15. schôdza

Ďakujem.
Pán poslanec Dostál, prosím.

Ďakujem.
Ja by som sa chcel vyjadriť k tej časti vystúpenia pána poslanca Jarjabka, keď musel nanovo čítať ten pozmeňujúci návrh a potom sa už nemohol nemohol vyjadriť. Tak to len ukazuje, ako nelogicky je napísaný zákon o rokovacom poriadku. Už samotný ten fakt, že v rámci vystúpenia sa nečíta pozmeňujúci návrh a potom sa odôvodňuje, ale číta sa paragrafové znenie až na záver, je nelogické. Lebo teda nikdy sa to takto nerobilo, až do roku 2016 do tej slávnej horalkovej novely vtedajšieho pána predsedu Národnej rady, pána Danka, keď sa obmedzil čas vystúpenia na 20 a 10 minút v rozprave. A teda keďže niekedy čítanie pozmeňujúceho návrhu trvá aj dlhšie, tak sa tam to vyčlenilo, že poslanec môže hovoriť 20 minút, ale potom povie, že koniec a už sa nezapočítava čas čítania pozmeňujúceho návrhu, a môže teda čítať koľko chce.
Teraz sme v režime § 29a, teda v situácii, keď bol určený čas na rozpravu a aj čítanie toho pozmeňujúceho návrhu sa započítava do času, ktorý, ktorý je určený na rozpravu. Čiže to nemá vôbec žiadnu logiku, ale áno, nie je nikde napísané, že keď sa ide podľa § 29a, je obmedzený čas na rozpravu, tak nemá sa postupovať podľa § 29, kde sa hovorí, že najprv poslanec vystúpi, odôvodní pozmeňujúci návrh a až potom na záver ho prečíta.
Takže, bohužiaľ, máme zle napísaný zákon o rokovacom poriadku, ale myslím, že za tú horalkovú novelu hlasoval aj pán poslanec Jarjabek, ktorý teraz už ani sa nebude môcť znova prihlásiť, čo je teda škoda, lebo viacerých z nás by zaujímalo, že akým spôsobom by odôvodnil to, čo navrhol a vyjadril sa k celému zákonu.

Ďakujem.
Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Ja možno len takú poznámku, že trošku z toho ide taká obava, že najdlhšie slúžiaci poslanec v tomto parlamente, ak sa nemýlim pán Jarjabek, 30 ročný, má také vážne medzery v tom, že ako veci fungujú. A prípadne na námietku, že to je čerstvé. Nie je to až také čerstvé, lebo ako bolo povedané, že v 2016 sa to menilo, to je nejakých 8 rokov.
To je doba, ktorá by si zaslúžila pozornosť, alebo že máte dosť času na to, aby ste sa na nejaké zmeny prichystali. Takže z toho ide na mňa obava, lebo vládnuť by nám mali tí, ktorých ľudia zvolia a ľudia by mali zvoliť tých najlepších z nás, hej, a tí by potom mali nám vládnuť. A my by sme mali mať taký kľud, že teda je to v poriadku a vláda je v dobrých rukách.
Nuž aj tuná nám vládna koalícia dokazuje, že, že má vážne a naozaj vážne rezervy v tom. Vie robiť mocenský zásah typu obmedziť diskusiu, ale nezvládne to procesne, kde vlastne tie minúty, ktoré si nadelila, vlastne ani nebude môcť využiť. Tak aj ja budem sa cítiť nedostatočne informovaný o pozícii najsilnejšej vládnej strany k tomuto dosť závažnému problému, hej, čo myslím, že chápeme, tomu, tejto normalizácii RTVS.
Takže treba sa to doučiť.

Ďakujem.
S reakciou na faktické pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne.
No v konečnom dôsledku som si skrátil skrátené konanie. Ak dovolíte, no proste stalo sa. Ja som považoval za logické a pán Dostál má v tomto úplne pravdu, čo teda málokedy s ním súhlasím, ale teraz áno. Ja som považoval za logické, komentovať paragrafové znenie s nejakým zdôvodnením, a vtedy by sme sa dostali aj k zhruba všetkým tým veciam a boli by sme trošku ďalej. No, áno, pravda je taká, akonáhle poviete, to, čo som povedal, rozprava skončila a zdôvodňovanie v tej chvíli neexistuje.
Takže áno, skrátil som si skrátené konanie a budem sa snažiť ešte nejako vnútiť faktickými poznámkami do tejto rozpravy, aby som k mnohým veciam mohol teda rozprávať, aj o tých, čo sú napríklad v tom pozmeňujúcom návrhu. Ale za najpodstatnejší ja považujem, že teda budeme mať aj riaditeľa Slovenskej televízie, aj riaditeľa Slovenského rozhlasu, pokiaľ, samozrejme, tento návrh prejde. Ale na to ste sa nepýtali.

Ďakujem veľmi pekne a ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Pročko.

Milé kolegyne, milí kolegovia, milý pán predseda, veľavážená pani ministerka, chcem sa ešte raz ospravedlniť za ružové šaty a za delfínikov. Nemyslím si, že by to bolo nejaké urážajúce, ale ospravedlňujem sa. Opakujem, pán kolega Hlina používa rovnaké výrazy a mne sa to veľmi páči, pán Hlina. Takže pokračujte. Nebojte sa, nikto vás nebude dehonestovať.
Tento vládny zákon, ktorý predkladá strana SNS, je presne taký, ako predviedol pán Jarjabek tu v úvode. Chaotický. Môžem zvýšiť trošku hlas? Koľko? Ukážte mi. Aby sa neurážali z PS-ka. Koľko? Toľko? Dobre. Ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.) Trošku tichšie. Dobre. Ďakujem. Viete, oni toto presne chcú, oni kľud, mier, budeme, veď preboha, veď poďme zmierenie. Pročkovi treba rozbiť hlavu, je dementný, senilný, starý. Veď toto je to také milé, príjemné, toto robme. Buďme, nechajme, nech chodí na dovolenky. Veď takto budeme pracovať. Danko bude určovať, kto tu bude a kto nebude. Takéto rozpravy majú.
No, ja nie som taký. Ja nie som taký. Ospravedlňujem sa Progresívnemu Slovensku. Nie som taký, nechodím na obed s Huliakom, nechodím na pivo s poslancom, ktorý nám trhal káble, ani s ním nepijem. Ja tu v rozprave, to, čo rozprávam, tak ako rozprávam, tak aj žijem, tak sa aj správam. Čestne a spravodlivo. Nekšeftujem, nechodím, nevybavujem s rôznymi poslancami, vzadu s Tarabom a ďalšími, veci. A toľko som chcel povedať ku sebe. To, že niekedy mám emóciu a zvýšim hlas, tak sa ospravedlňujem, zvýšim ten hlas. Ale taká istá je pani Bihariová, škoda, že tu nie je, pretože mne sa jej vystúpenia páčia.
Ale chcem vám povedať, že o čom je tento zákon, priatelia. Tento zákon je presne o tomto. (Rečník si páskou prelepil ústa.) A presne a dokonca, a dokonca, toto sú oni, oni sa neprihlásia do do rozpravy, ale budú vás vyrušovať. O tomto je ten zákon. Chcú nám, nielen nám, ale hlavne novinárom zalepiť ústa.
Táto vládna koalícia vie, ako je dôležité, umlčať pravdu. Táto vládna koalícia vie, ako je dôležité, aby sa v verejnoprávnej televízii nehovorilo o tom... pani Jaurová, toto nie je, keby trošičku ma nevyrušovali, toto môže byť? Keď vyrušujú? Dobre. Tak vyrušujte. Ne, ne, vyrušujte kľudne. Vy môžte, pán Dubéci, veď vy ste predseda, vyrušujte kľudne. Toto nie je nevhodné, pani Jaurová. Toto je vhodné. Nie, nie v pohodičke.
Vyrušujte, pán Dubéci, kľudne vyrušujte, kľudne, kľudne. Ďakujem. V pohodičke.
Ďakujem, pán Dostál. Ďakujem veľmi pekne. Bolo mi povedané, aby sme sa správali teda kultivovane, pani Jaurovou, tak teda, poprosím teda, aby sme naozaj kultivovane nechali kolegu rozprávať a nevyrušovali ho.
Táto vládna koalícia veľmi dobre vie, že novinárov treba umlčať. Veľmi dobre vie táto vládna koalícia, že novinári sú tí, ktorí svojou prácou spĺňajú kritéria najprísnejšieho kontrolovania politikov. A v RTVS sú takí novinári, ktorí to robia. Ale nielen v RTVS. A musím spomenúť nebohého novinára Kuciaka, ktorého dali zavraždiť kvôli tomu, že si svoju robotu robil poctivo. Kto ho dal zavraždiť, nám, verím, pán premiér povie, pretože aj vo svojom vystúpení, ktoré mal v televízii po streľbe naňho, povedal, že ešte nie je vyšetrená vražda Kuciaka, kvôli ktorej on musel odstúpiť. Tak ja som hlboko presvedčený a ja ho prosím, prosím pána premiéra Roberta Fica, aby konečne povedal, kto dal zavraždiť Kuciaka. Pretože pán premiér vo svojom vystúpení povedal, že on povie a vie, že raz sa ľudia dozvedia, kto zavraždil Kuciaka. Tak ja prosím a vyzývam premiéra Slovenskej republiky, aby to konečne povedal, kto zavraždil Kuciaka.
Áno, sú to novinári, ktorí nielen kontrolujú, nielen informujú, ale naozaj svojou robotou majú prispievať k čistote, k čistote demokracie a politiky, pretože politik kontrolovaný novinármi, no to je normálna vec. Lenže tento zákon je o tom, že tu sú politi... teda novinári, ktorí sú, no to, čo rozprával tuná vedľa mňa sediaci pán Michelko o novinároch, alebo čo rozpráva Jarjabek o novinároch, a čo rozpráva premiér Slovenskej republiky Robert Fico o novinároch, nemá so slušnosťou nič spoločné. Označovať ich za hyeny, za špiny, za slovenské prostitútky, ale len preto, lebo informujú pravdivo o tom, čo sa tu deje. Krásny príklad, krásny príklad je Robert Fico, ktorý bol v televízii Markíza a moderátor Kovačič ho usvedčil z klamstva. Usvedčil. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka Michal, podpredseda NR SR
Nechajme, prosím, pán poslanca dokončiť svoje vystúpenie.
Poprosím vás o kľud v sále.
Pán poslanec, pokračujte.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne.
Jasne, že nie. Pozrite, aha, hore Huliak, tamto minister bývalý, jak sa volá? Richter. Hore Jarjabek. To je, to je tá politická kultúra. Vyrušujú, vyrušujú, hučia. Toto je, toto je tá a potom, potom príde Blaha a keď to, keď náhodou niekto z nás niečo povie, tak povie, neprovokujte, nevyrušujte. Neprovokujte, nevyrušujte.
Tak. Poďme ďalej.
Robert Fico, Robert Fico je krásny príklad toho, ako mu vadí práca novinárov. V spomínanej televízii Markíza ho usvedčil Kovačič z toho, že Robert Fico klamal. Čo spravil Robert Fico? No už nikdy nepríde do televízie Markíza.
A toto sa dialo a deje aj v Slovenskej televízii, v RTVS. Nie je pravda, čo vám tu tvrdia, že oni nedostávajú priestor, že sú, že moderátori sú jednostranní. No keď prídem niekde do televízie a dostanem otázku, tak na tú otázku odpovedám, ako ja chcem. A v televízii Markíza povedal Šutaj Eštok, že on nebude odpovedať, že on bude na otázky odpovedať, ako on chce, veď to je normálne a správne. Je to tak, odpovedajte, ako chcete, určite, samozrejme. Už vyrušuje aj Danko. (Povedané s pobavením.) Však ale ten je, to je jasné, to je, to je kandidát na predsedu Národnej rady, ktorý tu chodí a vyrušuje, lebo on to chce robiť inak. Ale k nemu sa ešte vrátim, k nemu sa ešte vrátim. To, čo sa tu deje teraz? Viete, čo by spravil Blaha? Jak by ich, jak by ich poslal niekam? Ďakujem. Ďakujem, pán Šimečka.
Škoda, že pani Jaurová nepovie, že by ste mali pracovať, aby všetci boli, aby všetci, aby sa tu slušne správali všetci, aby tu naozaj bola tá kultúra, o ktorej hovorila aj pani poslankyňa Jurík. Takže idem ďalej. Skrátili nám legislatívnu, skrátili nám legislatívne konanie, legislatívnu rozpravu a namiesto toho, aby sa naozaj správali kultivovane a slušne, tak pozrite, čo robia. Vyrušujú. Ešte aj ten čas, ktorý nám zobrali, ešte aj v tom čase vyrušujú. Ešte aj v tom čase robia toto, čo robia. Oni sa naozaj nevedia správať ako normálni, normálni politickí oponenti.
A tie ich, tie ich, no poď, pokračuj, veď choď, veď vráťte mu čas. My, ja som si s vami nepotykal, s ani jedným z nich. Rozumiete? A vykrikujú. Viete, čo by robil Blaha? Viete, čo by robil Blaha? Ako by mňa upozorňoval a ostatných? Katastrofa.
Čiže ideme, ideme ďalej. Novinári majú kontrolnú funkciu a naozaj nielen informačnú.
Ideme hlasovať pán, pán, pán Šimečka? Dobre, tak ja teda skončím, lebo, a budem pokračovať potom, pretože prišli, prišli, ešte chcem dopovedať, kým budete tlieskať, ešte chcem dopovedať, že teraz, keď zatlieskajú, teraz, keď zatlieskajú, tak si zatlieskajú k tomu, že naozaj sa nevedia slušne správať.
Ďakujem. (Potlesk.)

vymazať rámček

Ďakujem, pán poslanec.
Vyhlasujem teraz krátku prestávku, po ktorej bude nasledovať hlasovanie.
Ďakujem pekne.
(Prestávka.)