15. schôdza

Ďakujem pekne.
Ja možno len takú poznámku, že trošku z toho ide taká obava, že najdlhšie slúžiaci poslanec v tomto parlamente, ak sa nemýlim pán Jarjabek, 30 ročný, má také vážne medzery v tom, že ako veci fungujú. A prípadne na námietku, že to je čerstvé. Nie je to až také čerstvé, lebo ako bolo povedané, že v 2016 sa to menilo, to je nejakých 8 rokov.
To je doba, ktorá by si zaslúžila pozornosť, alebo že máte dosť času na to, aby ste sa na nejaké zmeny prichystali. Takže z toho ide na mňa obava, lebo vládnuť by nám mali tí, ktorých ľudia zvolia a ľudia by mali zvoliť tých najlepších z nás, hej, a tí by potom mali nám vládnuť. A my by sme mali mať taký kľud, že teda je to v poriadku a vláda je v dobrých rukách.
Nuž aj tuná nám vládna koalícia dokazuje, že, že má vážne a naozaj vážne rezervy v tom. Vie robiť mocenský zásah typu obmedziť diskusiu, ale nezvládne to procesne, kde vlastne tie minúty, ktoré si nadelila, vlastne ani nebude môcť využiť. Tak aj ja budem sa cítiť nedostatočne informovaný o pozícii najsilnejšej vládnej strany k tomuto dosť závažnému problému, hej, čo myslím, že chápeme, tomu, tejto normalizácii RTVS.
Takže treba sa to doučiť.

Ďakujem veľmi pekne.
No v konečnom dôsledku som si skrátil skrátené konanie. Ak dovolíte, no proste stalo sa. Ja som považoval za logické a pán Dostál má v tomto úplne pravdu, čo teda málokedy s ním súhlasím, ale teraz áno. Ja som považoval za logické, komentovať paragrafové znenie s nejakým zdôvodnením, a vtedy by sme sa dostali aj k zhruba všetkým tým veciam a boli by sme trošku ďalej. No, áno, pravda je taká, akonáhle poviete, to, čo som povedal, rozprava skončila a zdôvodňovanie v tej chvíli neexistuje.
Takže áno, skrátil som si skrátené konanie a budem sa snažiť ešte nejako vnútiť faktickými poznámkami do tejto rozpravy, aby som k mnohým veciam mohol teda rozprávať, aj o tých, čo sú napríklad v tom pozmeňujúcom návrhu. Ale za najpodstatnejší ja považujem, že teda budeme mať aj riaditeľa Slovenskej televízie, aj riaditeľa Slovenského rozhlasu, pokiaľ, samozrejme, tento návrh prejde. Ale na to ste sa nepýtali.

Milé kolegyne, milí kolegovia, milý pán predseda, veľavážená pani ministerka, chcem sa ešte raz ospravedlniť za ružové šaty a za delfínikov. Nemyslím si, že by to bolo nejaké urážajúce, ale ospravedlňujem sa. Opakujem, pán kolega Hlina používa rovnaké výrazy a mne sa to veľmi páči, pán Hlina. Takže pokračujte. Nebojte sa, nikto vás nebude dehonestovať.
Tento vládny zákon, ktorý predkladá strana SNS, je presne taký, ako predviedol pán Jarjabek tu v úvode. Chaotický. Môžem zvýšiť trošku hlas? Koľko? Ukážte mi. Aby sa neurážali z PS-ka. Koľko? Toľko? Dobre. Ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.) Trošku tichšie. Dobre. Ďakujem. Viete, oni toto presne chcú, oni kľud, mier, budeme, veď preboha, veď poďme zmierenie. Pročkovi treba rozbiť hlavu, je dementný, senilný, starý. Veď toto je to také milé, príjemné, toto robme. Buďme, nechajme, nech chodí na dovolenky. Veď takto budeme pracovať. Danko bude určovať, kto tu bude a kto nebude. Takéto rozpravy majú.
No, ja nie som taký. Ja nie som taký. Ospravedlňujem sa Progresívnemu Slovensku. Nie som taký, nechodím na obed s Huliakom, nechodím na pivo s poslancom, ktorý nám trhal káble, ani s ním nepijem. Ja tu v rozprave, to, čo rozprávam, tak ako rozprávam, tak aj žijem, tak sa aj správam. Čestne a spravodlivo. Nekšeftujem, nechodím, nevybavujem s rôznymi poslancami, vzadu s Tarabom a ďalšími, veci. A toľko som chcel povedať ku sebe. To, že niekedy mám emóciu a zvýšim hlas, tak sa ospravedlňujem, zvýšim ten hlas. Ale taká istá je pani Bihariová, škoda, že tu nie je, pretože mne sa jej vystúpenia páčia.
Ale chcem vám povedať, že o čom je tento zákon, priatelia. Tento zákon je presne o tomto. (Rečník si páskou prelepil ústa.) A presne a dokonca, a dokonca, toto sú oni, oni sa neprihlásia do do rozpravy, ale budú vás vyrušovať. O tomto je ten zákon. Chcú nám, nielen nám, ale hlavne novinárom zalepiť ústa.
Táto vládna koalícia vie, ako je dôležité, umlčať pravdu. Táto vládna koalícia vie, ako je dôležité, aby sa v verejnoprávnej televízii nehovorilo o tom... pani Jaurová, toto nie je, keby trošičku ma nevyrušovali, toto môže byť? Keď vyrušujú? Dobre. Tak vyrušujte. Ne, ne, vyrušujte kľudne. Vy môžte, pán Dubéci, veď vy ste predseda, vyrušujte kľudne. Toto nie je nevhodné, pani Jaurová. Toto je vhodné. Nie, nie v pohodičke.
Vyrušujte, pán Dubéci, kľudne vyrušujte, kľudne, kľudne. Ďakujem. V pohodičke.
Ďakujem, pán Dostál. Ďakujem veľmi pekne. Bolo mi povedané, aby sme sa správali teda kultivovane, pani Jaurovou, tak teda, poprosím teda, aby sme naozaj kultivovane nechali kolegu rozprávať a nevyrušovali ho.
Táto vládna koalícia veľmi dobre vie, že novinárov treba umlčať. Veľmi dobre vie táto vládna koalícia, že novinári sú tí, ktorí svojou prácou spĺňajú kritéria najprísnejšieho kontrolovania politikov. A v RTVS sú takí novinári, ktorí to robia. Ale nielen v RTVS. A musím spomenúť nebohého novinára Kuciaka, ktorého dali zavraždiť kvôli tomu, že si svoju robotu robil poctivo. Kto ho dal zavraždiť, nám, verím, pán premiér povie, pretože aj vo svojom vystúpení, ktoré mal v televízii po streľbe naňho, povedal, že ešte nie je vyšetrená vražda Kuciaka, kvôli ktorej on musel odstúpiť. Tak ja som hlboko presvedčený a ja ho prosím, prosím pána premiéra Roberta Fica, aby konečne povedal, kto dal zavraždiť Kuciaka. Pretože pán premiér vo svojom vystúpení povedal, že on povie a vie, že raz sa ľudia dozvedia, kto zavraždil Kuciaka. Tak ja prosím a vyzývam premiéra Slovenskej republiky, aby to konečne povedal, kto zavraždil Kuciaka.
Áno, sú to novinári, ktorí nielen kontrolujú, nielen informujú, ale naozaj svojou robotou majú prispievať k čistote, k čistote demokracie a politiky, pretože politik kontrolovaný novinármi, no to je normálna vec. Lenže tento zákon je o tom, že tu sú politi... teda novinári, ktorí sú, no to, čo rozprával tuná vedľa mňa sediaci pán Michelko o novinároch, alebo čo rozpráva Jarjabek o novinároch, a čo rozpráva premiér Slovenskej republiky Robert Fico o novinároch, nemá so slušnosťou nič spoločné. Označovať ich za hyeny, za špiny, za slovenské prostitútky, ale len preto, lebo informujú pravdivo o tom, čo sa tu deje. Krásny príklad, krásny príklad je Robert Fico, ktorý bol v televízii Markíza a moderátor Kovačič ho usvedčil z klamstva. Usvedčil. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka Michal, podpredseda NR SR
Nechajme, prosím, pán poslanca dokončiť svoje vystúpenie.
Poprosím vás o kľud v sále.
Pán poslanec, pokračujte.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne.
Jasne, že nie. Pozrite, aha, hore Huliak, tamto minister bývalý, jak sa volá? Richter. Hore Jarjabek. To je, to je tá politická kultúra. Vyrušujú, vyrušujú, hučia. Toto je, toto je tá a potom, potom príde Blaha a keď to, keď náhodou niekto z nás niečo povie, tak povie, neprovokujte, nevyrušujte. Neprovokujte, nevyrušujte.
Tak. Poďme ďalej.
Robert Fico, Robert Fico je krásny príklad toho, ako mu vadí práca novinárov. V spomínanej televízii Markíza ho usvedčil Kovačič z toho, že Robert Fico klamal. Čo spravil Robert Fico? No už nikdy nepríde do televízie Markíza.
A toto sa dialo a deje aj v Slovenskej televízii, v RTVS. Nie je pravda, čo vám tu tvrdia, že oni nedostávajú priestor, že sú, že moderátori sú jednostranní. No keď prídem niekde do televízie a dostanem otázku, tak na tú otázku odpovedám, ako ja chcem. A v televízii Markíza povedal Šutaj Eštok, že on nebude odpovedať, že on bude na otázky odpovedať, ako on chce, veď to je normálne a správne. Je to tak, odpovedajte, ako chcete, určite, samozrejme. Už vyrušuje aj Danko. (Povedané s pobavením.) Však ale ten je, to je jasné, to je, to je kandidát na predsedu Národnej rady, ktorý tu chodí a vyrušuje, lebo on to chce robiť inak. Ale k nemu sa ešte vrátim, k nemu sa ešte vrátim. To, čo sa tu deje teraz? Viete, čo by spravil Blaha? Jak by ich, jak by ich poslal niekam? Ďakujem. Ďakujem, pán Šimečka.
Škoda, že pani Jaurová nepovie, že by ste mali pracovať, aby všetci boli, aby všetci, aby sa tu slušne správali všetci, aby tu naozaj bola tá kultúra, o ktorej hovorila aj pani poslankyňa Jurík. Takže idem ďalej. Skrátili nám legislatívnu, skrátili nám legislatívne konanie, legislatívnu rozpravu a namiesto toho, aby sa naozaj správali kultivovane a slušne, tak pozrite, čo robia. Vyrušujú. Ešte aj ten čas, ktorý nám zobrali, ešte aj v tom čase vyrušujú. Ešte aj v tom čase robia toto, čo robia. Oni sa naozaj nevedia správať ako normálni, normálni politickí oponenti.
A tie ich, tie ich, no poď, pokračuj, veď choď, veď vráťte mu čas. My, ja som si s vami nepotykal, s ani jedným z nich. Rozumiete? A vykrikujú. Viete, čo by robil Blaha? Viete, čo by robil Blaha? Ako by mňa upozorňoval a ostatných? Katastrofa.
Čiže ideme, ideme ďalej. Novinári majú kontrolnú funkciu a naozaj nielen informačnú.
Ideme hlasovať pán, pán, pán Šimečka? Dobre, tak ja teda skončím, lebo, a budem pokračovať potom, pretože prišli, prišli, ešte chcem dopovedať, kým budete tlieskať, ešte chcem dopovedať, že teraz, keď zatlieskajú, teraz, keď zatlieskajú, tak si zatlieskajú k tomu, že naozaj sa nevedia slušne správať.
Ďakujem. (Potlesk.)

vymazať rámček

Ďakujem pekne.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, ja by som vám chcel len pripomenúť, že pred takmer dvoma rokmi Národná rada Slovenskej republiky prijala novelu zákona, ktorou zadefinovala paliatívnu starostlivosť. My sme pri tejto príležitosti zorganizovali konferenciu o paliatívnej starostlivosti, ktorá aktuálne prebieha v priestoroch Národnej rady, konkrétne na hrade, v priestoroch parlamentného inštitútu.
Všetci ste srdečne pozvaní v prípade, že máte záujem sa ho, sa jej zúčastniť. Sú to dve časti, druhá časť začína od 13-tej do 14-tej hodiny.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Ja si dovolím pripomenúť členom výboru pre financie a rozpočet, rokovanie bude o 13-tej hodine v miestnosti 31.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Takisto pripomínam členom ústavnoprávneho výboru, 13.00 h zasadnutie v zasadačke.

Budeme, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 278. Spoločná správa výborov má tlač 278a.
Pani ministerku máme v sále.
Pozerám sa, pána spravodaj... a máme pána spravodajcu, pán poslanec Mažgút je spravodajca.
V rámci rozpravy ešte s reakciou, teda s faktickou poznámkou pán poslanec Šipoš.
(Reakcia z pléna.)
A Vy ste nedokončili, aha, pardon. Dobre. Takže pokračovať v rámci rozpravy bude vystúpením pán poslanec Pročko.
Nech sa páči.
(Ruch v sále.)

(Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, tlač 278.)

Takže milé kolegyne a kolegovia, ešte raz.
Táto vládna koalícia vie, ako je dôležité umlčať pravdu. Vedia, prečo to majú urobiť a vedia, ako to majú urobiť. To, čo tu predviedol pán Jarjabek vo svojom vystúpení, je jasný dôkaz toho, ako chaoticky nielen tento zákon pripravili, ako k tomu pristupujú. Nebudem rozprávať o tom, že pán Jarjabek je tu naozaj dlhé roky a mohol by vedieť, ako tento proces prebieha. Ale spomenul som pána Jarjabka aj preto, lebo jeho vystúpenia na adresu novinárov sú veľmi, veľmi nepríjemné, veľmi, veľmi ubližujúce. A práve oni sú to, ako aj pán Jarjabek, aj koaliční poslanci, vláda, ministri, ktorí rozprávajú o novinároch, že sú prostitútky, že sú to, že sú to hyeny politické, že slúžia politikom. Ale len tí novinári, ktorí píšu o tom, píšu pravdu o tom, čo táto vládna koalícia robí.
Novinári, ktorí sú z Infovojny alebo novinári z TV bývalej Slovan, Peťko a Maťka, ktorí si pozývajú do svojich relácií dezinformátorov. Ľudí, ktorí šíria hoaxy, ktorí šíria klamstvá, tak to je, to je čistá katastrofa. Ja len chcem taký jeden príklad. Viete, v tých televíziách, v tých, v tej Infovojna a tieto ďalšie hoaxové televízie, sa šírili také klamstvá aj o pandémii.
A oni chcú napríklad, aby sa tam šíril verejný, aby sa tam šírili správy, ktoré sú aj alternatívne.
Sám pán autor tohoto pamfletu, pán Machala, povedal, že Zem je plochá, a toto by sa malo predsa v Slovenskej televízii o tomto rozprávať. Ja, ja mám takú jednu krásnu vec, ktorú mi poslal jeden môj kolega. Človek, ktorého si veľmi vážim. Povedal, že ak môžem, Jozef, mám iba dve veci, že povedz, prosím ťa, že v zákone a Charte je napísané, že pilierom demokracie a humanizmu nie je to trhovisko, ale vyváženosť neznamená, že v diskusii o holokauste sedí jeden deportovaný a jeden z SS.
To je, viete, to je tak, ako naozaj oni si to predstavujú, tú, tú terajšiu SVTR alebo tú novú ich televíziu spôsobom, že naozaj sa tam bude uverejňovať všetko.
To znamená, že keď na školách učíme Pytagorovu vetu, alebo keď na školách učíme históriu, tak mala by sa tá história inak prezentovať. A ja, ja si to nemyslím. Ja som práve opak pravdou, že by sa práve malo hovoriť o tom, že Zem nie je plochá a takíto ľudia, ktorí toto tvrdia, by nemali byť pri, ani pripustení do verejného priestoru, aby sa tam šírili takéto hoaxy.
Čiže tvrdia o novinároch, naši politici z koalície, že sú to hyeny, politické prostitútky.
Ale tí iní, napríklad aj ten Bombič, ku ktorému chodí aj Šutaj Eštok, ku ktorému chodia, tak ten, ten, to je super, to je, to je super človek. Takí môžu byť.
(Rečník sa otočil smerom k predsedajúcim.)
Počuli ste ho? Čo je? To je ten, čo päsťami bil Igora Matoviča odzadu. Čo je? Čo chceš? Ja si môžem robiť, čo chcem! Ja som ten čo, čo si robí, čo chce. Namiesto toho, aby povedal, prepáčte, vyrušujem vás, pán Pročko, sadol si. Čo je?
A Vaľová vykrikuje zase. Vaľová, Vaľová. Čiže rozprávajú, rozprávajú, keby Vaľová takto, keby som kričal ako Vaľová, tak už tuná, Pročko, nevyrušujte, ale Vaľová môže vykrikovať, čo chce.
Rozprávajú, že Zem je plochá a poďme s tým do Slovenskej televízie. Neskutočné! Najväčším ich, jedným z tých najväčších argumentov je, že sme spolitizovali, že sme spolitizovali verejnoprávnu televíziu, lebo sme zrušili koncesionárske poplatky.
Ja osobne som absolútne súhlasil s návrhom SaS a bol som veľmi rád, že ho predložili. Pretože koncesionárske poplatky aj podľa mňa by občania nemali platiť. Občania by mali mať verejnoprávnu televíziu zadarmo! Opak je pravdou. Štát, štát musí dať verejnoprávnej televízii peniaze. Oni povedali, že sme spolitizovali RTVS.
No, spolitizovali ju oni, pretože zobrali im peniaze a povedali, že ak nebudete robiť to, čo my chceme, tak vám žiadne peniaze nedáme. Zákon by mal jasne stanoviť, že verejnoprávna televízia dostane toľkoto a toľkoto peňazí, a tie peniaze ešte sa budú vďaka inflácii, budú sa zvyšovať a navyšovať.
Toto je to spravodlivé pre vás, milí občania, ja nechcem, aby ste platili koncesionárske poplatky, nech máte tú verejnoprávnu televíziu zadarmo, a je to správne. Len oni tvrdia, že je to spolitizované. Je to klamstvo a je to lož.
Je to lož! Práve oni to spolitizovali tým, že, že povedali, no, viete čo, my vám nedáme, my vám dáme menej peňazí a keď nebudete poslúchať, tak vám dáme ešte menej peňazí.
To, že idú spolitizovať oni verejnoprávnu televíziu, je neodškriepiteľný fakt. Rada, nová rada bude voliť riaditeľa televízie. Áno, riaditeľ televízie sa volil aj tu a bolo naozaj po širokej dohode všetkých strán a väčšina, väčšina si teda toho riaditeľa zvolila. Ale teraz, priatelia, to vymysleli ešte rafinovanejšie. Ešte sofistikovanejšie.
A tvrdia, že tá rada bude vlastne, to je taká čestná a charitatívna organizácia, tá rada, že to nemá obdobu.
Do rady, do rady, ktorá má mať deväť členov, tak, priatelia, troch členov, štyroch členov vymenúva a odvoláva minister kultúry Slovenskej republiky. Ministerka, štyroch členov ministerka, hej?
Z toho troch členov rady vymenuváva a odvoláva z radu odborníkov z oblasti médií, autovízií a tak ďalej, a tak ďalej a jedného ministerstvo financií. Ale vlastne veď to je vláda, vlastne politici určia, politici určia, vládni politici, nie parlament, určia, kto bude, ktorí štyria tam budú. No a piatich členov rady odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Takže piatich zase dodajú politici. Piatich dodá táto koalícia a vidíte, ako sa to tu deje, nemajú žiadny problém. Takže deväť členov, ktorých, ktorí budú voliť riaditeľa slovenskej televízie, je čisto politická firma na základe politickej objednávky tejto vládnej koalície. Žiadne také, že to budú odborníci, alebo že to budú, nie, nie. Budú to členovia rady nanominovaní politickou koaličnou väčšinou. A taký je fakt, taký je fakt. A táto rada okrem iného určuje plat riaditeľovi a povie, no počúvaj, ty keď nebudeš poslúchať, zlatý môj, ty keď nebudeš poslúchať, tebe zoberieme plat.
Zase vykrikuje Vaľová, zase vykrikuje, myslíte, že aj ju upozorní niekto? To je vraj neskutočné.
(Výkriky v sále a potlesk.)
Môžem pokračovať, Vaľová? Môžem? Ďakujem. (Reakcia z pléna.) Á, ospravedlňujem sa, mea culpa, mea maxima. Pani Vaľová, vykrikujúca stále, neustále. Môžem pokračovať? Ďakujem.
Čiže táto rada je spolitizovaná a naozaj absolútne vôbec nie je nezávislá inštitúcia. Ale oni vám idú rozprávať, milí občania, oni vám idú rozprávať, my ideme odpolitizovať televíziu a nový riaditeľ bude naozaj riaditeľ odborník, ktorého zvolia ľudia, ktorých sme tam dosadili my. Vaši milujúci politici.
Úplne, ale úplne MOKOBUKO, morálny kódex budovateľa komunizmu, mladší neviete, čo to je. Ale my vieme, čo je MOKOBUKO. Je (Povedané s pobavením.) etická komisia, to je niečo, čo nemá obdobu, čo nemá pre mňa obdobu. Etická komisia. Komunisti mali svojich politrukov a potom na tom ústrednom výbore strany hodnotili, že či Dostál je vhodný, či Dostál dobre pracuje, Ondrej Dostál, prepáčte, pán, pán poslanec Ondrej Dostál hodne pracuje.
Či je, prepáčte, nebudem, poslanec Galko, či je vhodný, či do... toto robili komunisti.
A dnes tu budeme mať etickú komisiu, etickú komisiu, ktorú, a teraz počúvajte ma veľmi dobre, to je niečo neskutočné. Ktorú bude vymenuvávať predseda rady na základe predložených návrhov tak, aby zloženie etickej komisie bolo nasledovné. Milí Slováci, teraz počúvajte, toto je úžasné, jedinečné!
Tak jeden člen, nominovaný registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami v Slovenskej republike.
Čiže cirkvi, všetky registrované cirkvi sa spoja a navrhnú, navrhnú jedného člena. Myslím, že pán Prostredník s tým súhlasí, cirkvi si tam nanominujú jedného člena, ale robí toto, tak asi nesúhlasí. Povedal som pán Prostredník.
Ne... nepovedal som, že je v čiernom.
Ďalší jeden člen za oblasť ochrany záujmov národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, nominovaný poradným orgánom vlády, poradným orgánom vlády Slovenskej republiky pre oblasť ochrany práv osôb patriacich národnostným menšinám, čiže jedného bude poradný orgán menovať, jedného bude poradný orgán, do tej etickej komisie.
Jeden člen, jeden člen za oblasť ochrany záujmov osôb so zdravotným postihnutím, nominovaný komisárom pre osoby so zdravotným postihnutím. Čiže komisár pre, pre zdravotne postihnutých bude jedného nominovať.
Myslím, že s týmto pani poslankyňa, naša kolegyňa bude súhlasiť. Celkom v pohode.
Jeden člen nominovaný Slovenským olympijským a športovým výborom, jeden člen nominovaný zástupcami celoštátnych reprezentatívnych záujmových združení právnických osôb, združených samosprá... združujúcich samosprávny kraj, mestá alebo obce.
A teraz ide bonbónik, jeden člen nominovaný Maticou Slovenskou. Ja som za, ja Maticu podporujem, ale Maticu slovenskú, prečítajte si tie matičné noviny, čo sa v nich píše, ako v matičných novinách, mali by byť nestranné, mali byť národné, ako opisujú tieto matičné noviny, novinárov, ako opisujú, to je niečo neskutočné.
A Matica Slovenská, zvýšila, dostala rozpočet od vlády dva, myslím, že dva milióny korún dostala? Myslím, že dva milióny korún. To znamená, že organizácia, ktorú vláda podporuje, tam ide niečo nominovať.
Tak tu bude nezávislosť jak vyšitá.
Jeden člen nominovaný Slovenskou akadémiou vied, jeden člen nominovaný právnickou osobou s celoštátnou pôsobnosťou, zastrešujúcou detské mládežnícke organizácie a jeden člen reprezentujúci novinárskou profesiou, nominovaný celoštátnym reprezentatívnym výkonným orgánom samoregulácie na ochranu novinárskej etiky.
Ale čo je dôležité? Ešte raz, členov etickej komisie vymenuváva predseda rady, vymenúva predseda rady na základe predložených návrhov tak, aby zloženie etickej komisie bolo nasledované, čo som prečítal.
Viete, to je naozaj úžasné, že zložíme si etickú komisiu a tá etická komisia bude hodnotiť. A napríklad, mne sa strašne páčil pán Farkašovský, ktorý povedal, pán Farkašovský, hneď si ho nájdem. Sekunda, pán Farkašovský. Pán Farkašovský povedal, že etická komisia bude posudzovať aj súkromný život novinárov. Úha.
Čo je to posudzovanie súkromného života novinárov? Ako bude etická komisia posudzovať súkromný život novi... a ako súkromný život novinára ovplyvňuje to, že či, že či je správny, alebo nie?
Všetci dobre vieme, akí sú homofóbni v Slovenskej národnej strane, to znamená, že keď novinár bude mať partnera alebo partnerku, tak čo povie Slovenská národná strana? No to nie je, to nie je, to nie je národné, ako môže mať novinár partnerku? Veď to je, veď preboha, veď Adam a Eva, to je to správne. Nie Adam a Adam.
Toto bude posudzovať? Alebo čo bude posudzovať? Že ten novinár je scientológ? No tak nech je scientológ, mne to nevadí, nech je, čo chce. Čo bude posudzovať, aký osobný život? Vy ste, vy, vy, vy, aspoň poslanci koalície, rozmýšľate, čo idete, čo idete robiť? MOKOBUKO, morálny kódex budovateľa komunizmu. Etická komisia bude hovoriť, či ste dobrí, alebo či ste zlí.
Ale pozor, je tu ešte jedna vec. Keď budete mať nejaký príspevok ako novinár v televízii, vo verejnoprávnej, ktorý sa nebude páčiť, taká etická komisia tiež môže povedať, že toto nebolo pekné a ešte raz to spravíte, tak vás vyhodíme. Rada vás vyhodí, však ja, ježišikriste. Alebo dostanete iné miesto. Ja si pamätám za čias jedného pána riaditeľa, kedy sa, kedy sa naozaj filtrovali príspevky. Kedy sa robila obrovská cenzúra. Za čias, keď pán Michelko bol asistent Mariána Augustína Húsku, za čias, ešte keď pán Jarjabek bol v HZDS, kedy sa rozprávalo, čo sa môže vysielať, a čo sa nemôže vysielať. Viete o tom, že pán Danko sa priznal k tomu, že vlastne on určoval, kto bude moderátorom televíznej politickej relácie? To je neskutočné, to je neskutočné. To je, ja som zažil tie časy, ja som zažil tie časy a bol som vtedy v Slovenskej televízii a môžem vám povedať, že to bola čistá katastrofa.
Tí ľudia sa báli, tí ľudia sa báli o svoje miesta, mali svoje rodiny a bolo im povedané, keď nebudeš robiť to, čo ti poviem, tak ťa vykopnem. A do súkromnej televízie ťa nezoberú. To bola čistá katastrofa.
Kapusta, Pogáčová, Fašírka, škoda, že tu nie je Ferko Mikloško, ktorý by vám vedel povedať, čo zažíval, ale, ale aj ja. Čo zažívali umelci, treťotriedni umelci, ktorí sme boli protestovať vtedy na ministerstve kultúry a priviazali sme sa na ministerstve kultúry a policajti nás tam mlátili, lebo sme protestovali. Proti HZDS ministrovi, ktorý robil také veci, čo s kultúrou nemal a teraz sa to deje opäť. Teraz musí byť kultúra národná, slovenská, tak ako slovenské jedlo, tak ako slovenské národné vysielanie. A keď nebude mať novinár dobrý občiansky život, tak nie je to dobrý novinár. Viete, Michelko povedal pri varení guľášu, vtedy čo s Huliakom varili guľáš na akcii Infovojny. Infovojna je dobrá, tá je dobrá, tá rozpráva o tom, že, že vy ste zlí, progresívci sú zlí, OĽANO tu zničilo život každému človeku a Matovič je hyena, Pročko je psychopat, toto oni, Infovojna je výborná. To je, toto je to správne spravodajstvo. Tak na akcii infovojny Michelko povedal, že v septembri končí Jančkárka, povedal, Jančkárka a povedal že končí Makara. Poslanec Národnej rady a politik, politik ide vyhadzovať z televízie ľudí.
Viete si predstaviť, že by sme toto spravili počas nášho vládnutia, že by niekto z nás povedal, že v televízii končí Rezník alebo ten a ten? Ale veď my sme toho Rezníka tam nechali. A tu jak ziapu, že očkovacia lotéria, veď očkovacia lotéria bola za Rezníka, za Rezníka, za riaditeľa, ktorého ste si tam dosadili vy. Vy ste si ho tam dosadili! A v očkovacej lotérii tie peniaze nešli Výbohovi, nešli tie peniaze Kočnerovi, tie peniaze išli ľuďom. Veď to je naozaj, že Danko, keď priznal, že, že kto môže moderovať reláciu O 5 minút 12 a kto nie. On určoval, Danko!
Veď to je, to je choré! To je strašné, to je strašné. Protest proti tomu, čo sa tam deje, robia aj zamestnanci, nie jeden, nie dvaja. Michelko to zľahčuje a rozpráva, že to je hysterická menšina, nejakých pár ľudí. No nie. Ja som videl tie protesty, nechodil som na ne, nechcel som, aby sa to spolitizovalo, ale podporujem mojich kolegov bývalých v RTVS. A videl som, koľkí ľudia protestujú proti tomu, čo sa tam ide diať. To nie je jeden, dvaja hysterická. To je drvivá väčšina slušných novinárov a slušných zamestnancov televízie, verejnoprávnej televízie.
Tak ja som zvedavý, lebo povedal Jarjabek, povedal, že, no a čo, a čo, tak keď budú protestovať, veď nikto si ani nevšimne, že RTVS vysiela. RTVS získala na základe hodnotenia aj vašich voličov vysoký rating. To spravodajstvo má vysoký rating. Ale nie preto, že, že to chce, že to chce Pročko, alebo že to chce tuto Mišo Sabo, nie.
Preto, lebo ten rating dali ľudia. Obyčajní ľudia dali ten rating slovenskej televízii. No priatelia, aby som povedal aj názory iných ľudí, chcem vám povedať, že viete, podľa Šimkovičovej porušuje rozhlas a televízia ľudské práva v tom, že v diskusných reláciách bola, bolo presadzované len jedno spektrum názorov. To mi napísala moja jedna veľmi dobrá kamarátka, nie je to pravda. Chodili ste do televíznych relácií? A mali ste tam právo vyjadriť svoj názor. Ale práve preto, že, že vás tí moderátori nachytali na hruškách, práve preto, že ste klamali, že ste zavádzali, práve preto, že tam vymýšľate, trepete hoaxy. Veď jak môže povedať niekto, kto vyšetruje pandémiu, že pandémia neexistuje? Tak potom načo rozpráva ten jeden, že tu zomrelo, že sme zabili 21-tisíc mŕtvych. Čo je on? Veď pandémia neexistovala, tak kto zabil 21000 mŕtvych?! A je to doktor, je to doktor, ale je z SNS.
A to je národné. Keď SNS povie, že pandémia nebola, tak pandémia nebola. A za tých mŕtvych bude zodpovedný Matovič. Chodil a očkoval ich tými čipmi, či chip leadermi. Ale pozor, teraz Gašpar predkladá návrh, že môžu odpočúvať ľudí bez toho, že by si pýtali od sudca, od sudcu povolenie. To je sila, to je sila, priatelia! Predtým nám dali nanočipy do nosa a nás budú sledovať, to je problém. Ale teraz nás bude sledovať Fico a Gašpar, ale to je v poriadku, oni sú, oni sú v pohode, oni nás môžu sledovať. Neskutočné, neskutočné.
No a ešte mám jeden záverečný taký dotaz na otázku na mojich koaličných kolegov, milí kolegovia, veľa, veľa z vás zažilo Mečiarove roky. Veľa z vás zažilo to, čo si zo Slovenskej televízie urobil Mečiar. Ja, vy ste tu vtedy neboli, teraz ste sa dostali do do verejného života, ste v Národnej rade, ja sa vás spytujem, vtedy to bolo správne? Vtedy to nebolo správne. Teraz, keď Fico, Danko, Pellegrini budú rozhodovať o tom, čo sa bude vysielať vo verejnoprávnej televízii, aké spravodajstvo pôjde vo verejnoprávnej televízii teraz, to je správne? Toto je to, čo učíte svoje deti? Učíte svoje deti, že je spravodlivé, aby obidva názory zazneli? Učíte svoje deti, že nie, človek nemá rozhodovať o tom, kto bude pracovať v televízii a nie, alebo učíte svoje deti, viete čo, je to v poriadku.
Veď my sme, Robo Fico povedal, že, že to bude dobré, Danko si tam dá nejakého svojho človeka a Danko bude rozhodovať o tom, kto môže a kto nemôže moderovať reláciu. Toto je nič iné, ako ovládnutie, politické ovládnutie Slovenskej televízie a ja som hlboko presvedčený, že je veľká väčšina ľudí, ktorí toto vidia. To, že vám to vaši voliči schvaľujú, a že si schválite tento odporný nechutný zákon, s ktorým z verejnoprávnej televízie si spravíte politickú slúžku a budete zase novinárov častovať vašimi odpornými nechutnými vulgarizmami, to je niečo, čo sa vám vráti.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milí, milé kolegyne, milí kolegovia, predtým, ako budem mať také dnes, také, také svojské vystúpenie na rozdiel od tých predchádzajúcich, tak budem, budem vyslovene faktografický. Sledujem veľmi pozorne vo výbore, akým spôsobom pristupuje vládna koalícia k médiám a najmä k verejnoprávnej RTVS. Nepoviem žiadne tajomstvá, keď vyhodnotím, že, že ten útok na RTVS sa začal v podstate veľmi rýchlo potom, ako začal pôsobiť tento parlament. Najskôr dostalo sa to aj do programového vyhlásenia vlády, bolo treba RTVS rozdeliť na dve inštitúcie, teraz nebudem, nepôjdem do minulosti, že ako sa to spájalo, hej?
Nech to už bolo akokoľvek, toto nie je dôvod, aby sa v tomto prípade spravil nejaký opak, to znamená rozdelila táto inštitúcia. V tomto prípade sa programové vyhlásenie vlády nenaplnilo, RTVS zostala v celku, potom sme rokovali o rozpočte RTVS a pán Michelko tuším aj na výbore povedal, že to bola požiadavka ministerstva ministerstva financií, aby sa krátilo v rámci konsolidovania verejných financií, aby sa krátil rozpočet tejto inštitúcie.
V každom prípade som tam nevidel nejaký boj, že by niekto bojoval za to, aby sa, aby ostalo to číslo, to číslo ustanovené v zákone, aby ostalo v tejto výške a aby televízia a rozhlas neprišli o 50 miliónov eur.
Potom vystúpila priamo, priamo na klube aj pani ministerka, teda na výbore, pani ministerka, ktorá hovorila, že si preverí, akým spôsobom RTVS pracovala s externými inštitúciami, v akej kvalite boli zmluvy atď. podpísané, a že sa to vyhodnotí. A na základe toho sa bude pristupovať aj k RTVS, aj k jej vedeniu. Žiadne takéto, žiadne takéto vyhodnotenie som nezaregistroval, namiesto toho potom prišla ďalšia etapa, a to teda priamy útok na RTVS a na jej vedenie, ktoré hovorím, že nie je sväté, hej, sú tam problémy. A potom sa objavili v éteri vyjadrenia typu mediálny hnoj, ktorý pracuje v RTVS, dnes, keď sme teraz tu, máme prešpikovanú spoločnosť nenávisťou a voláme po tom, aby tej nenávisti boli menej. Tak tam napríklad, tam sme od podpredsedu parlamentu zaregistrovali takéto vyjadrenia. Takže sa už začalo točiť na konkrétnych novinároch RTVS, bol som novinár, pracoval som v RTVS, viem, ako to, ako, ako to môže, ako to môže vnímať napríklad taký moderátor nejakej politickej diskusie, keď sa mu sypú na hlavu také veci. Takže prišli útoky priamo na konkrétnych novinárov, no a vlastne nový zákon, ktorý tu máme predložený, je podstate len vyvrcholením tejto, tejto reťaze udalostí. Keďže to nešlo takým spôsobom, hentakým spôsobom, tak jednoducho urobíme nový zákon a inštitúciu zrušíme a postavíme na jej základoch novú inštitúciu, aby mala nové vedenie.
Ja som chodieval na rokovania Rady RTVS, ktorá sleduje, akým spôsobom sa vyvíja televízia a rozhlas.
A má na to nástroje, akým spôsobom žiadať od vedenia, vedenia RTVS, aby naprávalo chyby, ktorých sa dopúšťa, samozrejme, že chyby tam boli. Bol som na niekoľkých rokovaniach a na tom poslednom, ktorom som bol, som povedal priamo riaditeľovi RTVS pánovi Machajovi, pán Machaj, prečo neodstúpite? Však ak ide o inštitúciu, lebo my si ctíme ako konzervatívci, my si ctíme inštitúcie a chceme, aby inštitúcie pracovali, ak ide o inštitúciu, či ste v práve, alebo nie ste v práve, ako bolo by to riešenie. On mi na to povedal, no ja teraz nemôžem odstúpiť, preto by som poprel všetko, čo som doteraz doteraz, za čím som stál. Ale opakujem, ak malo toto zabrániť aby sme zdevastovali súčasnú inštitúciu, aby sme ju v podstate zrušili, hej, tak niekedy treba priniesť aj takéto obete.
Žiaľ, nič, nič také sa nestalo, máme tu dnes predložený zákon, o ktorom rokujeme, ja som sa rozprával, pochopiteľne, aj s Radou RTVS, aj s jej predsedom, aj s novinármi v RTVS a tak ďalej. Mám na to svoj názor, a preto mi dovoľte, aby som bol v tomto prípade trošku osobný. Ešte predtým poviem predsa jednu vec, mám tu poznámku, videli ste tu, ako kolega Jarjabek predkladal zmenu tohto zákona. To znamená, už len spôsob, akým sa vytvára tento zákon, už len spôsob, že sa to tu robí vlastne na kolene, a tu pred nami teraz čítajú pozmeňujúce návrhy, ktoré vedú k takým absurdnostiam, ako je to zvýšenie odmien pre členov Rady novej inštitúcie, a takisto pre generálneho riaditeľa, tak vidíme, že už celý ten proces, aký je, aký je chaotický a účelový, hej?
Z tohto, z tohto trčí účelovosť, to znamená, ja mám nejaký cieľ, za ním si idem, a tým cieľom je, aby som nejakým spôsobom ovládol túto inštitúciu, aby tá inštitúcia pôsobila, vysielala tak, ako sa mi to hodí.
Preto sme mali veľmi tvrdé vyjadrenia aj za KDH v minulosti a ja sa, ja ich len zopakujem. Je to v podstate svojím spôsobom také sprivatizovanie RTVS a vytvorenie nejakej tlačovej agentúry vládnej koalície, dokonca by som povedal, jednej politickej strany, ktorá nominovala ministerku kultúry.
Tak teraz mi dovoľte také, dovoľte také osobnejšie vyjadrenie, napokon ide o o oblasť kultúry a médií, takže trošku, trošku taký iný rozmer. Premýšľam, ako sa cíti človek, odsúdený na trest smrti napriek tomu, aj keď nič neurobil. Napriek tomu, že sa urputne snaží volať po spravodlivom procese o zvrátení vecí, prosí o milosť, nič sa nedeje. Nádej sa končí na bezcitnosti politických dohôd, dohôd bez možnosti omilostenia. A to sa práve teraz deje z Rozhlasom a televíziou Slovenska.
Samozrejme, že inštitúcia nemôže nič cítiť, ale pred, predvčerom, predpredvčerom, tento týždeň som mal možnosť sa pozrieť do očí niekoľkých ľudí, ktorí zastupujú zamestnancov Rozhlasu a televízie Slovenska. Bolo to na kultúrnom výbore, pred očami, pred oči mi prichádzal film o vzostupoch a pádoch Slovenskej televízie a rozhlasovej tvorby, televíznej rozhlasovej tvorby, ktorá napriek tomu, že vďaka týmto ľuďom zo svojho Zlatého fondu zapísala stovky umeleckých skvostov, sa stále stáva horúcim zemiakom v rukách striedajúcich sa politických garnitúr, ktoré si cez ňu realizujú svoje úzke záujmy.
Boli sme už svedkami účelového zlučovania dvoch nezávislých inštitúcií Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie do novej inštitúcie, ďalej použitia Rady RTVS, ktorá akoby na pokyn zrazu našla chybu v povinnosti generálnej riaditeľky, čo bolo dôvodom na jej odvolanie v parlamente. Ostatný raz zamedzilo odvolaniu generálneho riaditeľa lobovanie u predsedu parlamentu, ktorý osobným intervenovaním na rokovaní RTVS zabránil jeho odvolaniu.
No a dnes sa prvý raz v histórii Slovenskej republiky ruší inštitúcia sama. Len každú inštitúciu tvoria ľudia a tí, ktorí prišli tento utorok na rokovanie výboru pre kultúru a médiá, ostali nevypočutí.
Zástupcovia vládnej koalície sa neunúvali prísť s nimi ani len stretnúť, nieto ešte otvoriť rokovanie výboru, aby sa veci mohli diať na oficiálnej úrovni. Trest smrti fungujúcej inštitúcie sa tak teraz pravdepodobne dokoná. Priznať si, že ide len o zmenu vedenia a dosadenie vlastných ľudí, vládni politici odmietajú. A tak končí vo verejnosti dôveryhodná značka, ktorá napriek tomu, že jej predchádzajúce politické garnitúry neboli schopné takmer 20 rokov zvýšiť príjem z koncesionárskych poplatkov, a napokon im tento príjem, ktorý predstavoval symbol nezávislosti RTVS, zákonom zrušili. Napriek tomu stále dokázala plniť rámec povinností, ktoré od nej zákon vyžadoval, ba omnoho viac. Zákon predpisuje prevádzku šiestich programových služieb, RTVS ich má 15, to znamená viac ako 2-násobok. Kritizovať jej obsahovú náplň na základe svojich osobných preferencií a vkusu, je nezodpovedné a nízke. A je to len ten najpodpásovejší spôsob hľadania dôvodov, ako niekomu dokázať, že je neschopný.
Tí ľudia, ktorí prišli prosiť a protestovať, zastupujú stovky televíznych a rozhlasových profesionálov, ktorí napriek tomu, že tento politický marazmus si z RTVS robí roky, čo chce, tak oni stále loď slovenskej verejnoprávnosti držali roky nad vodou.
Žiaľ, musím to povedať, ale príčinou stavu verejnoprávnych médií na Slovensku nie sú tí, čo identitu RTVS tvoria svojou prácou, ale generácie politikov, pre ktorých sa verejnoprávne médium stalo fackovacím panákom, ktoré každé obdobie po voľbách v strese čaká, čo s ním bude. A to, čo sa deje teraz, je len tragických vyvrcholením tohto prístupu k médiám verejnej služby.
Odmietame diskutovať o tom, čo sú to verejné, odmietate diskutovať o tom, čo sú to verejnoprávne média.
Akú úlohu majú zohrávať v 20 storočí. Či sú producentmi, či vysielateľmi, v akom pomere, aký je podiel štátnej kultúrnej politiky, ak vôbec, na jej obsahovom smerovaní v pomere k tvorivej nezávislosti, ktorá sa s odstupom času vždy zatiaľ ukázala pre verejnoprávne médiá prospešnejšia ako politický diktát, či zákulisné praktiky, ktorými si politici nárokujú na jej služby. Pre vás je totiž verejnoprávne médium nie médiom verejnej služby, ale služby politikom a vašim politickým záujmom.
Áno, sú to aj médiá a v markantnom podiele, čo slúžia na prezentovanie názorov, ktoré zatiaľ nemajú oporu v národnej legislatíve a ktorým sa národná legislatíva, či zmýšľanie väčšinového diváka skôr bráni. Mierim na európsky trend, v ktorom badať, naopak, podporu netolerantných ideologických trendov.
Príkladom je nedávna podpora práva na potrat v Európskom parlamente, čo by vlastne, čo vlastne nemalo byť nič iné, ako garantovanie práva jednotlivca na zmarenie počatého života. V podobných kultúrno-etických otázkach akoby ss hľadali iné možnosti, ako ovplyvňovať z európskej úrovne úroveň národnú, a to aj použitím ľudí vo verejnoprávnych médiách.
Toto je porušovaním a obchádzaním princípu subsidiarity, ktorý si KDH bráni ako jeden zo základných pilierov členstva v Európskom spoločenstve. A s takýmto vytváraním programov, ktoré sú v rozpore napríklad s ústavnými princípmi v kultúrnych otázkach, máme problém. Je úlohou manažérov a nastavenia kontrolných mechanizmov na úrovni Rady RTVS, či neskôr Rady pre mediálne služby, aby takémuto deformovaniu verejnoprávnosti zabránili. Poďme to riešiť, legislatívne, kompetenčne sme pripravení na takúto diskusiu.
Nevytvárajme však niečo, čo urobí z verejnoprávneho média už nie skrytého, ale otvoreného propagátora ideológie vládnej moci. Ani jedna krajnosť, či už nadbiehanie ultraliberálnym európskym trendom, alebo presadzovanie nacionalisticko-populistického zamerania, ktorým chce verejný priestor naplniť súčasná moc, nie sú pre verejnoprávne médium riešením.
Predložený zákon o Slovenskej televízii a rozhlase môžeme aj po skrátenom medzirezortnom pripomienkovom konaní označiť ako účelový. Jeho jediným účelom je opäť odvolať súčasného generálneho riaditeľa a vedenie RTVS a rozpustiť súčasnú Radu RTVS. Väčšina paragrafových znení nového zákona, môžeme pokojne hovoriť až v 95%, totiž kopíruje súčasný zákon o Rozhlase a televízii Slovenska. A preto je nepochopiteľné a absurdné, že sa ide rušiť fungujúca inštitúcia. A to len preto, že súčasná vláda si chce do vedenia dosadiť svojich ľudí.
Programová Rada, ktorá v prvom návrhu zákona pripomínala skôr cenzorský orgán, sa mení na deväťčlennú etickú komisiu so zástupcami rôznych oblastí spoločenského života. Jedného člena nominujú registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, tu sa pozastavím. Neviem si predstaviť, ako to dopadne a ktorá z registrovaných cirkví a náboženských spoločností tam bude mať svojho človeka. Katolíci, evanjelici, pravoslávni, židia?
A čo to spôsobí v ich vzťahoch, keď jeden z nich na úkor druhého dostane toto nové privilégium.
Veľmi problematická je nominácia zástupcu Maticou slovenskou, ktorú si vláda, vládna koalícia kúpila zvýšením rozpočtu na 2 mil. eur a Slovenské národné noviny sú už teraz hlasnou trúbou vládnej moci. Netreba veľkú fantáziu na to, predstaviť si, ako servilne potom bude jej zástupca pôsobiť v tomto novom dôležitom orgáne.
Ďalej sú tu národnostné menšiny a etnické skupiny, Slovenský olympijský výbor, samosprávy, SAV, detské a mládežnícke organizácie a organizácia na ochranu novinárskej etiky. Ktokoľvek iný by bol pri moci, by si zvolil tento mix, zastupujúci verejnosť, po svojom.
Preto je otázne, či práve toto jej zloženie je obrazom spektra spoločnosti, ktorý má objektívne dohliadať na verejnoprávnosť vysielania. Navyše v ňom chýbajú zástupcovia zamestnancov, otvorene sa obávam, či to nebude zase len cenzorský orgán, ale pod iným názvom. Z podmienok možností odvolania generálneho riaditeľa vypadlo jeho odvolanie bez udania dôvodu. No spôsob, ako bude vytvorená nová Rada STVR a jednotlivé okolnosti, za ktorých bude možné generálneho riaditeľa odvolať, napovedajú, že zbaviť sa nepohodlného štatutára nebude problém. Stačí napríklad, ak Rada dvakrát neschváli predložený programový koncept alebo rozpočet.
A dohodnúť sa na takomto postupe medzi členmi Rady bude jednoduché, pretože všetkých členov si volí vládna moc. Podľa návrhu zákona je to takto. Štyroch členov Rady vymenúva a odvoláva minister kultúry Slovenskej republiky, z toho troch členov Rady vymenúva a odvoláva bez návrhu z radov odborníkov v oblasti médií a audiovízie, ekonómie, práva alebo informačných technológií. A jedného člena vymenúva a odvoláva na návrh ministra financií Slovenskej republiky z radov odborníkov v oblasti ekonómie.
Členovia Rady podľa tohto odseku sa vymenúvajú na základe výsledkov výberového konania. Piatich členov Rady volí a odvoláva Národná rada nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov, členov Rady volí z kandidátov na členov Rady, ktorých jej navrhuje príslušný výbor Národnej rady, tak aby bol v Rade zastúpený jeden odborník v oblasti televízneho vysielania, jeden odborník v oblasti rozhlasového vysielania, jeden odborník v oblasti ekonómie, jeden odborník v oblasti práva a jeden odborník v oblasti informačných technológií.
Je teda evidentné, že Rada STVR bude len predĺženou rukou vládnej moci, keďže to bude ministerstvo a vládna väčšina v parlamente, ktoré si Radu STVR zvolia podľa svojej vôle. Väčšia nezávislosť či vyššia transparentnosť, ktorá sa má dosiahnuť tým, že generálneho riaditeľa bude voliť Rada a už nie parlament, sú len prázdne reči.
Rada bude čisto politický orgán, aj keď sa v zákone hovorí o odborných oblastiach, ktoré majú členovia Rady zastupovať. Spájať ich bude rovnaká politická príslušnosť alebo poslušnosť.
Ďalšou vecou je funkčné obdobie členov novej Rady. Ak v súčasnom zákone poznáme presný mechanizmus rozličnej dĺžky funkčných období podľa funkčných období jednotlivých jej členov, a to za účelom, aby sa po ich výmenách zachovala kontinuita fungovania Rady, nový zákon tento postup nestanovuje. Všetci členovia Rady budú zvolení na jedno šesťročné funkčné obdobie, ktoré keď sa skončí, môže po ich odchode ochromiť fungovanie inštitúcie ako takej, inštitúcie ako takej. Zákon totiž nestavuje žiadne mechanizmy, ktorými by sa zabezpečila kontinuita jej fungovania a takýchto, nazvem to logistických nejasností či technikálií, je v zákone oveľa viac. Stačí si pozrieť napríklad prechodné ustanovenia.
Predkladatelia sa slovne zakrývajú údajnou komparáciou znenia zákona s nedávno prijatým európskym aktom o slobode médií. Jeho účelovosť s cieľom zbaviť sa súčasného vedenia a nahradiť ho svojimi ľuďmi z neho okato kričí. A obávam sa, že účelové zrušenie inštitúcie verejnoprávneho média budú naši vládni predstavitelia ťažko vysvetľovať na únijnej úrovni, ku ktorej opakovane deklarujú svoju príslušnosť. Ak sa ukáže rozpor s európskym aktom o slobode médií, nemilo nás to môže dobehnúť v komplikáciách čerpania európskych zdrojov.
Predkladatelia stále hovoria o zvýšení vlastnej produkcie novej STVR, operuje sa hodnotovými programami národného rázu a súčasné vedenie je kritizované za lifestylové programy o varení a podobne. No sám predkladaný zákon však bude nútiť nové vedenie ku komercionalizovaniu programu, prečo? Pretože percento reklamy, ktorú môžeme na jednom okruhu vidieť, sa desaťnásobne zvyšuje z 0,5 % na 5 %. Kto sa pohybuje v reklamnom sektore, vie, že bonita jednotlivých časových pásem vysielania reklamy sa zhoduje s diváckym záujmom o programy, ktoré sa pred, či po ňom vysielajú. Preto sa obávam, že tento krok je, naopak, krokom od verejnoprávneho rázu programu smerom k ešte väčšiemu komercionalizovaniu, ktoré má zabezpečiť výpadky príjmov, spôsobených, ako som už spomínal, nezodpovedným konaním aj predchádzajúcej vládnej garnitúry. Tá nezmyselne a bez odbornej diskusie zrušila koncesionárske poplatky a de facto urobila verejnoprávny rozhlas a televíziu závislú na štátnom rozpočte. Urobila z nej štátnu inštitúciu, a tak nahrala do karát zámerom súčasnej vlády, ktorá tak môže argumentovať vyšším finančným dohľadom nad spravovaním verejných zdrojov. V skutočnosti však ide o mocenské ovládnutie verejnoprávnych médií, o nič iné.
Musím pripomenúť aj dohodu komerčných vysielateľov s audiovizuálnym fondom, do ktorého prispievali 2 % zo svojich reklamných príjmov, avšak za podmienky, za podmienky, že príjmy z reklamy verejnoprávneho vysielateľa budú na súčasnej úrovni 0,5 % percenta. Čo spôsobí desaťnásobné zvýšenie objemu reklamy s touto dohodou? Ťažko odhadnúť. Obávam sa, že ak by komerčné televízie prestali platiť svoje 2%, môže to významne poškodiť filmovému priemyslu na Slovensku.
Je oveľa viac dôvodov na to, že napriek deklarovanej dohode vládnej koalície o tom, že zruší súčasnú RTVS a nahradí ju novou STVR, je lepšie pre všetkých zísť z kratšej cesty. Ak sú problémy, ktoré treba riešiť, poďme sa vrátiť k súčasnému zneniu zákona a jeho novelizáciou urobiť potrebným zmenám zadosť.
Odmietam preto účelovú deštrukciu a trest smrti pre Rozhlas a televíziu Slovensku len z nízkych mocenských dôvodov, a preto odmietam aj predložený zákon o Slovenskej televízii a rozhlase ako celok.
Ešte sa vrátim k utorňajšiemu stretnutiu so zástupcami zamestnancov, pretože tak nejak, ako sa teraz cítia oni, sa cíti aj ten človek, bezdôvodne odsúdený na trest smrti. To oni sú, oni tvoria Rozhlas a televíziu Slovenska, nie sú to budovy, technika a technológie, ani zákon, sú to tí ľudia. A vy ste sa svojím arogantným prístupom a hanlivými vyjadreniami na adresu Rozhlasu a televízie Slovenska dotkli najmä ich.
A preto, ak to nedokážete urobiť vy, tak to urobím ja, a týmto sa ospravedlňujem všetkých zamestnancov Rozhlasu a televízie Slovenska za všetko zlé, čo si na svoju adresu museli v poslednom období nespravodlivo vypočuť. Chcem vás ubezpečiť, že na Slovensku je dosť ľudí a verím, že ich je väčšina, ktorí si vašu prácu vážia, oceňujú ju a považujú za veľmi potrebnú a osožnú pre spoločnosť. Vydržte, prosím, a nepoľavujte vo svojej službe verejnosti, tak ako ste vydržali pri iných garnitúrach.
Epizóda tejto vládnej moci je len ďalšou z epizód politickej nekultúry, ktoré Slovenskom prehrmeli, a ktoré si tiež mysleli, že si s verejnoprávnou televíziou a rozhlasom môžu robiť, čo chcú.
Slovensko vás potrebuje a my sme s vami.
Ďakujem za pozornosť.