo vnútra bez súdneho rozhodnutia. Presne tak, ako je tomu v totalitných režimoch. A teraz si treba položiť otázku, aký zmysel a logiku má tento zákon, keď je vopred z maďarského príbehu jasné, že zákon bude musieť byť zrušený. Z môjho pohľadu základným cieľom je deformovanie pohľadu spoločnosti na jednu z posledných pevností, ktoré chránia slobodu a demokraciu. Návrhom, ak by sa stal realitou, by sa prehlbovala neschopnosť a neochota časti občanov preberať na seba zodpovednosť za svoj život a umocňovala by sa ochota poslúchať a podriadiť sa. O to tu ide. A dalo by sa pokračovať ďalej.
A teraz na záver, jedna výzva pre demokraticky zmýšľajúcich občanov. Povedal to Timothy Snyder, známy historik, v knihe O tyranii: Dvadsať ponaučení z 20. storočia. Inštitúcie nám pomáhajú zachovať si mravnosť, ale aj ony potrebujú našu pomoc. Inštitúcie sa neubránia samy. Ak ich neubránite od začiatku, padnú jedna po druhej. Toto je pre demokraticky zmýšľajúcich občanov.
A teraz jeden citát, ktorý charakterizuje vás, páni poslanci, ktorí ste tento návrh predložili: „Všetci veľkí nepriatelia slobody 20. storočia boli súčasne nepriateľmi neziskových mimovládnych organizácií, charít a podobne. Komunisti požadovali od všetkých týchto skupín oficiálnu registráciu," tam sme teraz, „a zmenili ich na inštitúcie pod svojou kontrolou. Fašisti vytvorili niečo, čo nazvali korporátny systém, v rámci ktorého má každá ľudská aktivita svoje presné miesto, ktorá podlieha, ktoré podlieha straníckemu štátu. Aj dnešní autoritári sú vysoko alergickí na myšlienku slobodných združení a mimovládnych organizácií."
A teraz keď budeme o tom zákone hlasovať, tak tí, ktorí budú hlasovať za a budú podporovať tento zákon, sa môžu, si môžu vybrať, do ktorej z tých troch skupín by sa zaradili.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie a osobitne tú časť, ktorá súvisí s približovaním postavenia mimovládnych organizácií, lebo v tomto tu zjavne tkvie to hlboké nepochopenie na strane koalície, že mimovládne organizácie tu robia aj nejakú naozaj verejnoprospešnú prácu. Že to, že sa tak aj nezisková organizácia nazýva, je to súčasťou ich názvu, že robia verejnoprospešné takéto činnosti a že to majú aj náplni, že to skutočne nie je iba formalita, aleže je to tak naozaj. Ony naozaj robia činnosti, ktoré sú tu pre spoločnosť dôležité, a toto si tu treba naozaj pripomínať, lebo tu je nepochopenie, tu je nepochopenie, že keď chceme týmto organizáciám niečo sťažiť, tak musí to byť vyvážené tým prínosom.
Transparentnosť, však my podpisujeme všetkými desiatimi transparentnosť, my sme za transparentnosť, absolútne všetci určite, čo tu sedíme za opozíciu, sme za transparentnosť a chceme transparentnosť, ale nechceme, aby bola zneužívaná na to, aby sa vybrala potom časť organizácií a tá sa tu označovala za nepriateľov ľudu. To jednoducho toto nechceme a vieme, že to k tomu má spieť, lebo to vyplýva z vyjadrení koalície, že toto, samozrejme, nie je konečná, veď my z toho vyselektujeme jednoducho tie nepriateľské organizácie a tie tú nálepku budú nosiť. A to vyplýva z tých všetkých verejných vyjadrení a toto je nebezpečné, že tu nejde o to, aby sme tu vytvorili nejaké nové pravidlá, ktoré budú naozaj platiť pre každých, ale nakoniec to budú vybrané subjekty, ktoré budú mať na sebe nálepku a budú označované za takéhoto nepriateľa ľudu. Očakávam, že ich štatutári sa potom objavia na dezinformačných portáloch a bude to pokračovať ďalej nejakými nenávistnými útokmi, aby takýmto spôsobom boli všetci títo ľudia šikanovaní. A potom to skončí ich zrušením.