16. schôdza

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa Plevíková, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Nechcem sa opakovať ako v predchádzajúcich faktických poznámkach. Síce si myslím, že dnes a zajtra sa budem dookola určite opakovať, čo sa týka aj Európskej komisie, komunikáciou s Ministerstvom spravodlivosti, prečo je vlastne tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní. Bolo to niekoľkokrát aj odôvodnené, bolo to odôvodnené aj na ústavnoprávnom výbore, ale chcem vlastne povedať aj ohľadne toho prestriedania, čo ste tu vyčítali, vlastne že prišiel pán minister Tomáš Taraba a Boris Susko. Je to určite úplne legitímne, že sa môžu vládni ministri pri akomkoľvek vládnom návrhu dohodnúť a prestriedať na mieste navrhovateľa. Nerozumiem ako ja osobne týmto výčitkám. Boli ste ministerkou, takže by ste to mali vedieť a brať to jednoducho tak.
Ako poznám pána ministra, tak si vás určite vypočul, tak o to sa nebojte a pomaly ho označiť tu za zbabelca, alebo že sa bojí si niečo vypočuť je úplne scestné. Viete to, že pán minister naozaj každého počúva aj z opozičných radov, čo je prirodzené a samozrejmé.
Pani poslankyňa, ešte ste tu spomenuli, že sme sa museli prerušiť, že sme museli prerušiť určité dovolenky a prísť sem vlastne na túto mimoriadnu schôdzu. Všetci v koalícii máme dobre nastavené priority, takže mi verte, že sme ako koaliční poslanci prišli a bolo to pre nás úplnou samozrejmosťou, keďže ide o Slovenskú republiku a o jej občanov.
Keď tu býva aj často spomínaný aj pred tým vlastne z opozičných radov plán obnovy, tak vy ste tu urobili ako riadnu fušerinu s tým plánom obnovy a ešte ste nedodržiavali ani termíny na určité plnenia. Naša vláda narýchlo toto všetko dávala dokopy, aby si teraz prišiel aj ďalší peňažný balíček, teda ďalšia platba, takže aj vy ste sami ohrozovali, už aj keď ste neboli vo vláde, peniaze občanov Slovenskej republiky. Len na toto extrémne zabúdate, že čo ste robili vy. A najmä vlastne v SaS-ke, keď ste boli v predchádzajúcich vládach, nám niečo vyčítať ohľadne tých skrátených legislatívnych konaní atď. je úplne tiež scestné.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pán poslanec Glück, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pani Kolíková, ja keď od vás počujem takéto prejavy, tak to je niečo neuveriteľné, že to hovoríte vy, pani Kolíková, ktorá ste zlikvidovali justíciu na Slovensku.
Vaša súdna mapa, ktorá sa menila asi pätnásť razy, spôsobila prieťahy v konaní, čo je asi najmerateľnejší výkon ministra spravodlivosti, tak vám gratulujem. Dodnes sú na chodbách súdov spisy občanov civilných sporov. Nikto nevie, čo má robiť, doteraz to nikto nevie, čo má robiť, a sú na to už aj merateľné štatistiky, ktoré hovoria, že prieťahy v konaniach išli za vášho ministrovania tak hore, že to nemá obdobu v modernej histórii Slovenska.
A že to hovoríte vy, pani Kolíková, keď ste tolerovali ako ministerka spravodlivosti, že na Slovensku bolo hrubo zneužívané trestné právo, že umierali ľudia vo väzbách, že boli porušované ľudské práva počas covidu. Toto všetko ste tolerovali a starali ste sa iba o to, aby ste riešili nehnuteľnosti ministerstva spravodlivosti. Je pre mňa nevídané, aké škody ste spôsobili, keď napríklad v Košiciach v budove Krajského súdu je kopec miesta, Správny súd tam mohol sedieť. Dnes sa tam platí tuším 100-tisíc eur mesačne za nájomné, ale to možno budete vedieť vy, že koľko to je presne. Mne sa zdá, že to je okolo 100-tisíc eur.
To, čo sa deje s budovami Najvyššieho správneho súdu, Najvyššieho súdu, to sú tak vážne veci a ja verím, že sa na to budú v budúcnosti pozerať aj orgány činné v trestnom konaní, že aké škody ste spôsobili vy vaším ministrovaním. Tak nás tu láskavo vy, prosím pekne, nemoralizujte a nepoučujte o tom, ako sa to má robiť, lebo vy ste nám presne ukázali, ako sa to robiť nemá.

Ďakujem veľmi pekne.
Pani poslankyňa Kolíková, s reakciou na faktické nech sa páči.

Veľmi pekne ďakujem za faktické poznámky.
Kolega Marián Viskupič, je podľa mňa naozaj obrovským sklamaním, že vláde tu nejde vôbec o naše peniaze, vôbec jej nejde o naše peniaze, vôbec jej nejde o národný záujem. Skrýva nenávisť za národný záujem, bohužiaľ, šíri nenávisť. Toto sa deje, polarizuje spoločnosť, obviňuje z toho iných a to sa deje aj z týchto faktických posledných poznámok, že či už od pani Plevíkovej, alebo Glücka, namiesto toho, aby sme sa rozprávali, prečo doteraz čelíme tejto novele, prečo štyrikrát zásadne meníme Trestný zákon, ten istý zákon za sebou urýchlene, a ja viem, že či dnes, alebo zajtra, určite tu bude ďalšia zmena, prečo takto nekvalitne zasahujeme do zásadných pravidiel trestania v našej krajine. Je to, je to kľúčový zákon.
Ak na nejakom zákone má záležať ministrovi spravodlivosti, tak je určite Trestný zákon. A takto laxne k tomu pristupujete! Nemáte absolútne právo hovoriť o tom, že by vám záležalo na bezpečnosti v tejto krajne, národnej bezpečnosti, pretože to, čo robíte tu vytvárate chaos a neúctu voči pravidlám, ktoré majú platiť a majú byť zrozumiteľné. A osobitne je to neúcta voči orgánom činným v trestnom konaní, voči vyšetrovateľom, prokurátorom, sudcom, že od nich chcete, aby zo dňa na deň platili pravidlá a tie dôsledne uplatňovali. To sa jednoducho nedá. A bude to vyhovovať len páchateľom trestnej činnosti. A robíte to len preto, aby ste vyhoveli trestne stíhaným osobám, ktoré sú v blízkosti vašej koalície, len preto to robíte a nezakryjete nijako tento váš cieľ, nijako.

Ďakujem veľmi pekne.
Vyčerpali sme teda zoznam písomne prihlásených rečníkov, keďže pán poslanec Dubéci v sále nie je. A chcem sa preto spýtať, či sa niekto do rozpravy hlási ústne. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
A dávam slovo pánovi poslancovi Hlinovi, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja len takú krátku vsuvku. Uvidím, teda ako bude sa vyvíjať tá diskusia v ďalších čítaniach, skúsim prípadne aj tam z takého, že čo je tam zaujímavé, lebo veľa zaujímavého odznelo, a to, čo som stihol a zastihol.
Myslím, že tá vsuvka Ondreja Dostála bola naozaj dobrá a že vlastne, prísne vzaté, nám treba poďakovať ako opozícii, lebo my sme vlastne ochránili tie hospodárske záujmy, ktoré vlastne keby sme my neriešili, keby sme my nedali to podanie, keby pani prezidentka nedala to podanie na Ústavný súd, tak vlastne tie hospodárske škody by nastali a vlastne my sme, my sme pomohli. Takže ďakujem sme sa nedočkali. Dočkali sme sa akurát tak len výčitky, že, že tu... Čo to bolo vlastne? Že sa... Vytĺkame politický kapitál na vašej babráckosti, že tým, že sme vám neotvorili schôdzu. Viete, to je podľa mňa niekoho iného babráckosť.
Čo k tomu povedať ešte možno v tomto procesnom nastavení, že, myslím že, ak som, si to dobre pamätám, prípadne ma opravte, ale bol to Octavianus, rímsky cisár, ktorý keď začal vyberať poplatky na WC, tak sa ho pýtali, že či nemá s tým nejaký rozpor. A až odvete si pamätáme výrok, neviem jak to je po latinsky, ale niečo v zmysle, že peniaze nesmrdia. Prísne vzaté, je to tak. Ono je plus-mínus, nieže plus-mínus, ono je to jedno, v Bille či platíte takou, alebo hentakou desaťkorunáčkou, či má také číslo, alebo hentaké číslo.
A nuž ale neboli by sme to my, karpatskí socialisti v Karpatskej doline, keby sme to tomu celému svetu neukázali, že u nás je to predsa len ináč. Čiže to, čo už vieme od Ríma, starovekého Ríma, že je jedno, stokorunáčka sem je taká istá ako iná stokorunáčka, tak teraz sa to mení. To je naozaj ten parametrický rozdiel, o ktorom, teda minimálne nás nechajte o tom rozprávať. Pre mňa je mimoriadne zaujímavý, že ako je vlastne možné, že keď ukradneš takú stokorunáčku, teda našu národnú, tak máš menší trest, ale keď ju ukradneš európsku, tak máš, ja neviem, jak to vychádza, to niekto možno nameria, hej, o nejakých 20-30 % má vyššiu hodnotu z pohľadu toho, že aký trest za ňu hrozí. Podľa mňa je to dosť taká filozofická rovina.
Ja som tu narýchlo, kolegovia mi požičali, a teraz chcem upozorniť, to neni pomôcka, ja nevnášal do sály pomôcky, to sú peniaze. Peniaze nevnášate do sály. Peniaze buď máte, alebo ich nemáte. Keď ich nemáte, si požičiate. (Rečník uchopil do rúk dve eurobankovky rovnakej nominálnej hodnoty, ukazujúc ich plénu.) Ale naozaj som len chcel ukázať, teda že aby bolo teda zrejmé aj ľuďom zo SMER-u, aj z HLAS-u, aj SNS prípadne, že pozrite sa, naozaj sú rovnaké aj z jednej aj z druhej strany. Jedine v čom sa líšia, je číslo. Každá má svoje číslo, to je jediná zmena. Okrem teda karpatskej zmeny, ktorú idete zaviesť vy.
Karpatská zmena bude v tom, že keď ukradneš slovenskú národnú desaťkorunáčku, je to v pohode. A daj pozor, daj, nech ťa pánboh chráni, aby si ukradol európsku, lebo pôjdeš, budeš mať problém, no, či už do basy, to neviem, tuná v tejto krajine je všetko možné, takže áno.
Vážení občania, keby ste chceli vedieť, že o čom je táto novela, tak je novela o tom, že meníme už aj Rím. Hovorí sa, že právo je položené na rímskych základoch, prípadne pani Kolíková nech ma opraví, hej, a tam niekde čerpáme. Ale my búrame aj ten múr. Žiaden múr nie je pre SMER, HLAS a SNS prekážka. Ešte nikto taký múr nepostavil, aby ho naša koalícia nedokázala zbúrať.
Takže o tom, vážení, táto zmena, o tom, že budeme mať dva druhy bankoviek, takže si dajte veľký pozor tí, ktorí kradnete, že čo kedy kde ukradnete. A odporúčanie je teda zrejmé, že sa... treba kradnúť slovenské. (Povedané so smiechom.) Rozmýšľam, že jak sa to na tých bankovkách dá zistiť, hej, že ktorá je tá európska a ktorá je slovenská, keď sú všetky rovnaké a líšia sa iba v tom čísle. Čo...Toto som mal za chuť povedať v tomto štádiu. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
S faktickou poznámkou, pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči.

Veľmi pekne ďakujem, pán poslanec. Ja si myslím, že práve tento veľmi konkrétny príklad, ako si ho uviedol, tak je veľmi zrozumiteľný, je, samozrejme, v obrazoch. Nikto nehovorí, že pri 10 eurách niekto pôjde do basy, to, samozrejme, je zrejmé, že to bol obraz.
Ale takto to je, jednoducho koalícia prináša právnu úpravu a bude robiť rozdiel, či sa pácha trestná činnosť na európskych peniazoch, alebo na tých iných. Za európske, tam budeme prísnejší.
A to podobenstvo s tým múrom, to sa mi veľmi páči, áno. Koalícia si postavili múr 6. decembra a potom doňho sama vyďobala diery. A už je taký celý preďobaný, že vlastne už ani nevieme presne, čo je to za múr. A to je múr spravodlivosti, múr spravodlivosti, ktorý nám tu postavil minister spravodlivosti.
A to je tá bezpečnosť, ktorá sa nám tu rúca, rúca sa nám tu a toto treba jasne pomenovať a kritizovať, že jednoducho týmto vytvára koalícia priestor na ignorovanie pravidiel, ktoré sa prijímajú, že proste sú vážne pravidlá, ktoré máme nastaviť v Trestnom zákone, a to si môže dovoliť vláda prísť, s nikým sa o tom nerozprávať a povedať: „Bude to takto.“ Na druhý deň povedať: „Viete čo, bude to inak.“ – „A viete čo, bude to ešte inak.“ –„A viete čo, zase to bude inak.“
Takže vlastne už to naozaj ani nikto pomaly nevie, aká právna úprava tu má platiť, pretože tu najprv predbieha zverejnenie v Zbierke zákonov, toho zákona, ktorý sa ide meniť. Potom sa predbieha rozhodnutie Ústavného súdu. A tu sa naozaj nikto nevyzná už, vlastne čo ideme kedy meniť.
A toto je na tomto celé absurdné, že tu sa bavíme o Trestnom zákone, o Trestnom zákone sa tu rozprávame, pán minister spravodlivosti. To je naozaj kľúčový zákon pre ministra spravodlivosti. A vy ste z toho urobili trhací kalendár, absolútne trhací kalendár a to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)