22. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
22.10.2024 o 15:26 hod.
Alojz Hlina
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. No nie som si celkom istý, či som tomu tým výpočtom rozumel, pani kolegyňa, ale o tom, že kto dokáže ako navoňať kadáver (povedané so smiechom), by sme mohli kľudne súťažiť. Však vy predávate, nie? Vy predávate, že ste zlacnili základné potraviny. Však poďme len na ten rožok to skúsiť. Keď rožok stojí 13 centov, desaťpercentná DPH bola, koľko, 0,13, čiže tých 5 % to zníženie je zjednodušene 0,07, no neúročno, hej? To je myslím, že ešte menej, jak vypočítala pani Vaľová pri tej knižke, hej?
Ale, áno, dá sa, dá sa teda a viete to, predať kadáver s veľkým, s veľkým, s veľkou výpravou, ale zaujímavé, že ani vo faktických, predpokladám, že pán minister tu zúrivo komunikuje, asi mu niečo píšu, mňa naozaj zaujíma odpoveď, že v čom je to čaro, alebo to už je opatrenie toho nového riaditeľa? Že vlastne priniesol prvok, ktorý, kto ho potreboval, ten prvok? Kto potreboval ten prvok, aby Sociálna poisťovňa z vybratého poistného platila sprostredkovateľské poplatky platobným bránam? Načo to bolo dobré? Však sa doteraz platilo poistné. Nikomu to, sa platilo, platilo sa, nič sa, možno bola nejaká chyba a neviem čo a zrazu, zrazu niekomu strašne záleží na tom, aby sa účtovníčka nepomýlila, aby dobre vyplnila variabilný symbol a ponúka sa to ako super funkcionalita, že vám to predpripraví, pošle, odošle. Len zabúda sa hovoriť, že z tej sumy sa odráta nejaký poplatok.
A naozaj by ma zaujímalo, ja si myslím, že to nie je predmetom obchodného tajomstva, lebo Sociálna poisťovňa nie je súkromná, že aký je ten poplatok? Aký poplatok dohodla Sociálna poisťovňa, že bude z tých peňazí, ktoré sú určené na dôchodky, odvádzať tým, čo poskytujú službu platobnej brány?
Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
14:49
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:49
Jana VaľováVystúpenie s faktickou poznámkou
22.10.2024 o 14:49 hod.
PhDr.
Jana Vaľová
Videokanál poslancaĎakujem veľmi pekne. No ja som vás počúvala a vy ste si sám oponoval, pretože ste povedal, či chceme byť taká krajina, kde väčšina ľudí pracuje v noci, áno, bohužiaľ, väčšina ľudí pracuje v noci, lebo máme takú výrobu, akú máme, ale zároveň ste povedal, že nie je dobré, ak budú platiť kolektívne zmluvy vyššieho stupňa. No je to dobré, pretože vlastne tam, kde sa pracuje v noci, tak tie vyššie zmluvy kolektívneho stupňa v určitých rezortoch platia potom na všetkých a ľudia nie sú, ja by som takto povedala, že svojím spôsobom vykorisťovaní. Čo sa týka minimálnej mzdy, tak viac ako 4 % Slovákov už v roku 2019 pracovalo za 520 eur, odvtedy stále zvyšujeme minimálnu mzdu a viete, čo tu zaznelo kedysi v pléne alebo čoho sa domáhali podnikatelia, ja si to pamätám, že na východnom Slovensku si ľudia nezaslúžia ani minimálnu mzdu, pretože sú tam iné náklady a podobne a dokonca aj tuná kolega sa na mňa otočil z SaS, kedy pretvárala taký názor, že trh všetko vyrieši. No trh všetko nevyrieši, lebo na východnom Slovensku, ak by ľudia nemali záštitu, a možno aj na strednom Slovensku, minimálnej mzdy, tak by robili naozaj ako tí námezdní robotníci, takže vôbec s tým nesúhlasím, pretože myslím si, že musí byť vyrovnané prostredie medzi odborami a vyrovnané prostredie, ktoré chráni zamestnanca, ale aj prostredie, ktoré chráni zamestnávateľa. Doteraz bola liberálna vláda a tá Zákonník práce, ale aj všetko dávala na úroveň, aby vyhovela zamestnávateľovi. My sme za to, aby boli nejaké vyrovnané podmienky, ale ľudia, aby mali garantované príjmy, pretože nemôžu za to, že žijú na východnom Slovensku alebo na inom Slovensku, kde by tí zamestnávatelia nedali ani minimálnu mzdu. A viete, koľko ešte stále je tých zamestnávateľov, ktorí dávajú minimálnu mzdu len preto, že musia a vlastne tým ľuďom ani, ktorej by mohli doplácať viac, čiže to riešia aj tie kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, lebo tie sa sťahujú väčšinou na silné firmy.
Rozpracované
14:49
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:49
Jozef HajkoVystúpenie s faktickou poznámkou
22.10.2024 o 14:49 hod.
Ing.
Jozef Hajko
Videokanál poslancaĎakujem kolegom za pripomienky. Pani Vaľová má vlastne upozornila ešte na jednu vec, ktorú som tu nespomenul, áno, príplatky sa odvíjajú od minimálnej mzdy. A ak budete platiť, ak budete mať vysoko minimálnu mzdu a budete mať vysoké príplatky, tak to je ďalšia pasca. Jednoducho ľudia si povedia, oželiem svoje zdravie na určitý čas, oželiem pohodu vo svojej rodine a pôjdem pracovať do trojzmennej prevádzky, pretože sa to oplatí. Pretože mi zvýšili tie príplatky. Viete, to je strašná pasca, to sa dá vydržať určitý čas takto pracovať, ale poviem vám jeden príklad, že sú štáty, ktoré si to veľmi dobre chránia, napríklad my tu máme veľa kórejských investorov, aj ten posledný z Novák a neviem, či viete v Južnej Kórei je zakázaná nočná práca, normálne ju majú zakázanú. A viete prečo? Lebo vedia, čo to robí s ľuďmi trojzmenná práca. A my si tu budujeme veselo ďalej trojzmenné prevádzky. Pamätám sa, keď Robert Fico bol, tuším, to bolo tiež niekde v Topoľčanoch, bol na nejakej nočnej zmene a hovoril, že ako súcití s týmito ľuďmi, ktorí pracujú v noci, ako im treba pomáhať. Na druhý deň, na druhý deň vláda schválila tri obrovské investičné stimuly, vo všetkých troch prípadoch trojzmenná práca. To znamená, to je to pokrytectvo kam, čo vlastne presne chceme. Chceme, aby ľudia zarobili, alebo chceme, aby sa tu uplatnili nejaké podmienky, ktoré tejto vláde vyhovujú. Skutočne nad tým sa treba hlboko zamyslieť, ale toto sa nedá urobiť bez toho, aby ste mali jasnú koncepciu a nejakú dlhodobú hospodársku politiku.
Rozpracované
14:49
Vystúpenie v rozprave 14:49
Marián ViskupičNo, ale teda problém máme, skutočne že keď si pozrieme kvalitu kúpnej sily alebo čistý priemerný príjem, akokoľvek tú štatistiku nazveme, tak za rok 2023 sme sa už dostali na úplné dno. Čiže porovnanie našich zárobkov s našimi nákladmi životnými sme úplne na konci, hej, čiže keď začnem čítať úplne od vrchu, tak tam bude že Luxembursko, Rakúsko, Holandsko, Nemecko, Belgicko a tak ďalej a prečítam kompletne všetky členské krajiny a potom pred nami bude Bulharsko, Grécko, Maďarsko, Rumunsko a my sme úplne poslední. Úplne poslední a toto problém, samozrejme, je. Jednoducho, spomínal to aj kolega Hajko, no Slovensko, pokiaľ jedinou našou konkurenčnou výhodou bude to, že máme nižšie platy ako okolité krajiny a proste budeme montovňa, tak sa nikam neposunieme v tomto rebríčku ani v ničom ďalšom. Takže problém máme, v tom sa zhodnem aj s pánom ministrom. No len aby sme sa teda posunuli hore, tak toto potrebujeme skutočne, aby fungovala ekonomika, aby sa jednoducho tá ekonomika fakt že zlepšovala, ale nie takýmito zákazmi. Ako minimálna mzda nech ju štát arbitrárne určí na akejkoľvek hranici, proste sa neposunieme v tom rebríčku ďalej, neposunieme. Ono to práve vie byť naopak a to tu treba jasne povedať a myslím, že to tu dneska ešte nezaznelo, to zvýšenie minimálnej mzdy môže paradoxne práve tým najzraniteľnejším, ktorých má tá minimálna mzda chrániť, práve ublížiť, poškodiť, proste môže im to tu ich prácu zobrať. No a to vtedy, ak teda vytvorená hodnota týchto zamestnaní jednoducho neprekročí to, aké má podnikateľ vlastne náklady, proste koľko musí musí zaplatiť. No a čo potom stane? Takýto človek sa opäť stane závislým na dávkach, opäť sa stane, poviem, že v úvodzovkách alebo aj reálne, zamestnancom štátu, štát to, samozrejme, stojí peniaze a navyše proste takýto zamestnanec znovu stratí aj pracovné návyky. Toto treba tu jasne povedať, že aj toto môže spôsobiť zvyšovanie minimálnej mzdy nad rozumné hranice.
No a ja rozumiem, samozrejme, zasa pohľadu pána ministra, tak vládne nám sociálno-demokratická koalícia a rozumiem, že pohľad ochrany zamestnancov je pre nich veľmi dôležitý. Ale ja to poviem aj veď áno, veď tú hodnotu vytvárajú zamestnanci spolu so zamestnávateľmi, čiže treba chrániť aj jedných, aj druhých. Toto by bolo všetko v poriadku, ale my sme sa tu dostali do situácie, keď jednoducho ten podnikateľ alebo živnostník sa stal normálne že lovenou zverou, škodnou, to toto je už to za hranou. A jednoznačne nech nám vládne akákoľvek vláda, aj keď je to sociálno-demokratická, tá základná ekonomická poučka platí stále. Hodnotu je potrebné najprv vytvoriť, až potom je ju možné rozdeľovať, toto jednoducho musí platiť a musí fungovať, inak to nepôjde. No ešte pred voľbami sme sa, aspoň ja som mal taký pocit aj so stranami dnešnej koalície, v podstate zhodovali, že teda základný problém našej ekonomiky je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. No, tam by možno bolo, nie možno, určite bolo dobré sa pozrieť, pretože práve zníženie tohto zaťaženia by vyriešilo dva základné problémy.
Jedna vec je, samozrejme, to, že vyššie by to spôsobilo vyššie čisté príjmy zamestnancov, a teda nielen tých, o ktorých sa bavíme teraz s tou minimálnou mzdou, ale všetkých, no a zároveň by to pomohlo aj našej ekonomike, jej konkurencieschopnosti, každého jedného podnikateľa, aj celej ekonomiky. Toto ešte aktuálna vláda hovorila pred voľbami. Ale tá realita tých činov, a už dnes môžme teda hodnotiť vlastne ten jeden rok, je úplne opačná, proste na podnikateľov, na produktívnu časť ekonomiky sú nakladané stále ďalšie a ďalšie povinnosti či už vo vlaňajšom konsolidačnom balíčku, na ktorý sa možno už aj zabudlo, ale ja to pripomeniem, tam sa zvyšovali napríklad zdravotné odvody, zavádzali sa daňové licencie, ktoré si už teraz počkajú všetkých podnikateľov aj tých najmenších, vyššie poplatky alebo potom už teda máme tu aktuálny konsolidačný balíček, tam je transakčná daň, drahšie mýto či diaľničná známka, rôzne odvetvia dostali vyššie osobitné odvody, zvyšuje sa takisto daň z príjmu právnických osôb, zvyšuje sa aj DPH a môže niekto reagovať, že veď ale to sa týka občanov, to sa týka spotreby, týka, samozrejme, ale ak je tá komodita alebo ten tovar proste drahší aj vďaka DPH, no a ak sa ten zákazník rozhodne kúpiť to v zahraničí, tak sa to týka aj podnikateľa, pretože to nepredá, hej. Takže aj toto je ďalšou ďalšou mozaiky.
Samozrejme, rekreačné poukazy povinné, teraz tu riešime povinné športové poukazy, ďalšie a ďalšie zaťaženie. Skutočne že takto sa valí na podnikateľov jedno zvýšenie nákladov za druhým, ja to volám že toxický kokteil, ale kľudne to volajme morové rany, no a fakt aj tá socialistická alebo sociálnodemokratická vláda musí mať na pamäti, že ak podnikateľ toho zamestnanca nezamestná, resp. prepustí, no tak potom následne takému zamestnancovi, nezamestnancovi už žiadny zákon o minimálnej mzde nepomôže. No a ja mám pocit, že už konečne nastal čas, kedy bude alebo kedy je potrebné chrániť práve podnikateľov. Práve špeciálne malých a stredných, alebo to volajme inak no, určite je načase prestať im škodiť. Lebo aj oni dokážu niečo uniesť a niečo už proste neunesú.
Ja to tu jasne poviem, viete, ono možno človek vidí sem tam toho podnikateľa na peknom aute alebo na dovolenke, ale ten priemerný podnikateľ je ten, ktorý pracuje od rána do večera. Proste odvádzajú nehorázne sumy, ako som spomínal, všade, nemajú nič zaplatené pre nich, nemajú zaplatenú dovolenku, v podstate si častokrát nemôžu dovoliť byť chorí, nemajú žiadnu istotu, hej, a pritom práve oni vo finále dávajú prácu svojim zamestnancom a držia vlastne celú tú krajinu a aj vládu v teda nejakej kondícii. My tu častokrát hovoríme o verejných financiách, možno je lepšie anglicky hovoriacej krajine hovoria o taxpayers' money, o peniazoch daňových poplatníkov. To je skutočné to, o čom sú verejné financie.
No každopádne, Slovensko nijak nebude lepšie fungovať, ak štát bude garantovať vyššiu minimálnu mzdu. Práve naopak, čo by mal štát garantovať, je čo najjednoduchšie a najkonkurencieschopnejšie podnikateľské prostredie, pretože mzdy najrýchlejšie a najefektívnejšie rastú práve vtedy, keď sa tí podnikatelia vlastne bijú o zamestnancov, hej, takto to poviem a vtedy zamestnanec si dokáže vlastne aj vyhádať, zase poviem také to slovo, lepšiu mzdu. Takisto že úloha štátu, kde by sme sa mali zamerať, je garantovať alebo zabezpečovať vzdelanie, vzdelanie svojich občanov, pretože, a tiež som rád, že to tu už zaznelo v predchádzajúcom vystúpení, ak sa chceme posunúť v tom rebríčku, čo som spomínal, dopredu, tak sa pokiaľ tu budeme montovňa akákoľvek nová, akýkoľvek ďalší investor, tak sa nikam neposunieme. My sa fakt potrebujeme stať z montovne mozgovňou. To je, to je to, ten základ, čo zabezpečí aj vyššie, vyššie platy potom vo finále. No ale, bohužiaľ, teda keď sa teraz akože obzriem zasa na ten, na ten rok, ktorý je za nami, že čo, aký viditeľný výsledok v tejto oblasti vidím. No, bohužiaľ, ja poviem, že vidím jeden výsledok, ale ten nie je pozitívny, ale negatívny, a ale je to že zvýšenie odvodov pre najlepšie zarábajúcich zamestnancov, hej. Zasa v tom zmysle, že fuj, ten si dovolil strašne veľa zarábať, proste treba ho ešte viacej zdaniť. Ale ja sa pýtam aj priamo pána ministra, a nie sú vlastne práve títo najlepšie zarábajúci zamestnanci tou elitou národa, ktorá svojimi schopnosťami a skúsenosťami posúva krajinu, či už to hospodárstvo, alebo teda celú krajinu dopredu? Nie sú to práve tí zamestnanci, ktorí potom dokážu robiť tie inovácie a to všetko, čo môže zabezpečiť, aby sme sa z montovne stali mozgovňou? No a čo im tento štát povedal? Choďte preč, choďte preč, ja vás zdaním ešte viacej, proste my vás tu nepotrebujeme.
No ale pritom že nerozumiem tomuto postoju, veď ešte aj pán premiér obhajoval zvýšenie platov členov vlády tým, že potrebujeme slušne zarábajúcich ministrov. Proste majú zodpovednú, ťažkú prácu a teda potrebujeme, aby boli proste zodpovedajúco odmenení a aby tú prácu mohli robiť fakt že s plným nasadením a čo najlepšie. Ja tu normálne nebudem kritizovať, nebudem kritizovať tie platy, proste len prosím, keby rovnaký meter bol použitý potom aj na tú produktívnu časť ekonomiky. Ja nehovorím, že máte niekomu zákonom zvyšovať platy alebo to robiť ešte nezákonom, odvodmi a bez teda daní, ale proste aspoň neškodiť. Aspoň neškodiť. Aj tí najlepšie zarábajúci sú zamestnanci a práve tí, ktorí dokážu tú krajinu posúvať dopredu.
No, v podstate keď sa tu bavíme, vrátim sa aj k tej minimálnej mzde, lebo aj to je nejaké opatrenie, všetky tieto opatrenia, aj to dnešné, ale teda aj celý zdražovací balíčok, tvoria skutočne pre firmy toxický kokteil alebo fakt, už som to, myslím, spomenul, morové rany. No a, bohužiaľ, tento zákon neprináša jednu, ale ešte ďalšiu takúto ranu a to je proste obnovenie stavu v oblasti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, on to pán minister trošku tak jednoducho povedal, že áno, vlastne zabezpečuje to to, že sú potom záväzné pre celý konkrétny sektor. No a teda vláda teda ide znovu, znovu zaviesť záväznosť týchto reprezentatívnych alebo reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj na ďalších zamestnávateľov v odvetví. No, túto povinnosť my sme zrušili, predchádzajúca vláda, v roku 2021 a prečo. No práve preto, aby sa pomohlo aj tým slabším podnikom v danom odvetví vždy, paradoxne práve, to sú práve najčastejšie tie slovenské firmy, hej, ktoré sa snažia v tom odvetví fungovať a, samozrejme, nie sú na takej úrovni ani zákazok, ani možno kvality, aby dokázali tým najväčším konkurovať, no veď keď ich vy takto donútite, aby tú zmluvu museli dodržiavať, zasa im len sťažíte tú situáciu a možno to bude tá posledná kvapka, ktorou ten pohár pretečie, a tá firma proste z toho odvetvia odíde, hej. Alebo sa stane ešte menšou, aby sa na ňu taká zmluva nesťahovala. No každopádne nič z toho proste ekonomike nepomôže.
No skutočne o tejto téme sa hovorí veľmi málo, ale zasa to bude mať ďalší dosah špeciálne pre slovenské firmy so slovenským kapitálom a, bohužiaľ, aj pre slovenskú ekonomiku. Zrušilo sa to v roku 2021, nepamätám, povedzte možno aj, pán Richter, vy, že či to teda spôsobilo nejakú katastrofu na Slovensku (reakcia z pléna), dobre, výborne, takže ja som presvedčený, že jednoducho ich znovuzavedenie poškodí, poškodí, poškodí krajine.
No a teraz akože ten pohľad zasa trošku širší. Dnes všetci to vidíme, ako Čína valcuje Európsku úniu. Teraz to je veľmi jasne vidieť na tých elektrických vozidlách, ale vo finále na čo sa pozreme, na čo sa Čína zamerala a zameria, tak to vlastne jednoducho prevalcuje a presadí sa po celom svete. Čiže to je Čína, ktorá fakt akože valcuje EÚ. No a my, ešte my nestíhame ani tej Európskej únii, my sme proste v závoze, úplne posledný ešte aj v tej Európskej únii, ale napriek tomu, že teda to takto je a podľa mňa to je naprosto viditeľné, tu nerokujeme o niečom, čo by, čo by podporilo tú produktívnu ekonomiku, ale práve naopak, ďalší a ďalší zákon, aj tento prináša proste ďalšie povinnosti. A sa len pýtam pána ministra, že ako toto môže dopadnúť.
No a potom ešte jedna vec a už vlastne budem končiť. No keď sa pozrieme do štatistík, tak tam vidíme, že áno, relatívne veľa ľudí robí za minimálnu mzdu, na papieri je tá minimálna mzda. No ale treba povedať, a zasa to asi vieme všetci, že častokrát je to tá minimálna mzda na papieri a potom nejaké doplatky v obálkach, keš, akokoľvek. No a teraz ale zasa, že opatrenia sú vždy tak dobré ako štatistiky, z ktorých vychádzajú. Teraz zase je otázka, že všetky tie opatrenia, čo som spomínal, žiadne z nich nespôsobí to, že by sa tendencia zamestnávateľa dať tú mzdu celú na papier so všetkými potom benefitmi aj pre samotného zamestnanca zvýšila, hej. Práve naopak, ja som presvedčený, že firmy, špeciálne tie menšie a v problémoch, budú musieť optimalizovať, budú musieť optimalizovať v rôznych oblastiach, ale aj tuná. A vo finále teda samozrejme, a tiež to už tu bolo spomenuté, veď tá minimálna mzda je vo finále zvýšenie odvodov aj teda a teda štát z toho profituje. Ale aj z tohto bude štát profitovať veľmi málo, lebo ja som presvedčený, že po novom bude ešte viacej zamestnancov, ktorí budú proste mať tú minimálnu mzdu a práve kvôli tej zvýšenej optimalizácii a zvýšenému vlastne teda tomu kešovému plateniu, čiže aj toto by bolo treba riešiť úplne, úplne iným spôsobom.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
22.10.2024 o 14:49 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no začnem takou akoby reakciou na to, ako sa tu tá rozprava vedie, no stále sa, alebo veľmi veľa sa rozpráva o rozdeľovaní hodnoty a či jej niekto rozdeľuje veľa, alebo málo a kto viac, a kto menej, ale chýbajú tu dva faktory. Chýba tu skutočne debata o tom, že o tvorbe novej hodnoty, proste o tom, aby sme vytvárali novú hodnotu a tak zvyšovali tie platby a potom ešte tá debata o tom, že rozdávať sa dá len to, čo sa vyrobí a vytvorí, a ak to ide na dlh, a na Slovensku to ide na dlh a dlhodobo a stále viacej, tak to jednoducho fungovať nevie. Toľko aj ku kolegom zo Slovenska.
No, ale teda problém máme, skutočne že keď si pozrieme kvalitu kúpnej sily alebo čistý priemerný príjem, akokoľvek tú štatistiku nazveme, tak za rok 2023 sme sa už dostali na úplné dno. Čiže porovnanie našich zárobkov s našimi nákladmi životnými sme úplne na konci, hej, čiže keď začnem čítať úplne od vrchu, tak tam bude že Luxembursko, Rakúsko, Holandsko, Nemecko, Belgicko a tak ďalej a prečítam kompletne všetky členské krajiny a potom pred nami bude Bulharsko, Grécko, Maďarsko, Rumunsko a my sme úplne poslední. Úplne poslední a toto problém, samozrejme, je. Jednoducho, spomínal to aj kolega Hajko, no Slovensko, pokiaľ jedinou našou konkurenčnou výhodou bude to, že máme nižšie platy ako okolité krajiny a proste budeme montovňa, tak sa nikam neposunieme v tomto rebríčku ani v ničom ďalšom. Takže problém máme, v tom sa zhodnem aj s pánom ministrom. No len aby sme sa teda posunuli hore, tak toto potrebujeme skutočne, aby fungovala ekonomika, aby sa jednoducho tá ekonomika fakt že zlepšovala, ale nie takýmito zákazmi. Ako minimálna mzda nech ju štát arbitrárne určí na akejkoľvek hranici, proste sa neposunieme v tom rebríčku ďalej, neposunieme. Ono to práve vie byť naopak a to tu treba jasne povedať a myslím, že to tu dneska ešte nezaznelo, to zvýšenie minimálnej mzdy môže paradoxne práve tým najzraniteľnejším, ktorých má tá minimálna mzda chrániť, práve ublížiť, poškodiť, proste môže im to tu ich prácu zobrať. No a to vtedy, ak teda vytvorená hodnota týchto zamestnaní jednoducho neprekročí to, aké má podnikateľ vlastne náklady, proste koľko musí musí zaplatiť. No a čo potom stane? Takýto človek sa opäť stane závislým na dávkach, opäť sa stane, poviem, že v úvodzovkách alebo aj reálne, zamestnancom štátu, štát to, samozrejme, stojí peniaze a navyše proste takýto zamestnanec znovu stratí aj pracovné návyky. Toto treba tu jasne povedať, že aj toto môže spôsobiť zvyšovanie minimálnej mzdy nad rozumné hranice.
No a ja rozumiem, samozrejme, zasa pohľadu pána ministra, tak vládne nám sociálno-demokratická koalícia a rozumiem, že pohľad ochrany zamestnancov je pre nich veľmi dôležitý. Ale ja to poviem aj veď áno, veď tú hodnotu vytvárajú zamestnanci spolu so zamestnávateľmi, čiže treba chrániť aj jedných, aj druhých. Toto by bolo všetko v poriadku, ale my sme sa tu dostali do situácie, keď jednoducho ten podnikateľ alebo živnostník sa stal normálne že lovenou zverou, škodnou, to toto je už to za hranou. A jednoznačne nech nám vládne akákoľvek vláda, aj keď je to sociálno-demokratická, tá základná ekonomická poučka platí stále. Hodnotu je potrebné najprv vytvoriť, až potom je ju možné rozdeľovať, toto jednoducho musí platiť a musí fungovať, inak to nepôjde. No ešte pred voľbami sme sa, aspoň ja som mal taký pocit aj so stranami dnešnej koalície, v podstate zhodovali, že teda základný problém našej ekonomiky je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. No, tam by možno bolo, nie možno, určite bolo dobré sa pozrieť, pretože práve zníženie tohto zaťaženia by vyriešilo dva základné problémy.
Jedna vec je, samozrejme, to, že vyššie by to spôsobilo vyššie čisté príjmy zamestnancov, a teda nielen tých, o ktorých sa bavíme teraz s tou minimálnou mzdou, ale všetkých, no a zároveň by to pomohlo aj našej ekonomike, jej konkurencieschopnosti, každého jedného podnikateľa, aj celej ekonomiky. Toto ešte aktuálna vláda hovorila pred voľbami. Ale tá realita tých činov, a už dnes môžme teda hodnotiť vlastne ten jeden rok, je úplne opačná, proste na podnikateľov, na produktívnu časť ekonomiky sú nakladané stále ďalšie a ďalšie povinnosti či už vo vlaňajšom konsolidačnom balíčku, na ktorý sa možno už aj zabudlo, ale ja to pripomeniem, tam sa zvyšovali napríklad zdravotné odvody, zavádzali sa daňové licencie, ktoré si už teraz počkajú všetkých podnikateľov aj tých najmenších, vyššie poplatky alebo potom už teda máme tu aktuálny konsolidačný balíček, tam je transakčná daň, drahšie mýto či diaľničná známka, rôzne odvetvia dostali vyššie osobitné odvody, zvyšuje sa takisto daň z príjmu právnických osôb, zvyšuje sa aj DPH a môže niekto reagovať, že veď ale to sa týka občanov, to sa týka spotreby, týka, samozrejme, ale ak je tá komodita alebo ten tovar proste drahší aj vďaka DPH, no a ak sa ten zákazník rozhodne kúpiť to v zahraničí, tak sa to týka aj podnikateľa, pretože to nepredá, hej. Takže aj toto je ďalšou ďalšou mozaiky.
Samozrejme, rekreačné poukazy povinné, teraz tu riešime povinné športové poukazy, ďalšie a ďalšie zaťaženie. Skutočne že takto sa valí na podnikateľov jedno zvýšenie nákladov za druhým, ja to volám že toxický kokteil, ale kľudne to volajme morové rany, no a fakt aj tá socialistická alebo sociálnodemokratická vláda musí mať na pamäti, že ak podnikateľ toho zamestnanca nezamestná, resp. prepustí, no tak potom následne takému zamestnancovi, nezamestnancovi už žiadny zákon o minimálnej mzde nepomôže. No a ja mám pocit, že už konečne nastal čas, kedy bude alebo kedy je potrebné chrániť práve podnikateľov. Práve špeciálne malých a stredných, alebo to volajme inak no, určite je načase prestať im škodiť. Lebo aj oni dokážu niečo uniesť a niečo už proste neunesú.
Ja to tu jasne poviem, viete, ono možno človek vidí sem tam toho podnikateľa na peknom aute alebo na dovolenke, ale ten priemerný podnikateľ je ten, ktorý pracuje od rána do večera. Proste odvádzajú nehorázne sumy, ako som spomínal, všade, nemajú nič zaplatené pre nich, nemajú zaplatenú dovolenku, v podstate si častokrát nemôžu dovoliť byť chorí, nemajú žiadnu istotu, hej, a pritom práve oni vo finále dávajú prácu svojim zamestnancom a držia vlastne celú tú krajinu a aj vládu v teda nejakej kondícii. My tu častokrát hovoríme o verejných financiách, možno je lepšie anglicky hovoriacej krajine hovoria o taxpayers' money, o peniazoch daňových poplatníkov. To je skutočné to, o čom sú verejné financie.
No každopádne, Slovensko nijak nebude lepšie fungovať, ak štát bude garantovať vyššiu minimálnu mzdu. Práve naopak, čo by mal štát garantovať, je čo najjednoduchšie a najkonkurencieschopnejšie podnikateľské prostredie, pretože mzdy najrýchlejšie a najefektívnejšie rastú práve vtedy, keď sa tí podnikatelia vlastne bijú o zamestnancov, hej, takto to poviem a vtedy zamestnanec si dokáže vlastne aj vyhádať, zase poviem také to slovo, lepšiu mzdu. Takisto že úloha štátu, kde by sme sa mali zamerať, je garantovať alebo zabezpečovať vzdelanie, vzdelanie svojich občanov, pretože, a tiež som rád, že to tu už zaznelo v predchádzajúcom vystúpení, ak sa chceme posunúť v tom rebríčku, čo som spomínal, dopredu, tak sa pokiaľ tu budeme montovňa akákoľvek nová, akýkoľvek ďalší investor, tak sa nikam neposunieme. My sa fakt potrebujeme stať z montovne mozgovňou. To je, to je to, ten základ, čo zabezpečí aj vyššie, vyššie platy potom vo finále. No ale, bohužiaľ, teda keď sa teraz akože obzriem zasa na ten, na ten rok, ktorý je za nami, že čo, aký viditeľný výsledok v tejto oblasti vidím. No, bohužiaľ, ja poviem, že vidím jeden výsledok, ale ten nie je pozitívny, ale negatívny, a ale je to že zvýšenie odvodov pre najlepšie zarábajúcich zamestnancov, hej. Zasa v tom zmysle, že fuj, ten si dovolil strašne veľa zarábať, proste treba ho ešte viacej zdaniť. Ale ja sa pýtam aj priamo pána ministra, a nie sú vlastne práve títo najlepšie zarábajúci zamestnanci tou elitou národa, ktorá svojimi schopnosťami a skúsenosťami posúva krajinu, či už to hospodárstvo, alebo teda celú krajinu dopredu? Nie sú to práve tí zamestnanci, ktorí potom dokážu robiť tie inovácie a to všetko, čo môže zabezpečiť, aby sme sa z montovne stali mozgovňou? No a čo im tento štát povedal? Choďte preč, choďte preč, ja vás zdaním ešte viacej, proste my vás tu nepotrebujeme.
No ale pritom že nerozumiem tomuto postoju, veď ešte aj pán premiér obhajoval zvýšenie platov členov vlády tým, že potrebujeme slušne zarábajúcich ministrov. Proste majú zodpovednú, ťažkú prácu a teda potrebujeme, aby boli proste zodpovedajúco odmenení a aby tú prácu mohli robiť fakt že s plným nasadením a čo najlepšie. Ja tu normálne nebudem kritizovať, nebudem kritizovať tie platy, proste len prosím, keby rovnaký meter bol použitý potom aj na tú produktívnu časť ekonomiky. Ja nehovorím, že máte niekomu zákonom zvyšovať platy alebo to robiť ešte nezákonom, odvodmi a bez teda daní, ale proste aspoň neškodiť. Aspoň neškodiť. Aj tí najlepšie zarábajúci sú zamestnanci a práve tí, ktorí dokážu tú krajinu posúvať dopredu.
No, v podstate keď sa tu bavíme, vrátim sa aj k tej minimálnej mzde, lebo aj to je nejaké opatrenie, všetky tieto opatrenia, aj to dnešné, ale teda aj celý zdražovací balíčok, tvoria skutočne pre firmy toxický kokteil alebo fakt, už som to, myslím, spomenul, morové rany. No a, bohužiaľ, tento zákon neprináša jednu, ale ešte ďalšiu takúto ranu a to je proste obnovenie stavu v oblasti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, on to pán minister trošku tak jednoducho povedal, že áno, vlastne zabezpečuje to to, že sú potom záväzné pre celý konkrétny sektor. No a teda vláda teda ide znovu, znovu zaviesť záväznosť týchto reprezentatívnych alebo reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj na ďalších zamestnávateľov v odvetví. No, túto povinnosť my sme zrušili, predchádzajúca vláda, v roku 2021 a prečo. No práve preto, aby sa pomohlo aj tým slabším podnikom v danom odvetví vždy, paradoxne práve, to sú práve najčastejšie tie slovenské firmy, hej, ktoré sa snažia v tom odvetví fungovať a, samozrejme, nie sú na takej úrovni ani zákazok, ani možno kvality, aby dokázali tým najväčším konkurovať, no veď keď ich vy takto donútite, aby tú zmluvu museli dodržiavať, zasa im len sťažíte tú situáciu a možno to bude tá posledná kvapka, ktorou ten pohár pretečie, a tá firma proste z toho odvetvia odíde, hej. Alebo sa stane ešte menšou, aby sa na ňu taká zmluva nesťahovala. No každopádne nič z toho proste ekonomike nepomôže.
No skutočne o tejto téme sa hovorí veľmi málo, ale zasa to bude mať ďalší dosah špeciálne pre slovenské firmy so slovenským kapitálom a, bohužiaľ, aj pre slovenskú ekonomiku. Zrušilo sa to v roku 2021, nepamätám, povedzte možno aj, pán Richter, vy, že či to teda spôsobilo nejakú katastrofu na Slovensku (reakcia z pléna), dobre, výborne, takže ja som presvedčený, že jednoducho ich znovuzavedenie poškodí, poškodí, poškodí krajine.
No a teraz akože ten pohľad zasa trošku širší. Dnes všetci to vidíme, ako Čína valcuje Európsku úniu. Teraz to je veľmi jasne vidieť na tých elektrických vozidlách, ale vo finále na čo sa pozreme, na čo sa Čína zamerala a zameria, tak to vlastne jednoducho prevalcuje a presadí sa po celom svete. Čiže to je Čína, ktorá fakt akože valcuje EÚ. No a my, ešte my nestíhame ani tej Európskej únii, my sme proste v závoze, úplne posledný ešte aj v tej Európskej únii, ale napriek tomu, že teda to takto je a podľa mňa to je naprosto viditeľné, tu nerokujeme o niečom, čo by, čo by podporilo tú produktívnu ekonomiku, ale práve naopak, ďalší a ďalší zákon, aj tento prináša proste ďalšie povinnosti. A sa len pýtam pána ministra, že ako toto môže dopadnúť.
No a potom ešte jedna vec a už vlastne budem končiť. No keď sa pozrieme do štatistík, tak tam vidíme, že áno, relatívne veľa ľudí robí za minimálnu mzdu, na papieri je tá minimálna mzda. No ale treba povedať, a zasa to asi vieme všetci, že častokrát je to tá minimálna mzda na papieri a potom nejaké doplatky v obálkach, keš, akokoľvek. No a teraz ale zasa, že opatrenia sú vždy tak dobré ako štatistiky, z ktorých vychádzajú. Teraz zase je otázka, že všetky tie opatrenia, čo som spomínal, žiadne z nich nespôsobí to, že by sa tendencia zamestnávateľa dať tú mzdu celú na papier so všetkými potom benefitmi aj pre samotného zamestnanca zvýšila, hej. Práve naopak, ja som presvedčený, že firmy, špeciálne tie menšie a v problémoch, budú musieť optimalizovať, budú musieť optimalizovať v rôznych oblastiach, ale aj tuná. A vo finále teda samozrejme, a tiež to už tu bolo spomenuté, veď tá minimálna mzda je vo finále zvýšenie odvodov aj teda a teda štát z toho profituje. Ale aj z tohto bude štát profitovať veľmi málo, lebo ja som presvedčený, že po novom bude ešte viacej zamestnancov, ktorí budú proste mať tú minimálnu mzdu a práve kvôli tej zvýšenej optimalizácii a zvýšenému vlastne teda tomu kešovému plateniu, čiže aj toto by bolo treba riešiť úplne, úplne iným spôsobom.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
15:05
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:05
Jana VaľováPán kolega, vy pre mňa strácate už glanc. Vy už rozprávate také stále tie isté kokteily a všetko dookola tie otrepané frázy. Rozprávate, že zamestnávatelia by sa mali biť o zamestnancov. Vy vôbec viete, čo sa deje? Veď si pozrite štatistický úrad, 3. 9., historické minimum nezamestnanosti. Pozrite si článok v Hospodárskych novinách z 22. 5., podnikatelia hovoria o kritickej situácii, nemáme zamestnancov. Takže ja...
Pán kolega, vy pre mňa strácate už glanc. Vy už rozprávate také stále tie isté kokteily a všetko dookola tie otrepané frázy. Rozprávate, že zamestnávatelia by sa mali biť o zamestnancov. Vy vôbec viete, čo sa deje? Veď si pozrite štatistický úrad, 3. 9., historické minimum nezamestnanosti. Pozrite si článok v Hospodárskych novinách z 22. 5., podnikatelia hovoria o kritickej situácii, nemáme zamestnancov. Takže ja neviem, o čom rozprávate, akože zle štát funguje alebo niečo v tom zmysle, čo sa týka zamestnanosti.
Ďalšia vec, hovoríte, že nechceme mať montovňu, ale mozgovňu. Viete, čo vy ste urobili pre tú mozgovňu, že ste boli tri roky vo vláde? Ja viem, vy ste z každej utiekli potom na konci, lebo ste videli, že sa to nedarí, je to zlé. Ale pre mňa, pozrite sa, takú mozgovňu, akú my máme. Ja keď si zoberiem, ako primátorka som uzatvárala zmluvy s umelcami. Za jedno moderovanie nejaký umelec, herec zoberie štyritisíc euro. Ak 15-krát do mesiaca moderuje, má 60-tisíc euro a plus hraje v divadle, plus robí reklamy, môže sa to vyšplhať aj do 100-tisíc euro. Toto je naša mozgovňa? To takúto mozgovňu ste tuná vybudovali, alebo minule tu pani Šimečková, že koľko zarábala, keď sa vyzliekla. Toto je mozgovňa? (Reakcie z pléna.) No toto neni mozgovňa, toto je podľa mňa, nechcem to ako nazvať, dámy, nekričte po mne, pani Šimečková sa vyzliekala. Nekričte po mne, je to tak. Takže prečo by sme nepovedali, že sa vyzliekala, pre ňu to bolo bežné a my to bežne môžme povedať. (Reakcie z pléna.) Takže toto ak je podľa vás mozgovňa, tak ja potom neviem. My si predstavujeme inú mozgovňu, preto dávame vzdelávanie, dávame kolektívne zmluvy vyššieho stupňa a podobne, aby sme vybudovali nejakú, korektné zázemie pre tých zamestnancov.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
22.10.2024 o 15:05 hod.
PhDr.
Jana Vaľová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega, vy pre mňa strácate už glanc. Vy už rozprávate také stále tie isté kokteily a všetko dookola tie otrepané frázy. Rozprávate, že zamestnávatelia by sa mali biť o zamestnancov. Vy vôbec viete, čo sa deje? Veď si pozrite štatistický úrad, 3. 9., historické minimum nezamestnanosti. Pozrite si článok v Hospodárskych novinách z 22. 5., podnikatelia hovoria o kritickej situácii, nemáme zamestnancov. Takže ja neviem, o čom rozprávate, akože zle štát funguje alebo niečo v tom zmysle, čo sa týka zamestnanosti.
Ďalšia vec, hovoríte, že nechceme mať montovňu, ale mozgovňu. Viete, čo vy ste urobili pre tú mozgovňu, že ste boli tri roky vo vláde? Ja viem, vy ste z každej utiekli potom na konci, lebo ste videli, že sa to nedarí, je to zlé. Ale pre mňa, pozrite sa, takú mozgovňu, akú my máme. Ja keď si zoberiem, ako primátorka som uzatvárala zmluvy s umelcami. Za jedno moderovanie nejaký umelec, herec zoberie štyritisíc euro. Ak 15-krát do mesiaca moderuje, má 60-tisíc euro a plus hraje v divadle, plus robí reklamy, môže sa to vyšplhať aj do 100-tisíc euro. Toto je naša mozgovňa? To takúto mozgovňu ste tuná vybudovali, alebo minule tu pani Šimečková, že koľko zarábala, keď sa vyzliekla. Toto je mozgovňa? (Reakcie z pléna.) No toto neni mozgovňa, toto je podľa mňa, nechcem to ako nazvať, dámy, nekričte po mne, pani Šimečková sa vyzliekala. Nekričte po mne, je to tak. Takže prečo by sme nepovedali, že sa vyzliekala, pre ňu to bolo bežné a my to bežne môžme povedať. (Reakcie z pléna.) Takže toto ak je podľa vás mozgovňa, tak ja potom neviem. My si predstavujeme inú mozgovňu, preto dávame vzdelávanie, dávame kolektívne zmluvy vyššieho stupňa a podobne, aby sme vybudovali nejakú, korektné zázemie pre tých zamestnancov.
Ďakujem.
Rozpracované
15:08
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:08
Marián ViskupičNo, pani Vaľová, aj vy u mňa strácate glanc, dokonca by som povedal, že sa vraciate ani nieže v nejakej socialistickej vláde, to je úplne že komunistické, to, čo ste vy teraz povedali. Veď, pani Vaľová, nezáviďte takému šikovnému moderátorovi, ktorý dokáže zarobiť štyritisíc euro za večer. Buďte rovnako dobrá ako on, proste buďte rovnako žiadaná na trhu, kľudne zarábajte, jak ste povedali, 100-tisíc euro mesačne,...
No, pani Vaľová, aj vy u mňa strácate glanc, dokonca by som povedal, že sa vraciate ani nieže v nejakej socialistickej vláde, to je úplne že komunistické, to, čo ste vy teraz povedali. Veď, pani Vaľová, nezáviďte takému šikovnému moderátorovi, ktorý dokáže zarobiť štyritisíc euro za večer. Buďte rovnako dobrá ako on, proste buďte rovnako žiadaná na trhu, kľudne zarábajte, jak ste povedali, 100-tisíc euro mesačne, ja si vás budem vážiť a budem vás obdivovať, ako ste dobrá, ako vám to pôjde a plaťte z toho normálne dane, plaťte z toho odvody a takto vlastne svojou šikovnosťou budete pomáhať presne aj tým slabším. Lebo z takého príjmu, ako ste spomenuli, odvediete, no dosť veľa. Takže ja si myslím, že takto by to mohlo byť.
No a potom ďalšia vec. Viete, hovoríte, áno, všetci ľudia pracujú. No však pracujú a tak prečo teda pracujú a máme, máme tie mzdy najnižšie? No pretože sme skutočne tou montovňou. A vy keď budete vyháňať všetkých šikovných ľudí, tak ňou aj zostaneme. Takže odpoveď je neškodiť, neškodiť podnikateľom a vytvárať prostredie také, aby sem chodili ďalší a aby sa bili o tých zamestnancov akoby ešte viacej.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
22.10.2024 o 15:08 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo.
No, pani Vaľová, aj vy u mňa strácate glanc, dokonca by som povedal, že sa vraciate ani nieže v nejakej socialistickej vláde, to je úplne že komunistické, to, čo ste vy teraz povedali. Veď, pani Vaľová, nezáviďte takému šikovnému moderátorovi, ktorý dokáže zarobiť štyritisíc euro za večer. Buďte rovnako dobrá ako on, proste buďte rovnako žiadaná na trhu, kľudne zarábajte, jak ste povedali, 100-tisíc euro mesačne, ja si vás budem vážiť a budem vás obdivovať, ako ste dobrá, ako vám to pôjde a plaťte z toho normálne dane, plaťte z toho odvody a takto vlastne svojou šikovnosťou budete pomáhať presne aj tým slabším. Lebo z takého príjmu, ako ste spomenuli, odvediete, no dosť veľa. Takže ja si myslím, že takto by to mohlo byť.
No a potom ďalšia vec. Viete, hovoríte, áno, všetci ľudia pracujú. No však pracujú a tak prečo teda pracujú a máme, máme tie mzdy najnižšie? No pretože sme skutočne tou montovňou. A vy keď budete vyháňať všetkých šikovných ľudí, tak ňou aj zostaneme. Takže odpoveď je neškodiť, neškodiť podnikateľom a vytvárať prostredie také, aby sem chodili ďalší a aby sa bili o tých zamestnancov akoby ešte viacej.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
15:10
Vystúpenie v rozprave 15:10
Alojz HlinaTakže tu teraz hovoríme, aj tam bol taký mikrofight, hej, že teda sa bili tuná pán Danko s pánom Tomášom a teda že jeden väčší národniar a teda pre to blaho toho pracujúceho ľudu jeden od druhého čo najväčší a nakoniec to ustáli, bolo nám to oznámené na začiatku ako super správa, čakal sa potlesk, nejak neprišiel, to vás neinštruovali, neprišla esemeska? Viete, že to treba dať pozor, že keď sa podarí niečo, treba zatlieskať, ono to potom motivuje do ďalších úspechov v budovaní socialistického štátu, Janka, by si neverila, Zagorka, víte, kolik bere taková Zagorka? No. Áno, mali ste zatlieskať, nezatlieskali.
Dokázali ste, alebo idete odkomunikovať, teda že ako keby ste bohviečo urobili, hej, a teraz si to rozmeňme na drobné. Tak robíte to, že dvíhate z 57 na 60, to sú 3 % a až od budúceho roku, hej. Čiže akože odložený účinok toho opatrenia, ale promovať sa bude teraz, hej, teraz budú tlačovky, budú vyjadrenia, vyhlásenia, formulácie, deklarácie, stranícke, všetko bude, čo má byť. Niekde zaznie aj potlesk, keď príde esemeska včas. Čiže toto všetko je nachystané, hej, ono zase treba povedať, že 3 % nie je žiadne peklo, hej, že proste tie 3 %, ak je priemerka teraz 1 480, 3 % z priemerky, to je koľko? Pätnásť eur jedno percento, 45 brutto asi, nie, v čistom je to možno 30, neviem, no. To je možno, tých 30 euro to je to, čo teraz preplatia na tom masle. Len to maslo taká štvorčlenná rodina možno čo zje do mesiaca, tak to celé skonzumuje len to maslo.
Čiže čo tým chcem povedať? Chcem tým povedať, že niečo, čo nemá až taký, také veľké, neni to až také mohutné, ale je okolo toho spojený dosť veľký cirkus. A toto presne vedia, hej? Urobiť z ničoho veľký cirkus. Čiže zvyšujú tú minimálku o 3 %, v nejakom absolútnom vyjadrení možno o 30 euro, nič, áno, na káve dáte, hej, že, a vlastne až ešte aj od budúceho roku, bohvie, čo bude budúci rok, hej, možno tu už ani nebudete, lebo už máme nie trojkoalíciu, máme štvorkoalíciu, uvidíme, čo Rudo na to povie. Viete, že celé toto, že ako sa to vlastne uzavrie, alebo neuzavrie. Takže ono to prísne vzaté nemusí až tak platiť.
Chcem sa ale dopracovať k inému. A teraz ma dobre počúvajte, že čo, čo oni robia. Dokážu vám predať navoňanú zdochlinu a vy to teda kúpite, v úvodzovkách, ako veľký úspech a teda ako pomoc, pomoc ľuďom, ale čo robia na druhej strane, na ktorej sa až tak s tým nechvália. To, jak dovolíte, na chvíľočku preruším, nechám kolegov, nech sa dorozprávajú, aby som ich nerušil. (Reakcia z pléna.) Janka, počítaj. (Smiech v sále.) Základ je dobre všetko prepočítať. Veľmi si to správne, dobre prepočítaj. Takže áno, ja len teraz ešte pre ľudí, ktorí to pozerajú, ja si tuná s pani Vaľovou tykám. Teda my sme sa dostali do takého štádia, že si tykáme, tak familiárne oslovujeme, čo (povedané so smiechom), čo už, hej, ale to neznamená, že iba že sa familiárne oslovujeme, ale mentálne svety sú strašne ďaleko od seba, ale nevadí, Janka, počítaj, dobre mi to spočítaj a pekne mi to vo faktickej vysvetli, hej, že ako sa mýlim.
Čiže vrátim sa späť. Posúva sa to o 3 % s veľkým huriavkom teda, že pre blaho pracujúceho ľudu, a o čom sa nehovorí, je to, čo pán minister napríklad robíte teraz. Ale toto by som chcel tu vysvetliť aj ľuďom, aby vedeli, čo táto vláda karpatského socializmu dokáže urobiť s peniazmi nás ľudí, s peniazmi určených pre a v tomto prípade pre dôchodky. Veľkým týmto som sa, som si prečítal tlačovú správu, kde Sociálna poisťovňa hovorí, že spustila funkcionalitu, že môžte zaplatiť odvody poistného cez platobnú bránu a vám sa to zjednoduší, lebo sa vám to predvyplní, nahádžu sa tam tie údaje, vy sa nepomýlite, no jeden by povedal super,nie? A viete, čo zabudli povedať? Zabudli povedať, že keď platíte cez platobnú bránu, s tým sú spojené poplatky. Pozor! Nie pre podnikateľ... (krátka technická porucha zvuku, pozn. red.)
Teraz otázka stojí, kto vám dal právo, kto vám dal právo z tých peňazí, ktoré sú určené na dôchodky, vyplácať nejakú sprostredkovateľskú províziu pre tvorcu a realizátora platobnej brány. Kto vám dal právo platiť Mastercard, Eurocard, Visa, kto vám dal právo? Z peňazí, ktoré sú, pán Richter, kto? Veď vy ste veľký socialista. Ja si pamätám, pred tými rokmi, čo sme sa tu bavili. To sú peniaze určené na dôchodky. A zaujímavé teraz, že jak sa zmohla Sociálna poisťovňa, k inému sa nezmôže a teraz sa zmôže, prezentuje, promuje aký krok, že jak podnikateľom sa uľahčí, že nemusia vypisovať variabilný symbol, že sa im to predvyplní. Prečo ste nepovedali, že sú s tým spojené poplatky? Ako ešte viac to budete promovať? Ako to chcete ešte viacej promovať? Možno chcete tlmiť ten klasický, tú úhradu toho poistného, lebo keď uhradíte poistné klasicky cez internetbanking prevoďákom, zaplatíte 20 centov. Zaplatíte 20 centov. To je jedno, koľko odvediete poistné. Aj Volkswagen keď platí poistné za svojich zamestnancov, zaplatí za ten prevodný príkaz 20 centov. Ale viete, čo sa stane, keď Volkswagen teraz zaplatí poistné za svojich zamestnancov cez platobnú bránu? Zaplatí sprostredkovateľom platobnej brány pre Sociálnu poisťovňu a Sociálna poisťovňa im to bude musieť zaplatiť. Státisíce eur.
Keby sme modelovali situáciu, že na príjme Sociálna poisťovňa má, koľko, jedenásť, desať, nech sa nám ľahko počíta. Ročne desať miliárd dostane príjmy z poistného. A B2B biznis je drahší, B2B biznis je drahší cez platobnú bránu ako koncový užívateľ, bežný zákazník, lebo to je regulované. Nech by to bolo jedno percento, nech sa nám to ľahko počíta, je to sto miliónov eur. Keby využívali tí podnikatelia to, že budú platiť cez tú platobnú bránu, cez túto funkcionalitu, lebo účtovníčke je to jednoduchšie, nemusí to tam vyťukávať, nepomýli sa.
A ja sa pýtam, pán minister, podľa mňa sa legitímne pýtam, kto vám dal právo, kto vám dal právo z peňazí, ktoré sú určené na dôchodky, vyplácať provízie, provízie sprostredkovateľom platobných brán? Kto vám dal na to právo? Kto vám to dovolil? Ako si to vôbec môžte dovoliť z tých peňazí to platiť? To sú peniaze na dôchodky. Prečo sa s tým nepochválite? Spúšťate to ako veľkú, veľký, ešte reklama pomaly, ešte niekde vás na tlačovku nezavolali, že to máte odpromovať? (Reakcia navrhovateľa.) Nie. Teraz ja hovorím o tom, čo ste, na jednej strane, čo predávate, a na druhej strane, čo hovoríte, ale menej o tom hovoríte. O tom, o tom, že to je spojené s poplatkami, ktoré musí tá Sociálna poisťovňa zaplatiť.
A ja sa pýtam, pán minister, ja už neviem, koľko sa dohodli, alebo nedohodli. Ešte raz som sa to snažil vydolovať, bolo mi povedané, že to je tajomstvo. No bohvie, aké tajomstvo. Čo to je za tajomstvo? Sociálna poisťovňa neni súkromná firma. To podľa mňa nie je tajomstvo. To by sme podľa mňa mali žiadať cez interpeláciu, cez neviem čo, povedzte nám, ako Sociálna poisťovňa dohodla s poskytovateľmi platobných brán, že koľko bude ten poplatok za to, keď niekto využije tú funkcionalitu, že bude uhrádzať cez platobnú bránu. Koľko? Aký je rozdiel pri, teraz keď sa to platilo normálne cez prevody? A kto vám to dovolil? Kto vám to dovolil? Kto vám dovolil z tých peňazí, ktoré sú určené na dôchodky, vyplácať provízie kartovým spoločnostiam. Nie? Nie, nie, zle sa pýtam? Alebo, socialisti, však počúvajte dobre. Zle sa pýtam? Nemá to nejaký, nemá to na niečo vplyv, nemá to zmysel vedieť odpoveď na túto otázku?
Ďakujem pekne.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, začnem takou aktuálnou vsuvkou, mám jednu zlú a jednu dobrú správu, ktorú chcete ako prvú? Dobrú? Tak dobrá je, že už dlho to trvať nebude. A zlá je, že teda stále nám vládne SMER, ale dlho to trvať nebude, lebo neviem, ktorý si spomínate, taký pamätný vystúpenie Biľaka bolo, nie, Jakeša bolo v nejakom českej tejto, a on hovorí: A víte, kolik bere taková Zagorová? Viete, to bolo pamätné. Zagorka, hej. On to tam nejako vypočítaval, že koľko bere taková Zagorka a potom to už šlo takto, potom to už išlo z kopca. Takže toto by mohlo byť také pre nás povzbudivé, že máme teda Jakeša z Humenného v podobe pani Vaľovej, ale nevadí, však oni sa, tie metamorfózy sú rôzne, ale áno, tak dobrá správa je to. Ja sa teda k tomuto, o čom rozprávame, som čítal takú knihu, myslím, že to Ogilvy napísal, aleže toto neni nespisovný ani neslušný výraz, že reklama je navoňaná zdochlina, hej, že ako kadáver. Hej, že proste reklama, je proste niečo škaredené, keď to dobre navoniaš, tak to predáš, hej. Čím si lepší, tým to predáš drahšie a predáš ešte najhoršie možné. A treba uznať, že tuná chlapci zo SMER-u a teda, pardon, z HLAS-u, kto by sa v tom vyznal, hej, že už aj sa to pletie, predpokladám, že pán minister zakontruje, že aj u mňa, ale nevadí, že sú v tomto odborníci. Naozaj dokážu predať niečo, čo nemá až takú cenu, ale ten cirkus okolo toho zarezonuje.
Takže tu teraz hovoríme, aj tam bol taký mikrofight, hej, že teda sa bili tuná pán Danko s pánom Tomášom a teda že jeden väčší národniar a teda pre to blaho toho pracujúceho ľudu jeden od druhého čo najväčší a nakoniec to ustáli, bolo nám to oznámené na začiatku ako super správa, čakal sa potlesk, nejak neprišiel, to vás neinštruovali, neprišla esemeska? Viete, že to treba dať pozor, že keď sa podarí niečo, treba zatlieskať, ono to potom motivuje do ďalších úspechov v budovaní socialistického štátu, Janka, by si neverila, Zagorka, víte, kolik bere taková Zagorka? No. Áno, mali ste zatlieskať, nezatlieskali.
Dokázali ste, alebo idete odkomunikovať, teda že ako keby ste bohviečo urobili, hej, a teraz si to rozmeňme na drobné. Tak robíte to, že dvíhate z 57 na 60, to sú 3 % a až od budúceho roku, hej. Čiže akože odložený účinok toho opatrenia, ale promovať sa bude teraz, hej, teraz budú tlačovky, budú vyjadrenia, vyhlásenia, formulácie, deklarácie, stranícke, všetko bude, čo má byť. Niekde zaznie aj potlesk, keď príde esemeska včas. Čiže toto všetko je nachystané, hej, ono zase treba povedať, že 3 % nie je žiadne peklo, hej, že proste tie 3 %, ak je priemerka teraz 1 480, 3 % z priemerky, to je koľko? Pätnásť eur jedno percento, 45 brutto asi, nie, v čistom je to možno 30, neviem, no. To je možno, tých 30 euro to je to, čo teraz preplatia na tom masle. Len to maslo taká štvorčlenná rodina možno čo zje do mesiaca, tak to celé skonzumuje len to maslo.
Čiže čo tým chcem povedať? Chcem tým povedať, že niečo, čo nemá až taký, také veľké, neni to až také mohutné, ale je okolo toho spojený dosť veľký cirkus. A toto presne vedia, hej? Urobiť z ničoho veľký cirkus. Čiže zvyšujú tú minimálku o 3 %, v nejakom absolútnom vyjadrení možno o 30 euro, nič, áno, na káve dáte, hej, že, a vlastne až ešte aj od budúceho roku, bohvie, čo bude budúci rok, hej, možno tu už ani nebudete, lebo už máme nie trojkoalíciu, máme štvorkoalíciu, uvidíme, čo Rudo na to povie. Viete, že celé toto, že ako sa to vlastne uzavrie, alebo neuzavrie. Takže ono to prísne vzaté nemusí až tak platiť.
Chcem sa ale dopracovať k inému. A teraz ma dobre počúvajte, že čo, čo oni robia. Dokážu vám predať navoňanú zdochlinu a vy to teda kúpite, v úvodzovkách, ako veľký úspech a teda ako pomoc, pomoc ľuďom, ale čo robia na druhej strane, na ktorej sa až tak s tým nechvália. To, jak dovolíte, na chvíľočku preruším, nechám kolegov, nech sa dorozprávajú, aby som ich nerušil. (Reakcia z pléna.) Janka, počítaj. (Smiech v sále.) Základ je dobre všetko prepočítať. Veľmi si to správne, dobre prepočítaj. Takže áno, ja len teraz ešte pre ľudí, ktorí to pozerajú, ja si tuná s pani Vaľovou tykám. Teda my sme sa dostali do takého štádia, že si tykáme, tak familiárne oslovujeme, čo (povedané so smiechom), čo už, hej, ale to neznamená, že iba že sa familiárne oslovujeme, ale mentálne svety sú strašne ďaleko od seba, ale nevadí, Janka, počítaj, dobre mi to spočítaj a pekne mi to vo faktickej vysvetli, hej, že ako sa mýlim.
Čiže vrátim sa späť. Posúva sa to o 3 % s veľkým huriavkom teda, že pre blaho pracujúceho ľudu, a o čom sa nehovorí, je to, čo pán minister napríklad robíte teraz. Ale toto by som chcel tu vysvetliť aj ľuďom, aby vedeli, čo táto vláda karpatského socializmu dokáže urobiť s peniazmi nás ľudí, s peniazmi určených pre a v tomto prípade pre dôchodky. Veľkým týmto som sa, som si prečítal tlačovú správu, kde Sociálna poisťovňa hovorí, že spustila funkcionalitu, že môžte zaplatiť odvody poistného cez platobnú bránu a vám sa to zjednoduší, lebo sa vám to predvyplní, nahádžu sa tam tie údaje, vy sa nepomýlite, no jeden by povedal super,nie? A viete, čo zabudli povedať? Zabudli povedať, že keď platíte cez platobnú bránu, s tým sú spojené poplatky. Pozor! Nie pre podnikateľ... (krátka technická porucha zvuku, pozn. red.)
Teraz otázka stojí, kto vám dal právo, kto vám dal právo z tých peňazí, ktoré sú určené na dôchodky, vyplácať nejakú sprostredkovateľskú províziu pre tvorcu a realizátora platobnej brány. Kto vám dal právo platiť Mastercard, Eurocard, Visa, kto vám dal právo? Z peňazí, ktoré sú, pán Richter, kto? Veď vy ste veľký socialista. Ja si pamätám, pred tými rokmi, čo sme sa tu bavili. To sú peniaze určené na dôchodky. A zaujímavé teraz, že jak sa zmohla Sociálna poisťovňa, k inému sa nezmôže a teraz sa zmôže, prezentuje, promuje aký krok, že jak podnikateľom sa uľahčí, že nemusia vypisovať variabilný symbol, že sa im to predvyplní. Prečo ste nepovedali, že sú s tým spojené poplatky? Ako ešte viac to budete promovať? Ako to chcete ešte viacej promovať? Možno chcete tlmiť ten klasický, tú úhradu toho poistného, lebo keď uhradíte poistné klasicky cez internetbanking prevoďákom, zaplatíte 20 centov. Zaplatíte 20 centov. To je jedno, koľko odvediete poistné. Aj Volkswagen keď platí poistné za svojich zamestnancov, zaplatí za ten prevodný príkaz 20 centov. Ale viete, čo sa stane, keď Volkswagen teraz zaplatí poistné za svojich zamestnancov cez platobnú bránu? Zaplatí sprostredkovateľom platobnej brány pre Sociálnu poisťovňu a Sociálna poisťovňa im to bude musieť zaplatiť. Státisíce eur.
Keby sme modelovali situáciu, že na príjme Sociálna poisťovňa má, koľko, jedenásť, desať, nech sa nám ľahko počíta. Ročne desať miliárd dostane príjmy z poistného. A B2B biznis je drahší, B2B biznis je drahší cez platobnú bránu ako koncový užívateľ, bežný zákazník, lebo to je regulované. Nech by to bolo jedno percento, nech sa nám to ľahko počíta, je to sto miliónov eur. Keby využívali tí podnikatelia to, že budú platiť cez tú platobnú bránu, cez túto funkcionalitu, lebo účtovníčke je to jednoduchšie, nemusí to tam vyťukávať, nepomýli sa.
A ja sa pýtam, pán minister, podľa mňa sa legitímne pýtam, kto vám dal právo, kto vám dal právo z peňazí, ktoré sú určené na dôchodky, vyplácať provízie, provízie sprostredkovateľom platobných brán? Kto vám dal na to právo? Kto vám to dovolil? Ako si to vôbec môžte dovoliť z tých peňazí to platiť? To sú peniaze na dôchodky. Prečo sa s tým nepochválite? Spúšťate to ako veľkú, veľký, ešte reklama pomaly, ešte niekde vás na tlačovku nezavolali, že to máte odpromovať? (Reakcia navrhovateľa.) Nie. Teraz ja hovorím o tom, čo ste, na jednej strane, čo predávate, a na druhej strane, čo hovoríte, ale menej o tom hovoríte. O tom, o tom, že to je spojené s poplatkami, ktoré musí tá Sociálna poisťovňa zaplatiť.
A ja sa pýtam, pán minister, ja už neviem, koľko sa dohodli, alebo nedohodli. Ešte raz som sa to snažil vydolovať, bolo mi povedané, že to je tajomstvo. No bohvie, aké tajomstvo. Čo to je za tajomstvo? Sociálna poisťovňa neni súkromná firma. To podľa mňa nie je tajomstvo. To by sme podľa mňa mali žiadať cez interpeláciu, cez neviem čo, povedzte nám, ako Sociálna poisťovňa dohodla s poskytovateľmi platobných brán, že koľko bude ten poplatok za to, keď niekto využije tú funkcionalitu, že bude uhrádzať cez platobnú bránu. Koľko? Aký je rozdiel pri, teraz keď sa to platilo normálne cez prevody? A kto vám to dovolil? Kto vám to dovolil? Kto vám dovolil z tých peňazí, ktoré sú určené na dôchodky, vyplácať provízie kartovým spoločnostiam. Nie? Nie, nie, zle sa pýtam? Alebo, socialisti, však počúvajte dobre. Zle sa pýtam? Nemá to nejaký, nemá to na niečo vplyv, nemá to zmysel vedieť odpoveď na túto otázku?
Ďakujem pekne.
Rozpracované
15:26
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:26
Ivan HazuchaĎakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
22.10.2024 o 15:26 hod.
Ing.
Ivan Hazucha
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. No nárast o 3 % minimálnej mzdy, potenciálne aj ostatných miezd, kritizujete a zosmiešňujete, ale 3 % nárastu DPH, resp. 0,4-percentnú transakčnú daň, to strašíte, myslím, nielen vy, ale aj celá opozícia, ako z kataklizmov a rozkladom ekonomiky. Teda nárast nákladov na život je strašné zlo, o 3 %, ale zároveň nárast príjmov o 3 % je pre vás len marketingový ťah, ktorý nemá žiadny praktický význam pre ľudí. Resumé toho všetkého teda, že ten pekne navoňaný kadáver, ktorý tu predávate práve vy, uznávam, že ste veľmi dobrý marketér a preto vás a vaše vystúpenia aj rád počúvam a možno sa od vás aj učím v tomto. Takže myslím, že tým marketérom, ktorého ste na začiatku spomenul, ste teraz ukázal, že ste práve vy.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
15:26
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:26
Jana VaľováNo, pán kolega Hlina, tak som to prepočítala, bola som sa pre istotu spýtať aj pána ministra, aby som sa nepomýlila, čiže v roku 2026 to bude 920 eur, čiže to je o 170 eur viac. A v roku dvetisíc deväťsto... v ´27 970, čiže to je o 220 eur. Čiže toho masla, toho bude dosť. Ale hlavné, že máme záujem, aby naozaj tie vrstvy, ktoré najmenej zarábajú a ktoré, môžte tu chrániť podnikateľov, ako chcete, podnikateľ, ja ho...
No, pán kolega Hlina, tak som to prepočítala, bola som sa pre istotu spýtať aj pána ministra, aby som sa nepomýlila, čiže v roku 2026 to bude 920 eur, čiže to je o 170 eur viac. A v roku dvetisíc deväťsto... v ´27 970, čiže to je o 220 eur. Čiže toho masla, toho bude dosť. Ale hlavné, že máme záujem, aby naozaj tie vrstvy, ktoré najmenej zarábajú a ktoré, môžte tu chrániť podnikateľov, ako chcete, podnikateľ, ja ho chápem, akože musí, akože musí, samozrejme, zabezpečovať prácu a stará sa, ale väčšina podnikateľov si povedzme, že pracuje pre zisk. Ako to je normálna vec. Takže my chceme tie štandardy pre tých zamestnancov.
No a keď ste hovorili, že my tak vieme zdochlinu navoňať a urobíme z toho veľkú, veľkú reklamu, tak si myslím, že takú zdochlinu, jak ste vy tuná navoňali, keď prišlo, keď predstavil pán minister Kamenický, že knihy budú z 20 % na 23, tak mi povedal jeden kolega, mi zavolal a povedal, počúvaj, vy už ste sa úplne zbláznili?Veď dvanásť, ak stojí kniha desať euro, 20 % bolo DPH, to bolo 12 euro, a o 23 %, to je 12,30, Lojzko, o 30 centov. Viete, to je to, že vy vlastne viete tie zdochliny fantasticky navoňať a pritom ste tie zdochliny sami vytvorili v bývalej vláde, lebo neskutočný deficit ste urobili v tejto republike a my naozaj musíme kopu vecí sanovať. A napriek tomu chceme ľuďom, tým, ktorí najmenej zarábajú, chceme im ponechať tie životné štandardy, aby normálne prežili. Lebo keby sme mali robiť to, čo nám napísal pán Ódor z Progresívneho Slovenska, tak vám poviem, že tí ľudia neprežijú do zajtra a nebudú si mať za čo kúpiť, nieže budeme vyberať, že či budú mať bezlepkový chlieb, ale nemali by žiadny.
Takže naozaj my sa snažíme tie sociálne istoty za každú cenu udržať.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
22.10.2024 o 15:26 hod.
PhDr.
Jana Vaľová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne.
No, pán kolega Hlina, tak som to prepočítala, bola som sa pre istotu spýtať aj pána ministra, aby som sa nepomýlila, čiže v roku 2026 to bude 920 eur, čiže to je o 170 eur viac. A v roku dvetisíc deväťsto... v ´27 970, čiže to je o 220 eur. Čiže toho masla, toho bude dosť. Ale hlavné, že máme záujem, aby naozaj tie vrstvy, ktoré najmenej zarábajú a ktoré, môžte tu chrániť podnikateľov, ako chcete, podnikateľ, ja ho chápem, akože musí, akože musí, samozrejme, zabezpečovať prácu a stará sa, ale väčšina podnikateľov si povedzme, že pracuje pre zisk. Ako to je normálna vec. Takže my chceme tie štandardy pre tých zamestnancov.
No a keď ste hovorili, že my tak vieme zdochlinu navoňať a urobíme z toho veľkú, veľkú reklamu, tak si myslím, že takú zdochlinu, jak ste vy tuná navoňali, keď prišlo, keď predstavil pán minister Kamenický, že knihy budú z 20 % na 23, tak mi povedal jeden kolega, mi zavolal a povedal, počúvaj, vy už ste sa úplne zbláznili?Veď dvanásť, ak stojí kniha desať euro, 20 % bolo DPH, to bolo 12 euro, a o 23 %, to je 12,30, Lojzko, o 30 centov. Viete, to je to, že vy vlastne viete tie zdochliny fantasticky navoňať a pritom ste tie zdochliny sami vytvorili v bývalej vláde, lebo neskutočný deficit ste urobili v tejto republike a my naozaj musíme kopu vecí sanovať. A napriek tomu chceme ľuďom, tým, ktorí najmenej zarábajú, chceme im ponechať tie životné štandardy, aby normálne prežili. Lebo keby sme mali robiť to, čo nám napísal pán Ódor z Progresívneho Slovenska, tak vám poviem, že tí ľudia neprežijú do zajtra a nebudú si mať za čo kúpiť, nieže budeme vyberať, že či budú mať bezlepkový chlieb, ale nemali by žiadny.
Takže naozaj my sa snažíme tie sociálne istoty za každú cenu udržať.
Rozpracované
15:26
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:26
Alojz HlinaAle, áno, dá sa, dá sa teda a viete to, predať kadáver s veľkým, s veľkým, s veľkou výpravou, ale zaujímavé, že ani vo faktických, predpokladám, že pán minister tu zúrivo komunikuje, asi mu niečo píšu, mňa naozaj zaujíma odpoveď, že v čom je to čaro, alebo to už je opatrenie toho nového riaditeľa? Že vlastne priniesol prvok, ktorý, kto ho potreboval, ten prvok? Kto potreboval ten prvok, aby Sociálna poisťovňa z vybratého poistného platila sprostredkovateľské poplatky platobným bránam? Načo to bolo dobré? Však sa doteraz platilo poistné. Nikomu to, sa platilo, platilo sa, nič sa, možno bola nejaká chyba a neviem čo a zrazu, zrazu niekomu strašne záleží na tom, aby sa účtovníčka nepomýlila, aby dobre vyplnila variabilný symbol a ponúka sa to ako super funkcionalita, že vám to predpripraví, pošle, odošle. Len zabúda sa hovoriť, že z tej sumy sa odráta nejaký poplatok.
A naozaj by ma zaujímalo, ja si myslím, že to nie je predmetom obchodného tajomstva, lebo Sociálna poisťovňa nie je súkromná, že aký je ten poplatok? Aký poplatok dohodla Sociálna poisťovňa, že bude z tých peňazí, ktoré sú určené na dôchodky, odvádzať tým, čo poskytujú službu platobnej brány?
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
22.10.2024 o 15:26 hod.
Alojz Hlina
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. No nie som si celkom istý, či som tomu tým výpočtom rozumel, pani kolegyňa, ale o tom, že kto dokáže ako navoňať kadáver (povedané so smiechom), by sme mohli kľudne súťažiť. Však vy predávate, nie? Vy predávate, že ste zlacnili základné potraviny. Však poďme len na ten rožok to skúsiť. Keď rožok stojí 13 centov, desaťpercentná DPH bola, koľko, 0,13, čiže tých 5 % to zníženie je zjednodušene 0,07, no neúročno, hej? To je myslím, že ešte menej, jak vypočítala pani Vaľová pri tej knižke, hej?
Ale, áno, dá sa, dá sa teda a viete to, predať kadáver s veľkým, s veľkým, s veľkou výpravou, ale zaujímavé, že ani vo faktických, predpokladám, že pán minister tu zúrivo komunikuje, asi mu niečo píšu, mňa naozaj zaujíma odpoveď, že v čom je to čaro, alebo to už je opatrenie toho nového riaditeľa? Že vlastne priniesol prvok, ktorý, kto ho potreboval, ten prvok? Kto potreboval ten prvok, aby Sociálna poisťovňa z vybratého poistného platila sprostredkovateľské poplatky platobným bránam? Načo to bolo dobré? Však sa doteraz platilo poistné. Nikomu to, sa platilo, platilo sa, nič sa, možno bola nejaká chyba a neviem čo a zrazu, zrazu niekomu strašne záleží na tom, aby sa účtovníčka nepomýlila, aby dobre vyplnila variabilný symbol a ponúka sa to ako super funkcionalita, že vám to predpripraví, pošle, odošle. Len zabúda sa hovoriť, že z tej sumy sa odráta nejaký poplatok.
A naozaj by ma zaujímalo, ja si myslím, že to nie je predmetom obchodného tajomstva, lebo Sociálna poisťovňa nie je súkromná, že aký je ten poplatok? Aký poplatok dohodla Sociálna poisťovňa, že bude z tých peňazí, ktoré sú určené na dôchodky, odvádzať tým, čo poskytujú službu platobnej brány?
Ďakujem.
Rozpracované
15:26
Vystúpenie v rozprave 15:26
Zora JaurováČo sa týka vlastne nášho postoja k tomuto zákonu o minimálnej mzde, tak to veľmi presne zhrnul už kolega Kišš, takže ja sa chcem venovať takému jednému aspektu toho zákona alebo možno takému nedostatku tej predkladanej novely, pretože, ako tu už spomínal aj pán poslanec Hajko, ale teda aj pani Vaľová sa toho dotkla nejakým spôsobom, tak asi všetci si...
Čo sa týka vlastne nášho postoja k tomuto zákonu o minimálnej mzde, tak to veľmi presne zhrnul už kolega Kišš, takže ja sa chcem venovať takému jednému aspektu toho zákona alebo možno takému nedostatku tej predkladanej novely, pretože, ako tu už spomínal aj pán poslanec Hajko, ale teda aj pani Vaľová sa toho dotkla nejakým spôsobom, tak asi všetci si uvedomujeme, že ten problematický aspekt debaty o minimálnej mzde je ten známy fakt, že minimálnu mzdu dlhodobo nedodržuje najmä štát vo forme tabuľkových platov pre zamestnancov štátnej a verejnej správy. Takže keď tu počúvame, ako teda niekto chce zabezpečiť tie sociálne istoty, tak bolo by naozaj namieste sa už konečne ako keby zaoberať týmto problémom najmä v situácii, keď štát niečo podobné v podstate prikazuje súkromným zamestnávateľom.
A je určite ocenenia hodné, že minimálna mzda v posledných rokoch stúpala a vďaka tomuto zákonu bude stúpať aj naďalej. Len nárast tej minimálnej mzdy sa len zriedka vlastne premietol do rastu tabuľkových platov, ktoré sú základom odmeňovania vo verejnom sektore. A neustále čelíme situácii, že, alebo takému paradoxu, že zamestnanci štátnej a verejnej správy, ktorí by mali byť vlastne pilierom kvalitnej verejnej služby, sú často odmeňovaní podstatne nižšou sumou, ako je minimálna mzda z hľadiska tabuľkových platov. Tento problém, samozrejme, najvýraznejšie zasahuje zamestnancov v tých nižších platových triedach, ako je I. a II. trieda v štátnej službe a I. až III. trieda podľa zákona o odmeňovaní zamestnancov vo verejnom záujme.
Keď sa na to pozrieme vo všeobecnosti na tento problém, tak je očividné, že to nespravodlivé nastavenie tarifných platov vytvára systémové nerovnosti, pretože niečo iné žiadame od štátu a niečo iné žiadame od súkromných zamestnávateľov, že takéto nadstavenie tarifných platov znižuje atraktivitu práce vo verejnom sektore a v dlhodobom horizonte môže odrádzať talentovaných pracovníkov od vôbec vstupu do štátnej správy. Veľakrát aj pracovné podmienky, ale teda najmä to ohodnotenie nedosahujú v tej verejnej a v štátnej správe úroveň súkromného sektora napriek tomu, že náplň práce a požadovaná kvalifikácia sú porovnateľné, ak nie niektorými špecifikami aj oveľa náročnejšie. A takýto nedostatok motivácie spôsobený nízkymi mzdami a neatraktívnymi pracovnými podmienkami zhoršuje efektivitu a kvalitu verejnej správy a môže mať, samozrejme, aj širší dopad na dôveru verejnosti voči štátnym inštitúciám, ktoré potom nefungujú tak, ako by sme od nich čakali.
A ja predpokladám, však sme sa o tom aj s pánom ministrom rozprávali, že si všetci uvedomujeme, že ak sa tento prístup k odmeňovaniu zamestnancov verejného a štátneho sektora nezmení, hrozí nielen ďalšie prehlbovanie nerovnosti a strata kvalifikovaných odborníkov, ale hrozí aj to, že bude narastať ten rozdiel medzi rastom minimálnej mzdy, ktorá je nastavená na nejaký automat, a medzi odmeňovaním vlastne ľudí vo verejnej a štátnej správe. A my si uvedomujeme, že v situácií, kedy vláda konsoliduje a kedy sa hľadá každé euro a vláda sa snaží šetriť, niekde lepšie, niekde horšie, určite v tejto chvíli nie je možné prísť s komplexnou reformou odmeňovania štátnych a verejných zamestnancov, ktorá by zahŕňala všetky tie tarifné tabuľky, nakoľko je asi ťažké nájsť miliardu eur alebo aj viac, čo by to mohlo stáť. Ale je dôležité si uvedomiť, že táto reforma vládu čaká a čím neskôr sa ňou bude zaoberať, tým viac peňazí a vedľajších škôd to bude znamenať.
V každom prípade, ak teda prijímame zákon, ktorý vytvára alebo navyšuje povinnosť pre súkromných zamestnávateľov, bolo by férové urobiť aspoň malý krok k tomu, aby štát ukázal ochotu dodržiavať vlastné zákony a pravidlá. A na tomto je postavený ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by sme vlastne chceli predložiť s kolegami. Samozrejme, on nenahrádza tú komplexnú reformu tarifných platov štátnych zamestnancov, ale prakticky zaručí aspoň to, že tarifné alebo takzvané tabuľkové platy nebudú môcť byť nižšie ako aktuálna minimálna mzda. Tento mechanizmu má teda za cieľ, samozrejme, to, aby platové ohodnotenie zamestnancov odrážalo základné potreby a zodpovedalo nejakej elementárnej ekonomickej realite a odstraňovalo aspoň tú úplne elementárnu nespravodlivosť a zároveň takéto opatrenie by mohlo byť aj základom ďalšej reformy pre, reformy tej celej tabuľky platových taríf. Ja budem ten pozmeňovací návrh čítať, ale jeho podstatou je, že vlastne kolektívne zmluvy, ktoré stanovujú platové tarify zamestnancov vo verejnej a v štátnej správe, budú vyjednávané v súlade s aktuálnymi legislatívnymi normami upravujúcimi minimálnu mzdu, čím sa dosiahne, že nebude existovať štátny alebo verejný zamestnanec, ktorý by mal tarifný plat nižší ako minimálna mzda.
Ja verím teda, že hoci sa asi na mnohých veciach nezhodujeme možno aj v súvislosti s týmto zákonom, tak že máme nejaký spoločný cieľ, a to sú spravodlivé a rovné platové podmienky pre všetkých zamestnancov, aj tých, ktorí pracujú v štátnej správe a vo verejnom sektore, a že asi sa zhodneme na tom, že všetci zamestnanci by mali mať dôstojné pracovné podmienky vrátane jednotnej minimálnej mzde, ktorá, mzdy, ktorá zabráni diskriminácii a neprimeraným rozdielom v odmeňovaní. Je podľa mňa zároveň dôležité to, aby štát, pokiaľ niečo vyžaduje od súkromných zamestnávateľov, aby uplatňoval takú istú normu najprv u svojich zamestnancov a išiel tým príkladom. Samozrejme, to určite viete, že tento náš pozmeňujúci návrh má aj podporu odborových zväzov a je v súlade s požiadavkami odborových zväzov. Napríklad konfederácia odborových zväzov dlhodobo presadzuje spravodlivé platové podmienky pre zamestnancov vo verejnom sektore a zdôrazňuje, že všetci zamestnanci bez ohľadu na pozíciu alebo pracovné zaradenie by mali mať nárok na minimálnu mzdu, ktorá zohľadňuje rastúce životné náklady a pokrýva základné potreby pracovníkov.
Takže prv než teda budem čítať ten pozmeňovací návrh, ja verím, že aj pán minister a vláda zváži toto alebo iné podobné riešenie aj pri schvaľovaní novely zákona o minimálnej mzde. Čiže budem čítať ten pozmeňovací návrh, ospravedlňujem sa, je to pomerne nudná vec, ale tak to musíme robiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím, zastaviť čas.
Jaurová, Zora, poslankyňa NR SR
Doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Zory Jaurovej, Zuzany Mesterovej a poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefunka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto doplnenia.
1. Za článok IV sa vkladajú nové články V až VII, ktoré znejú:
„Čl. V
Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 58/1999 Z. z., zákona č. 181/1999 Z. z., zákona č. 356/1999 Z. z., zákona č. 224/2000 Z. z., zákona č. 464/2000 Z. z., zákona č. 241/2001 Z. z., zákona č. 98/2002 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 659/2002 Z. z., zákona č. 212/2003 Z. z., zákona č. 178/2004 Z. z., zákona č. 201/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 727/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 623/2005 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 513/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 278/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 60/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 406/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., zákona č. 453/2021 Z. z., zákona č. 478/2021 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 197/2023 Z. z. a zákona č. 238/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 85 ods. 6 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.
Čl. IV
Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení zákona č. 438/2002 Z. z., zákona č. 666/2002 Z. z., zákona č. 424/2003 Z. z., zákona č. 451/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 180/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 447/2004 Z. z., zákona č. 729/2004 Z. z., zákona č. 254/2005 Z. z., zákona č. 561/2005 Z. z., zákona č. 404/2006 Z. z., zákona č. 256/2007 Z. z., zákona č. 327/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 614/2007 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 591/2008 Z. z., zákona č. 82/2009 Z. z., zákona č. 199/2009 Z. z., zákona č. 602/2009 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z. zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 400/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z., zákona č. 190/2013 Z. z., zákona č. 37/2014 Z. z., zákona č. 308/2014 Z. z., zákona č. 129/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 466/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 127/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 413/2022 Z. z. a zákona č. 258/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 131 ods. 1 prvej vete sa za slová „podľa § 190 sa” vkladajú slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.
2. V § 131 ods. 2 sa za slová „navrhne vláda” vkladajú slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.
Čl. VII
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 413/2004 Z. z., zákona č. 81/2005 Z. z., zákona č. 204/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 316/2006 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 245/2008 Z. z., zákona č. 385/2008 Z. z., zákona č. 474/2008 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 578/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 62/2012 Z. z., zákona č. 438/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 288/2013 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 325/2014 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 392/2015 Z. z., zákona č. 217/2016 Z. z., zákona č. 243/2017 Z. z. zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 318/2018 Z. z., zákona č. 138/2019 Z. z., zákona č. 224/2019 Z. z., zákona č. 381/2019 Z. z., zákona č. 470/2019 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 414/2021 Z. z., zákona č. 264/ 2022 Z. z., zákona č. 389/2022 Z. z. a zákona č. 182/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 28 ods. 1 prvej vete sa za slová „platových taríf vkladajú slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.
2. V § 28 ods. 1 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný rok podľa osobitného predpisu”.”.
Nasledujúce novelizačné články sa primerane preznačia.
Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2025, čo sa premietne do článku o účinnosti.
2. Za článok V sa vkladajú nové články VI a VII, ktoré znejú:
Čl. Vl
Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 334/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 318/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 90/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 397/2019 Z. z., zákona č. 470/2019 Z. z., zákona č. 126/2020 Z. z., zákona č. 134/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 453/2021 Z. z., zákona č. 485/2021 Z. z., zákona č. 82/2022 Z. z., zákona č. 186/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z.. zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 99/2024 Z. z., zákona č. 142/2024 Z. z. a zákona č. 201/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 159 ods. 1 prvej vete sa za slová „zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov” vkladajú slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu a”.
2. V § 159 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.
Čl. VlI
Zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 126/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z. a zákona č. 186/2021 Z. z., zákona č. 431/2021 Z. z., zákona č. 123/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 232/2022 Z. z., zákona č. 350/2002 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 509/2022 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 161 ods. 3 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.”.
Nasledujúci novelizačný článok sa primerane preznačí.
Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2025, čo sa premietne do článku o účinnosti.
Skončila som s pozmeňovacím návrhom a chcem teda len povedať, že dúfam, že už takéto veci sa skoro v parlamente nebudú musieť takto čítať, lebo naozaj sme v roku 2024 a malo by sa s tým niečo robiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
22.10.2024 o 15:26 hod.
Mgr. art.
Zora Jaurová
Videokanál poslanca
Vážené kolegyne, kolegovia, na záver môjho prejavu budem čítať potom pozmeňovací návrh.
Čo sa týka vlastne nášho postoja k tomuto zákonu o minimálnej mzde, tak to veľmi presne zhrnul už kolega Kišš, takže ja sa chcem venovať takému jednému aspektu toho zákona alebo možno takému nedostatku tej predkladanej novely, pretože, ako tu už spomínal aj pán poslanec Hajko, ale teda aj pani Vaľová sa toho dotkla nejakým spôsobom, tak asi všetci si uvedomujeme, že ten problematický aspekt debaty o minimálnej mzde je ten známy fakt, že minimálnu mzdu dlhodobo nedodržuje najmä štát vo forme tabuľkových platov pre zamestnancov štátnej a verejnej správy. Takže keď tu počúvame, ako teda niekto chce zabezpečiť tie sociálne istoty, tak bolo by naozaj namieste sa už konečne ako keby zaoberať týmto problémom najmä v situácii, keď štát niečo podobné v podstate prikazuje súkromným zamestnávateľom.
A je určite ocenenia hodné, že minimálna mzda v posledných rokoch stúpala a vďaka tomuto zákonu bude stúpať aj naďalej. Len nárast tej minimálnej mzdy sa len zriedka vlastne premietol do rastu tabuľkových platov, ktoré sú základom odmeňovania vo verejnom sektore. A neustále čelíme situácii, že, alebo takému paradoxu, že zamestnanci štátnej a verejnej správy, ktorí by mali byť vlastne pilierom kvalitnej verejnej služby, sú často odmeňovaní podstatne nižšou sumou, ako je minimálna mzda z hľadiska tabuľkových platov. Tento problém, samozrejme, najvýraznejšie zasahuje zamestnancov v tých nižších platových triedach, ako je I. a II. trieda v štátnej službe a I. až III. trieda podľa zákona o odmeňovaní zamestnancov vo verejnom záujme.
Keď sa na to pozrieme vo všeobecnosti na tento problém, tak je očividné, že to nespravodlivé nastavenie tarifných platov vytvára systémové nerovnosti, pretože niečo iné žiadame od štátu a niečo iné žiadame od súkromných zamestnávateľov, že takéto nadstavenie tarifných platov znižuje atraktivitu práce vo verejnom sektore a v dlhodobom horizonte môže odrádzať talentovaných pracovníkov od vôbec vstupu do štátnej správy. Veľakrát aj pracovné podmienky, ale teda najmä to ohodnotenie nedosahujú v tej verejnej a v štátnej správe úroveň súkromného sektora napriek tomu, že náplň práce a požadovaná kvalifikácia sú porovnateľné, ak nie niektorými špecifikami aj oveľa náročnejšie. A takýto nedostatok motivácie spôsobený nízkymi mzdami a neatraktívnymi pracovnými podmienkami zhoršuje efektivitu a kvalitu verejnej správy a môže mať, samozrejme, aj širší dopad na dôveru verejnosti voči štátnym inštitúciám, ktoré potom nefungujú tak, ako by sme od nich čakali.
A ja predpokladám, však sme sa o tom aj s pánom ministrom rozprávali, že si všetci uvedomujeme, že ak sa tento prístup k odmeňovaniu zamestnancov verejného a štátneho sektora nezmení, hrozí nielen ďalšie prehlbovanie nerovnosti a strata kvalifikovaných odborníkov, ale hrozí aj to, že bude narastať ten rozdiel medzi rastom minimálnej mzdy, ktorá je nastavená na nejaký automat, a medzi odmeňovaním vlastne ľudí vo verejnej a štátnej správe. A my si uvedomujeme, že v situácií, kedy vláda konsoliduje a kedy sa hľadá každé euro a vláda sa snaží šetriť, niekde lepšie, niekde horšie, určite v tejto chvíli nie je možné prísť s komplexnou reformou odmeňovania štátnych a verejných zamestnancov, ktorá by zahŕňala všetky tie tarifné tabuľky, nakoľko je asi ťažké nájsť miliardu eur alebo aj viac, čo by to mohlo stáť. Ale je dôležité si uvedomiť, že táto reforma vládu čaká a čím neskôr sa ňou bude zaoberať, tým viac peňazí a vedľajších škôd to bude znamenať.
V každom prípade, ak teda prijímame zákon, ktorý vytvára alebo navyšuje povinnosť pre súkromných zamestnávateľov, bolo by férové urobiť aspoň malý krok k tomu, aby štát ukázal ochotu dodržiavať vlastné zákony a pravidlá. A na tomto je postavený ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý by sme vlastne chceli predložiť s kolegami. Samozrejme, on nenahrádza tú komplexnú reformu tarifných platov štátnych zamestnancov, ale prakticky zaručí aspoň to, že tarifné alebo takzvané tabuľkové platy nebudú môcť byť nižšie ako aktuálna minimálna mzda. Tento mechanizmu má teda za cieľ, samozrejme, to, aby platové ohodnotenie zamestnancov odrážalo základné potreby a zodpovedalo nejakej elementárnej ekonomickej realite a odstraňovalo aspoň tú úplne elementárnu nespravodlivosť a zároveň takéto opatrenie by mohlo byť aj základom ďalšej reformy pre, reformy tej celej tabuľky platových taríf. Ja budem ten pozmeňovací návrh čítať, ale jeho podstatou je, že vlastne kolektívne zmluvy, ktoré stanovujú platové tarify zamestnancov vo verejnej a v štátnej správe, budú vyjednávané v súlade s aktuálnymi legislatívnymi normami upravujúcimi minimálnu mzdu, čím sa dosiahne, že nebude existovať štátny alebo verejný zamestnanec, ktorý by mal tarifný plat nižší ako minimálna mzda.
Ja verím teda, že hoci sa asi na mnohých veciach nezhodujeme možno aj v súvislosti s týmto zákonom, tak že máme nejaký spoločný cieľ, a to sú spravodlivé a rovné platové podmienky pre všetkých zamestnancov, aj tých, ktorí pracujú v štátnej správe a vo verejnom sektore, a že asi sa zhodneme na tom, že všetci zamestnanci by mali mať dôstojné pracovné podmienky vrátane jednotnej minimálnej mzde, ktorá, mzdy, ktorá zabráni diskriminácii a neprimeraným rozdielom v odmeňovaní. Je podľa mňa zároveň dôležité to, aby štát, pokiaľ niečo vyžaduje od súkromných zamestnávateľov, aby uplatňoval takú istú normu najprv u svojich zamestnancov a išiel tým príkladom. Samozrejme, to určite viete, že tento náš pozmeňujúci návrh má aj podporu odborových zväzov a je v súlade s požiadavkami odborových zväzov. Napríklad konfederácia odborových zväzov dlhodobo presadzuje spravodlivé platové podmienky pre zamestnancov vo verejnom sektore a zdôrazňuje, že všetci zamestnanci bez ohľadu na pozíciu alebo pracovné zaradenie by mali mať nárok na minimálnu mzdu, ktorá zohľadňuje rastúce životné náklady a pokrýva základné potreby pracovníkov.
Takže prv než teda budem čítať ten pozmeňovací návrh, ja verím, že aj pán minister a vláda zváži toto alebo iné podobné riešenie aj pri schvaľovaní novely zákona o minimálnej mzde. Čiže budem čítať ten pozmeňovací návrh, ospravedlňujem sa, je to pomerne nudná vec, ale tak to musíme robiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím, zastaviť čas.
Jaurová, Zora, poslankyňa NR SR
Doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Zory Jaurovej, Zuzany Mesterovej a poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefunka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto doplnenia.
1. Za článok IV sa vkladajú nové články V až VII, ktoré znejú:
„Čl. V
Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 58/1999 Z. z., zákona č. 181/1999 Z. z., zákona č. 356/1999 Z. z., zákona č. 224/2000 Z. z., zákona č. 464/2000 Z. z., zákona č. 241/2001 Z. z., zákona č. 98/2002 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 659/2002 Z. z., zákona č. 212/2003 Z. z., zákona č. 178/2004 Z. z., zákona č. 201/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 727/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 623/2005 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 513/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 278/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 60/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 406/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., zákona č. 453/2021 Z. z., zákona č. 478/2021 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 197/2023 Z. z. a zákona č. 238/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 85 ods. 6 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.
Čl. IV
Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení zákona č. 438/2002 Z. z., zákona č. 666/2002 Z. z., zákona č. 424/2003 Z. z., zákona č. 451/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 180/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 447/2004 Z. z., zákona č. 729/2004 Z. z., zákona č. 254/2005 Z. z., zákona č. 561/2005 Z. z., zákona č. 404/2006 Z. z., zákona č. 256/2007 Z. z., zákona č. 327/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 614/2007 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 591/2008 Z. z., zákona č. 82/2009 Z. z., zákona č. 199/2009 Z. z., zákona č. 602/2009 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z. zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 400/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z., zákona č. 190/2013 Z. z., zákona č. 37/2014 Z. z., zákona č. 308/2014 Z. z., zákona č. 129/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 466/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 127/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 413/2022 Z. z. a zákona č. 258/2024 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 131 ods. 1 prvej vete sa za slová „podľa § 190 sa” vkladajú slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.
2. V § 131 ods. 2 sa za slová „navrhne vláda” vkladajú slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.
Čl. VII
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 413/2004 Z. z., zákona č. 81/2005 Z. z., zákona č. 204/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 316/2006 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 245/2008 Z. z., zákona č. 385/2008 Z. z., zákona č. 474/2008 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 578/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 62/2012 Z. z., zákona č. 438/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 288/2013 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 325/2014 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 392/2015 Z. z., zákona č. 217/2016 Z. z., zákona č. 243/2017 Z. z. zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 318/2018 Z. z., zákona č. 138/2019 Z. z., zákona č. 224/2019 Z. z., zákona č. 381/2019 Z. z., zákona č. 470/2019 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 414/2021 Z. z., zákona č. 264/ 2022 Z. z., zákona č. 389/2022 Z. z. a zákona č. 182/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 28 ods. 1 prvej vete sa za slová „platových taríf vkladajú slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.
2. V § 28 ods. 1 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný rok podľa osobitného predpisu”.”.
Nasledujúce novelizačné články sa primerane preznačia.
Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2025, čo sa premietne do článku o účinnosti.
2. Za článok V sa vkladajú nové články VI a VII, ktoré znejú:
Čl. Vl
Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 334/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 318/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 90/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 397/2019 Z. z., zákona č. 470/2019 Z. z., zákona č. 126/2020 Z. z., zákona č. 134/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 453/2021 Z. z., zákona č. 485/2021 Z. z., zákona č. 82/2022 Z. z., zákona č. 186/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z.. zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 99/2024 Z. z., zákona č. 142/2024 Z. z. a zákona č. 201/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 159 ods. 1 prvej vete sa za slová „zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov” vkladajú slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu a”.
2. V § 159 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.
Čl. VlI
Zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 126/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z. a zákona č. 186/2021 Z. z., zákona č. 431/2021 Z. z., zákona č. 123/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 232/2022 Z. z., zákona č. 350/2002 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 509/2022 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 161 ods. 3 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „v súlade s výškou minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok podľa osobitného predpisu”.”.
Nasledujúci novelizačný článok sa primerane preznačí.
Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2025, čo sa premietne do článku o účinnosti.
Skončila som s pozmeňovacím návrhom a chcem teda len povedať, že dúfam, že už takéto veci sa skoro v parlamente nebudú musieť takto čítať, lebo naozaj sme v roku 2024 a malo by sa s tým niečo robiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Rozpracované