22. schôdza

Takže ďakujem, vážený pán predsedajúci, za slovo. Dobré ráno, vážené kolegyne, vážení kolegovia.
Ono je to už vlastne druhýkrát, čo sa tu v pléne stretávame k tejto téme, k téme odvolávania ministerky kultúry, a akurát teda v týchto dňoch uplynul rok mandátu tejto vlády, teda aj mandátu pani ministerky a je to podľa mňa celkom úctyhodný výkon a vizitka práce ministra, a to aj v európskom kontexte.
Ja keď som tu stála v máji pri tom prvom, pri tej prvej schôdzi na odvolávanie ministerky kultúry, tak vtedy som hovorila, že pani Šimkovičová nikdy nemala byť ministerkou kultúry, pretože kvôli svojej minulosti, kvôli svojim chýbajúcim skúsenostiam a schopnostiam, alebo aj celkovej nedostatočnej kondícii na výkon funkcie ministerky, vlastne nepoznám inú európsku krajinu, v ktorej by sa mohla stať ministerkou.
No, bohužiaľ, odvtedy sa zdá, že tento nádherný príbeh pokračuje. A možno je nádherný pre pani ministerku a pre jej generálneho tajomníka služobného úradu pána Machalu, ku ktorému sa ešte viackrát dostaneme, ale rozhodne nie je nádherný pre slovenskú kultúru. V každom prípade sa však dá povedať, že niečo takéto slovenská kultúra ešte nezažila, a obávam sa, že toto konštatovanie sa netýka len tých ostatných 35 rokov demokratických dejín, ale v istých ohľadoch siaha aj pred toto obdobie.
Ja, moja úloha dnes tu je zdôvodňovať, prečo je potrebné čo najrýchlejšie pani ministerku Šimkovičovú odvolať, a táto úloha je v zásade veľmi jednoduchá, pretože mám pocit, že po roku jej pôsobenia na ministerstve kultúry dnes už takmer každý občan Slovenska celkom jasne vidí, že nemá vlastne ani najmenšie predpoklady na výkon funkcie ministerky a že každý ďalší deň vo funkcii je pre kultúru na Slovensku naozaj fatálny. Stačí len veľmi stručne zrekapitulovať, čo sa jej podarilo za rok pôsobenia, pretože za ten rok sa jej podarilo rozložiť a nahlodať prakticky všetko dobré a fungujúce, čo v kultúre na Slovensku máme – verejnoprávne médiá, verejnoprávne fondy, pamiatkovú starostlivosť, erbové kultúrne inštitúcie a takto môžeme ďalej pokračovať.
Každým jedným jej krokom či takmer každým jej verejným výrokom pribúdajú ďalšie a ďalšie dôvody na jej odchod. Jej vyjadrenia na adresu umelcov a kultúrnych pracovníkov alebo výroky voči, voči rôznym typom menšín, najmä voči queer ľuďom, smutne pripomínajú 30. roky v Nemecku. Pani ministerka Šimkovičová a jej smutný tieň Lukáš Machala sú naozaj nekompatibilní s kultúrou a, bohužiaľ, to už vidia aj vaši voliči, páni kolegovia z koalície. Ja tu nechcem opakovať všetko, čo z tohto pultu už zaznelo na adresu pani ministerky kultúry, pretože už sme tu strávili jeden deň jej odvolávaním, a všetky tie dôvody, ktoré sme uviedli v máji, platia aj naďalej, a v súvislosti s ďalšími krokmi pani ministerky nadobúdajú oveľa hrozivejšiu a fatálnu podobu.
Táto druhá schôdza na odvolávanie pani ministerky sa mala uskutočniť v auguste a vtedy som mala v pláne zhrnúť iba to, čo pani ministerka urobila od mája do augusta, lebo aj toho bolo viac než dosť na to, aby každý súdny človek dvihol ruku za jej odvolanie. My dnes máme koniec októbra a medzičasom pribudli opäť ďalšie desiatky dôvodov, takže sa mi tento zoznam tak troška rozrástol do dosť nebývalých rozmerov. A nechcem vás tu držať a deprimovať príliš dlho, takže sa pokúsim zhrnúť len tie naozaj najvypuklejšie problémy, ktoré sa vyskytli od minulého odvolávania.
Prvý okruh problematický, ktorý je dôvodom na to, aby pani ministerka ďalej nepôsobila vo svojej funkcii, sa týka najmä jej nekompetentnosti, neschopnosti riadiť rezort a rozrastajúceho sa klientelizmu v rezorte kultúry. Samozrejme, nedá sa nezačať verejnoprávnymi médiami a zákonom o STVR, pretože to bol prvý zákon, ktorý pani ministerka sama do Národnej rady predložila. Počas tej búrlivej rozpravy o tomto zákone, ktorým Slovenská republika založila nové verejnoprávne médiá, sme upozorňovali na všetky problémy, ktoré tento zákon prinesie, osobitne v prechodnej fáze, ktorá bola v novom zákone upravená úplne nedostatočne a neuspokojivo. Tieto obavy sa potvrdili hneď prvým dňom vzniku STVR.
Prvé dni STVR ukázali, že neboli zabezpečené ani základné prevádzkové podmienky, ako je poverenie riaditeľa, pridelenie identifikačného čísla organizácie či kontrolného orgánu. STVR dodnes nemá ani len logo. Tento žalostný stav trvá už takmer štyri mesiace a zrejme bude trvať ešte pomerne dlho. No apropo, logo STVR. To si vraj objednala práve pani ministerka kultúry akousi podprahovou zákazkou. Dodnes ho ale nikto nevidel, nakoľko nám ho aj napriek žiadosti o poskytnutie informácií odmietla poskytnúť. Neodpovedala ani na otázku, na základe akého právneho titulu, z akej rozpočtovej kapitoly alebo na základe akého rozpočtového opatrenia objednalo ministerstvo kultúry logo pre inú verejnoprávnu inštitúciu, prečo bol termín odovzdania loga STVR päť dní pred tým, ako zmluva nadobudla platnosť, a na základe akých kritérií vybrali zhotoviteľa. Možno to môže teraz pani ministerka vysvetliť, keď nám už neodpovedá na tie žiadosti.
Ťažko povedať, či viera, že ministerka stojí nad zákonmi a je niečo ako lénny pán v oblasti kultúry, takže si môže objednávať a podpisovať čokoľvek, teda ťažko povedať, čí táto idea pochádza z jej hlavy, alebo z hlavy jej generálneho tajomníka služobného úradu, ale ešte sa k nej v priebehu tejto rozpravy vrátim a je ďalším dobrým dôvodom na jej odvolanie.
My sme teda požiadali NKÚ a Generálnu prokuratúru, aby tento a ďalšie svojvoľné kroky pri správe verejného majetku ministerky kultúry prešetrili, ale naozaj nie je mysliteľné, aby takáto prax ďalej pokračovala. O tom, že ministerka sústavne porušuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám, neodpovedá na otázky v infožiadostiach a bez udania dôvodu zamieta rozklady, by vedeli okrem mňa rozprávať aj mnohí ďalší kolegovi z opozície. Aj v tejto veci sme podali sťažnosť na okresný úrad a pripravujeme aj podanie na správny súd, ale nerešpektovanie zákona a chýbajúca transparentnosť pri prakticky všetkých činnostiach je ďalším dobrým dôvodom na odchod pani ministerky.
V súvislosti so Slovenskou televíziou a rozhlasom sa objavili aj znepokojivé informácie o možnej cenzúre vo verejnoprávnom médiu, keď malo jeho vedenie podľa reportérky Barbory Šišolákovej zasahovať do jej reportáže práve tu s ministrom Tarabom o dozore nad zálohovým systémom plastových fliaš. Najprv ju malo vedenie STVR pustiť do vysielania v oklieštenej podobe, následne jej pokračovanie mali stopnúť úplne. Takáto cenzúra je jasným dôsledkom zmien, ktoré mi pani ministerka urobila, a hlavne rétoriky zo strany ministerstva kultúry a predstaviteľov vládnej koalície, ale ja osobne som teda nezaznamenala žiadnu reakciu pani ministerky na tieto problematické udalosti alebo to, že by situáciu, ako zvykne hovoriť, nariadila prešetriť.
Ďalším problémom Slovenskej televízie a rozhlasu je to, že nový zákon zaviedol systém čisto politických nominácií do Rady STVR, pri ktorých má rozhodujúce slovo práve ministerka kultúry. Keď sme na to v rozprave opakovane upozorňovali, uisťoval nás pán predseda kultúrneho výboru Michelko o tom, že sa nemáme báť, lebo pani ministerka tam určite nominuje nespochybniteľných odborníkov. No dočkali sme sa. Nespochybniteľní odborníci, ktorých tam pani Šimkovičová nominovala, sa skladajú z bývalého hovorcu Vladimíra Mečiara, z neznámych ľudí bez CV-čka, a čuduj sa svete, z generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry pána Machalu. Tento renesančný človek si sám napísal zákon, v ktorom explicitne umožnil, aby mohol byť do rady navrhnutý a následne ho tam, samozrejme, pani ministerka navrhla. Viete, ak je vo Wikipédii heslo konflikt záujmov, tak tento prípad by tam mal byť v takom rámčeku ako vysvetlenie, že čo to vlastne znamená.
Samotný proces výberu členov rady vyvoláva, samozrejme, zo strany ministerstva kultúry, vyvoláva vážne pochybnosti o dodržaní zákonného postupu, pretože pravdepodobne neboli dodržané zákonné lehoty ani transparentnosť pri zverejnení informácií o výbere a navyše predpoklady na výber kandidátov boli účelovo prispôsobené vopred vybraným kandidátom, navyše keď ministerstvo po našich mnohých urgenciách a sťažnostiach sčasti zverejnilo členov výberovej komisie, dozvedeli sme sa, že išlo o podriadených pána Machalu a ľudí s ním spriaznených. Tento proces je naozaj neuveriteľný a je až tak neuveriteľný, že upútal aj pozornosť európskej komisárky pani Viery Jourovej, ktorá od ministerstva kultúry žiada vysvetlenie, nakoľko môže ísť o príkre porušenie európskej legislatívy. Čo jej na tento list ministerstvo kultúry odpovedalo, opäť nevieme, nakoľko aj túto informáciu nám ministerstvo odmietlo poskytnúť, a opäť možno nám to pani ministerka vysvetlí teraz.
V každom prípade za nomináciu Lukáša Machalu do rady STVR plne zodpovedá ministerka kultúry, takže si môžeme pripísať ďalší bod na nekonečný zoznam dôvodov na jej odvolanie.
Podobne ako pri Slovenskej televízii a rozhlase aj pri novelách zákonov o Fonde na podporu umenia a Audiovizuálnom fonde sme upozorňovali na to, že okrem ideových a vecných problémov, ktoré tieto zákony prinášajú, ich schválenie spôsobí aj ochromenie činnosti týchto fondov, že bude značne oneskorená a na dlhú dobu pozastavená ich činnosť kvôli prechodu na nový spôsob rozhodovania, schvaľovania schém štátnej pomoci či voľby novej rady.
Pán poslanec Michalko (povedané s hlbokým povzdychom) sa nám tu opäť dušoval, že teda sa nič také nestane a že prvé výzvy v SPÚ napríklad vypíše v polovici septembra. No, bohužiaľ, už dnes vieme, že výzvy boli oneskorené, že fond posúval termíny a že z protimonopolného úradu stále nemá definitívne schválenie nových schém štátnej pomoci.
Samotná kapitola je rada fondu, pretože najmä kvôli rade fondu a kvôli tomu, že ministerstvo kultúry chcelo mať v tejto rade viac nominantov sa menil zákon. Ministerka vymenovala svojich nominantov v poslednom možnom momente a opäť to neboli, samozrejme, tie nespochybniteľné profesné autority, ktoré nám tu boli sľubované. Ale tým sa tento kabaret iba začal. Potom ako ministerstvo kultúry zistilo, že nie všetci ich nominanti sú poslušné bábky, ktoré budú hlasovať podľa príkazov Lukáša Machalu, prestala sa väčšina nominantov ministerstva kultúry zúčastňovať zasadaní a rada fondu tak nebola uznášaniaschopná. A aby toho nebolo dosť, následne ministerka odvolala toho jediného svojho nominanta, ktorý sa zasadaní zúčastňoval a odvolala ho práve preto, že sa ich zúčastňoval. A na dovŕšenie celej frašky sa jeho náhradníčka, ktorú tam pani ministerka nominovala namiesto neho, po týždni vzdala svojej funkcie.
Ono to znie ako taká nepodarená komédia omylov. Keby to nebola ale smutná realita, ktorá spôsobuje, že celá štátom nezriaďovaná kultúra dnes nedokáže kvôli týmto legislatívnym a personálnym experimentom a snahe ovládnuť verejnoprávne fondy, celá kultúrna obec nemôže riadne pracovať a tvoriť. Ja pevne verím, že napríklad pánovi Michelkovi ako navrhovateľovi tohto nedomysleného zákona je aspoň trocha ľúto, k čomu toto nádherné legislatívne dobrodružstvo dospelo, ale aj za túto paralýzu zodpovedá dnes ministerka kultúry, ktorá nedokáže zabezpečiť riadny výkon svojich nominantov v rade fondu.
Navyše v čase, keď sa o tejto legislatíve tu v Národnej rade rokovalo, pani ministerka preukázateľne zabránila inej dohode koaličných strán na novele zákona o FPÚ, ktorá by týmto problémom predišla.
Podobným problémom čelí, samozrejme, aj Audiovizuálny fond, ktorý má síce trocha iný cyklus výziev a trocha iné zloženie rady, ale tam napríklad zase ministerstvo kultúry porušilo hneď ten nový zákon, ktorý si schválili tým, že svojich členov rady pani ministerka nenavrhla v zákonom stanovenom termíne a dodnes ani nedokázala navoliť všetkých svojich nominantov. Bohužiaľ, je to opäť len chaos a rozklad, čo zatiaľ vidíme ako dôsledok krokov ministerky kultúry v tých najlepšie fungujúcich inštitúciách. Ani jeden fond dnes nefunguje lepšie ako pred rokom. Naopak, ich činnosť je dlhodobo ochromená a vzhľadom k tomu, čo sa deje v iných dotačných schémach, ktoré ministerstvo kultúry spravuje, k čomu sa teda hneď dostanem, existuje veľmi vážna obava, že v momente, ako začnú rady fondov rozhodovať o projektoch, čo je ich nová kompetencia, príde k úplnému kolapsu financovania kultúry, keďže pán Machala a pani ministerka budú chcieť, samozrejme, meniť rozhodnutia komisií.
No kým ministerstvo kultúry viedlo túto križiacku výpravu na ovládnutie verejnoprávnych fondov, ktoré efektívnejšie a transparentnejšie nahradili predošlé dotačné schémy ministerstva kultúry, zároveň nedokázalo zadministrovať ani tú jedinú dotačnú schému, ktorá bola zameraná na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok. Tú jedinú, ktorá im na ministerstve ostala. Výzva na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok na rok 2024 bola vyhlásená už v októbri 2023. Ministerstvo následne znížilo sumu vyčlenenú na túto výzvu o viac ako 3 mil. eur. Sedem mesiacov po vyhlásení výzvy nebolo ministerstvo schopné ani len zostaviť komisiu. Táto vznikla až koncom mája 2024. Výsledky grantového konania začalo ministerstvo zverejňovať až v septembri tohto roka. Vzniknuté omeškanie spôsobilo historicky prvý výpadok financovania obnovy a výskumu kultúrneho dedičstva na Slovensku.
Okrem nezvratných škôd na kultúrnych pamiatkach spôsobila nečinnosť ministerstva napríklad aj výpadok príjmov remeselníkov realizujúcich obnovu pamiatok, ktoré sa realizujú neraz v chudobných regiónoch Slovenska s obmedzenými pracovnými príležitosťami. Odborné komisie, ktoré projekty posudzovali z prihlásených projektov vybrali na podporu tie najkvalitnejšie, ktoré v hodnotení získali viac ako 80 bodov. Ministerka však do veľkej miery alebo takmer do úplnej odporúčania komisií nerešpektovala a svojvoľne rozhodla o pridelení dotácie projektom, ktoré získali menej bodov, jeden napríklad iba 24 bodov.
A medzi týmito podporenými projektami bol napríklad projekt obnovy kaštieľa v Holíči, kde je starostom pán Čambal, nominant Slovenskej národnej strany. Tomuto projektu pridelila najvyššiu dotáciu vo výške 750-tisíc eur, a to napriek tomu, že s 57 bodmi patril k odbornou komisiou k najnižšie hodnoteným. Podľa medializovaných názorov odborníkov na pamiatky dokonca niektoré podporené projekty môžu viesť na k narušeniu či dokonca zničeniu pamiatkovej hodnoty stavieb. Naopak, niektoré z najvyššie hodnotených projektov sa ministerka rozhodla nepodporiť, pričom ministerstvo nezdôvodnilo, prečo neprihliadalo na názor odbornej komisie. V dodatkoch k výzve 2024, ktoré pripravilo ministerstvo kultúry v júli 2024 a ktoré teda podpísala pani ministerka, sa pritom píše, že o konečnom rozhodnutí o podporení alebo nepodporení žiadostí komisia rozhoduje hlasovaním. Na protest proti porušeniu ustanovenia, lebo pani ministerka porušila toto ustanovenie, ktoré sama podpísala, a proti svojvoľnému nakladaniu s verejnými financiami odstúpili členovia a členky dvoch odborných komisií tohto dotačného programu. No týmito krokmi ministerstvo kultúry spôsobilo, že projekty obnovy, ktoré sú v kritickom stave, stále stoja a pamiatky na Slovensku chátrajú. A chaos a očividný klientelizmus zo strany pani ministerky nielen spomaľuje obnovu pamiatok, ale zároveň ohrozuje ich ďalšiu existenciu, hoci túto tému pani ministerka deklaruje ako prioritu svojho rezortu.
A to ešte stále nie je všetko, pretože vďaka pani ministerke dokonca zaviali nad slovenskými pamiatkami čierne vlajky, a nie je to iba metafora. Naozaj sa to deje. Na kolabovanie programu Obnovme si svoj dom, neodborné a neskoré prideľovanie financií z dotačného programu, reagovali správcovia časti ohrozených pamiatok protestným vyvesením čiernych vlajok alebo symbolickým vypnutím osvetlenia pamiatky. Chceli tak upozorniť na skutočnosť, že aj tá minimálna finančná podpora na obnovu pamiatok zo strany štátu skolabovala. Do tohto protestu sa zapojili desiatky pamiatok po celom Slovensku. Ochrana pamiatok je prioritou ministerstva kultúry a pamiatkari sú z vášho vedenia rezortu zhrození a dávajú to najavo, pani ministerka. Nevadí vám to?!
A ešte stále to nie je v oblasti ochrany pamiatok všetko, pretože výboru pre kultúru a médiá boli nedávno oficiálne oznámené rozsiahle prepúšťanie odborných zamestnancov Pamiatkového úradu a niektorých krajských pamiatkových úradov, ktoré nadobudne účinnosť 31. októbra. Výpovedná lehota uplynie 31. decembra, čo znamená, že dotknutý zamestnanci budú oficiálne prepustení do konca roka. Celkovo má byť zrušených 33 pracovných miest, čo predstavuje 10 % z celkového počtu zamestnancov úradu.
Čuduj sa svete, najväčšie škrty zasiahnu odbor ochrany pamiatkového fondu, kde z 12 zamestnancov zostane len päť a odbor bude zároveň zrušený ako samostatná organizačná jednotka. Ja to ešte raz poviem veľmi jednoducho. Konsolidácia na Pamiatkovom úrade znamená, že sa zruší odbor, ktorý je zmyslom existencie pamiatkového úradu. Pritom Pamiatkový úrad rovnako ako krajské pamiatkové úrady je už niekoľko rokov hlboko personálne poddimenzovaný.
Ja iba pre porovnanie uvediem, že napríklad v Českej republike, ktorá má povedzme dvojnásobný počet pamiatok, sa stará o tieto pamiatky desaťnásobne početnejšia pamiatkarská obec. Toto avizované prepúšťanie odborných zamestnancov je neprimerané, je ďaleko nad rámec avizovanej vládnej konsolidácie. Pracovné miesta v oblasti ochrany pamiatok sú v štátnej správe nezameniteľné, čo prakticky znamená, že tí prepustení odborníci nemajú alternatívu uplatnenia, pretože Pamiatkový úrad je jediný, ktorý vykonáva tieto funkcie.
Navyše tento krok ohrozuje schopnosť Pamiatkového úradu plniť si svoje zákonné povinnosti a vedeckovýskumnú činnosť, čo podkopáva jeho poslanie ako dôležitej verejnej inštitúcie. Vo všeobecnosti to však pôsobí tak, že pani ministerka si preložila slovo konsolidácia ako výhovorku na prepustenie odborných kapacít alebo akýchkoľvek nepohodlných ľudí.
Na základe neoficiálnych informácií, ktoré prenikli z ministerstva kultúry, sa, samozrejme, nazdávame, že rušenie odboru pamiat... odboru ochrany pamiatkového fondu je len prvým krokom k pripravovanej redukcii pamiatkového fondu, pamiatkových zón a území. Tento zámer uvažuje o redukovaní pamiatkového fondu na Slovensku o 80 %, čo by v praxi znamenalo zrušenie ochrany vyše 8-tisíc z aktuálnych niečo viac ako 10-tisíc chránených kultúrnych pamiatok. Dôsledky takéhoto zásahu do integrity slovenského kultúrneho dedičstva by boli nepredstaviteľné a nezvratné. Takže keď teda zhrnieme ročný výkon pani ministerky v oblasti pamiatkovej starostlivosti, ktorý, ktorú teda deklaruje ako svoju prioritu, ministerka, ktorá sa bije do pŕs za tradičnú slovenskú kultúru a kultúrne dedičstvo, znížila sumy alokované na obnovu pamiatok, znefunkčnila hlavnú schému na podporu ochrany pamiatok, spôsobila, že pamiatky chátrajú oveľa viac ako predtým, a pod zámienkou konsolidácie sa chystá zlikvidovať jedinú štátnu inštitúciu, ktorá sa ochranou pamiatok zaoberá, a väčšinu pamiatok zrušiť. „Good job!“ by povedali asi naši americki kolegovia. Ale istý americký biznisman a prezident by asi skôr povedal, že You are fired! („Si prepustený,“ pozn. red.) No kým sa teda ale nám na Slovensku rozpadávajú vďaka pani ministerke kultúrne pamiatky, kultúrne inštitúcie a kultúrne politiky, ona sa venuje, samozrejme, dôležitejším veciam. Zrejme odkedy sa zúčastnila narodeninovej oslavy svojho generálneho tajomníka v Budmerickom kaštieli, tak tento jej nejak tak osobitne prirástol k srdcu. A kaštieľ, o ktorý sa roky starala obec Budmerice, ktorý bol prístupný pre verejnosť a v relatívne dobrom stave oproti mnohým iným kultúrnym pamiatkam, pani ministerka vyhlásila za poškodený a odňala zo správy obce. Ešte koncom júla ukončila zmluvu o spolupráci s Obecnými službami Budmerice. Ministerstvo tvrdilo vtedy, že dôvodom bolo to, že sociálny podnik obce, ktorý sa o kaštieľ staral, neuviedol kaštieľ pri odovzdaní do pôvodného stavu, čo samospráva, samozrejme, popiera. Medzitým sme videli videá z tzv. inšpekcie kaštieľa, kde pani ministerka skúmavo hľadí do bazénovej šachty alebo pohoršene ukazuje na drobné poškodenia omietky po závesných systémoch. No očividne je kaštieľ nenávratne poškodený a treba ho zavrieť pre verejnosť.
Ten pravý zámer je dnes úplne jasný z následných krokov ministerky, ktorá následne po tom, ako prehlásila kaštieľ kvôli nejakým drobným poškodeniam za, za poškodený, tak prenajala ho jednoosobovej firme KRINO stav z Cífera, ktorá v tejto oblasti nemá absolútne žiadne skúsenosti, a navyše bola len nedávno zaregistrovaná na verejné zákazky. Táto firma s veľmi obmedzenými finančnými výsledkami za uplynulé roky a bez, teda bez predošlých verejných zákaziek, teraz dostala najväčší kontrakt vo svojej histórii, správu významnej kultúrnej pamiatky, pritom nie je známe, na základe čoho ministerstvo túto firmu vybralo ani či prebehlo riadne výberové konanie. Ministerka takto ukončila spoluprácu s Obecnými službami Budmerice, ktoré mali kaštieľ dlhodobo v správe, úplne účelovo, len preto, aby ministerstvo kultúry malo zámienku na zadanie pochybnej zákazky niekomu inému. Tento krok, samozrejme, vyvoláva vážne obavy z netransparentnosti a účelovosti pri nakladaní s verejným majetkom. Podpis zmluvy so spoločnosťou bez dostatočnej kvalifikácie a skúseností, ktorá navyše za tie služby účtuje viac než jej predchodca, obec Budmerice, vyvoláva otázky, čo bolo skutočným dôvodom tohto kroku. Samospráva Budmeríc tvrdí, že ide o snahu pomsty a šikanovania zo strany ministerstva, a zároveň varuje, že tieto rozhodnutia poškodzujú záujmy verejnosti a ohrozujú budúcnosť významného kultúrneho dedičstva.
Rozoberám to podrobne práve preto, že je to vo veľmi výraznom kontraste k tomu, ako ministerstvo kultúry pristupuje k tým všetkým ostatným pamiatkam, o čom sa tu celkom dlho pred chvíľou rozprávala. A je tento prípad aj ďalším dôkazom toho, že vedenie ministerstva kultúry pod pani Šimkovičovou je na míle vzdialené od transparentnosti a odbornosti. Môžeme, samozrejme, len hádať, čo sa bude diať v nateraz stále zavretom kaštieli o rok alebo o dva, koľko narodeninových osláv osôb blízkych vládnej koalícii či iných skvelých kultúrnych podujatí sa tam uskutoční.
Ale, viete, tá neprimerane veľká pozornosť, ktorú ministerstvo kultúry venuje práve tomuto kaštieľu na úkor všetkých ostatných pamiatok, len ukazuje na to, že manažérske zlyhania v iných oblastiach vyplývajú aj z neschopnosti pani ministersky prioritizovať jednotlivé agendy.
Ono sa to prejavuje aj v mnohých iných veciach, a konkrétne napríklad vo vzťahu pani ministerky k Národnej rade Slovenskej republiky, ktorej sa má ako ministerka zodpovedať. Asi si všetci spomínate na deň, kedy mala pani ministerka predkladať vcelku dôležitý zákon, ale nikto ju nevedel nájsť, až sa nakoniec našla teda v Chorvátsku. Ale podobný prístup má aj k zasadaniam vlastného gestorského výboru. Od začiatku svojho mandátu vo výraznej miere ignoruje zasadania výboru pre kultúru a médiá. Z ôsmich zasadaní, na ktoré bola pozvaná, sa zúčastnila len troch, a pre úplnosť treba uviesť, že aj na týchto zasadaniach za ňu na všetky otázky poslancov odpovedali prísediaci úradníci ministerstva kultúry a štátny tajomník. Na ďalších dvoch zasadaniach, na ktorých mala prezentovať zásadné návrhy vlastných zákonov, ju bez udania dôvodu zastupoval štátny tajomník Bernaťák, pričom výbor nebol požiadaný o súhlas podľa § 53 zákona o rokovacom poriadku. Ministerka sa bez udania akéhokoľvek dôvodu nezúčastnila štyroch zasadaní výboru pre kultúru a médiá, na ktoré si ju poslanci priamo predvolali, pretože od nej chceli vysvetlenie k aktuálnym krokom a dianiu v rezorte kultúry.
Viete, my tu máme nejaký rokovací poriadok a podľa teda § 53 tohto zákona majú výbory právo pozývať na svoje schôdze členov vlády a vyžadovať od nich vysvetlenia, správy a potrebné podklady. Členovia vlády sú povinní prísť na schôdzu výboru, podať požadované vysvetlenie a správy a predložiť podklady, preto takéto konanie ministerky považujeme za závažné porušovanie zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a za hrubé pohŕdanie vlastne týmto zákonodarným orgánom a jeho kontrolnou funkciou voči členom vlády.
A ja na základe informácie od pracovníkov Národnej rady a nejakej historickej pamäte tejto inštitúcie si dovoľujem tvrdiť, že podobné správanie ministra slovenskej vlády si tento najvyšší zákonodarný orgán naozaj nepamätá. My sme spolu s kolegom Dubécim otvoreným listom požiadali pána premiéra o zabezpečenie toho, aby si pani ministerka plnila povinnosti, ktoré jej zo zákona vyplývajú. To sa očividne neudialo a pani ministerka sa naďalej zasadaní výboru nezúčastňuje. V kontexte tejto schôdze je to len ďalší dôvod podporujúci jej odvolanie.
Tým sa dostávam k druhej skupine dôvodov, ktoré každý jeden z nich je dostatočný ako podklad na odvolanie. A táto druhá skupina sa týka najmä personálnej politiky, ktorá by sa dala zhrnúť do takého názvu čistky a pomsta. Bezprostredným dôvodom, pre ktorý sme vlastne podali pôvodnú žiadosť o zvolanie mimoriadnej schôdze na odvolanie pani ministerky kultúry, bol spôsob, akým pani ministerka odvolala riaditeľa a riaditeľku Slovenského národného divadla a Slovenskej národnej galérie. 6. augusta bol ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou zo svojej funkcie odvolaný generálny riaditeľ SND Matej Drlička. To odvolanie prišlo v strede divadelných prázdnin a prišlo po rekordne úspešnej 104. divadelnej sezóne SND, keď sa divadlo tešilo mimoriadnej diváckej priazni a bolo finančne zastabilizované. Odvolanie bolo doručené bez udania dôvodu priamo do domácnosti riaditeľa Drličku a viac ako 12 hodín ministerstvo kultúry neuviedlo vôbec žiadne dôvody. Neskôr pani ministerka Drličku obvinila z politického aktivizmu a niekoľkých veľmi diskutabilných pochybení.
Len deň po tom odvolala ministerka z postu šéfky Slovenskej národnej galérie Alexandru Kusú, ktorá viedla galériu od roku 2010 a úspešne dokončila náročnú rekonštrukciu. Riaditeľka bola opäť odvolaná bez jasného vysvetlenia, hoci ministerstvo ako dôvod uviedlo neakceptovateľný postup pri rekonštrukcii budovy, ničím nepodložilo toto tvrdenie dodnes.
Hoci minister či ministerka, samozrejme, môžu odvolávať riaditeľov erbových inštitúcií a v zásade to môžu urobiť prakticky bez udania dôvodu, ale to ešte neznamená, že je to aj múdre robiť. Aj v minulosti si ministri dávali záležať na zdôvodňovaní takýchto závažných personálnych krokov, pretože, samozrejme, predvídali prudkú reakciu a odpor kultúrnej obce a verejnosti. Pani ministerka Šimkovičová sa s relevantnými dôvodmi naozaj neunúvala. Problém však nie je iba v tom, že ide o eklatantný príklad spupných mocenských praktík, ktoré sa v rezorte kultúry naozaj rozmáhajú, ale takýmto konaním veľmi zásadne ohrozila samotný chod divadla a galérie. Slovenské národné divadlo po odvolaní riaditeľa Drličku takmer štyri týždne neriadil nikto. Odstúpil aj ekonomický riaditeľ a nikto nebol poverený riadením. Následne, a teda čo sa týka SNG, tam bol riadením poverený človek bez akejkoľvek kvalifikácie, ktorý nerozumie ani základnej misii tejto inštitúcie, a ako nám na poslaneckom prieskume povedal, on by namiesto tých výstav radšej galériu komerčne prenajímal, lebo to vlastne prinesie viac zisku. Tento pán Bittner odišiel z galérie síce po siedmich týždňoch, ale nie ako by ste čakali do zabudnutia, kam patrí, ale do Slovenského národného múzea, kde pani ministerka opäť medzičasom odvolala riaditeľa, tentokrát úplne bez udania dôvodu, pretože medzičasom si tuto Národná rada schválila zákon, ktorý jej to umožnil. Nahradil ho ešte menej kompetentný audítor, pán Timko, s ktorým tento pán Bittner podnikal vo firme Gastrometal.
Naše nedávne poslanecké prieskumy v týchto dvoch inštitúciách odhalili pochmúrnu atmosféru, nezhody medzi vedením a zamestnancami a osobitne v prípade Slovenskej národnej galérie úplne absentujúce schopnosti dosadených riaditeľov, čo i len pochopiť samotný zmysel existencie tejto inštitúcie.
Viete, ja si všeličo pamätám v kultúre. Už celkom dlho to sledujem, čo sa v kultúre deje, ale ja si naozaj nepamätám, že by takúto situáciu, že by minister bez udania dôvodu odvolal významného riaditeľa veľkej kultúrnej inštitúcie a nemal nikoho na jeho miesto. To nemá obdobu! Ja tomu ani nerozumiem, ako sa niečo také môže stať. A ak by sme to kvalifikovali iba ako manažérske zlyhanie, a nie rovno sabotáž voči týmto inštitúciám, malo by to byť samo osebe dostatočným dôvodom na okamžité odvolanie ministerky, a čudujem sa, že napríklad pán premiér to takto nevidí, pretože tá slepá pomsta a ničenie všetkého musí mať nejaké hranice aj v rezorte kultúry, aj keď to možno pre pána premiéra nie je až taký podstatný rezort, pretože, viete, Slovenské národné divadlo, to nie je nejaké lokálne divadlo s pár zamestnancami, ale je to inštitúcia, ktorá má takmer tisíc zamestnancov, ktorá za iných okolností by bola v Klube 500. A fakt, že bola táto inštitúcia takmer štyri týždne bez riaditeľa, sa naozaj výrazne podpísal na jej súčasnom stave, čo som my videli na tom poslaneckom prieskume, a že tá súčasná riaditeľka, čokoľvek si o nej myslíme, to má naozaj ťažké práve kvôli tým štyrom týždňom, kedy to divadlo bolo bez vedenia.
Navyše v tomto prechodnom období sa pani ministerka sama a úplne v rozpore so zákonom vyhlásila za zastupujúcu štatutárku, čo je naozaj konanie, ktoré nemá oporu vo vôbec žiadnom zákone tejto krajiny, a verejní činitelia, samozrejme, môžu robiť len to, čo im zákon dovoľuje. Je to v rozpore so zákonom o výkone funkcie vo verejnom záujme a tiež to zakladá veľmi hrubý konflikt záujmov, pretože ministerka kontroluje sama seba ako štatutárku SND.
Už sme spomínali, že toto svojvoľné konanie pani ministerky, ktorá má očividne pocit, že je nad zákonom, je celkom časté, ale ak je pravda, že podpísala výplaty v SND za viac ako milión eur, tak je to naozaj závažné porušenie zákona. V tejto súvislosti sme, ako som už spomínala, podali podnety na Národný kontrolný úrad a aj Generálnu prokuratúru, a teda podľa najnovších informácií Generálna prokuratúra už aj začala vec prešetrovať. Pýtate sa, teda prečo treba Martinu Šimkovičovú odvolať ešte stále? Už pri minulom odvolávaní sme spomínali prípad, to bol jeden z prvých krokov pani ministerky personálny, kedy netransparentne rozhodla o odvolaní riaditeľky Bibiany, pričom aj samotní predstavitelia ministerstva priznali, že vymenovanie novej riaditeľky je politická nominácia. Nová riaditeľka Bibiany nemá, samozrejme, žiadnu relevantnú skúsenosť z vedenia kultúrnych inštitúcií. Pani Flach predtým pôsobila v ekonomickej oblasti a podobne ako pani ministerka býva v Kittsee a v minulosti sa teda starala o dcéru pani ministerky.
Medzičasom však medzi týmito dvomi odvolávaniami ministerstvo kultúry ale muselo vypísať výberové konanie na jej miesto, keďže ona bola len dočasne poverená. A v tomto výberovom konaní, samozrejme, okamžite neváhalo využiť možnosť neverejného vypočutia pri hľadaní novej riaditeľky, čo je opäť vec, ktorú si toto plénum nedávno schválilo v novom zákone, a môžte hádať, kto tento neverejný konkurz vyhral. Áno, uhádli ste, bola to pani Flach, ktorá bola údajne jediná účastníčka, ktorá sa na výberové konanie dostavila. Opäť, o prihlásených účastníkoch, zložení výberovej komisie, víťaznej koncepcii riadenia inštitúcie či akejkoľvek inej skutočnosti z tohto výberového konania nevieme nič, pretože ministerstvo kultúry nám tieto dáta aj po infožiadosti opäť odmietlo zverejniť. Činnosť pani Flach v Bibiane je pritom od marca sprevádzaná konfliktami s odborníkmi, neuskutočnenými projektmi a výpoveďami zamestnancov.
No tu vidíme celú históriu toho, ako pani ministerka dosadzuje do funkcií svojich známych a odvoláva kvalitných a renomovaných odborníkov, no a to nie je všetko, pretože okrem toho masívne prepúšťa desiatky odborníkov z ministerstva kultúry, a ten spôsob a rozsah je, samozrejme, ďalšia veľká kapitola a ďalší veľký dôvod na odvolanie pani ministerky.
V auguste ste ministerstvo kultúry zrušilo svoju analytickú jednotku, ktorá sa volala Inštitút kultúrnej politiky a prepustilo viac ako 30 vysokoodborných pracovníkov bez akéhokoľvek relevantného dôvodu. Napriek tomu, že tento inštitút poskytoval analytické služby a podporoval rozhodovací proces na ministerstve, pán generálny tajomník služobného úradu Machala uviedol, že ich nepotrebuje, lebo rezort plánuje robiť analýzy inak. Ako inak, nepovedal.
Inštitút kultúrnej politiky bol pritom modernou analytickou jednotkou, ktorá zabezpečovala nezávislý analytický servis a hrala kľúčovú úlohu pri rozpočtových rokovaniach a strategických projektoch. Je úplne jasné, že toto rozhodnutie vedie k spomaleniu bežnej agendy rezortu a návratu k zastaralým metódam práce bez využívania moderných databáz. Ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej a Lukáša Machalu totiž zjavne nepotrebuje ani dáta, ani odborníkov, a hoci ako oficiálny dôvod udáva konsolidáciu, skutočným dôvodom, ktorým sa vedenie ministerstva vo vnútri ani netají, bola iná politická príslušnosť vyhodených zamestnancov a iné názory.
Opäť. Ak by sme mali vo wikipédii heslo politické čistky, tak personálna politika ministerstva kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej by tam mohla byť uvedená ako žiarivý príklad zo súčasnosti.
Pani ministerka totiž čelí veľmi vážnej kritike zo všetkých strán za neefektívne riadenie a neetické správanie na ministerstve, ktoré vedie. Aj odborové zväzy už upozornili, že od začiatku roka 2024, za desať mesiacov, zaviedla osem organizačných zmien, z ktorých väčšina nemala žiadne opodstatnenie. Pod jej vedením sa situácia na ministerstve dramaticky zhoršila. Objavili sa správy o šikane a o vážnych problémoch v medziľudských vzťahoch. Pani Šimkovičová ignoruje sťažnosti zamestnancov a namiesto riešenia problémov prepúšťa tých, ktorí sa odvážili upozorniť na šikanu či nekompetentné riadenie. Tento autokratický prístup vedie k nárastu napätia a destabilizácii celého pracovného prostredia Ministerstva kultúry.
Zamestnanci dokonca tvrdia, že tí, ktorí nesúhlasia s krokmi vedenia, sú označovaní za protislovenské živly, voči ktorým sa zakročí. Práve tejto skupiny zamestnancov sa majú týkať aj ďalšie výpovede začiatkom budúceho roka. Aby ste mali predstavu, že v akom rozsahu sa to prepúšťanie deje, tak od októbra ’23 do septembra ’24, za necelý rok, bolo podľa medializovaných správ prepustených z ministerstva kultúry dokopy 85 zamestnancov. To je až 40 % zamestnancov oproti stavu spred októbra 2023. Ide o takmer o 400 % vyššiu fluktuáciu, aká v organizácii prirodzene býva, čo vedie, samozrejme, k strate inštitucionálnej pamäte, k ohrozeniu výkonu štátnej služby a, pochopiteľne, je v priamom rozpore s nejakými princípmi efektívneho riadenia podľa zákona o štátnej službe. Navyše keď si urobíme nejaký kvalifikovaný odhad, tak, lebo realitu nevieme, keďže zase ministerstvo neodpovedá, ale podľa kvalifikovaného odhadu, to znamená, že ministerstvo kultúry minulo od októbra 2023 na odstupnom asi 0,5 mil. eur pre prepustených zamestnancov.
Autoritársky prístup a nehorázna personálna politika pani Šimkovičovej má naozaj devastujúci vplyv na celý rezort. A ohrozuje nielen jeho stabilitu, ale aj schopnosť ministerstva plniť si základné úlohy, a to najmä v oblasti tvorby a realizácie kultúrnej politiky. A, samozrejme, je ďalším z nekonečného zoznamu dôvodov na jej odvolanie.
Tretia oblasť dôvodov, by sa dala stručne zhrnúť tým, že sa týka výrokov pani ministerky, týka sa vyhrážok kultúrnej obci a nepravdivých tvrdení vo verejnom priestore. Ako som už spomínala, jedným z dôvodov, prečo pani ministerka Šimkovičová nikdy do tejto funkcie nemala byť vymenovaná, je práve jej minulosť v konšpiračných médiách. Neprejde ani deň hádam, kedy sa na internete nezjaví nejaký bizarný, nehorázny či základy vedeckého poznania spochybňujúci výrok z jej internetových vysielaní s pánom poslancom Kotlárom či ďalšími hviezdami tejto konšpiračnej scény.
Len v prípade pani ministerky to nie je len minulosť, ktorá ju dobieha, pretože pri jej zriedkavých výstupoch v štandardných médiách, kde vždy vystupuje bez oponenta a s vopred pripravenými otázkami, ju stačí len trocha dlhšie nechať hovoriť a máme dosť dôvodov na jej odvolanie.
Výroky o ohrozenej bielej rase, o tom, že LGBTI ľudia nemôžu mať deti, o tom, že queer ľudia sú homofóbni voči nej a ostatným heterosexuálom a podobné myšlienkové konštrukcie sú ako vystrihnuté z 30. rokov nášho storočia. Tieto výroky majú, bohužiaľ, častokrát v pravom slova zmysle neonacistický charakter a pani ministerku naozaj nijako neospravedlňuje, že o tejto analógii nevie a hovorí iba to, čo má v hlave.
Pani ministerka, vy si určite pamätáte, že vás vyhodili z televízie Markíza práve pre takéto xenofóbne výroky. Prečo si myslíte, že podobné a ešte oveľa horšie by nemali byť dôvodom na vaše odvolanie z pozície ministerky?
Asi preto, že táto vláda má, bohužiaľ, oveľa menšiu starosť o svoju reputáciu ako renomovaná televízia a ide jej len o jedno, ochraňovať seba a svojich ľudí. Slovensko a jeho reputácia je im očividne ukradnutá.
Možno práve preto sa môže pán Machala vyhrážať všetkým svojim kritikom súdnymi procesmi, vyhodením z kultúrnych inštitúcií či výpoveďami a nik mu na to nič nepovie. Ak však má niekto výroky a myslenie podobné nacistom, nemôže sa čudovať, že ho označujú za neonacistu. A ak má také výroky ministerka kultúry krajiny EÚ, ktorá má navyše v portfóliu ochranu menšín a kultúrnej diverzity, je to explicitný dôvod na jej odvolanie a odoslanie do zabudnutia. O to závažnejšie pôsobí fakt, že ministerka podala trestné oznámenie na spisovateľa Michala Hvoreckého a vyhráža sa trestným stíhaním aj ďalším svojim kritikom.
No a týmto sa dostávame k poslednej veľkej skupine dôvodov na odvolanie, je to vlastne jeden dôvod, je to pomerne bizarný dôvod, uznávam, a nie veľmi častý, pretože jeho podstatou vlastne je, že za takmer všetko, čo tu bolo teraz, doteraz povedané, môže niekto iný, a nie pani ministerka.
A ten dôvod sa volá Lukáš Machala. Je totiž všeobecne známe, že väčšina zhubných krokov a rozvratných činností, ktoré sa v rezorte kultúry dejú, pochádza práve z hlavy generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry.
A ja uznávam, že asi nie je úplným štandardom odvolávať ministra alebo ministerku za to, že v skutočnosti ministerstvo riadi a určuje jeho smerovanie niekto iný, ale, viete, pán Machala, je nikým nevoleným štátnym úradníkom a jeho skutočnou zodpovednosťou je administratívny a technický chod úradu ministerstva, ale on sa namiesto toho politicky vyjadruje na tlačových konferenciách, chodí do televíznych politických relácií (na rečnícky pult priniesli pohár vody), ďakujem, nakrúca videá, v ktorých prezentuje politické postoje a vyhráža sa kultúrnym pracovníkom, umelcom a kultúre ako takej.
A opäť, ja si ani v súčasnosti, ani v minulosti nepamätám čo i len jeden príklad toho, že by si nejaký štátny úradník z akéhokoľvek ministerstva dovolil takto vystupovať. Jednak tým hrubo porušuje zákon o štátnej službe, ktorý mu ukladá zachovávať princíp politickej neutrality a nevyjadrovať sa k politickým otázkam, a jednak je to urážka voči pani ministerke, je to urážka voči strane, ktorá pani ministerku nominovala, a podľa mňa je to aj urážka voči celej vládnej koalícii.
Vám nevadí, kolegovia z koalície, že vám tu pobieha nejaký človek, ktorý nenesie žiadnu politickú zodpovednosť a vyjadruje sa za vás?! Nevadí vám, že nejaký úradník, ktorý je hnaný osobnou pomstou a nenávisťou v skutočnosti vytvára obraz o vás a vám škodí? Pretože ak ho tam nechcete... alebo ak ho tam chcete, spravte z neho ministra a bude to také korektnejšie, alebo aspoň štátneho tajomníka a bude môcť mať všetky tieto politické vyjadrenia. Ale ak ho tam nechcete, odvolajte ministerku, ktorá toto dopustila, a dajte na jej miesto svojprávneho človeka, ktorý bude niesť politickú zodpovednosť, pretože toto, čo sa deje, naozaj nemá obdobu a podľa mňa to vyhovuje ani vám.
Pani ministerka totiž nerobí hanbu len doma, ale robí ju aj v zahraničí. O jej pracovnej ceste do Abú Dhabí sme tu rozsiahlo pojednali pri minulom odvolávaní, ale medzitým sa vybrala napríklad do Spojených štátov amerických. A cieľ a program jej 11-dňovej cesty bol síce dlho utajený a podrobnosti sme sa dozvedeli až z následnej žiadosti o poskytnutie povinných informácií, ale to, čo sme sa tam dozvedeli, bolo, že cieľom cesty 11-dňovej do Ameriky bolo odovzdanie sumy 10-tisíc eur Národnému českému a slovenskému múzeu a knižnici v Cedar Rapids. A tak aj vyzeral celý program. Pani ministerka v ňom reálne nemala žiadne stretnutia s relevantnými partnermi v USA, strávila dva dni v New Yorku a tri dni na Floride bez akéhokoľvek dôvodu, z ostatného kultúrneho a turistického programu neexistujú žiadne výstupy pre Slovenskú republiku.
Na spoločnú akciu prezidentov Slovenskej a Českej republiky nebola pozvaná, pretože si to neželal český prezident, ktorý s ňou nechcel byť na jednej fotografii. V realite štát minul takmer 50-tisíc eur na cestovné a ubytovanie ministerky a jej delegácie, aby táto mohla odovzdať 10-tisíc eur na akvizíciu kníh reverenda Matúša Jankolu. Naozaj skvelé využívanie verejných zdrojov a draho plateného času ministerky slovenskej vlády. Keby poslala bankovým prevodom 60-tisíc eur spomínanému múzeu, tie náklady pre štát by boli rovnaké a múzeum by malo viac peňazí.
Vzhľadom k tomu, že pani ministerka sa v najbližších dňoch chystá do Číny, môžeme sa zrejme tešiť na ďalšie podobné príhody. A je možné, že vláda jej tieto cesty schvaľuje aj preto, že keď je v zahraničí, nemôže škodiť doma, ale myslím, že jej odvolanie by tento problém vyriešilo efektívnejšie.
Nuž teda takto je to, vážené kolegyne a kolegovia. Ja tu už rozprávam 56 minút a to som stále iba pri dôvodoch, ktoré vznikli za posledné mesiace od toho posledného odvolávania pani ministerky. A keby sme mali túto rozpravu budúci týždeň, určite by ešte pribudli nejaké ďalšie.
Skúste si úplne úprimne každý sám za seba urobiť teraz také mentálne cvičenie a zamyslieť sa nad tým, čo je dnes 28. 10. 2024 v rezorte kultúry lepšie ako pred rokom, ktorá inštitúcia funguje lepšie, ktoré politiky sú kvalitnejšie, ktorí ľudia majú lepšie podmienky na prácu v kultúre, ktorí diváci sú spokojnejší. Ja som si urobila toto cvičenie a priviedlo ma naozaj do zúfalého stavu mysle. Ak si ho urobíte poctivo, zistíte, že úplne všetko, čoho sa pani ministerka a pán Machala čo i len dotkli, je dnes v horšom stave, ako pred nástupom tejto vlády. A to sa pohybujeme iba v rovine faktov, to ešte nie sme pri tých pocitoch.
No, toto cvičenie si asi v rezorte kultúry urobili viacerí, pretože všetky tieto a mnohé iné dôvody viedli k tomu, že po necelom roku od nástupu novej vlády došlo k niečomu, čo sa v slovenskej kultúre ešte nestalo. Kultúrna obec 5. septembra 2024 ohlásila štrajkovú pohotovosť a vznik hnutia Kultúrny štrajk. Ľudia, ktorí pracujú v kultúre, sú podľa vlastných slov znepokojení najmä tým, že vedenie ministerstva sa obracia proti ľuďom pracujúcim v kultúre namiesto toho, aby ich reprezentovalo, že fungujúce zákony nahradil chaos, ktorý paralyzuje kultúru na Slovensku, a že ľudia v kultúre čelia konštantnej finančnej neistote, ktorá sa stále zhoršuje. Títo ľudia žiadajú preto odborné a kompetentné riadenie rezortu kultúry, žiadajú zastavenie účelových a deštruktívnych zmien v rezorte, žiadajú okamžité zastavenie ideologickej cenzúry, žiadajú okamžitú finančnú stabilizáciu sektora a lepšie ohodnotenie ľudí, ktorí v kultúre pracujú. No za vyše mesiac, odkedy tento kultúrny štrajk vznikol, sa k nemu pridalo takmer 4-tisíc ľudí pôsobiacich vo vyše 400 zriaďovaných i nezriaďovaných organizáciách po celom Slovensku. Treba podľa vás ešte nejaký ďalší dôvod na odvolanie ministerky? Si myslím, že ani nie, pretože tie dôvody sú tak jasné, že ich vidia takmer všetci na Slovensku.
Už pri minulom odvolávaní bola k dispozícii petícia občanov s takmer 200-tisíc podpismi, v ktorej žiadali odvolanie pani ministerky, a bolo to necelé tri mesiace po jej vymenovaní, čo je celkom rekord, a dnes máme k dispozícii ďalšiu, ktorá je k dnešnému dňu približne rovnako úspešná. Darmo sa pani ministerka vyhráža signatárom, darmo na nich podáva trestné oznámenia, darmo polícia šikanuje iniciátorov a bezdôvodne si ich predvoláva. Ľudia to vidia, vidíte to aj vy, kolegovia z koalície, pretože vy dobre viete, že činnosť žiadneho iného ministra nevyhnala do ulíc toľko ľudí, ako sa do podarilo ministerke kultúry. Desiatky tisíc ľudí protestovali už v máji a v auguste vyšli do ulíc ďalšie desaťtisíce. A ja vám prezradím také tajomstvo, medzi tými ľuďmi v tých uliciach boli aj vaši voliči, voliči koalície. Ja si myslím, že je čas priznať si to, že ministerka kultúry škodí aj vám.
Za ten uplynulý rok, lebo teraz je to asi tak presne rok, čo tu sedíme, sme o kultúre v parlamente diskutovali až nebývalo veľa. Nebola to ale, bohužiaľ, debata o tom, akú má táto vláda a jej ministerka víziu pre kultúru, nebola to ani debata o tom, čo kultúra pre Slovensko znamená a ako by mohla zlepšiť životy ľudí, ktorí tu žijú. Bola to, bohužiaľ, radosť iná, pretože väčšinu času išlo o novely zákonov, ktorými sa rozbíjali a ničili kultúrne inštitúcie a fungujúce kultúrne politiky na Slovensku.
A viackrát počas tej rozpravy bolo úplne jasné, že aj kolegovia z koalície, a dokonca aj zo samotnej Slovenskej národnej strany nesúhlasia s krokmi ministerky kultúry, že ich uráža jej neprofesionalita a arogancia a že jej návrhy a kroky považujú za likvidačné pre kultúru. Bohužiaľ, nakoniec vždy za tieto návrhy hlasovali. Ako mi smutne povedal jeden koaličný poslanec, taký je život v koalícii. No, ja som ešte nebola nikdy súčasťou vládnej koalície, ale dovolím si tvrdiť, že život v koalícii nemusí nutne znamenať bezmocnosť a sebadeštrukciu.
Konanie Martiny Šimkovičovej dnes škodí kultúre, škodí Slovensku, ale škodí najmä vládnej koalícii. A preto by som chcela vyzvať kolegov z koaličných strán, ja viem, že pre mnohých z vás nie je kultúra iba zákusok po nedeľnom obede, ale že ju máte radi a že jej chcete pomôcť. Hlasujte za odvolanie Martiny Šimkovičovej a zasaďte sa za to, aby kultúru riadila nejaká kompetentná osoba z vašich radov, za ktorú sa nebudeme musieť všetci hanbiť. Hľadajte možnosti, ako kultúru zbaviť tohto zmaru a ničenia, ktorého sme svedkami za posledný rok. Alebo sa budete všetci len prizerať, ako sa slovenská kultúra potápa ako Titanic za zvukov novej slovenskej hymny, ktorú vám clivo preludujú pani Šimkovičová s pánom Machalom? Umelci a pracovníci kultúry, ale aj jej diváci sú aj vašimi voličmi, sú voličmi SMER-u, HLAS-u aj SNS. A mnohí z nich nechcú, aby sa to, čo roky budovali, potopilo vďaka dvom ľuďom, ktorí sa náhodne ocitli niekde, kde nepatria. Zastaňte sa všetkých tých, ktorí majú radi kultúru, a zastaňte sa kultúrneho Slovenska. História si to určite zapamätá viac ako pani ministerku.
A aby sme vám to trocha uľahčili, ako už pán predsedajúci povedal, v súlade s § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku sme podali návrh, aby sa o návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery členke vlády Martine Šimkovičovej hlasovalo tajne.
Prajem všetkým kolegom šťastnú ruku pri hlasovaní.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený predsedajúci, dovoľte mi predniesť informáciu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martine Šimkovičovej, poverenej riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, tlač 387.
Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, poverený výkonom právomocí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, svojím rozhodnutím č. 412 zo 16. augusta 2024 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martine Šimkovičovej, poverenej riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, tlač 387, na prerokovanie výboru pre kultúru a médiá do určeného termínu konania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, poverený výkonom právomocí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, zároveň určil, aby výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor pripravil na schôdzu Národnej rady správu o výsledkoch prerokovania uvedeného návrhu.
K návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martiny Šimkovičovej, poverenej riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, tlač 387, bola zvolaná 15. schôdza výboru pre kultúru a médiá na 20. augusta 2024.
Výbor pre kultúru a médiá o návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ctená snemovňa, takže prečítam stanovisko vlády Slovenskej republiky k odvolávaniu pani ministerky Martiny Šimkovičovej. Potom, samozrejme, aj budem reagovať na ten hodinový ešte doplňujúci návrh, ktorý ste teda rozsiahle prečítali.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martiny Šimkovičovej, poverenej riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, považuje vláda Slovenskej republiky za neopodstatnený vo všetkých jeho častiach.
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová postupuje vo všetkých svojich krokoch v súlade s programovým vyhlásením vlády na obdobie rokov 2023 – 2027, konkrétne v oblasti Kultúrna politika. Všetky prijaté opatrenia, legislatívne návrhy a vyhlásenia sú v súlade s touto časťou vyhlásenia, čím ministerka plní svoje povinnosti a záväzky voči kultúrnemu sektoru.
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová spĺňa všetky kvalifikačné a odborné predpoklady na výkon svojej funkcie. Jej dlhoročná prax v oblasti médií akcentuje jej kompetenciu riadiť rezort kultúry, čo vyvracia tvrdenia o jej neodbornosti. Ministerka pristupuje k vedeniu rezortu s cieľom plniť záväzky, ktoré vyplynuli z programového vyhlásenia vlády.
V súvislosti s legislatívnymi zmenami v oblasti verejnoprávnych médií nový zákon o Slovenskej televízii a rozhlase bol prijatý na základe programového vyhlásenia vlády, z ktorého vyplynula potreba posilniť verejnoprávnosť tejto inštitúcie. RTVS dlhodobo nenapĺňala základné atribúty verejnoprávnosti, a preto bolo nevyhnutné pristúpiť k jej transformácii. Nový zákon o STVR zahŕňa nové pravidlá pre výber generálneho riaditeľa, členov Rady STVR a zriadenie etickej komisie, ktorá má zabezpečiť objektivitu a nezávislosť verejnoprávnych médií.
Ministerka kultúry pristúpila k potrebným personálnym zmenám v kľúčových kultúrnych inštitúciách, ako sú Slovenské národné divadlo a Slovenská národná galéria, s cieľom zabezpečiť ich efektívne riadenie a ochranu verejných zdrojov, a to v plnom súlade s platnými právnymi predpismi.
V prípade Slovenského národného divadla bolo potrebné zasiahnuť z dôvodu závažných obáv týkajúcich sa nevýhodných zmluvných záväzkov, ktoré mohli ohroziť finančnú stabilitu inštitúcie.
Ministerka rozhodla o zmene vo vedení SND, aby zabezpečila, že verejné prostriedky budú využívané transparentne a zodpovedne, čo je v súlade s cieľmi kultúrnej politiky vlády Slovenskej republiky. Rovnako v Slovenskej národnej galérii bola vykonaná zmena na vrcholovej pozícii s cieľom posilniť manažérske procesy a zabezpečiť, aby inštitúcia fungovala v súlade s princípmi efektívnosti a zodpovedného nakladania s verejnými zdrojmi. Tieto kroky boli nevyhnutné na obnovu dôvery v riadenie galérie a zabezpečenie, že jej činnosť bude plne v súlade s očakávaniami verejnosti a odbornou komunitou. Tieto zmeny boli vykonané v záujme ochrany a efektívneho riadenia kľúčových kultúrnych inštitúcií, čím ministerka Šimkovičová potvrdila svoj záväzok k zodpovednému vedeniu rezortu kultúry v súlade s platnými zákonmi a s cieľmi programového vyhlásenia vlády.
Poslanecké novely v oblasti Audiovizuálneho fondu a Fondu na podporu umenia boli nevyhnutné na zvýšenie transparentnosti a efektívnosti pri správe verejných zdrojov. Novelami zákonov o Audiovizuálnom fonde a Fonde na podporu umenia došlo k zvýšeniu počtu členov rady fondov, čo umožňuje širšiu reprezentáciu rôznych segmentov audiovizuálneho sektora a sektora umenia. Táto úprava zaisťuje komplexnejšie a objektívnejšie rozhodovanie o prerozdeľovaní finančných prostriedkov, pričom lepšie zohľadňuje rôznorodé potreby umeleckej a kultúrnej tvorby, a posilňuje pluralitu názorov v rozhodovacích procesoch. Napriek skutočnosti, že sa nejednalo o novely zákonov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ministerstvo plne podporuje tieto poslanecké novely, pretože sú v súlade s programovým vyhlásením vlády a prispievajú k efektívnejšiemu riadeniu verejných zdrojov. Novelizácie reflektujú dlhodobé priority vlády v oblasti podpory kultúrneho dedičstva a tvorby, a sú kľúčové pre ďalší rozvoj kultúrneho sektora.
Vláda považuje tvrdenia uvedené v návrhu na vyslovenie nedôvery ministerke kultúry Martine Šimkovičovej za neopodstatnené a v rozpore s objektívnou pravdou. Ministerka kultúry Šimkovičová vykonáva svoju funkciu v súlade so zákonmi a cieľmi Programového vyhlásenia vlády na roky 2023 až 2027. Vláda dôrazne odmieta obvinenia a poukazuje na vykonané kroky, ktoré ministerka podnikla na zlepšenie transparentnosti, efektívnosti a kvality v oblasti kultúrneho sektora na Slovensku.
Na základe vyššie uvedených skutočností vláda Slovenskej republiky nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Martiny Šimkovičovej, poverenej riadením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Toľko stanovisko vlády Slovenskej republiky.
V tom dodatočnom odôvodnení, ktoré prečítala pani poslankyňa Jaurová, sú také základné prvky, ku ktorým tiež mám potrebu sa vyjadriť.
Prvá vec je, bolo stanovené, že pani ministerka je rekordne odvolávaná druhýkrát, tak keď Progresívne Slovensko sa rozhodne niekoho odvolávať dva-tri-päť-desaťkrát, to nie je dôvod, ktorý by mal nejak zdôrazňovať potrebu odvolania ministerky len preto, že to aktivizuje Progresívne Slovensko, koľkokrát chce.
Je veľmi zaujímavé, že v podstate zaznel tu nejaký prvok, vraj ministerka Šimkovičová by mala byť odvolaná, pretože presadzuje klientelizmus, čo tu prečítala poslankyňa Progresívneho Slovenska, ktorá v rámci sektoru kultúry získala, myslím, že už počas predošlého odvolávania to tu zaznelo, rôzne granty za 600-tisíc euro a celé Progresívne Slovensko na čele s jej predsedom pánom Šimečkom za uplynulé týždne museli vysvetľovať, ako veľmi sú prepletení rôznymi svojimi väzbami práve na tie fondy, ktoré tak veľmi pani Jaurová tu zdôrazňovala, že tak perfektne fungovali. Tak fungovali pre Progresívne Slovensko ako namazaný stroj a jeden z dôvodov, prečo pani ministerka teda je odvolávaná, že tento namazaný stroj, ktorý Progresívne Slovensko používalo na financovanie svojich vlastných aktivít, sa im zadrhol, za čo v podstate patrí aj pani ministerke vďaka.
Potom tu bolo povedané, že musí pani ministerka byť odvolaná, pretože visia na nejakých kultúrnych inštitúciách čierne vlajky, to, čo je absurdné, že tie čierne vlajky viseli aj na tých kultúrnych inštitúciách, alebo teda kultúrnych projektoch, ktoré boli, ktoré dostali granty, alebo aj tie, ktoré nedostali granty preto, lebo že nemali ani odborne dobre napísanú žiadosť na pridelenie finančných prostriedkov.
Ďalší dôvod bol uvedený, že pani ministerka nechodí na výbor pre kultúru a médiá. Nuž na výbor môže chodiť buď ministerka, alebo štátni tajomníci. Je to úplne legitímna vec. To znamená, ak tam pani ministerka na niektoré výbory príde, na niektoré nepríde, to nie je žiaden dôvod na odvolávanie pani ministerky.
Potom tu zaznelo, že pani ministerka má byť odvolaná, lebo vraj povedala, že LGBTI ľudia nemôžu mať deti. Tak bol by som rád, keby pani Jaurová sem prišla a nám vysvetlila, ako dve ženy alebo dvaja muži vedia splodiť dieťa. (Reakcie z pléna.)
Ďalšia, ďalší dôvod, ktorý tu bol uvedený, že pani ministerka by mala byť odvolaná kvôli svojej minulosti. To neviem, čo hovorí pani Jaurová, ktorá bola vyhodená z projektu Košice - hlavné mesto kultúry, a veľmi radi budeme, keď vyvráti to, že vyštudovala za ukradnutý program Matice slovenskej.
Ďalšia vec, ktorá je, že niečo takéto kultúra nezažila, ako je pani ministerka kultúry, to je pravda. Po pani Milanovej je to naozaj obrovský posun vpred. Zaujímavé, že vtedy umelci, ktorí museli chodiť sa živiť inou činnosťou, pretože pani Milanová sa nedokázala postarať o nich počas covidu, keď im pozatvárala divadlá, tak je zaujímavé, že vtedy žiadna aktivita takéhoto druhu nebola.
Potom tu vyčítate pani ministerke, že je neo..., áno, je nacistka. Pani ministerka je nacistka, pretože podala trestné oznámenie na nejakého umelca, takže pre Progresívne Slovensko, ak sa bránite normálnym, zákonným spôsobom, na čo v civilizovanom demokratickom štáte sú súdy, tak keď podáte, alebo teda polícia, alebo čokoľvek, tak toto je pre nich prvok nacizmu. To, neni to o ničom inom, len o tom, že táto skupina ľudí sa považuje, že sú svojím spôsobom nad nami všetkými, pretože oni trestné oznámenia podať môžu, ale keď ich podáte vy na nich, tak ste nacista.
Myslím si, že to sú také základné teda prvky, ktoré ste do toho vložili. Neexistuje jeden jediný pádny dôvod, len na to, že vás pani ministerka odrezala od vašich aktivít, ktoré ste mali. Kultúru ste považovali, Progresívne Slovensko, za vašu baštu, do ktorej sa vám nikto nemá čo pliesť. Vy ste boli, mali ste to tam zaplnené vlastnými aktivistami, ktorí definovali, čo je kultúra, čím dekadentnejšie, tým ste tomu vy viac rozumeli a tí všetci, ktorí sa dokázali proti tomu postaviť alebo sa im to nepáčilo, tým viac ste hovorili, že je vlastne nekultúrny.
Takže, pani ministerka, aj môj veľký obdiv za ten prvý, od prvého dňa čelíš obrovskému hejtu, dehumanizácii ako žena. Myslím, že to neni tvoje, tvoje posledné odvolávanie, pretože máš, si na čele rezortu, na ktorom im extrémne finančne záleží. O to väčšmi za tebou stojíme a prosím, využi aj túto schôdzu na to, aby si i pekne verejnosť poinformovala, že čo všetko si tam našla.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem za slovo. Mám tu pripravených zopár strán, ktoré by som rada predniesla, ale ešte predtým musí povedať k vám, ktorí teda tak vehementne bojujete proti mne, mať takú predstavu, keby ste vy boli pri moci, a vy, pani Jaurová, ako ministerka kultúry, ja neviem, čo by bolo s nami ostatnými, ktorí by sme si dovolili mať čo i len trošku iný názor.
Keď sa pozriem tam na vás, na tú vašu stranu, vy tam hajlujete, jeden mal HIV, ďalší bije nadriadených, ste tam pekná skupina. A keď tu povie môj kolega o tom, čo vy stále hovoríte, že to je to právo, dve ženy aby mali deti a dvaja muži aby mali deti, a keď vám ten môj kolega, už nie jeden a jediný, povie, že dobre, tak to nám ukážte, ako je to možné, tak vy sa začnete smiať. Nič iné neviete. Viete iba ponižovať, hovoriť o tom, akí sme neprofesionálni, arogantní.
Pozdravujem aj pána Pročka, budem sa venovať aj pani Milanovej a špeciálne kaštieľu Budmerice a zmluvám, ktoré máme pri sebe, len neviem, či bude korešpondovať potom to tričko, ktoré máš, Jožko, na sebe. Takže budem vždy... (Reakcia z pléna.) Ešte nemáš slovo. Budem vždy pri takýchto príležitostiach pripomínať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nechajte, nechajte pani ministerku. Prihlásite sa potom do rozpravy, môžete rozprávať, koľko budete chcieť, dobre? (Reakcia z pléna.) Ale nebudete reagovať. Oslovujú sa pri vystúpení rečníka viacerí a nikto nereaguje. Až potom. (Reakcia z pléna.) Nebudeme diskutovať.
Pokračujte, pani ministerka.

Šimkovičová, Martina, ministerka kultúry SR
Budem vždy pri takýchto príležitostiach pripomínať, že občania rozhodli v slobodných a demokratických voľbách, aký koncept kultúrnej politiky štátu dostane prednosť, či ten váš agresívny, progresívny, alebo teda tradičný, opierajúci sa o národné tradície, skutočné umenie, morálku a podporu skutočného nadania a talentu, preto dokumentom, ktorým sa vo svojej činnosti Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky riadi a bude riadiť, je programové vyhlásenie vlády, pričom základným atribútom je dodržiavanie zákona.
Na Slovensku existujú tisíce umelcov a umelecky cítiacich ľudí, ktorí nás v tomto úsilí podporujú, lenže (povedané so smiechom) ich názory a postoje sa nedostávajú v takom rozsahu do verejného priestoru ako tie vaše, pretože väčšinu mediálneho priestoru ovládajú progresívne, tzv. mienkotvorné politické tlačové orgány.
Chápem, že vo vašom vnímaní ako euroobčanov či svetoobčanov je národný štát a národné cítenie taká neprijateľná konštrukcia. Často sa vysmievate ľuďom, ako aj teraz v tom prejave, ktorí sa prezentujú hrdosťou na svoju slovenskú národnosť, vlastný štát alebo jeho symboly. Takto to tu funguje. My ešte len niečo začneme robiť, a skôr než má dielo či projekt nejakú finálnu podobu, skôr než je to vonku, mediálne a, samozrejme, s vašimi komentármi a interpretáciou je toto dielo okamžite zdehonestované a zosmiešnené. Ponižujete a zosmiešňujete, neviete argumentovať, iba zosmiešňujete všetko, čo nie je v súlade s vaším videním sveta. Vy sa vysmievate ešte aj zo štátnych symbolov, vy sa vysmievate z hymny. Naša hymna dostane nový šat, pretože po tých rokoch si to právom zaslúži.
Môj názor a postoj mojich spolupracovníkov je jednoducho iný ako ten váš. Spočíva v tom, že národný štát má korene v konkrétnej kultúre, má svoju históriu a vekmi, generáciami predkov vyprofilovanú morálku, ktorá je vystužená spoločenskou dohodou a stáročiami skúseností. Slovenky a Slováci a tiež občania našich národnostných menšín chcú podľa tohto žiť a pracovať. Moderne, ale súčasne tradične, teda podľa vlastných, a nie podľa zvonku importovaných pravidiel.
Váš jednoznačne západný progresívny koncept, ktorý s veľkým lomozom pretláčate, podľa môjho názoru znamená, že prestávate rešpektovať a zastupovať ľudí vo vlastnom štáte. Jednoducho vy nemáte záujem vnímať ich potreby a chcete nás všetkých nasilu nejakým spôsobom pretvárať. A práve preto zažívate prirodzený odpor ľudí k vami vnucovanej migrácii či podpore vojny. Občania pociťujú dešpekt k umelo pretláčaným ideológiám LGBTI a rodovej rovnosti, teda k tomu, čo necitlivo až agresívne presadzujú vaše elity a vami inštruované, inštruované (zopakované s dôrazom) a organizované politické mimovládky. Úplne prirodzený nesúhlas s takýmito postojmi vy arogantne odsudzujete. Vy a vám naklonené médiá, tzv. hlavného prúdu, takýto pud sebazáchovy zdravej spoločnosti príkro označujete ako prejavy xenofóbie, homofóbie, nacionalizmu či dokonca neofašizmu, pritom nechcete pochopiť, že ide len o prirodzený obranný reflex ľudí proti hrubému manipulatívnemu nátlaku a hrozbe straty prirodzenej podstaty väčšiny národa.
A pri tejto príležitosti zopakujem z tohto miesta, čo som už niekoľkokrát povedala, že mňa nevyhodili z televízie Markíza, v ktorej som pôsobila, ale bola tu dohoda, že buď sa ospravedlním migrantom, ktorí k nám vtedy vo veľkom húfe išli, alebo dostanem ročné odstupné. A preto som toto teplé miestečko nechala tak a odišla som sama, pretože som sa nechcela ospravedlniť za to, že som si dovolila zdieľať na Facebooku, že k nám idú húfmi, ale ani jedným jediným slovkom som sa nevyjadrila, iba som zdieľala, že k nám idú, a za toto som bola označená istým denníkom, že som xenofób a rasista. Takto to u nás chodí. To bol len začiatok.
Odpoviem vám, vážená pani Jaurová a ctená opozícia, na niektoré zavádzajúce konštatovania, ktoré obsahuje vaše odôvodnenie k návrhu na vyslovenie nedôvery ministerke kultúry Slovenskej republiky tak, ako ste ho predložili do Národnej rady Slovenskej republiky.
Poďme teda poporiadku. Tvrdíte, že rezort kultúry sa dostal na pokraj rozkladu, čo vníma nielen odborná, ale i laická verejnosť. Prvé manipulatívne tvrdenie, ktoré sa vôbec nezakladá na pravde. Vážení, nič nie je v rozklade. To je len to, že o funkcie prišli niektorí vaši kamaráti v štátnych inštitúciách. A prišli o ne celkom oprávnene, pretože preukázateľne nezvládli riadenie organizácií, ktoré im zverili do rúk bývalí ministri kultúry. A súčasne ďalší vaši priatelia v politických mimovládkach sa obávajú, že im postupne vyschne zdroj štátnej podpory z rôznych fondov, na ktoré sú roky doslova prisatí ako pijavice. A tak zvolávate protesty na námestia, organizujete štrajkové pohotovosti. To všetko dokonca robia otvorene aj niektorí naši revolučne naladení zamestnanci v Slovenskej národnej galérii, v Slovenskom národnom divadle, v Slovenskom centre dizajnu, Slovenskom literárnom centre či Divadelnom ústave. Hryzú ruky, ktorá ich kŕmi, to je také dosť surrealistické. Mimochodom, dnes už veľmi jasne vidíme štruktúru a systém, ako perfektne, a fakt musím uznať, že perfektne to máte cez vybrané mimovládne organizácie organizované. Najagilnejšia je tzv. Otvorená kultúra, organizácia priamo napojená na medzinárodné zdroje a, samozrejme, aj na nadáciu otvorenej spoločnosti Georga Sorosa. Ten krik a hystéria nie sú samoúčelné. Pripomeniem verejnosti, že pod zámienkou podpory tzv. nezávislej kultúry v posledných rokoch odišlo z fondov do vašich spriaznených mimovládnych a neziskových organizácií vyše 150 mil. eur. Áno, počujete dobre 150 mil. eur. A skutočný prínos pre slovenskú kultúru? No, nevidíme žiadny. Za 150 mil. eur, by sme mali nové Národné divadlo alebo dve moderné národné múzeá, či 10 špičkových depozitárov, ale my nemáme nič. Zato vaši kamaráti a rodinní príslušníci si tvorili nezávislé umenie, len akosi nevidíme nikde hmatateľný prínos tejto ich umeleckej činnosti. Vytvorili ste tu deformovaný mechanizmus, ktorý živí politicky angažované mimovládky progresívneho charakteru. Mechanizmus, ktorý podporuje a živí rôznych akože umelcov takej pochybnej úrovne, a rôznych akože expertov na hoaxy a dezinformácie. Tvrdíte, že ochraňujete demokraciu, teda vládu ľudu, v prospech ľudu. Vaším zámerom je ale úplný opak.
Činnosť rozličných mimovládnych organizácií už tak prerastá cez štátny aparát v rezorte kultúry, že vlastne zabraňuje riadnemu výkonu štátnej moci. Navonok deklarujete, že ste zástancovia slobody vyjadrovania, nezávislej tvorby a umenia, ale vaša urputná snaha je uchopiť štátne peniaze a štátnu moc prostredníctvom tzv. transparentných schém pomoci pre svoje mimovládne organizácie a vami protežovaných činnostníkov v kultúre. Je to vážna deformácia systému štátnej moci, kedy sa vlastne zvolení zástupcovia občanov Slovenskej republiky majú podriadiť diktátu vami určených mimovládok a majú držať hubu a krok, aby systém vašich ľudí a organizácií mohol v pokoji cicať štátny rozpočet ďalej a ďalej. Tu nejde o žiadnu ochranu slobody umeleckej tvorby. Vám ide len o ochranu vašich mimovládnych organizácií a pijavíc, ktoré sú roky prisaté na verejné financie.
Lenže toto sú, dámy a páni, peniaze nás všetkých, všetkých daňových poplatníkov a zväčša sú to dane ľudí, ktorí si neželajú agresívnu LGBTI propagandu a podobné čudné experimenty v slovenskej kultúre. Títo vaši ľudia, vaše organizácie si až doteraz v pohodičke žili a ešte stále žijú z týchto štátnych zdrojov. Bez akejkoľvek kontroly, bez akýchkoľvek relevantných výsledkov svojej činnosti.
Postupne vo verejných fondoch, teda vo Fonde na podporu umenia, v Audiovizuálnom fonde a vo Fonde na podporu kultúry národnostných menšín vznikali záujmové systémy výhradne liberálno-progresívneho svetonázoru. Klanová kultúra a sofistikované rozmiestnenie tzv. odborných kádrov v rôznych komisiách a radách umožňovali, že napriek striedaniu sa politických garnitúr toky peňazí bezchybne fungovali. Nech mi prepáčia tí naozaj skutoční odborníci v kultúre, ktorí do tohto systému nepatrili. Viem, že títo skutoční odborníci, žiaľ, boli vždy v menšine, a tak v podstate ani nič nemohli ovplyvniť, pretože boli utláčaní. Mnohí renomovaní slovenskí spisovatelia, výtvarníci, hudobníci, či iní tvorcovia by o tom vedeli rozprávať svoje. Ich projekty ostávali roky bez podpory na úplnom okraji záujmu. Títo skvelí a talentovaní ľudia väčšinou súboj s progresívnymi aktivistami napokon spravidla vždy prehrali alebo vzdali. Ani plnenie kritérií, ani kvalitné posudky od nespochybniteľných odborných autorít na pridelenie grantov nestačili. Takto funguje progresívno-liberálna vám mafia v slovenskej kultúre, a preto moje odvolávanie, preto moja každodenná šikana tzv. médií, váš každodenný krik a odpor pri akejkoľvek činnosti, ktorú na ministerstve realizujeme, zažívame aj v tento deň.
Tu sa mi žiada verejnosti pripomenúť, že veľká časť vás politikov z Progresívneho Slovenska ste celoživotní mimovládkari. Od ukončenia školy ste nepracovali nikde inde len vo vybraných politických mimovládkach a teraz sedíte tu v slovenskom parlamente tiež, samozrejme, za politické mimovládne organizácie. Ich strešnou organizáciou je politická strana Progresívne Slovensko. Urobili ste si taký dáždniček, aby to vyzeralo, že ste vlastne politici, ale vy ste všetci iba politickí aktivisti, čo dennodenne dokazujete. Moralizujete a vykladáte verejnosti, ako sa mám správať a tiež ako máme my na ministerstve kultúry a vo vláde robiť, lebo vy to predsa viete najlepšie.
Nedávno mi kdesi v niektorom liberálnom (povedané so smiechom) propagandou nasiaknutou v červenom denníčku pani poslankyňa Jaurová odkázala, že ak potrebujem objasniť, ako fungujú odborné komisie vo Fonde na podporu umenia, tak vraj mi je plne k dispozícii. Neviem, už sa vyšetrilo ohľadom tej Matice, ten národný poklad? Neviem, asi sa to ešte stále nedoriešilo. Ďakujem, pani poslankyňa, nepotrebujem vašu pomoc. Máme o tom, ako systém sofistikovane funguje už množstvo, naozaj množstvo informácií, ktoré vás a vašich priateľov určite nepotešia. A s tým ste asi ani nerátali. Postupne s nimi oboznamujeme slovenskú verejnosť.
Najskôr však tzv. nezávislý verejnoprávny Fond na podporu umenia bude musieť sprístupniť niektoré projekty, na ktoré politické mimovládky a pseudoumelecké organizácie pod rúškom nezávislej kultúry a umenia získali na niekoľko rokov miliónové dotácie. Evidujeme tam napríklad neziskovú organizáciu, ktorá má každoročne až do roku 2026 garantovanú okrúhlu dotáciu 200-tisíc eur. Taká štedrá pomoc, samozrejme, znamená, že uvedená neziskovka aktívne pracuje na poli tzv. Kultúrneho štrajku, politickej nátlakovej akcie vašich mimovládok na moje odstránenie z pozície ministerky kultúry. Ľudia z jej vedenia mimoriadne aktívne verejne vystupujú na protestoch proti ministerstvu kultúry, proti mne osobne a hrdinsky a opakovane vyzývajú na ďalšie a ďalšie štrajky. No povedzte, za 200-tisíc eur, to sa celkom oplatí. Nie?
Pýtam sa, prečo sa pani Jaurová z Progresívneho Slovenska, ktorá sa roky vo Fonde na podporu umenia angažuje, prihlásila aj ak poslankyňa parlamentu a dala sa znova zapísať v marci tohto roka do zoznamu potenciálnych odborných hodnotiteľov fondu. V minulých rokoch tam pôsobila, o grantoch spolurozhodovala aj ako predsedníčka komisie. Prečo v tom zozname chce za každú cenu figurovať aj ako progresívna poslankyňa parlamentu? Vo vašom návrhu na moje odvolanie namietate, že svojimi legislatívnymi a personálnymi krokmi sa snažím politicky ovládnuť všetky typy kultúrnych inštitúcií, vziať im ich nezávislosť a umeleckú slobodu, vytvoriť ideologicky podriadenú kultúru a umenie a tak ďalej, a tak ďalej. Opäť manipulatívne tvrdenie, ktoré sa nezakladá na pravde. Od nástupu tejto vlády uplynul rok. V rezorte kultúry máme 29 priamo riadených organizácií. Za toto obdobie som v súlade so zákonom vymenila sedem štatutárnych zástupcov, s ktorých činnosťou som nebola spokojná alebo ktorým jednoducho uplynul ich mandát vrátane zrejme tieňového ministra kultúry Progresívneho Slovenska exriaditeľa SND Mateja Drličku, ktorý už dnes otvorene derie politické lavi... politické nohavice na mítingoch opozičných politických strán.
Týždne to počúvame, že sa rúca, rúca sa slovenská kultúra. Kde? Kedy a kým? Povedzte, koľko divadelných predstavení bolo zakázaných. Koľko vernisáži výtvarného umenia bolo zrušených? Koľko kníh sme zakázali vydať? Koľkým tanečníkom sme zakázali tancovať a koľkým spevákom sme zakázali spievať? Ste vôbec normálni, keď tu vytvárate atmosféru kultúrnej revolúcie z čias Mao Ce-tunga?
Ubezpečujem slovenskú verejnosť, ale aj slovenských umelcov, že nič sa nerúca, práve naopak, chceme ukončiť obdobie vyvolených v kultúre. Slovenská kultúra, priatelia, patrí všetkým, ktorí v nej pracujú, nielen pár záujmovým skupinám. Budeme naďalej pracovať na tom, aby sme sprehľadnili niektoré zacyklené finančné toky a presmerujeme ich na celé Slovensko, pre všetkých, ktorí robia v kultúre a s kultúrou.
Rada by som zopakovala a upozornila slovenskú verejnosť, že v našej vlasti žijú a tvoria naozaj významné osobnosti kultúry a umenia, ktoré nikdy na podporu svojho umenia od štátu nedostali ani cent. Je to hanba a neprávosť. A je načase, aby sme toto napravili. Desiatky z nich osobne poznám, aj ma osobne navštívili. Sú to oveľa významnejšie osobnosti ako nekompetentný manažér progresívny aktivista a kšeftár Matej Drlička. Vo vašej argumentácii na moje odvolanie považujete jeho odvolanie za bezprecedentný, skoro až trestný čin.
Poviem vám, čo urobil váš obdivovateľ, ideový podporovateľ Milan Kňažko ako minister kultúry Dzurindovej vlády. Dobový denník SME 6. novembra 1998 napísal: „Minister kultúry Milan Kňažko odvolal všetkých generálnych riaditeľov sekcií ministerstva, riaditeľov divadiel a ďalších inštitúcií, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry.“ Všetkých bez milosti. Bez nejakých analýz a prezentovaných dôvodov. Podobne si počínali a odvolávali aj ďalší ministri, ktorí sa dnes tvária ako svätí za dedinou, a snažia sa rozdávať vo verejnom priestore svoje múdrosti. Boli to však oni, ktorí súčasnú zmutovanú spravodlivosť do kultúrneho priestoru zaviedli.
A vy si, vážení opoziční poslanci, dovolíte napísať do dokumentu, ktorý predkladáte oficiálne Národnej rade Slovenskej republiky, že odvolanie pána Drličku či pani Kusej nemá obdobu v modrených slovenských dejinách. To vám trošku nesedí. A že je to zásadný krok spôsobujúci ochromenie celého rezortu. Ja viem, že o tej histórií, vy, nemáte veľa vedomostí ani sa ňou nejako nezapodievate, ale toto ste si mohli doštudovať. Vy sa vôbec počúvate alebo vy vôbec čítate po sebe čo, čo napíšete?
Keď si to zrátame, čisto matematicky, z 29 štatutárov bolo vymenených za rok 7. To je jedna štvrtina. Vytvárate nezmyselné katastrofické scenáre v rezorte, kde väčšina organizácií má rovnakých štatutárov ako v deň môjho nástupu do funkcie. Za nebetyčnú hlúposť, ktorú naďalej v odôvodnení môjho odvolávania uvádzate, je aj to, že útočím na menšiny. Zasa, ide len o vami stále opakovanú floskulu, ktorú sa neobjektívne a čisto propagandisticky snažíte dostať do hláv slovenskej verejnosti. A nemá vôbec nič spoločné s realitou. Áno, nie som za podporu verejných dúhových pochodov, nemám porozumenie pre rôzne verejné workshopy, latexové prechádzky po námestiach, mňaukanie, štekanie po uliciach našich miest z peňazí daňových poplatníkov, to je naozaj pravda. Želám si, aby za tieto peniaze boli podporované skutočné predovšetkým mladé slovenské talenty a ľudia, ktorí majú nadanie. Samozrejme, nevynímajúc aj príslušníkov menšín vrátane tých sexuálnych, teda LGBTI. Každá, každého ľudská dôstojnosť a práva, ľudské práva musia byť plnohodnotne rešpektované, nie však na úkor dôstojnosti a práv iných ľudí. Toto je môj postoj.
Nevykresľujte ma ako neznášanlivú osobu. Mám priateľov z rôznych komunít, áno, aj z prostredia sexuálnych menšín. Vychádzame dobre a sami sa mi mnohí sťažujú, že zbytočne preafektovaná LGBTI propaganda im škodí aj v pracovnom, ale aj v osobnom živote. Niektoré klamstvá a polopravdy, ktorými odôvodňujete potrebu môjho odvolania, sú také absurdné, že normálnemu človeku z toho sa až rozum zastaví, napríklad že šikanujem a robím nátlak na mojich kritikov trestnými oznámeniami.
Podala som trestné oznámenie na vášho kultúrneho politického aktivistu Hvoreckého, ktorý ma úplne bezdôvodne označil za neofašistku, to je vrchol cynizmu tvrdiť o mne, že ja som neofašistka. Môj starý otec hrdinsky padol v Slovenskom národnom povstaní práve v boji proti fašistom. Je to bolestivé, a dovolím si povedať, cynické a odporné. Orgány činné v trestnom konaní objektívne prešetria, či pán Hvorecký nespáchal trestný čin, a tak to má v slobodnej a demokratickej spoločnosti aj fungovať.
A nedávno som podala ešte jedno trestné oznámenie, na riaditeľku LITA Janu Vozárovú, ktorá ešte len mesiac, mesiac od môjho nástupu do funkcie dňa 27. 11. 2023 v Paríži v rámci svojho oficiálneho vystúpenia okrem iného povedala, citujem: „Súčasná ministerka je fašistka. Skutočne nemôžem to povedať inými slovami, teda spolupráca v budúcich štyroch rokov bude problematická, ale uvidíme potom.“
Prepáčte, ale do nášho verejného priestoru ste vniesli toľko arogancie, toľko hulvátstva, že aj vaši priaznivci stratili akékoľvek morálne zábrany. Vidíme to na pútačoch s heslami na vami organizovaných protestoch, na drzých a často oplzlých vyhláseniach umelcov, ale aj bežných občanov, ktorí si myslia, že sú asi hrdinovia, hrdinovia dnešných dní. Čím hnusnejší výraz alebo pokrik, alebo status tým väčší hrdina. Bravó! Až sem ste to dotiahli. A to sa vy tak radi prezentujete, akí ste vy slušní, tolerantní a zhovievaví. Nevinnosť sama. Opakujem. Nikto z ministerstva kultúry nikomu nebráni slobodne tvoriť a umelecky sa prejavovať vrátane novinárskeho prejavu, aj keď úroveň žurnalistiky, kvality a dôveryhodnosť našich médií je asi na historickom minime. Noviny sú plné klamstiev a výmyslov. Často, žiaľ, vašich klamstiev a vašich výmyslov, vážení opoziční poslanci a poslankyne.
Keď bývalá ministerka kultúry Natália Milanová a vaša bývalá predsedníčka Progresívneho Slovenska a tiež bývalá prezidentka Zuzana Čaputová boli posadnuté témou regulácie médií, teda ich cenzúry a dokonca i zákazu, my sme upozorňovali na reálnu politickú normalizáciu. Vy ste vtedy mlčali alebo ste s takýmito praktikami otvorene súhlasili. Teraz permanentne šírite a opakujete doma aj v zahraničí klamstvo, že táto vláda zavádza totalitu a diktatúru. Ja sa vás pýtam kde. Nemáte k žiadnym krokom ministerstva kultúry relevantné vecné argumenty, len šírite účelovo veci vytrhnuté z kontextu alebo absolútne klamete. Myslím si, že vy nechcete riešiť skutočné problémy z kultúrneho sektora, iba sa snažíte politicky profitovať z jeho neustálej deštrukcie. Vytvárate atmosféru permanentnej revolúcie, ktorá je však iba vo vašich hlavách a hlavách tých vašich kamarátov, ktorí boli doteraz štedro dotovaní z kultúrnych verejnoprávnych fondov za projekty pochybnej kvality. Svedčia o tom aj vaše verejné vyjadrenia po poslaneckom prieskume Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá v Slovenskom národnom divadle a v Slovenskej národnej galérii.
Absolútne nespochybňujem právo poslancov výboru, ktoré majú na základe § 63a zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby zisťovali, ako sa dodržiavajú a vykonávajú zákony a či hospodárenie s verejnými prostriedkami je s nimi v súlade. Subjekty, ktoré hospodária s majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami štátu, sú povinné poslancom poskytnúť informácie, vysvetlenia a podklady súvisiace s poslaneckým prieskumom a na žiadosť ich prijať.
Z uvedenej citácie zákona o rokovacom poriadku a v spojení s článkom II odseku 2 ústavy však nespochybniteľne vyplýva, že rámec poslaneckého prieskumu sa viaže výlučne na dodržiavanie konkrétneho ustanovenia príslušného zákona vo veciach, ktoré sú predmetom poslaneckého prieskumu, a to aj v rámci skúmania hospodárenia s verejnými finančnými prostriedkami. Nemôže byť teda v žiadnom prípade výsledkom prieskumu subjektívna úvaha poslanca.
Manažéri SND a SNG vám preukázali, že zákon nebol porušený, hospodárenie v inštitúciách je absolútne v poriadku. Napríklad v prípade umeleckých a dekoračných dielní SND ide, ide jednoznačne a preukázateľne o zlyhanie predchádzajúceho vedenia národného divadla na čele s pánom Drličkom a toto jeho zlyhanie bolo vlastne aj jedným z dôvodov, prečo bol vymenený. Nový manažment Slovenského národného divadla sa snaží napraviť vážne pochybenia tak, aby neprišlo k ohrozeniu prevádzky počas rozbehnutej divadelnej sezóny, a za to im patrí moje poďakovanie. Moje poďakovanie ale vaša diskreditácia.
V Slovenskej národnej galérii analyzuje nový manažment, ako mohlo dôjsť rok a pol po spustení prevádzky rekonštruovaného objektu k jeho znehodnoteniu dažďovou vodou. V galérii zrekonštruovanej za 82 mil. eur nám na viacerých miestach tečie nová strecha. To je ten skvelo odvedený výkon pani Kusej a jej otca pri rekonštrukcii. No či je to v poriadku, lebo veď pani Kusá je predsa vaša.
A len pre zaujímavosť. Česká národní galerie zamestnáva takmer o jednu tretinu ľudí menej ako tá naša Slovenská národná galéria a výkonnosť oboch inštitúcií nebudem porovnávať. Koľko kamarátov z kultúrneho štrajku máte dobre umiestnených na teplých flekoch v tejto galérii a čo tam robia toľkí? Či my potrebujeme naozaj o asi stovku zamestnancov viac ako naši českí partneri? Neviem. Objektívny a profesionálny audit nám na tieto otázky odpovie.
Všetky ostatné vaše verejné úvahy dlhodobo potvrdzujú, vážené dámy a vážení páni z Progresívneho Slovenska, že v záujme politického cieľa je vašim jediným záujmom eskalovať napätie v spoločnosti, a pritom ste ochotní konať zrejme aj v rozpore s mandátom poslancov. Takzvané zistenia, ktoré ste sa snažili prezentovať na tlačovej besede dňa 16. októbra 2024 mimo zákonných a ústavných noriem, explicitne potvrdzujú tvrdenia, že vy nechcete riešiť skutočné problémy kultúrneho sektora, ale snažíte sa politicky profitovať z jeho neustálej deštrukcie. Mimo oprávnení poslaneckého prieskumu ste konštatovali len svoje subjektívne dojmy, sledovali ste vraj atmosféru v inštitúciách, hľadali ste chaos a nedôveru, kontinuitu po exriaditeľoch Drličkovi a Kusej. Nepáčilo sa vám, že sa finančné prostriedky vynakladajú na kontrolu a na audit, v záujme politickej agendy PS a niektorých vašich priateľov ste hľadali čiernu mačku v čiernej miestnosti a našli ste ju pre svoje potreby, aj keď tam zjavne žiadna čierna mačka neexistuje.
Práve preto všetky pocitové konštatovania prezentované najmä pani poslankyňou Jaurovou, sú úplne nad rámec kompetencií poslancov pri poslaneckom prieskume, tak ako ich ohraničuje vyššie citované ustanovenie § 63a rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v spojení s čl. II ods. 2 ústavy. Nenašli ste žiadne porušenie zákona ani nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami z verejných zdrojov. Našli ste len možnosť pod záštitou poslaneckého prieskumu znovu si kopnúť do ministerky kultúry a našich spolupracovníkov.
Ak by ste náhodou nemali namemorované, čo ten článok II ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, tak vám to prezradím: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“
Vážené poslankyne, vážení poslanci. Stojím tu, ako to už bolo povedané, druhýkrát. Som hrdá na prácu, ktorú s kolegami odvádzame na ministerstve kultúry. Do bodky plníme programové vyhlásenie vlády a teším sa na naozaj pekné projekty, ktoré začneme prezentovať na verejnosti, pretože naša slovenská kultúra si zaslúži novú, naozaj novú šancu. Zaslúži si spravodlivosť, otvorenosť, čestnosť, pokoru a úctu. Presne to, čo iniciátori môjho odvolávania v sebe nemajú.
Ešte úplne na záver, keďže mi to nedá a boli tu spomínané Budmerice a som teda osobne pozdravila hore sediaceho kolegu, tak sa chcem ešte vyjadriť úplne krátko a stručne k Budmericiam.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán predsedajúci, najprv naozaj k tomu, čo sa tu udialo v rozprave, a k rozprave. Poprosím vás, aby sme si teda ujednotili, či môžme oslovovať poslancov, lebo mne bolo zakázané počas môjho vystúpenia v rozprave, bolo mi povedané predsedajúcim, že nemám oslovovať poslancov, takže technicky len si to ujednoťte, či sa môže oslovovať poslanec, alebo nemôže. Ďakujem veľmi pekne.
No a idem k ďalšiemu. Martina, to bolo... budem hovoriť Martinka, lebo ty si mi povedala Jožko, tak poznáme sa dlhé roky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, aby ste dodržiavali formu správania taká, aká má byť v tejto sále. Dobre?

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Áno. Dobre. Okej. Dobre, tak potom poproste aj pani poslankyňu, ktorá, teda pani ministerku, ktorá mi povedala, že som Jožko. To ste tiež mohli urobiť, ale však nevadí. (Povedané so smiechom.) Pani Martinka (reakcia z pléna), nie, ja, ja viem, Martinka, ale však vidíš (povedané so smiechom), Tiborko jednému dá a druhému nedá, no tak to tak je, Tiborko je taký.
Takže, pani ministerka Šimkovičová, to bol úžasný herecký výkon a ja by som to nazval, že keď skončíš, ty sa uplatníš v nejakom národnom divadle, kde prídeš a povieš: „Toto čo ste tu spravili zo mňa? Veď ja som tá národná buditeľka a vy, ovce progresívne, ktoré tomu Sorosovi tú vlnu dodávate, vy ste obyčajná pliaga tohto.“ (Povedané štylizovaným hereckým hlasom.)
Martina, to bolo fantastické. Kto ťa, neviem, kto ťa pripravoval z tých umelcov, ktorých ty teda považuješ za umelcov, ale to bolo tak výborné, taký herecký, no toto som za, za roky, čo sme boli spolu v Markíze, nezažil, to bolo výborné.
Hovorili ste tu, pani ministerka o tom – vykám jej, pán Gašpar, dobre – hovorili ste, pani ministerka o tom, že sme arogantní, že sme prisatí na fondy. Nikdy som nebol prisatý na žiadne fondy, ale absolútne súhlasím s tým, čo tu pani Jaurová hovorila o tom, že treba ťa odvolať, treba pani ministerka, treba.
Ja ešte vystúpim v rozprave, pretože to, čo ste predviedli, pani ministerka, bolo niečo neskutočné a naozaj to bol prejav hodný národnej buditeľky.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani ministerka, správne ste povedali, že spravujete peniaze nás všetkých, tak sa pozrime ako.
Generálnemu tajomníkovi služobného úradu Lukášovi Machalovi bola okrem jeho platu 5 700 eur vyplatená odmena 42-tisíc eur, odkedy je v tomto služobnom úrade, a ako bonus 4-tisíc odmena za dožitie za životného jubilea. No niekomu sú vyplácané odmeny za jeho úspechy, niekoho jediným úspechom je, že sa dožije päťdesiatky, ale je to výsmech všetkým zamestnancom štátu, ktorým ste pri minimálnej mzde nechceli schváliť ani zákon, ktorý by im garantoval to, že vôbec dosiahnu minimálnu mzdu, pretože bežne v štátnej správe dostávajú zamestnanci pri životnom jubileu pamätný list a symbolickú odmenu.
Pán Machala dostal 4-tisíc eur z peňazí nás všetkých, tak, vážení občania a občianky, keď ho stretnete na ulici, oslovte ho, nech vás aspoň na chlebíček za to pozve.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem.
Tak ste sa nám tu, pani ministerka, poľutovali, my sme si to vypočuli, bolo to prekrásne, akurát že to bolo jedno klamstvo za druhým, a mňa teda už moji rodičia aj starí rodičia, aj ja to učím svoje deti, učili, že klamať sa fakt nepatrí. A keď si teda zoberiem, že... budem sa na to pozerať pozitívne, že vy teda akože neklamete a že ste o tom presvedčená, čo ste teraz tu hovorili, tak to jeden z najväčších dôvodov, prečo nemáte zastávať funkciu ministerky kultúry, pretože v tom prípade netušíte, aká je realita, a vlastne je to hrozná hanba aj to, čo ste hovorili aj o napr. tých číslach, aj, aj o Slovenskej národnej galérii, o všetkom, čo ste hovorili, je to vlastne, ja neviem, ja som cítila absolútne prenesenú trápnosť a hanbu, že, že vy riadite sektor, ktorý že úprimne nenávidíte. Vy absolútne nenávidíte ľudí v ňom.
To, čo si tu vypočuli ľudia so sektoru kultúry, je žalostné. A vlastne celé toto vaše ľutovanie bolo také aj tragikomické. Áno, vy nám niekedy vyčítate, že my sa niekedy smejeme, ale ono je to vlastne hrozné počúvať, lebo tá úroveň je tak veľmi nízko, a my sme tu v Národnej rade Slovenskej republiky a my tu vlastne počúvame bludy, my tu počúvame ministerku, ktorá nemá šajnu o tom, ako funguje jej rezort, a plus ešte nabrýzga na ľudí z toho rezortu. Ja neviem, ja som toto ešte nikdy nevidela.
A do toho ešte nám hovoríte, že máte legitimitu napĺňať váš program. Kde bol váš program pred voľbami? Však nikto o ňom nič netušil (povedané so smiechom) a ste – päťpercentná strana – ledva preliezli do parlamentu, teraz máte ledva tri, takže tu nehovorte o nejakej legitimite, prosím vás.

Ďakujem, pán predsedajúci.
A ja by som sa vlastne veľmi chcela poďakovať pani ministerke za tento jej príspevok. Ja keby som vedela, že s takýmto príspevkom vystúpite, pani ministerka, tak ja by som sa neunúvala tú prvú hodinu, vlastne bolo to zbytočné, lebo vy ste ukázali úplne všetky dôvody, prečo tú funkciu nemáte zastávať. Mohla som si ušetriť hodinu práce.
A, viete, najviac ma zaujalo také to prirovnanie, ktoré ste použili, že tí umelci, o ktorých hovoríte s veľkým pohŕdaním a aroganciou, že vlastne hryzú ruku, ktorá ich kŕmi. Tak to je úplne presne to, ako vy chápete svoju rolu ministerky ako nejakej grófky, ktorá kŕmi tie psy, ktoré okolo nej pobehujú, takto vy vnímate kultúrnu obec, a, viete, je to, samozrejme, veľmi arogantné, veľmi expresívne pomenovanie, aké by som ja nepoužila, ale keď ho teda prenesiem, tak ono je to troška opačne. My kŕmime vás, všetci daňoví poplatníci kŕmia vás, aby ste im slúžili. Vy to, bohužiaľ, nerobíte.
A či vás už táto Národná rada raz odvolá, alebo nie, tak jedna moja rada pre vás je, že, viete, vy nemôžte brániť kultúru proti kultúre samotnej. Vy nemôžte riadiť niečo, čo si nevážite. A v skutočnosti to bude dôvod, pre ktorý vlastne padnete, či to bude teraz, alebo to bude neskôr, len ešte si to všetci odtrpíme.
Ďakujem.

Pani ministerka, ďakujeme za výborný príspevok.
Bolo by aj zaujímavé prezistiť, koľko finančných prostriedkov bolo vynaložených zo štátnych peňazí na dokumentárny film ich progresívnej Zuzany Čaputovej napríklad z takého Audiovizuálneho fondu, sa nezaprela, že pochádza z Progresívneho Slovenska, a vyciciavala peniaze takto na film o nej samej zo štátneho rozpočtu. Sám režisér tohto skvostu priznal, že to bolo natáčané za štátne peniaze, áno?
Chcem tu poukázať aj na to, ako som poukázala aj pri odvolávaní ministra spravodlivosti Borisa Suska, a to ako opozičné lavice zívajú prázdnotou. Ja sa chcem spýtať, že kde ste všetci, čo ste sa pod toto trápne odvolávanie podpísali, iba ste sa podpísali a neviete ani prečo? Na to, aby ste mali tému a písali o vás? Keď zalovím v historickej pamäti, tak keď sme boli v opozícii, tak sme tu boli nastúpení a vedeli, prečo sme sa podpisovali pod odvolanie a prečo sme chceli daného ministra odvolávať. A to chcete ozaj tajné hlasovanie? Koľko sa vás nazbiera? Vážne? Toto je vizitka veľmi slabej opozície, ktorá sa nevie dať dokopy ani pri vlastnom návrhu na odvolávanie, hlavne že kričíte, čo všetko je zlé a urobili by ste to inak.
Ďakujem.

Pani ministerka, ja nie som odborník na kultúru, v každom prípade ti chcem poďakovať, že si vyzliekla donaha, donaha si vyzliekla týchto slušných, lepších ľudí, progresívnych, ktorí majú patent na rozum, ktorí presne vedia všetko, o všetkom na celom svete a majú plné ústa slov o slušnosti, o transparentnosti, o tolerancii, o nejakom vyššom dobre, ale len, len pokiaľ nemáš iný názor. Pokiaľ nemáš iný názor na kultúru, ako má pani Jaurová alebo jej ďalší kolegovia, tak tá slušnosť tam končí, tak kde začína iný názor, tam končí slušnosť a tolerancia progresivistov.
Obzvlášť počúvame tu o tom, že ako sa treba správať ku ženám, ja mám pocit, že ty si žena, a to, čo si voči tebe dovoľujú, ja som videl nejaké fotky z protestov, kde si bola doobliekaná do nejakej nacistickej uniformy, a to hovoria ľudia, podľa ktorých Slovenské národné povstanie, tam, kde, ako si uviedla, tvoj dedo bojoval, nebolo v podstate ani národné, že to bola všetko nejaká komunistická propaganda, a títo ľudia, títo ľudia idú hovoriť o slušnosti, o morálke a o tom, ako sa má slušne komunikovať a vyjadrovať iný názor. A prednes mala pani Jaurová, ktorá mala možnosť ukázať ako vie robiť kultúru, keď organizovala Košice – hlavné mesto kultúry, kde, kde boli rôzne pochybnosti aj o tom, že ako sa tam hospodárilo, ale hlavne boli prizývané kapely veľmi vulgárne, ktoré mali v názve a volali sa, že P... z hoven, tak to je tá kultúra.
Díky.