19. schôdza

Pani kolegyňa, tiež sa ma dotklo, že robíme homofóbne ataky z klubu SNS na ministra, chcel by som počuť aspoň jeden. Takže či sa pán minister vyjadrí, ale pochybujem, lebo nemá čo povedať.
Vieme veľmi dobre, že riešenie rómskej otázky na Slovensku je tak zapeklité ako mimovládne organizácie, čerpanie eurofondov a takisto aj verejných prostriedkov, čo sa týka ministerstva životného prostredia. Máme tu mnoho ľudí, ktorí parazitujú na rómskej otázke, a mnoho miliárd išlo na riešenie rómskej otázky, zatiaľ ju nikto nevyriešil. Sme svedkami toho už niekoľko desiatok rokov, že pozitívna diskriminácia našich Rómov sa nevyplatila a ani sa nevypláca. Postavíme im bytovky, vybývajú ich. Platíme im komplet všetko, školné, pomôcky, obedy, dokonca drevo a všetko toto. Ukážte mi v tejto spoločnosti, akým spôsobom sa to vyplatilo a či sa tento problém nejakým spôsobom spoločnosti vypláca. Pretože pokiaľ ja viem, otázky rómskej, spoločnosť len dopláca na ne v každom ohľade. Sú rómske osady na východe, kde si starostovia nevedia dať rady s túlavými psami, platí tam úžera a úžeru prevádzajú práve rómski spoluobčania, ombudsmani a iní splnomocnenci, dokonca aj policajti parazitujú na Rómoch, ktorých dajú zbaviť občianskych práv a poberajú im dávky. Treba začať asi niekde inde riešiť túto rómsku otázku.
A keď sme pri tej neznášanlivosti a tomto všetkom, bol som svedkom toho, že Huliak išiel na poľovnícky ples, na ktorý ste vy odmietla ísť tancovať spoločenské tance práve preto, že tam bol Huliak. Ja vám poviem pravdu, že ja som sa rád na vás pozrel, aj na vašu vyšponovanú zadnú časť tela v tom oblečení, takže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán poslanec, prosím vás, prosím vás, zostaňme vecní, naozaj, naozaj! Toto už naozaj nemusí v tomto, v tomto pléne odznievať! (Ruch v sále.)
Pani poslankyňa Puškárová.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, ja si dovolím najprv zareagovať na predre... na teda pani rečníčku.
Tiež som veľmi rada, že zaznelo veľa pochvalných slov na túto novelu. Ja si myslím tiež, že v mnohých veciach sa skutočne vieme zhodnúť, či už je to zákaz mobilných telefónov, alebo niektoré iné veci, aj to, že veľmi sa oceňuje práve ten podpis memoranda a ten spoločný, spoločný konsenzus so ZMOS-om.
K otázke desegregácie ja sa nepovažujem ani za nejakú odborníčku, ale obávam sa, že nie som presvedčená, že dokážeme zabezpečiť školským systémom výchovu dieťaťa do takej miery, aby sme možno niekde suplovali až rodičovskú výchovu. Ja osobne si myslím, že náš systém, a predpokladám, že sa to ani nikdy nezmení, bude vždy nastavený tak, že za tú výchovu dieťaťa preberá zodpovednosť vždy ten rodič. On bude zodpovedný za to, v akých podmienkach bude vyrastať, on bude v mnohom zodpovedný a skutočne ten štát len v niektorých, niektorých skutočne vyšpičkovaných prípadoch môže zastaviť, môže vstúpiť do tejto výchovy a prevziať plnú zodpovednosť za ďalšiu výchovu dieťaťa. Aj keď aj tam sú niektoré psychologické štúdie, ktoré uvádzajú, že proste rodina je ten základ, ktorý najlepšie dokáže vyformovať ľudského jedinca.
Takže veľmi ťažko sa mi k tomu vyjadruje, ale napriek tomu si myslím, že tomu školskému systému nemôžeme dávať nejaký, nejaký monopol na výchovu, na výchovu dieťaťa a stále to právo rodiča na výchovu dieťaťa, a teraz hovorím už aj o informovanom súhlase, ale aj pri formácii dieťaťa v nejakej národnostnej škole, jednoducho musí byť zachovaný.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pán poslanec Šmilňák.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja zareagujem na kolegyňu Kosovú v tom jej akcente na výchovu a vzdelávanie rómskych detí, ako je to nedostatočné. My zatiaľ nevieme zabezpečiť to, aby bola dvojzmenná prevádzka. Ak je dvojzmenná prevádzka, deti chodia do školy ráno, do tých istých priestorov chodia iné deti do školy poobede a deti napríklad nemôžu sa zúčastniť školského klubu detí, alebo povedzme nemajú tam ani školskú jedáleň, a toto je bežná prax pre deti v osadách. Ak toto dokážeme čiastočne odstrániť a povedzme ešte im zabezpečiť aj vzdelávanie v predprimárnom vzdelávaní, to znamená miesta v materskej škole, tak to je dobrý krok, pretože ak dokážeme vzdelať rómske dieťa do takej, do takej miery, že bude samostatné a bude schopné sa uživiť, tak toto je vlastne cieľ a toto pomôže nám všetkým, nielen im, ale pomôže to vlastne celému Slovensku. A tú časť tých opatrení, ktoré sa odzrkadlili v tejto legislatíve, tak vnímam pozitívne, že aspoň, že čosi pre tie rómske deti ideme robiť. Keď odstránime, ako vravím, dvojzmennú prevádzku, keď dokážeme zabezpečiť školské kluby detí v dostatočnej miere a keď, ich zaškolenie v predprimárnom vzdelávaní, tak predpokladám že toto sú veľmi dobré a jasné kroky na pomoc tejto komunite.
Určite sa to nedá odstrániť, kolegyňa Puškárová to spomínala, že my desegregáciu nespravíme v jednom kroku a v jednom zákone, ale aspoň, aspoň isté opatrenia sa v tomto zákone nachádzajú. Tak v tomto úsilí, samozrejme, musíme pokračovať, ja ten váš akcent smerom k rómskym deťom veľmi vítam a ja sa budem snažiť všemožne v tomto pomôcť.
Čo sa týka desegregácie alebo segregácie, čo to je alebo nie je segregácia, ako k nej došlo, o tom som písal a bol som v tomto pomerne aktívny. Nedá sa to tu za 10 sekúnd zhrnúť, ale o tom sa môžme porozprávať. Ale predpokladám, že toto sú kroky dobrým smerom, takže aspoň toto by som podčiarkol.
Ďakujem.

S reakciou na faktické, pani poslankyňa Kosová, nech sa páči.

Ďakujem všetkým veľmi pekne za všetky komentáre, pripomienky. Desegregácia je veľmi komplexná téma, kedykoľvek rada si s každým podiskutujem, za dve minúty sa to určite nedá prejsť, ale garantujem vám, že my tých príkladov dobrej praxe máme veľmi veľa a stačí to len robiť naozaj odborne, systematicky a dlhodobo a tie výsledky sa dostavia. Bohužiaľ, my sme ešte na Slovensku ani nezačali. Od roku 2015, čo je infringement, sa neurobil ani jeden jediný krok okrem toho, že sa dala minulý rok definícia segregácie do zákona, ktorá sa teraz mení zásadným spôsobom.
Čo sa týka toho, že je to téma zapeklitá, pán Huliak, to je, samozrejme, veľká pravda, ale ja vám garantujem, že ak niekto parazituje na rómskej téme, tak je to majorita najmä. A druhá vec, čo sa týka preplácania školských pomôcok a všetkých vecí, tak to preplácame všetkým deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia, nielen rómskym deťom.
A po tretie, myslím si, že ak tento štát na niečo dopláca, tak je to na to, že nedokážeme týchto ľudí dostať z chudoby, a doplácame na to aj ekonomicky. Strádame minimálne 2 % HDP na neschopnosti inklúzie.
A čo sa týka vašich sexistických poznámok, tak k tomu sa ani radšej nebudem vyjadrovať, ja som presne, dobre vedela, prečo som tam nešla tancovať, ale je to len ukážkou toho, že vy vôbec nemáte citlivosť k daným témam. Vy ani netušíte, že ste bol sexistický, a ani netušíte, že ste tu na Rómov teda zasiali len plno predsudkov a stereotypov. To je to smutné.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Ďalšia vystúpi pani poslankyňa Gažovičová. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, vidíme, že je to naozaj rozsiahla novela a len za poslanecký klub PS vieme asi hodinu o nej hovoriť. Ja som teda už tretia v poradí a nebudem sa opakovať. My sme si tú novelu rozdelili, lebo naozaj je tam, je tam dosť tém, ktoré sú hodné toho, aby sa preberali aj tuto priamo v pléne. Verím, že, teším sa potom na reakciu pána ministra, vidím, že máte veľa poznámok. Verím, že do piatej to stihneme, že aspoň tento zákon sa asi stihne odhlasovať o piatej, aj keď sú tam ešte dva ďalšie školské.
Čiže ako už odznelo, v klube PS podporujeme tú hlavnú zmenu, ktorá tu prichádza, teda zmena financovania materských škôl. Oceňujeme, že aspoň rezort školstva naozaj pokračuje v tom nastavenom harmonograme tak, ako vznikol, keď vznikal plán obnovy, ako moja kolegyňa to nazvala, taká pekná nežná evolúcia, a chcela by som to vyzdvihnúť teda obzvlášť v dobe, kedy vidíme, že celkové kroky vlády nám ohrozujú aj eurofondy, že celkovo plán obnovy na mnohých rezortoch mešká a zatiaľ nám Európska komisia neschválila ani tú štvrtú žiadosť o platbu. Čiže naozaj tu hrozí, že peniaze kvôli konaniu tejto, teda Slovensko kvôli konaniu tejto vlády príde o masívne peniaze, ktoré by sme potrebovali investovať aj napríklad do školstva, ale v tomto prípade teda môžme oceniť, že naozaj je predložený vládny návrh, ktorý plní jeden z dôležitých míľnikov plánu obnovy.
Ja by som chcela upriamiť pozornosť na tri témy, ktoré z nášho pohľadu nie sú v zákone dostatočne upravené. Čiže pôjdem nad rámec toho, o čom hovorili moje kolegyne, ktoré komentovali hlavne to, čo ten zákon obsahuje. Týka sa, sú to, takto poviem, aj keď sa nachádzame v prvom čítaní, respektíve práve preto, že sa nachádzame v prvom čítaní, považujem za dôležité už teraz upozorňovať aj na to, čo by ten zákon, myslím si, myslíme si, že mal obsahovať a zatiaľ neobsahuje. A teda oceňujem, že aspoň tento vládny návrh, vládny návrh zákona prišiel v štandardnom legislatívnom procese, to znamená, že je aj pre toto plénum, aj pre ministerstvo mesiac, približne mesiac času na to, aby sa prípadne pripravili ďalšie pozmeňováky.
A chcela by som sa zamerať na tri témy, ktoré všetky tri nejakým spôsobom súvisia s deťmi, ktoré sú často na okraji pozornosti a svojím spôsobom aj na okraji školskej legislatívy, ale je nesmierne dôležité, aby práve pri tvorbe a úprave školského zákona sme na ne mysleli. A to sú deti v reedukačných centrách, deti, ktoré sem prišli a utiekli pred vojnovým konfliktom na Ukrajine, a deti so zdravotným znevýhodnením.
Začnem teda tým prvým, to sú reedukačné centrá. Nie je to teda prvýkrát za tento kalendárny rok, čo tu hovoríme o reedukačných centrách. Je to prvýkrát v tejto novej parlamentnej sezóne alebo v novom školskom roku. Chvíľu to bola veľká téma, takmer celonárodná, mediálna, keď sa zverejnila správa Generálnej prokuratúry a poukázalo sa na to, čo všetko v reedukačných centrách zlyhávalo, a vtedy ministerstvo aj pripravilo pomerne komplexný materiál s prísľubom zmien a bolo teda prisľúbené aj na školskom výbore, že prídu legislatívne zmeny aj na jeseň. A z tohto pohľadu musím povedať, že to bolo trošku sklamanie, že teda v tejto verzii školského zákona, teda novely školského zákona sa objavili iba dve čiastkové zmeny, a to je isté posilnenie diagnostiky a posilnenie diagnostických centier. A to druhé je rozšírenie tých aktérov, ktorí majú byť pri vyhodnocovaní individuálnych reedukačných programov, teda zapojenie buď CDR-iek, alebo zákonných zástupcov do tohto procesu.
Napriek, teda oceňujem tie prvé kroky, že boli začiatkom leta zavreté tie dve najproblematickejšie zariadenia a vtedy išli aj nejaké prvé investície do týchto zariadení, ale zároveň veľa problémov teda zostalo nevyriešených a aj keď som teraz opätovne kontaktovala zamestnancov v reedukačných centrách, tak mnohí majú pocit, že vlastne tie podstatné, podstatné problémy sa nezlepšili.
Čiže len pripomeniem viacero tých nedoriešených problémov a to je to, že vieme, že tam zlyhávala kontrola v týchto centrách. Vieme, k akým strašidelným, až násilným incidentom tam dochádzalo napriek tomu, že tie deti sú tam teda, že sú to neplnoleté deti, že sú tam zavreté často proti svojej vôli, a tam priamo boli vystavené násiliu. Vieme taktiež, že v niektorých centrách dochádzalo k porušovaniu zákona napríklad tým, že zamestnanci nespĺňali kvalifikačné predpoklady. Myslím si, že toto všetko by malo viesť k záveru, že by bolo potrebné vlastne posilniť tie kontrolné mechanizmy. Zatiaľ sa to v tej legislatíve nijako nezohľadnilo.
Takisto, čo sa týka správnej rady reedukačných centier, čiže nejakej kontroly zvonku, medzi ďalšie problémy nedoriešené je, že v mnohých týchto centrách vlastne sa nachádzajú pacienti, ktorí v skutočnosti sú, teda deti, ktoré sú predovšetkým pedopsychiatrickí pacienti a z podstaty svojej diagnózy by nemali vlastne byť v reedukačných centrách, ale skôr v iných typoch zariadenia, ktoré nám tu ale chýbajú. Chápem, že to je medzirezortná téma, ale boli tam už avizované aj nejaké kroky smerom k možno väčšej diferenciácii tých zariadení, zatiaľ to zase v legislatíve nevidíme.
Medzi ďalšie také praktické problémy boli dovozy z útekov, čo pravidelne riešia tí zamestnanci, ktorých vlastne to veľmi, veľmi zaťažuje. Chýbajúca supervízia pre týchto zamestnancov. A toto vlastne všetko sú veci, ktoré si myslím, že by školská legislatíva mala na ne reagovať. Bol tam prísľub, že na jeseň budú predstavené zmeny a zatiaľ, hovorím, iba veľmi málo z toho sa do toho zákona aj naozaj dostalo.
Druhá téma, ktorá znovu už bola avizovaná, že bude riešená a nakoniec je v zákone iba veľmi malý, slepačí krok, a to sú deti z Ukrajiny. Uvedomujem si, že taktiež je to téma, ktorá je tu dlhodobým problémom. Viem, že nevznikla za pôsobenia ministra Druckera, zároveň táto vláda je tu už takmer celý minulý, takmer celý minulý školský rok a aj v tomto návrhu, dokonca priamo v dôvodovej správe sa uvádza, že teda istým ustanovením sa majú eliminovať negatívne dôsledky spojené s tým, že sa deti odídencov nevzdelávajú vo formálnom systéme. Lebo vieme, že tu máme mnoho detí, ktoré prišli z Ukrajiny, ktoré utiekli pred vojnou. Tie rodiny sa na neurčitý čas usadili na Slovensku, ale tie deti sa nevedeli dostať do škôl a bola to kombinácia toho, že absentujúca povinná školská dochádzka znamenala, že ani ich rodiny neboli pod tlakom, aby sa zapísali, aby chodili do škôl, ale taktiež ani štát nebol pod tlakom, aby im tie kapacity vytvoril. A napriek teda tejto ambicióznej formulácii z dôvodovej správy tak v skutočnosti, čo tento zákon zavádza, je, že dáva rodičom, zákonným zástupcom z Ukrajiny povinnosť, aby do troch mesiacov od príchodu požiadali o zaradenie dieťaťa. Čiže je tam nejaký prvý krok, že požiadajú o zaradenie dieťaťa, čiže budeme vedieť, koľkí si zažiadali, ale v skutočnosti je to iba taký sofistikovanejší zber dát, pretože ten zákon už potom nehovorí o tom, že kde sa im majú tie kapacity vytvoriť, a taktiež nehovoria o tom, že by vznikla povinnosť pre tie deti do tej školy dochádzať. To znamená, že napriek tomu, že aj v médiách napríklad sa teda objavilo, že sa zavádza nejaké povinné vzdelávanie pre ukrajinské deti, nie, je to iba prvý krok toho, že teda si majú zažiadať o zaradenie dieťaťa do školy, ale verím, že pri tomto to nezostane a ideálne v druhom čítaní sa pôjde ešte ďalej v tom, aby sa teda naozaj dotiahlo, že tie deti aj budú mať absolútnu istotu, že to miesto v školách dostanú a zároveň že budú mať povinnosť sa vzdelávať. (Rečníčka si odkašlala.) Ospravedlňujem sa.
Toto sú teda také dve témy, alebo dve skupiny, kde som presvedčená, že je to povedomie aj u pána ministra, aj na ministerstve, že sú nejakým spôsobom dôležité, napriek tomu v tomto zákone zatiaľ vidíme iba nejaký veľmi, veľmi čiastkový prvý krok.
A ten tretí bod, ktorý spomeniem, sa týka detí so zdravotným znevýhodnením a je to v podstate taká vec, ktorá sa ukázala z praxe, a to je vlastne dostupnosť maturity alebo nejakých centrálnych skúšok pre žiakov, ktorým zdravotný stav neumožňuje prísť maturovať do školy. Lebo teda prax ukázala, že tá školská legislatíva v tomto nie je jednoznačná, a verím tomu, že je potrebné, aby sa priamo uviedlo v školskom zákone, prípadne možno aj potom rovno zvažovať aj zákon o vysokých školách, že sú deti, ktoré naozaj majú taký vážny zdravotný stav, že sa môžu vzdelávať jedine doma alebo v zdravotníckom zriadení. A je potrebné a žijeme v 21. storočí, kde aj tie technologické možnosti už dneska sú, aby sa na nich myslelo v tom, že je to obdivuhodné, keď takéto dieťa má záujem sa vzdelávať, a nemalo by, nemalo by čeliť legislatívnym bariéram.
Ja som si vedomá toho, že podľa legislatívneho plánu vlády ďalšia novela školského zákona je plánovaná na rok ´25 s účinnosťou k budúcemu septembru a že teraz vlastne ten školský zákon bol iba pripojený k zákonu 597 o financovaní, ale zároveň si uvedomujem, že tuto nejakým spôsobom strácame čas. Jednoducho každou ďalšou novelou a každá ďalšia novela sa môže odďaľovať a niektoré témy naozaj už akoby sme dávno, už dávno meškáme. Už dávno meškáme pri zabezpečení povinnej školskej dochádzky pre ukrajinské deti, už dávno meškáme v tom, aby aj deti, ktoré už majú naozaj ťažkú životnú situáciu a boli proti svojej vôli zaradené do reedukačných centier, aby tam mali humánne podmienky, ktoré im pomôžu sa pripraviť na neskorší život. Máme tu veľa dlhov v tejto spoločnosti voči deťom so zdravotným znevýhodnením a myslím si, že viaceré tieto témy sú naozaj na zváženie, že by sa ešte zaradili aj v tom druhom čítaní, ktoré, ktoré teda bude na októbrovej schôdzi.
Toľko k týmto trom témam. Moje kolegyne už prezentovali, aké máme iné výhrady k tomuto zákonu, a teda budem, budem vďačná za reakciu pána ministra.
Ďakujem.