16. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 375.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zohľadniť výsledky konzultácií s Európskou komisiou v nadväznosti na zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a to v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie. Pre dosiahnutie tohto cieľa je potrebné vykonať legislatívne zmeny v Trestnom zákone zamerané na problematiku obligatórneho ukladania trestu odňatia slobody, ďalej je potrebné reagovať na nález Ústavného súdu týkajúci sa zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa, teda ako aj na, na nález, nadväzujúce konzultácie s Európskou komisiou a rokovania so zástupcami Európskej komisie v otázkach ochrany finančných záujmov Európskej únie.
Na základe konzultácií s Európskou komisiou sa navrhuje úprava sadzieb trestu odňatia slobody vybraných skutkových podstát niektorých trestných činov napriek tomu, že nejde o trestné činy, ktoré sú transpozičné a ktoré boli notifikované ako transpozičné vo vzťahu k uvedenej smernici, a to najmä preto, že boli zavedené ako jednotlivé míľniky v pláne obnovy a Európska komisia tu v zásade požaduje taký istý formát ako pri trestných činoch, ktoré spadajú pod tzv. PIF-kovú smernicu, aj keď, aj keď my sme toho názoru, že, že tieto trestné činy, napríklad trestné činy, tzv. prikrmovanie, nepatrí pod, pod takzvané PIF-kové trestné činy.
Čiže obsah vládneho návrhu zákona možno zhrnúť nasledovne. Mení sa právna úprava obligatórneho ukladania trestu odňatia slobody podľa paragrafu 34 odsek 6, tak, že v prípade trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie sa trest odňatia slobody bude obligatórne ukladať pri hornej hranice trestu odňatia slobody prevyšujúceho šesť rokov.
Ďalej v prípade trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie sa v paragrafe 87 Trestného zákona zavádza osobitná právna úprava, ktorá bude zohľadňovať judikatúru súdneho dvora Európskej únie tak, aby zásada lex mitior bola uplatňovaná v rozsahu, ako to umožňuje judikatúra súdneho dvora Európskej únie.
A ďalej sa zavádza výslovná definícia finančných záujmov Európskej únie, ktorá vychádza z platného účinného znenia smernice a ktorou sa vlastne reaguje na doplnenie týchto ustanovení do paragrafu 34 odsek 6, resp. 87.
Ďalej pri trestných činoch marenia výkonu správy daní, nepriamej korupcie, prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody sa navrhuje v zmysle konzultácii s Európskou komisiou aplikovať štandardy, to znamená horná hranica trestnej sadzby minimálne štyri roky, ak je takýmto trestným činom spôsobená škoda viac ako 100-tisíc euro.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, limit verejných výdavkov a vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Nemá sociálne vplyvy ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti, ani na podnikateľské prostredie.
Predložený návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavným zákonnými a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 10. júla 2024.
Dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie návrhu zákona a jeho podporu najmä v záujme finančných záujmov Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som podľa paragrafu 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona ihneď. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. (Ruch v sále.)
Vážené kolegyne, kolegovia, ja sa veľmi teším, že dnes sme tu v takomto hojnom počte a... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Neutíchajúci ruch v sále. Zaznievanie gongu.) Že sme tu v takomto počte? To sme tu ešte snáď ani neboli. (Doznievanie gongu.)
A chcela by som hneď na začiatku vopred teda upozorniť kolegu poslanca Barteka, že mám opäť raz rozpravu pripravenú v počítači, lebo ja sa teda do rozpravy vždy poctivo pripravujem písomne, a možno bude mať pocit ako nedávno jeho kolega, že to je nejaký prejav napísaný umelou inteligenciou. Nuž... (Reakcia z pléna.) Áno.
Ale ja si teda svoje poznámky skutočne pripravujem sama, poctivo, pretože mám rada odbornú a vecnú debatu. A viete, trepať tu vie hocikto, ale ja by som sa skutočne potešila, keby ste už aj vy konečne prišli s nejakým odborným a vecným príspevkom, lebo takéto debaty (potlesk) bez odbornosti mňa osobne skutočne nebavia.
Zároveň by som chcela prvé slová, už teda druhé (povedané so smiechom) adresovať aj pánovi ministrovi Suskovi, pretože som skutočne veľmi sklamaná z toho, že pokračuje v tom naratíve o tom, ako tu zlá opozícia a zlí europoslanci Európskej komisii podávali nejaké dezinformácie, ktoré ale dnes sa nezdajú až takými dezinformáciami, keďže viedli k tomu, aby predsa len novelizoval novelizovanú novelu.
A viete, ono to už začína byť také trošku, že, už to nie je ani novela, ale skôr telenovela, o ktorej sme všetci od začiatku vedeli, že aký bude jej koniec. Už nikoho tieto epizódy skutočne nebavia. A na rozdiel od tých juhoamerických telenoviel nás teda táto vyjde pekne draho, takže ja by som už skutočne bola rada, aby sme možno od septembra, keďže sa nám to očividne nedarí teraz v lete, aby sme od septembra sa snažili, aby ten legislatívny proces a vôbec naša práca v Národnej rade boli skutočne efektívne a aby, aby to vyzeralo tak ako v Národnej rade, a nie teda v nejakom Bollywoode.
No, začnem teda s tým, že by som rada zopakovala, prečo sa Európska únia zaujíma o novelu Trestného zákona a prečo aj dnes tu opäť sme. Nuž, tá odpoveď je jednoduchá. Ak členský štát nie je schopný efektívne chrániť európske peniaze, tak žiadne nedostane. A ja by som teraz chvíľu možno počkala, ak mi pán predsedajúci dovolí, lebo koalícia opúšťa sálu. (Ruch v sále. Zaznievanie gongu.) Ďakujem. Ak by ste mi mohli zastaviť čas. Ďakujem.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Zastavte čas pani poslankyni. (Krátka pauza. Reakcie z pléna.)

Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR
Veď toto.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Myslím, pani poslankyňa, že môžte pokračovať.

Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR
Ďakujem krásne.
A možno vás teraz prekvapím a tým vás zaujmem, pani poslankyňa Valová, ja normálne súhlasím, čo tu hovoril dnes ráno, pán poslanec Glück, že mne to občas skutočne príde tu ako v škole. Ale ako deti sa tu nespráva táto strana, ale skôr táto, takže. No, vrátim sa teda k meritu veci. Na tie problémy, ktoré obsahovala novela Trestného zákona, a síce, že znižovala ochranu finančných záujmov Európskej únie, upozorňovala Európska komisia, Európska prokuratúra aj my počas tej viac ako dvojmesačnej obštrukcie. A vy ste sa celý čas tvárili, na čele, samozrejme, aj s vládnymi predstaviteľmi, že problém neexistuje, dokonca ste už, ako som už hovorila aj v rozprave o SLK, klamali, zavádzali, obviňovali všetkých možných ľudí a inštitúcie, len, samozrejme, nie sami seba.
A dnešnou novelou už novelizovanej novely, ktorú, ako sme už raz počuli aj z úst pána ministra, nielenže ide opravovať pozmeňujúcim návrhom, ktorý sme doteraz ešte nevideli a ktorý pravdepodobne dostaneme tesne pred druhým čítaním, alebo teda pôjde možno na výbor, tak nás čaká ešte aj veľká rekodifikácia Trestného zákona, ktorú pripravuje pravdepodobne na jeseň alebo možno neskôr.
Čiže toto len dokazuje, že ak sa vláda a aj teda koaličný valec tak veľmi ponáhľali s tým, aby bola trestná novela v tej súčasnej podobe prijatá a aby vstúpila do účinnosti 15. januára, tak asi vieme prečo, pretože potrebovali zabezpečiť amnestie, beztrestnosť pre vlastných ľudí, inak by to mohlo počkať, inak by sme mohli prejsť riadnym legislatívnym konaním, mohli by sme sa vyhnúť všetkým tým hrozbám prichádzajúcim z Bruselu, pretože v medzirezortnom pripomienkovom konaní by sa, samozrejme, poukázalo aj na všetky tieto výčitky, alebo teda zlú transpozíciu smerníc a ďalšie problematické časti.
Schválená novela skutočne znižuje ochranu finančných záujmov EÚ. A to konkrétne niekoľkými dopadmi, ktoré identifikovala Európska komisia, a rada by som opäť pripomenula, že to bolo na základe nie nejakých žalovaní opozície alebo kohokoľvek, ale na základe dôkladnej právnej analýzy Európskej prokuratúry. Vy ste nielenže neopravili zlú transpozíciu, tak ako ste sľubovali v dôvodovej správe, resp. na čo ste sa odvolávali v tej dôvodovej správe ešte aj k skrátenému legislatívnemu konaniu pri novele Trestného zákona, ale navyše ste ešte aj znížili tú ochranu finančných záujmov EÚ. A zhoršili ste tak vlastne to, ako sú európske peniaze na Slovensku chránené, tak ako ste novelu predstavili, ako ste ju schválili 8. februára, napriek všetkým upozorneniam, jednoducho to bolo nebezpečné a hazardovali ste s európskymi peniazmi, ktoré patria občanom a občiankam tejto krajiny.
Viete, aký bol doteraz problém tej zlej transpozície, ktorú, to dávam iba takú otázku do pléna. Viete, kto robil implementáciu tejto smernice PIF? Asi uhádnete. Následkom tej zlej transpozície prichádzala Európska prokuratúra na Slovensku o právomoc vo veľkom množstve trestných činov patriacich pritom do jej pôsobnosti, a to na úkor našich národných orgánov a donedávna to boli prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry. To spôsobovalo, že napríklad za rok 2022 v takmer 50 prípadoch nemohla Európska prokuratúra konať, pretože vlastne mohla vykonávať trestné stíhanie iba vtedy, keď trestná sadzba za poškodzovanie finančných záujmov EÚ bola vyššia ako za poškodzovanie tých národných záujmov.
Tieto sadzby by mali byť podľa smernice minimálne vyrovnané, u nás to ale bolo inak. Problém nastával napríklad v prípadoch spolufinancovania. A pre ilustráciu zvolím teda konkrétny prípad, o ktorom hovoril aj slovenský európsky prokurátor počas tých diskusií o novele Trestného zákona, a síce sa jedná o prípad tzv. subvenčného podvodu. Škoda na európskom rozpočte bola cez 80-tisíc eur a škoda na slovenskom rozpočte bola 8-tisíc eur. Napriek tomu Európska prokuratúra. napriek teda tomu, že sa jednalo o väčšiu škodu z pohľadu Európskej únie, tak Európska prokuratúra nemala kompetenciu tento podvod vyšetrovať a spadalo to teda pod naše národné inštitúcie. Toto bol jeden z problémov zlej transpozície a upozorňovala na to niekoľkokrát či už Európska prokuratúra vo svojich rôznych výročných správach, ale bolo to predmetom aj napríklad medzirezortného pripomienkového konania, ktoré iniciovala bývalá pani ministerka Kolíková, a snažili sa to upraviť. Žiaľ, vtedy to nezískalo dostatočnú podporu. To bol jeden z problémov tej zlej transpozície, jeden problém zlej transpozície, ktorý ste ale opravili.
Čiže aby som bola konštruktívna, tak musím povedať, že toto už by problémom nemalo byť, aj keď zároveň je treba povedať aj ten B mol, a síce, že ste Európsku prokuratúru obrali o doterajšiu spoluprácu s ÚŠP, a tým pádom na, budú na niektorých prípadoch spolupracovať EPPO, alebo teda niektoré prípady dokonca prípadnú okresným a krajským prokuratúram, ktoré so všetkým rešpektom a úctou, ktoré, samozrejme, mám pre všetkých prokurátorov a prokurátorky, pravdepodobne nebudú mať, aspoň teda na začiatku, dostatočnú špecializáciu a skúsenosti práve s prípadmi finančných záujmov EÚ. To bola napríklad špecializácia, ktorú skutočne mali prokurátori na ÚŠP. Ale dobre, k ÚŠP sa nevracajme, ten ste zrušili.
Mňa ale teda zaujíma a to odbočím trochu od samotného textu tej novely, ale súvisí to s tým, čo som hovorila práve, a pán minister by nám možno mohol odpovedať, že vďaka tomu, že teda ste opravili túto jednu časť alebo tento jeden bod tej zlej transpozície, tak pravdepodobne rapídne stúpne počet prípadov, ktoré budú teda spadať už konečne do kompetencie Európskej prokuratúry. A budú ich teda vyšetrovať slovenskí delegovaní európski prokurátori. Tak mňa by zaujímalo, že či sa plánuje aj navýšenie ich počtu, pretože momentálne ich máme 6. A keďže ten počet prípadov by sa mal zvýšiť niekoľkonásobne, tak by asi bolo potrebné komunikovať aj s Európskou komisiou, alebo teda s relevantnými európskymi inštitúciami o tom, že či toto číslo bude dostatočné na počet tých prípadov, ktoré na Slovensku máme.
A ja som dnes zrovna dostala výročnú správu od Európskej prokuratúry a môžem vám povedať, že hoci som to teda tušila, lebo na výbore som sa s tým často stretávala, my sme skutočne jeden z tých najhorších študentov, ak to mám tak povedať, čo sa týka ochrany finančných záujmov EÚ a vyšetrovania podvodov a, a vôbec týchto prípadov, takže asi by bolo vhodné, aby sme sa už teraz začali zamýšľať nad tým, že kedy a ako zvýšime počet týchto slovenských delegovaných európskych prokurátorov, a najmä keď vieme, že máme veľké problémy nájsť takýchto špecialistov, a ukázalo sa to vlastne aj pri tých prvých nomináciách a asi by bolo vhodné čím skôr začať nad tým rozmýšľať.
V oprave tej transpozície vám však unikli aj ďalšie body, ktoré je potrebné opraviť, a ja sa k nim vrátim, čo však novela opravuje, a tu opäť budem, myslím, konštruktívna, pretože sú veci, ktoré skutočne táto novela, ktorú dnes máme na stole, neviem, čo bude s tým pozmeňovacím návrhom, ktorý možno teda príde zajtra, ale sú tam veci, ktoré skutočne odpovedajú na výčitky Európskej komisie.
V decembri totiž okrem iného Európska komisia na základe analýzy Európskej prokuratúry identifikovala dva také najpálčivejšie problémy v novele Trestného zákona, a síce zníženie trestných sadzieb, rapídne zníženie trestných sadzieb a tiež drastické premlčacie doby. A opäť, nikto nerozporoval, ani Európska komisia, ani Európska prokuratúra, ani my v opozícii, že vy, či už teda vláda, alebo koalícia máte možnosť zmeniť trestné kódexy tak, ako chcete. Samozrejme, jedná sa o kompetenciu členských štátov a to európske inštitúcie nikdy nerozporovali. Európska únia skutočne nemá právo diktovať nám, že toto môžeme, to nemôžeme, takto má náš Trestný zákon vyzerať a takto nie.
Avšak napriek tomu máme akési spoločné pravidlá, na ktorých sme sa dohodli, a Slovenská republika tiež participovala na tvorbe a potom aj prijímaní týchto pravidiel a tie jednoducho musíme rešpektovať. Únia chráni svoje finančné záujmy a má teda úplné právo vyjadrovať sa k tomu, keď nejaká, nejaký štát sa chystá meniť svoj Trestný zákon a keď sa tieto zmeny dotknú, alebo keď majú teda dopady skôr negatívne na to, ako sú finančné záujmy Európskej únie v tom danom štáte chránené. Aj podľa čl. 325 Zmluvy o Európskej únii Únia a členské štáty majú zamedzovať podvodom a iným protiprávnym konaním poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom opatrení, ktoré sa prijmú v súlade s týmto článkom, čo má pôsobiť odradzujúco, a tak, aby to poskytlo v členských štátoch, orgánoch, inštitúciách, agentúrach, účinnú ochranu. Zároveň tu máme dva rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, ktoré ale v dôvodovke necitujete, a pritom by si to zaslúžili. Ja sama som o nich hovorila počas obštrukcie a jedná sa teda o rozsudky Taricco z roku 2015 a rozsudok M. A. S. a M. B. z roku 2017. Ja vám prečítam časť z toho rozhodnutia Taricco a nechám na zamyslenie tohto pléna, že čo si myslíte o tom, že ako by sa mohol podobný rozsudok aplikovať aj na tú trestnú novelu, ktorá sa prijala na Slovensku:
„S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že taká vnútroštátna právna úprava týkajúca sa premlčania trestných činov, akou je úprava tvorená dotknutými vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorá v rozhodnom čase z pohľadu skutkových okolností veci samej stanovila, že úkon, ktorý vedie k prerušeniu plynutia doby a spadá do rámca trestných stíhaní týkajúcich sa závažných podvodov v oblasti DPH, mal za následok predĺženie doby iba o štvrtinu jej pôvodnej dĺžky.“ A teraz to dôležité: „môže ohroziť splnenie záväzkov uložených členským štátom článkom 325, odsek 1 a 2 Zmlúv o fungovaní Európskej únie, ak by táto vnútroštátna právna úprava v značnom počte prípadov závažných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie bránila uloženiu účinných a odstrašujúcich trestov, alebo pokiaľ by stanovila dlhšie premlčacie doby pre prípady podvodov poškodzujúcich finančné záujmy dotknutého členského štátu než pre prípady podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie.“ Takáto úprava by bola v rozpore s právom EÚ. Preložím jednou vetou – pokiaľ tu nebudeme mať účinný, odstrašujúci, efektívny systém, tak jednoducho sme v rozpore s článkom 325 Zmlúv o fungovaní Európskej únie.
Ďalej rozsudok M. A. S. a M. B.: „Pokiaľ právo Únie s cieľom zabezpečiť svoju ochranu vyžaduje, aby sa každé porušenie trestalo, každý systém, ktorého úlohou je ho vykonávať, no ktorého dôsledkom je v skutočnosti neexistencia trestu alebo zjavné a významné riziko beztrestnosti, je už zo svojej podstaty v rozpore so zásadou prednosti práva Únie a zásadou efektivity, na ktorej je založený okrem iného aj článok 325.“ Inak povedané, právo je efektívne iba vtedy, ak sa jeho porušenie trestá.
Prečo je toto všetko dôležité v systéme, aký máme v Európskej únii? No, pretože sme v jednotnom priestore, ktorý má ambíciou byť priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a ak pripustíme, že za rovnaký trestný čin poškodzujúci finančné záujmy Únie by v jednom štáte bol napríklad tento tento čin premlčaný, zatiaľ čo v susednom štáte môže vyústiť v nejaké odsúdenie, tak jednoducho celý tento systém padá. Navyše ten systém je skutočne založený na princípe lojálnej spolupráce a tiež vzájomnej dôvery a my sa nemôžme stať akýmsi ostrovom beztrestnosti, pretože to, samozrejme, Európska únia nemôže dovoliť.
A chcela by som sa vrátiť aj k tým výhovorkám a zavádzaniam niektorých kolegov a kolegýň z koalície o tom, že Brusel chce takýmto spôsobom trestať Slovensko a o ostatné štáty sa nezaujíma. No možno je to tým, že nikto takéto zmeny nepresadzuje takpovediac – a odpusťte mi teda toto slovo – na hulváta, bez riadnej diskusie, bez konzultácií, bez riadneho legislatívneho procesu. A zároveň že ak napríklad v Českej republike, lebo taký prípad, teda taký príklad porovnávací sme počuli dnes ráno na ústavnoprávnom výbore. Ak v Českej republike znižujú premlčacej doby, tak zároveň to, zároveň neznižujú aj tak rapídnym spôsobom, ako sa to stalo tu v tejto novele Trestného zákona trestné sadzby. Čiže vy si nemôžte zobrať iba takým „cherry picking“ že vlastne však aj tam znižujú premlčacie doby a nikto sa o to nezaujíma. No nie. Tá trestná novela je jednoducho jeden celok, a keď sa pozeráme na to, že znižujeme premlčacej doby, tak sa pozrime aj na to, že aké sú tie trestné sadzby, čo sa s nimi deje, a toto je veľmi podobné tomu, ako keď sme tu mali diskusie o tom, neviem, či to mám nazvať chybou alebo nejakým spôsobom sa to tam zabudlo, alebo to bolo skutočne cieľom novely, zníženie premlčacej doby v prípade znásilnenia a konkrétne strana SMER prišla s takými porovnávacími tabuľkami, v ktorých boli premlčacie doby v jednotlivých členských štátoch.
No lenže to sa nerobí tak, že porovnáme iba premlčacie doby. Však v trestnom práve je dôležitá aj definícia skutkovej podstaty a ďalšie faktory, ktoré tam prichádzajú, prichádzajú do hry a vy môžte porovnávať tie premlčacie doby, ale ak neporovnáte zároveň aj ten zvyšok, tak proste tak to nemá žiadnu relevanciu. To jednoducho nie je argument. A toto isté robíte momentálne s tým, že porovnávate, že v Čechách sa niečo deje a Brusel sa o to nezaujíma. No nie, lebo tam napríklad tie trestné sadzby sa rapídnym spôsobom neznižujú, a tým pádom Česká republika napriek tomu, že možno sa vyrovnáva nejakým iným krajinám, alebo teda európskym štandardom, ako to často počúvame, tak neohrozuje celý ten systém, pretože aj naďalej tam bude možnosť efektívne postihovať, vyšetrovať napríklad aj podvody na finančných záujmoch EÚ.
Zároveň, mne osobne teda tieto výhovorky pripomínajú akýsi syndróm menejcennosti, ktorý sa tu teda snažia niektorí koaliční poslanci a poslankyne vnútiť ľuďom, hovoriac, že teda Brusel sa zaujíma iba o Slovensko, Brusel tu má bič nad Slovenskom, lebo nejakým spôsobom sa mu asi nepáči vláda Roberta Fica – to skutočne nie je tak.
A ja vás prosím, už prestaňte konečne takýmto spôsobom zavádzať ľudí. A teda, keby vás skutočne Brusel vydieral, lebo ešte aj to sme počuli, keby to celé bolo tak hrozne nefér a tak hrozne nesprávne, a vlastne ako aj dnes povedal pán minister spravodlivosti, keby všetky tieto výčitky boli len akýmisi dezinformáciami, ktoré opozícia poslala do Európskej komisie, tak vlastne prečo tu dnes sme? Prečo to opravujete? Však vy máte suverénnu zahraničnú politiku, tak keby to bolo tak strašne nespravodlivé, tak strašne nefér a nesprávne, tak by ste to predsa neopravovali, nie? Jediné teda vysvetlenie je, že vaša suverenita končí tam, kde začína vôňa peňazí. Asi to je jediné, na čo počúvate, ale ja by som bola teda radšej, keby sme sa bavili o spravodlivosti a o tom, ako na Slovensku zachováme právny štát, a nie o tom, že tu musí skutočne prísť nejaká hrozba európskych peňazí, ktoré, opakujem, ohrozujete jedine vy vaším konaním.
No ale vrátim sa teda k meritu veci, a síce k tej k tomu predloženému návrhu, aj keď neviem, že či to má úplne zmysel vyjadrovať sa k nemu, keď zajtra už môže byť všetko inak, ako sme sa už neraz presvedčili v tomto pléne. Ale teda aj radikálne zníženie zníženie trestných sadzieb a skrátenie tých premlčacích dôb môže mať negatívne dopady na činnosť Európskej prokuratúry, ale aj všeobecne na vyšetrovanie prípadov ohrozenia európskych peňazí.
Tie neprimerané nízke tresty a drakonické znižovanie jednoducho zabraňujú dostatočnej ochrane finančných záujmov EÚ, zabraňujú ochrane toho, aby všetky tie peniaze, ktoré prichádzajú na Slovensko do budovania ciest, mostov, do zlepšenia školstva a zdravotníctva, tak aby nekončili vo vreckách nejakých oligarchov alebo iných páchateľov trestnej činnosti. A tieto tieto peniaze sú poväčšine teda z vreciek daňových poplatníkov veľkých členských štátov, ako je Francúzsko, Nemecko a ďalšie, tak skutočne myslím, že sa môžeme zhodnúť na tom, že ak Európska únia sa snaží tieto peniaze chrániť, tak aj preto, že nemôže vytvoriť tu nejaký systém, kde jedni budú dávať, a pôjde to do nejakej čiernej diery.
Pre ilustráciu zvolím teda konkrétny prípad, o ktorom hovoril aj slovenský európsky prokurátor počas tých diskusií o novele Trestného zákona, a síce sa jedná o prípad tzv. subvenčného podvodu. Škoda na európskom rozpočte bola cez 80-tisíc eur a škoda na slovenskom rozpočte bola 8-tisíc eur. Napriek tomu Európska prokuratúra. napriek teda tomu, že sa jednalo o väčšiu škodu z pohľadu Európskej únie, tak Európska prokuratúra nemala kompetenciu tento podvod vyšetrovať a spadalo to teda pod naše národné inštitúcie. Toto bol jeden z problémov zlej transpozície a upozorňovala na to niekoľkokrát či už Európska prokuratúra vo svojich rôznych výročných správach, ale bolo to predmetom aj napríklad medzirezortného pripomienkového konania, ktoré iniciovala bývalá pani ministerka Kolíková, a snažili sa to upraviť. Žiaľ, vtedy to nezískalo dostatočnú podporu. To bol jeden z problémov tej zlej transpozície, jeden problém zlej transpozície, ktorý ste ale opravili.
Čiže aby som bola konštruktívna, tak musím povedať, že toto už by problémom nemalo byť, aj keď zároveň je treba povedať aj ten B mol, a síce, že ste Európsku prokuratúru obrali o doterajšiu spoluprácu s ÚŠP, a tým pádom na, budú na niektorých prípadoch spolupracovať EPPO, alebo teda niektoré prípady dokonca prípadnú okresným a krajským prokuratúram, ktoré so všetkým rešpektom a úctou, ktoré, samozrejme, mám pre všetkých prokurátorov a prokurátorky, pravdepodobne nebudú mať, aspoň teda na začiatku, dostatočnú špecializáciu a skúsenosti práve s prípadmi finančných záujmov EÚ. To bola napríklad špecializácia, ktorú skutočne mali prokurátori na ÚŠP. Ale dobre, k ÚŠP sa nevracajme, ten ste zrušili.
Mňa ale teda zaujíma a to odbočím trochu od samotného textu tej novely, ale súvisí to s tým, čo som hovorila práve, a pán minister by nám možno mohol odpovedať, že vďaka tomu, že teda ste opravili túto jednu časť alebo tento jeden bod tej zlej transpozície, tak pravdepodobne rapídne stúpne počet prípadov, ktoré budú teda spadať už konečne do kompetencie Európskej prokuratúry. A budú ich teda vyšetrovať slovenskí delegovaní európski prokurátori. Tak mňa by zaujímalo, že či sa plánuje aj navýšenie ich počtu, pretože momentálne ich máme 6. A keďže ten počet prípadov by sa mal zvýšiť niekoľkonásobne, tak by asi bolo potrebné komunikovať aj s Európskou komisiou, alebo teda s relevantnými európskymi inštitúciami o tom, že či toto číslo bude dostatočné na počet tých prípadov, ktoré na Slovensku máme.
A ja som dnes zrovna dostala výročnú správu od Európskej prokuratúry a môžem vám povedať, že hoci som to teda tušila, lebo na výbore som sa s tým často stretávala, my sme skutočne jeden z tých najhorších študentov, ak to mám tak povedať, čo sa týka ochrany finančných záujmov EÚ a vyšetrovania podvodov a, a vôbec týchto prípadov, takže asi by bolo vhodné, aby sme sa už teraz začali zamýšľať nad tým, že kedy a ako zvýšime počet týchto slovenských delegovaných európskych prokurátorov, a najmä keď vieme, že máme veľké problémy nájsť takýchto špecialistov, a ukázalo sa to vlastne aj pri tých prvých nomináciách a asi by bolo vhodné čím skôr začať nad tým rozmýšľať.
V oprave tej transpozície vám však unikli aj ďalšie body, ktoré je potrebné opraviť, a ja sa k nim vrátim, čo však novela opravuje, a tu opäť budem, myslím, konštruktívna, pretože sú veci, ktoré skutočne táto novela, ktorú dnes máme na stole, neviem, čo bude s tým pozmeňovacím návrhom, ktorý možno teda príde zajtra, ale sú tam veci, ktoré skutočne odpovedajú na výčitky Európskej komisie.
V decembri totiž okrem iného Európska komisia na základe analýzy Európskej prokuratúry identifikovala dva také najpálčivejšie problémy v novele Trestného zákona, a síce zníženie trestných sadzieb, rapídne zníženie trestných sadzieb a tiež drastické premlčacie doby. A opäť, nikto nerozporoval, ani Európska komisia, ani Európska prokuratúra, ani my v opozícii, že vy, či už teda vláda, alebo koalícia máte možnosť zmeniť trestné kódexy tak, ako chcete. Samozrejme, jedná sa o kompetenciu členských štátov a to európske inštitúcie nikdy nerozporovali. Európska únia skutočne nemá právo diktovať nám, že toto môžeme, to nemôžeme, takto má náš Trestný zákon vyzerať a takto nie.
Avšak napriek tomu máme akési spoločné pravidlá, na ktorých sme sa dohodli, a Slovenská republika tiež participovala na tvorbe a potom aj prijímaní týchto pravidiel a tie jednoducho musíme rešpektovať. Únia chráni svoje finančné záujmy a má teda úplné právo vyjadrovať sa k tomu, keď nejaká, nejaký štát sa chystá meniť svoj Trestný zákon a keď sa tieto zmeny dotknú, alebo keď majú teda dopady skôr negatívne na to, ako sú finančné záujmy Európskej únie v tom danom štáte chránené. Aj podľa čl. 325 Zmluvy o Európskej únii Únia a členské štáty majú zamedzovať podvodom a iným protiprávnym konaním poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom opatrení, ktoré sa prijmú v súlade s týmto článkom, čo má pôsobiť odradzujúco, a tak, aby to poskytlo v členských štátoch, orgánoch, inštitúciách, agentúrach, účinnú ochranu. Zároveň tu máme dva rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, ktoré ale v dôvodovke necitujete, a pritom by si to zaslúžili. Ja sama som o nich hovorila počas obštrukcie a jedná sa teda o rozsudky Taricco z roku 2015 a rozsudok M. A. S. a M. B. z roku 2017. Ja vám prečítam časť z toho rozhodnutia Taricco a nechám na zamyslenie tohto pléna, že čo si myslíte o tom, že ako by sa mohol podobný rozsudok aplikovať aj na tú trestnú novelu, ktorá sa prijala na Slovensku:
„S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že taká vnútroštátna právna úprava týkajúca sa premlčania trestných činov, akou je úprava tvorená dotknutými vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorá v rozhodnom čase z pohľadu skutkových okolností veci samej stanovila, že úkon, ktorý vedie k prerušeniu plynutia doby a spadá do rámca trestných stíhaní týkajúcich sa závažných podvodov v oblasti DPH, mal za následok predĺženie doby iba o štvrtinu jej pôvodnej dĺžky.“ A teraz to dôležité: „môže ohroziť splnenie záväzkov uložených členským štátom článkom 325, odsek 1 a 2 Zmlúv o fungovaní Európskej únie, ak by táto vnútroštátna právna úprava v značnom počte prípadov závažných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie bránila uloženiu účinných a odstrašujúcich trestov, alebo pokiaľ by stanovila dlhšie premlčacie doby pre prípady podvodov poškodzujúcich finančné záujmy dotknutého členského štátu než pre prípady podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie.“ Takáto úprava by bola v rozpore s právom EÚ. Preložím jednou vetou – pokiaľ tu nebudeme mať účinný, odstrašujúci, efektívny systém, tak jednoducho sme v rozpore s článkom 325 Zmlúv o fungovaní Európskej únie.
Ďalej rozsudok M. A. S. a M. B.: „Pokiaľ právo Únie s cieľom zabezpečiť svoju ochranu vyžaduje, aby sa každé porušenie trestalo, každý systém, ktorého úlohou je ho vykonávať, no ktorého dôsledkom je v skutočnosti neexistencia trestu alebo zjavné a významné riziko beztrestnosti, je už zo svojej podstaty v rozpore so zásadou prednosti práva Únie a zásadou efektivity, na ktorej je založený okrem iného aj článok 325.“ Inak povedané, právo je efektívne iba vtedy, ak sa jeho porušenie trestá.
Prečo je toto všetko dôležité v systéme, aký máme v Európskej únii? No, pretože sme v jednotnom priestore, ktorý má ambíciou byť priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a ak pripustíme, že za rovnaký trestný čin poškodzujúci finančné záujmy Únie by v jednom štáte bol napríklad tento tento čin premlčaný, zatiaľ čo v susednom štáte môže vyústiť v nejaké odsúdenie, tak jednoducho celý tento systém padá. Navyše ten systém je skutočne založený na princípe lojálnej spolupráce a tiež vzájomnej dôvery a my sa nemôžme stať akýmsi ostrovom beztrestnosti, pretože to, samozrejme, Európska únia nemôže dovoliť.
A chcela by som sa vrátiť aj k tým výhovorkám a zavádzaniam niektorých kolegov a kolegýň z koalície o tom, že Brusel chce takýmto spôsobom trestať Slovensko a o ostatné štáty sa nezaujíma. No možno je to tým, že nikto takéto zmeny nepresadzuje takpovediac – a odpusťte mi teda toto slovo – na hulváta, bez riadnej diskusie, bez konzultácií, bez riadneho legislatívneho procesu. A zároveň že ak napríklad v Českej republike, lebo taký prípad, teda taký príklad porovnávací sme počuli dnes ráno na ústavnoprávnom výbore. Ak v Českej republike znižujú premlčacej doby, tak zároveň to, zároveň neznižujú aj tak rapídnym spôsobom, ako sa to stalo tu v tejto novele Trestného zákona trestné sadzby. Čiže vy si nemôžte zobrať iba takým „cherry picking“ že vlastne však aj tam znižujú premlčacie doby a nikto sa o to nezaujíma. No nie. Tá trestná novela je jednoducho jeden celok, a keď sa pozeráme na to, že znižujeme premlčacej doby, tak sa pozrime aj na to, že aké sú tie trestné sadzby, čo sa s nimi deje, a toto je veľmi podobné tomu, ako keď sme tu mali diskusie o tom, neviem, či to mám nazvať chybou alebo nejakým spôsobom sa to tam zabudlo, alebo to bolo skutočne cieľom novely, zníženie premlčacej doby v prípade znásilnenia a konkrétne strana SMER prišla s takými porovnávacími tabuľkami, v ktorých boli premlčacie doby v jednotlivých členských štátoch.
No lenže to sa nerobí tak, že porovnáme iba premlčacie doby. Však v trestnom práve je dôležitá aj definícia skutkovej podstaty a ďalšie faktory, ktoré tam prichádzajú, prichádzajú do hry a vy môžte porovnávať tie premlčacie doby, ale ak neporovnáte zároveň aj ten zvyšok, tak proste tak to nemá žiadnu relevanciu. To jednoducho nie je argument. A toto isté robíte momentálne s tým, že porovnávate, že v Čechách sa niečo deje a Brusel sa o to nezaujíma. No nie, lebo tam napríklad tie trestné sadzby sa rapídnym spôsobom neznižujú, a tým pádom Česká republika napriek tomu, že možno sa vyrovnáva nejakým iným krajinám, alebo teda európskym štandardom, ako to často počúvame, tak neohrozuje celý ten systém, pretože aj naďalej tam bude možnosť efektívne postihovať, vyšetrovať napríklad aj podvody na finančných záujmoch EÚ.
Zároveň, mne osobne teda tieto výhovorky pripomínajú akýsi syndróm menejcennosti, ktorý sa tu teda snažia niektorí koaliční poslanci a poslankyne vnútiť ľuďom, hovoriac, že teda Brusel sa zaujíma iba o Slovensko, Brusel tu má bič nad Slovenskom, lebo nejakým spôsobom sa mu asi nepáči vláda Roberta Fica – to skutočne nie je tak.
A ja vás prosím, už prestaňte konečne takýmto spôsobom zavádzať ľudí. A teda, keby vás skutočne Brusel vydieral, lebo ešte aj to sme počuli, keby to celé bolo tak hrozne nefér a tak hrozne nesprávne, a vlastne ako aj dnes povedal pán minister spravodlivosti, keby všetky tieto výčitky boli len akýmisi dezinformáciami, ktoré opozícia poslala do Európskej komisie, tak vlastne prečo tu dnes sme? Prečo to opravujete? Však vy máte suverénnu zahraničnú politiku, tak keby to bolo tak strašne nespravodlivé, tak strašne nefér a nesprávne, tak by ste to predsa neopravovali, nie? Jediné teda vysvetlenie je, že vaša suverenita končí tam, kde začína vôňa peňazí. Asi to je jediné, na čo počúvate, ale ja by som bola teda radšej, keby sme sa bavili o spravodlivosti a o tom, ako na Slovensku zachováme právny štát, a nie o tom, že tu musí skutočne prísť nejaká hrozba európskych peňazí, ktoré, opakujem, ohrozujete jedine vy vaším konaním.
No ale vrátim sa teda k meritu veci, a síce k tej k tomu predloženému návrhu, aj keď neviem, že či to má úplne zmysel vyjadrovať sa k nemu, keď zajtra už môže byť všetko inak, ako sme sa už neraz presvedčili v tomto pléne. Ale teda aj radikálne zníženie zníženie trestných sadzieb a skrátenie tých premlčacích dôb môže mať negatívne dopady na činnosť Európskej prokuratúry, ale aj všeobecne na vyšetrovanie prípadov ohrozenia európskych peňazí.
Tie neprimerané nízke tresty a drakonické znižovanie jednoducho zabraňujú dostatočnej ochrane finančných záujmov EÚ, zabraňujú ochrane toho, aby všetky tie peniaze, ktoré prichádzajú na Slovensko do budovania ciest, mostov, do zlepšenia školstva a zdravotníctva, tak aby nekončili vo vreckách nejakých oligarchov alebo iných páchateľov trestnej činnosti. A tieto tieto peniaze sú poväčšine teda z vreciek daňových poplatníkov veľkých členských štátov, ako je Francúzsko, Nemecko a ďalšie, tak skutočne myslím, že sa môžeme zhodnúť na tom, že ak Európska únia sa snaží tieto peniaze chrániť, tak aj preto, že nemôže vytvoriť tu nejaký systém, kde jedni budú dávať, a pôjde to do nejakej čiernej diery.
Pre ilustráciu toho, že prečo bol toto, a teda kombinácia toho rapídneho znižovania premlčacích dôb a zároveň trestných sadzieb problém, tak opäť uvediem príklad. Konkrétny príklad od slovenského európskeho prokurátora, ktorý v jednom z rozhovorov hovoril o tom, že koľko prípadov, a tých prípadov boli skutočne desiatky môže ovplyvniť novela, ak by sa teda prijala v takej forme, v akej bola predstavená. Európska prokuratúra na Slovensku momentálne vyšetruje podvod, ku ktorému došlo v januári 2018. Žiadateľ dostal finančné prostriedky na základe sfalšovaných dokladov. Predpokladaná suma škody je necelých 300-tisíc eur. V súčasnosti je za takýto trestný čin maximálna sadzba 10 rokov a premlčacia doba taktiež 10 rokov. Novela skrátila premlčaciu dobu na päť rokov. Je rok 2024, takže od roku 2018 už uplynulo koľko? Viac ako šesť rokov. A v tejto veci by musela Európska prokuratúra rozhodnúť o zastavení trestného stíhania z dôvodu premlčania.
Opakujem, takýchto prípadov by boli desiatky. Aj preto Európska prokuratúra a aj Európska komisia žiadali od Slovenska, aby upravili to, akým spôsobom trestná novela znižuje premlčacie doby, ale tiež aj sadzby. Premlčacie doby ste opravili v bode číslo 2 a sadzby v bodoch 4 až 10. Čo však navrhovaná úprava opomína, resp. zanedbáva, a ja sa zopakujem, ale minulý týždeň som to avizovala pánovi ministrovi spravodlivosti a opäť by som bola rada, aby to tu odznelo, že keby sme boli chceli, tak, tak si o tom spravíme veľmi hlučnú tlačovku a vytlčieme z toho politické body, ako sa dá. Pristúpili sme k tomu veľmi konštruktívne a aj to dalo pánovi ministrovi možnosť opraviť pozmeňujúcim návrhom, ktorý teda zajtra nám príde na stôl, to, čo je v tej novele opäť chybné alebo čo je teda zlou transpozíciou a čo opäť oberá Európsku prokuratúru o jej kompetenciu a čo by mohla Európska komisia posúdiť ako nedostatočnú úpravu, a tým pádom by tá hrozba straty európskych peňazí a všetkých tých ďalších sankcií, ktoré sa na to viažu, bola stále reálna.
Takže mňa o to viac mrzia opäť slová pána ministra spravodlivosti o tom, že opozícia tu niečím straší a že nejakým spôsobom zavádzame a že jediný, kto tu je konštruktívny, je KDH, čo ja sa teším, že KDH je konštruktívne, ale teda bez toho, že by sme vás na toto upozornili, tak neviem, že či by sme zajtra mali ten pozmeňujúci návrh a či by sme, či by ste Slovensko opäť nevystavili tomu riziku, že prídeme o európske peniaze.
Dnes máme teda na stole úpravu, ktorá čiastočne vychádza z tých výčitiek Európskej komisie a ja by som teda dokonca konštruktívne aj povedala, že čo sa týka tých premlčacích dôb alebo trestnej sadzby, tak aj odpovedá na tie výčitky, ale sú tam aj ďalšie problémy, ktoré novela nerieši, a teda na ktoré som upozornila pána ministra Suska, a síce je tam problematika alternatívnych trestov, ktorú novela rieši, avšak ktorá bude problematická vo výkone, ale k tomu sa možno vrátim v ústnej rozprave.
A chcela by som pokračovať, pretože mi už zostávajú iba štyri minúty, nedostatočnou definíciou finančných záujmov EÚ, pretože toto považujem skutočne za najproblematickejšiu časť tejto novely. Je to vlastne, ten problém vznikol v pridaní článku 137a) do toho návrhu, ktorý sme teda minulý týždeň obdržali, pretože tá definícia, ktorú tam ministerstvo spravodlivosti zaviedlo, je jednoznačne v rozpore s článkom 2 ods. 1 smernice PIF. To znamená, že nielenže neopravuje zlú transpozíciu, ale ešte zhoršuje, pretože znižuje kompetencie Európskej prokuratúry. Prečo? Čo táto vaša definícia nepokrýva a prečo vyníma množstvo prípadov spod pôsobnosti práva EÚ, a teda aj kompetencie Európskej prokuratúry.
No, finančnými záujmami EÚ musia byť podľa smernice, a teda aj podľa novely Trestného zákona nielen finančné prostriedky a aktíva z rozpočtov, ale aj všetky príjmy prichádzajúce do týchto rozpočtov. To sa týka napríklad cla alebo DPH a ďalších. A je teda veľmi paradoxné, že v tejto úprave, ktorú sme dostali minulý týždeň, tak do § 34 ods. 6 ministerstvo spravodlivosti zahrnulo skutkové podstaty trestných činov podľa § 254, ktoré sa teda týkajú cla, alebo § 276 až 277, to sú dane, ale napriek tomu tá definícia v článku 137 a) toto neobsahuje. A problémom je aj nasledujúca veta z vašej dôvodovej správy. Navrhovaná právna úprava, teda tento článok 137 a), vychádza z doterajšej dikcie § 261, v ktorom sú finančné záujmy Európskej únie pomenované, len nepriamo. No a toto je práve jedna z najväčších chýb našej transpozície, ktorú mala trestná novela upraviť, ktorú neupravila, a vy to ešte zhoršujete tým novým článkom 137 a), pretože preberáte vlastne tú zlú transpozíciu. No a ja som teda úprimne rada, že nám príde na stôl pozmeňujúci návrh, avšak zatiaľ nevieme, vlastne v akej podobe bude, a skutočne výhovorka, že nechce sa nám otvárať ešte aj 261, momentálne neobstojí, pretože nemôžte dať jednu definíciu do 261 a druhú definíciu do 137. Tak ja dúfam, že aj tá 261 bude opravená a že skutočne tú zlú transpozíciu, ktorá spôsobovala problémy a o ktorej teda môže Európska komisia si skutočne myslieť, že ak to neopravíme, tak stále nie sme schopní dostatočne efektívne chrániť finančné záujmy EÚ, tak jednoducho ak sa to neopraví, tak to bude problematické.
Nebudem už zachádzať do detailov, že čo ešte všetko táto definícia neobsahuje, ale v skratke, ak ju zavediete do Trestného zákona v tom danom stave tak EPPO, Európska prokuratúra, nebude môcť na Slovensku vykonávať svoje právomoci pri určitých trestných činoch tak, ako jej dáva túto právomoc či už smernica PIF alebo ďalšie európske texty. A to môže byť pre Európsku komisiu napriek tým dobrým veciam, ktoré zavádzate do tejto novely, skutočne problematické.
No, my máme zároveň pripravený aj pozmeňujúci návrh, ktorý prečítam v druhom čítaní, pretože sčasti aj kopíruje ten pozmeňujúci návrh, ktorý sme vám tu už predniesli niekedy v januári a ktorým sme sa mohli vyhnúť, že dnes ste boli, žiaľ, stiahnutí z dovoleniek, pretože keby bol vtedy prijatý, tak dnes Európska komisia už možno nemá také výčitky ako, ako tie, ktoré vám adresovala.
Ďakujem. (Potlesk.)

...keď trestná sadzba za poškodzovanie finančných záujmov EÚ bola vyššia ako za poškodzovanie tých národných záujmov. Tie sadzby by mali byť podľa smernice minimálne vyrovnané. U nás to ale bolo inak. Problém nastával napríklad v prípadoch spolufinancovania. A pre ilustráciu

zvolím teda konkrétny prípad, o ktorom hovoril aj slovenský európsky prokurátor počas tých diskusií o novele Trestného zákona, a síce sa jedná o prípad tzv. subvenčného podvodu. Škoda na európskom rozpočte bola cez 80-tisíc eur a škoda na slovenskom rozpočte bola 8-tisíc eur. Napriek tomu Európska prokuratúra. napriek teda tomu, že sa jednalo o väčšiu škodu z pohľadu Európskej únie, tak Európska prokuratúra nemala kompetenciu tento podvod vyšetrovať a spadalo to teda pod naše národné inštitúcie. Toto bol jeden z problémov zlej transpozície a upozorňovala na to niekoľkokrát či už Európska prokuratúra vo svojich rôznych výročných správach, ale bolo to predmetom aj napríklad medzirezortného pripomienkového konania, ktoré iniciovala bývalá pani ministerka Kolíková, a snažili sa to upraviť. Žiaľ, vtedy to nezískalo dostatočnú podporu. To bol jeden z problémov tej zlej transpozície, jeden problém zlej transpozície, ktorý ste ale opravili.
Čiže aby som bola konštruktívna, tak musím povedať, že toto už by problémom nemalo byť, aj keď zároveň je treba povedať aj ten B mol, a síce, že ste Európsku prokuratúru obrali o doterajšiu spoluprácu s ÚŠP, a tým pádom na, budú na niektorých prípadoch spolupracovať EPPO, alebo teda niektoré prípady dokonca prípadnú okresným a krajským prokuratúram, ktoré so všetkým rešpektom a úctou, ktoré, samozrejme, mám pre všetkých prokurátorov a prokurátorky, pravdepodobne nebudú mať, aspoň teda na začiatku, dostatočnú špecializáciu a skúsenosti práve s prípadmi finančných záujmov EÚ. To bola napríklad špecializácia, ktorú skutočne mali prokurátori na ÚŠP. Ale dobre, k ÚŠP sa nevracajme, ten ste zrušili.
Mňa ale teda zaujíma a to odbočím trochu od samotného textu tej novely, ale súvisí to s tým, čo som hovorila práve, a pán minister by nám možno mohol odpovedať, že vďaka tomu, že teda ste opravili túto jednu časť alebo tento jeden bod tej zlej transpozície, tak pravdepodobne rapídne stúpne počet prípadov, ktoré budú teda spadať už konečne do kompetencie Európskej prokuratúry. A budú ich teda vyšetrovať slovenskí delegovaní európski prokurátori. Tak mňa by zaujímalo, že či sa plánuje aj navýšenie ich počtu, pretože momentálne ich máme 6. A keďže ten počet prípadov by sa mal zvýšiť niekoľkonásobne, tak by asi bolo potrebné komunikovať aj s Európskou komisiou, alebo teda s relevantnými európskymi inštitúciami o tom, že či toto číslo bude dostatočné na počet tých prípadov, ktoré na Slovensku máme.
A ja som dnes zrovna dostala výročnú správu od Európskej prokuratúry a môžem vám povedať, že hoci som to teda tušila, lebo na výbore som sa s tým často stretávala, my sme skutočne jeden z tých najhorších študentov, ak to mám tak povedať, čo sa týka ochrany finančných záujmov EÚ a vyšetrovania podvodov a, a vôbec týchto prípadov, takže asi by bolo vhodné, aby sme sa už teraz začali zamýšľať nad tým, že kedy a ako zvýšime počet týchto slovenských delegovaných európskych prokurátorov, a najmä keď vieme, že máme veľké problémy nájsť takýchto špecialistov, a ukázalo sa to vlastne aj pri tých prvých nomináciách a asi by bolo vhodné čím skôr začať nad tým rozmýšľať.
V oprave tej transpozície vám však unikli aj ďalšie body, ktoré je potrebné opraviť, a ja sa k nim vrátim, čo však novela opravuje, a tu opäť budem, myslím, konštruktívna, pretože sú veci, ktoré skutočne táto novela, ktorú dnes máme na stole, neviem, čo bude s tým pozmeňovacím návrhom, ktorý možno teda príde zajtra, ale sú tam veci, ktoré skutočne odpovedajú na výčitky Európskej komisie.
V decembri totiž okrem iného Európska komisia na základe analýzy Európskej prokuratúry identifikovala dva také najpálčivejšie problémy v novele Trestného zákona, a síce zníženie trestných sadzieb, rapídne zníženie trestných sadzieb a tiež drastické premlčacie doby. A opäť, nikto nerozporoval, ani Európska komisia, ani Európska prokuratúra, ani my v opozícii, že vy, či už teda vláda, alebo koalícia máte možnosť zmeniť trestné kódexy tak, ako chcete. Samozrejme, jedná sa o kompetenciu členských štátov a to európske inštitúcie nikdy nerozporovali. Európska únia skutočne nemá právo diktovať nám, že toto môžeme, to nemôžeme, takto má náš Trestný zákon vyzerať a takto nie.
Avšak napriek tomu máme akési spoločné pravidlá, na ktorých sme sa dohodli, a Slovenská republika tiež participovala na tvorbe a potom aj prijímaní týchto pravidiel a tie jednoducho musíme rešpektovať. Únia chráni svoje finančné záujmy a má teda úplné právo vyjadrovať sa k tomu, keď nejaká, nejaký štát sa chystá meniť svoj Trestný zákon a keď sa tieto zmeny dotknú, alebo keď majú teda dopady skôr negatívne na to, ako sú finančné záujmy Európskej únie v tom danom štáte chránené. Aj podľa čl. 325 Zmluvy o Európskej únii Únia a členské štáty majú zamedzovať podvodom a iným protiprávnym konaním poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom opatrení, ktoré sa prijmú v súlade s týmto článkom, čo má pôsobiť odradzujúco, a tak, aby to poskytlo v členských štátoch, orgánoch, inštitúciách, agentúrach, účinnú ochranu. Zároveň tu máme dva rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, ktoré ale v dôvodovke necitujete, a pritom by si to zaslúžili. Ja sama som o nich hovorila počas obštrukcie a jedná sa teda o rozsudky Taricco z roku 2015 a rozsudok M. A. S. a M. B. z roku 2017. Ja vám prečítam časť z toho rozhodnutia Taricco a nechám na zamyslenie tohto pléna, že čo si myslíte o tom, že ako by sa mohol podobný rozsudok aplikovať aj na tú trestnú novelu, ktorá sa prijala na Slovensku:
„S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že taká vnútroštátna právna úprava týkajúca sa premlčania trestných činov, akou je úprava tvorená dotknutými vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorá v rozhodnom čase z pohľadu skutkových okolností veci samej stanovila, že úkon, ktorý vedie k prerušeniu plynutia doby a spadá do rámca trestných stíhaní týkajúcich sa závažných podvodov v oblasti DPH, mal za následok predĺženie doby iba o štvrtinu jej pôvodnej dĺžky.“ A teraz to dôležité: „môže ohroziť splnenie záväzkov uložených členským štátom článkom 325, odsek 1 a 2 Zmlúv o fungovaní Európskej únie, ak by táto vnútroštátna právna úprava v značnom počte prípadov závažných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie bránila uloženiu účinných a odstrašujúcich trestov, alebo pokiaľ by stanovila dlhšie premlčacie doby pre prípady podvodov poškodzujúcich finančné záujmy dotknutého členského štátu než pre prípady podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie.“ Takáto úprava by bola v rozpore s právom EÚ. Preložím jednou vetou – pokiaľ tu nebudeme mať účinný, odstrašujúci, efektívny systém, tak jednoducho sme v rozpore s článkom 325 Zmlúv o fungovaní Európskej únie.
Ďalej rozsudok M. A. S. a M. B.: „Pokiaľ právo Únie s cieľom zabezpečiť svoju ochranu vyžaduje, aby sa každé porušenie trestalo, každý systém, ktorého úlohou je ho vykonávať, no ktorého dôsledkom je v skutočnosti neexistencia trestu alebo zjavné a významné riziko beztrestnosti, je už zo svojej podstaty v rozpore so zásadou prednosti práva Únie a zásadou efektivity, na ktorej je založený okrem iného aj článok 325.“ Inak povedané, právo je efektívne iba vtedy, ak sa jeho porušenie trestá.
Prečo je toto všetko dôležité v systéme, aký máme v Európskej únii? No, pretože sme v jednotnom priestore, ktorý má ambíciou byť priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a ak pripustíme, že za rovnaký trestný čin poškodzujúci finančné záujmy Únie by v jednom štáte bol napríklad tento tento čin premlčaný, zatiaľ čo v susednom štáte môže vyústiť v nejaké odsúdenie, tak jednoducho celý tento systém padá. Navyše ten systém je skutočne založený na princípe lojálnej spolupráce a tiež vzájomnej dôvery a my sa nemôžme stať akýmsi ostrovom beztrestnosti, pretože to, samozrejme, Európska únia nemôže dovoliť.
A chcela by som sa vrátiť aj k tým výhovorkám a zavádzaniam niektorých kolegov a kolegýň z koalície o tom, že Brusel chce takýmto spôsobom trestať Slovensko a o ostatné štáty sa nezaujíma. No možno je to tým, že nikto takéto zmeny nepresadzuje takpovediac – a odpusťte mi teda toto slovo – na hulváta, bez riadnej diskusie, bez konzultácií, bez riadneho legislatívneho procesu. A zároveň že ak napríklad v Českej republike, lebo taký prípad, teda taký príklad porovnávací sme počuli dnes ráno na ústavnoprávnom výbore. Ak v Českej republike znižujú premlčacej doby, tak zároveň to, zároveň neznižujú aj tak rapídnym spôsobom, ako sa to stalo tu v tejto novele Trestného zákona trestné sadzby. Čiže vy si nemôžte zobrať iba takým „cherry picking“ že vlastne však aj tam znižujú premlčacie doby a nikto sa o to nezaujíma. No nie. Tá trestná novela je jednoducho jeden celok, a keď sa pozeráme na to, že znižujeme premlčacej doby, tak sa pozrime aj na to, že aké sú tie trestné sadzby, čo sa s nimi deje, a toto je veľmi podobné tomu, ako keď sme tu mali diskusie o tom, neviem, či to mám nazvať chybou alebo nejakým spôsobom sa to tam zabudlo, alebo to bolo skutočne cieľom novely, zníženie premlčacej doby v prípade znásilnenia a konkrétne strana SMER prišla s takými porovnávacími tabuľkami, v ktorých boli premlčacie doby v jednotlivých členských štátoch.
No lenže to sa nerobí tak, že porovnáme iba premlčacie doby. Však v trestnom práve je dôležitá aj definícia skutkovej podstaty a ďalšie faktory, ktoré tam prichádzajú, prichádzajú do hry a vy môžte porovnávať tie premlčacie doby, ale ak neporovnáte zároveň aj ten zvyšok, tak proste tak to nemá žiadnu relevanciu. To jednoducho nie je argument. A toto isté robíte momentálne s tým, že porovnávate, že v Čechách sa niečo deje a Brusel sa o to nezaujíma. No nie, lebo tam napríklad tie trestné sadzby sa rapídnym spôsobom neznižujú, a tým pádom Česká republika napriek tomu, že možno sa vyrovnáva nejakým iným krajinám, alebo teda európskym štandardom, ako to často počúvame, tak neohrozuje celý ten systém, pretože aj naďalej tam bude možnosť efektívne postihovať, vyšetrovať napríklad aj podvody na finančných záujmoch EÚ.
Zároveň, mne osobne teda tieto výhovorky pripomínajú akýsi syndróm menejcennosti, ktorý sa tu teda snažia niektorí koaliční poslanci a poslankyne vnútiť ľuďom, hovoriac, že teda Brusel sa zaujíma iba o Slovensko, Brusel tu má bič nad Slovenskom, lebo nejakým spôsobom sa mu asi nepáči vláda Roberta Fica – to skutočne nie je tak.
A ja vás prosím, už prestaňte konečne takýmto spôsobom zavádzať ľudí. A teda, keby vás skutočne Brusel vydieral, lebo ešte aj to sme počuli, keby to celé bolo tak hrozne nefér a tak hrozne nesprávne, a vlastne ako aj dnes povedal pán minister spravodlivosti, keby všetky tieto výčitky boli len akýmisi dezinformáciami, ktoré opozícia poslala do Európskej komisie, tak vlastne prečo tu dnes sme? Prečo to opravujete? Však vy máte suverénnu zahraničnú politiku, tak keby to bolo tak strašne nespravodlivé, tak strašne nefér a nesprávne, tak by ste to predsa neopravovali, nie? Jediné teda vysvetlenie je, že vaša suverenita končí tam, kde začína vôňa peňazí. Asi to je jediné, na čo počúvate, ale ja by som bola teda radšej, keby sme sa bavili o spravodlivosti a o tom, ako na Slovensku zachováme právny štát, a nie o tom, že tu musí skutočne prísť nejaká hrozba európskych peňazí, ktoré, opakujem, ohrozujete jedine vy vaším konaním.
No ale vrátim sa teda k meritu veci, a síce k tej k tomu predloženému návrhu, aj keď neviem, že či to má úplne zmysel vyjadrovať sa k nemu, keď zajtra už môže byť všetko inak, ako sme sa už neraz presvedčili v tomto pléne. Ale teda aj radikálne zníženie zníženie trestných sadzieb a skrátenie tých premlčacích dôb môže mať negatívne dopady na činnosť Európskej prokuratúry, ale aj všeobecne na vyšetrovanie prípadov ohrozenia európskych peňazí.
Tie neprimerané nízke tresty a drakonické znižovanie jednoducho zabraňujú dostatočnej ochrane finančných záujmov EÚ, zabraňujú ochrane toho, aby všetky tie peniaze, ktoré prichádzajú na Slovensko do budovania ciest, mostov, do zlepšenia školstva a zdravotníctva, tak aby nekončili vo vreckách nejakých oligarchov alebo iných páchateľov trestnej činnosti. A tieto tieto peniaze sú poväčšine teda z vreciek daňových poplatníkov veľkých členských štátov, ako je Francúzsko, Nemecko a ďalšie, tak skutočne myslím, že sa môžeme zhodnúť na tom, že ak Európska únia sa snaží tieto peniaze chrániť, tak aj preto, že nemôže vytvoriť tu nejaký systém, kde jedni budú dávať, a pôjde to do nejakej čiernej diery.
Pre ilustráciu toho, že prečo bol toto, a teda kombinácia toho rapídneho znižovania premlčacích dôb a zároveň trestných sadzieb problém, tak opäť uvediem príklad. Konkrétny príklad od slovenského európskeho prokurátora, ktorý v jednom z rozhovorov hovoril o tom, že koľko prípadov, a tých prípadov boli skutočne desiatky môže ovplyvniť novela, ak by sa teda prijala v takej forme, v akej bola predstavená. Európska prokuratúra na Slovensku momentálne vyšetruje podvod, ku ktorému došlo v januári 2018. Žiadateľ dostal finančné prostriedky na základe sfalšovaných dokladov. Predpokladaná suma škody je necelých 300-tisíc eur. V súčasnosti je za takýto trestný čin maximálna sadzba 10 rokov a premlčacia doba taktiež 10 rokov. Novela skrátila premlčaciu dobu na päť rokov. Je rok 2024, takže od roku 2018 už uplynulo koľko? Viac ako šesť rokov. A v tejto veci by musela Európska prokuratúra rozhodnúť o zastavení trestného stíhania z dôvodu premlčania.
Opakujem, takýchto prípadov by boli desiatky. Aj preto Európska prokuratúra a aj Európska komisia žiadali od Slovenska, aby upravili to, akým spôsobom trestná novela znižuje premlčacie doby, ale tiež aj sadzby. Premlčacie doby ste opravili v bode číslo 2 a sadzby v bodoch 4 až 10. Čo však navrhovaná úprava opomína, resp. zanedbáva, a ja sa zopakujem, ale minulý týždeň som to avizovala pánovi ministrovi spravodlivosti a opäť by som bola rada, aby to tu odznelo, že keby sme boli chceli, tak, tak si o tom spravíme veľmi hlučnú tlačovku a vytlčieme z toho politické body, ako sa dá. Pristúpili sme k tomu veľmi konštruktívne a aj to dalo pánovi ministrovi možnosť opraviť pozmeňujúcim návrhom, ktorý teda zajtra nám príde na stôl, to, čo je v tej novele opäť chybné alebo čo je teda zlou transpozíciou a čo opäť oberá Európsku prokuratúru o jej kompetenciu a čo by mohla Európska komisia posúdiť ako nedostatočnú úpravu, a tým pádom by tá hrozba straty európskych peňazí a všetkých tých ďalších sankcií, ktoré sa na to viažu, bola stále reálna.
Takže mňa o to viac mrzia opäť slová pána ministra spravodlivosti o tom, že opozícia tu niečím straší a že nejakým spôsobom zavádzame a že jediný, kto tu je konštruktívny, je KDH, čo ja sa teším, že KDH je konštruktívne, ale teda bez toho, že by sme vás na toto upozornili, tak neviem, že či by sme zajtra mali ten pozmeňujúci návrh a či by sme, či by ste Slovensko opäť nevystavili tomu riziku, že prídeme o európske peniaze.
Dnes máme teda na stole úpravu, ktorá čiastočne vychádza z tých výčitiek Európskej komisie a ja by som teda dokonca konštruktívne aj povedala, že čo sa týka tých premlčacích dôb alebo trestnej sadzby, tak aj odpovedá na tie výčitky, ale sú tam aj ďalšie problémy, ktoré novela nerieši, a teda na ktoré som upozornila pána ministra Suska, a síce je tam problematika alternatívnych trestov, ktorú novela rieši, avšak ktorá bude problematická vo výkone, ale k tomu sa možno vrátim v ústnej rozprave.
A chcela by som pokračovať, pretože mi už zostávajú iba štyri minúty, nedostatočnou definíciou finančných záujmov EÚ, pretože toto považujem skutočne za najproblematickejšiu časť tejto novely. Je to vlastne, ten problém vznikol v pridaní článku 137a) do toho návrhu, ktorý sme teda minulý týždeň obdržali, pretože tá definícia, ktorú tam ministerstvo spravodlivosti zaviedlo, je jednoznačne v rozpore s článkom 2 ods. 1 smernice PIF. To znamená, že nielenže neopravuje zlú transpozíciu, ale ešte zhoršuje, pretože znižuje kompetencie Európskej prokuratúry. Prečo? Čo táto vaša definícia nepokrýva a prečo vyníma množstvo prípadov spod pôsobnosti práva EÚ, a teda aj kompetencie Európskej prokuratúry.
No, finančnými záujmami EÚ musia byť podľa smernice, a teda aj podľa novely Trestného zákona nielen finančné prostriedky a aktíva z rozpočtov, ale aj všetky príjmy prichádzajúce do týchto rozpočtov. To sa týka napríklad cla alebo DPH a ďalších. A je teda veľmi paradoxné, že v tejto úprave, ktorú sme dostali minulý týždeň, tak do § 34 ods. 6 ministerstvo spravodlivosti zahrnulo skutkové podstaty trestných činov podľa § 254, ktoré sa teda týkajú cla, alebo § 276 až 277, to sú dane, ale napriek tomu tá definícia v článku 137 a) toto neobsahuje. A problémom je aj nasledujúca veta z vašej dôvodovej správy. Navrhovaná právna úprava, teda tento článok 137 a), vychádza z doterajšej dikcie § 261, v ktorom sú finančné záujmy Európskej únie pomenované, len nepriamo. No a toto je práve jedna z najväčších chýb našej transpozície, ktorú mala trestná novela upraviť, ktorú neupravila, a vy to ešte zhoršujete tým novým článkom 137 a), pretože preberáte vlastne tú zlú transpozíciu. No a ja som teda úprimne rada, že nám príde na stôl pozmeňujúci návrh, avšak zatiaľ nevieme, vlastne v akej podobe bude,m a skutočne výhovorka, že nechce sa nám otvárať ešte aj 261, momentálne neobstojí, pretože nemôžte dať jednu definíciu do 261 a druhú definíciu do 137. Tak ja dúfam, že aj tá 261 bude opravená a že skutočne tú zlú transpozíciu, ktorá spôsobovala problémy a o ktorej teda môže Európska komisia si skutočne myslieť, že ak to neopravíme, tak stále nie sme schopní dostatočne efektívne chrániť finančné záujmy EÚ, tak jednoducho ak sa to neopraví, tak to bude problematické.
Nebudem už zachádzať do detailov, že čo ešte všetko táto definícia neobsahuje, ale v skratke, ak ju zavediete do Trestného zákona v tom danom stave tak EPPO, Európska prokuratúra, nebude môcť na Slovensku vykonávať svoje právomoci pri určitých trestných činoch tak, ako jej dáva túto právomoc či už smernica PIF alebo ďalšie európske texty. A to môže byť pre Európsku komisiu napriek tým dobrým veciam, ktoré zavádzate do tejto novely, skutočne problematické.
No, my máme zároveň pripravený aj pozmeňujúci návrh, ktorý prečítam v druhom čítaní, pretože sčasti aj kopíruje ten pozmeňujúci návrh, ktorý sme vám tu už predniesli niekedy v januári a ktorým sme sa mohli vyhnúť, že dnes ste boli, žiaľ, stiahnutí z dovoleniek, pretože keby bol vtedy prijatý, tak dnes Európska komisia už možno nemá také výčitky ako, ako tie, ktoré vám adresovala.
Ďakujem. (Potlesk.)

... veľkých členských štátov ako je Francúzsko, Nemecko a ďalšie. Tak skutočne myslím, že sa môžeme zhodnúť na tom, že ak Európska únia sa snaží tieto peniaze chrániť tak aj preto, že nemôže vytvoriť tu nejaký systém, kde jedny budú dávať a pôjde to do nejakej čiernej diery.

Pre ilustráciu toho, že prečo bol toto, a teda kombinácia toho rapídneho znižovania premlčacích dôb a zároveň trestných sadzieb problém, tak opäť uvediem príklad. Konkrétny príklad od slovenského európskeho prokurátora, ktorý v jednom z rozhovorov hovoril o tom, že koľko prípadov, a tých prípadov boli skutočne desiatky môže ovplyvniť novela, ak by sa teda prijala v takej forme, v akej bola predstavená. Európska prokuratúra na Slovensku momentálne vyšetruje podvod, ku ktorému došlo v januári 2018. Žiadateľ dostal finančné prostriedky na základe sfalšovaných dokladov. Predpokladaná suma škody je necelých 300-tisíc eur. V súčasnosti je za takýto trestný čin maximálna sadzba 10 rokov a premlčacia doba taktiež 10 rokov. Novela skrátila premlčaciu dobu na päť rokov. Je rok 2024, takže od roku 2018 už uplynulo koľko? Viac ako šesť rokov. A v tejto veci by musela Európska prokuratúra rozhodnúť o zastavení trestného stíhania z dôvodu premlčania.
Opakujem, takýchto prípadov by boli desiatky. Aj preto Európska prokuratúra a aj Európska komisia žiadali od Slovenska, aby upravili to, akým spôsobom trestná novela znižuje premlčacie doby, ale tiež aj sadzby. Premlčacie doby ste opravili v bode číslo 2 a sadzby v bodoch 4 až 10. Čo však navrhovaná úprava opomína, resp. zanedbáva, a ja sa zopakujem, ale minulý týždeň som to avizovala pánovi ministrovi spravodlivosti a opäť by som bola rada, aby to tu odznelo, že keby sme boli chceli, tak, tak si o tom spravíme veľmi hlučnú tlačovku a vytlčieme z toho politické body, ako sa dá. Pristúpili sme k tomu veľmi konštruktívne a aj to dalo pánovi ministrovi možnosť opraviť pozmeňujúcim návrhom, ktorý teda zajtra nám príde na stôl, to, čo je v tej novele opäť chybné alebo čo je teda zlou transpozíciou a čo opäť oberá Európsku prokuratúru o jej kompetenciu a čo by mohla Európska komisia posúdiť ako nedostatočnú úpravu, a tým pádom by tá hrozba straty európskych peňazí a všetkých tých ďalších sankcií, ktoré sa na to viažu, bola stále reálna.
Takže mňa o to viac mrzia opäť slová pána ministra spravodlivosti o tom, že opozícia tu niečím straší a že nejakým spôsobom zavádzame a že jediný, kto tu je konštruktívny, je KDH, čo ja sa teším, že KDH je konštruktívne, ale teda bez toho, že by sme vás na toto upozornili, tak neviem, že či by sme zajtra mali ten pozmeňujúci návrh a či by sme, či by ste Slovensko opäť nevystavili tomu riziku, že prídeme o európske peniaze.
Dnes máme teda na stole úpravu, ktorá čiastočne vychádza z tých výčitiek Európskej komisie a ja by som teda dokonca konštruktívne aj povedala, že čo sa týka tých premlčacích dôb alebo trestnej sadzby, tak aj odpovedá na tie výčitky, ale sú tam aj ďalšie problémy, ktoré novela nerieši, a teda na ktoré som upozornila pána ministra Suska, a síce je tam problematika alternatívnych trestov, ktorú novela rieši, avšak ktorá bude problematická vo výkone, ale k tomu sa možno vrátim v ústnej rozprave.
A chcela by som pokračovať, pretože mi už zostávajú iba štyri minúty, nedostatočnou definíciou finančných záujmov EÚ, pretože toto považujem skutočne za najproblematickejšiu časť tejto novely. Je to vlastne, ten problém vznikol v pridaní článku 137a) do toho návrhu, ktorý sme teda minulý týždeň obdržali, pretože tá definícia, ktorú tam ministerstvo spravodlivosti zaviedlo, je jednoznačne v rozpore s článkom 2 ods. 1 smernice PIF. To znamená, že nielenže neopravuje zlú transpozíciu, ale ešte zhoršuje, pretože znižuje kompetencie Európskej prokuratúry. Prečo? Čo táto vaša definícia nepokrýva a prečo vyníma množstvo prípadov spod pôsobnosti práva EÚ, a teda aj kompetencie Európskej prokuratúry.
No, finančnými záujmami EÚ musia byť podľa smernice, a teda aj podľa novely Trestného zákona nielen finančné prostriedky a aktíva z rozpočtov, ale aj všetky príjmy prichádzajúce do týchto rozpočtov. To sa týka napríklad cla alebo DPH a ďalších. A je teda veľmi paradoxné, že v tejto úprave, ktorú sme dostali minulý týždeň, tak do § 34 ods. 6 ministerstvo spravodlivosti zahrnulo skutkové podstaty trestných činov podľa § 254, ktoré sa teda týkajú cla, alebo § 276 až 277, to sú dane, ale napriek tomu tá definícia v článku 137 a) toto neobsahuje. A problémom je aj nasledujúca veta z vašej dôvodovej správy. Navrhovaná právna úprava, teda tento článok 137 a), vychádza z doterajšej dikcie § 261, v ktorom sú finančné záujmy Európskej únie pomenované, len nepriamo. No a toto je práve jedna z najväčších chýb našej transpozície, ktorú mala trestná novela upraviť, ktorú neupravila, a vy to ešte zhoršujete tým novým článkom 137 a), pretože preberáte vlastne tú zlú transpozíciu. No a ja som teda úprimne rada, že nám príde na stôl pozmeňujúci návrh, avšak zatiaľ nevieme, vlastne v akej podobe bude,m a skutočne výhovorka, že nechce sa nám otvárať ešte aj 261, momentálne neobstojí, pretože nemôžte dať jednu definíciu do 261 a druhú definíciu do 137. Tak ja dúfam, že aj tá 261 bude opravená a že skutočne tú zlú transpozíciu, ktorá spôsobovala problémy a o ktorej teda môže Európska komisia si skutočne myslieť, že ak to neopravíme, tak stále nie sme schopní dostatočne efektívne chrániť finančné záujmy EÚ, tak jednoducho ak sa to neopraví, tak to bude problematické.
Nebudem už zachádzať do detailov, že čo ešte všetko táto definícia neobsahuje, ale v skratke, ak ju zavediete do Trestného zákona v tom danom stave tak EPPO, Európska prokuratúra, nebude môcť na Slovensku vykonávať svoje právomoci pri určitých trestných činoch tak, ako jej dáva túto právomoc či už smernica PIF alebo ďalšie európske texty. A to môže byť pre Európsku komisiu napriek tým dobrým veciam, ktoré zavádzate do tejto novely, skutočne problematické.
No, my máme zároveň pripravený aj pozmeňujúci návrh, ktorý prečítam v druhom čítaní, pretože sčasti aj kopíruje ten pozmeňujúci návrh, ktorý sme vám tu už predniesli niekedy v januári a ktorým sme sa mohli vyhnúť, že dnes ste boli, žiaľ, stiahnutí z dovoleniek, pretože keby bol vtedy prijatý, tak dnes Európska komisia už možno nemá také výčitky ako, ako tie, ktoré vám adresovala.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujeme, Bea, za tvoj príspevok. Ja osobitne sa veľmi teším na ten pozmeňujúci návrh a dúfam, že keď už sme sa tu takto zišli, tak Národná rada ako kolektívny orgán bude schopná uznať, že aj s radov opozície prichádza pozmeňujúci návrh, ktorého cieľom je vylepšiť tú úpravu, ktorá... a ktorú sme tu dostali v skrátenom legislatívnom konaní, a, a že teda zvážia ten pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáš. Ale vlastne chcela som reagovať na ten úvod tvojho vystúpenia, že keď ťa prerušovali a ľudia masovo odchádzali z tejto siene, že ono je to v zásade také zaujímavé, že my sme tu vlastne kvôli chybe koalície, ktorú teraz naprávajú v skrátenom legislatívnom konaní, a preto, že musia presvedčiť Európsku komisiu, že naozaj dodržiavame zásady nášho členstva, najmä zásadu lojálnej spolupráce a že sme schopní chrániť finančné záujmy Európskej únie. A preto teda tu sme, aby sme v skrátenom legislatívnom konaní túto novelu schválili, Ktorá predíde akože tomu, že prídeme o európske peniaze.
Čiže ja by som čakala logicky, že tu sa budú členovia a členky koaličných poslaneckých klubov pretekať v tom, že kto vystúpi v rozprave a bude nás presviedčať o tom, že toto je dobrá právna úprava a je to správne a mali by sme to podporiť aj my s radov opozície. A v podstate od rána tu vystupujeme v rozprave len my z opozície, no tak niekde bude asi problém. Neviem, že kde. Nechám možno na teba na definovanie tohto problému.
Ale tak poprosím aj tu koaličných poslancov a poslankyne, že my by sme chceli počuť aj od vás, že čo si o tomto myslíte. Však sme tu kvôli vám. Vy tu nie ste pre nás predsa teraz. My nemáme na to počty. Vďaka. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. A ďakujem, Bea, za, za tvoj príspevok, ktorý je ďalším dôkazom toho, aká konštruktívna opozícia Progresívne Slovensko aj jeho poslanci a poslankyne sú, a škoda, že pán minister spravodlivosti tu, tu nesedí aj keby tu mal sedieť, pretože tam zaznelo veľa dôležitých vecí, a možno by potom prestal s tým, že obviňuje opozíciu a, a kohokoľvek iného z toho, že, že žalujú v Bruseli Komisii a podobne, a hovorí to, opakuje to nielen dnes od rána, ale, ale aj predtým aj v médiách, aj na pôde parlamentu napriek tomu, že si ho upozornila minulý týždeň, že, že ten návrh pôvodný, ktorý, ktorý predstavil a ktorý schválila vláda má chyby. Urobila si to korektne. Napriek tomu on pokračuje v tejto rétorike.
Tak potom naozaj každý si môže urobiť obraz o tom, kto je korektný a kto nie je korektný. Už len na základe, na základe tejto jednej veci je to úplne zrejmé, že ten náš prístup, ten tvoj prístup je a bol korektný a, bohužiaľ, prístup pána ministra je plný výhovoriek, osočovaní iných ľudí, že za jeho chyby alebo chyby vlády, ktorej je súčasťou, môže niekto iný. Ale tak to jednoducho nie je. A myslím, že každý to môže dnes vidieť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za váš príspevok, pani poslankyňa.
Ja sa obávam, že teraz tu viesť prísne odbornú debatu sa úplne nedá, lebo je tu časovo nastavený už vopred stres, aby sme rýchlo prijali niečo. Nie je tu vôbec priestor na to, aby sme sa tu dôsledne zaoberali jednotlivými textami, ktoré tu máme predložené. A toto je vlastne hra, ktorá tu teraz prebieha, lebo tá hra prebieha s ministrom životného prostredia, ktorý má zábavnú debatu s iným poslancom. Nie je tu vôbec minister spravodlivosti. Proste to je, toto celé je hra. Tu nie je žiadny úprimný záujem s nami diskutovať a nebodaj ešte odstrániť nedostatky tejto rýchlej právnej úpravy, o ktorej vie sama koalícia, sám minister spravodlivosti, asi preto tu ani nesedí, že jednoducho zle napísaná, že pomaly každé ustanovenie, ktoré je tu obšírnejšie v tejto právnej úprave, je proste zle napísané. Čiže je to proste hanba, že ten istý zákon niekoľkokrát sa mení. Je tu snaha koalície predbehnúť účinnosť najprv samotného zákona, potom predbehnúť účinnosť rozhodnutia Ústavného súdu. Proste to je taká hanba. Tu nie je žiadny záujem o odbornú debatu.
Tak ja len, aby sme vedeli, že my sa tu vzájomne, samozrejme, odborne diskutovať, o to tu záujem máme. Koalícia o to záujem nemá a vlastne nám to dáva najavo. A osobitne tým, že tu minister spravodlivosti nie je, to vôbec nie je proste nejaká ľahkosť bytia, že by sme toto mali prijať, pretože pri takomto zásadnom zákone pri rýchlom skrátenom legislatívnom konaní, kedy vidím, že minister spravodlivosti môže byť na tlačovej konferencii, ale nie je tu s nami, tak to je proste absolútna ignorácia opozície.

Vo vystúpení pani Jurík sa stále skloňovali tri veci: európske finančné záujmy, európske peniaze a Európska prokuratúra, ktorá musí tieto peniaze a finančné záujmy kontrolovať.
Ja by som to trošku upresnil. Európska únia nemá žiadne peniaze. Má tri balíky peňazí, ktoré prerozdeľuje. Prvým sú eurofondy. To sú peniaze, ktoré, na ktoré sa skladajú členské krajiny, to určite viete. Druhým balíkom je tzv. plán obnovy. To je obyčajná dlho... nízko úročená pôžička na dlhé roky. A potom je to ešte euroval. To sú peniaze ECB-čky, ktoré, za ktorý, ktoré, ktorými sa sanovali dlhy nezodpovedných krajín a za ktoré ručia krajiny eurozóny. A toto všetko má kontrolovať európsky prokurátor.
A pred 32 rokmi bola vyhlásená zvrchovanosť Slovenskej republiky. Ja som mal vtedy 32 rokov a nádejali sme sa spolu s národniarmi, že budeme mať konečne vlastný štát, prijala sa ústava, vyhlásil sa samostatný štát 1. 1. 93. Ani v najčernejšom sne som nemyslel, že sa dožijeme k tomu, že tu budeme mať v parlamente takéto vystúpenia a budeme takto zošroubovaní do nejakého unitárneho štátu. Po tisíc rokoch nejakej poroby sme tu mali chvíľočku pár rokov kvázi – nazvime to – zvrchované Slovensko a vhupli sme ešte do niečoho horšieho, ako bolo Rakúsko-Uhorsko.
Takže pokiaľ budú pokračovať tieto tendencie zošroubovať Európsku úniu do jednotného, unitárneho štátu, čo je evidentné, tak to na 100% skončí veľkým rozpadom Európskej únie a veľkou chudobou pre ľudí. Je potrebné sa vrátiť naspäť ku koreňom a to je jednoducho voľné hospodárske spoločenstvo zvrchovaných krajín Európskej únie.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Bartek.