22. schôdza

Pokračujeme v rozprave. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia.
Jeden prihlásený poslanec, pán poslanec Dej, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister a vážení poslanci, poslankyne, pokúsim sa byť v tom vystúpení relatívne stručný, ale konkrétny a trochu aj nadviažem na moju predrečníčku kolegyňu Natáliu Nash. Si myslím, že asi neexistuje politická strana na svete, nieto na Slovensku, ktorá by vám nepovedala, že šport treba podporovať, že šport je priorita a že je to dôležité aj z pohľadu nejakej spoločnosti a nielen teda ako politická téma. Myslím si, na tom sa zhodneme asi všetci. Rozdiel je v tom, ako to chceme, samozrejme, realizovať a či naozaj teda tá téma športu je priorita a nie je to len zástierka pre možno iné účely.
Ale teda keď už tu tento zákon máme, na ktorý sme dlhšie čakali, vieme, že celé leto bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní, rád by som sa dotkol dvoch oblastí, pre ktoré si myslím, že nemusia vo výsledku pomôcť tak slovenskému športu, ako možno by sme očakávali. Keď sa pozrieme na aktuálnu veľkosť výpravy na letnú olympiádu, tak, historicky najnižšiu, tak naozaj môžme o pár rokov očakávať, že táto výprava možno bude ešte menšia, ako aktuálne je poslanecký klub SNS.
Takže aj pre toto je to dôležité, ale nie je to dôležité len z pohľadu toho, aby sme teda mali olympijské medaily alebo aby sme nosili ocenenia, dôležité je to aj z toho dôvodu, že naozaj tento šport má pozitívny prínos pre spoločnosť, mládež a podobne, vieme, že ľudia, ktorí športujú, nielenže sú zdravší, ale vedia sa lepšie zapojiť do kolektívu, lepšie znášajú, zvládajú stres a takisto aj vedia nájsť lepšie uplatnenie v práci.
Samozrejme, pozitívne vnímame do nejakej miery, samozrejme, rozumieme, že tu je nejaká konsolidácia a podobne, to navýšenie tých finančných prostriedkov, to nie je zlé. Čo však je zlé a použijem teda tie dva príklady, je problém tej transparentnosti a zníženie nezávislej kontroly. My na jednej strane nalejeme do športu viacej peňazí, na strane druhú, znížime nejakú možnosť kontroly a transparentnosti pre tie športové zväzy, ktoré zo zákona nejakú povinnosť mali pri určitej sume, ako to kolegyňa Natália Nash spomenula, výročné správy. Aktuálny limit je 250-tisíc pre 32 zväzov, teda spĺňa to dnes 32 zväzov, po novom by to teda malo byť viac až ako 800-tisíc z verejných zdrojov a 2 milióny celkových príjmov. Ak by toto teda vošlo do platnosti, z 82 športových zväzov by toto malo povinnosť po novom spĺňať iba 17. To znamená, že väčšina tých športových zväzov by nepodliehala tejto kontrole.
No a takisto tí kontrolóri, ktorí boli spomínaní. My sa stretávame so športovými zväzmi, naozaj tých stretnutí sme mali niekoľko a z toho, čo nám povedali, nemajú ani problém ako taký s tou kontrolou, ale skôr s tým, že je to na ich náklady. Takže ja si myslím, že tu nemuselo byť nevyhnutné až tak radikálne navyšovať tú sumu, ktorá momentálne ešte teda stále je nad 50-tisíc euro, po novom by to bolo až 500-tisíc euro. Ja si myslím osobne, sme sa o tom bavili aj s kolegyňou Nash, že možno nejaké to navýšenie je v poriadku, otázne je, prečo je to až nad toho pol milióna, neviem, či nejakým výpočtom alebo ako ste... (reakcia navrhovateľa), ako ste k tomu došli. Okej.
Ja chcem povedať, že je teda dôležité, aby to financovanie športu bolo adresné, bolo transparentné, pretože podľa mňa kde naozaj dneska ten deficit máme, nielen v tej športovej infraštruktúre je, ale školský šport, ktorý jednoducho je podľa mňa dôležitým základom pre to, aby sme teda aj v budúcnosti mali úspešných športovcov a športovkyne, ale je to dôležité aj preto, aby sa deti hýbali, aby jednoducho zmysluplne trávili ten voľný čas. A myslím, si, že šport je toho, je toho príkladom.
Takže je to prvé čítanie, samozrejme, počkáme, čo príde v druhom čítaní, ale teda moje dva, také veci, ktoré by som z tohto návrhu zákona o športe vypichol, je teda zníženie tej transparentnosti, ako som hovoril, či už na úrovni kontrolórov, alebo tých možností tej povinnosti teda tých výročných správ.
A tá druhá vec, a kolegyňa Nash to tiež spomenula vo svojom závere, je, že podľa mňa tento zákon okrem toho, že je nejakou nutnou povinnosťou raz do roka ho tu predložiť, predpokladám, že schváliť, tak sám osebe podľa mňa niečo zásadné neprináša, čo by tú situáciu zlepšilo. Áno, je fajn, že reaguje aj na nejakú už teda tú aplikačnú prax, ktorú sme mali, a tento zákon to berie dajme tomu minimálne na vedomie, alebo teda je evidentné, že ste sa tým zaoberali, ale ja si myslím, že ten zákon o športe sám osebe tú situáciu ako takú nezlepšil, lebo ako som povedal, jednak že máme dlh v infraštruktúre športovej, ale zároveň podľa mňa máme problém aj s tým, že čoraz menej detí a mládeže má záujem o športovanie. Možno sa tomu netreba diviť, lebo jedna vec je doba, akú žijeme. Ja tomu rozumiem, sociálne siete, herné konzoly a podobne, ale na druhej strane naozaj tie deti častokrát či už z finančných dôvodov nemajú možnosť športovať, alebo je to aj práve preto, že jednoducho nie je tá infraštruktúra k tomu, že by to v škole bolo možné, pretože podľa mňa v tej škole by ten základ mal byť, ale keď sa pozrieme na to, v akom stave je školská infraštruktúra z pohľadu telocviční, tak naozaj vidíme, že aj tu ťaháme za kratší koniec. V konečnom dôsledku príkladom toho bola aj tá spomínaná olympiáda.
Takže ja sa teším na tú diskusiu. Verím tomu, že bude vecná, a uvidíme teda, že čo príde ešte v druhom čítaní, ale minimálne ja si myslím, že budeme radi, keď o tom aspoň tuná teda môžeme spoločne diskutovať.
Takže ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pána poslanca štyri faktické.
Poslankyňa Nash.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem ti, Dávid, za tvoj príspevok, tiež si myslím, že je to premárnená šanca, ako priniesť do zákona a zadefinovať napríklad, ako chceme zlepšovať kondíciu detí, ich pohybovú gramotnosť, ako chceme prilákať deti k športu, a tiež to ten zákon nepriniesol. Chceme, aby obyvateľstvo bolo zdravé, pohybovo zdatné, chceme podporovať celoživotnú pohybovú aktivitu obyvateľstva. Tiež to ten zákon ako keby nejakým spôsobom neprináša, a ja viem, že sa to zle počúva, ale naozaj je to premárnená príležitosť.
Čo chcem tiež apelovať na to, že zákon si myslí, že traja ľudia, ktorí sú zamestnaní u hlavnej kontrolórky športu, tak dokážu nahradiť vyše 60 kontrolórov, ktorých zrušíme v tých športových organizáciách. To ako kapacitne sa nedá jednoducho zvládnuť, tak ja neviem, že či ten zákon nemal nejakým spôsobom toto iným spôsobom upraviť tak, aby sme, aby sme týchto zrušených kontrolórov aspoň nahradili aspoň istým systémom kontroly, ktorý teraz tam nebude žiaden.
No a ešte by som chcela podotknúť, že ma mrzí, že boli zrušené tie výročné správy alebo teda že povinnosť ich mať, pretože si myslím, že ak chceme do športu pritiahnuť tých sponzorov, tak oni si veľmi radi pozrú takú výročnú správu, aby videli, že idem podporiť organizáciu, čo tá organizácia urobila v minulom roku, s akým objemom peňazí hospodárila, aké mala výsledky, jednoducho že či sa mi oplatí sponzorsky vstúpiť zmluvne do nejakého vzťahu s nejakou športovou organizáciou.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Tankó.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, Dávid, za tvoje vystúpenie. Nebudem môcť hovoriť, sme tu viacerí aktívni a neaktívni športovci a vieme, že aké je dôležité v našich životoch šport a prečo by sme mali podporovať šport aj na Slovensku. Bohužiaľ, viem, že na Slovensku viac peňazí nevyrieši problémy a nie hlavne s takýmto, takýmto spôsobom. V reakcii na návrh novely zákona o športe sa musíme jednoznačne postaviť proti akejkoľvek zmene, ktorá by znížila úroveň transparentnosti a verejnej kontroly. Ako si zdôraznil aj ty, Dávid, aj naša kolegyňa Natália, zníženie limitov na zverejňovanie finančných správ a rušenie funkcie kontrolórov v menších športových zväzoch predstavujú riziko pre efektívne a zodpovedné využívanie verejných prostriedkov. Financovanie športu musí byť adresné, transparentné a pod prísnou kontrolou. Novela zákona by mala byť prepracovaná, tiež s tým súhlasím, a naším cieľom by bolo, malo byť posilniť a nie oslabiť mechanizmy zodpovednosti.

Poslankyňa Gažovičová.

Ďakujem za slovo.
Ja by som chcela nadviazať na to, čo kolega Dej hovoril o tom, aká je strašne dôležitá tá infraštruktúra, že my naozaj môžme sa baviť o trendoch v súčasnej dobe a o rizikách počítačových hier pre mládež a tak ďalej, ale v konečnom dôsledku jedna z tých kľúčových vecí je, že či tie deti majú kde zmysluplne tráviť voľný čas, ak nemajú, či majú kde športovať. A ja to vidím napríklad, vlastne moja mestská časť, kde bývam, Bratislava-Staré Mesto pred približne rokom, kolegyňa, kolegyňa vicestarostka by to vedela presne, spravili pomerne drobnú zmenu, že otvorenie školských dvorov v poobedných hodinách pre verejnosť. A ja som to videla aj na mojich vlastných synoch, že zrazu, keď poobede mali kde ísť aj tí už teda druhostupniari, ktorí nechodia do družiny, piataci, šiestaci, siedmaci, a ten školský dvor je miesto, ktoré, ktoré poznajú, že sa tam zrazu začali stretávať a na jar naozaj do neskorého večera tam tí chalani hrávali futbal. A akoby myslím si, že to je v niečom taký ten ideál, ktorý mnohí buď ešte poznáme z rozprávania, alebo, alebo sme ho zažili, že to poobedie tráviť jednoducho niekde vonku, ako partia športovať, ale reálne dneska v strašne veľa mestách jednoducho ten priestor na to nie je. A v tomto ma napríklad aj mrzí, že práve ten školský šport, ktorý súvisí aj teda s infraštruktúrou športových, teda školských dvorov a športovísk pri školách, vlastne prepadol medzi dva rezorty, lebo teda už to neni úplne agenda ani školstva, ale ani ešte to neni úplne agenda športu, tak máme dve ministerstvá a ani jedno sa poriadne nestará o školský šport.
Ďakujem.

Poslanec Pročko.

Milý kolega, poslanec, športovec.... sa usmial, aktívny športovec. Ja mám v sobotu stretávku z FTVŠ po štyridsiatich rokoch s mojimi kolegami, s ktorými som absolvoval fakultu telesnej výchovy a športu a s dvomi som sa rozprával o tomto zákone a obidvaja sa zhodne vyjadrili, že toto je taká malá kozmetická úprava, ktorá vôbec nič nerieši, nič nerieši. A všetci, čo sme dnes vystupovali z opozície, hovoríme presne o tom istom, že tento zákon nerieši hlavný problém, ktorý tu máme, a to je, to sú mladí, to sú, to je šport pre mladých, šport na školách. Prinášajú nám tu rôzne kozmetické malé úpravy, ktoré niektoré sú aj pozitívne, teda musím povedať, že sú naozaj, ale to je nič. To je také, ako keď varíte suchý demikát a hodíte tam jeden hrášok, zakryjete ten hrniec a ten hrášok vám vyschne, takže z toho hrášku nebudete môcť urobiť dobrú, ale dobrú polievku. Takže, Andrejko, nevarte z hrášku, aj keď vám odišli chlapci traja, ale varte normálnu plnohodnotnú športovú polievku, aby nasýtila všetkých športovcov. Urobte naozaj dobrý, dobrý zákon o športe, dobrý.
A keď teda ste to museli predložiť, aby ste zakryli oči tým, ktorí, ktorí si myslia, že nič nerobíte, tak ja som teda zvedavý, ako pripravíte tie ďalšie, ďalšie návrhy do tohto zákona, lebo toto je naozaj aj pre mňa len taká, také, keď... fakt s tým hráškom.
Takže ja chcem poprosiť, pán minister, vy sám, sám dobre viete, a budem na vás tretíkrát apelovať, čo ten šport potrebuje, tak prosím vás pekne, ja viem, že musíte poslúchať toho Andra, ale skúste aj vy priniesť niečo také, aby tomuto športu, hlavne športu pre mladých, pre mladých, ktorí budú naši reprezentanti, pomohol.
Ďakujem, pán minister.