15. schôdza

Ďakujem kolegovi Dubécimu za krásny, emotívny príhovor, ale nebol si úplne spravodlivý. Predsa len sa jedna vec tejto vláde podarila. Máme tu ministerstvo športu a hneď vyhrávame futbalové zápasy, takže uvidíme, ako to dopadne zajtra a potom, takže teším sa na zlatú medailu.
Ale spomínam to však trošku s vtipom, lebo okrem toho, čo si spomínal, že chýbajú tu proste kvalitní ľudia, vždy sa tá štátna správa obmieňa, tak ďalší veľký problém sú práve aj priority. Myslím si, že ty si ich viacero vymenoval a mali by sme sa venovať nim, infraštruktúre, aj doprave, školstvu, zdraviu a nie niektorým iným veciam, kde si iba niektorí ľudia chcú svoje ambície napĺňať.
Takže díky moc ešte raz.

No tak zajtra to dopadne tak, podľa toho, kto tam poletí, samozrejme, nie? Veď od toho to je, to je mierka.
Ďakujem, pán predseda poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska, za vaše vystúpenie a ďakujem aj za tie veľmi dôležité témy, respektíve tú dôležitú tému, ktorá by sa tak dala zastrešiť akože politická kontinuita, ktorá na Slovensku nie že chýba, ona vlastne sa nedostavila. Nedostala memo, že má byť prítomná a nemá odchádzať, keď príde, hej? A spomínajúc teda obľúbenú tému dua aj s pani Mesterovou, poslankyňou Mesterovou, že nemáme diaľnicu do Košíc, ale zároveň máme spásonosnú ideu, že ideme raziť tunel pod Karpaty, lebo to je super nápad, nie, investovať miliardu do tunelu, ktorý bude tunelom a spojí Raču so Záhorskou Bystricou. Fasa nápad.
Akože nemáme v Bratislavskom samosprávnom kraji, iba v samosprávnom kraji Bratislava doriešené projekty a investície a investičný dlh v stovkách miliónov eur. Do bratislavskej železničnej hlavnej stanice sa chodí rýchlosťou aktuálne desať kilometrov za hodinu, hej? Takto raketovo nám napredujú infraštruktúrne projekty na Slovensku. Ďalšia téma, ktorú my v Progresívnom Slovensku citlivo vnímame, to je kritická infraštruktúra. Aktuálne hrozí skrytá privatizácia kritickej infraštruktúry na východnom Slovensku.
Keď sa to spočíta, sečteno a podtrženo, ako sa hovorí, 528-tisíc ľudí na Slovensku žije bez bezpečného prístupu k pitnej vode, nemá vodu z kohútika, 447 slovenských obcí doteraz nie je pripojených na vodovod, kanalizácie ani nebudem spomínať, to v akej kondícii je podzemná voda, to je katastrofálna záležitosť.
Čiže ďakujem za nasvietenie politickej kontinuity a jej potrebnosti a nepotrebnosť práve takýchto legislatívnych návrhov, ktoré tu práve v tomto momente riešime.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som využiť toto vystúpenie na to, aby som odmietol tento návrh zákona a vyjadril solidaritu so zamestnancami RTVS. Tento návrh je snahou o politické ovládnutie RTVS, o jej likvidáciu, o likvidáciu verejnoprávneho média na Slovensku a jeho nahradenie štátnym a vládou ovládaným médiom. Keďže sme v druhom čítaní, tak by som sa chcel vyjadriť aj k tomu, čo sa v tom zákone má zmeniť.
Konkrétne k tomu najrozsiahlejšiemu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predložil pán poslanec Jarjabek.
Špeciálne by som upozornil na tri veci.
Na bod 19 toho pozmeňujúceho návrhu, ktorým sa stanovuje účinnosť posunúť na, z dňa vyhlásenia na 1. júla 2024. Dovolím si upozorniť, že dnes je 20. júna 2024 a podľa ústavy čl. 102 písm. o) prezident môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schválenia zákona. A tá 15-dňová lehota uplynie až teda 5. júla za predpokladu, že by ten zákon bol doručený do prezidentského paláca dnes večer, keď ho Národná rada schváli. Myslím si, že je to neslušné voči prezidentovi Slovenskej republiky, pánovi Petrovi Pellegrinimu, ak mu vládna koalícia povie, že Ústava mu síce dáva 15 dní, aby sa rozhodol, či zákon podpíše, alebo ho vráti, ale vládna koalícia mu povie, že to musí zvládnuť za desať alebo za deväť dní. A je to neúctivé, neslušné, a teda vládna koalícia tým vysiela signál, že vlastne ona si je pánom prezidentom istá, že pán prezident to podpíše. Pán prezident nemá vlastnú vôľu, nebude posudzovať ten návrh zákona, jednoducho poslušne podpíše, čo koaliční poslanci schvália.
Ďalej by som upozornil na bod 6 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Jarjabka, ktorý hovorí, že v § 13 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: "Ak členovi rady uplynulo funkčné obdobie a nedošlo k vymenovaniu alebo zvoleniu nového člena rady, doterajší člen rady vykonáva svoju funkciu člena rady až do vymenovania alebo zvolenia nového člena rady." Na jednej strane logické ustanovenie, na druhej strane je to nejasné z právneho hľadiska, pretože tí piati členovia rady, ktorí majú byť volení parlamentom, sú za jednotlivé oblasti, ale tí traja členovia, či štyria členovia rady, ktorých vymenúva a odvoláva minister kultúry, sú v jednom balíku traja, ktorých vymenúva a odvoláva sám a v druhom balíku je teda ten jeden, ktorého vymenúva a odvoláva na návrh ministra financií. Ak uplynie funkčné obdobie tým trom členov rady a minister vymenuje iba jedného, čo to bude znamenať? Ktorí budú pokračovať a ktorým skončí? Toto je podľa môjho názoru nejednoznačná právna, právna úprava. Ale tak to je na koalícii.
Tretia vec, na ktorú chcem upozorniť, je, že sa vypúšťajú, vypúšťajú z návrhu zákona ustanovenia, ktoré stanovovali ako prekážku výkonu funkcie generálneho riaditeľa osobný bankrot alebo to, že človek raz absolvoval oddlženie podľa osobitných predpisov, a teda navždy to mala byť prekážka pre to, aby niekto mohol zastávať post generálneho riaditeľa. To bolo podrobené kritike v rámci prvého čítania aj vo výboroch. Teraz, teraz sa to vypúšťa. Vládna koalícia tým v podstate iba priznáva, že toto je lex Machaj, že je to niečo, vďaka čomu sa chcú zbaviť súčasného generálneho riaditeľa Ľuboša Machaja. Teraz si uvedomili, že to trochu prestrelili, zbavia sa ho aj tak, nemusia tam dávať túto podmienku.
Veľmi stručne k tomu zrušeniu koncesionárskych poplatkov. Existujú demokratické krajiny, ktoré majú verejnoprávne médiá, ktoré sú nezávislé a nie sú financované prostredníctvom koncesionárskych poplatkov. Podľa mojich informácií v Európskej únii je už iba tretina krajín, ktoré sú financované čisto cez koncesionárske poplatky a existujú vyspelé krajiny, ktoré vôbec nemajú koncesionárske poplatky ako Nórsko, Švédsko, Španielsko či Francúzsko a majú nezávislé verejnoprávne médiá.
Čiže koncesionárske poplatky, ktoré nepokrývajú plne potreby verejnoprávneho média, ako to bolo u nás, vyžadujú dofinancovanie zo strany štátu, nie sú zárukou nezávislosti. Je to len akási fikcia nezávislosti. A čo by bránilo vládnej koalícii, aby spravili to, čo dnes spravia s RTVS, ak by ostali koncesionárske poplatky. No vôbec nič, to nie je korektný argument. Vládna koalícia sa snaží totálne ovládnuť štát, snaží sa ovládnuť médiá, aby si poistila svoju moc, súkromné médiá cez prepojenia a tlak na majiteľov, verejnoprávne médiá cez zákon, ktorým bude verejnoprávne médium zlikvidované. Ja ďakujem všetkým slušným novinárom a zamestnancom RTVS za prácu, ktorú odvádzali, za ich snahu o slušnú a poctivú žurnalistiku. RTVS určite nie je dokonalé médium, ale myslím si, že v uplynulom období a v uplynulých rokoch zohrala dôležitú úlohu v slobodnej a demokratickej spoločnosti.
A to, čo ju teraz čaká z vôle vládnej koalície, si určite nezaslúži. Je to hanba, je to hanba tejto vládnej koalície. (Potlesk.)

Poslankyňa Marcinková.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, aj pani ministerka, dobrý večer.
Ja by som sa chcela vrátiť k zasadnutiu ľudsko-právneho výboru, ktoré sme mali tento týždeň a boli sme na ňom v početnom zložení aj z koalície, aj z opozície, teším sa tomu, kde sme sa venovali aj Správe o dodržiavaní ľudských práv - tomuto dokumentu. (Rečníčka ukázala knižku do pléna.) A som veľmi rada, že aj my z opozície, aj kolegovia všetci z koalície vlastne vyslovili súhlas, hlasovali za potvrdenie tohto dokumentu, keďže sme ho všetci prítomní do jedného vzali na vedomie jednohlasne. A ja som to prečítala aj tam, takže vedeli, o čom hlasujú a poviem to aj teraz. Chcem pripomenúť kapitolu II, ktorá hovorí o náznakoch mocenského obmedzovanie politických práv v nadväznosti na ústavné a medzinárodné garancie ich ochrany. A konkrétne v tejto správe na str. 50 odporúčania Strediska pre ľudské práva, ktoré sme tak isto v rámci tejto správy schválili, ktorá hovorí:
1. členom a členkám vlády Slovenskej republiky odporúčame, aby sa zdržali akýchkoľvek legislatívnych či iných iniciatív, ktoré by mohli negatívne obmedziť slobodu šírenia informácií, ako aj slobodu ich prijímania;
2. poslancom a poslankyniam Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa zdržali akýchkoľvek legislatívnych iniciatív, ktoré by mohli negatívne obmedziť slobodu šírenia informácií, ako aj slobodu ich prijímania;
3. členom a členkám vlády Slovenskej republiky a poslancom a poslankyniam Národnej rady, aby sa voči novinárom správali v rámci svojich verejných výstupov slušne a neprispievali k vytváraniu negatívneho obrazu o slobodných a demokratických médiách;
4. členom a členkám vlády, aby sa zdržali akýchkoľvek legislatívnych, či iných iniciatív, ktoré by mohli negatívne obmedziť činnosť neziskového sektora vrátane mimovládnych organizácií;
5. poslancom a poslankyniam, aby sa tak isto zdržali akýchkoľvek legislatívnych iniciatív, ktoré by mohli negatívne obmedziť činnosť neziskového sektora;
6. členom a členkám vlády Slovenskej republiky a poslancom a poslankyniam Slovenskej republiky, aby sa voči predstaviteľom neziskového sektora správali v rámci svojich verejných výstupov slušne, neprispievali k vytváraniu negatívneho obrazu o nich a o ich činnosti.
Zároveň je tu stať venovaná tomu, aké dôležité je zachovávať slobodu nielen združovania, ale aj slobodu prístupu k informáciám, verejnoprávne médiá. Aké veľmi dôležité je, aby sme zachovávali a chránili slobodu tlače.
Hovorím to preto, lebo na tomto zasadnutí boli z koalície prítomní pán Hazucha, pán Garaj za SNS, pán Lešo, pani Mačicová, pán Vlček, pán Sokol, pani Nováková. A všetci počuli, lebo toto, čo som prečítala teraz, som prečítala aj tam, čo je obsahom tejto správy a ja som rada, že s tým vyslovili súhlas, pretože s tým sa nedá nijak inak, len súhlasiť. Ale bola by som rada, keby sme tu mali aj konzistentnosť v tom, o čom hlasujeme v utorok a v tom, o čom budeme hlasovať vo štvrtok. Pretože kým v utorok alebo v stredu, neviem, kedy sme sedeli, sme, sme mali jednotu v tom, že tieto princípy, rovnako ako verejnoprávnosť, slobodu médií a žiadne zásahy do práce nezávislej žurnalistiky, sme vedeli podporiť jednohlasne, tak v štvrtok tú zvádzame diskusiu, kde máme pred sebou návrh zákona, ktorý má zrušiť vlastne inštitúciu, jej existenciu a spolitizovať ju len preto, lebo chcete namiesto riaditeľa dosadiť svojho človeka. A ja sa pýtam, že keď sú poslanci, ktorí tu sedia a ktorí majú hlasovať podľa svojho svedomia, vedomia, bez nátlaku, schopní hlasovať za veci, s ktorými evidentne nesúhlasia, pretože dva dni predtým hlasujú o niečom, čo je v absolútnom rozpore so všetkým tu, čo podporujú, s čím pritakávajú a za čo v konečnom dôsledku podľa mňa aj zahlasujú. Kto bude tým človekom, ktorého si vy dosadíte do vrcholného manažmentu inštitúcie, ktorú teraz chcete likvidovať len preto, aby ste si tam mohli dosadiť svoje vedenie, ktoré vám bude pritakávať a ktoré síce bude mať možno úplne iný názor, ako títo páni na výbore a jedna dáma, pardon, ale v konečnom dôsledku prikývne na vaše príkazy, na vaše želania.
A práve preto hovoríme o politizácii, pretože tu nejde len o ovládnutie, zmenu riadenia, zmenu manažmentu.
Tu ide o to, že si tam dosadíte človeka, ktorý vám bude politicky poslušný, ktorý bude plniť to, čo vy si predstavujete a preto tak sebavedomo pán Michelko hovorí, kto bude a kto nebude na obrazovkách RTVS, už nie, takže STVR v septembri, lebo vy im do toho budete hovoriť. Preto tu všetci búchame do stola a snažíme sa upozorniť počas tých 12 hodín, ktoré ste nám skresali na túto diskusiu, že je to problém. A je to problém nielen ako hovorila pani poslankyňa Jurík, lebo je to v rozpore s európskym právom, ale je to problém aj pre Slovensko, ktoré týmto dávate dole na medzinárodnú úroveň hanby Bieloruska a podobných krajín reálne kvôli týmto praktikám.
A ja som presvedčená, že mnoho z koaličných poslancov sa hanbí, že za tieto veci musí hlasovať. Hanbilo sa aj pri zmene Trestného zákona, hanbí sa aj teraz a ja ich naozaj vyzývam, aby sa tej hanby zbavili, aby povedali, čo si naozaj myslia, aby hlasovali tak, ako ľuďom sľúbili tu na ústavu podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Pretože ak sa tak nebude diať, tak naozaj nemajú právo na tento mandát.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, milí kolegovia, vážená pani ministerka, už druhý deň po seba mám tú česť takto večer tu vystupovať v tomto pléne. Na úvod by som chcela obdobne, ako už tu zmienila Zora Jaurová, venovať pár slov jednej reflexii k inauguračnému príhovoru Petra Pellegriniho. Pán prezident vo svojom príhovore odkazoval na významné osobnosti našich dejín. A to výlučne na osobnosti, ktorí sú... mužov. Medzi nimi menoval napríklad Alexandra Dubčeka, Milana Rastislava Štefánika a Ľudovíta Štúra. A teraz prečo o tom hovorím v kontexte tejto rozpravy o zrušení RTVS? Vo vysielaní RTVS nájdete aj dokumentárny cyklus s názvom Prvá.
Citujem z popisu: "Ide o sériu dokumentárnych portrétov žien, ktoré sa ako prvé presadili v rôznych oblastiach života a menili našu spoločnosť k dnešnému obrazu, v ktorom je žena samozrejmosťou vo verejnej sfére. Cyklus je intímnou spomienkou na osobnosti alternatívnych ženských dejín, ktoré zostali popri známych mužských hrdinoch, Štúr, Štefánik či Dubček, takmer neviditeľné. Nájdete tam portréty napríklad týchto žien: Magda Husáková Lokvencová, ktorá sa do dejín zapísala ako prvá divadelná režisérka. Irena Blühová, fotografka, Hana Gregorová, jedna z našich prvých feministiek, Ľudmila Pajdušáková, prvá slovenská astronómka, Zora Jesenská, prvá zakázaná a tabuizovaná slovenská intelektuálka, Sona Kovačevičová, prvá etnografka, Izabela Textorisová, prvá botanička, Ľudmila Šapošnikovová - Aujeská, prvá pilotka.
A toto je presne naplnením verejnoprávnosti RTVS, reflektovať naozaj celú našu spoločnosť, ako aj našu históriu.
A túto úlohu si RTVS plní. Škoda, že sa tento prístup neodrazil aj v inauguračnom príhovore pána prezidenta.
Snáď sa ešte dočkáme a pán prezident bude reprezentovať našu spoločnosť v celej jej rozmanitosti, tak ako to robí aj RTVS.
A teraz k obsahu návrhu zákona. Doteraz tu odzneli viaceré vecné argumenty a fakty, na základe ktorých je zrejmé, že koalícia ide rušiť súčasnú RTVS len z jedného jediného dôvodu, odvolať súčasné vedenie, ovládnuť doteraz nezávislú verejnoprávnu inštitúciu a podriadiť ju svojmu videniu sveta. To vlastne ministerka kultúry priamo povedala, konkrétne citujem: "Musíme v prvom rade vymeniť vedenie RTVS."
Všetky doterajšie vyjadrenia predstaviteľov SNS smerujú k tomu, že z verejnoprávnej televízie chcú spraviť ďalší TV Slovan, či TV Martina a Peter, či ako sa tento romantický kanál ministerky Šimkovičovej a poslanca Kotlára aktuálne volá. Čiže priestor na šírenie konšpirácií a bludov. Ako uviedol pán Machala, verejnoprávna inštitúcia by mala byť práve tou vlajkovou loďou, ktorá by mal otvárať názorové spektrum vecí, aby možno do budúcna zabránila tomu, že nám vznikajú dezinformačné portály. To je pekné, až na to, že to vyzerá skôr tak, že popri tých dezinfoportáloch tu budeme mať ešte aj štátnu dezinformačnú televíziu. Ani minister Taraba sa nezdržal skvostného komentára, konkrétne povedal, že RTVS je roky paródiou vyváženosti a objektívnosti. Tak ja mám skôr pocit, že, žiaľ, aktuálne vedenie rezortu kultúry je paródiou, akú sme tu ešte nemali, a to sme tu už teda naozaj mali všeličo.
Ako tu už viackrát odznelo, návrh zákona je v rozpore podľa nášho názoru s právom EÚ. Ide proti zásade lojality a spolupráce medzi členskými štátmi Európskej únie, a to v konečnom dôsledku znamená porušenie zmluvy o EÚ. Táto zásada je zakotvená v čl. 4 Zmluvy o Európskej únii. Vyžaduje, aby členské štáty vzájomne rešpektovali svoje zásady a podporovali ciele a politiky Európskej únie. Zásada lojálnej spolupráce zahŕňa nielen pozitívne kroky na podporu cieľov únie, ale aj zdržanie sa akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli ciele únie ohroziť. A sloboda médií zahŕňa aj spravodajstvo nezávislé od politickej moci. A zároveň zahŕňa aj spravodajstvo a publicistiku založenú na faktoch, vedecky overených informáciách, či dôkazoch. Verejnoprávnosť neznamená dať priestor hocijakému, aj pomýlenému názoru.
Nemá to fungovať tak, ako si to predstavujete, že na jednu stranu dáme vedkyne a vedcov, ktorí vám povedia na základe vedeckých faktov a jasne dosvedčia, že Zem je takmer guľaté teleso, má tvar genoidu ku ktorému sa najviac približuje tvar rotačného elipsoidu.
A na druhú stranu dáte ľudí, ktorí majú názor, že to tak nie je, hoci nepredložia žiadny vedecký dôkaz.
Alebo že pomyselnej arény diskusnej hodíte vedcov, lekárky, odborníkov, odborníčky, ktorí vám jasne dokážu, že sme tu mali pandémiu a predpokladám, že všetci v tomto pléne sme si to zažili na vlastnej koži, či už vo svojej blízkosti alebo v rodine.
A na druhú stranu dáte ľudí, ktorí majú názor, že to tak nie je a že nás tu mimozemšťania, alebo ja neviem už kto, na nás tu páchajú cez očkovanie genocídu. To nemá s verejnoprávnosťou naozaj nič spoločné, naozaj nič. To sú proste kolosálne hlúposti.
Pristavím sa pri ďalšom spornom bode a tým je etická komisia, teda cenzorský orgán. Z návrhu zákona vlastne nevieme, čo bude mať presne etická komisia vo svojej pôsobnosti, ako bude fungovať, keďže podrobnosti o jej činnosti ustanoví až štatút, ktorý schvaľuje rada, ktorá neexistuje a ktorá ešte teda pár mesiacov existovať ani nebude. Na zamyslenie je, samozrejme, aj celé zloženie etickej komisie, tak ako je nastavené v návrhu, ktoré ani zďaleka nereprezentuje celú spoločnosť a vyberá si z nej len niektoré časti podľa toho, ako si to strana SNS predstavuje.
Bonusom v celom tomto legislatívnom procese je dnes predložený pozmeňujúci návrh, ktorý okrem iného len tak, mimochodom, a zrazu zvyšuje odmenu aj generálnemu riaditeľovi, aj členom, členkám rady, a teda ja som tu sedela takmer celý deň a pýtali sme sa tu na odôvodnenie tohto návrhu, keďže naozaj v prípade členov a členiek rady je to dvojnásobok oproti doterajšej odmene, a pritom tá sa medziročne zvyšuje vzhľadom na to, že je naviazaná na priemernú mzdu, ale žiadne odôvodnenie, žiadnu odpoveď sme tu nedostali. Možno mi to uniklo, ale pýtala som sa aj kolegov a kolegýň a myslím, že to tu naozaj neodznelo.
A na záver ešte jedna otázka pre pani ministerku ako navrhovateľku. Zora Jaurová tu už detailne popísala ten proces voľby prvých členov a členiek rady ako aj generálneho riaditeľa a že to teda v tom celom kontexte, ako je to nastavené, nejako časovo nevychádza, resp. že to bude trvať niekoľko mesiacov, kým tieto posty budú obsadené. Ale mňa ešte zaujali aj ustanovenia, ktoré zakotvujú, že na prvú voľbu členov, členiek rady či generálneho riaditeľa sa ustanovenia zákona, ktoré zakotvujú podmienky pre tieto funkcie, vzťahujú primerane. Ani v dôvodovej správe som k tomu nenašla nič, ani jedno slovo, a teda by som chcela poprosiť pani ministerku, aby vysvetlila, objasnila, prečo sa stanovené podmienky, ktoré sú v zákone zakotvené v § 11 a 12 pre členov a členky rady, majú uplatniť iba primerane pri tejto prvej voľbe a čo to presne bude znamenať, ako sa to bude vykladať, ktoré z ustanovení, ktoré z bodov § 11 a 12 sa nebudú v tejto voľbe používať.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Chcem pozdraviť všetkých kolegov, ktorí vydržali tuná ešte 19.28 h byť v tomto pléne a neužívajú si voľno, neužívajú si čas so svojimi rodinami, ale poctivo tu sedia a snažia sa argumentovať. Bohužiaľ, je to, sú to len argumenty zo strany opozície, tak ako sme vždy zvyknutí. Pretože vždy, keď išlo o zákony, kde koalícia nemá argumenty, tak vždy nám skracujú rozpravu, vždy nám obmedzujú čas, vždy jednoducho chcú, aby to mali čo najskôr z krku, pretože argumenty nie sú. Tie argumenty, ktoré sa snažia nám predstaviť, alebo oficiálne ich musia niekde povedať, niekde napísať, tak tie argumenty nesedia, pretože aj ich vlastní kolegovia ich usvedčujú z klamstva. Proste niektorí nevydržia, myslia si, že sú páni vesmíru, že môžu búrať semafory a nič sa im nestane a oni to jednoducho povedia natvrdo ako pán predsedajúci. Proste oni chcú štátnu televíziu, to všetci vieme, oni sa tu nechcú hrať na nejakú verejnoprávnu, kde by zazneli názory z jednej, z druhej strany, že by bola nejaká férová súťaž, že by sme bojovali o argumenty, kto má lepšiu, kto má lepší argument, kto, kto jednoducho ten svet vidí inak. Oni chcú, aby sa proste v tejto televízii v RTVS, po novom STVR, rozprávala už len ich pravda. Toto každý súdny, príčetný človek vie a vidí.
Ja chcem ešte využiť tento čas, ktorý mi dovolili vládni poslanci na to, aby som sa vyjadril, aj keď mnohí moji kolegovia sa už nemôžu vyjadriť, lebo nevyšiel na nich čas, tak skúsim týchto osem minút využiť a prihovoriť sa občanom Slovenskej republiky, pretože vládnym poslancom, bohužiaľ, už nemá zmysel sa prihovárať.
Ja som si myslel, že niektorí vládni poslanci, ktorí sú možno prvýkrát v parlamente, alebo možno sú to poslanci, ktorých som si myslel, že majú ešte nejaké možno svedomie, alebo majú nejakú vnútornú silu sa postaviť tomu zlu, ktoré tu pretláčajú tých deväť mesiacov, ale pochopil som, že pri zákone, kedy sa skracovala premlčacia doba pri znásilnení, kedy sme ich vyslovene prosili, aby to nerobili, aby nehlasovali o takto brutálnom zásahu, tak jednoducho vtedy sa odhalili tie charaktery a ukázalo sa, že oni nemajú tú silu, aby sa postavili tomu zlu.
Proste už len čakajú, kedy to dnes zbehne a budú môcť zahlasovať za to, aby SNS-ka, aby Andrej Danko, aby pán Huliak, Kotlár a všetci predstavitelia SNS-ky mali konečne svoju televíziu. Lebo oni si myslia, že keď budú mať svoju televíziu, že oni sa udržia pri moci. To je, celé to je len o tom.
Vystrašení po eurovoľbách vedia, že keď nebudú mať hlasnú trúbu, tak proste ich vystrieda REPUBLIKA v ďalších voľbách. Proste príde Mazurek, Uhrík a ich rozsekajú, rozbijú ich na sociálnych sieťach, lebo vedia rýchlejšie rozprávať blbosti, vedia viacej si vymyslieť hoaxov a dezinformácií a tá stará garda s pánom Michelkom, pri všetkej úcte, HZDS, tam jednoducho už, už nestíhajú týmto novodobým mudrlantom, ktorí ich prečíslili v eurovoľbách.
Čiže dnes sa, páni a dámy, bavíme o tom, že či posledný pokus SNS-ky ovládnutím Slovenskej televízie a rozhlasu sa, jednoducho či sa im podarí zachrániť na politickej scéne. Samozrejme, že odkedy sú pri moci, nemajú absolútne žiadnu hanbu, nemajú absolútne žiadnu chuť pomáhať ľuďom robiť veci, o ktorých sme sa tu bavili, ktoré sľubovali na bilbordoch krížom-krážom znižovanie cien energií, znižovanie cien potravín, výstavby nových centier, nemocníc, proste pomoci toho, čo sľubovali, jednoducho sa nedočkáme. Dočkávame sa toho, že nám skracujú rozpravy, že rozbíjajú elitných vyšetrovateľov, aby už nevyšetrovali ich zločiny, rozbíjajú a ničia špeciálnu prokuratúru, aby elitní prokurátori už nerobili svoju robotu. Jednoducho dosadzujú si svojich ľudí do súdnej rady.
No a čerešnička na torte je štátna verejnoprávna televízia, ktorá už bude chrliť len ich pravdu a ich názory, ktoré, o ktorých všetci dobre vieme. Veď za tých deväť mesiacov sa už nazbieralo veľa odborníkov, či pán Huliak, expert na CO₂, pán Kotlár, expert na pandémie, pán Danko, samozrejme, tie semafory, pani Šimkovičová, odborníčka na konferencie v Dubaji, pán Machala, expert na plochú Zem, pán Michelko, ako som spomínal, expert na konšpirácie a vredy, kde jednoducho po atentáte na premiéra on nemá problém hovoriť o tom, že opoziční politici sú vredy, že ich treba zničiť, to je ten mier, to je ten pokoj, o ktorom tu hovoria. No a môžme sa baviť o expertovi Blahovi, expert na vrahov, na zločincov. Viac tu máme kolegyňu Vaľovú, ktorá je expertka na veštenie, a takto by sme mohli pokračovať.
Asi Slovensko potrebuje zažiť viac takýchto expertov, asi potrebujú ľudia na Slovensku sa zobudiť, tak ako sa píše v našej hymne, pretože to, čo tu stvárajú, to, čo si oni jednoducho dovoľujú, je, je absolútne arogantné, je absolútne nesprávne. A ja chápem, že oni vidia v Maďarsku svoj vzor, vidia Viktora Orbána a myslia si, že keď to takto budú robiť, že im to bude fungovať. A áno, je to aj taký veľký test a je to veľká otázka na občanov Slovenskej republiky, či takýmito krokmi, takýmito výrokmi, takýmto správaním, takýmto obmedzovaním rozpravy, či oni vlastne prebijú a dokážu to, čo dokázal Viktor Orbán v Maďarsku.
Ja pevne verím, že ľudia na Slovensku sa zobudia, že po tom všetkom, čo tu nastvárali, po tom všetkom, čo ešte sa chystajú nastvárať títo odborníci a títo experti, že ľudia na Slovensku sa zobudia a nedovolia im po ďalších voľbách pokračovať v tomto rozvrate spravodlivosti, právneho štátu, kultúrnych inštitúcií a opäť tu nastane zmena, kde sa bude môcť Slovensko nadýchnuť, kde budú môcť prísť do diskusných relácií aj opoziční politici, nielen tí vybraní vládnymi predstaviteľmi, ale aj tí, ktorí boli riadne zvolení do parlamentu ako zástupcovia nášho hnutia SLOVENSKO, ktorí majú jednoducho zákaz chodiť do televízií, predpokladám, že do RTVS sa už asi počas tejto garnitúry nedostaneme.
Takže ja verím, že, že ľudia na Slovensku sa zobudia. Je to obrovský test, je to obrovská výzva.
Dámy a páni, vraciame sa do času mečiarizmu, kde sme videli relácie Ako ďalej, pán premiér, kde sme videli, ako sa úseky, diaľničné, otvárali s pani Claudiou Schifferovou, ktorá bola brutálnym spôsobom vyplatená, kde Gérard Depardieu chodil otvárať diaľničné úseky a my tú diaľnicu nemáme v podstate doteraz hotovú, ale vtedy to veľmi dobre fungovalo. Vtedy to veľmi dobre fungovalo, vtedy to jednoducho išlo ako po masle.
Takže toto je obdobie, ktoré nás čaká a na všetkých nás, na všetkých ľuďoch, ktorí nechcú, aby táto normalizácia tu nastala, aby sa, aby sa vrátil naspäť zdravý rozum, aby sa naspäť vrátili ľudia, ktorí nehovoria výmysly, ktorí si nemyslia, že majú všetku pravdu, pred nami je ešte veľa, veľa práce, aby sme ľudí na Slovensku prebudili.
Ja chcem povedať, že za naše hnutie SLOVENSKO sa tohto aktu, kedy oni idú teraz zničiť RTVS, verejnoprávnu televíziu, že naši poslanci sa tohto hlasovania nezúčastnia a nebudeme pri tom, ako vykostia RTVS, ako ju zničia, ako ju rozvrátia a ako tam dosadia svojho človeka, ktorý bude už len ďalej dosadzovať svojich ľudí a budú hlásnou trúbou bojovať o to, aby SNS-ka sa udržala v ďalších voľbách v parlamente a vo vláde.
Verím, že im to nevyjde a musíme urobiť pre to všetko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, vážené kolegyne a kolegovia poslanci, ten príbeh RTVS alebo STVR, to vyzerá ako nejaká detská hra, kde si písmená pomenili svoje poradie, ale tá hra je veľmi zaujímavým príbehom, lebo má veľmi predvídateľný koniec a už od začiatku mal predvídateľný koniec, ešte keď fungoval v éteri ten hviezdny nápad, že to bude STAR. Tá dejová línia tohto príbehu sa v čase menila. K tomu mali úvod. Určite si pamätáte, že v posledných rokoch boli verejnoprávne médiá pod neustálym tlakom niektorých politikov a niektorej časti verejnosti, ktorá inklinuje k istému typu politiky. Kritika smerovala k tomu, že vysielanie nie je objektívne a nie je vyvážené, hoci výskumné dáta svedčili o opaku. Inak aj včera bol zverejnený prieskum verejnej mienky, kde najdôveryhodnejšími médiami bola TA3 a RTVS, mali zhruba, nie zhruba, ale úplne rovnakú dôveryhodnosť.
Ozvali sa aj hlasy, a to teraz využívam, že predsedá schôdzi pán Danko, ozvali sa hlasy a najmä ten jeho pekný barytón, ktorý volal po štátnej televízii a nie verejnoprávnej.
Čo to znamená? To znamená, že niekto má záujem zasahovať do obsahu vysielania, určovať programovú štruktúru, určovať témy, vyberať témy a dokonca vyberať aj moderátorov. Osobitne v tomto kontexte mi je veľmi ľúto pani Jančkárovej, lebo ja ju považujem za nekonfliktnú profesionálku. Tým nechcem povedať, že RTVS nemá žiadne muchy. Samozrejme, že ich má. Aj RTVS sa stalo, že zverejnila neoverenú informáciu, ktorá, samozrejme, teda nebola aj pravdivá. Ale bol to absolútne bezvýznamný počet, bezvýznamný. Nejde o pravidlo, ktoré by viedlo k záveru, že RTVS nie je dôveryhodné médium. Napokon v tomto prípade sa zodpovedá rade.
Ja si myslím, že dôveryhodnosť RTVS narúša práve postoj niektorej časti alebo istej časti politického spektra, ale aj alternatívnych médií, ktoré niekto tak milo nazýva občianskymi. To narúša renomé verejnoprávnej inštitúcie. Príbeh tejto hry s písmenkami sa teda začal dávno pred voľbami a tým spôsobom, ktorý som práve opísala. A pokračovanie sa dá nájsť v programovom vyhlásení vlády. Uvádza sa tam toto: Vláda sa chystá presadiť právny a ekonomický rámec rozdelenia Rozhlasu a televízie Slovenska na dve nezávislé verejnoprávne mediálne inštitúcie, Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas. Prípadne možno chcela zvážiť aj nejaké iné riešenia. No a čo sa stalo v ďalšej fáze? V ďalšej fáze príbehu pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2024 sa to kritizované podfinancovanie riešilo krátením rozpočtu RTVS. To je taký zvláštny spôsob liečby, ako keby sa klin klinom vybíjal, ale nezafungovalo to.
Ako aj iné mnohé časti programového vyhlásenia vlády, aj táto jedna časť odhalila podstatu zámeru, akú RTVS si vláda želá. A čo sa teda z toho PVV nestalo a čo sa z toho PVV uskutočnilo? Tak najprv teda, čo sa nestalo. Predkladateľ pristúpil k ponechaniu spojenej inštitúcie, nerozdelil ju, hoci teda chcel. Bližšie odôvodnenie a vysvetlenie, prečo tak urobil, nepoznáme. Tvrdenia sú rozporné, zmätočné a postrádajú základnú logiku.
Skúsim vysvetliť, že prečo. Navrhovateľ teda ponechá jeden subjekt, o ktorom pôvodne tvrdil, že je neekonomický. Zároveň z návrhu chýbajúceho rozpracovania dôvodovej časti nie je jednoznačné, ako ponechanie spojeného subjektu prispeje k finančnej stabilite subjektu a zároveň ešte aj k posilneniu verejnoprávnosti. To sa teda z toho návrhu zistiť nedá. No ale čo sa stalo? Stalo sa to, ako už tu spomínali moji predrečníci, že 95 % toho pôvodného zákona ostalo a nejakých 5 % sa menilo. Ale podstatných je práve tých 5 %, ktoré sa menia, a to si dovolím tvrdiť takmer s istotou, že bude znamenať obmedzenie, a to hovorím ako optimista alebo zánik, a to hovorím ako realista, verejnoprávneho charakteru nášho supermédia. Aký cieľ v skutočnosti teda sledujú navrhovatelia zákona o STVR? Aby sme to zistili, musíme si ozrejmiť význam a úlohy verejnoprávnych médií a postoj tejto vládnej koalície k týmto funkciám. Verejnoprávne médiá sú považované za štvrtý pilier demokracie a ich úlohou je aj vysielať slobodné a nezávislé programy. Ale je sloboda a nezávislosť presne to, čo si teraz táto koalícia želá? Úlohou týchto médií je vytvárať priestor pre slobodnú verejnú diskusiu. Je to to, čo si táto koalícia želá? Ich úlohou je prinášať nestranné a nezávislé informácie a spravodajstvo, ale predsa i liberálne režimy nenávidia nezávislosť a nestrannosť. A to preto, že sú pre ne priamym ohrozením. Ich úlohou je vytvárať pluralitnú a rozmanitú programovú ponuku, ale rozmanitosť je niečím cudzím, nielen v kultúre. To sme počuli, veď kultúra má byť jedna, má byť slovenská, má byť neviem aká. Tak rozmanitosť nie je tá vlastnosť, tá kvalita, ktorá by bola nejakou prioritou. Úlohou je prispievať k porozumeniu v spoločnosti a rozmanitosti filozofických pozícií náboženského vyznania. Ale veď táto spoločnosť funguje na princípe rozdeľovania spoločnosti, na hľadaní ideového nepriateľa.
Takže zo súboru týchto prirodzených úloh verejnoprávnych inštitúcií je absolútne zrejmé, že vôbec nezapadajú do predstáv súčasnej koalície o tom, ako by mala či už RTVS, alebo STVR fungovať. O tých 5 % komplexu zmien, ktoré prináša nový zákon, by sa dalo hovoriť veľa, ale ja si vyberiem len jeden segment, a to je rada. Človek nemusí mať veľmi veľa analytických schopností, aby prišiel k záveru, a už to tu odznelo mnohokrát, že rada bude politickým orgánom. Prečo ale, jednej veci nerozumiem, prečo je potrebné klamať verejnosť, že ste do modelu rady premietli skúsenosti z fungovania verejnoprávnych inštitúcií v zahraničí, predovšetkým v Európe. Viete, ja po tých skúsenostiach, ktoré mám, vždy spozorniem, keď tu niekto hovorí pri predkladaní zákona, že sa inšpiroval niečím v zahraničí. Tak tomu bolo v prípade noviel trestných kódexov a dokázali sme, že tam tá inšpirácia Nemeckom, Rakúskom a neviem kým všetkým, nebola. Tak to bolo aj v prípade novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, kde sa odkazovalo na príklady z Českej republiky a bolo to len na polovicu. A tak je tomu aj v tomto prípade. V doložke vplyvov sa referuje k prípadom Českej televízie a BBC ako k modelom, ktoré tou inšpiráciou boli. Je však zjavné, že pripomienkovaný návrh tieto modely vôbec nesleduje. A teraz ja to vysvetlím na konkrétnych dôkazoch. V prípadoch BBC má na verejnoprávnosť dohliadať rada, board of the BBC, ktorý je samosprávnym orgánom, v ktorom len 5 zo 14 členov je nominovaných exekutívou, pričom aj samotný proces nominácie týchto piatich členov je apolitický, nakoľko vyžaduje otvorenú a férovú súťaž, ktorú zabezpečuje nadstranícky komisár pre verejné funkcie, ďalej nezávislý selekčný panel a kladie rozsiahle požiadavky na nezávislosť a odbornosť členov. Zvyšných členov si volí samotná rada na základe návrhov nominačnej komisie. Je zjavné, že tento návrh neobsahuje nič z týchto bŕzd a protiváh, ktoré majú zabezpečovať nezávislosť BBC. V českom modeli verejnoprávnosť kontroluje Rada České televize, ktorá je síce kreovaná politicky, avšak možnosť politickej kontroly je výrazne limitovaná možnosťou predkladania kandidátov. Podľa § 4 ods. 2 zákona 483/1991 o České televizi môžu kandidátov do rady navrhovať len právnické osoby, od vzniku ktorých uplynulo v dobe podávania návrhu aspoň 10 rokov a ktoré predstavujú kultúrne, regionálne, sociálne, odborové, náboženské, vzdelávacie, vedecké, ekologické a národnostné záujmy. V slovenskom návrhu nie je prítomný tento prísny časový faktor. V § 5 zákona o Českej televízii sú následne prísne vymedzené nielen formálne, ale aj materiálne požiadavky na nezávislosť kandidátov do rady. Takže ja neviem, kde predkladatelia vidia podobnosť Rady STVR s orgánmi, ktoré garantujú verejnoprávnosť BBC a v Českej televízii. Je to nielen bohapusté klamstvo, ale aj podcenenie ľudskej danosti pochybovať o všetkom, o čom sa pochybovať dá a s tým sa spája aj potreba overovať pravdivosť predkladaných informácií, čo je v prípade informácií, ktoré vychádzajú z dielne ministerstva kultúry, absolútne nevyhnutné. Bez toho sa nezaobídeme.
Predložený zákon v prípade členov Rady STVR smeruje nielen k jej politizácii, a to nielen preto, ako rada vzniká, ale aj preto, kto môže byť po novom jej členom a ako môže pôsobiť. Najprv k tomu, kto môže byť členom Rady STVR podľa § 12 ods. 3 návrhu zákona. V tomto ustanovení sa nevylučuje funkcia člena rady s funkciou štátneho tajomníka alebo generálneho tajomníka služobného úradu, tak ako to bolo v pôvodnom znení zákona o RTVS. Neexistuje vysvetlenie, prečo by štátny tajomník alebo generálny tajomník služobného úradu a podobné osoby, mali vykonávať funkciu člena rady, keďže často ide o politické nominácie. Totižto pre porovnanie, súčasná právna úprava, tá, ktorá platí v tomto momente, člen rady nesmie vykonávať funkciu v politickej strane alebo politickom hnutí, nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu s politickou stranou alebo politickým hnutím, vystupovať v ich mene, tu sa zastavím. Toto isté sa prenieslo do predloženej novely, ale už sa nepreniesol koniec tohto ustanovenia, kde je napísané, že nesmie pôsobiť v ich prospech. Čiže nestraníci, nestraníci, ktorí teda nie sú členmi politickej strany alebo hnutia, nie sú s ňou v pracovnoprávnom pomere, nevystupujú v ich mene, avšak môžu pôsobiť v ich prospech. A to sa práve týka nestraníkov, ktorí sú generálnymi tajomníkmi alebo tajomníkmi služobného úradu, alebo štátnymi tajomníkmi. To je naozaj problém. Táto navrhovaná zmena je v rozpore s článkom 4 ods. 2 písmeno a) Európskeho aktu o slobode médií, keďže základnou požiadavkou predmetného nariadenia je oddelenie verejnoprávneho vysielateľa, a to nielen z pohľadu obsahu, teda v tej editorskej oblasti, ale aj z pohľadu fungovania vysielateľa, teda z pohľadu zloženia jej orgánom. A práve teraz som citáciou tej zmeny dokázala, že je možné, že človek, ktorý bude pôsobiť v prospech politickej strany, pokojne tým členom rady môže byť.
Aby bolo úplne jasné, k čomu smerujeme. Pripomeniem osobnú skúsenosť z pobytu v kúpeľnom meste v Maďarsku. V penzióne, kde som bola ubytovaná, boli iba ruské a maďarské televízne kanály. Ide o krajiny, kde sa médiá zmenili na nástroj vlády. V maďarských televíznych kanáloch sa dali vygenerovať témy Šoroš, LGBTI, migrácia, kritika opozície, kritika Európskej únie a naopak a... (Reakcia z pléna.) Potom môžete povedať faktickú otázku. Ale čo tam chýbalo? Boli ignorované témy zdravotníctva, kvality vzdelávania, sociálnych služieb, korupcie, právneho štátu, lebo tieto témy sú pre Fidesz a premiéra Orbána veľmi nepríjemné. Ja sa obávam, že nejaká taká budúcnosť nás môže čakať. Vtedy som si myslela, že sme krajinou, v ktorej to takto ďaleko nemôže zájsť. Naivne som Slovensko považovala za oveľa viac ukotvené v Európskej únii ako Maďarsko po toľkých rokoch vlády Fideszu. Pravda je, že tento zákon nás naozaj ťahá zo strednej Európy viac na Balkán.
Dnes je nesporné, že väčšina možno tento večer tento zákon aj schváli. Ale je rovnako isté, že tento zákon je v rozpore s hodnotami Európskej únie.
Dnes, viac ako kedykoľvek predtým sú aktuálne slová Timothy Snydera, ktorý povedal, že inštitúcie nám pomáhajú zachovávať si mravnosť, ale aj ony potrebujú našu pomoc. Inštitúcie sa samy neubránia a ak ich nebránite od začiatku, padnú jedna po druhej. A ja hovorím, že to zažívame v podstate každý deň. Inštitúcie, nezávislé inštitúcie padajú jedna po druhej. O tom hovoril aj, aj predseda nášho klubu.
A toto ja považujem za skutočný nástroj napätia, ktorý v spoločnosti panuje. To nespôsobili novinári, ani neziskovky, ani opozícia. To je práve tento typ politiky, ktorý ruinuje to, v čo by občania mali veriť, teda ruinuje nezávislé inštitúcie. A RTVS je jednou z nich.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Kalmárová, pán Danko sa svojho sna o štátnej televízii nikdy nevzdal. Dnes schválený zákon a to, čo bude nasledovať, zmení verejnoprávne médium, čo ako nedokonalé, ale verejnoprávne, na štátne médium. Bodka.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, drahé kolegyne, drahí kolegovia, dnes som mal pripravený oveľa, oveľa dlhší príhovor, ale vzhľadom na to, že veľa z toho, čo som chcel v tomto momente povedať, áno, pani Vaľová, preneste sa cez to. Všetko, čo som chcel povedať, už moji kolegovia a moje kolegyne povedali, tak by som na záver do pestrej mozaiky toho všetkého, čo RTVS dovedna povedali o tejto inštitúcii politici vládnej koalície. Chcel by som pridať jeden citát, ktorý mal vysvetliť, prečo RTVS a konkrétne jej vedenie potrebujú zmenu, pričom tento konkrétny citát sa oprel teda o argument nedostatočnej objektívnosti RTVS, ktorá je, citujem: "V permanentnom boji s vládou, čím má byť teda porušené právo občanov na objektívne informácie." V preklade teda do ľudskej reči, RTVS bude politicky ovládnutá a znamená to teda zmenu na provládne PR kanály. Tento konkrétny ústavný činiteľ povedal, ďalej ešte citujem: "Toto je aj reakcia na žiadosti voličov koalície, ktorí nás žiadajú, aby sme s RTVS už konečne niečo urobili." Vyhlásil teda predseda vlády Slovenskej republiky. Pričom zdôraznil, že návrh prejde riadnym legislatívnym procesom. A sme tu. Sme svedkami toho, čo rozhodne riadny, ešte raz? (Reakcia z pléna.) Prešiel? Obmedzená rozprava je riadny legislatívny proces? Každopádne je to jedna z mnohých neprávd, ktoré tu lietajú éterom a časť politického spektra sa tvári, že všetko je v poriadku. Chcem povedať, že politici nie sú jukebox. Prácou politikov nie je hrať na želanie a už vôbec nie na želanie iba a jedine svojich voličov a voličiek a žiadnych iných. Prácou politikov a političiek je prinášať na dátach a analýzach založené verejné politiky v prospech všetkých občanov a všetkých občianok. Skladali sme tu na to sľub, ak si všetci spomínate. Je mi úprimne ľúto a v mnohých momentoch aj ťažko fyzicky, že s tým, vážení politici a vážené političky koalície, musíte žiť. Ale áno, sú tu aj iní ľudia v tejto krajine, ktorí tu žijú povedľa vašich voličov a vašich voličiek. A títo konkrétni ľudia, povedzme, že sú to napríklad naši voliči a naše voličky, si neželajú, aby ste tu na základe fiktívnych a vykonštruovaných dôvodov devastovali jednu inštitúciu za druhou iba preto, že máte tesnú parlamentnú väčšinu a čochvíľa uvidíme, ako veľmi tesná tá parlamentná väčšina je. A tiež si neželajú, aby ste devastovali inštitúcie iba a len preto, že vám ich vedenie nejde poruke alebo z akýchkoľvek iných nezmyselných dôvodov. Vašou úlohou je inštitúcie zveľaďovať, ale na to asi nemáte mentálne rozhranie, alebo neviem.
A každopádne zopakujem ešte raz ten citát, lebo je veľmi dôležitý: "Voliči koalície nás žiadajú, aby sme s RTVS konečne niečo urobili." Voliči koalície vás žiadajú, ako? Koľko konkrétne ich je? Píšu vám v statusoch na facebooku a podľa toho sa rozhodujeme a robíme verejné politiky? Hlasujú v ankete na telegrame? Píšu vám korešponďáky alebo čo? Ako vás žiadajú konkrétne, ako to máme chápať, že vaši voliči vás žiadajú, aby ste konečne niečo s RTVS urobili. Čo to znamená? Ja si hovorím niekedy, keď počúvam takéto vyjadrenia, že to hádam nemôže byt ani len pravda. Že toto je tu akceptované. Že nám chcete nahovoriť, že RTVS v aktuálnej kondícii, o ktorej sa pokojne môžeme rozprávať, aj o financovaní, o ktorom sme sa tu dnes ikskrát rozprávali ako o najväčšom probléme tejto inštitúcie, nám chcete nahovoriť, že RTVS v aktuálnej kondícii je ten najväčší problém, ktorý trápi vaše voličstvo.
Že to, že nič iné vašich voličov a vaše voličky netrápi. RTVS, FPU, ÚŠP, že to sú tie najväčšie problémy, ktoré vašim voličom a vašim voličkám stoja v ceste za kvalitným životom v tejto republike. To naozaj nám chcete nahovoriť? Naozaj nás chcete presvedčiť, že vašich voličov a vaše voličky nič iné netrápi?
Prosím vás, neurážajte nás, neurážajte ani svojich voličov, neurážajte svoje voličky. Demontážou verejných inštitúcií z politických dôvodov kvalitu života ľudí na Slovensku určite nezvýšite a nepresvedčíte ma o opaku.
Neskáčem vám do reči, pani Vaľová?
Som na gigaliardu % presvedčený o tom, že ľudí na Slovensku ďaleko viac trápia úplne iné veci. A rovnako som presvedčený o tom, že ľudia vám naozaj píšu, ale kvôli iným dôvodom, lebo aj mne ľudia píšu a verím, že nielen mne. Píšu mi rodičia detí, ktorých vaša politika vyháňa z tejto krajiny. Vyháňa študovať do zahraničia a osobnostne rásť v takej kvalite, ktorú im táto krajina dnes, žiaľ, ponúknuť nevie. Takíto rodičia mi píšu. Píšu mi rodičia, ktorých deti vaša politika vyháňa z tejto krajiny, lebo ich otvorene neznášate. Stigmatizujete, ostrakizujete, terorizujete vo verejnom priestore svojou nenávisťou k inakosti alebo k inému názoru. Nazývajme to hocijako. Píšu mi tiež rodičia z jednorodičovských domácností, ktorí žijú doslova a do písmena z rúk do úst a v tejto krajine dlhodobo prepadávajú cez sito verejných politík, lebo tento štát nemá jednorodičovské domácnosti na radare, dlhodobo. Píšu mi rodičia detí, ktoré sú na spektre. Alebo rodičia detí, ktoré čakajú na psychiatrickú pomoc. Títo rodičia sú bezradní, pretože pomoc, detská psychiatria na Slovensku je aktuálne takmer nedostupná. Sú to ani nie päť desiatok, päť desiatok odborníkov, ktorí poskytujú detskú psychiatrickú starostlivosť. A nehovoriac o tom trende, katastrofálnom trende, ktorý v posledných rokoch sledujeme, že tu máme pandémiu duševných ťažkostí najmä v skupine detí a mládeže a túto koalíciu ako keby to vôbec nesúrilo. Túto koalíciu nesúri ani stav verejného zdravotníctva, slovenského verejného zdravia. Nesúri ani smrtiaci stav ovzdušia, nesúri environmentálny hluk, o ktorom som tu nedávno pred prázdnym plénom, to je veľká hanba, rozprával. Nesúri tu nič, čo skutočne hmatateľne tu a teraz ohrozuje zdravie ľudí, aj vašich voličov, aj vašich voličiek. Píšu mi tiež rodičia, ktorí sú vydesení intelektuálnou a emocionálnou vyprázdnenosťou vašich personálnych nominácií a toho, ako neudržateľne spravujete túto krajinu. Píšu mi rodičia, ktorí sú vystrašení vašou pasiou v ničení životného prostredia a neochranou prírody, a zároveň tým, ako sú proklimatické politiky absolútne na periférii záujmu, ak vôbec sú vo vašom záujme.
Čo znamená, že robíte všetko pre to, aby dnešné deti a ďalšie generácie, ktoré prídu po nás, zdedili zdevastovanú, spálenú a spustošenú krajinu, ktorá nebude ani bezpečná, nebude ani zdravá, nebude ani úspešná a už vôbec nebude odolná voči čoraz akútnejším extrémom počasia, ktoré so sebou prináša klimatická zmena. Ak vôbec registrujete, že sa nejaká deje, lebo máte iný názor.
Vláda sa svojou nečinnosťou doslova a do písmena vysmieva do tváre ľuďom, ktorí prišli o majetok v povodňových udalostiach a to len preto, že štát desaťročia, a prijali ste o tom na vláde správu, desaťročia zanedbáva prevenciu a navyšovanie ochrany a odolnosti. Vláda sa vysmieva do tváre ľuďom, ktorí prišli o svojich blízkych v minuloročných alebo predminuloročných historických teplotách. Hádajte, čo nás čaká toto leto? A vy, vy budete v novej STVR diskutovať o tom, či nejaká klimatická zmena existuje, alebo či tu bola nejaká pandémia, alebo o učive zo siedmeho ročníka geografie základnej školy.
Neurážajte nás, naozaj neurážajte nás, neurážajte občanov a neurážajte občianky Slovenskej republiky!
A vy, ktorí to ešte zvládate sledovať, drahé občianky a drahí občania Slovenskej republiky, prepáčte, ospravedlňujem sa vám v mene mojich kolegov a kolegýň, že tohto musíte byť svedkami. Bohužiaľ, čakajte, ste v poradí, lebo táto koalícia na vás nemá čas. Nerušte, tu sme pri deštrukcii, pri deštrukcii ďalšej inštitúcie. Áno, nie dokonalej, ale fungujúcej. Ja som presvedčený o tom, že toto všetko ľudia na Slovensku vnímajú, že vidia, o čo skutočne tejto koalícii ide. Rozumej, že tejto koalícii nezáleží na ľuďoch, ak ich nepotrebujú práve vo volebných miestnostiach. Že tejto koalícii záleží iba na nej samej a na "našich" ľuďoch a na vlastných záujmoch, na mocenských hrách a na zvyšovaní si miezd, viď dnešný pozmeňovák pána poslanca Jarjabka.
Dámy a páni, na záver si dovolím pár slovami pre istotu, možno viete, možno nie, je to úplne v poriadku, ak neviete, v médiách som pracoval 25 rokov, väčšinou v rádiách, dostalo sa mi príležitostí v televíziách, aj v tej verejnoprávnej. Písal som viacero publikácií, viedol som dva magazíny a vždy som si zo všetkého, zo všetkého najviac vážil autorskú slobodu a so zdesením sledujem, v akej kondícii a aké červené koberce rolujú niektoré editoriály niektorých médií, žiaľ, aj súkromných a nehovoriac o tom, čo sa stane dnes večer.
Chcem poďakovať všetkým novinárom a novinárkam, ktorí to nevzdávajú, bojujú, ctia si kódex etického novinárstva a chcem povedať na záver, že sme s vami a tento boj o slobodu médií nikdy nevzdáme.
Ďakujem. (Potlesk.)