12. schôdza

Nedá mi zareagovať na to, čo ste hovorili o RTVS, lebo naozaj pani ministerka tu vystúpila a vo svojom martýrskom vystúpení rozprávala o tom, ako chcú vrátiť verejnoprávnosť, ako chcú vrátiť naozaj do Slovenskej televízie tú pravdu. Oni chcú vrátiť svoju pravdu, naozaj Dankovi, Ficovi a Pellegrinimu vadí, že tá RTVS-ka je o tom, že tam naozaj poskytujú priestor aj ľuďom, ktorí nemajú na Fica a Danka rovnaký názor. Veľmi im to vadí, no Danko to predviedol v relácii, fakt to bolo niečo nechutné a odporné, ako, ako reagoval. Ale však veď presne rozprávajú ľuďom, že RTVS musí byť taká, ako chce SNS.
No a druhá reakcia je, rozprávate o tom, rozprávali ste o tom, ako dosadzujú ľudí do funkcií a to je, to je niečo nechutné. Pani ministerka dosadí do funkcie kamarátku, kamarátku, lebo má dve deti, no a to nie je len kultúra, to je Taraba, čo, čo robí na ministerstve životného prostredia, a toto je SNS.
Naozaj počuli sme tu dnes vystúpenia aj členov SNS a z ich vystúpení jednoznačne vyplýva, že tá politika, ktorú robí SNS, je tá správna. Rozprávajú o tom, že šírite nenávisť. Ja som dnes počul šíriť nenávisť len od Tarabu, len od Danka, len od Kramplovej a len od poslanca, ktorého meno sa nevyslovuje.
Je, je smutné, že odvolávame ministerku, ktorá sa nieže nerozumie tej kultúre, ale ona devalvuje tú kultúru. Ona rozpráva, že my tu budeme mať národnú kultúru a žiadna iná kultúra tu nebude. Nebudú holí herci v divadle.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Danka, alebo pani kolegyňa, úžasným spôsobom si popísala ideálny stav, stav, ako má vyzerať kultúrna krajina. Ak premiér Fico chcel čo najviac ublížiť kultúre na Slovensku, nemohol urobiť lepšie rozhodnutie, ako dať ministerstvo kultúry Slovenskej národnej strane a pani Martine Šimkovičovej. A prečo táto vládna koalícia potrebuje dupať po kultúre v našej krajine? Pretože je nositeľkou slobody, demokracie, odvahy, inakosti, rozmanitosti a tolerancie. Každý totalitný režim prirodzene je nepriateľom spomínaných hodnôt, pretože to sú hodnoty, ktoré potláčajú nenávisť, hrubosť, aroganciu. Preto postaviť do čela kultúry nekultúrneho človeka bez škrupúľ bol evidentný zámer Roberta Fica a vládnej koalície pokoriť ľudí, ktorí si ctia kultúru.
Kultúra to prežije. Prežije to aj naša krajina. Vy však, pani ministerka, a vaše činy nepatria do kultúrnej krajiny.
Ďakujem.

Ďakujem. Áno, ja som chcela ešte povedať k tomu, k tej RTVS, že ono naozaj je veľmi hanebné takýmto spôsobom zlikvidovať inštitúciu a hovoriť pritom, že jej chceme pomôcť, pretože pomôcť inštitúcii RTVS znamená okrem iného jej tam dať viacej financií.
Pani ministerka, vy bývate v Kittsee a ja proti tomu naozaj vôbec nič nemám, je to takto úplne v poriadku, ak ste sa tak rozhodli. To, že tam žijete, ale máte pravdepodobne, máte nejaký trvalý pobyt alebo niečo, čo vás oprávňuje tam byť, a to vám zároveň, vás to, vás, máte povinnosť platiť koncesionárske poplatky pre rakúsku televíziu vo výške 15,20 eura mesačne. Takže možnože to by mohol byť ten príklad k tomu, ako možno zaviesť, alebo sa zamyslieť nad akýmkoľvek iným spôsobom financovania televízie, aby nebola podvyživená, a možno sa zamyslieť nad tým, ako ju nezlikvidovať, ale ako jej pomôcť. A taktiež budem veľmi rada, keď niekedy aj uvidím to, že nás skutočne vnímate, alebo to len tak akože idete tak okolo a potom niečo napíšete na Telegram.
Takže len to som chcela povedať, že myslím si, že naozaj naša pani ministerka nie je hodnou zastupiteľkou takej vážnej inštitúcie, ako je ministerstvo kultúry. Myslím si, že si nedala ani toľko námahy, aby, aby aspoň vytiahla z toho šuplíka tú, tú stratégiu kultúry. Jedinú námahu, ktorú si dáva, je, aby tu naozaj rozdeľovala našu spoločnosť, a to je vlastne veľmi smutný príbeh pre nás.
Ďakujem.

Kolegovia, kolegyne, dobrý deň. Nebudem hovoriť dlho, lebo odznelo toho celkom dosť. A dovolíte, ak ja predtým, než prejdem k tým vecným argumentom, ja by som sa veľmi rád vyjadril k tej rozprave, ktorá tu zatiaľ prebieha. Budem to považovať za naozaj dôležité, ak dovolíte, že môžem povedať niečo, čo, čo považujem za dôležité a myslím si, že je to dôležité preto, ako tento parlament funguje a kde sme sa ako parlament, Slovensko v roku 2024 dostali.
A ja si pomôžem slovami pána podpredsedu Danka, ktorý vystúpil ráno, ja to myslím úplne vážne. Vystúpil ráno a povedal, že dúfa, že tu budeme mať vecnú a konštruktívnu diskusiu. Povedal, že dúfa, že sa nebudeme vyvyšovať jeden nad druhých, a to ja som mu povedal, a myslím, že to povedala aj kolegyňa Jaurová, mňa teda tie osobné útoky nebavia. Ja ako kolegovia, ktorí sú so mnou možno vo výboroch, alebo nejako so mnou interagujú, myslím si, že vedia, že ja sa s ľuďmi bavím konštruktívne a normálne. Myslím si, že všetci sme tu zvolení legitímni poslanci a poslankyne Národnej rady. Myslím si, že tu reprezentujeme tú spoločnosť takú, aká je, môže sa nám to páčiť, môže sa nám to nepáčiť, ale takáto Slovensko je ako krajina.
A viete, najprv, teda doobeda vystúpil pán Blaha a pán Taraba, okej, k tomu sme si niečo povedali, ja to beriem viac ako taký folklór, proste predvolebný marketing, čísla na sociálne siete, ale viete, pani poslankyňa Kramplová, a to vaše vystúpenie za SNS, to sa ma teda akože naozaj že extrémne dotklo.
Nie kvôli mne, ale kvôli 530-tisíc ľuďom, ktorí zvolili 32 poslancov a poslankýň Národnej rady za Progresívne Slovensko do Národnej rady.
A ja môžem nesúhlasiť s národnými myšlienkami, však viete, že akože nesúhlasím, môžem si myslieť čokoľvek o politickej minulosti SNS, a to je jedno, to je, proste to tak patrí. Ale napríklad o 12.30 h ja som nemal možnosť počúvať pani ministerku, je mi to ľúto, lebo ja som bol práve v diskusii s pánom Michelkom a na záver tej diskusie sme si normálne podali ruku. Súhlasíme-nesúhlasíme, okej, išli sme ďalej. Povedali sme si svoje.
Ale prepáčte, kolegovia, kolegyne, že povedať, že tu je že liberálna stoka? Ja to ani nepoviem na záznam, aby sa to nedalo vytrhnúť z kontextu, keby som to ja povedal naopak, toto slovo a poviem národné. Predstavte si, že som to povedal. Keby som povedal, že vo vašej DNA je robiť všetky tie zlé veci, ktoré ste povedali, pán poslanec Farkašovský, napríklad. Tu to povedala pani Kramplová. A keby som ja povedal, že vy máte nejakú DNA, ktorá je nejaká, ako by som si to ja dovolil povedať? A prepáčte, ale to, čo ste tu, pani poslankyňa Kramplová, ja vám to hovorím v dobrom, s kľudom, my sme nemali možnosť spolu ani nejako sa stretnúť, ale vnímam vás tu, rešpektujem, ale že toto sa naozaj nerobí. Toto je cesta že do pekla. Lebo ak vy si o nás myslíte, že sme devianti a neviem čo, okej, fajn, myslite si to, môžme si to tu vydiskutovať, ale vy si to myslíte aj o voličoch tejto strany? Že ako my tu chceme fungovať s prepáčením ako v jednej republike? Normálne vedľa seba.
Ja som bol včera na stretnutí, o ktorom nebudem hovoriť akože do detailov, kde, s predstaviteľmi Policajného zboru, kde sa hovorilo o tom, že aké sú bezprecedentné proste napätia a útoky na poslancov a poslankyne Národnej rady krížom, krížom politickým spektrom. Boli sme tam predsedovia za každý klub a sedel tam šéf Úradu na ochranu ústavných činiteľov a hovoril nám, že toto sme tu ešte nezažili, čo máme. A potom vystúpi v Národnej rade niekto a povie, že tu sú devianti? To čo sú tridsiate roky? Päťdesiate roky? Osemdesiate roky? Kde sme?!
Ako naozaj, kolegovia, prepáčte mi, ale že mňa to desí a ja viem, že proste sme tridsať rokov možno po tejto ceste sem došli, my sme po nej, teda ak dovolíte, nekráčali úplne, ja úplne chápem, že mnoho, mnoho sa tu stalo zlého na každej jednej strane, ale ja by som vás veľmi chcel poprosiť, že prosím, vráťme túto diskusiu na nejakú normálnu úroveň. Poďme sa baviť, prosím, vecne. Aj ten, a ja tomu rozumiem, že niekedy je to nepríjemné, niekedy je to ostré, sú tu aj osobné antipatie, a ja proti pani ministerke, ja s ňou nesúhlasím, nepáči sa mi jej štýl, ale rešpektujem to, že je ministerka kultúry, a to, čo sme sem priniesli, je desať vecných bodov, o ktorých sa môžme baviť. A rozhodne sa to a je to okej. A takto by to malo byť.
Ale ja nebudem hovoriť ani o pani Kramplovej, ani pánovi Farkašovskom, ani o pánovi Dankovi, že má nejakú skazenú DNA, je deviant a rozkladá túto republiku a všetky tie veci, ktoré sa tu povedali, lebo to je cesta do pekla.
Takže toľko, prepáčte, za mňa. Naozaj ako je štvrtý týždeň schôdze, je, hovoria sa tu už také veci, že sa nestíham čudovať a najviac ma na tom desí to, že už sme to začali považovať za normálne. Toto nie je normálne, kolegovia. Toto nie je normálne. Prestaňme s tým!
A teda poďme len k veci a ja už budem veľmi krátky. O čo by mala byť táto diskusia? Mala by byť o platoch, kultúre, ktoré sú zlé. Mala by byť o tej infraštruktúre, ktorá je hrozná a bola hrozná aj za tých liberálnych vlád, ktoré na to kašľali a bola zlá aj za tých národno-sociálnych vlád, ktoré na to kašľali, a mne je to ľúto, že opäť proste namiesto toho, aby sa s tým rezortom niečo robilo, tak je, opäť je predmetom nejakých politických hádok, šarvátok a že z toho tam ide veľmi málo.
Že všetkých tých desať dôvodov, ktoré sme priniesli, robí to, že na sektore, na ktorom podľa mňa možno najviac záleží ľuďom v parlamente ako kedy záležalo, že to je najviac poslancov, ktorí nie sú ani priamo z rezortu, ale naozaj, že sa tej téme venujú, čoho svedkom je to, že už máme tretí deň diskusiu o kultúre za túto schôdzu, tak by sme s tým niečo mohli robiť. A naopak, opäť sme padli do toho, do toho, ja nechcel som povedať, bahna alebo osočovania a tak ďalej.
Myslím si, že ak naozaj, že nejakým spôsobom táto schôdza dopadne, nejakým spôsobom dopadne to odvolávanie, však asi tušíme, že ako to je, ako to bude, tak prosím, keby sme sa od tohto mohli odraziť a podobne, ako sa nám to darilo napríklad pri tej diskusii o FPÚ, ktorá napriek všetkému už nech dopadne, ako dopadne, ukázala, že sa tu vieme baviť o niektorých veciach, tak keby sme to v mene tých ľudí, ktorí robia v tej kultúre, mnohých ich tu poznáme, a v mene tých rozpadajúcich sa hradov, zámkov, osvetových centier, galérií, všetkého, od národného po súčasné, keby sme sa im začali venovať namiesto toho, aby sme si tu urobili festival osočovania, lebo naozaj to sa už nedá počúvať.
Rešpektujeme, že ste vyhrali voľby, nikto k tomu, nikto k tomu nepovie ani mäkké F, môžte si určovať priority, môžte si určovať aj národné priority, to je absolútne úplne v poriadku, len, prosím, vedzte to, pamätajte na to, že tu aj za štyri roky budeme žiť v jednej republike, že tie inštitúcie všetky netreba vyhodiť do vzduchu, ale možno by sme ich mohli zveľaďovať, rozvíjať, posúvať niekam ďalej. Bavíme sa tu napríklad o inštitúcii, ktorú založil pán minister Maďarič, národný minister, konzervatívny minister a my sa, my, nám na nej záleží rovnako, akoby mohlo záležať aj kolegom na druhej strane. Poďme to tu rozvíjať, poďme tu spolu vedľa seba normálne žiť. Prosím vás, len nerobme, proste nerobme z tohto ako totálnu, totálnu stoku, lebo je mi to proste veľmi ľúto.
Prepáčte, že takto osobne, emocionálne, ale, ale myslím si, že máme na viac.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ja pozorne počúvam celú diskusiu a naozaj odvolávanie pani ministerky je preto, ako sa správa, ona tu zase nie je, ale to nevadí, ako sa správa, je? (rečník zbadal pani ministerku v pléne) Aha, ospravedlňujem sa, pripravujú novú reláciu Maťka a Peťko. Myslím si, že jej správanie naozaj je, je veľmi nieže neprijateľné, zase chcem použiť slovo, pani ministerka sa správa arogantne aj pre mňa. Pani ministerka chce odvolávať ľudí nie na základe odbornosti, ale na základe toho, že nie sú, že sú proti SNS.
Rozprávali ste o tom, o tej nenávisti, čo tu je a nikto, ja neviem, žiaden normálny človek nechce, aby na Slovensku sa šírila nenávisť, aby sa ľudia nenávideli, aby si ľudia nadávali v rodinách. Celý čas nás tu presviedčali o tom, akú nenávisť šírime my. No ja som ešte nikoho nepočul a ja tiež som nikdy nepovedal žiadnemu kolegovi z SNS, že je blázon, že je psychopat, že nech si dá lieky. Nikdy som to nepovedal. Nikdy som to nepovedal. Dnes to celý čas počúvame. Rozprávajú o tom a pani ministerka rozprávala, ako má rodinu, ako jej rodina trpí. Rozprávajú o tom, a pani ministerka rozprávala, ako má rodinu, ako jej rodina trpí. No môžem povedať, že naozaj to, čo sa deje mne a mojej rodine, je čistá katastrofa, a práve preto, lebo tu vystupujú takí ako pani Kramplová a rozprávajú o tom, že sme, že my sme liberálni fašisti, že sme liberálni.
Pani Kramplová, vy šírite takú nenávisť medzi ľuďmi, ale neskutočnú nenávisť, neskutočnú. To, čo ste predviedli dnes vo vystúpení, je niečo, čo nemá obdobu.
Vy ste od prvej chvíle do poslednej chvíle šírili nenávisť. No a keď rozprávame o tom, že naozaj by sme sa mali rozprávať o tom, tak Taraba, Danko, Blaha, ich vystúpenie nebolo o tom, že obhajujme ministerkine dobré kroky, ale o tom, ako opäť šíriť o nás nenávisť.

Ďakujem pán predsedajúci.
No, ja musím povedať, že zdieľam tú emocionálnu reakciu kolegu Dubéciho, a aj to jeho zdesenie, tým, čoho sme sa tu v tomto pléne dožili. A my sme sa akurát s kolegami hore bavili, že my si pamätáme tento slovenský parlamentarizmus hádam od roku 1989 a že niečo takéto tu ešte nezaznelo. A pravda je ale taká, že napriek všetkým hrozným veciam, čo tu pani Kramplová povedala, tak ja som rovnaké ozveny počula aj v prejave pani ministerky Šimkovičovej. Určite si pamätáte, ako tu hovorila o tom, že vlastne ona nebude podporovať to dekadentné umenie, že s ním nesúhlasí, že je to niečo hrozné a že to treba vlastne vylúčiť z tých inštitúcií, ktoré spravuje.
No keďže je pani ministerka kultúrna osoba, tak jej určite niečo hovorí výraz Entartete Kunst. Entartete Kunst bola výstava, ktorú usporiadala nacistická strana v roku 1920, na ktorej vystavila obrazy a umenie, ktoré vybrala z galérií a vystavila ho ako keby na hanbu, že toto je umenie, ktoré my nebudeme podporovať, lebo je degenerované a dekadentné. No a, samozrejme, na tejto výstave boli vystavené obrazy napríklad Marka Šagala, Andryho Matisa, Vincenta Van Gogha alebo Pabla Picassa a ja presne ozvenu týchto naratívov, ktoré poznáme z tohto obdobia, som tu dneska počula v tak mrazivej kvalite, že musím povedať, že som nečakala, že jednoduché odvolávanie člena slovenskej vlády nás privedie až do takýchto temných zákutí slovenskej mysle.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne a kolegovia, keď pani ministerka kultúry Martina Šimkovičová nastupovala do svojho úradu a uvádzal ju v novembri 2023 premiér Robert Fico, pani ministerka sa nechala počuť, že verí, že rezort prispeje aj k zmierňovaniu polarizácie spoločnosti, k zmierňovaniu polarizácie v spoločnosti, takto to povedala. Potom ale konala tak, že po jej polročnom pôsobení na poste ministerky kultúry jej podľa prieskumov verejnej mienky nedôverujú dve tretiny spoločnosti, a dokonca aj tretina voličov SNS, za ktorú bola zvolená vo voľbách v septembri 2023 a nominovaná do vlády. Vo vláde, ktorá unáša právny štát, sa dokázala prepracovať na čelo nedôvery medzi členmi vlády, čo je teda výkon, aj keď rozhodne nie úctyhodný.
Keď pani ministerku uvádzal v novembri 2023 do úradu Robert Fico, premiér, uviedla, že citujem: "Kultúra slovenského ľudu má byť slovenská, slovenská a žiadna iná. Tolerujeme iné národné kultúry, ale naša kultúra nie je zmiešavanie iných kultúr." Potom konala tak, že sa nedokázala vtesnať ani do svojej absurdnej nacionalistickej tézy o slovenskej kultúre, keď jej prekážal obraz uznávaného slovenského maliara vystavený v galérii Slovenského rozhlasu.
Pani ministerka sa totiž nechala počuť, že je, citujem: "Jej zásadná predstava o ďalšej činnosti rezortu je návrat k normálnosti." Pričom onen obraz zjavne do jej videnia normálnosti nezapadal. O normálnosti nám tu káže ministerka, ktorej bývalý už, našťastie, štátny tajomník Štefan Kuffa hlásal potrebu intronizovať Krista za kráľa Slovenska. O normálnosti nám tu káže ministerka, ktorej generálny tajomník služobného úradu Lukáš Machala spochybnil, že Zem je guľatá a v RTVS, by chcel vidieť aj zástancov plochej Zeme. O normálnosti nám káže ministerka, ktorej súčasná riaditeľka komunikačného odboru na ministerstve kultúry a zároveň jej bývalá poslanecká asistentka Petra Demková Bačinská odhalila na proteste pred Bibianou satanizmus a okultné rituály. A v minulosti napríklad predpovedala občiansku vojnu v Európe a verila v konečné víťazstvo Ruska.
O normálnosti nám káže ministerka, ktorej kolega z dezinformačnej internetovej televízie Slovan, aktuálne tiež pán poslanec Národnej rady a splnomocnenec vlády Peter Kotlár, šíri bludy o Chemtrails nad Slovenskom, teda o údajnom vypúšťaní rôznych chemikálií, či baktérií z lietadiel do atmosféry, pričom ani pani ministerke tieto bludy nie sú vzdialené, a šíri ich tiež.
O normálnosti nám káže ministerka, ktorá na čelo Bibiany, teda medzinárodného domu umenia pre deti, čiže kultúrnej inštitúcie s medzinárodným dosahom inštalovala svoju susedu, ktorá na otázku, aké má pracovné skúsenosti s deťmi, aj odpovedala, že má sama dve deti. Z profilu na sociálnej sieti vyplýva, že pochádza z Bratislavy, v minulosti pracovala IBM a žije v rakúskom Kittsee ako aj pani ministerka slovenskej národnej kultúry. Pani ministerka za pár mesiacov svojho pôsobenia stihla odvolať z funkcií rôznych kultúrnych inštitúcií odborníkov, ktorých nahrádzajú pochybné, neodborné nominácie. Pani ministerka nám káže o normálnosti, ale realizuje v skutočnosti novú normalizáciu.
Činnosť galérie v budove Slovenského rozhlasu, ktorá vystavovala obraz slovenského umelca, ktorý sa pani ministerke nepáčil, vraj pozastavia pre nedostatok peňazí. Výpoveď dostala kurátorka, historička umenia Daniela Čarná, ktorá pripravovala sprievodné podujatia k výstavám, ale aj žiadané prehliadky budovy rozhlasu. Odísť by mal aj kurátor Ivan Jančár, ktorý galériu pred troma rokmi rozbiehal. Pani ministerka nám káže o normálnosti, ale realizuje novú normalizáciu. Jej pôvodná hviezdna verzia zákona o premene RTVS na STaR, používa doslova jazyk totality. Pani ministerka nám káže o normálnosti, ale realizuje novú normalizáciu. Najnovšie si chce predvolať herca Ľuboša Kostelného, lebo tvrdí, že ju počas divadelného predstavenia šikanoval. Ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej vyzývalo ľudí na Facebooku, aby napísali, či by malo finančne podporiť obnovu pamiatok alebo LGBTI akcie. Ani cent vraj podľa pani ministerky neuvidia LGBTI projekty. Ani cent z ministerstva za jej vedenia, ale nevideli dosiaľ ani tí, ktorí napríklad zväčša ako dobrovoľníci opravujú naše hrady. Ani cent nešiel z ministerskej schémy na základe výzvy na boj proti dezinformáciám, namiesto toho pani ministerka obnovila spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom, teda diktátorskými režimami, ktoré Slovensko považujú za nepriateľský štát.
Pani ministerka si za pár mesiacov svojho pôsobenia dokázala vyslúžiť nedôveru verejnosti, keď online výzvu za jej odstúpenie podporilo 180 tisíc ľudí. Pani ministerka za pár mesiacov svojho pôsobenia okrem širokej laickej, odbornej verejnosti zožala kritiku aj od Združenia miest a obcí Slovenska za neriešenie pravidelných dotácií na obnovu pamiatok, od Zväzu múzeí na Slovensku za novelu o múzeách a galériách, ktorú už schválil parlament, a hoci šlo o poslanecký návrh, pani ministerke zjavne jej obsah vyhovuje, keďže aj vďaka nemu bude zrejme odídených pár ďalších odborníkov, ktorých nahradia ľudia typu susedov z Kittsee.
Vyvolala kritiku pracovníkov verejnoprávnej RTVS za návrh na vznik STaR alebo STVR, alebo jak sa to bude volať nakoniec, ktorý nielen podľa nich pochováva nezávislosť a ohrozuje slobodu prejavu na Slovensku. A zožala aj kritiku od vyše 200 kultúrnych organizácií z celého Slovenska, ktorých zástupcovia podpísali otvorenú výzvu poslancom, aby hlasovali proti novele zákona o Fonde na podporu umenia. Opäť poslanecký návrh, ktorý zjavne pani ministerke vyhovuje, keďže vďaka nemu, ak prejde v tej podobe, ako to vyzerá, že prejde, získa neuvedené ministerstvo priamy vplyv na prerozdeľovanie zdrojov na podporu umenia.
Pani ministerka už na úvod svojho pôsobenia urobila na sociálnych sieťach hanbu nielen sebe, ale aj celej našej krajine, keď napísala otvorený list plný gramatických a faktických chýb svojmu českému kolegovi. Jej komunikačné oddelenie z rakúskeho ministra urobilo ministerku a pani ministerka sama na Instagrame urážlivo komentovala otvorenie slovenskej prezentácie na Bienále v Benátkach. Keď ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú uvádzal do funkcie Robert Fico, nechal sa počuť, že verí, že rezort prispeje aj k zmierňovaniu polarizácie spoločnosti, a pritom sa stal presný opak. Nie je to však prekvapivé. Súhlasím so všetkými, ktorí z tohoto miesta dnes povedali, že Martina Šimkovičová sa nikdy nemala stať ministerkou. Verím však, že jej odvolaním z funkcie by došlo aspoň k naplneniu neustanoveného cieľa, aby došlo k zmierneniu polarizácie spoločnosti. Myslím si, že bez jej pôsobenia na poste ministerky kultúry by sa polarizácia v slovenskej spoločnosti určite o niečo zmiernila, a preto hlasujme v utorok tak, aby sme jej pomohli naplniť aspoň tento cieľ.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Ja by som ešte chcela zareagovať na to, že keď sa bavíme o schopnosti ministerky kultúry viesť tento rezort, tak by sme si mohli ešte pripomenúť jednu dotačnú schému, lebo v kompetencii ministerstva kultúry je aj dotačná schéma kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva. Neviem, či pani ministerka o tom niečo vie, tak možnože práve dnes sa o tom dozvedela. Táto nebola tento rok ani vyhlásená a je to dotačná schéma určená pre tých, ktorí robia s telesne postihnutými, s Downovým syndrómom, ale aj s inými znevýhodnenými skupinami, napríklad s ľuďmi zrakovo postihnutými a podobne. Nevieme, prečo teda nie je vyhlásená táto schéma, či tam sa budú robiť tiež dezinformácie, alebo čo tam vlastne proti tomu opäť Slovenská národná strana má, každopádne toto je fakt. Strana Slovenská národná strana chce mať všetko pod sebou a nevie teda riadiť a ani sprocesovávať ani svoj vlastný rezort, a to viď táto schéma alebo Obnovmesi svoj dom, ktorú sme tu už viackrát spomínali.
No a tá nová normalizácia, ktorú nám chcú zaviesť, je, že napríklad pani ministerka už bude, už nám to tu aj hovorí, vopred hovorí, že niekto síce môže byť príslušníkom LGBTI komunity, ale iba ona uzná, či má talent, a či ten talent je oprávnený na to, aby ona rozhodla, že či ten dotyčný dostane financie.
Čo je akože naozaj vrchol toto počuť po desiatich rokoch smerom zavedenej schémy, ktorá naozaj fungovala transparentne a na odbornom základe.
Čiže toto mi príde akože absolútne nepochopenie svojej role riadiť rezort, kde nie sú iba ľudia, ktorí vám nosia kytice, ale sú tam aj ľudia, ktorí normálne akože aj tiež pracujú v kultúre, sú to robotníci v kultúre, a tiež potrebujú podporu, a tiež potrebujú naozaj riešenie. Aj my ako krajina potrebujeme riadiť rezort kompetentne. Takže naozaj pani ministerka kultúry nemá právo byť ministerkou kultúry Slovenskej republiky. Toto je tu nesprávne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, pokúsim sa vrátiť diskusiu do rozmedzí a do takých mantinelov, aby sme boli vecní a konštruktívni. Myslím si, že už vidím aspoň svetielko na konci tunela v dnešnom popoludní, pretože čas nám beží a polemika je tu ostrá ako britva, takže ju treba trošku zjemniť a možno zapracovať na tom, aby sme začali cítiť ako jeden tím. Za chvíľu to nastane, pretože o 16.20 h nastúpi hokejová reprezentácia Slovenska na majstrovstvách sveta k úvodnému zápasu, takže verím, že všetky politické rozdiely a politické tričká zahodíme a dáme si na seba tričká so znakom Slovenskej republiky a budeme fandiť našim chlapcom.
Ale idem k veci. Odvolanie ministra či ministerky je legitímny nástroj na uplatnenie demokracie v politike aj v exekutíve. Dôležité však je, aby dôvody na odvolanie mali racionálny základ, aby to nebolo motivované takými alebo onakými pocitmi a emóciami. V prípade odvolávania ministerky Šimkovičovej ale podľa všetkého je priveľa emócií a priveľa pocitov na úkor racia. Musím s poľutovaním skonštatovať, že nielen veľa emócií, ale aj veľa hrubosti, hrubozrnnosti a vulgárnosti.
Žiaľ, súvisí to s rozpoltenosťou, s polarizáciou, rozladenosťou našej spoločnosti, ktorú sme dopustili a na ktorej má podiel vláda, najmä vláda v rokoch 2020 až 2023, ktorá bola vládou hašterenia a vládou národnej katastrofy. V takejto situácii nečudo, že emócie dokážu prevalcovať zdravý rozum. Emócie vyplývajú nielen z fatálnej rozhádanosti, ale najmä z nepochopenia reality, že ministerka Martina Šimkovičová v prvom rade zodpovedá za plnenie programového vyhlásenia vlády a jeho realizáciu v oblasti kultúry. To, že sa to nemusí páčiť kolegom v opozícii, ja plne chápem, ale celkom nechápem, že opozícia tvrdošijne ignoruje povolebnú skutočnosť. Že sa akoby stále nevie zmieriť s tým, ako dopadli voľby, ako rozhodli slovenskí voliči v legitímnych parlamentných voľbách. Jednoznačne rozhodli, rozdali karty a čo je dôležité, dali zelenú súčasnej vládnej koalícii, stranám SMER, HLAS a Slovenská národná strana. Dali dôveru tejto koalícii a dali jej aj zodpovednosť za riadenie štátu. To, že rezort kultúry mení dlho zaužívané stereotypy a kontúry a nastavuje priority v súlade s programovým vyhlásením vlády, je zase, a to musíte uznať aj vy, úplne legitímne.
Dovolím si odcitovať úvodnú pasáž z programového vyhlásenia vlády v odseku kultúrna politika, citujem: "Vláda má záujem, aby národná kultúra bola v popredí spoločenského záujmu a preto jej bude poskytnutá adekvátna podpora na jej rozvoj." Toľko citácia z programového vyhlásenia vlády.
A teraz niekoľko postrehov k tomu, čo uvádza dôvodová správa na odvolanie ministerky Martiny Šimkovičovej a čo potvrdzuje tie moje slová úvodné o škodlivosti emócií. "Každý ďalší deň ministerky", to citujem, "vo funkcii je pre slovenskú kultúru ohrozením." Koniec citátu. Pýtam sa, kto a ako môže takto bohorovne tvrdiť túto skutočnosť a na základe čoho. Akým právom sa vytvára nejaký všeobecný spoločenský naratív, ktorý sa infikuje a infiltruje do povedomia verejnosti a celej slovenskej spoločnosti. Pýtam sa analogicky, keď je ministerka Šimkovičová pre slovenskú kultúru ohrozením, potom sa pýtam, čím bola pre Slovensko najlepšia vláda všetkých čias v roku 2020. Čo a koľko nám toho ubrala zo života? Bola vari pre Slovensko iba romantickou selankou?
Ďalší argumentačný bonmot. Citujem: "Ministerka Šimkovičová vraj svojou rétorikou a zámermi vracia rezort kultúry o tridsať rokov dozadu." Koniec citátu.
Pýtam sa, prečo práve tridsať? Prečo nie tridsaťdva, štyridsať alebo päťdesiat? To by sa aj lepšie skloňovalo, bolo by to okrúhle. Ďalej: "Ministerka odmieta zmiešavanie iných kultúr na úkor slovenskej národnej kultúry." Opäť sa pýtam, nie je to náhodou účelové zámerne zúžené videnie?
Ukážte mi, prosím vás, jeden príčetný národ v Európe, ktorý si svoju identitu, alebo ktorý by favorizoval zmiešanie kultúry na úkor svojej vlastnej kultúry.
Myslím si, že taký národ na svete ani v Európe nenájdete. Každý národ totiž aj ten najtolerantnejší si svoju kultúrnu identitu chráni ako oko v hlave, ako najväčší poklad a, samozrejme, vie aj prečo. Má na to plné právo a má právo aj stanoviť si pravidlá, mantinely a podmienky na prijímanie prvkov cudzích kultúr. Na tom nie je nič nehumánne ani spiatočnícke. Rovnako nie je nič spiatočnícke a nehumánne na tom, ak sa ministerka kriticky stavia k akčnému plánu stratégie kultúry a kreatívneho priemyslu, ktorý vypracovala bývalá úradnícka vláda v júni v roku 2023. Ministerka sa totiž riadi platným a legitímne odsúhlaseným, parlamentom odsúhlaseným aktuálnym vládnym programom.
Čo sa týka ďalšej výčitky, že ministerke nestačilo 180 alebo 190-tisíc podpisov na petícii na to, aby sama sa rozhodla a sama odstúpila z funkcie. Podotýkam, že vôbec nešlo o overené podpisy. No ale opäť adekvátna a analogická otázka. O čo inakšia je skutočnosť, že pani prezidentke nestačilo 600-tisíc overených podpisov na referendum k predčasným voľbám. Ani 600-tisíc, a ešte k tomu legitímnych podpisov nebolo dosť na to, aby vyhlásila referendum o de facto budúcnosti, budúcnosti štátu.
V dôvodovej správe predkladanej Progresívnym Slovenskom a opozíciou ma zaujala ešte jedna konštatácia. Citujem: "Cieľom vlády a ministerstva kultúry nie je budovať a tvoriť, ale likvidovať to, čo funguje a ovládnuť priestor slobodnej kultúry." Opäť založené len na emócii, lebo to tak autor asi pociťuje. Klasická opozičná rétorika. Ja voči nej nenamietam, rešpektujem, ale dovolím si ju takto charakterizovať. Tejto rétorike totiž chýba elementárna logika, prečo by mala vláda ničiť niečo, alebo likvidovať niečo, čo sama môže ďalej rozvíjať. Iba vláda vidí a preferuje iné možnosti rozvoja kultúry pri rešpektovaní tvorivej slobody a je to úplne legitímne. A len tak, mimochodom, v dobre fungujúcej spoločnosti sloboda tvorby neznamená bezbrehosť a neznamená iba extravaganciu, ale rovnako aj vysokú mieru zodpovednosti neurážať svojou kultúrou a svojou tvorbou iných. Moja sloboda končí tam, kde začína sloboda iných.
A ešte k jednému bodu, výčitke, že "ministerka bez udania", citujem, "pádneho dôvodu v decembri 2023 si dovolila zrušiť výzvu zameranú na boj s dezinformáciami a na mediálnu výchovu." Časť peňazí ako vieme, presunula na opravu strechy Slovenskej filharmónie. Neviem, priznám sa, čo je na tom kritiky hodné alebo hriešne, deti to prežili bez ujmy na psychickom zdraví, treba to rešpektovať a skôr to vyhodnotiť ako pohotové gesto, účinnú pomoc a racionálne rozhodnutie. Za ten čas čo strechu opravili, dezinformácií nám určite nepribudlo, ani neubudlo, a navyše urobila sa osožnejšia a užitočnejšia aktivita.
Samozrejme, mohol by som tu hovoriť o ďalších témach ako sú RTVS alebo kultúrne fondy, ale tie si nechám na inú príležitosť.
Takže na záver, mohol by som hovoriť o mnohých veciach, ktoré sa týkajú naliehavej potreby upevnenia našej národnej kultúry, za ktorú sa rozhodne nemusíme hanbiť, na ktorú môžeme byť právom hrdí, ktorou Slovensko prispieva do kultúrnej klenotnice Európy bez toho, aby niekoho iného urážalo alebo provokovalo, či prekračovalo etické limity. Ale vážim si váš čas i vašu pozornosť a nechcem túto rozpravu zbytočne predlžovať.
Dovoľte mi vyzvať na záver ku zmysluplnej korektnej komunikácii tak predstaviteľov kultúrnej obce, umelcov, tvorivých pracovníkov, ako aj pani ministerku a rezort kultúry. Nevraživosť, ktorú sme dopustili a ku ktorej sme dospeli, totiž nikam nevedie. Nech je platformou diskusie vecnosť, konštruktívnosť, úcta a rešpekt. Podľa môjho názoru iba toto je cesta vpred.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ako naozaj veľmi príjemné vystupovanie s tvojím hlasom, preto sa ťa chcem spýtať, začal si perfektne s tvojím príjemným hlasom, aký máš, preto sa ťa chcem spýtať o tej zmierlivosti a o tej korektnosti, tie poznámky, čo si mal na mňa mimo, mimo, keď si nevystupoval, to je tá korektnosť? To je tá, to je to? Keď si nebol tam, ale bol si tam vedľa pani Kramplovej a tie poznámky, čo si mal na moju adresu. To je tá korektnosť?
Čiže keď si za pultom, je to super a poďme korektne a keď ty tam sedíš, tak to už niečo iné je, hej? Na to mi môžeš odpovedať. Ďakujem ti veľmi pekne.
No a stále rozprávate o tom, že nerešpektujeme výsledky volieb. To kto vám povedal? My rešpektujeme výsledky volieb, ale nerešpektujeme aroganciu, nekultúrnosť, nekompetentnosť vedenia ministerstva kultúry, pretože pani ministerka to vedie tak, že je to čistá katastrofa. Ja som to, ja som to zažil v roku 1996, keď sme sa na ministerstve kultúry priviazali k zábradliu, pretože to, čo robil vtedajší minister kultúry, bolo to isté čo teraz. Aj vtedy nás presne tak isto nás vtedy umelcov hodnotili a pani ministerka rozprávala, pán minister tak rozprával presne ako pani ministerka. Čiže je super povedať, že poďme kultúrne, poďme, viete, priatelia, tvárme sa naozaj veď potrebujeme pokoj, potrebujeme lásku, to bolo tak krásne, pán Farkašovský, a keď si tam, tam na tom mieste, tak už si, už môžeš, už ideš, už si, už si iný, že? Takýto presne, takýto si, že? Vieš, ako sa to volá? Dr. Jekyll a Mr. Hyde. To pred chvíľočkou rozprával alebo včera rozprával Raši. Presne o takom, ako si ty a ja ťa obhajujem vzadu, ja rozprávam o tom Farkašovskom, že má rozum a Farkašovský tu rozpráva, ako je krásne a keď si sadneš, Pročko je debil. Výborne. Ide ti, ide ti karta. Ide vám karta, priatelia.