19. schôdza

Vážený pán, dúfam, že ešte dlho podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister.
Ďakujem kolegyni Vierke Kalmárovej za komplexné zhrnutie tohto predkladaného balíka školských zákonov. Samozrejme, že za celý klub prejavila tie základné naše stanoviská k predstavovaným zákonom. Ja sa budem dneska v podstate venovať len trom z nich.
V prvom rade sa vám chcem tiež srdečne poďakovať, pán minister, za to, že sa vám podarilo implementovať zmeny financovania materských škôl, a to nielen kvôli tomu, že to je dôležitý míľnik plánu obnovy a odolnosti, ktorý musí Slovenská republika splniť, ale aj kvôli tomu, že si uvedomujeme, že to bol naozaj veľmi náročný proces a vo vzťahu k tomu, že Slovensko má naozaj dlhoročné problémy s tým, aby niečo naozaj dobre, kvalitne implementovalo, a tak je to veľká výhra a za to vám patrí poďakovanie.
Zároveň musím povedať, že to pokladáme v Progresívnom Slovensku za veľmi pozitívnu zmenu, pretože nastavuje predvídateľnosť financovania. A myslím si, že mnohé materské školy sú rady, že konečne budú mať aj garanciu výšky príspevku na dieťa a že to budú v podstate rovnaké normatívy na území celého Slovenska, pretože tie rozdiely v niektorých obciach a mestách boli naozaj markantné.
Samozrejme, že sú tu ešte rôzne otázky, otázky napríklad typu, že či tie vyčlenené finančné prostriedky z rezortu ministerstva školstva budú postačujúce aj v nasledujúcom období. To ešte teda nevieme, lebo aj v doložke vplyvov sa počíta vlastne s rovnakou výškou na nasledujúce tri roky. A otázka znie, aká bude inflácia a nárast počtu detí. To všetko ešte uvidíme. A, samozrejme, ešte stále nepoznáme aký bude normatív, ten konečný, na toho žiaka. Čiže myslím si, že mnohí riaditelia a zriaďovatelia ešte čakajú na práve tieto informácie. A je tam napríklad pre mňa sporná aj tá vec, že prečo súkromné školy nemajú, škôlky teda nemajú nárok na cestovné, podobne ako cirkevné školy, pretože osobne si myslím, že aj súkromné by sme mali motivovať k tomu, aby vyhľadávali deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, a môže to byť napríklad jedným z motivujúcich prvkov na to, aby využívali tento príspevok a mali takéto deti.
Samozrejme, že tie základné výtky tu už k tomu boli spomenuté, ako sa nám nepodarilo financovať alebo teda zmeniť aj financovanie ŠKD. Ja osobne to pokladám za určitú výhru ZMOS-u tiež, pretože im zoberieme naozaj z rozpočtov len to, čo im na vzdelávanie z podielových daní bolo aj vyčlenené, takže myslím si, že môžu byť spokojné. Ale veľkou výzvou do budúcna, z môjho pohľadu, bude ešte aj zmena financovania ŠKD, jedální a, samozrejme, ZUŠ-iek a centier voľného času.
Ja by som len chcela vám povedať taký joke, ktorý sa nám stal minulý týždeň. Dozvedela som sa, že v rámci jedného centra voľného času obec vyčlenila v rámci vzdelávania na jedného žiaka šesť eur na rok. Šesť eur na rok! Priemerné normatívy v centrách voľného času od roku 2013 veľmi klesli. Niekde sa pohybujú okolo výšky 20 eur, niekedy okolo výšky 100 eur na žiaka ročne, čo sa, samozrejme, nedá ufinancovať a ja už teraz mám správy, že je to naozaj likvidačné a že mnohé centrá voľného času nám zanikajú. Detailne sa možno budem tomu venovať niekedy inokedy, lebo času nie je dosť. A, samozrejme, že kolegyňa potom ešte bude neskôr rozprávať možno o ukrajinských deťoch.
A ja by som sa chcela vrátiť aj k oceneniu napríklad toho, ja sa veľmi teším ako montessori učiteľka, že budeme mať katalóg inovácií. Ja to pokladám za veľmi dobrý krok, takže toto by som chcela oceniť. A, samozrejme oceňujem aj ten spôsob, akým pán minister odoláva tým homofóbnym tlakom Slovenskej národnej strany, takže to sa veľmi teším.
Chcela by som sa na chvíľu ale pristaviť pri dvojzmenných prevádzkach.
V rámci desegregačných opatrení je to výborný systémový krok. A to sa na tom asi všetci zhodneme, že kvalita vzdelávania v školských zariadeniach a školách, kde sa deti učia na dve zmeny, je teda nie veľmi dobrá kvalita. Takže z tohto pohľadu to pokladám za vynikajúce aj s tým, že tam je odložená účinnosť na to, aby tam, kde to ešte nie je zrealizované, vznikli aj nové budovy škôl. Avšak v hlave mi bliká aj alarm, pretože nový metodický výklad posudzovania tried a vplyvov, teda 3D princípov, ktorý vznikol na úrade splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ide ako keby úplne v opozite s dodržiavaním 3D princípov, ktoré musia byť rešpektované pri výstavbe týchto nových zariadení, nových školských zariadení. Tí a tie, ktoré z vás neviete, čo znamenajú 3D princípy, tak je to, samozrejme, degetoizácia, destigmatizácia a desegregácia. To znamená, že každá škola, každá budova, ktorá vznikne, musí byť vystavená tak, aby dodržiavala tento princíp desegregácie. To znamená, že ak by bola výstavba nejaká realizovaná v blízkosti osady, nemala by byť ministerstvom školstva povolená. Už v súčasnosti správa Amnesty International hovorí o tom, že, bohužiaľ, k tomuto nedodržiavaniu 3D princípov dochádza. A ja som sa teda nedozvedela ani v stredisku pre ľudské práva a ani u verejného ochrancu práv, že by vôbec niekto monitoroval, či tieto budovy, ktoré vznikajú na riešenie dvojzmennej prevádzky, teda dodržiavajú 3D princípy, alebo nie. To je pre mňa alarmujúce.
A druhá vec je, že práve táto spomínaná metodická príručka posudzovania 3D princípov, ktorá je aktualizovaná, zavádza tzv. zásadu primeranosti na základe objektívnych príčin. Tieto objektívne príčiny nie sú vôbec nejako špecifikované, ale v preklade to znamená, že z nejakých objektívnych príčin jednoducho môže byť tento 3D princíp uvoľnený. To znamená, že, ja neviem, v prípade napríklad národnostnej školy, ktorá by mohla byť objektívnou príčinou, môže byť 3D princíp uvoľnený a môže byť vystavaná škola aj v tesnej blízkosti osady.
Objektívnou príčinou môže byť aj to, že obec nemá dostatočne vhodné priestory, pozemky v strede obce alebo mesta a jediný vhodný pozemok, ktorý na výstavbu je, je iba v blízkosti osady a podobne. Čiže tieto objektívne príčiny, môže ich byť naozaj veľa, ale je to naozaj veľmi nebezpečný manévrovací priestor na to, ako obchádzať princípy 3D, ktoré sa, mimochodom, už aj teraz v značnej miere zrejme obchádzajú, ale keďže to nikto nemonitoruje, tak to ani nevieme.
Pani kolegyňa tu už spomínala veľmi dôležitú vec, a to sú národnostné školy. Ja som tento návrh kritizovala už hneď, ako ministerstvo školstva v júni medializovalo svoj zámer zriadiť pilotnú školu v Rakúsoch. Následne sa, samozrejme, na mňa vzniesla rôzna kritika za to, že som kritizovala. Pán minister dokonca mi odkázal na sociálnej sieti, že klamem a že si naháňam lacné politické body, ale to, že som mala pravdu, zrejme dokazuje aj ten fakt, aká legislatívna úprava vlastne momentálne prichádza do parlamentu.
V § 2 ods. ai totižto je jasne naznačené, že segregáciu, že za segregáciu nebudeme považovať národnostné školy a bývalé špeciálne školy. Čiže po novom školy pre deti so zdravotným znevýhodnením. Podľa mňa aj pri tých špeciálnych školách je to dosť na hrane a pri tých národnostných školách, áno, samozrejme, ja uznávam, že deti majú právo vzdelávať sa vo svojom materinskom jazyku a vážim si národnostné školy a národnostné školstvo. To nie je o tom. Tu však nehovoríme o maďarských a rusínskych deťoch, tu hovoríme o rómskych deťoch zo segregovaných osád. A v kontexte silného protirómskeho rasizmu na Slovensku, v kontexte geografickej segregácie, chudoby, v ktorej tieto deti žijú, je zriadenie národnostnej školy, ktorá je už segregovaná v tesnej blízkosti osady, naozaj alarmujúce a je úplne jasné, že tu nejde o najlepší záujem tohto dieťaťa.
Týmto zákonom, pán minister, bohužiaľ, ktorý predkladáte do parlamentu, naozaj vytvárate priestor na to, aby rómske národnostné školy húfne vznikali. A ja viem, aj vy ste to niekoľkokrát povedal, že nemáte zámer nejako húfne teraz otvárať segregované rómske národnostné školy, ale povedzte mi, môžete mi to ako zaručiť teraz, ako tu sedíte, že nejaký ďalší minister, ktorý príde po vás, takýto krok neurobí, ak k tomu má legislatívny základ, ktorý ste mu vy teraz umožnil? Okrem toho ja mám taký pocit, tak ako to už spomenula aj pani kolegyňa a ja som to niekoľkokrát vám aj vytkla aj v tlačovej konferencii, podľa mňa tu ide len o ďalší váš šalamúnsky kúsok, ale tentoraz nebojujete s homofóbiou, tentoraz legitimizujete protirómsky rasizmus na Slovensku. A je to spôsob, ako sa môžete vyhnúť pokute od Európskej komisie za pretrvávajúcu segregáciu. A ja naozaj chápem, prečo takýmto spôsobom rozmýšľate a prečo idete touto cestou, pretože riešiť desegregácie na Slovensku je teda naozaj veľmi náročná vec. Ja to poznám, dvadsať rokov chodím do rôznych škôl a som ľudskoprávnou aktivistkou dlho. Ročne bojujem za vzdelávanie v oblasti rómskych detí a zaoberala som sa aj problematikou postavenia rómskych žien. Čiže a aj sama ako Rómka bojujem s predsudkami a stereotypmi a rasizmom v školách. Stretla som sa s tým niekoľkokrát, keď učitelia, vedenie školy nedovolilo rómskym rodičom, aby vstúpili do školy, alebo keď deti nemohli jesť rómske s nerómskymi v jednej jedálni, alebo keď sa museli doučovať v pivničných priestoroch, alebo keď nemali teplú stravu, ale majoritné deti mali a podobne, keď si rodičia neželali, aby ich dieťa sedelo v lavici s rómskym dieťaťom napriek tomu, že nebolo z osady, podotýkam. A čo je najhoršie, s neskutočným rasizmom sa stretávam najmä na samosprávach, ktoré proste nechcú riešiť bytovú problematiku rómskych obyvateľov. My sami sme im niekoľkokrát ponúkali už vypracované projekty na to, aby urobili nejakú výstavbu, aby tam urobili kanalizáciu a podobne. Viete, čo sa stalo? Odmietli to!
Takže áno, ja chápem, že je to veľmi ťažká vec a pokiaľ nad vami visí žaloba z Európskej únie ako Damoklov meč, tak vy musíte rýchlo hľadať spôsoby, ako túto situáciu vyriešiť. No ale namiesto toho, aby ste implementovali záväzky z plánu obnovy a odolnosti, aby ste rokovali s týmito ľuďmi, aby ste hľadali spôsoby overených príkladov desegregácie zo zahraničia, najmä tam, kde už súd, Najvyšší súd potvrdil, že k tejto segregácii došlo, ako napríklad v Terni, tak vy miesto toho podáte dovolanie proti rozhodnutiu súdu za segregáciu v Terni, aby ste sa zbavili ako ministerstvo zodpovednosti. Tak toto neevokuje naozaj úprimný záujem o riešenie situácie desegregácie na Slovensku, ale naopak. Takže z môjho pohľadu, prepáčte, nemám pocit, že klamem ja, ale že skôr zavádzate vy!
A mimochodom, ak by bola pravda, že v Rakúsoch ide iba jeden pilotný prípad zmeny segregovanej školy na národnostnú, aj keď už sémanticky mi to nesedí, lebo pilotný znamená prvý, takže znamená, že to bude nasledovať aj ďalej, druhý, tretí a tak ďalej, ale aj keby to tak bolo, že by to bol jediný tento prípad, tak prečo tu predkladáte zákon, ktorý vytvára legislatívne podmienky na to, aby to ktokoľvek ďalší po vás mohol urobiť? Už aj to sa mi zdá trochu nelogické.
Chápem aj to, že ťažíte z toho, že verejná mienka je naklonená vám, pán minister. Táto téma nezaujíma médiá. Táto téma nezaujíma ani verejnosť. Práve naopak, tá verejnosť je vám tiež naklonená, pretože 60 % Slovákov si myslí, že rómske deti by sa mali vzdelávať oddelene. To je na margo len tých politických bodov, ktoré ste mi teda odkázal, že si ich naháňam, pretože ja asi jediné, čo vyslúžim za to, na ktorej strane stojím, len tak asi hejty na sociálnych sieťach, ale v každom prípade ja stojím na strane detí, ktoré budú vyrastať naďalej v segregovaných osadách. A vy stojíte na strane majority, ktorá si tú segregáciu želá, tak kto si potom naháňa lacné politické body? Ale mne je to jedno, že to tak je, lebo viete, pri pohľade na tie rómske deti mne je naozaj ťažko. Ja viem, aké dôsledky má život v chudobe, a viem aj to, že bez pomoci externého faktoru nás všetkých tu na Slovensku, nielen vás, ktorí tu sedíte, tak títo ľudia sa z tej chudoby nedostanú a aj tieto deti prežijú svoj život len v chudobe.
A mňa naozaj mrzí, že sa na tom podieľate, pán minister, a že dovolíte, aby vám naozaj radili ľudia, ktorí sa na chudobe Rómov dlhé roky priživujú a ktorým na osude týchto detí absolútne nezáleží. Ja verím, že, viem, že myslíte, že viem, že viete teda, koho myslím, kto je ten človek, kto vám radí, a viem, že to nie je nápad z vašej hlavy, a mrzí ma, že sa nepýtate aj ďalších odborníkov na tie názory, ako je napríklad Amnesty International, poradňa eduRoma, Rómske advokačné centrum, a že dokonca tvrdíte, že všetci s tým súhlasia, aj na tom rokovaní, na ktorom ste nás zavolal až potom, čo ste mediálne oznámil váš záver, bez toho, aby ste zvolal predtým, ako vôbec niečo takéto vymyslíte, že budete robiť. A pokiaľ viem, tak tam aj pán Hrica z Cesty von vám dal jasne najavo, že s takýmto zámerom nesúhlasí. Takže tá medializovaná informácia o tom, že vlastne všetci súhlasili a nikto nebol proti, tiež nie je tak celkom pravda.
Takže, vážení poslanci a vážené pani poslankyne, ak zahlasujete za tento predkladaný balík školského zákona, tak vedzte, že zahlasujete aj za premenovávanie segregovaných škôl za národnostné. Lebo taký dopad budú mať tieto predložené zákony a to znamená, že tieto deti už nebudeme môcť vlastne integrovať. Po novom totižto bude stačiť už len to, aby sa deti učili v materinskom jazyku a škola bude môcť byť premenovaná. Nieže jeden predmet v rómskom jazyku, ale stačí, že sa vôbec bude vyučovať rómsky jazyk, a už škola môže byť vyhlásená za národnostnú. A keďže ide o uplatňovanie práva vzdelávať sa v materinskom jazyku menšiny, tak takéto školy budú považované za nesegregované. Takže fajn a máme to vybavené, na Slovensku nemáme segregované školy.
Posvätíte zároveň ale aj zákon, ktorý bude v rozpore s legislatívou Európskej komisie. Ono sa totižto implementuje teraz do zákona Charta na ochranu menšinových jazykov, ale len prvý článok. Zaujíma ma, prečo sa tam neimplementuje napríklad aj ten druhý článok, ktorý hovorí o tom, že národnostná škola musí spĺňať tri základné podmienky, a to je, že musí mať rovnakú, porovnateľnú kvalitu vzdelávania ako ostatné školy, čo, mimochodom, ani teraz všetky národnostné školy nedosahujú, po druhé, že rodičia musia mať možnosť výberu a že v blízkosti by mala mať, v blízkosti, v dostatočnej blízkosti by mala mať rodina aj výber, teda aj bežnú školu, nielen národnostnú, a hlavne že táto iniciatíva musí vzniknúť z iniciatívy menšiny rodičov. Som si istá, že ten plán postupného premenovávania týchto škôl segregovaných na národnostné nevznikajú z iniciatívy rodičov a menšiny. A mimochodom, toto vy už dávno ale predsa viete, pretože vo vašej vlastnej príručke k desegregácii na str. 68 píšete, že takéto premenovávanie segregovaných škôl na národnostné bude terčom kritiky od Európskej komisie.
Takže to sú zásadné veci, ktoré by ste mali, páni poslanci a pani poslankyne, vedieť, keď za to zahlasujete. A keďže mám už len 43 sekúnd, tak naposledy veľmi rýchlo len poviem tretiu vec, že treba si uvedomiť, že tie rómske deti sa naďalej budú vzdelávať nekvalitne, pretože je pravdou, že nemáme pedagógov, ktorí by dokázali učiť v rómskom jazyku, že nemáme metodické príručky, že nemáme učebnice, že nemáme nastavené učebnice na vyučovanie slovenčiny ako druhého jazyka v kombinácii s rómskym jazykom, čiže ak by sme aj budovali kvalitnejšie školy, tak je to dlhodobý proces. Miesto toho by sme sa radšej mali sústrediť na to, aby sme podporovali vyučovanie v rómskom jazyku týchto detí ako podporný jazyk a... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, dovoľujem si sa striktne ohradiť voči pomenovaniu homofóbny postoj Slovenskej národnej strany, alebo ľudí s inými názormi. Ako dospelí ľudia máme plné právo chrániť naše deti do 15 rokov pred prienikom akýchkoľvek iných ideológií do školského systému.
Rovnako by som chcel upozorniť aj pani kolegyňu pred vami, takisto použila výraz "bláznivý nápad SNS", takže buďme takí korektní voči sebe a nepoužívajme takéto invektívy a takéto hanlivé názvy.
Nesúhlasím s tým, že rodičia sú kdesi až na treťom mieste v hierarchii tých inštancií, ktoré majú spolurozhodovať o obsahu vzdelávania. Každý rodič je zodpovedný za zdravý telesný, psychický aj hodnotový vývoj svojho dieťaťa. Rodič má svoje práva, aj pokiaľ ide o vzdelávanie svojho dieťaťa, a ak nesúhlasí s určitými vecami, určitými nástrojmi vzdelávacieho procesu, má absolútne plné právo vyjadriť svoj postoj a trvať na ňom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Pani poslankyňa, v prípade školských klubov detí a centier voľného času a ich zaradenia do systému normatívneho financovania plne s vami súhlasím a myslím si, že do budúcna aj k tomu dôjde, k týmto úpravám. Ale v prípade desegregácie, poviem to tak jemne, ste používali príliš silné slová. Ja nič také v samotnom návrhu tohto zákona nenachádzam a určite to nie je cieľom tohto návrhu a myslím si, že aj to strašenie, že Európska komisia bude mať, alebo už má nejaké výhrady k tomuto legislatívnemu zneniu, je minimálne predčasné, pretože sme ešte len pri samotnom návrhu v prvom čítaní. A, práve naopak, si myslím, že tento návrh adekvátnym spôsobom reaguje na tie výhrady, ktoré aj Európska komisia v minulosti k tejto problematike vzniesla.

Pani kolegyňa, tiež sa ma dotklo, že robíme homofóbne ataky z klubu SNS na ministra, chcel by som počuť aspoň jeden. Takže či sa pán minister vyjadrí, ale pochybujem, lebo nemá čo povedať.
Vieme veľmi dobre, že riešenie rómskej otázky na Slovensku je tak zapeklité ako mimovládne organizácie, čerpanie eurofondov a takisto aj verejných prostriedkov, čo sa týka ministerstva životného prostredia. Máme tu mnoho ľudí, ktorí parazitujú na rómskej otázke, a mnoho miliárd išlo na riešenie rómskej otázky, zatiaľ ju nikto nevyriešil. Sme svedkami toho už niekoľko desiatok rokov, že pozitívna diskriminácia našich Rómov sa nevyplatila a ani sa nevypláca. Postavíme im bytovky, vybývajú ich. Platíme im komplet všetko, školné, pomôcky, obedy, dokonca drevo a všetko toto. Ukážte mi v tejto spoločnosti, akým spôsobom sa to vyplatilo a či sa tento problém nejakým spôsobom spoločnosti vypláca. Pretože pokiaľ ja viem, otázky rómskej, spoločnosť len dopláca na ne v každom ohľade. Sú rómske osady na východe, kde si starostovia nevedia dať rady s túlavými psami, platí tam úžera a úžeru prevádzajú práve rómski spoluobčania, ombudsmani a iní splnomocnenci, dokonca aj policajti parazitujú na Rómoch, ktorých dajú zbaviť občianskych práv a poberajú im dávky. Treba začať asi niekde inde riešiť túto rómsku otázku.
A keď sme pri tej neznášanlivosti a tomto všetkom, bol som svedkom toho, že Huliak išiel na poľovnícky ples, na ktorý ste vy odmietla ísť tancovať spoločenské tance práve preto, že tam bol Huliak. Ja vám poviem pravdu, že ja som sa rád na vás pozrel, aj na vašu vyšponovanú zadnú časť tela v tom oblečení, takže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, ja si dovolím najprv zareagovať na predre... na teda pani rečníčku.
Tiež som veľmi rada, že zaznelo veľa pochvalných slov na túto novelu. Ja si myslím tiež, že v mnohých veciach sa skutočne vieme zhodnúť, či už je to zákaz mobilných telefónov, alebo niektoré iné veci, aj to, že veľmi sa oceňuje práve ten podpis memoranda a ten spoločný, spoločný konsenzus so ZMOS-om.
K otázke desegregácie ja sa nepovažujem ani za nejakú odborníčku, ale obávam sa, že nie som presvedčená, že dokážeme zabezpečiť školským systémom výchovu dieťaťa do takej miery, aby sme možno niekde suplovali až rodičovskú výchovu. Ja osobne si myslím, že náš systém, a predpokladám, že sa to ani nikdy nezmení, bude vždy nastavený tak, že za tú výchovu dieťaťa preberá zodpovednosť vždy ten rodič. On bude zodpovedný za to, v akých podmienkach bude vyrastať, on bude v mnohom zodpovedný a skutočne ten štát len v niektorých, niektorých skutočne vyšpičkovaných prípadoch môže zastaviť, môže vstúpiť do tejto výchovy a prevziať plnú zodpovednosť za ďalšiu výchovu dieťaťa. Aj keď aj tam sú niektoré psychologické štúdie, ktoré uvádzajú, že proste rodina je ten základ, ktorý najlepšie dokáže vyformovať ľudského jedinca.
Takže veľmi ťažko sa mi k tomu vyjadruje, ale napriek tomu si myslím, že tomu školskému systému nemôžeme dávať nejaký, nejaký monopol na výchovu, na výchovu dieťaťa a stále to právo rodiča na výchovu dieťaťa, a teraz hovorím už aj o informovanom súhlase, ale aj pri formácii dieťaťa v nejakej národnostnej škole, jednoducho musí byť zachovaný.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja zareagujem na kolegyňu Kosovú v tom jej akcente na výchovu a vzdelávanie rómskych detí, ako je to nedostatočné. My zatiaľ nevieme zabezpečiť to, aby bola dvojzmenná prevádzka. Ak je dvojzmenná prevádzka, deti chodia do školy ráno, do tých istých priestorov chodia iné deti do školy poobede a deti napríklad nemôžu sa zúčastniť školského klubu detí, alebo povedzme nemajú tam ani školskú jedáleň, a toto je bežná prax pre deti v osadách. Ak toto dokážeme čiastočne odstrániť a povedzme ešte im zabezpečiť aj vzdelávanie v predprimárnom vzdelávaní, to znamená miesta v materskej škole, tak to je dobrý krok, pretože ak dokážeme vzdelať rómske dieťa do takej, do takej miery, že bude samostatné a bude schopné sa uživiť, tak toto je vlastne cieľ a toto pomôže nám všetkým, nielen im, ale pomôže to vlastne celému Slovensku. A tú časť tých opatrení, ktoré sa odzrkadlili v tejto legislatíve, tak vnímam pozitívne, že aspoň, že čosi pre tie rómske deti ideme robiť. Keď odstránime, ako vravím, dvojzmennú prevádzku, keď dokážeme zabezpečiť školské kluby detí v dostatočnej miere a keď, ich zaškolenie v predprimárnom vzdelávaní, tak predpokladám že toto sú veľmi dobré a jasné kroky na pomoc tejto komunite.
Určite sa to nedá odstrániť, kolegyňa Puškárová to spomínala, že my desegregáciu nespravíme v jednom kroku a v jednom zákone, ale aspoň, aspoň isté opatrenia sa v tomto zákone nachádzajú. Tak v tomto úsilí, samozrejme, musíme pokračovať, ja ten váš akcent smerom k rómskym deťom veľmi vítam a ja sa budem snažiť všemožne v tomto pomôcť.
Čo sa týka desegregácie alebo segregácie, čo to je alebo nie je segregácia, ako k nej došlo, o tom som písal a bol som v tomto pomerne aktívny. Nedá sa to tu za 10 sekúnd zhrnúť, ale o tom sa môžme porozprávať. Ale predpokladám, že toto sú kroky dobrým smerom, takže aspoň toto by som podčiarkol.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým veľmi pekne za všetky komentáre, pripomienky. Desegregácia je veľmi komplexná téma, kedykoľvek rada si s každým podiskutujem, za dve minúty sa to určite nedá prejsť, ale garantujem vám, že my tých príkladov dobrej praxe máme veľmi veľa a stačí to len robiť naozaj odborne, systematicky a dlhodobo a tie výsledky sa dostavia. Bohužiaľ, my sme ešte na Slovensku ani nezačali. Od roku 2015, čo je infringement, sa neurobil ani jeden jediný krok okrem toho, že sa dala minulý rok definícia segregácie do zákona, ktorá sa teraz mení zásadným spôsobom.
Čo sa týka toho, že je to téma zapeklitá, pán Huliak, to je, samozrejme, veľká pravda, ale ja vám garantujem, že ak niekto parazituje na rómskej téme, tak je to majorita najmä. A druhá vec, čo sa týka preplácania školských pomôcok a všetkých vecí, tak to preplácame všetkým deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia, nielen rómskym deťom.
A po tretie, myslím si, že ak tento štát na niečo dopláca, tak je to na to, že nedokážeme týchto ľudí dostať z chudoby, a doplácame na to aj ekonomicky. Strádame minimálne 2 % HDP na neschopnosti inklúzie.
A čo sa týka vašich sexistických poznámok, tak k tomu sa ani radšej nebudem vyjadrovať, ja som presne, dobre vedela, prečo som tam nešla tancovať, ale je to len ukážkou toho, že vy vôbec nemáte citlivosť k daným témam. Vy ani netušíte, že ste bol sexistický, a ani netušíte, že ste tu na Rómov teda zasiali len plno predsudkov a stereotypov. To je to smutné.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, vidíme, že je to naozaj rozsiahla novela a len za poslanecký klub PS vieme asi hodinu o nej hovoriť. Ja som teda už tretia v poradí a nebudem sa opakovať. My sme si tú novelu rozdelili, lebo naozaj je tam, je tam dosť tém, ktoré sú hodné toho, aby sa preberali aj tuto priamo v pléne. Verím, že, teším sa potom na reakciu pána ministra, vidím, že máte veľa poznámok. Verím, že do piatej to stihneme, že aspoň tento zákon sa asi stihne odhlasovať o piatej, aj keď sú tam ešte dva ďalšie školské.
Čiže ako už odznelo, v klube PS podporujeme tú hlavnú zmenu, ktorá tu prichádza, teda zmena financovania materských škôl. Oceňujeme, že aspoň rezort školstva naozaj pokračuje v tom nastavenom harmonograme tak, ako vznikol, keď vznikal plán obnovy, ako moja kolegyňa to nazvala, taká pekná nežná evolúcia, a chcela by som to vyzdvihnúť teda obzvlášť v dobe, kedy vidíme, že celkové kroky vlády nám ohrozujú aj eurofondy, že celkovo plán obnovy na mnohých rezortoch mešká a zatiaľ nám Európska komisia neschválila ani tú štvrtú žiadosť o platbu. Čiže naozaj tu hrozí, že peniaze kvôli konaniu tejto, teda Slovensko kvôli konaniu tejto vlády príde o masívne peniaze, ktoré by sme potrebovali investovať aj napríklad do školstva, ale v tomto prípade teda môžme oceniť, že naozaj je predložený vládny návrh, ktorý plní jeden z dôležitých míľnikov plánu obnovy.
Ja by som chcela upriamiť pozornosť na tri témy, ktoré z nášho pohľadu nie sú v zákone dostatočne upravené. Čiže pôjdem nad rámec toho, o čom hovorili moje kolegyne, ktoré komentovali hlavne to, čo ten zákon obsahuje. Týka sa, sú to, takto poviem, aj keď sa nachádzame v prvom čítaní, respektíve práve preto, že sa nachádzame v prvom čítaní, považujem za dôležité už teraz upozorňovať aj na to, čo by ten zákon, myslím si, myslíme si, že mal obsahovať a zatiaľ neobsahuje. A teda oceňujem, že aspoň tento vládny návrh, vládny návrh zákona prišiel v štandardnom legislatívnom procese, to znamená, že je aj pre toto plénum, aj pre ministerstvo mesiac, približne mesiac času na to, aby sa prípadne pripravili ďalšie pozmeňováky.
A chcela by som sa zamerať na tri témy, ktoré všetky tri nejakým spôsobom súvisia s deťmi, ktoré sú často na okraji pozornosti a svojím spôsobom aj na okraji školskej legislatívy, ale je nesmierne dôležité, aby práve pri tvorbe a úprave školského zákona sme na ne mysleli. A to sú deti v reedukačných centrách, deti, ktoré sem prišli a utiekli pred vojnovým konfliktom na Ukrajine, a deti so zdravotným znevýhodnením.
Začnem teda tým prvým, to sú reedukačné centrá. Nie je to teda prvýkrát za tento kalendárny rok, čo tu hovoríme o reedukačných centrách. Je to prvýkrát v tejto novej parlamentnej sezóne alebo v novom školskom roku. Chvíľu to bola veľká téma, takmer celonárodná, mediálna, keď sa zverejnila správa Generálnej prokuratúry a poukázalo sa na to, čo všetko v reedukačných centrách zlyhávalo, a vtedy ministerstvo aj pripravilo pomerne komplexný materiál s prísľubom zmien a bolo teda prisľúbené aj na školskom výbore, že prídu legislatívne zmeny aj na jeseň. A z tohto pohľadu musím povedať, že to bolo trošku sklamanie, že teda v tejto verzii školského zákona, teda novely školského zákona sa objavili iba dve čiastkové zmeny, a to je isté posilnenie diagnostiky a posilnenie diagnostických centier. A to druhé je rozšírenie tých aktérov, ktorí majú byť pri vyhodnocovaní individuálnych reedukačných programov, teda zapojenie buď CDR-iek, alebo zákonných zástupcov do tohto procesu.
Napriek, teda oceňujem tie prvé kroky, že boli začiatkom leta zavreté tie dve najproblematickejšie zariadenia a vtedy išli aj nejaké prvé investície do týchto zariadení, ale zároveň veľa problémov teda zostalo nevyriešených a aj keď som teraz opätovne kontaktovala zamestnancov v reedukačných centrách, tak mnohí majú pocit, že vlastne tie podstatné, podstatné problémy sa nezlepšili.
Čiže len pripomeniem viacero tých nedoriešených problémov a to je to, že vieme, že tam zlyhávala kontrola v týchto centrách. Vieme, k akým strašidelným, až násilným incidentom tam dochádzalo napriek tomu, že tie deti sú tam teda, že sú to neplnoleté deti, že sú tam zavreté často proti svojej vôli, a tam priamo boli vystavené násiliu. Vieme taktiež, že v niektorých centrách dochádzalo k porušovaniu zákona napríklad tým, že zamestnanci nespĺňali kvalifikačné predpoklady. Myslím si, že toto všetko by malo viesť k záveru, že by bolo potrebné vlastne posilniť tie kontrolné mechanizmy. Zatiaľ sa to v tej legislatíve nijako nezohľadnilo.
Takisto, čo sa týka správnej rady reedukačných centier, čiže nejakej kontroly zvonku, medzi ďalšie problémy nedoriešené je, že v mnohých týchto centrách vlastne sa nachádzajú pacienti, ktorí v skutočnosti sú, teda deti, ktoré sú predovšetkým pedopsychiatrickí pacienti a z podstaty svojej diagnózy by nemali vlastne byť v reedukačných centrách, ale skôr v iných typoch zariadenia, ktoré nám tu ale chýbajú. Chápem, že to je medzirezortná téma, ale boli tam už avizované aj nejaké kroky smerom k možno väčšej diferenciácii tých zariadení, zatiaľ to zase v legislatíve nevidíme.
Medzi ďalšie také praktické problémy boli dovozy z útekov, čo pravidelne riešia tí zamestnanci, ktorých vlastne to veľmi, veľmi zaťažuje. Chýbajúca supervízia pre týchto zamestnancov. A toto vlastne všetko sú veci, ktoré si myslím, že by školská legislatíva mala na ne reagovať. Bol tam prísľub, že na jeseň budú predstavené zmeny a zatiaľ, hovorím, iba veľmi málo z toho sa do toho zákona aj naozaj dostalo.
Druhá téma, ktorá znovu už bola avizovaná, že bude riešená a nakoniec je v zákone iba veľmi malý, slepačí krok, a to sú deti z Ukrajiny. Uvedomujem si, že taktiež je to téma, ktorá je tu dlhodobým problémom. Viem, že nevznikla za pôsobenia ministra Druckera, zároveň táto vláda je tu už takmer celý minulý, takmer celý minulý školský rok a aj v tomto návrhu, dokonca priamo v dôvodovej správe sa uvádza, že teda istým ustanovením sa majú eliminovať negatívne dôsledky spojené s tým, že sa deti odídencov nevzdelávajú vo formálnom systéme. Lebo vieme, že tu máme mnoho detí, ktoré prišli z Ukrajiny, ktoré utiekli pred vojnou. Tie rodiny sa na neurčitý čas usadili na Slovensku, ale tie deti sa nevedeli dostať do škôl a bola to kombinácia toho, že absentujúca povinná školská dochádzka znamenala, že ani ich rodiny neboli pod tlakom, aby sa zapísali, aby chodili do škôl, ale taktiež ani štát nebol pod tlakom, aby im tie kapacity vytvoril. A napriek teda tejto ambicióznej formulácii z dôvodovej správy tak v skutočnosti, čo tento zákon zavádza, je, že dáva rodičom, zákonným zástupcom z Ukrajiny povinnosť, aby do troch mesiacov od príchodu požiadali o zaradenie dieťaťa. Čiže je tam nejaký prvý krok, že požiadajú o zaradenie dieťaťa, čiže budeme vedieť, koľkí si zažiadali, ale v skutočnosti je to iba taký sofistikovanejší zber dát, pretože ten zákon už potom nehovorí o tom, že kde sa im majú tie kapacity vytvoriť, a taktiež nehovoria o tom, že by vznikla povinnosť pre tie deti do tej školy dochádzať. To znamená, že napriek tomu, že aj v médiách napríklad sa teda objavilo, že sa zavádza nejaké povinné vzdelávanie pre ukrajinské deti, nie, je to iba prvý krok toho, že teda si majú zažiadať o zaradenie dieťaťa do školy, ale verím, že pri tomto to nezostane a ideálne v druhom čítaní sa pôjde ešte ďalej v tom, aby sa teda naozaj dotiahlo, že tie deti aj budú mať absolútnu istotu, že to miesto v školách dostanú a zároveň že budú mať povinnosť sa vzdelávať. (Rečníčka si odkašlala.) Ospravedlňujem sa.
Toto sú teda také dve témy, alebo dve skupiny, kde som presvedčená, že je to povedomie aj u pána ministra, aj na ministerstve, že sú nejakým spôsobom dôležité, napriek tomu v tomto zákone zatiaľ vidíme iba nejaký veľmi, veľmi čiastkový prvý krok.
A ten tretí bod, ktorý spomeniem, sa týka detí so zdravotným znevýhodnením a je to v podstate taká vec, ktorá sa ukázala z praxe, a to je vlastne dostupnosť maturity alebo nejakých centrálnych skúšok pre žiakov, ktorým zdravotný stav neumožňuje prísť maturovať do školy. Lebo teda prax ukázala, že tá školská legislatíva v tomto nie je jednoznačná, a verím tomu, že je potrebné, aby sa priamo uviedlo v školskom zákone, prípadne možno aj potom rovno zvažovať aj zákon o vysokých školách, že sú deti, ktoré naozaj majú taký vážny zdravotný stav, že sa môžu vzdelávať jedine doma alebo v zdravotníckom zriadení. A je potrebné a žijeme v 21. storočí, kde aj tie technologické možnosti už dneska sú, aby sa na nich myslelo v tom, že je to obdivuhodné, keď takéto dieťa má záujem sa vzdelávať, a nemalo by, nemalo by čeliť legislatívnym bariéram.
Ja som si vedomá toho, že podľa legislatívneho plánu vlády ďalšia novela školského zákona je plánovaná na rok ´25 s účinnosťou k budúcemu septembru a že teraz vlastne ten školský zákon bol iba pripojený k zákonu 597 o financovaní, ale zároveň si uvedomujem, že tuto nejakým spôsobom strácame čas. Jednoducho každou ďalšou novelou a každá ďalšia novela sa môže odďaľovať a niektoré témy naozaj už akoby sme dávno, už dávno meškáme. Už dávno meškáme pri zabezpečení povinnej školskej dochádzky pre ukrajinské deti, už dávno meškáme v tom, aby aj deti, ktoré už majú naozaj ťažkú životnú situáciu a boli proti svojej vôli zaradené do reedukačných centier, aby tam mali humánne podmienky, ktoré im pomôžu sa pripraviť na neskorší život. Máme tu veľa dlhov v tejto spoločnosti voči deťom so zdravotným znevýhodnením a myslím si, že viaceré tieto témy sú naozaj na zváženie, že by sa ešte zaradili aj v tom druhom čítaní, ktoré, ktoré teda bude na októbrovej schôdzi.
Toľko k týmto trom témam. Moje kolegyne už prezentovali, aké máme iné výhrady k tomuto zákonu, a teda budem, budem vďačná za reakciu pána ministra.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja som veľmi vďačná kolegyni, že ma vyviedla z omylu a to z omylu, že som si myslela, že sa skutočne zavádza povinná školská dochádzka pre deti z Ukrajiny, za čo som sa chcela pánovi ministrovi naozaj poďakovať, pretože z vlastnej skúsenosti, kedy som vyše roka pracovala pre odídencov z Ukrajiny, viem, aký to je veľký problém, keď sú tie deti izolované a nemajú povinnú školskú dochádzku.
O túto tému, o tejto téme sme s ministerstvom často rozprávali, o tejto téme sme sa bavili a apelovali sme, v podstate už dva roky sa apeluje na to, aby tá povinná školská dochádzka vznikla, tak verím, že táto úprava v ďalšom čítaní bude tak urobená a tak pochopená, aby tie deti do tej školy museli nastúpiť. Budem veľmi rada, keď sa problematika ukrajinských detí bude riešiť aj komplexne z inej stránky a to z tej stránky, že deti sú na našich školách, ukrajinské deti sú na našich školách veľmi často šikanované. Sú šikanované však nielen deťmi, ale sú šikanované dokonca učiteľmi, ktorí vyznávajú proruské názory, nálady a sú na tej opačnej strane. Toto považujem za naozaj veľmi veľký problém, a preto by som sa chcela spýtať aj ministra a apelovať na neho, či sa rieši nejaké vzdelávanie, rieši sa nejaké komplexné, komplexné pochopenie tejto témy, aby tieto deti netrpeli tým, že jednak odišli zo svojej krajiny, ale ešte to, že tuná nie sú prijaté a je im dané aj zo strany učiteľov jasne najavo, že v tejto krajine nemajú čo robiť.
Ďakujem