22. schôdza

Ďakujem pekne.
Tak od konca, najprv k Peťovi. Ja som veľký zástanca profesionalizácie prehliadok mŕtvych. Práve skutočnosť, že prehliadky mŕtvych v minulosti robil ktokoľvek, tak viedla k tomu, že tie listy o prehliadke mŕtveho neboli vyplnené jednoznačným spôsobom, nie konzistentne, tie dáta neboli porovnateľné a keď robil, svojho času v rámci nejakého projektu sa robila analýza kvality výkazov v listoch o prehliadke mŕtveho, tak sa zistilo, že asi 20 % diagnóz v tých listoch o prehliadke mŕtveho bolo úplne zlých. To znamená, že všetky naše štatistiky, ktoré máme postavené na tom, že prečo ľudia zomierajú, ako boli presné iba na 80 %. Preto stále hovoríme, že máme obrovskú úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia, no len preto, lebo ten obhliadajúci lekár, nepoznajúc zdravotnú dokumentáciu, nepoznajúc kontext, napísal, že mu prestalo tĺcť srdce a to už je teda kardiovaskulárna príčina, prečo ten človek zomrel. Čiže ja vítam tú profesionalizáciu, kde sa dá štandardizovať tá prehliadka mŕtveho, čiže len teda v tomto ti oponujem, Peťo.
No a, pani kolegyňa Bajo Holečková, áno, toto je že králičia nora, do ktorej môžeme vbehnúť a dlho budeme v nej blúdiť. Ako krajský lekár to teraz hovorím, že v Bratislave, kde máme teda tu ten problém, problém ľudí bez domova pomerne najvypuklejší, tu nemáme o nich žiadnu konzistentnú, systematickú starostlivosť. Všetky cirkevno neviem aké sú len podenkové veci, pretože platobný mechanizmus je, že kapitácia, len ťažko ja môžem kapitovať človeka bez domova, ktorý nemá ani len občiansky preukaz, a nemám jasno, že do ktorej zdravotnej poisťovne patrí, toto si vyžaduje nejaký iný typ riešenia, ideálne v spolupráci so samosprávami.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, účelom tohto návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je zavedenie nového spôsobu definovania verejnej optimálnej siete poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti a poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti poskytovanej v špecializovanej ambulancii ako reakcia na potrebu zvýšiť odolnosť a pripravenosť ambulantného sektora a jeho posilnenie vzhľadom na očakávaný dopad starnutia populácie a následne rastúci dopyt po zdravotnej starostlivosti v špecializovaných ambulanciách.
Navrhuje sa zavedenie príznaku verejne dostupnej ambulancie vo verejnej sieti poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti, poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti a poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti poskytovanej v špecializovanej ambulancii do registra povolení, ktorého cieľom je zohľadňovať účel, ktorý ambulancia plní v systéme zdravotnej starostlivosti, a zvýšiť transparentnosť cesty pacienta.
Zároveň sa navrhujú úpravy v súvislosti s obmedzovacími prostriedkami s elektronickou dočasnou pracovnou neschopnosťou, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe, a tiež sa zavádza nový typ starostlivosti, komunitná starostlivosť, kompletná starostlivosť a prierezová starostlivosť s cieľom rozšíriť komplexnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti s prihliadnutím najmä na duševné zdravie. Okrem vyššie uvedených úprav sa realizujú potreby aplikačnej praxe, odbúrava sa byrokracia, dochádza k zjednocovaniu pojmov, čím sa precizuje celá zdravotnícka legislatíva.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

23.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 571, 517, pardon.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vyplývajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada vo všeobecnej rozprave sa uzniesla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi za klub Kresťanskodemokratického hnutia povedať v prvom čítaní naše pripomienky, resp. naše stanoviská ku predkladanému zákonu.
Na začiatok by som povedal asi tak politicky, že konečne, konečne po roku prichádza vláda so zákonom, ktorý čiastočne aspoň systematicky začína upravovať niektoré veci, ktoré v slovenskom zdravotníctve nie sú dobré. A za to chcem vyjadriť pochvalu, to je určite pozitívna vec, že prichádzate s takouto zmenou, ktorá prináša pozitíva.
Rovnako ale by som chcel poznamenať, že ako každá veľmi komplexná novela, a toto je veľmi komplexná novela, to je naozaj veľmi veľa rôznych, rôznych doplnkov ku rôznym zákonom, ku rôznym témam, tak je relatívne neprehľadná a potom to môže spôsobovať aj v niektorých oblastiach naozaj možno ešte väčší chaos, aký momentálne máme. Čiže toto vnímam trošku negatívne ako veľmi veľa prílepkov, ktoré ku tak dôležitému zákonu a myslím si, že hlavnou témou celého tohto zákona je verejná optimálna sieť špecializovanej ambulantnej starostlivosti, ale k tomu sa priliepa strašne veľa vecí a dovoľte mi teraz niektoré z nich tak trochu vyakcentovať.
Čo treba ešte raz teda oceniť, oceniť by som chcel v prvom rade vyčlenenie verejnej optimálnej siete, to, po čom volajú dlhodobo už špecialisti v ambulantnej starostlivosti, aby sme jasným spôsobom zadefinovali v určitom regióne, ako má vyzerať optimálna sieť špecialistov v rôznych odboroch. To hodnotím veľmi pozitívne, hoci ešte stále nevieme, na základe akých kritérií dôjde ku takémuto stanoveniu, pretože ten všeobecne záväzný právny predpis ešte stále nie je pripravený alebo nie je definitívny, čiže na to si musíme počkať, ale minimálne tá snaha urobiť verejnú optimálnu sieť je, je dobrá a tú chceme podporiť.
Rovnako chcem pozitívne sa vyjadriť aj k tomu, že konečne dochádza ku rozdeleniu ambulancií na tzv. verejne dostupné a potom špecializované ambulancie. Práve si môžeme odháknuť jednu vec, ktorá bola aj v našom programe pre zdravotníctvo KDH, pretože presne túto časť sme mali aj my v našom programe. Hovorili sme, že je naozaj rozdiel, ak máte ambulanciu, kde môžu prichádzať pacienti bez problémov a so svojimi problémami, ako verejne dostupná ambulancia a potom ambulancie, ktoré slúžia predovšetkým ako brána do nemocníc, to znamená pacienti pred nejakým zákrokom prídu na vyšetrenie, resp. po zákroku idú opäť do ambulancie na ďalšie vyšetrenie, alebo prídu s odstupom času na ďalšie vyšetrenie. Je to predsa len rozdiel, takáto ambulancia a ambulancia, ktorá je verejne prístupná, kde sa viete ako pacienti prihlásiť. Čiže toto rozdelenie spôsobí lepšie, lepšie rozdelenie a následne aj potom presnejšie počítanie, koľko verejne dostupných ambulancií v určitom regióne sa tu nachádza, pretože sa tu diali skutočne veci, že tieto nemocničné ambulancie sa plietli s ambulanciami, ktoré boli na periférii mimo nemocníc, a tým pádom z toho bol neporiadok. Poisťovne vykazovali, že majú plnú sieť, hoci tá sieť nebola naplnená, len bola naplnená takýmito ambulanciami, ktoré slúžili skôr nemocniciam. Čiže za toto jednoznačne pochvala, chválim, je to veľmi dobrý krok.
V tejto novele sa niečo hovorí aj o tzv. primárnej špecializovanej gynekologickej ambulancii. Dobre, vieme si to aj takto zadefinovať, toto je takisto v podstate v poriadku. Čo trochu, z čoho sa trochu obávam, je, že celkovo ten systém, ako je nastavený v tej novele, je taký, taký relatívne voľný, že teda, aspoň keď som to dobre pochopil, tak špecialista alebo lekár sa môže rozhodnúť, či bude mať verejne dostupnú ambulanciu na budúci rok, alebo nie. Môže mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou, alebo nie, môže mať len jednu zdravotnú poisťovňu, alebo nie. Čiže ak si porovnáme napr. iné systémy, tak väčšinou je to systém, ktorý je platený z verejného zdravotného poistenia, čiže ak nejaká entita, či to už je vúcka, alebo to je nejaký zväz lekárov, ako to je trebárs v nemecky hovoriacich krajinách, alebo niekto stanoví, že toto je potrebná ambulancia v našom regióne, tak je potrebná a keď sa nájde lekár, ktorý je ochotný rešpektovať podmienky, ktoré mu či už ten zväzok lekárov, alebo vúcka dá, tak jednoducho túto ambulanciu dostane, nemusí každý rok bojovať o nejakú zmluvu s poisťovňou, automaticky dostáva zmluvu s poisťovňou na celé obdobie až do dovŕšenia dôchodkového veku; samozrejme, ak sa nič nestane, ak prestane pracovať kvalitne a tak ďalej, tak tam sú určité mechanizmy, ako to odstrániť, ale u nás, ako vnímam túto reformu, tak v podstate nechávame tú voľnosť, čiže aj keď bude stanovená táto ambulancia, že je potrebná v regióne, že je verejne dostupná, tak stále dávame jednak možnosť poisťovni sa rozhodnúť, či danú poisťovňu, dané, danú ambulanciu zazmluvní, alebo nie, a tu môžu nastať určité problémy v rámci, v rámci starostlivosti. Čiže máte tu pekne zadefinované, aké rôzne, aké rôzne formy môžu byť, môže byť zmluvná a verejne dostupná, nezmluvná verejne dostupná a tak ďalej, nebudem to ďalej rozvádzať. Z môjho pohľadu bolo by lepšie, ak by sme vytvorili určitú sieť, stanovili jasné podmienky, ak chceš vstúpiť do tejto siete a ak chceš benefitovať z povinného zdravotného poistenia, tak musíš spĺňať tieto parametre a za oplátku, na oplátku dostaneš garanciu dlhodobej zmluvy. Ale dobre, máme trochu inú predstavu.
Čo sa týka pozitív, ktoré ešte ďalej tu vnímam, je, že sa posilňujú kompetencie vyšších územných celkov, čiže vyšší územný celok, ktorý je teraz relatívne pasívny a viac-menej môže udeliť len licenciu, tak v súčasnosti je trochu viac vťahovaný do deja a bude môcť cez Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou povedať, že ako chce definovať verejnú optimálnu sieť. Môže dokonca požiadať teda o navýšenie počtu niektorých špecializovaných ambulancií alebo, naopak, redukciu. Neviem, či opäť je to šťastné robiť tak na ročnej báze, pretože my by sme mali vytvoriť nejaký systém, ktorý funguje, a potom ho len dotvárať naozaj, ak, ak sú nejaké problémy a takýmto spôsobom, keď bude tvárny každý rok, tak sa nám to nemusí podariť.
Čo sa týka, čo sa týka ďalšej veľmi pozitívnej veci, ktorú chcem, ktorú chcem zdôrazniť, je zvyšovanie transparentosti, to sa mi veľmi pozdáva, napríklad že v ústavnej zdravotnej starostlivosti poskytovatelia majú povinnosť zverejňovať výročnú správu o hospodárení, údaje o počte zdravotníkov v nemocniciach. Toto sú veci, ktoré sú naozaj veľmi dôležité pre transparentnosť, a chválim opäť predkladateľov, že na takéto veci pamätajú. To znamená ďalšia, ďalšia pozitívna vec, zoznam zdravotných výkonov, má byť jasne zadefinované, aké je trvanie výkonu, aké je ohodnotenie bodu, čiže opäť je to spresnenie toho, ako sa má vytvárať cenotvorba napr. v ambulanciách, opäť hodnotím pozitívne. A zároveň aj viacero bodov, ktoré, ktoré prinášajú zlepšovanie kvality, či už ide o napr. klinický, klinický audit trebárs diagnostickej radiačnej, a radiačnej, rádiológie napríklad, čo sa týka mamografií napríklad, že musia spĺňať kritériá.
Pozitívne hodnotím aj to, že sa zavádza pojem administratívny pracovník, to, že vypadáva podľa tohto návrhu, vypadáva sonografia prsníka medzi 20. až 40. rokom života, tu sme boli aj s kolegami z výboru na takom stretnutí Ružový október, kde práve pacientska organizácia sama od seba prišla s tým, že sonografia prsníka u žien medzi 20. až 40. rokom života nedáva zmysel, naopak, len zaťažuje ženy, posielajú ich s falošne pozitívnymi výsledkami na mamografické vyšetrenia, tých nie je dostatok, niektoré mamografické centrá nie sú certifikované, opäť tá kvalita je otázna a tak ďalej, má to, spôsobuje to nadbytočné vyšetrenia a vyšetrenia v zlej kvalite, čiže opäť pozitívny krok.
Rovnako sa v tomto materiáli nachádza, nachádzajú aj zmeny, čo sa týka mamografie, že má byť dostupná od 45. do 75. roku, to znamená, sa posúva tá hranica od... teraz je stále daná medzi 50. a 69. rokom, teraz sa posúva o desať rokov, otázka je, ako to budú zvládať naše mamografické centrá, ale okej, ten trend ísť s dobou, ísť s modernými, modernými predstavami a medicínou založenou na dôkazoch je pozitívny, takže...
A mám tu vypísaných ešte viacero vecí, ale myslím, že sa nepatrí opozičnému poslancovi tuná viac ako polovicu času všetko len chváliť (povedané s pobavením), takže prejdem aj k tým veciam, ktoré sú pre mňa skôr kritické a kde vidím ja naozaj aj otázniky. Tie otázky, myslím si, že bude asi viac času na výbore, lebo niektoré veci nie sú mi jasne známe alebo nerozumiem, ako to predkladateľ myslel, tie preskočím a budem sa venovať teda v tej druhej časti môjho vystúpenia skôr tým veciam, ktoré vnímam kriticky, resp. s obavami.
Ten asi najdôležitejší bod, ktorý by som chcel zdôrazniť, je, že neviem z akého dôvodu, že sme takí majstri všetko sťažovať, resp. nerobiť jednoduchším, ale komplikovať. My proste sme majstrami komplikovanosti, komplikujeme si, či už optimálna sieť nemocníc sa skomplikovala tak, že je veľmi komplikovaná, máme rôzne kategorizačné komisie, ktoré nejakým spôsobom kategorizujú a každý rok sa k tej kategorizácii vracajú a máme ich strašne veľa. Máme tu rôzne druhy zdravotnej starostlivosti, kde je veľmi ťažké rozlíšiť, ku ktorej alebo čo to vlastne znamená, tá-ktorá zdravotná starostlivosť, no a táto novela zákona prichádza s ďalšími témami, ktoré sú že obrovským rozšírením vlastne toho portfólia, ktoré už teraz máme. No a niekedy mi to pripadá tak, ako keby sme naozaj my už tu mali zvládnutý ten základný manažment, ten základný zdravotný systém a ideme vylepšovať a robiť také tie kudrlinky, aby to bolo ešte skvelé, fantastické, perfektné, ale, bohužiaľ, asi vás sklamem, ten zdravotný systém taký vôbec nie je. My by sme sa mali primárne zamerať na tú základnú kostru, aby tá fungovala, aby tá bola jasne oddelená, a potom sa môžme venovať aj nejakým takým, takým zaujímavým veciam, ako napríklad, a teraz sa dostávam k tej prvej veci, ako napríklad tzv. prierezová starostlivosť.
Čo to znamená tá prierezová starostlivosť? No, pýtal som sa, hľadal som zahraničný ekvivalent, je dosť náročné to nájsť, že čo to tá prierezová zdravotná starostlivosť je alebo starostlivosť. Píše sa tu v odôvodnení, že je to nezdravotnícka odborná preventívna starostlivosť poskytovaná nezdravotníckymi pracovníkmi v jej prirodzenom prostredí v nezdravotníckych zariadeniach. Prečo je to v zdravotníckom zákone, je pre mňa celkom otázne. Aký je účel? Účel, ktorý sa píše v tom, v tom návrhu, je rozvoj osobnosti, vzdelávania, výchovy, zvyšovania samostatnosti, možnosť považovať za, môže to sa považovať za súčasť prevencie. No áno, dobre, fajn, len zase, sme už naozaj tak skvelo na tom, že ideme dávať takú nejakú nadstavbu nad to, čo vlastne tu teraz je? Ja mám obavu, že keď niečo také tuná zavedieme, ako je napr. tá prierezová zdravotná starostlivosť, tak celý systém ešte viac skomplikujeme a ešte viac zneprehľadníme, že čo to vlastne je. My tu máme problém rozdiferencovať, čo je dlhodobá následná paliatívna starostlivosť. S tým máme obrovský problém a my tu ešte zavádzame ďalšie pojmy. Zavádzame pojem prierezová, komplexná, komunitná, neviem aká, všelijaká, no tých pojmov je viac jak hviezd na nebi a nevyznáme sa v tom. Proste ten zákon prináša strašne veľa vecí a ja za každou jednou takouto vecou, neurazte sa, vidím PhD profesorky, ktoré, ktoré potrebujú nejakým spôsobom naštartovať nejaký svoj, svoj koníček alebo vec, ktorej sa venujú na fakultách ošetrovateľstva alebo inde, ale, ale prinesie to naozaj benefit tomu systému, prinesie to naozaj benefit našim pacientom? Veľmi som skeptický, lebo viete, to je taký problém už, ako som spomínal, v tej dlhodobej paliatívnej nám končia pacienti, ktorí vôbec nie sú hospicoví, nám končia vlastne v hospicoch, lebo buď nemajú kde ísť, alebo si ich to jednoducho niekto zaplatí, lebo je to jednoduchšie, jak sa hľadať, jak hľadať nejaké zariadenie sociálnych služieb. A ani v tom nemáme jasno, aké sú jasné hranice medzi jednotlivými oblasťami zdravotnej starostlivosti, čiže zavádzať ďalšiu, ďalšiu prierezovú je pre mňa, pre mňa naozaj, že keď zvládneme ten základ, potom sa môžme baviť aj o týchto ďalších veciach. Nechcem povedať, že to nie je dôležité, áno, je to dôležité, ale, ale neskôr, to je nadstavba.
No, čo sa týka, čo sa týka teda ďalších vecí, dobre, odborní zástupcovia, licencie, som si tuná napísal, že ach jaj, to sme celí my, my tu všetko licencujeme, máme takých odborných garantov, hentakých odborných garantov, len robiť nemá kto, ale dobre toto teraz neriešime, to je v podstate súčasť slovenského folklóru.
Intervenčné tímy, okej, počas pandémie v poriadku.
Chcel by som sa venovať anestéziologickým ambulanciám, hej, to je tiež napísané, že teda majú vzniknúť anestéziologické ambulancie. No s týmto ja osobne ako anestéziológ mám určitý problém, pretože jednak neviem, či si predkladateľ uvedomuje, že týmto vyháňame anestéziológov z našich nemocníc, pretože ak budú mať možnosť robenia vlastných ambulancií, budú to robiť veľmi radi.
Pôjdu do jednodňovej chirurgie, pôjdu k zubárom, pôjdu kade-tade, len nebudú v našich nemocniciach. A táto diskusia tu už viackrát bola. Aj za mnou ako štátnym tajomníkom boli párkrát anestéziológovia, moji kolegovia, ktorí chceli, aby som presadil to, aby mali ambulanciu. Ale teraz si rozmyslite, ja pochádzam, teda pracoval som v tom systéme, ktorý funguje. Normálne je predanestéziologické vyšetrenie v zahraničí teda doménou anestéziológov. U nás ešte chceme, lebo sme krajina, kde si to môžeme dovoliť, hovorím sarkasticky, všeobecného lekára, alebo ešte internistu, ktorý sa na pacienta pozrie, a anestéziológ potom hodí pečiatku, že dobre, dostaneš narkózu do chrbta. V iných krajinách to tak nie je. Ten anestéziológ je zodpovedný za zhodnotenie zdravotného stavu a rozhodne teda, akú narkózu dostane. Ale deje sa to vždy v tej nemocnici, kde sa daný lekár, ehm, daný pacient bude operovať. To znamená, ak je to raz v Banskej Bystrici, keď vidím pána Baláža, tak to je v Banskej Bystrici, pretože anestéziológovia v Banskej Bystrici poznajú špecifiká nemocnice, vedia, čo potrebujú, a jednoducho je to pre nich dôležité. Ak dovolíme robiť ambulancie anestéziológom kade-tade, že pôjde na predoperačné vyšetrenie do Spišskej Novej Vsi a hoci ide na transplantáciu pečene, teraz zámerne preháňam, tak to nebude dobre fungovať. Samozrejme, že každý, anestéziológovia sa cítia ukrátení. Opäť, Slovensko – svetový unikát, sme dovolili všetkým lekárom paralelné úväzky, každý si urobí ambulanciu, chodí, odpisuje si autá a všetko, dobre, ale dáva toto zmysel? Naozaj toto pomáha pacientom? Obávam sa, obávam sa, že nie.
Čo sa týka, čo sa týka ďalších vecí, ktorých som sa chcel dotknúť.
Skríningy. Dobre, tie skríningy hovoríme, že áno, sú potrebné, prevencia, veď o tom sa asi budeme rozprávať aj pri tom našom návrhu, ktorý dávame, ale ja som za zmysluplnú prevenciu. Musí vychádzať v prvom rade z evidencie, to znamená z dôkazov, mňa nikto iný nepresvedčí, že Slovensko je špecifikum, že my tu máme chorľavejších ľudí, alebo že psychomotorický vývin dieťaťa na Slovensku a v Nemecku je rozdielny. Nie je. Nie je. Toto sú veci, ktoré proste musia dávať hlavu, pätu a musia vychádzať z nejakej evidencie. Čiže aj tie skríningy. V situácii, kedy máme málo lekárov, nedostatok zdrojov, treba to robiť veľmi citlivo, naozaj vážiť, ktorý skríning dáva zmysel a ktorý nie a v ktorej skupine, v ktorej populácii je dôležitý. Takže opäť, nie som proti skríningom, nechápte ma zle, len každú jednu vec, ktorú budeme robiť a zvlášť prichádzame s novými skríningami, hoci nemáme dobre zvládnuté tie, ktoré teraz tu sú. Máme obrovský problém s výberom informácií, nefungujú nám registre, nevieme presne, ktorý skríning nám ako zaberá a aký pozitívny efekt má na našich pacientov, a v tejto situácii ešte, opäť, nedostatočného systému, ideme robiť ďalšie skríningové opatrenia. Pozor, zdá sa mi to dosť, dosť riskantný krok.
Čo sa týka ďalších vecí, čo sa týka ďalších vecí, nepáči sa mi, a to hovorím otvorene, celá tá stať, že zdravotná poisťovňa má robiť akési poradenstvo, nejaké poradenstvo o zdraví, programy zdravia, životospráve, životnom štýle. Má to ísť z nejakého tohoto fondu zdravia, ktorý sme dali, no to sú také, také, také, také ľahké peniaze, ktoré sa dajú všelijako použiť na hocičo. Pod tým sa dá pou... robiť preventívkové vlaky, vymýšľať nejaké rôzne školenia, osvetu šíriť a tak ďalej. Za tým sa môže skrývať naozaj kadečo.
No a keď sme v stave, pán minister, a však vy ste ekonóm, že ideme škrabať pomaly každé euro, lebo ho nemáme, no tak si treba uvedomiť, že na takéto výmysly a múdrosti nemáme, jednoducho nemáme, a treba si povedať, že čo je podstatné a čo nie. Čiže celá tá stať, ktorá sa tu hovorí, ako že zdravotná poisťovňa, čo ona všetko chce robiť a jak chce riešiť zdravie a tak ďalej, tak ja ju vnímam dosť kriticky a naozaj veľmi rezervovane.
Čo vidím rovnako, zdravotné poisťovne majú robiť nejaké programy riadenia chorôb. Fond zdravia, zvyšovanie angažovanosti pacienta. No, to sú, to sú, to sú krásne, ľúbivé reči, to naozaj sa dobre počúva, je to, je to, je to príjemná téma, ktorá sa dá naozaj aj mediálne dobre predať, ktorá naozaj rezonuje v spoločnosti, veď všetci chceme byť zdraví. Ale tu treba nastavovať mentalitu ľudí inak, hej, a neviem, či to vedia tieto zdravotné poisťovne urobiť. Lebo naozaj človek si niekedy pripadá ako Alenka v ríši divov. Niekto ide na preventívnu prehliadku, vyjde od lekára, raz za dva roky si dá odobrať krv, s ním sa pekne porozpráva a potom si zafajčí, zoberie jeden Red bull a zapije tú cigaretu Red bullom. No tak, viete, alebo keď chodíte na preventívne prehliadky k zubárovi, no tak darmo, že budete chodiť raz alebo dvakrát na preventívnu prehliadku, no ale keď si neumývate pravidelne zuby, no tak zubnú hygienu nebudete mať lepšiu. Čiže toto sú veci, ktoré by sme mali my racionálne zvážiť, a myslím si, že tento, táto časť v tomto, v tomto návrhu nie je dobre vyprecizovaná.
No a ešte poslednú vec, ktorú by som chcel jednoznačne tuná uviesť, je oblasť záchra... oblasť sociálnej, sociálna oblasť, pretože v zariadeniach sociálnych služieb, v zariadeniach sociálnych služieb, ako viete, sú klienti, ktorí majú aj ošetrovateľské potreby. V súčasnej legislatíve je to, je tá limitácia zhruba na 10-tisíc lôžok a aby sme sa lepšie rozumeli, niektoré hlavne DOS-ky, to znamená, to sú zariadenia, kde ležia chronickí pacienti, dlhodobí pacienti, hlavne potrebujú opatrovateľskú starostlivosť, ale niektorí z nich potrebujú aj ošetrovateľskú starostlivosť. A táto ošetrovateľská starostlivosť, ktorá sa vykonáva v zariadeniach sociálnych služieb, má byť hradená z verejného zdravotného poistenia. Fajn. Doteraz tam bola limitácia 10-tisíc lôžok, v predkladacej správe sa hovorí niečo o tom, že potreba je až 23-tisíc lôžok. Áno, že demografickou zmenou tá potreba tu narastá. Aj s tým sa dá, tomu sa dá rozumieť a chápem, ale toto je veľké riziko, aj čo sa týka finančného krytia, na ktoré sa podľa mňa v tomto návrhu nemyslelo, pretože v súčasnosti platí po navýšení zhruba paušál, ktorý je 6,60 eur na hlavu a deň takéhoto klienta, ktorý potrebuje aj ošetrovateľskú zdravotnú, ošetrovateľskú starostlivosť. No ale viete, niekedy je veľmi ťažké rozlíšiť, kde je hranica medzi ošetrovateľskou a opatrovateľskou starostlivosťou, aká je intenzita tej ošetrovateľskej starostlivosti. Práve v zákone, ktorý ešte definovala aj Andrea Škripeková, ja som chvíľku tomu pomáhal, sme trvali na tom, aby sa ošetrovateľská starostlivosť zadefinovala, či je tam intenzita ošetrovateľskej starostlivosti nízka, stredná, vysoká. Pretože je naozaj niekedy, predsa nemôžme niekoho, kto je diabetik povedzme a potrebuje pravidelne aplikáciu inzulínu, brať ako ošetrovateľskú starostlivosť, na ktorú potrebujeme zdravotnú sestru, keď v domácom prostredí by tento inzulín mohla pichať aj normálne osoba, teda príbuzný daného pacienta. Čiže treba sa naozaj zamyslieť nad tým, či je tá vysoká intenzita ošetrovateľskej starostlivosti a práve týmto pacientom tam poskytnúť peniaze zo zdravotného poistenia.
A na oplátku to, čo sa teraz nedeje, ale možno, pán minister, si to zoberiete ako jednu z úloh, je, že my sme chceli, aby na oplátku Sociálna poisťovňa dávala niečo aj do zdravotníctva. Pretože napríklad kamenné hospice, to nie je len zdravotná starostlivosť, ktorá sa tam deje, ale je to aj sociálna starostlivosť. To sú ľudia, ktorí nemajú kde inde zomierať, zomierajú ťažko a toto by mala byť, časť tejto starostlivosti by mala byť hradená aj zo Sociálnej poisťovne a rovnako napríklad tie podporné tímy, kde by mali byť aj ľudia zo sociálnej oblasti, by mali byť hradené opäť aj z tohto druhého piliera. V ideálnom prípade, samozrejme, by zdravotníctvo a sociálna oblasť mali byť spolu, pretože je to integrálna súčasť, v budúcnosti sa tomu pravdepodobne nevyhneme a takto to dáva najväčší zmysel. Nedá sa to striktne oddeľovať, že dotiaľto je zdravotné a tuto už je sociálne, vždy je to nejaký mix a kombinácia. Čiže tu dávam veľký výkričník a apelujem aj na predkladateľov, že dajte si pozor, že či toto naozaj aj z finančného hľadiska máte dobre zrátané, lebo tie náklady môžu byť naozaj aj niekoľko, 50 – 60 miliónov plus, ak by sa teda tie limity v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré potrebujú paušálne ošetrovanie, výrazne zvýšili.
No a potom sú tu, samozrejme, ešte niektoré veci, ktoré by som ja na záver vypichol, ako sú napríklad podporné tímy. Viete, tie podporné tímy sa tiahnu naprieč celým týmto dlhým, dlhým zákonom a sú rôzne. Niekde sú podporné tímy v nemocniciach tak, ako sme ich pôvodne chceli zadefinovať, že to sú podporné tímy zložené zo sociálneho pracovníka, z psychológa, z kňaza, z ľudí, ktorí sa starajú o to, aby ústavná zdravotná starostlivosť bola čo najefektívnejšia, najkratšia, aby sa už na začiatku, keď sa pacient dostane do nemocnice, vedelo, čo s ním ďalej, kam sa ocitne po skončení hospitalizácie. Toto mali byť tie podporné tímy, mali byť pre, aj pre príbuzných, ktorí mali byť podporovaní týmito špeciálnymi multiprofesionálnymi tímami. No a tu v tomto dokumente sú to raz takéto tímy, ktoré sme mysleli, a potom sú to, sa tu píše, že podporný tím, to je hocikto, to je aj niekto, kto prekonal rovnaké ochorenie a tiež môže patriť do podporného tímu. Tak to sú také veci, ktoré vo mne vyvolávajú obavy, že čo to vlastne, akože čo chceme s tým podporným tímom. Čiže určite treba docizelovať aj tú nomenklatúru a názvy, ktoré tu sú.
Mám tri minúty, nechcem vás už ďalej zdržiavať. Chcem to zhrnúť ešte raz. Myslím si, že toto dielo, dielo, ktoré pripravila pravdepodobne, ešte pripravil tím pod pani ministerkou Dolinkovou, má veľa pozitív, určite, niektoré sme z nich pomenovali, vieme ich podporiť, niektoré veci tu sú vyslovene že veľmi otázne, ktoré môžu spôsobiť ešte väčší chaos v našom systéme a ktoré by sme očakávali, že sa vycizelujú, vypreci... budú precíznejšie pripravené. A potom máme ešte viacero otázok, ktoré potom budeme pánovi ministrovi, keď sa zorientuje trochu viac v celom tom zdravotníctve, to mu vôbec nezávidím, tak budeme mu to teda na výbore prednášať a predkladať, čo chceme ešte ďalej s ním prebrať.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Myslím, že to kolega Stachura celkom dobre zhodnotil. Ja sa chcem vrátiť, to ma vyprovokovalo, tie anestéziologické ambulancie, lebo chcem, aby to tu zaznelo teda. Ja som sa o tomto veľa debatoval, tá debata tu už bola dlhodobo. Tu si treba uvedomiť, že keď tie ambulancie nemáme, tí pacienti musia tú nemocnicu navštevovať a keď sú operovaní niekde v centre, musia prísť z iných krajov, proste sa nám predlžuje hospitalizácia, resp. ich náklady na cesty.
Anestéziologické ambulancie budú mať výhodu v tom, že budú zazmluvnené poisťovňami len na tie výkony, ktoré majú byť, tak si nemyslím, že by tam mal nejaký veľký nárast existovať. Takže ja som na tejto strane podporovateľ toho, len, samozrejme, treba ustriehnuť tie náklady z hľadiska, z hľadiska toho, týchto, ich výkonu tej anestéziologickej ambulancie. Ale v zásade ďakujem za to, to bolo celkom priaznivé zhodnotenie, ja ešte v ústnej rozprave vystúpim k pár bodom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Zrejme aj ja vystúpim v ústnej rozprave, lebo je potrebné reagovať na niektoré veci, ktoré tu zazneli. Ale určite v tejto krátkej poznámke chcem aspoň jednu vec z príspevku pána Stachuru okomentovať a by som chcel veľmi zásadne a principiálne obhájiť kompetenciu zdravotnej poisťovne robiť poradenstvo a disease management programme, teda program riadenia starostlivosti o jednotlivé choroby, lebo to považujem za zásadnú, zásadnú vec, ktorá zásadne zlepší život chronickým pacientom v tejto krajine. Osobne som viac ako desať rokov takýto projekt robil, čiže viem, čo disease management programme obsahuje, čo disease management programme je a akým spôsobom to zásadne vie ovplyvniť kvalitu života pacientov, odmeňovanie poskytovateľov a vie to prispievať k zdravotným výsledkom. Ak by sme mali zdravotný systém založený na plnení nejakých indikátorov, nejakých KPIs, aby zdravotná poisťovňa mala tieto KPIs stanovené ako podmienku dosahovania zisku, tak v tom prípade by bola jej obrovská motivácia využívať takúto kompetenciu, teda poradenstvo a disease management programme, v záujme svojich poistencov, ktoré sú zároveň aj záujmami tej poisťovne, pretože dobrý manažment chronického ochorenia vedie k úspore finančných nákladov. Viem to preukázať a zrejme teda keď budem mať slovo v rámci ústnej rozpravy aj preukážem, že sú na to dôkazy, že dobrý manažment tých ochorení, dodržiavanie tých guidelineov, ktoré však niekto musí monitorovať a nerobia to lekári, nerobia to zdravotníci, tak umožnime to robiť zdravotným poisťovniam, dajme im na to motiváciu a zdravotná starostlivosť v tejto krajine bude vyzerať lepšie. Čiže s týmto som, Peter, zásadne nesúhlasil s tvojím príhovorom v prvom čítaní.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Peter, myslím si, že si to veľmi zoširoka zhodnotil. Zhodnotil si aj pozitívne veci, lebo naozaj po reforme v zákone 575 alebo jeho obnove a zmenách sme volali už naozaj skoro rok a sú tam naozaj dobré veci. Ja musím naozaj povedať za regióny, že je kľúčové to, že sa posunú kompetencie na vúcky a že vúcky budú môcť rozhodovať, kto k danej sieti bude a kto nebude, ale verím tomu, že sa tam posunú aj financovanie, lebo bez toho naozaj tie vúcky môžu rozhodovať len sčasti, čiže budeme mať aj určite v druhom čítaní pozmeňujúci návrh, aby sa toto zmenilo.
Je tam veľa vecí, ktoré, na ktoré mám názor, že sa budú musieť ešte upravovať, a myslím si, že aj vládna koalícia príde s nejakými pozmeňujúcimi návrhmi. My takisto ich budeme dávať, lebo sú dôležité, aby sa niektoré veci upravili, ale vcelku ten zákon je dôležitý. Je dôležitý, aby tu bol, je dôležitý, aby sa prijal, lebo naozaj sa musí posúvať naozaj tá zdravotná starostlivosť dopredu. Je tam naozaj, to je to, čo si presne povedal, že je to také, že sme zase na niečo nalepili, na zákon sme nalepili zase nejaké prílepky, ktoré tam vôbec nemuseli byť, ale vcelku to hodnotím pozitívne v tom, že ten zákon je už v Národnej rade a máme naozaj aj prvé, aj druhé čítanie na to, žeby sme niektoré veci upravili a opravili, a preto aj takisto budeme komunikovať s pánom predsedom Balážom, kde budeme sa snažiť zapracovať veci, ktoré naozaj tomu zákonu môžu len pomôcť.
Ďakujem.

=====

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ja, naopak, musím povedať, že ja veľmi vítam to, že sa ide navyšovať počet ošetrovateľských lôžok v zariadeniach sociálnych služieb. Musím povedať, že asociácia neverejných poskytovateľov hovorí až o potrebe 36-tisíc lôžok. Je potrebné povedať, že v zariadeniach sociálnych služieb máme ľudí, ktorých odkázanosť, stupeň odkázanosti je 5 a 6, väčšina z nich takmer potrebuje tú ošetrovateľskú starostlivosť.
Ale vrátim sa k tomu, efektívnosti, pretože dobre vieme, že, pán poslanec, ty si hovoril, že to je 6,60 na hlavu denne. Ono sa to zmenilo, je to 12 už. Ale musím povedať, že je to štyrikrát násobne lacnejšie ako lôžko v nemocnici. Už nehovoriac o tých pozitívnych vplyvoch, ktoré to má na tú psychiku a tak, že pokiaľ je ten pacient ošetrovaný v tom, poviem to, domácom prostredí, lebo v tých zariadeniach sa oni cítia už ako v domácom prostredí, tak je to pre neho prospešnejšie. Čiže je to štyrikrát lacnejšie pre štát, pokiaľ dokážeme ošetriť klienta v zariadení, ako keď ho hospitalizujeme v nemocnici. Čiže, naopak, ja túto úpravu veľmi vítam a ak by bol priestor, ja by som naozaj uvítala aj ešte navýšenie tých lôžok, lebo skutočne v zariadeniach sociálnych služieb je, poviem to, väčšina ľudí už odkázaná na tie ošetrovateľské úkony, ale, samozrejme, veľmi by som ocenila aj to, ak by to išlo ruka v ruke s tým, že napríklad opatrovateľom zvýšime kompetencie, a to je proste spolupráca s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, kde zadefinujeme, že napríklad tie jednoduché úkony môže robiť opatrovateľ a nemusí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za všetky pripomienky.
Vlado Baláž, anestéziologické ambulancie, môžme si to sami vydiskutovať, ja mám iný názor, ale rešpektujem tvoj. Ja som chcel len pripomenúť, že môže to dopadnúť tak, že nebudú anestéziológovia v nemocniciach, ale však uvidíme.
Čo sa týka Tomáša, ako ja nerozporujem to, že Disease Management Programme je nezmysel, to vôbec nie, len pýtam sa, že prečo to majú robiť zdravotné poisťovne. A upozorňujem opäť na to, že je to taká sivá zóna, ktorá sa veľmi ťažko kontroluje, čo tie zdravotné poisťovne ako robia, takže bolo to myslené skôr tak.
Fero, ďakujem. Áno, snažíme sa byť konštruktívnou opozíciou, prinášať nejaké návrhy riešenia, to, čo sa nám páči, čo sa nám nepáči. A tuná naozaj sme chladnokrvne zhodnotili, že je tu veľa pozitív, niektoré veci sa nám nepáčia, takže vďaka za tento postreh.
No a, Martinka, čo sa týka tých ošetrovacích lôžok, tam je veľký problém hlavne ohľadom kontroly, to je ten zásadný, zásadný bod, že kto rozlíši, či sú mierne ošetrovateľské potreby, alebo, alebo vážne. Veľakrát sa stáva, že naozaj dôjde k exagerácii, čiže ľudia si myslia, že má veľmi ťažké, alebo potrebné sú ošetrovateľské úkony, hoci by to vedel zvládnuť opatrovateľ možno, keby mal rozšírené kompetencie. Čiže toto je tiež na odbornú diskusiu, na jasné nastavenie pravidiel, čo nám ako krajine, bohužiaľ, nejde. My veľmi nastavovať pravidlá nevieme a nevieme ich potom ani kontrolovať a vymáhať, čiže tu sa toho obávam, že ak to pustíme, tak môže dôjsť ku naozaj k vysokému nárastu vlastne potrieb.
Ale súhlasím s tým, čo si povedala, že je to lacnejšie ako v nemocniciach. Je to päť na odbornú, odbornú diskusiu, takže ďakujem ešte raz všetkým kolegom a dúfam, že budeme v takejto odbornej diskusii ďalej pokračovať.