12. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem aj za reakciu, pán kolega. K tým vyznamenaniam pani prezidentky. Ste v tomto nefér a nepovedali ste pravdu, že sa k tomu nevyjadrila, pretože ja som si to hneď klikla do Googlu, lebo som mala pocit, že sa za tieto vyznamenania ospravedlnila a nemýlila som sa. Čaputová o vyznamenávaní členov Bielej légie: "Stala sa chyba, priznávam." To povedala. Čiže tú chybu si priznala. A myslím si, že keby aj pani ministerka vo viacerých svojich nešťastných výrokoch takto postupovala pokorne a chybu si priznala, alebo sa dovzdelala v tejto oblasti, tak by sme jej to aj my občania, aj my politici radi prepáčili.
Takže toto, ten dvojaký meter tu vnímam aj u vás.
A keď ste hovorili, že prečo musíme tú ruskú kultúru odstrihnúť a prečo musíme vlastne vytvoriť ten múr, tak ja som presvedčená, že je to treba.
Tak ako som to kritizovala v športe, kde som povedala, aj môj muž hral pred vypuknutím vojny v KHL a teraz by už tam nehral. Pretože je veľmi dôležité dať agresorovi, ale aj občanom, ktorí tam majú veľmi obmedzené možnosti získať pravdivé informácie, keďže vieme, ako sú tamojšie médiá ovplyvňované a kto ich vlastní, je veľmi dôležité dať im ten odkaz, že civilizovaný svet sa pozerá na to, čo robí vaša vláda, čo robí váš prezident a nesúhlasíme s tým.
A ak sa to k vám nevie dostať demokratickými prostriedkami, tak tým zákazom, tým múrom, ktorý robíme medzi nami demokraciou a vami, vám to dávame vedieť vo váš prospech. Lebo vy, občianska spoločnosť, kultúra, umelci, sa musíte zmobilizovať, aby ste, nechcem použiť slovo zlo, ale aby ste ten diktátorship, ktorý tam máte, zhodili, pretože toto ubližuje nie len vám, ale aj iným krajinám, akou je napríklad Ukrajina, kde kvôli tomu padajú obete a umierajú aj umelci, vaši kolegovia, tak ako športovci, kolegovia môjho muža, ktorí umierajú na Ukrajine a neumierajú v Rusku. Umierajú práve na Ukrajine. A z tej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. No ja som veľmi intenzívne počúval rozpravu, či už priamo v pléne, alebo teda cez televízor a snažím sa nejakým spôsobom urobiť resumé z toho, čo všetko odznelo. Aká by bola dokonalá ministerka podľa vás? Pravdepodobne taká, ktorá by v plnej miere napĺňala program Progresívneho Slovenska alebo taká, čo by nerobila nič a nechala všetko tak, ako bolo. Viete troška bolo také bizarné počúvať, keď napríklad kolega Hajko hovoril, no ja mám častokrát veľké výhrady voči niektorým rozhodnutiam Fondu na podporu umenia, ale nemôžem s tým nič urobiť, lebo to by bolo nedemokratické. To znamená, raz tu bol nejaký fond, vieme, že sú tam problémy, ale nemôžeme s tým urobiť nič, lebo to je ako prírodný zákon, ako Mojžišove desatoro vtesané do kameňa.
A keby sme náhodou niečo zmenili, no tak to už nebol by verejnoprávny, to už by bolo peklo, koniec sveta, armageddon.
Ja som tak rozmýšľal, ako to teda poňať, lebo bolo tu strašne veľa slovného balastu a existuje taký Husserl, má takú metódu epoché, je to fenomenológia, že vyzátvorkovať všetky tie balasty a ísť do podstaty vecí. Niektorí možno majú filozofiu alebo študovali, tak vedia o čom hovorím. Tak skúsim povedať tú esenciu.
Tá esencia je jednoznačná. Demokratické a správne bude iba vtedy, ak štát reprezentovaný ministerstvom kultúry nikdy a za žiadnych okolností nemôže mať kontrolu nad financiami, ktoré idú do kultúry. Vždy a z definície musia mať väčšinu občianske združenie, štát. A, a teraz prichádza tá pointa, každý jeden nominant štátu je trápny politický tajtrlík, nejaký politik, nejaký politruk, lebo v podstate nikto, kto je nominovaný ministerstvom, nemôže byť kompetentný, rešpektovaný človek. Ide o privatizáciu kultúry a podobné naozaj doslova drísty s prepáčením. Aká je realita? Realita je taká, že je veľmi dobre zapchávať si uši a nevidieť, a hlavne nesnažiť sa niečo meniť.
Rozprával som sa s vysokými úradníkmi ministerstva kultúry, ako to bude teda s tou polročnou alebo osemmesačným ochromením. Netreba tam žiadne negociácie s Bruselom. Protimonopolný úrad musí urobiť nejaké rozhodnutie, ktoré bude trvať maximálne v rádoch týždňov, možno týždeň je možno málo, ale nech je do mesiaca a všetko ďalej môže fungovať. Samozrejme, že je možnosť, že niektorí ľudia budú robiť rezistenciu, že tu bude nejaký pokus o sabotáž tohto zákona, ale však na to máme nejaké metódy a prostriedky a viete, mňa veľmi frustruje a uráža až, bol som tento týždeň v jednom médiu a sa ma tam pýtala taká prostoduchejšia redaktorka, že no ale to vlastne každý, kto je v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva, tak to je stranícky nominant? A ja som sa jej pýtal, riaditeľ Národného múzea, to stranícky nominant? Riaditeľka Slovenskej národnej galérie, to je stranícka nominantka? Riaditeľ Slovenského národného divadla je nominant stranícky? Áno, tak sú v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva, takže áno, ministerstvo ich menuje. Ale preboha, to nie sú žiadni straníci. Tí ľudia nemajú žiadne väzby na politické strany. Jednoducho zriaďovateľ tejto inštitúcie je ministerstvo a niekoho tam dá, a teraz každý, kto je menovaný okamžite biľagovaný, ociachovaný, že to je neviem kto. Ľudia sa boja ísť do funkcií, lebo náhodou budú, obeťou šikany mediálnej. Čo ste si to dovolili, slúžiť alebo pracovať, alebo rozvíjať svoje profesné znalosti a schopnosti pod touto vládou? To sme sa kde dostali?
Naozaj ma veľmi mrzí, tie príkre odsudky, ktoré tu boli, že každý, kto je takýmto spôsobom menovaný, že to je, že privatizuje, že skrátka tuná sa robí niečo, čo je neprijateľné a podobne. Miesto toho, aby si pýtali, tak dobre, ja si myslím, možno niekto to bude spochybňovať, ale v zásade po tej debate, ktorá tu bola v minulých dňoch a týždňoch, že nejaké problémy tu sú. Aspoň na tom sme sa hádam zhodli. Úplne sme sa nezhodli na tom, ako to riešiť. Samozrejme, akékoľvek riešenie, ktoré dáva táto ministerka, táto vláda, toto ministerstvo, je z definície zlé, lebo, lebo to dáva ona. Teraz je absolútna prezumpcia krivosti, podlosti, padoucníctva, alebo neviem, ako to nazvať, že každý nominant tejto vlády musí byť predovšetkým nekompetentný, lebo to z definície a druhá vec, že jediným jeho cieľom je robiť zle. No tak to je akože naozaj, ak vychádzame z takých predikcií, tak je to asi potom veľmi ťažké.
No poďme ešte k zopár ďalším veciam. Druhá veľká vec je televízia. Skúsme si zadefinovať, čo je to verejnoprávnosť. Už tu bolo strašne veľa o tom povedané, ale tak ja si skúsim takú vašu definíciu, verejnoprávnosť je do mrte tela slúžiť opozícii. Toto je asi vaša definícia. Tak v poriadku, ak to takto vnímate, tak sa asi nezhodneme. Dobre, bolo to teraz možno troška jemná hyperbola, ale v zásade, áno, je to tak, no tak akože, viete, zase odcitujem nejakých klasikov a zase troška nastavím zrkadlo nejakým ľuďom. Viete, vy z PS-ka, dobre, máte možno morálne právo kritizovať niektoré naše pokusy o navrátenie verejnoprávnosti, ale kto určite nemá, určite nemá, tak to sú kádeháci, a to sú saskári. Najbrutálnejší zásah voči verejnoprávnym médiám prišiel za ministra Krajcera.
Vtedy všetci a do nohy a v skrátenom legislatívnom konaní zrušili päťročné, päťapolročné mandáty Televíznej rady, Rozhlasovej rady, neskumulovali tieto veci do novej rady, tí ľudia mali legitimitu. Bez náhrady boli zrušení a vyhodení, rozpustení. A extrémne účelovým spôsobom boli spojené televízia a rozhlas, kde bol na čele rešpektovaný Štefan Nižňanský, celoživotný žurnalista, jednoducho preto, lebo nevyhovoval. Extrémne účelovo. Teraz mi demagóg písal, že no ale to sa oni vlastne museli spojiť kvôli ekonomike. Absolútna hlúposť. Tomu nemôže nikto uveriť. To je taká hlúposť. To je naozaj deti z materskej škôlky.
A už keď hovoríme teda o tom, ako pravicová opozícia si ctila slobodu slova, napríklad tým, že robila koncentráky na 28. poschodí. Škoda, že tu nie je ešte pamätník a autor povestného výroku, Fero Mikloško, nie dni a týždne, ale hodiny a minúty budú trvať, dokiaľ vykopeme Kapustu a spol. z televízie.
Predstavte si, že by ministerka prišla a povedala, nie dni a týždne, ale hodiny a minúty budú trvať, dokiaľ vykopeme napríklad Makaru z televízie. Čo by to bolo? To by bolo peklo. Koniec sveta. Rwanda by nám dávala demarše. Vtedy to bolo v poriadku.
Takže ten základný problém my a oni, ja to skúsim zadefinovať tak, ako vnímam tento model, že my, teda opozícia, sme samozvaní demokrati, my sami seba tak definujeme. A to, čo nám tu vládne, tak to sú nejakí podivní židojaštery, alebo ja neviem nejaké tvory, ktoré treba všetkými možnými prostriedkami denunciovať, likvidovať, vytláčať na okraj spoločnosti. My môžeme, lebo my sme, samozrejme, demokrati, nedemokratické metódy používať. Môžeme ich vypínať bez rozhodnutia súdu, všetky nepohodlné médiá. Môžeme stvárať, alebo kreovať koncentráky, kde na 28. poschodí pri piatich stupňoch Celzia internujeme 40 nepohodlných novinárov. My môžeme všetko, lebo my sme demokrati. My môžeme proti týmto podliakom robiť akékoľvek metódy, a oni to musia trpieť, lebo my sme ich nazvali, že sú nedemokrati. Nie je to veľká hyperbola, je to to, čo si mnohí ľudia myslia a takáto mentalita v nich prežíva. A keď sa niekto voči tomu ohradí, keď niekto dáva argumenty, keď má niekto pamäť a vie to zdokladovať, tak je ten zlý, je nedemokratický, je taký onaký. No ministerstvo kultúry... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán Michelko, vy ste povedali, že my sa vás snažíme, opozícia, vytlačiť na okraj spoločnosti. Ja vám chcem len povedať, že život mimo parlamentu aj život mimo ministerstva, nie je život na okraji spoločnosti. Aj mimo týchto hraníc spoločnosť existuje. Ja si práve myslím, že tu v parlamente, rovnako tak aj na ministerských stoličkách by mali byť tí najkompetentnejší. A práve preto nesúhlasím s vaším výrokom, keď hovoríte, že každý nominant tejto vlády je, podľa nás opozície, nekompetentný, to nie je pravda. Ale kompetencia nie je to jediné. Áno, napríklad o pani ministerke si myslím, že je nekompetentná v tej oblasti, ktorú momentálne zastáva. Ale máte mnohých ministrov, ktorí kompetentní sú. A možno je chybou, že sú kompetentní až natoľko, že sú všetkého schopní. Ja si myslím aj o pánovi premiérovi, že je veľmi kompetentný a veľmi schopný človek, ale horšie je, že všetkého schopný.
Taktiež ste povedali, že čokoľvek urobíte, je z princípu zlé len preto, že je koaličné. Nie je to tak. Ja si dovolím povedať, že veľmi pozitívne a veľmi dobré kroky pre kultúru spravil bývalý nominant SMER-u, ktorý zastával stoličku ministra kultúry a ktorého nápad fondov sme vlastne my opozícia tu bránili. A nebránili ho jeho tamojší kolegovia, ale my tu, ktorý chce prerobiť pani ministerka. A taktiež si myslím, že obsadil stoličku riaditeľa RTVS práve on veľmi schopným človekom, ktorý bol Václav Mika, a bol to pán Maďarič, o ktorom hovorím a ktorý bol, bol nominantom strany SMER.
A myslím si, že to bol jeden z tých naozaj lepších ministrov kultúry, ktorých sme mali a zostali po ňom aj pozitívne zmeny. Čiže nie je to tak, že by sme videli čierno-bielo koaličné a opozičné. Je to tak, že sa pozeráme na tie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, no chápem, že je piatok. Trochu to bolo také opustené, to vystúpenie, ale chápem, že už sme unavení všetci. Začali ste sumárom, ale nie je úplne presným, lebo teda ja by som zosumarizoval tak, že asi dvestokrát tu zaznelo slovo progresívne v tejto rozprave, ako keby sme odvolávali nejakého člena nášho ministerstva, alebo ja neviem čo. Hneď v druhej vete vášho vystúpenia tiež, takže táto posadnutosť progresivizmom, to by podľa mňa sa malo ocitnúť niekde v tom sumáre. A hovorili ste o tej kompetentnosti, ja sa k tomu vrátim, lebo sme sa o tom rozprávali aj pri, aj pri Fonde na podporu umenia.
Vy hovoríte, že my vás neoprávnene obviňujeme z nekompetentnosti. No ja si myslím, že bolo by to naozaj veľmi nefér, keby sme to od prvého dňa robili. Kompetentnosť si podľa mňa treba zaslúžiť, alebo že ten punc kompetentnosti. A my už tu máme osem mesiacov dôkazov toho, ako si predstavujete kompetentnosť, že máte obvineného človeka na čele Slovenskej informačnej služby, že máte pytliaka na čele národného parku, robíte čistky v štátnej správe, úradníkov, odborníkov, ktorí tam prišli za minulej vlády, ale na základe verejných, otvorených, transparentných výberových konaní, tak vyhadzujete jedného po druhom. Povedzte mi, aký je toto dôkaz o vašej kompetentnosti vládnuť, a akú dôveru máme mať, že teda ďalšie nominácie budú kompetentné?
Pán GTSÚ na ministerstve kultúry nevie, či Zem je plochá alebo guľatá. Povedzte mi, aký dôkaz o kompetentnosti to je, v rezorte kultúry. O tom sa idem naozaj rozprávať, či Zem je plochá alebo guľatá? No, čiže toľko k tej kompetentnosti.
Ja si myslím, že teda treba si ju, treba si ju zaslúžiť a nie len vyplakávať, keď vám vyčítame nekompetentné nominácie. A jedného sa ja bojím, ak takto kompetentne budete ďalej spravovať toto ministerstvo, Rada pre mediálne služby bude implementovať nariadenie o digitálnych službách, ktoré ma okrem iného bojovať aj proti dezinformáciám, už tam začal infringement, pretože sme v omeškaní.
Takže toľko ku kompetentnosti riadenia tohto rezortu, to by som si rád vypočul vysvetlenie, že prečo a čo preto pani ministerka robí, aby sme sa z toho dostali. Ďakujem.

Pán poslanec Michelko, jedna dobre mienená rada, ak ste prihlásený písomne do rozpravy a chcete hovoriť iba 10 minút, to neznamená že musíte hovoriť 20 minút, alebo ak chcete hovoriť 10 minút, tak sa odhlásite z písomnej rozpravy, potom sa prihlásite do ústnej a potom nestihnete dokončiť vetu, ak ste teda ešte nechceli pokračovať ďalej. Vôbec ste sa nemuseli odhlasovať a hovorili ste o tom, že niekto vás obviňuje z toho, že každý v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva je vraj stranícky nominant a tvrdíte, že to tak nie je. No, samozrejme, že to tak nie je, ale to akým spôsobom vy pristupujete k výkonu moci a konkrétne aj vy, aké zmeny legislatívne presadzujete, tým približujete ľudí v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva k straníckym nomináciám. Napríklad vaša novela zákona o múzeách a galériách, ktorá pôvodne mala umožniť vymenúvať nových riaditeľov bez výberového konania, našťastie sa to zmäkčilo, že síce výberové konanie bude, ale bez verejných vypočutí, ale aj tak takáto zmena posúva tých ľudí v inštitúciách alebo na čele inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva k straníckym nomináciám, lebo, lebo narúša to normálne výberové konanie. Rovnako možnosť odvolania riaditeľov múzeí a galérií bez uvedenia dôvodu posúva bližšie tieto funkcie k straníckym nomináciám. A povedali ste, že sme sa tu nakoniec zhodli, že nejaké problémy sú, asi ste mysleli na ten Fond na podporu umenia, tak ja najvážnejší problém, ktorý registrujem, je, že vami vedené vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov požiadalo o dotáciu na nejakú knihu, ktorú ste mysleli, že nedostane, dostalo tú dotáciu, no tak ste ju vydali a potom ste sa tu pohoršovali nad jej obsahom. No tak, to sú teda, to sú teda naozaj vážne problémy.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, ja chcem veľmi pekne poprosiť, keby sme mohli porovnávať porovnateľné. Ja rozumiem váš odkaz na rok 2011, kedy sa zlučovala Slovenská televízia a Slovenský rozhlas. A o tom sa môžme spolu rozprávať, čo sa vtedy dialo a čo to bolo za médium v tom čase. Ale súčasne k tomu priblížiť situáciu ohľadom novinára Kapustu, ktorého omilostil Mečiar, tak sa ako si povedzme potom, že kto to bol. Bývalý slovenský premiér Vladimír Mečiar, ktorému patrili aj niektoré právomoci prezidenta, rozhodol v stredu 28. októbra o udelení milosti redaktorovi STV Pavlovi Kapustovi. V rozhodnutí nariadil nepokračovať v policajnom preverovaní trestného činu ohovárania, z ktorého redaktora obvinil predseda SOP Rudolf Šuster pre niektoré reportáže odvysielané pred volebnou kampaňou a v jej priebehu. Jednalo sa o trestný čin ohovárania. Takže vy tu pripodobňujete súčasného redaktora Makaru k Pavlovi Kapustovi, ktorý bol omilostený pri trestnom stíhaní z trestného činu ohovárania. Vy tu pripodobňujete situáciu, ktorá sa diala v 90-tych rokoch, kedy aj noc dlhých nožov kritizoval Robert Fico, áno, áno, Robert Fico, ktorý z tohto obdobia mal výroky o potrebe kritických médií. No je to tak, proste Robert Fico sa nám zmenil. Ale vtedy vnímal veľmi, veľmi kriticky zásah do slobody médií. Vnímal to ako dôležitú súčasť demokracie a strážcu demokracie. A Slovensko sa dostalo do izolácie, vzhľadom na toto, čo sa dialo aj v Slovenskej televízii.
Takže potom skúsme porovnávať porovnateľné a ten odkaz na Rwandu, to som teda naozaj nepochopila.

Ďakujem za slovo.
Myslím si, že tá poznámka o tom, že to bolo mierne opustené, je taká dosť trefná. Také, čo treba ešte povedať je, že toľko strachu z liberalizmu počas tejto rozpravy, čo som tu videl aj od ešte predchádzajúcej rečníčky, som už dlho nevidel. No ale poďme ešte k veci teda, že keď chcete vyzátvorkovať a vytiahnuť to jadro, že o čom je dnešná rozprava, prečo navrhujeme odvolať Martinu Šimkovičovú z postu ministerky kultúry, žiaľ, z postu ministerky kultúry.
No tak preto, lebo nie že by boli problém nominanti všade, ale preto, že akí sú tí vaši nominanti. My očakávame istú jazykovú výbavu od ministra, istú úroveň, noblesu, listy, za ktoré sa nemusíme hanbiť. A nominantov, ktorí majú fundované názory a nie reči, za ktoré je ich treba poslať okamžite s hodinovou výpoveďou preč. Očakávame nejakú rovnováhu predsa v tom, keď vediete ministerstvo, že dáte priestor aj iným názorom, nie že budete betónovať svoje názory do základov ministerstva. A hľadať len to, aby ste ich presadili, a nehľadať to, čo je najlepšie pre kultúru, to, čo je najlepšie pre Slovensko. Betónovať svoje názory, to je také ľahké, ale je to zároveň aj lacné. Krásne to vidno na tom, a to je tiež dôvod, prečo odvolávame pani ministerku.
Pretože ona sa aj rozhoduje a aj si tvorí svoj názor z poloprávd, z dezinfonázorov, ktoré presádza a s ktorými ide, aj na základe ktorých ide meniť RTVS. Toto je to, čo my nechceme počúvať, my nechceme počúvať a dať väčší priestor dezinfoscéne.
My chceme mať objektívne spravodajstvo. Nie všade lepiť, že je to slovenské, a pritom je to také lacné, vlastné, názorové, my chceme mať objektívne, najlepšie pre Slovensko nájdené riešenia, názory pre kultúru. Takéhoto ministra chceme, takúto ministerku chceme, treba noblesu, a ktorá bude dávať priestor ľuďom, za ktorých sa nebude treba hanbiť.
Preto tu odvolávame, to je jadro tej zátvorky.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
No tak dobre, tak poďme dokončiť ten príbeh o televízii, ktorý načrtol pán poslanec Michelko a mnohí z vás v ňom pokračovali. Ten príbeh pokračoval po tomto svetovom výroku súčasného poslanca pána Mikloška asi tak, že po voľbách, keď tí, ktorí boli v opozícii, sa dostali do koalície, pokračovali takým spôsobom, že vzniklo v televízii 28. poschodie, takzvané koncentračné stredisko. Na to 28. poschodie boli nahnaní, nahnaní, všetci tí novinári, ktorí nevyhovovali, všetci tí, ktorí nevyhovovali názorovo, museli sedieť na tom 28. poschodí osem a pol hodiny, aby si teda splnili svoj pracovný čas, a strážil ich taký človek v takej modrej uniforme s pištoľou pri boku. Oni sa museli hlásiť a odhlasovať, keď išli na WC a ten človek ich sledoval, či náhodou nejdú niekde na schodište. Toto boli tí vaši predchodcovia, čo zaviedli túto demokraciu, o ktorej teraz vy hovoríte a kritizujete všetko to, čo sa v tej RTVS v súčasnosti deje. To malo nejaký príbeh toto všetko. A tí ľudia si to pamätajú, tí ľudia žijú, tým ľudom sa nikto neospravedlnil. Aj tí novinári starí, ktorí ešte žijú, a sú píšuci často, si pamätajú tieto veci a čakajú, čo táto doba prinesie.
Či aspoň niekto z vás, napríklad pán Mikloško, bohužiaľ, tu nie je, sa im ospravedlní a povie, že teda prepáčte, tak toto som asi prehnal. Lebo sedieť v koncentračnom stredisku ako v koncentračnom tábore a byť strážený človekom s ozbrojenou zbraňou za pásom, to je dámy a páni silná káva. A toto zažili tí novinári, ktorí boli takým, ako ste vy, nepohodlní.

Viete, ja si pamätám, pán Michelko, tú éru, keď novinári, ktorí vraj sedeli na 23. poschodí, robili odporné, nechutné svinstvá. Kapusta, Pogáčová, Fašírka, vtedy aj pán Jarjabek bol členom HZDS a vyhovovalo mu to, čo robili. Pravdová napríklad, tá trčala, no to bolo niečo neskutočné, ja si to obdobie pamätám, pretože sa ma to dotýkalo výsostne, to čo robili, to čo robili Mečiarovi nochsledi vtedy, bolo nechutné a vy chcete presne toto isté. Chcete presne, aby takí ľudia, ako boli HZDS, ako bol vtedy Jarjabek a vyhovovalo im tá televízia, tak takíto ľudia vtedy robili relácie, ktoré nemali s objektivitou nič spoločné. To bolo niečo nechutné, ako to tam Mečiar valcoval. A ja som tam bol vtedy, ja si to veľmi dobre pamätám, veľmi dobre si pamätám, ako tam chodili HZDS-áci ako aj pán Jarjabek po chodbách, ako sa tvárili v tom čase, akí boli veľkí králi, veď oni vlastnili televíziu, oni vlastnili STV-čko, oni si mohli robiť, čo chceli. A Kapusta a ďalší im išli po ruke.
A teraz, teraz ste to presne predviedli. Vy ste vôbec neobhajovali prácu pani ministerky, nemali ste čo obhajovať, ale vy ste presne rozprávali, ako chcete opäť ako Mečiar ovládnuť Slovenskú televíziu, RTVS. To bolo výborné, Michelko, vy ste to krásne ukázali, áno, a presne ste použili ačohentizmus, whataboutizmus, povedali ste, ako vtedy chudákov novinárov ste vyhodili.
Nikto nevyhodil nikoho. To boli nechutní Mečiarovskí nochsledi a keď si pozriete v archíve tie televízne relácie, tak vám musí byť z toho plytko. Musíte zvracať z tých novinárov, ktorí trčali Mečiarovi naozaj zo všadiaľ.
Takže toto vy chcete, Michelko, vy nechcete verejnú RTVS, vy nechcete verejnú prácu. Vy chcete, aby takí ako Kapusta sa vrátili a Danko mohol chodiť po chodbách... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
No, toto bolo úplne krása, presne sa to ukázalo, to, čo som vravel, v tejto chvíli bolo potvrdené. My sme samozvaní demokrati a my môžme používať na našich odporcov koncentráky. Teraz ste povedali presnú esenciu, čo si myslíte. My demokrati vás budeme dávať do koncentrákov. Mimochodom, neboli tam iba tvorcovia. Bola tam napríklad aj šéfka personalistiky a všetci tí koncentráčnici to vyhrali a hrubo nezákonné výpovede, televízia im musela vyplatiť potom odstupné, pretože to, čo robil, bolo v hrubom rozpore so zákonom. Pani Kolíková, nie iba Kapusta, 40 ľudí tam bolo. Viete si to predstaviť?
Kukan klamal v OSN, až sa červenali, dokonca Zolo Mikeš vtedy bol vykázaný, keď mu dal túto otázku, zaklamal, že žiadny koncentrák nie je. 28. poschodie. Absolútna hanebnosť.
A čo je podstatné, čo som chcel povedať? Toto bolo vtedy, je tu už iná generácia, posledný relikt je Fero Mikloško. Keď sa to dialo za KDHákov, vy, ktorí ste zriaďovali koncentráky, nám budete niečo vyčítať? To je nonsens. Keby my sme urobili koncentrák, tak je tu peklo, armageddon, sú tu stotisícové demonštrácie, ale my nie sme takí ako vy. Nie, my komunikujeme a my keď niečo robíme, vždycky podľa zákona a nie takýmto spôsobom. Teraz sa ukázala vaša mentalita, kádrovať, krágľovať, nadávať, ponižovať, absolútne neznesiete akýkoľvek iný názor a všetci, čo si myslia niečo iné, sú tí najväčší oplani. Krásne to bolo teraz povedané. Hovorca opozície jasne povedal, akí ste vy ľudia, čo si vy myslíte. Dobre, aj ľudia v opozícii sa hanbia za Pročka, dobre, tak musím to, beriem to troška späť, ale je to jednoducho presne to, čo som... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)