22. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka a vážené kolegyne, kolegovia, skúsim aj ja ako poľnohospodár, sa k tomu vyjadriť. (Reakcia z pléna.)
Aj v kontexte toho, čo som počul, lebo niekedy mám pocit, že je tendencia, a hlavne teda zo strany pani ministerky, toto prezentovať, ako nejaký zápas latexu verzus čipky, hej, že. A keby som hľadal kebyže esenciu toho, hej, že aký sa tomu ide vytvoriť obraz, tak tuná čipka bojuje proti latexu. Hej, alebo opačne, že latex proti čipke.
A ale takto to naozaj nie je, a preto je namieste, že som moje vystúpenie uviedol ako vystúpenie poľnohospodára, lebo ten poľnohospodár by mal stáť v tom zástupe za čipkou, ale ja naozaj nevnímam tento zápas tak.
Pani, pani ministerka, tá tu snažila odprezentovať mimoriad... mimochodom, dosť necitlivo, hej, že proste sú nejaké menšiny a tie menšiny majú niečomu, jak sa vizuálne prezentujú. Viete, my môžeme mať na to nejaký názor, ale mali by sme mať preto určitú mieru pochopenia, primeranú, ale od ministra kultúry by sa špeciálne očakávalo, že je ako človek, ktorý je taký ľudskejší, taký otvorenejší. Od toho sa to umenie vlastne raz aj dostalo, kde sme, hej, že tí ľudia dokázali vnímať, častokrát to bolo, sa to javilo revolučné, a potom sme si na to zvykli a prišli sme na veľa vecí, že je to aj funkčné.
Čiže nie, nie je to zápas latexu verzus čipky. Je to zápas toho, že to, čo tu bolo ixkrát povedané a pán kolega to chronologicky dopočítal a neviem príliš, kde ste skončili, ešte asi ste mali, nie? (Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.) Ešte raz.
Že je toho dosť, viete, že to neni nejaká, že, že pocitovo, že teda nemáme vás radi, ale že ste nám sympatická, pani ministerka je naozaj dosť, do toho nevkladám nejakú osobnú rovinu.
Ja to naozaj vnímam aj z kontexte toho povedaného, že štatisticky je toho už strašne veľa, lebo môže sa stať, že teda niekto nastúpi, nastúpi energickejšie, jak sa vraví, že nová metla dobre metie, a teda robí zmeny. Všetko sa to dá do určitej miery akceptovať. Je to aj pochopiteľné, áno, výmena vlády, PVV-čko. Áno, určitú mieru tej akceptácie musíme mať, to nám z toho vyjde z toho nejaký štatistický pomer, len tu ten, ten pomer nevychádza, lebo tých ľudí, ktorí majú s tým problém je nejak strašne veľa. A je namieste sa teda zamýšľať, ja viem, že u nás tam to bude vkladať, že sme, to vnímame politicky, ale u tých ľudí to treba vnímať, že aj, asi aj umelecky, alebo aj, aj ľudsky, hej, že prečo vlastne tá emócia tam taká je, že prečo sa toľkí, hej, prečo, prečo nastal taký rozvrat z celej tej oblasti. Hej, že proste prečo je tá emócia taká, taká vyhajpovaná, že niečo, niečo na tom bude, že sa dala možno urobiť aj lepšia nominácia. Viete, že naozaj, že na ťažký rezort, možno sa dalo nominovať niekoho, ktorý by tam teda nevkročil takou sloňou nohou, ale žeby proste citlivejšie v tom priestore išiel v rámci PVV-čka. Hej, lebo ak vravíte, že toto všetko ste sľubovali, no nie som si celkom istý, že či všetko toto, čo tu odznelo a kde sa tie chyby stali, či, či to takto zaznelo aj pred voľbami.
Ja sa teda s tými dôvodmi stotožňujem vo vysokej miere, nechcem povedať, že absolútne a so všetkými. Prísne vzaté, chcel som vystúpiť až po kolegovi z KDH, lebo to by potvrdilo tú, tú moju stratég... to, čo som to snažil nájsť, tú esenciu, hej, že nerobme z toho boj týchto dvoch svetov, ktorý som vložil do nejakého obrazu, ale zdá sa, že nevystúpia. Nejdem analyzovať, že prečo, možno vystúpia ešte po mne. Ja sa teda úplne starám o seba, a ale viete, že naozaj by bolo dobré prepotvrdiť aj z iného tábora, aby sme nenechali ten obraz, že tu progresívci bojujú s čipkármi, hej, že o tom, že kto zachráni slovenskú kultúru. Naozaj je tu toho, ten problém je širší. Je toho viac a, a naozaj je, je načim sa ozvať aj mne ako umiernenému konzervatívcovi, že niečo nie je v poriadku.
Takže s dôvodmi sa stotožňujem, skúsim povedať v krátkosti niečo, čo ešte možno nie celkom zaznelo. My sme dokázali, teda dokázali v úvodzovkách, toho aj z pohľadu kultúrneho naozaj veľa. My sme dokázali predať Berniniho za 24-tisíc (povedané so smiechom), to bol kauf roka. Ja som z toho ešte teraz proste že v pamäti čítal znova, a ja mám strašnú slabosť na Messerchmidta. Tu chcem len upozorniť, že keby sme náhodou nevedeli alebo keby vznikla nejaká pri nominácii do tých národných galérií nejaká nominácia nejakého riaditeľa alebo niekoho, kto by to posudzoval, že aby náhodou neprelepovali tam štítky, lebo Slovensko ešte má jedného originálneho Messerchmidta, má ešte, myslím, Kapucína máme v Slovenskej národnej galérii, tak aby ste tam náhodou nenominovali niekoho, kto ho vyradí alebo dá do depozitu, ako, akože, že je to kópia, a potom ho predáte niekde na Miletičke. Čiže naozaj do... dosiahli sme toho, aby sme dokázali, dokázali odvážať tuná kúsok od nás, ja som vtedy, zas niekto povie, Hlina urobil cirkus. Ja som nerobil cirkus, ja som upozorňoval na to, že tu kúsok od nás, dvesto metrov vzdušnou čiarou odvážajú rímske pamiatky. A naozaj, skutočne, odvážali sa tu rímske pamiatky, teraz tam máme parkovisko. Všetci sa tešíme, parkujeme. (Povedané so smiechom.) Úchvatné, úchvatné miesto na parkovanie a za obeť padli naozaj, že rímske pamiatky, rímska cisterna, padol, myslím, Octavianov stĺp tam bolo, stĺp, pod ktorým spal ten... ja, nie, nie, iný to bol. Proste tam, kto chcel, by si to dočítal. Údajne tam našli aj také nejaké veľkomoravské vykopávky. Tým, že bola tá dohoda robená, že rýchlo, rýchlo, jak to všetko rýchlo odbagrovali preč, takže z tohto uhla pohľadu sme dostali veľa, a prichádzam k tomu, prečo to vlastne spomínam, že čiastočne to tu naznačené bolo, a tu chcem na to upozorniť, že ak sa dá, ešte teda nerobme ešte horšie, ako sme to doteraz dokázali, lebo vraj sa idú diať nejaké zmeny z pohľadu ochrany pamiatok. Na Pamiatkovom úrade sa ide niečo diať, idú sa nejaké personálne zmeny robiť. Ide z toho naozaj hrúza, hej. Aby náhodou niekto nepovedal, že ja neviem čo. Ani ma nenapadá nejaká absurdná vec, že pod čo by sa tu bol kto schopný podpísať.
Tak tu chcem len v dobrom upozorniť, že idete do toho, že ani kameň na kameni, ale tento kameň prípadne nechajte na pokoji, hej, lebo tá ochrana tých pamiatok, nemáme ich veľa, čo sme mohli, veľa sme z toho predali, veľa sme z toho zničili, to málo, čo tu je, ešte by som prípadne odporúčal zachovať, čiže bol by som veľmi opatrný v tom, že k akým zmenám ideme a čo si od nich kto sľubuje, hej, lebo nepredpokladám, že tie zmeny budú robené preto, aby sa zvýšil štandard ochrany pamiatok.
Tu by som možno len navrhol, ak by sa dalo, že skôr tu mi niekto písal, že skôr im kúpte topánky, tým ľuďom na tom Pamiatkovom úrade, údajne niekoľko rokov však, samozrejme, vy ste vo funkcii iba rok, ale aj za ten rok ste už, sa mohlo niečo kúpiť. Oni im nekupujú ani pracovnú obuv, hej, a tí ľudia pokiaľ majú nejaké terénne výskumy, majú niekde chodiť, zabezpečujú si ju sami, čiže skôr by som išiel, by som povedal, že tak od podlahy, a tak z takého od začiatku, že ako premaľovávať fasády a vymieňať vývesné štíty a meniť generálnych riaditeľov. Skôr by som tým ľuďom na tých pamiatkových úradoch kúpil, kúpil poriadnu pracovnú obuv, že keď pôjdu na nejaký terénny výskum alebo obhliadku, nech si neprepichnú nohu na hrdzavom klinci. Čiže radšej tak by som povedal ľudskejšie ako veľkolepo, lebo to teraz robíte, prejdem k druhému bodu a už budem končiť.
To teraz robíte, lebo to je tak funkčné, ja to poznám z taktiky, marketingu, to je funkčné, to je väčší oblak, väčšia hmla, hej, že keď potrebujete niečo prekryť, čím väčší... rozrušenie väčšieho a základnejšieho kameňa, tým lepšie a to je to, že ste sa podujali zmeniť, teda nie zmeniť, zmeniť aranžmá hymny.
A tu by som chcel poprosiť, ak sa dá, a neviem, asi sa už nedá, ale nerobte to. To málo ešte, čo tu ako-tak je, ako tak funguje, že pričom ešte vieme pohybovať jemne tými perami aj krížom cez politické strany, je tá hymna v tom ponímaní, ako ju roky rokúce počúvame, a mám teraz obavu, že pokiaľ to naozaj že zlomíte na kolene, a teraz príde tá vaša hymna, lebo to sa tak bude prezentovať, že to bude tá vaša, to bude tá Šimkovičovej hymna, to bude tá hymna toho, čo rečnil u Bombica, viete, že to je strašne nebezpečné. Viete, že potom aj tí, ktorí teraz pohybovali, lebo tak sme ju vnímali tú hymnu, prestanú. Viete, že ja by som naozaj, že nehýbte s každým kameňom, ktorý uvidíte na ceste, že nechajte toto na pokoji. Naozaj máme toľko toho, čoho, čo nám treba robiť, toľko toho neporobeného, hej, že načo, načo do tej hymny. Ak ste chceli prekryť niečo, vypustiť nejaký veľký oblak, vypustili ste. Vypustené, nachvíľku to otočilo kamery, ale prepánakráľa, prosím vás, nechajte hymnu hymnou. Ak chce niekto meniť aranžmá hymny, tak by mala byť k tomu nejaká spoločenská objednávka, nejaký aj celospoločenský konsenzus, nejaká, by som povedal, že tvorivá atmosféra, niečo, taký, taký, že čestný prístup. Niečo, také, že áno, teraz a sme sa, ale viete, že takto to zlomiť na kolene, a tak konšpiratívne a tak tajnostkársky a s celým tým príbehom, proste je to stále hymna a bude to hymna. Nerobte to. Naozaj to nerobte, ja vôbec nie kvôli peniazom, ja neviem, či to niečo bude stáť, alebo nebude, a čo to bolo dokonca spomenuté, či tá samotná produkcia bude niečo stáť, to neviem asi, asi áno, ale vy ste schopní skrz, by som povedal, taký určitý amaterizmus ešte aj tú hymnu predať. Viete, že aby sme my nakoniec neskončili tak, že my ešte potom budeme platiť nejaké tantiémy. Viete, ja neviem, kto to tam ošetruje alebo neošetruje. Naozaj aby to nebolo tak, že ešte budeme musieť platiť tantiémy na, to nebude, že len tu keď budeme pri otvorení schôdze stáť pri hymne, ale hocikde, kde ju budú hrať, tak budú cez SOZU musieť alebo cez koho sa to nahlásiť, hej, a Oskar Rózsa, mu cinkne, ja neviem koľko, že, že ideme naozaj do vôd, ktoré by sme si vedeli predstaviť pri nejakej pesničke, ale my stále hovoríme o hymne Slovenskej republiky. Prosím vás, že ak sa dá, nechajte hymnu hymnou, nechajte ju na pokoji. Nechajte ju tak, ako je. Všecko je úplne v poriadku. Spievame, vieme, kto si ju zaspieval, kto si ju nespieval, vnímame, podvedome nám hneď zapne. Načo, načo aj do toho? Prečo sa chceme dostať do polohy, že čo niekde ju budú hrať s tým starým aranžmánom a niekde ju budú hrať s tým novým aranžmánom, a to bude na protest alebo to bude zakázané ju hrať s novým aranžmánom, že neviem, kde vlastne, či viete, kam vlastne idete s tým.
Ja, viete, ja som sa teraz, ja som patriot, národniar, nie som aj skrz to, že Slovenská národná strana je tu, možno keby tu nebola Slovenská národná strana, tak poviem, že som národniar. Skôr mi teraz príde také príznačnejšie, že som patriot, a naozaj ja mám túto krajinu rád, mám rád miesto, kde som sa narodil, možno by som, keby som sa narodil v Anglicku, tak som hrdý Angličan, ale ja som sa narodil tu, s tým už nič neurobím a áno, mám vzťah, mám veľký, silný vzťah, aj sa to odo mňa očakáva, myslím si, že aj od nás všetkých, že pestujme si vzťah ku krajine a jeden z tých najsilnejších symbolov, ktorý, ktorý tam je, je naozaj aj tá hymna. Hej, že ideme do, do takého symbolu, ktorý si vyžaduje obrovskú úctu, rešpekt a nastavenie spoločnosti, a vy ste do toho vleteli jak s buldozérom. To Matovičov bager je nič do rozpočtu, jak vy ste vleteli do hymny. A neviete, neviete presne, že, že čo to, čo to na konci urobí, hej, čo to urobí v tom tej rozdelení tej spoločnosti, že my nakoniec prestaneme spievať alebo pospevovať alebo pohybovať perami pri tom, keď bude hrať hymna. Naozaj. Doteraz to bolo ešte jedno z mála, čo nás dokázalo zjednotiť. Ešteže jedno z mála, kde by sme neboli, netrpeli tým obrovským rozdelením. Sme na najlepšej ceste k tomu prísť. Najlepšej ceste k tomu prísť. a pritom je toľko toho, čo máme neporobené. Jak sa toho baču pýtajú: „A bača, máte porobenô?“ Viete, že my, naozaj keď má bača porobenô, sadne na priedomie a rozmýšľa, že, že čo. My ešte strašne veľa toho nemáme, strašne veľa.
Pán Michelko, vy tam neviete nejako zaúradovať s tou hymnou? Čo? Či vám sa to tiež pozdáva? Viete, že ja neviem už na koho sa obrátiť, aby sme nedopustili, by som povedal, že hroznú vec, lebo to nikoho doteraz nenapadlo, aspoň nevieme o tom, hej a teraz tu už normálne sa s tým zmierujeme, že budeme mať hymnu v aranžmáne od niekoho, kto to vysvetľoval u Bombica, a potom v aranžmáne, ktorý tu je nejakých tridsať rokov alebo koľko. Budeme čo? Budeme na protest si púšťať alebo neviem. Podľa mňa ste to nedorozmýšľali, nechajte to tak.
Áno, končím s tým, že kolega za náš klub to povedal, SaS a bude hlasovať, samozrejme, za vaše odvolanie alebo za vyslovenie alebo neviem, jak sa to formálne volá, proste aby ste tam neboli, zjednodušene. (Povedané so smiechom.) Akože naozaj z 5,5 mil. ľudí priš... nič osobné, pani ministerka, naozaj nič osobné, však šancu ste dostali, boli ste tam, dokázali ste výnimočnú vec, že sa zjednotili všetci proti vám, svojím spôsobom úspech, ale keďže nám treba robiť, hej, naozaj treba, treba nájsť niekoho, kto bude v tomto danom priestore menej iritovať, a tie veci sa pohnú, pohnú dopredu. Takže áno som za, stotožňujem sa so stanoviskom klubu, treba vás, treba vás odvolať a určite, ale určite toto nie je zápas.
Končím s tým, s čím som začal, že to nie je zápas latexu verzus čipky, hej, že to nie je zápas dvoch rozdielnych svetov, kde svet čipky bojuje proti latexu, resp. opačne. Niekto má tendenciu takto podsúvať a nie je to pravda, hej. Odznelo to tu veľa, ešte asi aj odznie, že prečo to nie je pravda. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega Hlina, ja som pozorne počúval všetkých mojich kolegov doteraz a viete (povedané so smiechom), človek nemal by robiť druhým to, čo nechcú, aby robili oni jemu. Ja vám to musím povedať. Ja som nepochopil, čo ste vy rozprávali teraz. Vy ste rozprávali o hymne sedem minút, opakovali ste sa, prepáčte mi, ja vám len hovorím to, čo ste vy mne minule naložili, sedem minút ste rozprávali o hymne, ale Šimkovičovej ste nepovedali nič. Potom ste vyzvali poslanca Mikloška, aby sa správal slušne (povedané so smiechom), žartujem.
Ale naozaj ja vás mám rád veľmi, a keď ste začali do toho zatiahli už aj Matovičov bager, bager, ktorý nahŕňa ľuďom nie, nie „našim ľuďom“, nie Pente, a vy viete, o čom rozprávam, tak to ste ma už dojali.
Takže opakujem ešte raz. Vy patríte medzi mojich obľúbených rétorikov tu v sále, ale toto vaše vystúpenie nieže som nepochopil, to je viete, ako keď sa niekto postaví a rozpráva, len, aby rozprával, takže nehnevajte sa na mňa, odpustite mi to, ale podobne jak vy ste minule nepochopili (povedané so smiechom), čo som ja hovoril, keď som hovoril o tom, aby ste sa nestarali do KDH a nechali na nich, nech si rozhodujú oni svoje veci, tak teraz som to ja. Ale, ale mám vás rád v podstate, viete až na ten bager, lebo niekto má lyžicu, s ktorou nahŕňa Pente, a niekto má bager, ktorý dáva ľuďom.
Ďakujem veľmi pekne. (Povedané so smiechom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Hlina, no ja som celý čas rozmýšľala, či ja som čipka alebo latex (rečníčka sa pozrela na svoje šaty), dneska som podľa mňa hodváb (povedané so smiechom), ale viete, to podľa mňa je úplne inak, lebo to je čipka a latex verzus nejaká hrubá konopná záplata, o čom tu dnes hovoríme, a tuto kolegyňa Kleinert, ktorá je textilná a odevná dizajnérka, veľmi dobre vie, že keď dáte tú hrubú konopnú záplatu na nejakú jemnú tkaninu, tak celé tie šaty zničíte nenávratne. A to je podstata toho, o čom tu dnes diskutujeme. Len mňa zaujalo, že vy sa to tiež snažíte stavať do takej ideologickej polohy, že je to niečo medzi konzervatívcami a liberálmi, len ja si myslím, že aj konzervatívci, aj liberáli, aj ľavičiari, aj pravičiari, aj ktokoľvek, komu záleží na budúcnosti tejto krajiny, tak všetci by mali stáť spolu zoči-voči zmaru a ničeniu niečoho a o tom sa tu dnes od rána rozprávame.
A viete, druhá strana by veľmi rada celú túto debatu zarámcovala ako nejaký ideologický boj. Ale to nie je ideologický boj, to nie je boj nejakých dvoch ideológií, to je boj o holé prežitie slovenskej kultúry.
A ja vlastne len zdôrazňujem, že my, keď si tú kultúru necháme zničiť, my, keď si ju necháme zničiť dvomi nekompetentnými ľuďmi, tak bez kultúry z nás nezostane nič, bez kultúry nie sme nikto, nie sme národ, nie sme krajina, nie sme ani ľudia, pretože tá kultúra nás tvorí, takže ja si myslím, že my všetci bez ohľadu na to, aké ideologické pozície zastávame, by sme sa mali postaviť do jedného šíku a zabrániť tomu, aby sa slovenská kultúra ničila.
Ďakujem.

Ako nikdy nie je neskoro sa učiť, čiže ja ešte si uvedomujem, že tak ešte stále sa môžem, tak ak to nebolo pochopené, tak druhýkrát to možno poviem ináč, ale ja som to aj takto vnímal, že teda takto je tendencia postaviť ten zápas, takto ministerka v tom svojom úvodnom slove sa snažila postaviť a nastaviť, naformátovať tú diskusiu, že tu je zápas niekoho, kto chce peniaze na nejaké pochody v latexe a mňaukanie, hej, a potom sú tu niekto v čipke, keď to tak... ako ja som že snažil vytiahnuť tú esenciu. Je mi ľúto, keď sa to nedalo celkom pochopiť, budem sa snažiť aj pre kolegu to povedať niekedy tak, že sa to bude dať pochopiť. Uvedomujem si, že nie vždy je ten najlepší deň, takže ale snažil som sa to povedať, že presne, že to nedopusťme, aby sa z toho stal ideologický zápas.
Ja si myslím, že môžme mať na to rôzne názory, komu sa čo páči, však od toho je umenie umením, že každému sa páči nejaké, a mne sa tiež nejaké, ale tu už len tá štatistika prestáva sedieť pri pani ministerke, hej, že štatisticky je toho veľa, tých negatívnych odoziev z toho, z toho rezortu, že už keby sme sa odosobnili, že čo sa nám páči alebo nepáči, tak by sme mali spozornieť pri tej neúprosnej štatistike, hej, že, že z celého toho priestoru ide strašne veľa negatívnych odoziev, že čosi nie je v poriadku. Tak to som sa snažil povedať.
Ja ešte som nepočul alebo nevidel, alebo možno mi to ušlo, alebo možno teraz to nastane, že kto sa za pani ministerku postaví, hej, že teraz možno nejakí, ja neviem, nejakí významní predstavitelia kultúrnej obce sa postavia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, v prvom rade som rada, že aj v takýchto popoludňajších hodinách je tu prítomná pani ministerka, takisto ako som vyjadrila aj rešpekt pri odvolávaní pána ministra spravodlivosti, že tu bol prítomný, ale súčasne som si veľmi vážila aj to, že pán minister spravodlivosti veľmi dobre vedel, kde je jeho miesto, proste na mieste pre člena vlády, ministra spravodlivosti, a nevedela som, že pani ministerka je súčasťou predsedníctva Národnej rady, lebo to tiež vyjadruje nejaký rešpekt, proste k tomu celému procesu odvolávania, kto kde má aké miesto. Pani ministerka má miesto členky vlády a mala by byť tam, kde patria členom vlády. (Reakcie z pléna.)
Ja som si vypočula veľmi pozorne vyjadrenie pani ministerky k jej odvolávaniu a zaujali ma tri veci, ktorým sa budem viac venovať. Prvé bolo veľký apel na dôstojnosť voči každému a bol to apel, ktorého sa vlastne dožadovala pani ministerka, že mali by sme si vážiť dôstojnosť každého človeka na Slovensku, a s tým s ňou úplne súhlasím. Áno, chcela by som, aby Slovensko raz bolo krajinou, kde si vážime dôstojnosť každého človeka. To si naozaj prajem, úprimne si to prajem, že tento môj sen sa raz uskutoční, ale je tu zjavne veľké, veľké nedorozumenie, čo je dôstojnosť ku každému človeku, pretože na jednej strane hovoriť o dôstojnosti, a potom z jej ostatných slov je zrejmý úplný nerešpekt, netolerancia k menšinám na Slovensku, čo je úplný kľúč k demokracii a právnemu štátu. My sme v ’89. bojovali za to, i keď bola to nežná revolúcia, práve za to, práve za to, aby sme tu mali demokraciu a právny štát, aby sme si vážili každého. Tých, čo patria k menšinám, pretože to, aký máme rešpekt k menšinám, taká je silná demokracia, právny štát.
Ale tu zjavne pani ministerka toto vôbec nechápe, je tu veľmi vážne nedorozumenie, v akej krajine zjavne žijeme. Žijeme v demokratickom, právnom štáte, ktorého imanentná súčasť je rešpekt k menšinám aj k tým národnostným, aj k tým, ktorí patria k sexuálnym menšinám, jednoducho to sem všetko patrí, takže na jednej strane v jednom slove povedať, žiadam dôstojnosť osobitne voči mne, ako som pochopila, ministerke kultúry, ale inými slovami vyjadriť absolútny desrešpekt, desrešpekt k ľuďom na Slovensku, ktorí patria k menšinám. A to je asi to veľké nedorozumenie, a to nepochopenie. Čiže proste tu je presadzovaná kultúra iba voči nejakej jednej skupine ľudí. Kultúra, ja neviem presne koho, pretože kultúra má byť predsa práve otvorená, ale keď je tu veľké nedorozumenie ohľadom dôstojnosti, tak je zjavné, že toto nedorozumenie ide naprieč celým presadzovaním kultúry, ako ho presadzuje ministerka kultúry.
Ďalšia vec, ktorá ma zarazila bolo prirovnanie odvolania predstaviteľov kultúrnych inštitúcií k rokom ’90 po revolúcii. Ako Milan Kňažko urobil zmeny v ’90. rokoch, ale (povedané so smiechom) tá zmena bola proste nevyhnutná, veď my sme v ’89., po ’89. predsa chceli, aby sme tu mali slobodu a demokraciu, to sme tu nemali. Veď preto sme zmenili režim z komunistického, socialistického na demokratický, na režim slobody. To znamená, ak došlo k výmene a k odvolaniu týchto predstaviteľov, tak, samozrejme, že to bolo preto, lebo sme chceli novú kultúru, kultúru slobody a demokracie.
Akú kultúru demokracie a slobody nám tu prináša ministerka kultúry, keď odvolala bez akéhokoľvek vysvetlenia a dôvodu ľudí, v demokracii, v právnom štáte, asi nezávislých kultúrnych inštitúcií, a doteraz tam nie sú žiadni riadni riaditelia, či je to Slovenská národná galéria, či je to Slovenské národné divadlo, likvidácia verejnoprávnej televízie a rozhlasu na STV nemá doteraz riadneho štatutára. To, čo priniesla ministerka kultúry, je politizácia všetkého, čo s kultúrou súvisí, a preto sme tu teraz, a preto žiadame jej odvolanie. Jednoducho tam kde v kultúre má byť nezávislosť a otvorenosť, sa vniesla absolútna politizácia, a nie je to len ohľadom vrcholných predstaviteľov, a to je na tom to smutné a súčasné tragické a dramatické, čo sa deje v kultúre.
To je likvidácia ľudí naprieč celým rezortom kultúry, pretože to sa nezastavuje iba pri riaditeľoch, proste likvidujú sa radoví zamestnanci, radoví zamestnanci. Tu sa likviduje absolútne vlastne aj profesionalizácia štátnych zamestnancov. Treba povedať, že to sa nedeje iba na kultúre, deje sa to naprieč všetkými rezortami a s nimi je spojená šikana a zastrašovanie tých, čo majú jednoducho iný názor. Absolútne sa tým neguje všetko, čo sa, čo sme kedy chceli v súvislosti so štátnymi zamestnancami, ktorí sa tu proste nemajú predsa od piky meniť, keď sa mení vláda.
Ale ak by nejaký rezort mohol byť nositeľom tej myšlienky, že hľadáme tu nezávislých ľudí, ktorí jednoducho sú oddaní blahu štátu bez ohľadu na to, kto sa proste mení ako minister kultúry, tak určite by sme to mali hľadať predsa na ministerstve kultúry, ale ministerstvo kultúry je teda symbolom absolútnej politizácie všetkého.
Nestabilita a chaos, ktorá je v rezorte kultúry, je tiež v rezorte kultúry je tiež symbolom toho, čo sa deje naprieč, nakoniec celou vládou. Áno, táto vláda nám sľubovala stabilitu, ale to, čo nám priniesla, je, je chaos. A my to tu vidíme priamo v parlamente, lebo to, čo sa deje vlastne v týchto kultúrnych inštitúciách, tak my to tu máme v priamom prenose. Máme tu predsedu parlamentu? Nemáme, máme tu dočasne povereného. Tu sa vlastne dočasná poverenosť začína stavať ako symbolom vedenia kľúčových inštitúcií v štáte. Takže áno, z tohto pohľadu možno niet sa čo pani ministerke diviť, lebo keď sa pozerá na to, ako je vedený parlament, ako si predstavuje koalícia obsadenie kľúčovej pozície pri vedení parlamentu, nijako, nijako, nakoniec aj pán premiér sa vyjadril, že do konca roka nemáme čakať, že by tu bol zvolený predseda parlamentu, tak zjavne ako z tohto si môže brať určite aj príklad pani ministerka, že tým pádom nie je vôbec problém, že Slovenská národná galéria, Slovenské národné divadlo, Slovenská televízia a rozhlas nemá riadneho štatutára.
To, čo spája s týmto chaosom a nestabilitou ministerku kultúry aj s celou vládou je pomsta, je pomsta a šikana. Áno, vypočula som si v jej vyjadrení aj viem, ako by som to asi nazvala, nepochopenie nesúhlasu s podaním trestného oznámenia voči literátovi Michalovi Horeckému. Ako je to zjavné nepochopenie, je to zjavne nepochopenie ohľadom zneužitia inštitútu trestného oznámenia vládnymi činiteľmi.
Je to zjavné nepochopenie a ja si myslím, že asi bude na čase, aby sme trestný čin ohovárania zásadne redefinovali a neumožnili vládnym činiteľom takýmto spôsobom zneužívať tento inštitút, naozaj zneužívať. Ak si pani ministerka myslí, že je dotknutá kohokoľvek výrokom, nech sa páči, nech ide na súd, na nezávislý, nestranný súd, nech sa páči, ale nech nezneužíva svoje postavenie vládneho činiteľa a takto nech nezastrašuje ľudí, ktorí majú proste iný názor na to, ako vládne. Jednoducho využitie inštitútu trestného oznámenia vládnym činiteľom, vládou, členom vlády jednoducho znamená, že člen vlády, kde má iného kolegu, pod ktorým je vlastne celý Policajný zbor, celý aparát vyšetrovateľov, tak zneužíva tento inštitút ako nástroj, nástroj šikany, pretože, samozrejme, keď podáte trestné oznámenie, následne sa očakáva, že dôjde k výsluchu, k prvému, prípadne ďalšiemu, a to samo osebe je šikanózne so všetkým, čo s tým súvisí, s obavami, ktoré môžu byť prípadného trestného postihu, keď v rukách vlády je celý Policajný zbor. A s ohľadom na to, k akým čistkám dochádza v celom Policajnom zbore, tak využitie takéhoto nástroja, osobitne dnes, má šikanóznu povahu, pretože je tu priestor na nezávislom, nestrannom súde, kde sa môže, samozrejme, vládny činiteľ obhajovať, nech sa páči, ale nech nezneužíva nástroje trestného práva takýmto spôsobom, pretože čo má čo dočinenia vyšetrovateľ s politickým bojom, prečo vyšetrovateľ má riešiť nejaký spor ministra vlády s literátom. Ako už toto samo osebe je absurdné, aby vyšetrovateľ namiesto toho, aby sa venoval postihu voči páchateľom trestnej činnosti, tak riešil vyjadrenie literáta voči ministerke kultúry. Ako už toto samo osebe, ja si myslím, že je absurdné. Na to je, nech sa páči, žaloba na ochranu osobnosti, nezávislý, nestranný súd, ale nie nástroj trestného práva. To sem jednoducho, vôbec, ale, že vôbec nepatrí.
Ministerka kultúry sa prihlásila vo svojom programovom vyhlásení k tomu, že bude s kultúrnou obcou viesť dialóg. No, ale ten dialóg vyzerá asi tak, ale možno aj to považuje za dialóg, že vyše 180-tisíc ľudí ju vyzvalo na odstúpenie z funkcie ministerky kultúry. Áno, aj toto je určitá forma dialógu a k tomuto sa zaviazala vláda, tak by mala potom počúvať výsledok tohto dialógu, keď 180-tisíc ľudí žiada odstúpenie, ale výsledkom je, že ministerka kultúry sa rozhodla šikanovať ľudí, ktorí sa tu dovolili podpísať pod túto výzvu.
Za dialóg možno považovať aj to, že verejnosť sa jasne postavila voči zneužitiu trestného oznámenia voči literátovi Michalovi Horeckému, a to práve tým, že je tu iniciatíva, je to rovnako petícia Stojíme za Michalom Horeckým!, vyše 3 500 ľudí ju už podpísalo, že jak mieni pani ministerka využívať a zneužívať takto tento nástroj, stoja za Michalom Horeckým, a ak má byť stíhaný on, nech sú stíhaní aj všetci títo ľudia, ktorí sú podpísaní pod touto petíciou, pretože je absurdné, naozaj, aby minister kultúry voči literátovi používal takýto nástroj trestného práva. Je to šikanózne, je to pomsta, ktorá, bohužiaľ, tiež je symptómom celej tejto vlády zastrašovaním, mstiť sa. A odvolanie ministerky kultúry by znamenalo, že vláda by odsúdila takýto spôsob, čo však, samozrejme, s ohľadom na to ako je, bohužiaľ, táto pomsta a šikana prerastená naprieč celým vládnutím tejto koalície, tak ani v to veľmi neverím.
Ďakujem veľmi pekne.

Milé kolegyne, milí kolegovia, moja stará mama hovorila: „Buchni do stola, keď sa ti niečo nepáči, aspoň ťa začnú vnímať,“ takže teraz treba buchnúť do stola.
Vypočuli sme si tu návrh na odvolanie pani ministerky a vypočuli sme si tu obhajobu z úst pani ministerky, z úst pána Tarabu na obhajobu pani ministerky. Pani ministerka niekoľkokrát vo svojej obhajobe povedala slovo arogancia, že sme arogantní, je to tu arogantné, ste arogantní, arogantní, arogantní. Je až vesmírom známy výrok: „A vy ste gdo?“ Túto aroganciu, ktorú predviedla a predvádza pani ministerka, je niečo neskutočné. Minister kultúry by mal byť kultúrny, minister je pomocník. Viete, minister je človek, ktorý má slúžiť, ale pani ministerka vymenovaná touto vládou, nominantka SNS, si to pomýlila. A pani ministerka kultúry je človek, ktorý sa správa nielen ku kultúre arogantne, majetnícky, ale ona sa tak správa ku každému, k novinárom. Minister kultúry, keď sa ho spýta niekto, niečo, by mal odpovedať normálne, slušne. V Abú Zabí sa pani ministerky spýtali, čo by mala robiť, a jej pán... Je tam ešte hore? Myslím, že tam Michelko sedel, pán Michelko sedel hore, tak povedal.. (Reakcia z pléna.) Pán Machala, áno, prepáčte, môžte mi skákať do reči.
Pán Machala, ospravedlňujem sa, ja si to mýlim, či plochá zem, alebo pomocník, výkonný práporčík, mne sa to tak mýli, prepáčte, ospravedlňujem sa.
Čiže ten povedal a vulgárne ho poslal viete kde. Takže toto je naša pani ministerka. Pani poslankyňa Čavojová Marcela tu mala vystúpenie a povedala, doslova povedala, že to, čo robí opozícia, pani ministerke zničilo život a pani ministerka je teraz preto, lebo čo robí opozícia, je vlastne ohrozovaná. No, pani Čavojová, škoda, že tu nie je, tak to, čo sa deje našim rodinám preto, lebo sme vo verejnom živote, to, čo sa deje rodinám tuná mojich kolegov poslancov, to, čo sa deje rodinám tých, ktorí poukazujú na zverstvo tejto vlády, tak to je len to, že pani ministerke tam niekto prišiel do Kittsee, to je len taká malilinká znôžka toho, čo sa deje nám, takže pani ministerka, beda, teda keď nechce zažívať za svoju aroganciu a za svoje správanie medicínu, ktorú rozdáva, tak nech ide preč z toho postu. Pani ministerka išla do politiky a do verejného života s tým, že vedela, čo si užije. Takže, pani Čavojová, nielen pani ministerka dostáva naozaj svoje.
Pani ministerka, ty si tu povedala, tykám jej, lebo sa poznáme sa, že ťa nevyhodili z Markízy, teba vyhodili, pani ministerka, z Markízy a to, čo ostatné rozprávaš, veľmi dobre to poznám a viem. Hovorila si, že tu niekto je prisatý na eurofondy. No tak vedľa mňa sediaci pán dostal 700-tisíc na svoje občianske združenie, ale to je v poriadku, lebo on rozprával, že on to dostal na rozvoj, výkvet národa, na všetko možné, čo sa tu deje, ale takí Šimečkovci, tí to dostali preto, lebo sú zlí, tí Šimečkovci. Ale národne cítiaci tu vedľa mňa sediaci pán, on to dostal čestne a poctivo, lebo to je, to je národné (rečník zaklopal dlaňou na rečnícky pult), to oni môžu, oni môžu.
Rozprávala si, pani ministerka, o tom, a o tanečníkoch, že vlastne veď nech si každý robí čo chce. To, čo zažila manželka pána Šimečku bolo niečo odporné. To, čo ste vy, celá tá vaša kultúrna nekultúra, čo ste na ňu spôsobili, to bolo odporné a nechutné. To je to, pani Čavojová, kde ste, čo zažívala manželka pána Šimečku. Ona je tanečníčka. Ja som študoval na VŠMU, mali sme Ondra Šotha a môžem povedať, že to bolo naozaj zaujímavé štúdium, pretože popri herectve sme aj robili normálne pohybové divadlo. A vy tu idete dehonestovať ľudí na základe toho, že sa vám to nepáči? A toto je to, kvôli čomu pani ministerka by mala odstúpiť!
A odstúpiť, pretože pani ministerka hovorí, že vy ste odporní umelci, ten Kostelný, čo si to dovolil v divadle povedať, že ma nemá rád. Ale taký Marek Ťapák, hohó, taký Oskar Rózsa, to sú umelci, to sú skvelí umelci, toto je. Ja nedelím nikoho na dobrého a zlého, ale vy ich delíte. Toto robil v ’96., ’97. a ’98. Mečiar, keď sme sa priviazali. Ja som sa priviazal tam na ministerstve o zábradlie a vracajú sa nám časy, kedy nám diktuje pani ministerka, čo môžeme a čo nemôžeme. Aká má byť kultúra. Ideme robiť nový slovník, bude: papľuh, chriašteľ, vladyka Danko bude rozdávať národné jedlá, žiadne také cheeseburger. Kde, nepoviete cheeseburger, kde, poviete mäsko v žemličke. Strašné, strašné.
Pani ministerka je odvolávaná preto, lebo namiesto práce chodí na dovolenky. Ona má úplne v paži, čo sa tu deje. Ona si ide na dovolenku do Chorvátska, Abú Zabí a tak ďalej a tak ďalej. Toto je naša pani ministerka. Naozaj to ministerstvo riadi ten pán, ktorý sedí hore, pán, ktorý verí, že je plochá Zem. Gagarin by sa v hrobe obrátil. A oni milujú všetci Gagarina a Rusko. Veď Gagarin vám povedal, že Zem je okrúhla. (Povedané s ruským prízvukom.)
Pani Šimkovičová tu povedala o tom, že ako sa rozdávajú peniaze, ako si kto rozdáva peniaze. No, pani ministerka, vy rozdávate a za to by ste mala byť odvolaná svojím nominantom. Vy si do funkcií dávate svojich ľudí namiesto odborníkov. Kamoška z Kittsse bude v Bibiane, no môj kamarát, teda váš kamarát zo školy bude poradca vlády a tak ďalej a tak ďalej. Toto sú vaše, toto sú vaše, za toto by ste mali byť a za toto vás ideme odvolávať. Vy tu rozprávate, že my sme dávali ľuďom svojim dotácie. To je blbosť. Jeden jediný príklad. Viete, kto je Čambál z Holíča? To je primátor, primátor z Holíča, podpredseda, podpredseda SNS a bum, mu šľahneme mu dotáciu nech má ten Čambalko dotáciu, veď to je náš človek. Je to podpredseda. A takto oni rozdeľujú fleky. Pozrite si, keď si pozriete tú stranu, keď si pozriete ich stranícke rozdelenie, každý jeden má flek, každý jeden. Ale nie na základe odbornosti.
A už som tu spomínal a odbornosť pani ministerky a vzdelanie. Pani ministerka je podľa mňa, a teda ak mám vedomosti, vzdelaná v pedagogickom, pedagogické vzdelanie má. To jej nevyčítam, no nech má pedagogické vzdelanie, ale ani nepáchla za svoj život ku kultúre, ani sloví... ani, ani, ani mäkkým prstíčkom nepáchla. To, že moderovala reláciu v televízii, no tak dobre, tak dobre.
Viete, rozpráva tu, že rozprával jeden váš kolega, aha, tam pán kolega, neviem, ako sa, zabudol som meno, ale počkajte, pán poslanec povedal, že sme tu desiati, pán poslanec Petro, áno, že sme tu desiati. No viete, v podstate všetci dobre vieme, že pani ministerku neodvolá Danko a že si to vymodlikala, teda aby ste sa nerozpadli, tak ju neodvoláte, ale tu sedia ľudia, ktorí sa o tú kultúru zaujímajú. Aj u nás v klube Lukáš Bužo tu nemôže byť, lebo je chorý, ale ja som tu a naozaj 35 rokov robím v kultúre, vyštudoval som Vysokú školu múzických umení, robil som koncerty, podujatia, naša nezisková organizácia, ktorá v živote nedostala žiadnu dotáciu ako Michelko, v živote nie, dostali sme od Fica v 2019., naša nezisková organizácia, na opravu strechy 9-tisíc euro, takže toto je to, toto je to, kvôli čomu by mala byť odvolaná pani ministerka kultúry.
To, čo ste tu rozprávali o tom, že ona s tým svojím priateľom stále je v tom videopriestore a hoaxy púšťa stále. No ministerka kultúry púšťa stále hoaxy, stále tu trepe, ospravedlňujem sa, aby som niekoho neurazil, stále hovorí klamstvá, stále hovorí nepravdy. A vedľa nej sedí človek, ktorého ani jeho kolegovia z koalície, z HLAS-u nemôžu, pretože tvrdí, že covid tu nebol.
Pani ministerka kultúry nemá s kultúrou nič spoločné. Pani ministerka kultúry a jej prejav bol veľmi, veľmi naozaj taký... to bolo také... naučili ju to tam niekto. Ja neviem kto na ministerstve ju tam učil, ale to bolo o tom, že ja som naozaj tá žena, ktorá tu zachráni kultúru. A som žena, ktorej vy ubližujete.
Nie, pani ministerka. Neubližujeme vám, my len chceme, aby takí ľudia neriadili kultúru, ako ste vy. Pani ministerka, vy tam nemáte čo robiť, nemáte tam čo robiť.