15. schôdza

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, vy ste sa vo svojom vystúpení pýtali otázky, ktoré, myslím, zaujíma veľa ľudí, veľa občanov, a mňa by rovnako zaujímalo presne, že na základe čoho teraz tie, tie návrhy, pretože nič sme nevideli, reálne žiadnu analýzu, žiadnu komparáciu s tým, ako to majú v zahraničí, ak teda hovorí niekto o zhoršení bezpečnostnej situácie na Slovensku, tak sme nič relevantné k tomu nevideli, ale v tých návrhoch naozaj tá logika chýba. Napríklad v tom, ako ste aj vy sa zamysleli nad tým, v čom je logika, že renta doživotná pre premiéra by mala zlepšiť bezpečnostnú situáciu. To snáď sa nemusíme tu o tom ani baviť, že to absolútne žiadnu logiku nemá. A nemá to ani žiadny, žiadny súvis.
Ale jednu otázku ste položili v zmysle tej komparácie so zahraničím, tak napríklad v Rakúsku, v Nemecku, a písal o tom aj pán ombudsman, že teda keby sme sa len inšpirovali týmito dvoma krajinami, kde berú právo na zhromažďovanie za veľmi dôležité a ako jedno so základných ľudských práv a výdobytok demokracie, tak práve napríklad v Nemecku aj v Rakúsku dohliada nad dodržiavaním alebo na tom, aké reštrikcie v rámci práva na zhromažďovanie budú uplatnené, ústavný súd. Nie je to ani v kompetencii exekutívy, teda vlády, nie je to ani v kompetencii nejakej samosprávy, komunálu, tak ako sa to snažia v tejto novele zákona presadiť súčasná naša vládna koalícia. A vieme veľmi dobre, že s tým má aj samotná samospráva problém, pretože, samozrejme, v súvislo alebo v spojení s tými pokutami, ktoré im hrozia v prípade, že rozhodnú o nejakom zhromaždení, a potom sa im povie, že to zhromaždenie nemalo byť vykonané, dostanú pokutu, tak, si myslím, že radšej budú dávať zamietavé stanoviská.

Pani poslankyňa Remišová.

Ďakujem, pán poslanec Hlina, aj za tú úvahu, pokiaľ ide o protesty pred Bonaparte alebo protesty pred vilou v košickom parku, pretože naozaj to nebolo štandardné bývanie, v podstate nepoznám premiéra na celom svete, ktorý by býval v dome daňového podvodníka, odsúdeného daňového podvodníka, takže to nebolo štandardné obydlie premiéra, to bol jednoducho byt daňového podvodníka, ktorý bol následne aj odsúdený a ktorý obral Slovenskú republiku a občanov Slovenskej republiky o desiatky miliónov eur. A myslím si, že občania Slovenskej republiky majú právo protestovať proti tomu, aby ich premiér, ktorý reprezentuje krajinu, v takomto dome býval.
Mimochodom, aj z toho dôvodu podporujem, aby najvyšší ústavní činitelia mali svoje vlastné bývanie, aj predseda parlamentu, aj premiér, aj prezident, aby sme nemuseli byť svedkami takých, nechcem povedať, neštandard je veľmi, veľmi jemné slovo, ako napríklad premiér, ktorý býva v byte daňového podvodníka. To by sa nemalo stať, takže áno, nech majú normálne štátom platené obydlie, dôstojné.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hlina.

Ďakujem pekne.
Ono naozaj že v zásade, podľa z histórie, že také silnejšie protesty, ak také, že čo zaznamenali vôbec, bolo, niečo znamenali, tak môže byť ten protest v tom mestskom parku v Košiciach a protesty Bonaparte. Len tam sú okolnosti, hej, že okolnosti, ktoré niečo o tom hovoria.
Ja si dovolím tvrdiť, že vy v zásade nedokážete spraviť, a to hovorím so skúseností, naozaj ich mám dosť, v zásade neviete spraviť protest pred normálnym domom normálneho politika. Viete, ak je niečo normálne, že je to neni to, nekole to oči, neni to, ja neviem, v rozpore so zákonmi, je to vydokladovateľné, je to, má to nejakú logiku nadobudnutia, v zásade neviete. Možno viete urobiť prvý, že si tam neženiete svojich, ktorým buď nejako motivujete, hej, ale to bude také trápne, hej, to bude také trápne, také akože hrozno, hej, hrozno ľudí, strapec ľudí, ktorých nemôže novinár sa pýtať, že prečo tam vlastne sú, lebo keby sa niekto preriekol, tak povedal, povie, že lebo mi to zaplatili, hej. Ale už druhý-, tretíkrát ich tam nedostanete, hej. Čiže naozaj že toto sú také, by som povedal, že veci, ktoré sa môžu udiať, ale aby sme my neoklieštili, na mňa ide z toho obava, hej, že mať problém upozorniť na to, že niekto si postaví niekde nejakú zrúdu, nevieme z čoho, nevieme za čo, v rozpore so všetkým, že budete mať problém tam vôbec ísť a na to poukázať.
To mne príde ako trošku, ako teda... My, čo sme, my sme tu všetci vďaka demokracii. Aj pán Danko, aj pán Žiga, všetci môžme vďačiť demokracii, že sme tu, a mali by sme si ceniť aj ten uholný kameň tej demokracie a ten hovorí, že máte právo názoru a máte právo zhromaždenia.
Ďakujem

Posledným vystupujúcim v rámci písomnej rozpravy je pán poslanec Dostál

Vážený pán minister... (Krátka pauza. Rečník sa rozhliada po predsedníctve parlamentu.)
Vážený pán minister, vážený pán spravodajca a vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som povedal pár slov k návrhu na skrátené legislatívne konanie, k tzv. lex atentát. A to, o čom by sme mali hovoriť, nie je to, čo si myslíme o atentáte na premiéra Roberta Fica, ten musí každý normálny človek odsúdiť a myslím, že každý normálny človek ten atentát odsúdil ako niečo absolútne neprijateľné a ničím neospravedlniteľné, niečo, kde sa nemá hovoriť žiadne ale. V šoku bola celá krajina a všetci slušní ľudia, všetci slušní a normálni ľudia želajú pánovi premiérovi skoré uzdravenie.
A táto rozprava ale nie je o tom, že čo si myslíme, kto spôsobil tú polarizáciu a ten nárast nenávisti v spoločnosti, kto nesie za to akú časť zodpovednosti, a, samozrejme, že každý má tendenciu vidieť to z tej svojej strany, predstavitelia koalície tu niekedy vystupujú tak, že, že to opozícia, to médiá, to mimovládne organizácie, pričom aj normálnu kritiku a akúkoľvek kritiku na, na, na ich adresu vnímajú ako šírenie nenávisti a prehliadajú, že oni, oni sami, ich ľudia a ich priaznivci, šíria nenávisť v oveľa širšom merítku. A tu by som len takú drobnosť povedal, ilustratívnu, lebo vystúpil s tým niekoľkokrát pán spravodajca, pán poslanec Gašpar, keď hovoríme tu o tom, že návrhom zákona sa má zasiahnuť do zhromažďovacieho práva, tak asi tri krát, minimálne trikrát dnes povedal, že jediný, komu sa tu zasiahlo do zhromažďovacieho práva bol Robert Fico ako predseda opozičnej strany, keď bol v decembri 2021 odvedený políciou pred protestom, a že to je jediné narušenie zhromažďovacieho práva. No nie je to tak! Mne bolo zhromaždovacie právo narušené podobným spôsobom, mimochodom, tiež som skončil v cele, 12 a pol roka pred Robertom Ficom, organizoval som alebo spoluorganizoval som protesty proti porušovaniu ľudských práv v Číne počas návštevy čínskeho prezidenta. A zhromaždenie, ktoré som zvolal, bolo zakázané obcou, súd konštatoval, že v rozpore so zákonom, potom Ústavný súd skonštatoval, že v rozpore so zákonom, a moje práva boli porušené aj zo strany súdu, lebo nerozhodol do troch dní, ako to predpokladá zákon, ale až, až po mesiaci, a na samotnom zhromaždení, ktoré sa konalo, čínski agenti alebo ľudia nazvážaní čínskou ambasádou napádali slovenských demonštrantov a slovenská polícia, ešte nebol pán poslanec Gašpar vtedy prezidentom, ale už bol v polícii dávno, pán minister Kaliňák bol, bol vtedy vtedy minister vnútra. Slovenská polícia sa tomu prizerala, a prípadne keď sa tí tí slovenskí demonštranti bránili, no tak ich zobrala, a teda medzi tými, keď som sa do takejto jednej zápletky priplietol, tak aj ja som v putách odišiel z toho, z toho námestia, nebol som vtedy líder parlamentnej opozície ako pán Fico, ale bol som opozičný politik mimoparlamentný a tiež bolo moje zhromažďovacie právo narušené, takže nie je to tak, že iba Robertovi Ficovi niekto narušil zhromažďovacie, zhromažďovacie právo.
A posledná vec, ktorú chcem povedať, že by nemala byť táto rozprava, by nemala byť o tom, že čo si myslíme o samotnom obsahu toho návrhu zákona, o tom máme hovoriť, hovoriť v prvom čítaní. Ale je dôležité poukázať, poukázať na to, že aj v tom návrhu sú nejaké problémy, lebo keby neboli problémy, tak možno aj tá debata k skrátenému legislatívnemu konaniu by bola výrazne, výrazne stručnejšia, a ako povedzme pán poslanec Mikloško upozornil, sú tam aj ustanovenia alebo minimálne jedno ustanovenie, ktoré je vyložene gumenné a umožňuje obmedziť zhromažďovacie právo alebo zasiahnuť doňho zásadným spôsobom.
A v normálnej situácii, áno, o tom by sme mali hovoriť v prvom čítaní, mali by sme o tom hovoriť v druhom čítaní a aj medzi prvým a druhým čítaním, ako tu povedal pán minister Kaliňák. Len ak medzitým prvým a druhým čítaním budú iba hodiny alebo niekoľko málo dní, no tak veľmi sa o tom hovorí a veľmi ťažko sa, sa prichádza k nejakému kompromisu alebo riešeniu problému, na ktorý, na ktorý keď povedzme opozícia alebo médiá, alebo mimovládne organizácie, alebo verejný ochranca práv, alebo generálny prokurátor, alebo Súdna rada upozornia, tak v normálnom legislatívnom procese je na to priestor, je priestor o tom, o tom diskutovať, a, samozrejme, že koalícia nemusí akceptovať do bodky všetko, ako, ako opozícia povie, ani nie je pravdepodobné, je skôr výnimočné, keď opozícia priamo by schválila nejaký opozičný pozmeňujúci návrh, ale niekedy pod vplyvom tej kritiky, ktorá zaznie v prvom čítaní v neskrátenom legislatívnom konaní, tak opozícia si pripraví nejakú zmenu, ktorá aspoň čiastočne rieši ten problém, na ktorý opozícia upozornila. V skrátenom legislatívnom konaní je to veľmi ťažko predstaviteľné.
A preto si myslím, že je úplne legitímna diskusia zo strany opozície, či sú, alebo nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie. A, a to, že sme všetci zhrození z atentátu, ktorý bol spáchaný na pána premiéra Fica, neznamená, že nemáme diskutovať o tom, či sú, alebo nie sú naplnené dôvody na skrátené legislatívne konanie, a myslím si, že aj z vystúpení ostatných kolegov a kolegýň z opozície je zrejmé, že sa domnievame, že tie dôvody na skrátené legislatívne konanie, ako ich predpokladá zákon o rokovacom poriadku, naplnené nie sú. Atentát na premiéra krajiny, samozrejme, je mimoriadna okolnosť, je to bezprecedentná okolnosť, ale to neznamená, že máme rezignovať na diskusiu o tom, že či naozaj sú ohrozené takým spôsobom základné práva a slobody alebo bezpečnosť, že je potrebné zasahovať do vážnych zákonov zásadným spôsobom, lebo ten zásah do zákona o zhromažďovacom práve bude zrejme jeden z najvýz... najvýraznejších, a čo sa týka, čo sa týka obsahu, asi najdôležitejší od roku 1990, keď bol ten zákon, zákon schválený. A hovoríme o jednom zo základných politických práv.
A zopakujem to, čo som už povedal v niekoľkých faktických poznámkach. Áno, je možné zasahovať aj do základných práv a slobôd, je to možné a robiť iba spôsobom, ktorý, ktorý predpokladá ústava, ale práve preto, že je tak citlivá vec, tak by sa tak nemalo diať v skrátenom legislatívnom konaní, ale v normálnej diskusii, v ktorej sa môžu vyjadriť poslanci pokojne a z ktorej sa môže vyjadriť aj verejnosť. Už teraz tu máme vyjadrenia zo strany Súdnej rady, zo strany, zo strany Generálnej prokuratúry, zo strany verejného ochrancu práv aj k skrátenému konaniu, aj k samotnému obsahu, takže ak ideme robiť zásahy do tak vážnych vecí, ako je napríklad právo pokojne sa zhromažďovať, nemali by sme tak robiť v skrátenom legislatívnom konaní.
A je evidentné, že v tom návrhu sú veci, ktoré ani vzdialene neprešli okolo tých dôvodov, ktoré sú na skrátené legislatívne konanie, napríklad tá už niekoľkokrát spomínaná renta pre premiéra, čo je opäť legitímna téma na, na diskusiu, akým spôsobom sa má Slovenská republika postaviť k ľuďom, ktorí zastávajú dôležité verejné, verejné funkcie alebo najdôležitejšie ústavné funkcie, lebo to teda nie je bežná verejná funkcia, ani premiér, ani predseda parlamentu, ale s dôvodmi na skrátené legislatívne konanie to nemá vôbec nič, a dokonca to nemá nič, ani, ani s bezpečnosťou ústavných činiteľov.
A ani tie iné časti návrhu zákona, o ktorých budeme hovoriť, o ktorých budeme hovoriť v prvom čítaní a potom v druhom čítaní a v tom, v tom krát... a medzitým v tom krátkom priestore medzi prvým a druhým čítaním, keď schválite skrátené... alebo návrh na skrátené legislatívne konanie, nie sú také, že ak nebude schválený tento zákon, tak existuje tu nejaká bezprostredná hrozba, ktorej schválenie tohto zákona môže zabrániť, lebo naozaj prichádza leto, keď, keď pravdepodobne aj politický život trochu utíchne.
Neverím tomu, že slovenské bezpečnostné orgány, polícia, tajné služby, ochranka nie sú schopné ochrániť predstaviteľov vlády na, na výjazdových zasadnutiach vlády, ktoré tu boli avizované na najbližšie, najbližšie týždne. A keď ideme zasahovať do dôležitých zákonov, ktoré upravujú činnosť polície, tajnej služby, základné práva občanov, tak to máme robiť po zrelej úvahe, v skrátenom legislatívnom konaní sa zrelá úvaha v tak dôležitých veciach a v tak rozsiahlom rozsiahlej matérii robiť nedá.
Ďakujem.

Ďakujem. Ešte raz pripomínam, že rokujeme o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie. Skôr, než sa teda opýtam... pokračujeme v rozprave. Aha, ešte sú dve faktické.
Pán poslanec Mikloško

Pán poslanec Dostál, vy ste sa dotkli tej mojej poznámky, že ten jeden odsek je veľmi umelý. To rozširovanie, kedy je možno zakázať teda zhromaždenie, tam sú tri body.
Prvé dva sú konkrétne. Prvý, keď je to pred domom nejakého politika, druhý, keď sa majú zraziť dve proti... protirečiace si skupiny, a tretí je naozaj gumený. Ja chápem, že proste život sa nedá vo všetkých stránkach uchopiť tak, aby, aby sme vymenovali všetky situácie, na ktorých môžeme zakázať.
Ale práve v tom je to nebezpečenstvo, v tej nejasnosti je to nebezpečenstvo, že sa to môže zneužiť nielen v prospech tých, ktorí chcú zneužiť tú demonštráciu, ale i v prospech tých, ktorí chcú ju zakázať. A preto podľa mňa tento paragraf je ne... ne... proste nevylepšiteľný a jediná možnosť je dať ho preč. A potom nech život ukáže, kedy ďalšie situácie sú také, že môžeme zakázať teda demonštráciu. Ale dneska v tej všeobecnosti tam môžete, každý, kto je pri moci, tam môže vložiť to, čo je. Teraz nemyslím len moc politickú na najvyššej úrovni, ale rovnako obecnú a aj policajnú.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál, často pri diskusii o tom, či má, alebo nemá byť skrátené legislatívne konanie, lebo naozaj táto vláda ho dáva veľmi často pri rôznych zákonoch, zaznieva protiargument, podľa mňa vecný a aj vecne správny, že veď aj naša vláda, keď my sme boli vo vláde, podávala veľmi často konania v skrátenom legislatívnom konaní, teda zákony v skrátenom legislatívnom konaní, čo je, samozrejme, pravda, ale treba povedať, že tam bola mimoriadna okolnosť, to bol konkrétne covid a tieto zákony sa týkali vlastne práva opatrenia okolo covidu.
A, samozrejme, mimoriadna okolnosť je, ako ste správne povedali, určite aj atentát na premiéra krajiny, o tom nie je debata. Ale teraz, keď zrovnávame tieto dve situácie, chcem pripomenúť váženým koaličným poslancom, ktorí vtedy boli v opozícii a boli tu s nami, ako nahlas protestovali, keď boli takéto zákony podávané, a že boli sčasti vypočutí. Konkrétne mnou. Pamätám si, ako ja sama ako členka koalície som kritizovala, keď niektoré zákony boli podávané, síce boli nutne podávané v sk... alebo mali opodstatnenie, podávané že boli skrátene, ale povedali sme, že aspoň teda niekoľko dní na to nechajme, nech si to môžu tí opoziční politici pozrieť. A to bolo vyslovene zo zákonných dôvodov podané, podané správne v skrátenom konaní. A keď koalícia, keď naša koalícia vtedy neposlúchla tento prísľub, ktorý, ktorý sme dali, tak ja si pamätám, ako predsedníčka zdravotníckeho výboru ja som prikročila ja až k tomu, že som odmietla otvoriť zdravotnícky výbor, a zablokovala som tým rokovanie celého parlamentu a muselo sa čakať do ďalšieho dňa, aby si to stihli všetci naštudovať. Toto bol férový prístup. A ja som to naozaj robila z presvedčenia, že je to správne preto, lebo keď niečo robíme rýchlo, môžeme tam urobiť chyby. Bez ohľadu teraz na vecnosť.
Keď nenájdete silu, kolegovia, začať od seba, tak sa nikdy nič nezmení.