15. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, skúsim teda procesnú stránku, sme v SLK. Veľa z toho tu už bolo povedané. Možno skúsim niečo nové, čo dáva nejaký zmysel, aby zaznelo. Samozrejme, na úvod mi dovoľte povedať, že to, čo sa stalo, je tragédia. Nemalo sa to stať a prajem úprimne skoré uzdravenie. Ale v tej reakcii vlastne čo nastalo, tak je to také rozpačité a nemám z toho nejaký, že taký zvláštny pocit mám z toho.
A ak sa to niekoho dotkne, tak sa ospravedlňujem, ale skúsim to na takom porovnaní urobiť, lebo raz sa stala nejaká tragédia, že zabili nejakého taxikára v Bratislave, to si pamätám. A vyšlo o dva dni nato, že stanovisko nejakej asociácie taxikárov, že treba, aby bolo menej taxikárov. A mne to prišlo také zvláštne cynické, hej, že proste reakcia tej asociácie bola v tom, aby bolo menej taxikárov na tú... Oni dôvodili, že sa to pletie... Čiže trošku mi to tak dáva taký, tú pachuť z toho, že áno, že využijeme túto tragédiu na to, aby sme si teda niečo tam dali, že sa to v tom nejakom oblaku, v tej hmle, ľahšie prepašuje, hej. Za normálnych okolností by sme to tam asi nevedeli dať. A to je už tá často spomínaná renta, ale ja to znovu len poviem v kontexte toho SLK, nie v kontexte mäsa, akože... vecného, lebo to sa budem snažiť v tom prvom čítaní, ale... lebo to naozaj nedáva, že ak už teda vravíte, že renta, čo, ja si myslím, že teda je čudné, nedáva to zmysel ani logiku.
Možno len krátko, to, čo som sa snažil v tej faktickej povedať, že pri priemerovi... pri premiérovi to naozaj nedáva logiku, aby mal rentu, lebo potom premiér sa má starať o to, aby krajina fungovala, aby generovala HDP, aby sa generovali príjmy, aby bolo z čoho vyplácať dôchodky. A keď premiérovi poviete, že vlastne nie je naviazané, či krajina bude fungovať, tak mu dávate vlastne šancu, že možno sa tak nebude správať, hej, lebo je mu jedno, či bude Slovenská sociálna poisťovňa vyplácať, alebo mať na dôchodky, lebo on má rentu zabezpečenú. Nie je to vôbec smart. Hej, je to také, také čudné. Čiže ja by som kľudne teda nechal.
A podľa mňa premiérom môže byť človek, ktorý si dokáže na seba zarobiť a mal by si na seba dokázať zarobiť. Pokiaľ si za premiéra zvolíme človeka, ktorý bude behať po úradoch práce (povedané so smiechom), tak je to aj našou vizitkou. A prísne vzaté, sa to asi netýka teraz pána premiéra, hej. A to je to, že čo dáva ten zmysel, prečo to hovorím v tom kontexte toho skráteného legislatívneho, lebo nič sa také nedeje. Ešte stále je premiérom či? Dávam otáznik, či sa ide niečo meniť. Takže tento dôvod naozaj určite nie je.
A potom to, čo tu bolo spomínané, a ja sa toho dotknem, lebo je to taká moja bytostná vec. Ja už demonštrujem, odkedy sa dalo. (Povedané so smiechom.) Naozaj ja som už demonštroval ešte v ’86. na našej strednej škole v Liptovskom Mikuláši, za komunistov, kde som bol zvolený ako prvý predseda, lebo sme zvrhli takú esem... SZM-áčku a zvolili mňa, a no... Ale proste mám k tomu taký vzťah a považujem to za taký kľúčový parameter toho, že máte to právo. Ja si to strašne cením, to právo protestovať. Ohromným spôsobom si ho cením. Dáva mi zmysel aj môjho... Ako tá sloboda mi dáva zmysel pre moje konanie, hej, že mám slobodu protestovať. Čiže a podľa mňa idete vysoko, idete ďaleko a nepáči sa to teda nielen mne, ale aj z viacero, z viacerých úst to zaznelo, že hýbete s kameňom uholným. Naozaj hýbete s kameňom, ktorý sa nehýbal od ’90. roku, lebo to bol jeden z prvých zákonov, lebo asi sa hýbal a nehýbal sa v tom základnom parametri, hej, že, že kde sa môžte zhromaždiť a ako sa a prečo sa vlastne môžte zhromaždiť. Naozaj tu by som bol veľmi opatrný.
A znova v kontexte toho, že sme v skrátenom, tak len poviem, že nič také sa hrozné nedeje. Ide leto a my to tu budúci týždeň rozpustíme (povedané so smiechom), budeme utekať, čo nám nohy budú stačiť, na dovolenky a nikto sa tu nechystá stanovať niekde na námestí, aspoň o tom neviem. A ani neni taká nejaká atmosféra, čiže viete, že nič také neni, že teraz to expresne treba riešiť. To je vec, ktorá akože kľudne na ten september mohla počkať, že sme sa mohli, a teda vyvažovať a navažovať naozaj na mikroskopických, jak sa to povie, tie váhy, miligramoch.
Mňa by naozaj zaujímala taká komparácia toho, že kde inde v tých krajinách na západ od nás, ma z tohto pohľadu interesuje, na východ nie, ako to robia alebo ako majú toto upravené, že či my náhodou nejdeme urobiť takú akože parametrickú zmenu. Hej, že my teraz začneme a teraz povieme, že môžte sa síce zhromaždiť, tu jeden kolega predo mnou od nás z opozície, môžte sa zhromažďovať, ale nie pred obydlím. A ja som si nie celkom si istý, či my neotvoríme takú akože skrinku, že teraz pred obydlím, potom za mesiac niekto príde s geniálnym nápadom, že ani nie pred firmou. A potom niekto príde ešte s ďalším geniálnejším nápadom, že ani nie pri, ja neviem, pri stromoch a potom, viete, a nakoniec zistíte, že môžete demonštrovať iba v Petržalke, niekde taká vyhradená, kde bude taký hyde park, a iba tam môžete a nikde inde v Bratislave, lebo tak sa vlastne slovutní poslanci uzniesli, že to je pre demokraciu, úplne stačí.
Čiže bojím sa trošku toho, že načneme a nebude nám to dosť, a pridáme. A ja, ja, prísne vzaté, viete, to, tak ťažko sa to vníma, to obydlie, ale poviem, ale ešte by som povedal, že naozaj by ma zaujímalo, či aj v Nemecku alebo ako to upravujú inde.
A tu by som bol taký trošku aj skrz slovenské reálie tiež opatrný... á, dobre, ja som bol asi prvý, kto urobil reštaur... demonštráciu, ja som ich urobil desiatky, stovky. A prvý, ktorý som urobil, ale viete, ja som urobil protest v mestskom parku v Košiciach pred objektom, ktorý mal slúžiť na rekreáciu. No vzhľadom na okolnosti, ktoré tu boli a sú, v ňom býval aj Pavol Paška. Ale viete, že naozaj to bol objekt v mestskom parku, neskolaudovaný, neurčený na bývanie, za podivných procesov, podivných financií. A podľa mňa dajme pozor, že...
A potom boli ešte také silnejšie protesty, bol Bonaparte a to tiež nie je nejaký skvostný príbeh nejakého, viete, že cnostnej stavby, kde teda ľudia sú pohoršení, že niekto tam prišiel. Bonaparte je postavené v rozpore so všetkým, s územným plánom, so všetkým, čo existovalo, tam sa to lámalo na kolene všetko, hej. Tam malo byť, viete, vraziť bytovku medzi, dobre, niekto možno povie, že Hlina má na tom osobne... Áno, mám na tom osobný záujem, lebo my tam máme dom. My sme z toho domu videli na celú Bratislavu, ale prišli tam hulváti... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

167.
Pán poslanec Hlina, chcem vás poprosiť, aby ste vyjadrovali ku skrátenému legislatívnemu konaniu, k meritu veci môžete potom v prvom alebo v druhom čítaní.
Ďakujem.

... takže a nakoniec tam vidím Bonaparte.
Čiže čo tým chcem povedať? Že dajme pozor, že či takým skonštatovaním, že pred obydlím sa to nemá, či my vlastne nevytvoríme precedens, že nakoniec si niekto ani pred obydlím, ktoré nevie vydokladovať, na čo ho nadobudol, za čo ho nadobúdal, že či je v rozpore, alebo nie je v rozpore so stavebnými zákonmi, s územnými plánmi, a bude zakázané tam na to vôbec upozorňovať.
A preto je dôležité to jemne merať, jemne a citlivo to vyhodnocovať a na to je dobrý čas. A to leto nám môže na to slúžiť. Ide obava, na mňa ide, pardon, za výraz z toho, že ideme do tohto uholného kameňa demokracie takto ako buldozérom. Ide na mňa z toho obava, takže toľko som chcel k tomu povedať, áno, že čas je niekedy dobrý lekár a trošku vychladnú aj rozumy, aj emócie, aj všetko, čo s tým súvisí, a vzhľadom aj plus by mohli naťahať, nejaký taký data mining si urobiť, že nadolovať nejaké informácie, že ako kde inde to robia a ako kde inde sa s tým vysporiadavajú.
Tým nerozporujem, že sú tam možno nejaké ustanovenia aj v tomto predloženom návrhu, ktoré majú zmysel z pohľadu expresnosti, hej, a teraz v tom skrátenom niekde byť. Nevylučujem, že také sú, ale toto som si dovolil vytiahnuť tieto dva ustanovenia, ktoré mne nejaký zmysel k tomu, aby to bolo v skrátenom legislatívnom konaní, nedávajú, a bližšie teda skúsim povedať v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky.
Ako prvá pani poslankyňa Bittó Cigániková.

Alojz, ja veľmi chcem oceniť, teda a povedať to tu, ten štýl prejavu tvoj, mám to veľmi rada aj tie tvoje protesty mám rada, lebo je to tvrdé, ale je to, si, si jednoducho rovný chlap, ktorý priamo veci pomenuje, ale teda pri všetkej slušnosti.
Zaujalo ma, že si tak zamýšľal, že akú dáva, že, že nedáva zmysel a logiku, že teraz kolegovia z koalície si idú zavádzať rentu pre premiéra doživotnú alebo zakazovať zhromaždenia a ďalšie veci, o ktorých sme hovorili, že to idú teraz robiť, že, že, ešte aj v skrátenom konaní, že to nedáva logiku, no, no dáva, ich logika je, že môžu, a naozaj to tak je. Môžu, lebo, lebo jednoducho voliči na to nereagujú, a toto nedáva logiku.
A ja, ja som si povedala, že ja to už budem hovoriť nahlas, že ja sa nečudujem, že to robia, keď môžu a keď nijako to nemení to postavenie a pohľad na koalíciu, že sa to neodzrkadľuje, ale ja sa čudujem tým voličom, že nevidia, keď si niekto postaví kampaň, alebo, alebo svoje predošlé pôsobenie na tom, že je proti zvyšovaniu platov napríklad aj poslancov a ústavných činiteľov a potom prvé, čo urobí, si nielen zvýši platy, ale ešte aj zavedie rentu, ešte doživotnú a ešte aj v skrátenom konaní.
A...(Povedané so smiechom.) A správne sa pýtaš, že prečo v skrátenom, na to sme tu nepočuli ani raz odpoveď, no ale opäť odpoveď je, a prečo by to vlastne nerobili, však nič sa nedeje, voliči tejto krajiny sú s tým v pohode, oni ich znova zvolia, a to teraz bez ohľadu na to, s čím súhlasím, nesúhlasím.
Ja, samozrejme, nebudem za to hlasovať a tiež sa mi nepáčia ani ten spôsob skráteného konania, ani ten obsah ako samotný, ale najviac, čo sa mi nepáči, je, že v tejto krajine, ako by to, že hovo... robí niečo iné, ako hovoril, nemá žiadnu hodnotu.

Poslanec Mikulec.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, vy ste sa vo svojom vystúpení pýtali otázky, ktoré, myslím, zaujíma veľa ľudí, veľa občanov, a mňa by rovnako zaujímalo presne, že na základe čoho teraz tie, tie návrhy, pretože nič sme nevideli, reálne žiadnu analýzu, žiadnu komparáciu s tým, ako to majú v zahraničí, ak teda hovorí niekto o zhoršení bezpečnostnej situácie na Slovensku, tak sme nič relevantné k tomu nevideli, ale v tých návrhoch naozaj tá logika chýba. Napríklad v tom, ako ste aj vy sa zamysleli nad tým, v čom je logika, že renta doživotná pre premiéra by mala zlepšiť bezpečnostnú situáciu. To snáď sa nemusíme tu o tom ani baviť, že to absolútne žiadnu logiku nemá. A nemá to ani žiadny, žiadny súvis.
Ale jednu otázku ste položili v zmysle tej komparácie so zahraničím, tak napríklad v Rakúsku, v Nemecku, a písal o tom aj pán ombudsman, že teda keby sme sa len inšpirovali týmito dvoma krajinami, kde berú právo na zhromažďovanie za veľmi dôležité a ako jedno zo základných ľudských práv a výdobytok demokracie, tak práve napríklad v Nemecku aj v Rakúsku dohliada nad dodržiavaním alebo na tom, aké reštrikcie v rámci práva na zhromažďovanie budú uplatnené, ústavný súd. Nie je to ani v kompetencii exekutívy, teda vlády, nie je to ani v kompetencii nejakej samosprávy, komunálu, tak ako sa to snažia v tejto novele zákona presadiť súčasná naša vládna koalícia.
A vieme veľmi dobre, že s tým má aj samotná samospráva problém, pretože, samozrejme, v súvislosti alebo v spojení s tými pokutami, ktoré im hrozia v prípade, že rozhodnú o nejakom zhromaždení, a potom sa im povie, že to zhromaždenie nemalo byť vykonané, dostanú pokutu, tak, si myslím, že radšej budú dávať zamietavé stanoviská.

Pani poslankyňa Remišová.

Ďakujem, pán poslanec Hlina, aj za tú úvahu, pokiaľ ide o protesty pred Bonaparte alebo protesty pred vilou v košickom parku, pretože naozaj to nebolo štandardné bývanie, v podstate nepoznám premiéra na celom svete, ktorý by býval v dome daňového podvodníka, odsúdeného daňového podvodníka, takže to nebolo štandardné obydlie premiéra, to bol jednoducho byt daňového podvodníka, ktorý bol následne aj odsúdený a ktorý obral Slovenskú republiku a občanov Slovenskej republiky o desiatky miliónov eur. A myslím si, že občania Slovenskej republiky majú právo protestovať proti tomu, aby ich premiér, ktorý reprezentuje krajinu, v takomto dome býval.
Mimochodom, aj z toho dôvodu podporujem, aby najvyšší ústavní činitelia mali svoje vlastné bývanie – aj predseda parlamentu, aj premiér, aj prezident –, aby sme nemuseli byť svedkami takých, nechcem povedať, neštandard je veľmi, veľmi jemné slovo, ako napríklad premiér, ktorý býva v byte daňového podvodníka.
To by sa nemalo stať, takže áno, nech majú normálne štátom platené obydlie, dôstojné.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hlina.