22. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o regulácii vesmírnych aktivít a o zmene a doplnení zákonov Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 506. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcovi vyplýva z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dočkali sme sa predloženia zásadnej športovej legislatívy, o ktorej počúvame už od vzniku zbytočného ministerstva športu vo februári tohto roku. Osobne som túto novelu očakávala trochu skôr, ale rozumiem, že bolo časovo náročné skĺbiť politický program strany SNS s veľkým množstvom požiadaviek športovej obce, ktorá aktívne spolupracovala pri príprave návrhu, ale to vnímam ako pozitívny prístup. Následne sa predkladateľ musel vysporiadať aj s lavínou pripomienok v medzirezortnom pripomienkovom konaní, pri ktorých sa ukázalo, že mnoho stakeholderov zostalo nespokojných, a odhalilo aj viacero nevyjasnených pozícií medzi navrhovateľom a inými povinne pripomienkujúcimi subjektmi.
V prvom čítaní k predloženej novele zákona č. 440/2015 Z. z. o športe chcem predniesť pár slov. Predložená novela má priniesť pozitívne zmeny do oblasti športu, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. Bohužiaľ, obsahuje aj viacero novelizačných bodov, ktoré vyvolávajú obavy z oslabenia kontroly verejných financií, predchádzania konfliktu záujmov a transparentnosti v športe. Jedným z cieľov novely je znížiť byrokratickú záťaž a poskytnúť väčšiu mieru flexibility športovým organizáciám. To je v každom prípade vítané. Žiaľ, viaceré navrhované zmeny môžu ohroziť integritu športu a zodpovedné využívanie verejných zdrojov. K obsahu návrhu vystúpim aj v druhom čítaní, takže sa dnes dotknem aspoň okrajovo zmien, na ktoré je potrebné na úvod upozorniť.
Prvou takou zmenou je zvýšenie limitu, od ktorého športové organizácie podliehajú povinnosti mať účtovnú závierku overenú audítorom. Podľa novely by športové organizácie museli podstúpiť audit len v prípade, ak by ich príjem z verejných prostriedkov presiahol 800-tisíc eur, pričom v aktuálnom znení zákona je táto hranica stanovená na 250-tisíc eur. Ide naozaj o skokové navýšenie hranice. Tento krok možno na prvý pohľad vyzerá ako opatrenie na zníženie byrokracie a zníženie nákladov pre športové organizácie, avšak jeho skutočný efekt môže byť negatívny. Skokové zvýšenie hranice znamená, že väčšina športových organizácií nebude auditovaná. Tento krok vytvára potenciál pre netransparentné hospodárenie, čo môže viesť k plytvaniu alebo neoprávnenému použitiu verejných prostriedkov. Rozumiem, že pre malé športové zväzy je administratívne a finančne náročné zabezpečiť vlastného kontrolóra, závierku, výročnú správu či audítora, ale namiesto hľadania cesty, ako zabezpečiť vnútornú kontrolu a zároveň odbremeniť malé zväzy, sa mantinely posúvajú tak, že úľavy získajú aj tí väčší. Je škoda, že predkladateľ neuvažoval o iných riešeniach pre malé zväzy, ako napríklad zdieľanie kontrolórov či upravenie podmienok kontroly v malých zväzoch.
V dôvodovej správe sa uvádza, že jednému zväzu to môže ročne ušetriť približne 1 870 eur, spolu pre všetky dotknuté zväzy ide o sumu 89 850 eur. Pri miliónoch z verejných zdrojov, nad ktorými sa oslabuje kontrola, je táto suma zanedbateľná.
Pri navrhovaní tejto novely predkladateľ argumentuje snahou o odbúranie zbytočných kontrolných mechanizmov a uvoľnenie rúk športovým organizáciám, aby sa mohli viac sústrediť na svoju činnosť. Zabúda však na fakt, že transparentnosť je základom dôvery verejnosti v to, že verejné zdroje sú využité efektívne predovšetkým na športovú činnosť. Predkladatelia riskujú, že dôvera verejnosti a ochota financovať šport z verejných zdrojov sa môže výrazne oslabiť.
Ďalším problémom v tejto oblasti je zvyšovanie prahových hodnôt pre povinnosť zriadiť pozíciu kontrolóra. Podľa súčasne platného zákona je organizácia povinná zriadiť kontrolóra, ak presiahne hranicu príjmov zo štátneho rozpočtu nad 50-tisíc eur. Navrhovaná novela však zvyšuje túto hranicu až na 500-tisíc eur. Tento krok opäť výrazne znižuje počet organizácií, ktoré budú mať povinnosť zaviesť mechanizmus vnútornej kontroly. Kontrolór je kľúčovou osobou vnútornej kontroly športových organizácií, ktorá zabezpečuje dohľad nad finančnými tokmi a hospodárením. Ak znížime počet organizácií, ktoré budú podliehať tejto povinnosti, výrazne tým oslabíme schopnosť identifikovať finančné a administratívne nezrovnalosti. Tento krok oslabuje transparentnosť hospodárenia s verejnými prostriedkami. Nedá sa predpokladať, že úlohu kontrolóra vo zväze efektívne nahradí kontrola zo strany hlavného kontrolóra športu, ktorého úrad má dnes troch zamestnancov, pričom organizácie zrušia desiatky kontrolórov. Novela neobsahuje žiadne nové opatrenia, ktoré by napríklad posilnili nezávislosť kontrolórov od športových organizácií, a preto nevidím jediný dôvod, prečo by sme dnes nepotrebovali mechanizmy, ktoré chránia prostriedky v športe.
Ďalšou vecou, ktorou sa zaoberá táto novela, je oslabenie ochrany pred konfliktom záujmov. Umožňuje totiž, aby dodávateľom pre národné športové zväzy mohli byť osoby alebo právnické osoby, ktoré sú v konflikte záujmov s členom zväzu. Tento krok otvára priestor pre netransparentné praktiky, kde budú dodávatelia tovarov a služieb vyberaní nie na základe kvality a ceny, ale na základe osobných alebo záujmových vzťahov. To vytvára riziko klientelizmu. Je nevyhnutné zdôrazniť, že štát poskytuje športovým zväzom značný objem verejných prostriedkov a očakáva, že ich použitie bude účelné, zodpovedné a transparentné. Ak novela umožní, aby zmluvy uzatvárali osoby v konflikte záujmov, stráca sa jeden zo základných princípov, a to zabezpečenie najlepšej možnej hodnoty za verejné peniaze. Takéto nastavenie otvára priestor na vznik nepriehľadných obchodných vzťahov, kde preferovanie určitého dodávateľa môže byť ovplyvnené osobnými záujmami na úkor kvality poskytovaných tovarov a služieb. Takéto praktiky vyvolajú v organizáciách podozrenia, nedôveru a konflikty. Viem si predstaviť, že napríklad pri službách športových odborníkov alebo veľmi špecifických zákazkách súvisiacich s daným športom môže zväz naraziť na doterajšie pravidlo. No pokiaľ vznikali pri konkrétnych tovaroch a službách problémové situácie, je možné špecifikovať tieto tovary a služby a nie absurdne uvoľniť toto pravidlo pre všetky aj bežne dostupné tovary a služby, u ktorých existuje na trhu zdravá konkurencia.
V dôvodovej správe sa uvádza: "Je potrebné si uvedomiť, že v krajine s malým počtom obyvateľov, ako je Slovenská republika, je veľká časť športovej činnosti záležitosťou nadšencov a komunít spriaznených oddanosťou svojmu športu." Argumentovať tým, že Slovensko je príliš malé a v športe sa všetci poznajú, je naozaj smiešne. Športovú verejnosť trápi rodinkárstvo a nemôžme k takto citlivej veci pristupovať zrušením pravidiel. Ide predsa o ochranu verejných zdrojov.
Návrh zákona dáva športovým organizáciám s pozastavenou spôsobilosťou možnosť opraviť nedostatky, ale už bez hrozby nevyplatenia príspevku uznanému športu. Jediná sankcia, ktorú mohol štát použiť pri prípadoch vážneho pochybenia, bude tak zrušená. Hoci sa to môže javiť ako rozumné opatrenie, ktoré umožňuje organizáciám šancu na nápravu ich pochybení a netrestá ich prísne za formálne a administratívne chyby, klesá tak tlak na dodržiavanie pravidiel. Dokonca aj zadržané prostriedky štát poslal do daného športu prostredníctvom národného športového projektu aj v minulosti. Čiže ten šport o tie prostriedky neprišiel.
Uvedomme si, že zákon platí od roku 2016 a väčšina organizácií už s jeho dodržiavaním nemá problém, tak nerozumiem, prečo je potrebné tieto sankcie rušiť. Verejné prostriedky by mali byť spravované s maximálnou opatrnosťou a ak organizácia poruší stanovené pravidlá, malo by byť vo verejnom záujme, aby nedodržiavanie podmienok mohlo vyústiť do istej formy sankcie a nie pokračovať vo financovaní takejto organizácie.
Navrhovaná novela tiež zjednodušuje pravidlá pre sponzoring a sponzorské zmluvy, čím dáva športovým organizáciám väčšiu mieru voľnosti v uzatváraní sponzorských dohôd. Tento krok má posilniť financovanie športu zo súkromných zdrojov. Vítame zatraktívnenie sponzoringu v športe, pretože šport príjmy z iných zdrojov veľmi potrebuje. Bez spomínaných kontrolných mechanizmov môže uvoľnenie ale viesť k situácii, kde sponzorské dohody nebudú dostatočne transparentné.
Novela posilňuje kompetencie antidopingovej agentúry, čo vnímam tiež ako pozitívny krok, manipulácia s výsledkami je problém, ktorý ohrozuje integritu športu. Novela obsahuje však len málo konkrétnych opatrení na riešenie týchto problémov a to napriek tomu, že ide o rastúci problém v globálnom športe. Určite je tu aj priestor na zadefinovanie pojmov a povinností jednotlivých aktérov pri ochrane integrity športu, ktorá v tomto návrhu chýba.
Dôvodová správa k tejto novele tvrdí, že opatrenia budú mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie najmä znížením administratívnej záťaže a poskytnutím väčšej flexibility športovým organizáciám. Keď sa však na to pozrieme bližšie, nie je to tak jednoznačné. Je síce pravda, že zníženie byrokracie môže uľahčiť fungovanie organizácií a pritiahnutie súkromných zdrojov, ale nesmieme pri tom obetovať mechanizmy na ochranu pred zneužitím verejných prostriedkov. Ak vytvoríme systém, v ktorom bude možné obísť kontrolné mechanizmy, môžeme spôsobiť vážnu ujmu verejným financiám a ohrozenie integrity športu.
Na záver oceňujem, že predložená novela zákona reaguje na viacero problémov aplikačnej praxe od zavedenia tohto zákona v roku 2016. Na úvod parlamentnej diskusie som ale považovala za dôležité pomenovať aj riziká, ktoré prináša.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne.
Naozaj, pani poslankyňa, veľmi je dôležité, aby do športu prišlo viacej peňazí, pretože už v minulom období, kedy sme pripravovali zákon o športe, ale, žiaľbohu, sa nepodarilo, nepodarilo sa nám to presadiť, nebudem hovoriť kvôli čomu, je šport a najmä podpora športu mladých ľudí u nás absolútne zanedbávaná.
Tento zákon hovorí, že, teda dôvodová správa hovorí, že dôvodom predloženia návrhu zákona je úsilie o vyriešenie problémov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. Ale tí, čo si pozorne vypočuli vaše vystúpenie, tak naozaj ja s vami absolútne súhlasím, zase je to zákon, ktorý robí veci, ako obchádzať všetko dobré, čo je v športe. Mne je ľúto, že tam vpredu sedí človek, ktorý dosiahol aj v olympiáde obrovské úspechy, je to človek, ktorý sa vyzná. Tu vedľa mňa sedí človek, ktorý naozaj v športe dosiahol veľmi-veľmi veľa, veľmi veľa, ale ja neviem, či oni nevidia, čo tento zákon obsahuje a čo tento zákon bude robiť. Takže ja by som poprosil, reagujem na pani poslankyňu, ja by som poprosil týchto dvoch mojich kolegov, ktorých si vážim, aby naozaj aj oni zvážili a apelovali na pána ministra, na ktorého som už ja dnes apeloval, ktorý vie a vidí aj, o čom tento zákon je z dielne Andreja Danka.
Takže ja by som naozaj chcel poprosiť, podporme šport, podporme mladý, mladý šport, ale nerobme to takýmto spôsobom, ako sa to deje aj v tomto, v tomto zákone. Robme to naozaj tak, aby to bolo spravodlivé a aby to bolo naozaj pre tých mladých ľudí a pre športovcov, nie pre kšeftárov. A toto ten zákon robí.

Ďakujem, pán Pročko, za reakciu. Naozaj ja si tiež myslím, že tento zákon je premárnenou príležitosťou na to, aby sme riešili to, čo sme napríklad počuli aj na tej konferencii v Poprade, že chcete, aby sme mali silnú reprezentáciu o štyri roky na olympiáde, o osem rokov Brisbane. Jednoducho tento zákon zatiaľ tými zmenami, ktoré ste priniesli, tak vôbec ako keby neopravuje ten systém, ktorý je teraz v športe a ktorý je aj, aj zásluhou toho systému je to, kde sa v športe nachádzame, myslím teda výsledkovo a úspechmi. Takže ja by som bola rada, keby ste priniesli ešte ďalšiu novelu tohto zákona potom aj o tom, kde by ste podporili naozaj športovanie detí, aby ste prepojili sa s ministerstvom školstva, kde tie väzby sa pretrhali, aby ste s nimi nastavili tiež nejaký, nejaké systémové podporovanie mládeže a pohybových aktivít, lebo ja nevidím z tohto zákona zatiaľ nič také, čo by nám malo pomôcť k rozvoju športu. Zatiaľ sme len zrušili povinnosti niektorým športovým organizáciám a to je asi všetko, čo tento zákon teraz prináša. Inak ten systém neopravuje.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister a vážení poslanci, poslankyne, pokúsim sa byť v tom vystúpení relatívne stručný, ale konkrétny a trochu aj nadviažem na moju predrečníčku kolegyňu Natáliu Nash. Si myslím, že asi neexistuje politická strana na svete, nieto na Slovensku, ktorá by vám nepovedala, že šport treba podporovať, že šport je priorita a že je to dôležité aj z pohľadu nejakej spoločnosti a nielen teda ako politická téma. Myslím si, na tom sa zhodneme asi všetci. Rozdiel je v tom, ako to chceme, samozrejme, realizovať a či naozaj teda tá téma športu je priorita a nie je to len zástierka pre možno iné účely.
Ale teda keď už tu tento zákon máme, na ktorý sme dlhšie čakali, vieme, že celé leto bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní, rád by som sa dotkol dvoch oblastí, pre ktoré si myslím, že nemusia vo výsledku pomôcť tak slovenskému športu, ako možno by sme očakávali. Keď sa pozrieme na aktuálnu veľkosť výpravy na letnú olympiádu, tak, historicky najnižšiu, tak naozaj môžme o pár rokov očakávať, že táto výprava možno bude ešte menšia ako aktuálne je poslanecký klub SNS.
Takže aj pre toto je to dôležité, ale nie je to dôležité len z pohľadu toho, aby sme teda mali olympijské medaily alebo aby sme nosili ocenenia, dôležité je to aj z toho dôvodu, že naozaj tento šport má pozitívny prínos pre spoločnosť, mládež a podobne, vieme, že ľudia, ktorí športujú, nielenže sú zdravší, ale vedia sa lepšie zapojiť do kolektívu, lepšie znášajú, zvládajú stres a takisto aj vedia nájsť lepšie uplatnenie v práci.
Samozrejme, pozitívne vnímame do nejakej miery, samozrejme, rozumieme, že tu je nejaká konsolidácia a podobne, to navýšenie tých finančných prostriedkov, to nie je zlé. Čo však je zlé a použijem teda tie dva príklady, je problém tej transparentnosti a zníženie nezávislej kontroly. My na jednej strane nalejeme do športu viacej peňazí, na strane druhú, znížime nejakú možnosť kontroly a transparentnosti pre tie športové zväzy, ktoré zo zákona nejakú povinnosť mali pri určitej sume, ako to kolegyňa Natália Nash spomenula, výročné správy. Aktuálny limit je 250-tisíc pre 32 zväzov, teda spĺňa to dnes 32 zväzov, po novom by to teda malo byť viac až ako 800-tisíc z verejných zdrojov a 2 milióny celkových príjmov. Ak by toto teda vošlo do platnosti, z 82 športových zväzov by toto malo povinnosť po novom spĺňať iba 17. To znamená, že väčšina tých športových zväzov by nepodliehala tejto kontrole.
No a takisto tí kontrolóri, ktorí boli spomínaní. My sa stretávame so športovými zväzmi, naozaj tých stretnutí sme mali niekoľko a z toho, čo nám povedali, nemajú ani problém ako taký s tou kontrolou, ale skôr s tým, že je to na ich náklady. Takže ja si myslím, že tu nemuselo byť nevyhnutné až tak radikálne navyšovať tú sumu, ktorá momentálne ešte teda stále je nad 50-tisíc euro, po novom by to bolo až 500-tisíc euro. Ja si myslím osobne, sme sa o tom bavili aj s kolegyňou Nash, že možno nejaké to navýšenie je v poriadku, otázne je, prečo je to až nad toho pol milióna, neviem, či nejakým výpočtom alebo ako ste... (reakcia navrhovateľa), ako ste k tomu došli. Okej.
Ja chcem povedať, že je teda dôležité, aby to financovanie športu bolo adresné, bolo transparentné, pretože podľa mňa kde naozaj dneska ten deficit máme, nielen v tej športovej infraštruktúre je, ale školský šport, ktorý jednoducho je podľa mňa dôležitým základom pre to, aby sme teda aj v budúcnosti mali úspešných športovcov a športovkyne, ale je to dôležité aj preto, aby sa deti hýbali, aby jednoducho zmysluplne trávili, ten voľný čas a myslím, si, že šport je toho, je toho príkladom. Takže je to prvé čítanie, samozrejme, počkáme, čo príde v druhom čítaní, ale teda moje dva, také veci, ktoré by som z tohto návrhu zákona o športe vypichol, je teda zníženie tej transparentnosti, ako som hovoril, či už na úrovni kontrolórov, alebo tých možností tej povinnosti teda tých výročných správ.
A tá druhá vec, a kolegyňa Nash to tiež spomenula vo svojom závere, je, že podľa mňa tento zákon okrem toho, že je nejakou nutnou povinnosťou raz do roka ho tu predložiť, predpokladám, že schváliť, tak sám osebe podľa mňa niečo zásadné neprináša, čo by tú situáciu zlepšilo. Áno, je fajn, že reaguje aj na nejakú už teda tú aplikačnú prax, ktorú sme mali, a tento zákon to berie dajme tomu minimálne na vedomie, alebo teda je evidentné, že ste sa tým zaoberali, ale ja si myslím, že ten zákon o športe sám osebe tú situáciu ako takú nezlepšil, lebo ako som povedal, jednak že máme dlh v infraštruktúre športovej, ale zároveň podľa mňa máme problém aj s tým, že čoraz menej detí a mládeže má záujem o športovanie. Možno sa tomu netreba diviť, lebo jedna vec je doba, akú žijeme. Ja tomu rozumiem, sociálne siete, herné konzoly a podobne, ale na druhej strane naozaj tie deti častokrát či už z finančných dôvodov nemajú možnosť športovať, alebo je to aj práve preto, že jednoducho nie je tá infraštruktúra k tomu, že by to v škole bolo možné, pretože podľa mňa v tej škole by ten základ mal byť, ale keď sa pozrieme na to, v akom stave je školská infraštruktúra z pohľadu telocviční, tak naozaj vidíme, že aj tu ťaháme za kratší koniec. V konečnom dôsledku príkladom toho bola aj tá spomínaná olympiáda.
Takže ja sa teším na tú diskusiu. Verím tomu, že bude vecná a uvidíme teda, že čo príde ešte v druhom čítaní, ale minimálne ja si myslím, že budeme radi, keď o tom aspoň tuná teda môžeme spoločne diskutovať.
Takže ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem ti, Dávid, za tvoj príspevok, tiež si myslím, že je to premárnená šanca, ako priniesť do zákona a zadefinovať napríklad, ako chceme zlepšovať kondíciu detí, ich pohybovú gramotnosť, ako chceme prilákať deti k športu, a tiež to ten zákon nepriniesol. Chceme, aby obyvateľstvo bolo zdravé, pohybovo zdatné, chceme podporovať celoživotnú pohybovú aktivitu obyvateľstva. Tiež to ten zákon ako keby nejakým spôsobom neprináša, a ja viem, že sa to zle počúva, ale naozaj je to premárnená príležitosť.
Čo chcem tiež apelovať na to, že zákon si myslí, že traja ľudia, ktorí sú zamestnaní u hlavnej kontrolórky športu, tak dokážu nahradiť vyše 60 kontrolórov, ktorých zrušíme v tých športových organizáciách. To ako kapacitne sa nedá jednoducho zvládnuť, tak ja neviem, že či ten zákon nemal nejakým spôsobom toto iným spôsobom upraviť tak, aby sme, aby sme týchto zrušených kontrolórov aspoň nahradili aspoň istým systémom kontroly, ktorý teraz tam nebude žiaden.
No a ešte by som chcela podotknúť, že ma mrzí, že boli zrušené tie výročné správy alebo teda že povinnosť ich mať, pretože si myslím, že ak chceme do športu pritiahnuť tých sponzorov, tak oni si veľmi radi pozrú takú výročnú správu, aby videli, že idem podporiť organizáciu, čo tá organizácia urobila v minulom roku, s akým objemom peňazí hospodárila, aké mala výsledky, jednoducho že či sa mi oplatí sponzorsky vstúpiť zmluvne do nejakého vzťahu s nejakou športovou organizáciou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, Dávid, za tvoje vystúpenie. Nebudem môcť hovoriť, sme tu viacerí aktívni a neaktívni športovci a vieme, že aké je dôležité v našich životoch šport, a prečo by sme mali podporovať šport aj na Slovensku. Bohužiaľ, viem, že na Slovensku viac peňazí nevyrieši problémy a nie hlavne s takýmto, takýmto spôsobom. V reakcii na návrh novely zákona o športe sa musíme jednoznačne postaviť proti akejkoľvek zmene, ktorá by znížila úroveň transparentnosti a verejnej kontroly. Ako si zdôraznil aj ty, Dávid, aj naša kolegyňa Natália, zníženie limitov na zverejňovanie finančných správ a rušenie funkcie kontrolórov v menších športových zväzoch predstavujú riziko pre efektívne a zodpovedné využívanie verejných prostriedkov. Financovanie športu musí byť adresné, transparentné a pod prísnou kontrolou. Novela zákona by mala byť prepracovaná, tiež s tým súhlasím, a naším cieľom by bolo, malo byť posilniť a nie oslabiť mechanizmy zodpovednosti.

Ďakujem za slovo.
Ja by som chcela nadviazať na to, čo kolega Dej hovoril o tom, aká je strašne dôležitá tá infraštruktúra, že my naozaj môžme sa baviť o trendoch v súčasnej dobe a o rizikách počítačových hier pre mládež a tak ďalej, ale v konečnom dôsledku jedna z tých kľúčových vecí je, že či tie deti majú kde zmysluplne tráviť voľný čas, ak nemajú, či majú kde športovať. A ja to vidím napríklad, vlastne moja mestská časť, kde bývam, Bratislava-Staré Mesto pred približne rokom, kolegyňa, kolegyňa vicestarostka by to vedela presne, spravili pomerne drobnú zmenu, že otvorenie školských dvorov v poobedných hodinách pre verejnosť. A ja som to videla aj na mojich vlastných synoch, že zrazu, keď poobede mali kde ísť aj tí už teda druhostupniari, ktorí nechodia do družiny, piataci, šiestaci, siedmaci, a ten školský dvor je miesto, ktoré, ktoré poznajú, že sa tam zrazu začali stretávať a na jar naozaj do neskorého večera tam tí chalani hrávali futbal. A akoby myslím si, že to je v niečom taký ten ideál, ktorý mnohí buď ešte poznáme z rozprávania, alebo, alebo sme ho zažili, že to poobedie tráviť jednoducho niekde vonku, ako partia športovať, ale reálne dneska v strašne veľa mestách jednoducho ten priestor na to nie je. A v tomto ma napríklad aj mrzí, že práve ten školský šport, ktorý súvisí aj teda s infraštruktúrou športových, teda školských dvorov a športovísk pri školách, vlastne prepadol medzi dva rezorty, lebo teda už to neni úplne agenda ani školstva, ale ani ešte to neni úplne agenda športu, tak máme dve ministerstvá a ani jedno sa poriadne nestará o školský šport.
Ďakujem.

Milý kolega, poslanec, športovec.... sa usmial, aktívny športovec. Ja mám v sobotu stretávku z FTVŠ po štyridsiatich rokoch s mojimi kolegami, s ktorými som absolvoval fakultu telesnej výchovy a športu a s dvomi som sa rozprával o tomto zákone a obidvaja sa zhodne vyjadrili, že toto je taká malá kozmetická úprava, ktorá vôbec nič nerieši, nič nerieši. A všetci, čo sme dnes vystupovali z opozície, hovoríme presne o tom istom, že tento zákon nerieši hlavný problém, ktorý tu máme, a to je, to sú mladí, to sú, to je šport pre mladých, šport na školách. Prinášajú nám tu rôzne kozmetické malé úpravy, ktoré niektoré sú aj pozitívne, teda musím povedať, že sú naozaj, ale to je nič. To je také, ako keď varíte suchý demikát a hodíte tam jeden hrášok, zakryjete ten hrniec a ten hrášok vám vyschne, takže z toho hrášku nebudete môcť urobiť dobrú, ale dobrú polievku. Takže, Andrejko, nevarte z hrášku, aj keď vám odišli chlapci traja, ale varte normálnu plnohodnotnú športovú polievku, aby nasýtila všetkých športovcov. Urobte naozaj dobrý, dobrý zákon o športe, dobrý.
A keď teda ste to museli predložiť, aby ste zakryli oči tým, ktorí, ktorí si myslia, že nič nerobíte, tak ja som teda zvedavý, ako pripravíte tie ďalšie, ďalšie návrhy do tohto zákona, lebo toto je naozaj aj pre mňa len taká, také, keď... fakt s tým hráškom.
Takže ja chcem poprosiť, pán minister, vy sám, sám dobre viete, a budem na vás tretíkrát apelovať, čo ten šport potrebuje, tak prosím vás pekne, ja viem, že musíte poslúchať toho Andra, ale skúste aj vy priniesť niečo také, aby tomuto športu, hlavne športu pre mladých, pre mladých, ktorí budú naši reprezentanti, pomohol.
Ďakujem, pán minister.

Ďakujem pekne za asi všetky teda faktické poznámky. Ja som chcel povedať, že aby to nebolo úplne vnímané, že my teraz akože ostro odsudzujeme, kritizujeme tento návrh zákona, lebo toto je zákon, ktorý chodí do parlamentu každý rok, rozumieme, že upravuje nejaké vzťahy medzi športovými zväzmi a tak ďalej tento zákon. Ale... a je teda fajn, že sa tam navyšujú tie peniaze. My sme chceli v prvom čítaní vytknúť tie sporné body, ktoré sa upravujú, respektíve keby prišli do platnosti, akým spôsobom by sa to odrážalo v tej realite, že na konci dňa by sa naozaj jednoducho znížila tá transparentnosť.
A mňa ešte počas tejto diskusie, ako sme tu diskutovali, napadlo teda, ak by teda tie príjmy predsa len o nejakú vyššiu časť, ako momentálne je, nemuseli by teda zverejňovať tie výročné správy a podobne, teda nie úplne by sme museli vedieť, odkiaľ tie peniaze dostali, tak či to trochu tak nenaráža na ten zákon o mimovládkach, keby náhodou, ja neviem, slovenský futbalový zväz dostal peniaze od UEFA, tak by to bolo podľa tohto vášho návrhu zákona, ktorý ste tu už raz mali, zahraničný agent, tak teda ja neviem, či sa to má, alebo nemá zverejňovať.
V každom prípade chcem povedať to, že je dôležité sa na ten šport pozerať ako na celok, že treba jednoducho začať od tej podlahy, a to dneska sú naozaj deti a mládež, na to, aby sme mohli stavať strachu, a to sú tí olympionici, ktorí, verím tomu, že budú nosiť tých medailí viac a nie menej.
Ďakujem pekne.