12. schôdza

Ďakujem pán predsedajúci. Ja by som chcela reagovať na to, čo kolegyňa Kleinert hovorila vlastne aj o tej debate, ktorú sme k tomuto zákonu mali, ale aj o tom, že o tých pozitívnych veciach, čo tá debata ukázala. A podľa mňa my sme naozaj mali vlastne paradoxne napriek všetkým tým legislatívnym preškobrtkám, ktoré sa pri tomto zákone použili, tak my sme mali naozaj dobrú debatu o tom. A ja som napríklad veľmi rada, že sa toľko tu v parlamente hovorí o kultúre, a ja som dokonca aj rada že som vlastne videla, že je tu veľmi veľa ľudí, ktorým na kultúre záleží, že sú tu ľudia, ktorí kultúre rozumejú a ktorým záleží na tom, ako tá kultúra na Slovensku bude fungovať, a že pri tom menej pozerajú na to, kto je z koalície a kto je z opozície. A tá diskusia, som stále mala pocit, že niekam vedie a že k niečomu sa vieme dopracovať.
A my sme sa v jednom momente aj dopracovali k nejakému kompromisu, ktorý bol oznámený, a on zrazu neplatil. A ja sa pýtam, že prečo neplatí, prečo, to nám nikto nevysvetlil. Prečo ten kompromis, ktorý sme aj my dokázali akceptovať, hoci nebol ideálny z nášho pohľadu, zrazu z ničoho nič neplatil?
A viete, že my sme tu teraz v takej čudnej situácii, že ako keby všetci vedia, že to čo ideme prijímať, je zlé. Všetci to vedia, všetci to aj v kuloároch priznávajú, ale všetci tak chodíme po špičkách okolo, a teraz ja sa pýtam, že okolo koho chodíme po špičkách a čo vlastne musíme nejakým spôsobom tu všetci akceptovať, že tu 150 poslancov vlastne stále hovorí, že je to zlé, ale musíme to prijať. Tak kto to je?

Pani poslankyňa, mne sa veľmi páči tá výzva, ktorú dávame stále, teda ja to nedávam, ale ktorú dávajú moji kolegovia koaliční, že veria, že to, nezahlasajú za to poslanci koalície, že veria v ich zdravý rozum. No ich zdravý rozum je ovplyvnený výškou budžetu, ktorý dostanú pre svojich blízkych, známych, pre kšefty, ktoré budú robiť. Verím, že, pani kolegyňa, už ste si tu uvedomili, že o čom je vláda Roberta Fica a ich poslancov.
A hovorili ste aj o tom, že pani ministerka tu nie je. No, nie je tu a aj konanie pani ministerky aj teraz ukazuje, že ako to chcú oni vlastne robiť nielen s týmto fondom, ako chcú tú kultúru na Slovensku ovládať, lebo iné slovo neexistuje. Si predstavte, že pani ministerka si zavolá na koberec herca, ktorý si dovolil povedať, že ju nemá rád v predstavení. Tak pôjde na koberec. Toto sa dialo za komunis... za socializmu, pardon, komunizmus ste tu nemali, za socializmu.
A toto, čo tu predložil pán Michelko, tak to je presne taký socialistický nátlak na umenie, že budeme si dávať do, alebo budeme podporovať veci, ktoré my chceme. My budeme podporovať to, čo sa nám páči. My si budeme predvolávať na koberec, koho my chceme. A kto nám nepôjde po ruke, nebudete vy rozprávať v divadelnom predstavení, že semafor sa nemá zrážať a že tráva na nemá huliť, že sa v parlamente nemá správať človek ako nejaký vyhúlený snehuliak.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ako nadviazať...? (Povedané so smiechom.) Dani, ja som rada, že si uviedla aj celý zoznam vlastne rôznych iných dokumentov, ktoré bude potrebné meniť v nadväznosti na túto zmenu návrhu zákona v súvislosti s fungovaním FPU. Ten zoznam bol naozaj veľmi dlhý.
Ja som si tak predstavila, že ako doposiaľ funguje SNS a jej nominanti, a že oni to budú musieť naplniť v praxi. Fú, veď to ani za tých šesť mesiacov, čo chcú mať akože to skúšobné fungovanie tejto zmeny, nestihnú. Tak ja neviem, naozaj akým spôsobom to chcú realizovať.
A je dobré, že sa tu pýtame viacerí, že koho je vlastne celý tento návrh dielom, pretože to v podstate nie je úplne zrejmé, či to je nejaká spanilá jazda pána poslanca Michelka, alebo je to, on slúži len ako nástroj niekoho na ministerstve kultúry, asi to nebude ani samotná ministerka, ale nejakí iní ľudia. Možno tí, čo chcú diskutovať o plochej Zemi.
A nie je ani jasné, že prečo sa to tu tak vyvíja veľmi zvláštnym spôsobom, že naozaj už tu došlo k nejakému kompromisu, ktorý nebol ľahký, a bolo naozaj veľmi dôležité, že k nemu dokázala dospieť koalícia aj opozícia a zrazu to je inak. Zrazu akosi nikto nevie, že čo bude ďalej a prečo to je vlastne takto inak, lebo ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol tým kompromisom, sa tu už ani neobjavil. Zrazu proste zmizol. A kam zmizol a prečo zmizol? To, ja tomu nerozumiem, pretože to bolo riešenie, ktoré mohlo naozaj byť prijaté v tomto pléne, a nemuseli by sme sa tu baviť o týchto hrôzostrašnostiach, čo prináša pán poslanec Michelko.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. (Povedané so smiechom. Smiech v sále.)
Ďakujem tebe, Dana, za toto vystúpenie. Mňa tiež zaujalo to, že pustime to na šesť mesiacov a potom uvidíme. Ja sa teda venujem životnému prostrediu a tiež si nemyslím, že by to tam tak úplne fungovalo, že povolíme, ja neviem, lov rysa alebo ťažbu horských lesov na tých šesť mesiacov. A no potom už veľmi nebude čo naprávať, už bude hotovo.
A okrem toho ma tiež podobne desí tá predstava, že, že je tu tá ambícia stihnúť všetky tie potrebné zmeny do 1. júna. Ty si teda vymenovala, že čo všetko treba, že sú to tie nové schémy štátnej pomoci, nové interné pravidlá fondu, nové zmluvy, nové vnútorné fungovanie a tak ďalej. To znie ako naozaj veľmi veľa poctivej a dôležitej práce na to, aby to dokázalo fungovať, a ja som, jednou vecou som si istá, že sa to nestihne, a bude to znamenať, že tú pomerne dlhú dobu nikto nedostane žiadne peniaze a slovenskej kultúre to výrazne ublíži, ak ju to rovno nepoloží na kolená. A takisto som si istá tým, že ten výsledok bude ten, že nebude na tom nič dobré, žiadna dobrá zmena a nespokojní budú absolútne všetci, všetci do jedného, nech sú to na ktorejkoľvek strane, kohokoľvek kamaráti, známi a neviem čo, nespokojní nebude nikto. A to by hádam nemalo byť výsledkom takéhoto procesu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Mňa zaujalo Danka, ako si povedala v tom svojom príspevku takú peknú vetu, že nechali ste sa zblbnúť.
A ja sa v tomto kontexte obávam, že sa nechal zblbnúť ten, ktorý by tu mal mať to hlavné slovo, a to je predseda vlády. Už totiž od doby z posledných troch-štyroch rokov vnímame, ako sa snaží vybudovať, a je to typ lídra, ktorý sa nebojí nikoho, ktorý sa nebojí mimovládok, on povie hocičo, že sa nebude páčiť médiám, on sa postaví Bruselu, hej, ale teda reálne vidíme, že nebojí sa akurát tak dlažobných kociek, Sorosa a príde sem dneska tuto poslať, hej, čítať list, v ktorom ukazuje, ako sa veľmi nebojí predsedu PS-ka a jeho vzťahu s otcom, a takéto, hej, závažné, závažné hrozby, nad ktorými ukazuje ramená.
A ja sa pýtam, že kde je v tejto debate on, pretože mne príde absolútne neuveriteľné, že strana s päťpercentným výtlakom tu tlačí a rozmetá celú koalíciu a ministerka z tej strany a predkladateľ doslova že nechávajú s nimi vytierať podlahu. A kde, kde je teda ten silný minister, ktorý sa tak ničoho nebo... silný premiér, ktorý sa tak ničoho nebojí?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem aj, kolegyňa, za tvoj príspevok. Mne sa zdá, že pani ministerka aj pán Michelko išli do politiky s jediným cieľom, a to zničiť všetko, čo v kultúre funguje a čo prináša progres, zničiť inštitúcie, vyštvať a znechutiť ľudí. Ale pán Michelko aj pani ministerka by si mohli uvedomiť, že kultúra sa nedá riadiť ako online televízia TV Slovan, a to, že prinášajú takéto škodlivé návrhy, má naozaj vplyv na tisícky ľudí, ktorí v tej kultúre pracujú, umelcov a umelkýň, a vlastne na našu kultúru na Slovensku a je naozaj veľmi smutné, že oni sa tvária, že idú vlastne pomáhať, a vlastne jediné, čo tým spôsobia, je to, že tú kultúru ničia.
A ani samotná argumentácia pána Michelka celkom nesedí, keď hovorí, že načo sú vynakladané peniaze z fondu. Ja teda len pre záznam zopakujem, že v roku 2023 fond podporil 2,2 mil. rozvoj infraštruktúry na nákup kníh a organizovanie podujatí pre verejné knižnice, čo bola jedna z najviac podporovaných oblastí, a rovnako výrazne bola podporená aj tradičná kultúra, kde bolo prerozdelených nejakých 1,6 mil.
Ja by som teda naozaj rovnako ako moja kolegyňa asi apelovala aj vyzvala ľudí z koalície, čo je asi naša jediná cesta, a poprosila ich, aby tento návrh nepodporili.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia, ja by som chcela zareagovať na to, čo ste mi tu hovorili o tom, teda že kultúra prežije. Ona ako prežije, samozrejme, to vieme, problém je to smutné všetko za tým a celý ten regres, ktorý sa s tým spája.
A ja ešte mám dlhoročnú skúsenosť aj s rôznymi projektami v zahraničí a vlastne veľmi ma bolí to, že vieme už teraz, že mnoho projektov, ktoré sú, ktoré trvajú častokrát aj počas roka, celý rok, niekoľko mesiacov a sú v zahraničí a reprezentujú Slovensko a nahrádzajú kultúrnu diplomaciu napríklad a reprezentujú aj našu krajinu, a tieto projekty proste budú s hanbou zastavené, my budeme musieť s hanbou napísať, že prepáčte, my vlastne nevieme, či do toho môžme ísť, nemôžme, neviem, či dostaneme, nedostaneme, fond je ochromený. Proste to bude akože otrasná hanba! Čiže my si tu postavíme ministerstvo cestovného ruchu, kde chceme teda hovoriť o tom, aká sme skvelá krajina, ale cez konkrétne veci, a nie je ich málo, budeme takýmto vlastne spôsobom reprezentovať našu krajinu, a to je realita, to fakt tak je. Nevraviac o tom, že samotný fond je partnerom medzinárodnej organizácie, ktorá zastrešuje 70 iných medzinárodných inštitúcií, a to bude tiež teda akože celkom celosvetová hanba, že kam ideme, že naše ministerstvo propagandy si povedalo, že chce teda fond mať pre seba a mať na telefón možnosti rozhodovať o financiách. A mňa toto bolí, pretože my naozaj smerom aj do zahraničia vysielame naozaj veľmi negatívny, negatívny signál.
A som presvedčená o tom, že toto nám naozaj – aj nám, aj koalícii, a hlavne teda predkladateľom (povedané so smiechom) – ľudia spočítajú, lebo tie projekty sa reálne podporujú, reálne to funguje, to sa proste nedá iba pojať tým, že sa niečo spomenie tu v pléne pánom Michelkom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, novela zákona o Fonde na podporu umenia slúži na to, aby Slovenská národná strana politicky ovládla tento fond a prostredníctvom tohto fondu určila kultúrnu politiku štátu a ovplyvnila svet umenia. K tomuto záveru ma vedú nasledovné indície z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo strany vládnej koalície.
Varovali sme už pri pôvodnom doplňujúcom návrhu, ktorý prešiel cez kultúrny výbor parlamentu, a vystúpil som k tomu v predchádzajúcom druhom čítaní, čiže nebudem už opakovať tie argumenty, ale po druhom čítaní, keď sa čakalo na záverečné hlasovanie, ktoré sa dnes vďaka tomu, že sa opäť otvorila rozprava v druhom čítaní, odkladá, tak všetci sme čakali na to, že koalícia tie pravidlá zmení. Zmenili ste to, ale zmenili ste to tak, že sa na politickom ovládnutí tohto fondu nič nemení. Stanovisko odborných komisií vo Fonde na podporu umenia bude nezáväzné, záväzné, budú rozhodnutia rady fondu, a v trinásťčlennej rade bude mať väčšinu aktuálny minister kultúry, teda v súčasnosti ministerka kultúry za Slovenskú národnú stranu. Siedmich z trinástich členov pošle do rady priamo ministerka kultúry za SNS bez akéhokoľvek výberového konania, bez akýchkoľvek odporúčaní odborníkov.
Zaujímavou zmenou v novom doplňujúcom návrhu je vnášanie, nazvime to, regionálneho prvku pri kreovaní rady. Budem citovať z tohto nového doplňujúceho návrhu poslancov Michelka, Jarjabka a Podmanického: „Ôsmich členov rady vymenúva a odvoláva minister kultúry Slovenskej republiky, z toho jedného na návrh starostov obcí, primátorov miest a predsedov samosprávnych krajov.“
Tak tento doplňujúci návrh prináša so sebou nasledovné problémy a otázky. Ako si to autori tohto doplňujúceho návrhu predstavujú? Na Slovensku máme okolo tritisíc primátorov, starostov a predsedov vyšších územných celkov. Ako chcú autori tohto doplňujúceho návrhu dosiahnuť, aby tritisíc primátorov, starostov a županov nominovalo do rady fondu jedného človeka? Vôbec sa to v tom doplňujúcom návrhu nedozvieme. Nie je jasné, či k tomu chcú splnomocniť, alebo zatiahnuť do toho nejakým spôsobom K8, Združenie miest a obcí, alebo ako teda chcú vyriešiť to, aby primátori, starostovia a predsedovia vyšších územných celkov mohli nominovať svojho človeka do rady fondu. Z toho textu to vôbec nie je jasné. Či budú môcť všetci primátori, starostovia a župani navrhnúť svojho odborníka, a príde tritisíc nominácií a potom ministerka si vyberie jedného, alebo sa tritisíc primátorov, starostov a županov zíde v nejakej veľkej konferenčnej miestnosti a dovtedy odtiaľ nevyjdú, kým sa nedohodnú na jednom nominantovi do rady fondu, alebo ako sa teda má zrodiť ten jeden konkrétny nominant za primátorov, starostov a županov? Som zvedavý, ako sa to v praxi vyrieši. Z textu toho doplňujúceho návrhu sa to nedozvieme.
Ale čo je okrem tohto ešte zaujímavé na vnášaní tohto regionálneho prvku, neviem, či pán Malatinský po tom nevolal vtedy v druhom čítaní (reakcie z pléna), nie som si istý, Malatinec, pardon. Mám pocit, mám pocit, že to mohol byť aj on, tak tento model kreovania rady v podstate ten hlas regiónov nijako, nijako neposilňuje. Totiž hlas regiónov by sa posilnil vtedy, ak by ten jeden nominant v rade za tritisíc primátorov, starostov a županov, ak by ten jeden nominant bol jazýčkom na váhach. To znamená, že keby šiestich členov rady nominovala pani ministerka, šiestich profesijné organizácie a ten jeden, ktorý by zastupoval regióny, ten jeden hlas by rozhodol, či pôjdu dotácie, ktoré preferuje jedna skupina alebo druhá. Ale pri tomto modeli ten jeden hlas o ničom nerozhoduje, pretože aj podľa tohto doplňujúceho návrhu má väčšinu pani ministerka. Z trinástich členov rozhodujúcu väčšinu siedmich členov nominuje ona. To znamená, že sa postavenie regiónov, miest, obcí a vyšších územných celkov absolútne neposilňuje týmto doplňujúcim návrhom.
Čiže dá sa povedať, je to na jednej strane zbytočné a na druhej strane to ešte oslabí tú skupinu, ktorá je už aj tak v menšine v tej rade. Doteraz podľa pôvodného návrhu by tam mali byť šiesti z profesijných organizácií, teraz tam budú piati, čo budú v menšine a oproti pôvodnému doplňujúcemu návrhu v ešte väčšej menšine. Tak nie som si istý, či tento doplňujúci návrh je ten, po ktorom tak všetci túžili, že bude to lepšie, ako to pôvodne pán poslanec Michelko presadzoval.
A jediným pozitívom by mohlo byť to navýšenie rozpočtu rady o 10 mil. eur, čo je naozaj veľmi významná suma. Sám som v druhom čítaní predložil doplňujúci návrh, a to taký, aby každý rok sa navyšoval rozpočet tohto fondu o infláciu, čiže bola by to tzv. inflačná valorizácia. Na to vtedy pán poslanec Michelko povedal, že on by bol veľmi rád, bol by najradšej, ale na to ministerstvo financií nedá peniaze.
A teraz po pár týždňoch tu máme desaťnásobok inflácie, navýšenie o 10 mil., čiže o polovicu celého rozpočtu sa podarilo nájsť peniaze na navýšenie rozpočtu fondu, zrazu to nie je problém. Je to zaujímavé. Aj by to mohlo byť pozitívne, keby celý fond nešla ovládnuť Slovenská národná strana, pretože za týchto okolností hrozí, že kultúrnu politiku štátu bude diktovať jedna politická strana, jedna politická strana bude rozhodovať o tom, ktoré kultúrne podujatia a organizácie sú hodné podpory a ktoré nie sú hodné podpory. A to sa v žiadnom prípade nedá hodnotiť ako pozitívna zmena. Čiže darmo zvyšujete rozpočet tohto fondu, keď v konečnom dôsledku o rozdelení tých peňazí budú rozhodovať nominanti jednej politickej strany.
A keď sa už našli peniaze na navýšenie rozpočtu Fondu na podporu umenia, to je posledná myšlienka v mojom vystúpení, bolo by fér, bolo by spravodlivé, keby v rovnakom pomere sa našli peniaze aj na navýšenie rozpočtu Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Tam tá celková suma je oveľa nižšia a určite je veľa organizácií, ktoré sa zaoberajú menšinovou kultúrou, ktoré by sa takémuto navýšeniu potešili.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. No prišli usilovné včeličky na hlasovanie, ktoré tu celý čas neboli, tak už bzučia a vyrušujú. Celý čas tu neboli, tak verím, že ich, pán Šimečka, zabzučíte. Ale asi nie.
Gábor, hovoril si v úvode hneď o kultúrnej politike štátu. A to je veľmi zaujímavá vec, pretože kultúrna politika je súhrn zásad, cieľov, úloh a krokov štátu, miest, obcí, cirkví, odborov, politických strán, spoločenských tried, medzinárodných inštitúcií týkajúcich sa plánovitej starostlivosti o kultúru, jej podpory a novej tvorby. To sú také krásne všeobecné slová, čo je to kultúrna politika štátu.
Ale pre mňa, človeka, ktorý naozaj 30 rokov som robil divadlo, organizoval koncerty, máme to múzeum, fakt ako venujem sa kultúre dlhé, dlhé roky, pre mňa je kultúra sloboda. A či je to už v Rimavskej Sobote nejaký koncert, alebo je to na Podpoľaní detský súbor, alebo je to divadielko na Záhorí, každý by mal dostať rovnakú šancu. Každý. Ale nech sa rozhoduje na základe toho, že či je naozaj dobrý ten projekt.
No a tento pozmeňujúci zák... pozmeňujúci, pardon, návrh pána Michelka hovorí o tom, že budeme rozdávať tým, o ktorých si myslíme a vieme, že sú to naši ľudia a že tá kultúra bude naša národná, bude veľmi skvelá a bude sa páčiť pani ministerke, ktorá žije v Rakúsku. (Ruch v sále.)

Ďakujem za slovo.
Gábor, ty si hovoril aj o tom procese nominácií, a teda ja sa vrátim ešte aj v priebehu rozpravy. Keď sa k nomináciám vyjadroval, myslím, že pán Michelko a hovoril niečo také, že prestaňme tu apriori dehonestovať nominantov ministerstva kultúry, že veď to budú ľudia z branže, a prečo, prečo dopredu predpokladáme, že nebudú, nebudú schopní. No tak ja by som použil taký matematický dôkaz pánom Machalom. Týmto by som dokázal, prečo máme dopredu voči tomuto nejakú averziu a dá sa predpokladať, že, že nebudú to ľudia, ktorí napríklad by vedeli, či Zem je guľatá, alebo plochá, lebo pán Machala je tiež nominantom pani ministerky. Tak keď pani ministerka je schopná a ochotná nominovať pána Machalu do pozície GTSÚ, čo je teda jej pravá ruka, a on zároveň hovorí, že nie je mu úplne jasné, či tá Zem je guľatá, alebo plochá, lebo nebol vo vesmíre, tak asi akú dôveru môžme mať v to, aká kvalita bude tých ďalších nominantov, ktorí budú potom nominovaní do fondu.
No a ešte sa teším, že teda prišiel aj pán poslanec Gašpar, lebo teda ja som to tu tak naznačoval, že tu prebieha nejaký interný koaličný súboj o najväčšie sprznenie legislatívneho procesu. Tak som rád, že si to prišiel dohliadnuť, aby stále teda prím hral trestný kódex, a náhodou ho pán Michelko nepredbehol nejakým dobre mysleným pozmeňovákom v treťom čítaní alebo nejakou podobnou kreatívnou, kreatívnym výhľadom rokovacieho poriadku.
A keď už sme v tej kreativite, tak ja by som navrhol, aby sme popri doplňujúcom a pozmeňujúcom návrhu, zaviedli nový terminus technikus a to bude, že prekopávajúci návrh, lebo tie návrhy, ktoré tu predkladáte, nie sú pozmeňujúce ani doplňujúce, oni úplne prekopávajú pôvodnú logiku pôvodného návrhu. (Potlesk.)