22. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja teda, keď som hovoril na začiatku, že prichádzajú nejaké akože systémovejšie zmeny, tak som primárne smeroval na toto, ja to beriem ako balík aj k tým ďalším zmenám, aj to oceňujem tie elaby, ktoré sa snažíte zaviesť, teda k tomu sa bude vyjadrovať kolega, ale primárne som teda mieril na toto. A ja teda chcem a možno budem rád aj, ak mi to bude vysvetlené tu alebo potom na výbore. Ja som mal tú česť byť pri začiatkoch ambulantnej reformy a táto legislatíva z toho vychádza, a práve preto viem, že čo všetko to ako kebyže obsahuje okrem tej samotnej legislatívy a čo je potrebné urobiť aj nelegislatívne, aby to celé fungovalo. A aby som teda nejakú tú históriu zobral, že ako toto celé začalo, lebo ono je to dôležité v tom kontexte vedieť, ako a prečo sa vlastne prijíma táto nová optimálna sieť a ako sa k nej pristupuje.
My sme začínali vtedy s všeobecnou ambulantnou starostlivosťou a takou tou... a hľadali sme teda, vtedy sme sa pozerali, keď som bol ešte na ministerstve, že ako to robia tie okolité krajiny, a zobrali sme si za taký cieľ alebo, alebo vzor tú Českú republiku, ale aj niektoré ostatné krajiny majú veľmi podobné systémy. A tam to napríklad nerobí ministerstvo, tam robí tzv. optimálnu sieť alebo tzv. zonáciu tam robí ich všeobecná česká štátna poisťovňa veľká a ona na to ani nepotrebuje, ani tu by sme teoreticky na to nepotrebovali legislatívu, pretože ona si túto celú analytiku, ktorú my dávame do legislatívy, urobí vo vnútri a na základe toho potom nastavuje platby, zazmluvňovania robí a ona určuje celý ten trh. No ale tým pádom, že tá regulácia, ten poistný trh samotný tu nejakým spôsobom ako kebyže dlhodobejšie nefunguje a nejaké zdravotné politiky budúce netlačí, tak my sme pristúpili k tomu, a ja s tým súhlasím, aby teda štát chytil tie opraty do rúk, a teda štát prišiel s tou iniciatívou vtedy, že pozrieme sa teda na pediatrov a všeobecné ambulantné starostlivosti a v tom prvom kroku si teda vôbec analyticky potrebujeme zistiť, že kde máme tie najväčšie medzery, kde nám tí lekári najviac chýbajú. My napríklad veľmi, a preto nám aj napríklad veľmi často hovorím, že tú stratégiu ľudských zdrojov potrebujeme, pretože keď sa pozrieme na porovnanie lekárov, koľko ich máme, s ostatnými krajinami, tak my nevieme, či nám chýbajú v nemocniciach, ambulanciách, v ktorom regióne, v akých špecializáciách, a práve preto ako kebyže v tých špecializáciách to treba precizovať.
No a keď sme robili teda tú všeobecnú ambulantnú starostlivosť, tak sme si presne zobrali za cieľ tú, alebo za vzor tú Českú republiku, urobili sme si tzv. semafory, pozreli sme sa na okresy, zistili sme, kde nám tí lekári najviac chýbajú. Ale to je nevyhnutný prvý krok, aby ste potom následne vedeli robiť nejaké, nejaké opatrenia, napríklad dotácie. My sme na to, na tie dotácie napríklad, ktorými sa veľmi často chválila aj ministerka Dolinková, tak tie sme vyrokovali ešte my s mojím tímom vtedy na ministerstve a vyrokovali sme ich práve na základe toho, že sme vedeli, kde nám tí lekári chýbajú, urobili sme tzv. tú zonáciu, vedeli sme, ktoré regióny máme najviac kritické, a následne sme teda vedeli tie dotácie do toho smerovať. Ja som veľmi rád, že súčasné vedenie teda alebo vedenie pod pani Dolinkovou v tom pokračovalo, a tým pádom je to veľmi dobrá vec. Samozrejme, sú z toho nejaké poučenia a ja tie poučenia vidím aj v tejto legislatíve a som z toho veľmi rád. Napríklad tá úloha tých vúciek, že sa dá zosilniť. Vedia možno nejaké konkrétne špecifiká regiónov a vedia lepšie smerovať niektoré tie dotácie, to už ja teraz chválim a myslím si, že je to dobrá vec, však to sa v praxi naučíme, že reforma je fluidný proces, ktorý treba robiť dlhé roky a nieže sa urobí jedna legislatíva a končí.
No ale čo chcem povedať, prečo som urobil takéto väčšie intro, je to, že tá samotná zonácia alebo to, že tá nová optimálna sieť je len nástrojom analytickým pre to, čo máme robiť ďalej. Následne bolo nutné robiť a my sme to v pozadí už robili. My sme sa rozprávali s Európskou komisiou a mali sme vyrokované rôzne stabilizačné mechanizmy, rôzne dotácie na to, aby sme vedeli robiť nové koncepcie tej všeobecnej ambulantnej starostlivosti a pediatrie, ktoré vám zároveň teda určia, že kam sa ten, kam sa ten odbor bude smerovať v najbližších desiatich rokoch, a ono aj podľa toho, že aké budú mať kompetencie tí lekári v tých ambulanciách, ono to aj veľmi ovplyvňuje tú samotnú zonáciu alebo tú sieť. Pretože keď im dáme dajme tomu že viac kompetencií, všeobecným lekárom, pediatrom, tak následne potrebujeme aj tú všeobecnú sieť upraviť, že potrebujeme menej kapitovaných pacientov na vypočítanie tej optimálnej siete. Tým finálnym krokom, ktorý treba robiť aj na základe tých optimálnych sietí, je, že, a keď vieme teda, že čo majú oni poskytovať v tých samotných ambulanciách, je, že nastavíme podľa toho aj platby poisťovné, platby zo zdravotného poistenia.
No a prvým tým krokom, ktorý ja som teda vnímal pozitívne, a teda zatiaľ akože do veľkej miery stroskotal a robí sa tu len nejaký menší pilotný program, bol napríklad ten nový katalóg výkonov. A to má nejakú postupnosť, ktorú treba robiť. A my sme teda vždy vedeli, keď už sme vyjednávali s Európskou komisiou, že toto, čo robíme, je jednoduchší pilotnejší projekt, treba ho naškálovať, treba ho pripraviť, treba ho potom urobiť na špecializovanú ambulantnú starostlivosť. Tá špecializovaná ambulantná starostlivosť je v niečom komplikovanejšia, a preto aj ten zákon ja chápem, že on je v niečom technickejší a je zložitejší, ak chcete niečo dať do toho zákona, pretože ona tá špecializovaná ambulantná starostlivosť nie je homogénna. Proste tí lekári, tie prípady, ten typ starostlivosti je oveľa viac heterogénnejší v každej ambulancii podľa špecializácie. Čiže ja to logicky vnímam a za to aj chválim a trošku si teda prihrievam aj polievočku na tomto, že vlastne vychádzate z tej všeobecnej ambulantnej starostlivosti, postupne sa hýbete k tej špecializovanej ambulantnej starostlivosti, ale zároveň teda chcem upozorniť, že ono je zároveň nutné aj urobiť to, čo sme robili pri tej všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Treba si zároveň povedať, že čo od tých ambulancií očakávame v horizonte dajme tomu desiatich rokov. Ja neočakávam, že ministerstvo by toto samé urobilo, treba zapojiť, samozrejme, odborné obce, máme tu množstvo odborníkov, ktorí sú, ktorí sú združení vo svojich orgánoch, tých, tak sa to robilo aj pri reforme nemocníc. Treba ich zapojiť, treba zadefinovať nejaké stratégie tých konkrétnych špecializácií na najbližších dajme tomu desať rokov, čo od nich očakávame. A treba, samozrejme, pokračovať potom následne aj v nejakej regulácii platieb. Ja si myslím, že toto je potrebné, takto treba ako kebyže pokračovať, ale zároveň toto je nejaký akože strategicky dlhodobejší nástroj. A v čom teda ako kebyže zlyhávala táto vláda dlhodobejšie, ja to hovorím od začiatku toho roka, že už tie samotné predikcie, ktoré vidíme v tej pediatrii, tak nám hovoria, že tu sa na nás valí veľká lavína ako kebyže personálneho nedostatku, špeciálne pediatrov, pediatričiek, a my vieme, že do roku 2035 môžeme mať tých pediatrov, pediatričiek až o polovicu menej. A to znamená, že my musíme robiť zároveň ako kebyže systémové reformné opatrenia, ktoré nastavia siete, stratégie a platby, ale zároveň v niektorých špecializáciách potrebujeme sanovať rýchlo, rýchlymi riešeniami.
No a napríklad čo ja som teda ako kebyže navrhoval, my sme to mali aj v predvolebnom programe a veľakrát som tu aj o tom hovoril aj na výbore samotnom, je napríklad, že keď sa pozriete už na tú samotnú analytiku tej špecializovanej ambulantnej starostlivosti, my zistíme, že máme množstvo internistov, ambulantných internistov, až do okolo 1 400 ľudí. No a teraz že čo robia napríklad že západnejšie krajiny od nás, že ako to funguje, je to, že oni tých internistov začnú viac využívať na starostlivosť pre všeobecnú ambulantnú starostlivosť. To znamená, že trošku ich ako kebyže prenášajú kompetenciami, platbami prípadnými nejakými, napríklad kapitáciami v našom prípade, aby sa internisti viac starali teda o všeobecných lekárov, a následne potom, keď chcú sanovať pediatrický, pediatrický stav, tak keď mám zasanovaný ten všeobecný stav tých všeobecných lekárov, tak následne viem posúvať hranicu, kedy sa starajú napríklad pediatri o naše deti. Napríklad v Česku, keď sa pozrieme, tak tam vidíme, že napríklad tam začínajú cca od štrnástich-pätnástich rokov, tie západnejšie krajiny to posúvajú, ten dorast tam už vôbec nie je. My tu máme dorast.
Čiže ja zároveň kvitujem a chválim, že pokračujete v tej reforme, že ste si ju osvojili, ale zároveň si myslím, že napríklad v prípade pediatrie, alebo keby sme sa možno, ja neviem, pozerali na pľúcnych lekárov, keby sme sa pozerali možno na kardiológiu, keby sme sa pozerali na neurológiu, alergológiu a podobne, tak by sme zistili, že takéto krízovejšie opatrenia potrebujeme robiť vo viacerých tých oblastiach. Čiže ja chcem vás aj povzbudiť k tomu, že idete dobrým smerom, ale ak nepôjdete trošku krízovejšími opatreniami, ktoré budú mať efekt možno do štyroch-piatich rokov, tak tá pediatria bude mať obrovský problém a môže sa stať napríklad to, čo sa stalo v Slovinsku. V Slovinsku dlhodobo ten problém ignorovali a následne teda štát už tam už aj povedal, že on nevie zabezpečiť fyzicky pediatrov pre rodičov a veľmi často ste sa fyzicky ani k tomu lekárovi nedostali a oni museli zriadiť napríklad telefónnu linku, na ktorú ste volali.
Alebo, keď nám to už skolabuje, tak potom zistíte, zase budeme v takom tom zablúdilom kruhu, že budú nám dajme tomu kolabovať urgenty, budeme mať preplnené nemocnice. Budú sa lekári a celkovo zdroje viac orientovať do nemocníc a potom zistíme, že keby sme to chceli nanovo naštartovať tú pediatriu, o ktorej vieme, že nám do 2035. môže skolabovať, tak potom to zoberie oveľa viac zdrojov, oveľa viac času a možno sa nám to nepodarí ako kebyže vrátiť do tejto, do tohto stavu. Čiže dobrý smer, ale ja by som teda očakával aj od ministerstva, že nám ukáže nejaké krízovejšie riešenia, nejaké rýchlejšie riešenia, ktoré budú mať nejaký rýchlejší efekt, ako dajme tomu že za päť, šesť, sedem, osem rokov. Máte, napríklad pri tej pediatrii máte, veľmi ľahko napríklad s tými internistami môžete pracovať.
No a, samozrejme, ja už som to aj spomínal. Chcem to spomenúť, pri tej ambulantnej reforme je to podľa mňa extrémne dôležité, lebo toto, tieto optimálne siete merajú fyzickú dostupnosť a kapacitu fyzickú tých lekárov, ale reálna dostupnosť je napríklad obmedzená veľmi aj poplatkami. A tie poplatky sú, samozrejme, na každom území, na každom kraji, v každom kraji sú trošku inšie podľa kúpyschopnosti, podľa dostupnosti tých lekárov a veľmi často, aj keď zadefinujete verejne prístupnú ambulanciu od neverejne prístupnej ambulancie, tak tá verejne prístupná ambulancia v skutočnosti nebude verejne prístupná napríklad práve kvôli tým poplatkom. Aj preto je to podľa mňa extrémne dôležité zadefinovať a tuto skončím a tým ostatným veciam ja by som, ja by som tiež vedel viacero tých technických vecí, akože mať tú technickejšiu debatu k tomu zákonu, ale chcel som vám skôr dať takýto ako kebyže strategický pohľad nás, ako sa na to pozeráme. Zároveň teda, jak kolega Stachura už asi spomenul, že takáto veľká legislatíva by si zaslúžila možno aj samostatný zákon, samostatné číslo tlače, samostatnú veľkú diskusiu, lebo vidíte, že vedeli by sme sa tam akože o tých nuansach baviť ešte veľmi dlho.
Takže ďakujem veľmi za pozornosť, a teda v prvom čítaní, ak teda nepriletia nejaké zvláštne pozmeňováky, ako to bývalo zvykom, tak chystáme sa toto podporiť. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pán kolega, pán kolega Dvořák, nehnevaj sa na mňa, ja s kúskom vtipu iba poviem, že keď ti to vyhovuje, tak si bol vážny tvorca reformy na ministerstve zdravotníctva, ktoré teraz môžme ďakovať, že aspoň chvíľku po nej môžme kráčať, a keď nie, tak povieš, že čo si s tým mal spoločné. Však ty si tam bol len taký nejaký malý úradník. (Povedané so smiechom.) No tak troška to všetko treba zaobaliť, ale ďakujem za vystúpenie.

Ďakujem pekne, pán kolega, mal si pekný potlesk, čiže klub máte veľký. Ale nie, trošku vážnejšie. Dve veci by som tam podotkol, čo si myslím, že na to by sme nemali zabudnúť, je, že máme dostatok interných atestácií interných lekárov. A podľa mňa by bolo v budúcnosti možno, ak chceme naozaj riešiť krízové veci, že nám naozaj odchádzajú alebo nemáme dostatok všeobecných lekárov, je, aby sa urýchlila špecializácia zo všeobecného lekárstva pre interných lekárov. To na to ministerstvo nepotrebuje zákon, vie to zmeniť samo a to by nám do systému prinieslo cca 700 nových lekárov, ktorí by mohli byť všeobecní lekári. To je jedna vec.
A druhá vec je tá, že na niektorých častiach územia Slovenska, ja sa nad tým stále zamýšľam, že či to takto naozaj chceme brať, že nemôžeme mať detskú pohotovosť, lebo naozaj nemáme detských lekárov, hej? Lebo chýbajú detskí lekári, nie sú a tak skoro ani nebudú, lebo toto opatrenie sa nedá urobiť, že zajtra nám pribudnú noví, ale prečo by napríklad pohotovosť, keď je, tak mala by, a ten pohotovostný lekár, ktorý tam na tej pohotovosti slúži, by mohol riešiť aj detských pacientov. Veď záchranné zdravotné služby lekár predsa, nemáme lekárov, že ktorí chodia na detských pacientov a chodia na dospelých pacientov. Ten lekár na záchrannej zdravotnej službe alebo ten záchranár chodí na všetkých pacientov rovnako. Čiže naozaj, čiže pri život zachraňujúcom výkone môže ísť lekár na výjazd, ale pri tom, keď má dieťa teplotu, tak to nemôže riešiť ambulantný lekár pre dospelých. Čiže tam tie zmeny sa dajú urobiť a vedeli by sme ten systém zefektívniť. Čiže k tomuto by som chcel pána ministra aj trošku vyzvať, aby bol v tomto trošku, by som povedal, krízovejší, lebo toto sú veci, ktoré nám naozaj budú za chvíľočku padať na hlavu, čo sa týka detských pohotovostných ambulancií.
Ďakujem.

Ďakujem mockrát za vystúpenie aj za taký ten analyticko-strategický pohľad. Zopár otázok alebo takých komentárov skôr, že keď sa človek zamýšľa nad tou verejnou optimálnou sieťou ambulancií, tak veľmi som zvedavý na tú vyhlášku, ako bude reagovať na to, že kde je absolútny nedostatok lekárov, kde je relatívny, hej? To sa dotýka viacerých vecí. Pokiaľ robíme nejaké duplicitné veci, duplicitné vyšetrenia alebo veci, ktoré by mohol robiť všeobecný lekár, ale odosiela ich ďalej ku špecialistovi, no tak v niektorých oblastiach sa môže zdať, že niekde je naozaj absolútny nedostatok tých špecialistov, hoci to môže byť len relatívny nedostatok, že je zle zmanažovaná práca. Čiže tam som zvedavý na tie detaily, ako to bude naozaj nastavené.
Čo sa týka tých vúciek, áno, súhlas, je to fajn, že dostávajú viac kompetencií. Obávam sa však, že kým nebudú mať aj nejaký finančný obnos, ktorý budú vedieť oni sami alebo sami reagovať na tú sieť, tak bude to taký relatívne slabý nástroj ako do tej celej problematiky zasiahnuť.
Čo sa týka toho, čo spomínal, čo si spomínal aj ohľadom pediatrov, tak takisto treba sa naozaj seriózne zamyslieť, že prečo pediatri sa venujú aj pacientom do 26 rokov. Prečo do jedného roku máme naozaj deväť preventívnych vyšetrení a vo všetkých krajinách na Západe ich je šesť. A to treba ľuďom otvorene hovoriť, hoci to nie je príjemné, samozrejme, že ja keď som zvyknutý chodiť každý mesiac ku pediatrovi, tak je to príjemné. Ale máme na to, máme na to, máme dostatok zdrojov aj tých, aj tých pediatrov je dostatok, aby sme mohli to dovoliť? A keď psychomotorický vývin, ja to zopakujem ešte raz, dieťaťa v Nemecku a na Slovensku je rozdielny? Naozaj to tak je? Ja si to nemyslím.

Ďakujem veľmi pekne za reakcie, kolegovia. Teda keď sa dostávame do tej politickej roviny tuto s Vladom Balážom, tak zareagujem aj tam. Ja som vždy, keď sme tu v parlamente rozoberali rôzne posuny termínov v rámci optimalizácie siete, ja som sa k tomu hrdo prihlásil. A hrdo som sa hlásil hlavne k tomu preto, lebo čo sa nepodarilo vašim piatim alebo šiestim ministrom predtým, tak mne z pozície úradníka sa podarilo, čiže ja som na to vždy veľmi pyšný. Čo ale zároveň aj kritizujem, je, že namiesto toho, aby ste vlastne ako kebyže rok kritizovali tú reformu takto akože čiastočne, však rok máte, preboha, máte parlamentnú väčšinu, máte vládu, máte prezidenta. Vy ste si to mohli už upraviť, ako ste chceli.
A zároveň, prečo som aj na to pyšný, je práve kvôli aj tej ambulantnej sfére. Pretože súčasťou tej optimálnej siete nemocníc bolo aj nové zadefinovanie optimálnej siete všeobecných ambulancií. A teraz z toho vlastne súčasné ministerstvo vychádza. Čiže toto som ja naozaj že veľmi rád a treba v tom určite pokračovať. To nebudem kritizovať.
Zároveň teda vyzývam opätovne, že ak tu máme nejakú, nejaké problémy s tou optimálnou sieťou nemocníc, tak to poďme riešiť, poďme sa o tom baviť, ako to prenastaviť. Ja už by som viacero vecí možno teraz urobil inak, ale na konci dňa tá filozofia, s ktorou prichádzal naposledy pán Drucker alebo pani Kalavská, nebola úplne odlišná. A zároveň vraciam sa tomu aj vždy, veľmi často, ak si niekto myslí, že urobiť reformu znamená, že prijmeme jeden zákon a potom sa iba pozeráme, ako to hnije najbližšie roky, tak to nebude fungovať. Tá reforma bola prijatá v roku 2021. V tých samotných dôvodových správach, aj osobitných, aj celkových, hovoríme, že implementácia tej reformy, aby sme, aby sme ten systém neotočili hneď naruby, na nohy, treba ju implementovať do roku 2030. To znamená, že tam treba naozaj pracovať. A či už to, či už na tom nepracovali predošlé vlády, tak rovnako by sme mohli vyčítať, že súčasná vláda len odkladá účinnosti, časové lehoty alebo keď išlo o nejaké výnimky pre Pentu a Agel, tak to sme tu videli, že to sme tu rýchlo vedeli pretlačiť tým parlamentom alebo ministerstvom. Ale treba na tom naozaj systematickú prácu robiť.
Ďakujem.

Dámy a páni, ďakujem pekne za slovo. Ja nebudem tak dlho rozprávať, nepotrebujem 30 minút. Pár bodov, ktoré sú v tomto návrhu zákona.
Opäť je to in memoriam Zuzana Dolinková. Nie je to vaša zásluha ani vina, čo ste nám tu predložili, ale je to dobré. Čiže hneď na úvod poviem, klub SaS je pripravený toto v prvom čítaní podporiť a budeme čakať, aké pozmeňováky sa vyroja v druhom čítaní. Verím, že niektoré tam budú potrebné, ale bojím sa, aby tam neprišli nejaké nášlapné míny. Veľmi vás prosím, pán minister, sú to vaše prvé veľké zákony tu v parlamente, dohliadnite na to, aby tam neprišli veci, ktoré tam prísť nemajú. A ak neprídu hlúposti a prídu zmysluplné zmeny, myslím si, že nájdete celkom pekný prierez podpory aj medzi opozičnými poslancami, čo je potrebné pre zdravotníctvo, ak tie zmeny majú byť také, ktoré prežijú aj nejakú prípadnú zmenu vlády.
No, niektoré body som si vybral z tohto návrhu zákona, aby som o nich porozprával trošku viac, lebo sa mi nedalo počúvať úplne všetko, čo som počul od predrečníkov. Takže anestéziologické ambulancie. Anestéziologické ambulancie na Slovensku prakticky neexistujú, pretože všetky anestéziologické pracoviská sú len a výlučne v nemocniciach, je to súčasť nemocničných pracovísk. Anestéziologická ambulancia môže dnes existovať len v ústavnom zdravotníckom zariadení. Napriek tomu sa ale hromada zdravotnej starostlivosti, ktorá vyžaduje anestéziologickú starostlivosť, poskytuje aj mimo nemocníc, v ambulanciách, v jednodňovkách. Aatí anestéziológovia majú problém poskytnúť tento typ starostlivosti v takomto nastavení. Ak potrebuje niekto predoperačné anestéziologické vyšetrenie, a môžme debatovať o tom, či je to dobre nastavené, je to zle nastavené, tu s Peťom Stachurom budem súhlasiť absolútne, že máme to zjednodušiť ten proces. Ale dnes je ten proces taký, aký je. A dnes, keď chcete ísť do jednodňovky na operáciu, na plánovanú výmenu niečoho, nejakej súčiastky v tele, máte problém získať anestéziologické vyšetrenie, pretože musíte ísť do nemocnice, ktorá s tou operáciou nemá nič spoločné, pretože to je v jednodňovke, nie v tej nemocnici, a musíte somrovať u nejakého anestéziológa, aby bol ochotný urobiť nejaký typ vyšetrenia, kde on ani nie je konzument toho výsledku toho vyšetrenia. Niekoľko samosprávnych krajov preto v minulosti vydalo povolenia na poskytovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti aj anestéziológom, vzhľadom na to, že anestéziologické jednodňovky zakázané neboli. Výsledkom bolo, že úrad pre dohľad cez svojho zamestnanca sa povyhrážal na prokuratúre, krajských prokuratúrach a krajské prokuratúry začali konať voči samosprávnym krajom za nelegálne vydávanie povolení týmto pracoviskám. To znamená, my sme sa síce pokúsili napríklad v Bratislavskom kraji zachrániť situáciu a vydali sme také povolenia. Máme tu protest prokurátora, ktorý spochybňuje, či vôbec takéto ambulancie mohli, teda takéto jednodňové pracoviská mohli vôbec vzniknúť. Ja sa veľmi teším z toho, že sa toto dostáva znovu do zákona a že opäť, že legalizujeme veci, ktoré, kvôli ktorých nás naháňajú, naháňa prokurátor.
A rozšírim to ešte o jednu pochvalu a som rád, že sme boli pri tom ako Bratislavský samosprávny kraj, že sme to iniciovali, a to je anestéza v zubných ambulanciách. Prosím pekne, ťažko ošetriteľné deti, ťažko ošetriteľní pacienti. Dnes na to, aby ste ošetrili chrup autistickému dieťaťu, je to almost mission impossible. To decko vám tam nevydrží, potrebujete ho nejakým spôsobom sedovať, nejakú sedáciu, analgosedáciu alebo ideálne anestézu. Akurát takých pracovísk na Slovensku nemocničných, kde vám urobia nejaké zubné ošetrenie, sú dve na celom Slovensku pre všetkých pacientov, ktorých máme že desaťtisíce? Pracoviská také dobrodružnejšie, ktoré sa venujú zubnému lekárstvu, používajú rajský plyn. To už je 150 rokov overená metóda. Akurát nie je to úplne lege artis, pretože naše papiere o štandardnom postupe toto nepoznajú a je to do dobrého počasia, keď sa niečo pokafre v tej zubnej ambulancii, obávam sa, že nebude tá zubná ambulancia ťahať za dlhšiu časť povrazu, keď to bude úrad pre dohľad preskúmavať. A tých pacientov je tu veľa. Tá potreba je tu obrovská. Ja sa veľmi teším, že sa nám podarilo v spolupráci aj so sekciou zdravia ministerstva zdravotníctva dostať túto anestéziologickú starostlivosť do zubných ambulancií. Budem veľmi rád, keď to tam teda naozaj zostane.
Skríningy, to už tu zaznelo, zaznelo o skríningoch dosť. Boli tu amazonky u nás na zdravotníckom výbore a poprosili nás, aby sme toto podporovali, tak skúsim splniť to, čo som im vtedy sľúbil. Disease... nie, ešte, ešte disease management programom ešte optimálna sieť. Nie som veľký fanúšik slova optimálna sieť, sieť ambulancií, pretože to bude veľká alchýmia, akým spôsobom sa dopracujeme k nejakému číslu. Bude to arbitrárne číslo, pretože bude vychádzať, ak som si čítal dobre návrh vyhlášky ministerstva zdravotníctva, ktorým sa má tá optimálna sieť vypočítavať, tak bude sa to vypočítavať podľa odhadovaného množstva návštev u danej špecializácie. Ak na budúci rok odhadujeme, že bude milión návštev u internistov, tak z toho budeme vychádzať a na to budeme nastavovať minimálnu sieť. Prosím pekne, toto je stavanie domu od strechy.

-----------------------------------------

Najprv si povedzme, že koľko tých návštev je naozaj oprávnených, a poďme redukovať počet tých návštev a neprispôsobujme tú sieť a veľkosť tej siete našim nekonečným potrebám. Lebo keď ľudia budú môcť, tak budú navštevovať všetky typy ambulancií. Pre časť populácie, nehovorím pre všetkých, pre časť populácie je to spôsob kultúrneho alebo spoločenského vyžitia. Poďme sa pozrieť na to, aby sme nemali 12 návštev za rok u lekára, aby sme ich mali šesť a potom sa poďme baviť o optimálnej sieti. Lebo optimálnu sieť pre 12 návštev za rok u lekára, no tak naozaj také ropné vrty ani zlaté bane na Slovensku nemáme.
No, čo je však dôležité pri tej optimálnej sieti, som rád, že ideme si vyčistiť databázu a budeme hovoriť o tzv. verejne dostupných ambulanciách. V štatistikách, pán minister, ako, asi to už viete, ale tak pre istotu vám to zdôrazním. V štatistikách, ktoré vám NCZI bude nosiť... odbočka, NCZI máte spáliť plameňometom do tla, lebo inak sa nepohnete z miesta, tie dáta, ktoré vám budú nosiť z NCZI a budú vám ukazovať, že koľko máme akých ambulancií a že vlastne je to super, fasa, tak je pravdou, že významná časť tých ambulancií sú virtuálne ambulancie na papieri, lebo nie sú verejne dostupné. A doteraz v tých štatistikách boli všetci že happy, aha, pozrite sa, my tu máme v Bratislavskom kraji tuším 25 pľúcnych ambulancií. Len dostať sa k pľúcnemu lekárovi v Bratislave je naozaj náročná vec, pretože z tých 25 ako len šesť ambulancií sa nachádza v Univerzitnej nemocnici Bratislava pri klinike pneumológie a ftizeológie, jednej aj druhej, a nie sú verejne dostupné, lebo sú enem pro nás a pro naše deti. Pre našich transplantovaných pacientov, pre ľudí s nejakou fibrózou pľúc a podobne, ale nie pre bežného pacienta, ktorý potrebuje liečiť svoje chronické ochorenie. Čiže som rád, že sa tu uplatňuje, teda upravuje tá definícia, čo je to verejne dostupná ambulancia, a že tie konziliárne, príjmové ambulancie vo väzniciach, ktoré nie sú verejne dostupné, nebudú do týchto vzorcov vstupovať.
No a na záver, disease management programme a programy podpory zdravia. Osobne som to robil viac ako 10 rokov. Som hlboko presvedčený, že je to správny spôsob, ako sa dá manažovať zdravotná starostlivosť v takých komplexných prípadoch, ako sú chronické ochorenia. Chronické ochorenie totiž nevyžaduje jedného lekára. Chronické ochorenie, povedzme si že diabetes mellitus, cukrovka, si vyžaduje súčinnosť asi šiestich-siedmich špecializácií, ktoré interagujú s tým pacientom. Je tam diabetológ, je tam všeobecný lekár, samozrejme. Je tam diabetológ, je tam link na očného lekára, na nefrológa, na cievneho lekára, na neurológa. A každú z týchto dispenzárnych návštev ten pacient musí absolvovať, všade musí nejaký režim dodržiavať. Je to potrebné koordinovať, merať, zosúlaďovať. Toto by mohli robiť lekári, ja sa tomu nebránim, len lekári to nerobia. Každý z tých lekárov, ktorí túto vymenovanú zdravotnú starostlivosť poskytujú, sú samostatné eseročky. Oni sú platení za výkon, nie za koordináciu tej starostlivosti. A ten, kto má motiváciu ku koordinácii starostlivosti o chronického pacienta, je zdravotná poisťovňa, lebo keď sa tomu pacientovi poskytne všetko podľa guidelineu, raz za rok to očné pozadie pri tom diabete, keď sa mu vyšetria tie obličky. Keď sa mu vyšetria tie periférne cievy a nervy, tak je výrazne menšia šanca, že sa dekompenzuje, pôjde do nemocnice a bude to stáť desaťnásobok tých peňazí. Je enormným záujmom zdravotnej poisťovne robiť dobrý disease management programme a dnešná doterajšia legislatíva im to nie úplne umožňuje. Ja som za to, umožnime to tým zdravotným poisťovniam robiť a ja by som bol išiel ešte ďalej. Umožnime zdravotným poisťovniam zdieľať aspoň časť klinických dát. Do nich nevidia. Platia za tie laboratórne výsledky, ale nevidia to číslo. Pri hypertenzii je zaujímavé vedieť, akú hladinu kália mal pacient v krvi, pretože od toho závisí, či ten postup lekára následne pri zvolení liečby bol správny, alebo nebol správny.
Ja som veľmi rád, že teda, pán minister, je toto v tom návrhu zákona, a na rozdiel od kolegu Stachuru ja budem určite podporovať disease management programy, lebo je to niečo, čo pomôže slovenským pacientom a poistencom zdravotných poisťovní a môžu sa tu zdravotné poisťovne medzi sebou predháňať v lepších riešeniach tejto situácie.
Ďakujem.

No, Tomáš, ďakujem za dobré, odborné vystúpenie. Poviem ti zopár vecí, ktoré k tomu mám, čo sa týka tých anestéziologických ambulancií. No, predoperačné vyšetrenie je súčasť anastéziologického výkonu. Ja som robil tiež v jednodňovke, teda v inom systéme, a jednoducho ja som nepotreboval vlastnú ambulanciu na to, aby som urobil predoperačné vyšetrenie a následne urobil anestézu aj v jednodňovej... jednodňovke, hej? Čiže ja nevidím dôvod, veď je tu poskytovateľ, ten má nejakú dohodu a anestéziológ okrem toho, že urobí nejaký výkon anestézy môže urobiť aj predoperačné vyšetrenie. Načo potrebuje k tomuto ambulanciu? Nerozumiem.
Druhá vec, čo sa týka tých anestéz u zubárov. Áno, je to super. Je to problém, naozaj niektorí sa k tomu nevedeli dostať, ale tu by som tiež upozornil na to, ako je to zadefinované, počúvajte: "Subjektívne a objektívne príznaky porúch poznávania, vnímania emočného stavu." No keď trošku zaglosujem, tak aj pán Kotlár by mal nárok na celkovú anestézu pri každom zubnom vyšetrení. Jednoducho to proste je tak široká definícia, že to bude problém. My nemôžme nechať tak široko zadefinovanú túto možnosť, pretože tu budú robiť, tu budú sa chcieť dať celkovo uspávať viacerí ľudia. Takže pozor na to! Myslím si, že tu to treba upraviť a zlepšiť.
No, a čo sa týka toho, čo si spomínal, toho disease management programme, okej, však ja opäť opakujem, nie som proti, prečo to majú robiť zdravotné poisťovne a prečo to doteraz nerobili? Však čo im zabraňovalo to robiť doteraz? Prečo nemanažovali túto starostlivosť u chronických pacientov? To teraz sa zobudili alebo potrebujú naozaj na to zmenu, zmenu zákona, aby to začali robiť? Je to, samozrejme, naviazané na určité financie, predpokladám, že tam je ten hlavný dôvod. Takže toto tiež nerozumiem.

Pani poslankyňa Bajo Holečková.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ja sa opäť vrátim k tým ťažko ošetriteľným pacientom u zubárov. Skutočne je obrovský problém ošetriť deti na autistickom spektre, epileptikov alebo deti s Downovým syndrómom. Tí rodičia naozaj cestujú, poviem úplne že konkrétny prípad, zo stredného Slovenska chodia za zubárom do Košíc. Asi si viete predstaviť, aké to musí byť náročné s takým autistom cestovať niekoľko hodín, potom ho čaká ešte zákrok v zubnej ambulancii a znovu cesta späť. Často tieto rodiny, ktoré zväčša majú naozaj aj finančné problémy, idú deň dopredu a berú si nejaký hotel. Ja presne neviem, že ako to má byť správne zadefinované, ako povedal pán poslanec Stachura, či je to široko, či neširoko, ale ja to vítam v tomto návrhu, lebo to výrazne uľahčí život týmto rodinám, ktoré to naozaj majú veľmi komplikované, a teda ak sa nájde nejaká lepšia definícia, ja budem veľmi rada, ale bola by som nerada, ak by to, ak by to vypadlo zo zákona, lebo na toto tie rodiny skutočne čakajú.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Od konca. Ďakujem veľmi pekne, pani kolegyňa. Ja som komunikoval a veľká vďaka patrí Platforme rodín detí so zdravotným znevýhodnením, ktorí nás oslovili na župe s touto témou. Obrovská vďaka aj verejná patrí pánovi Moravčíkovi, prezidentovi zubnolekárskej komory, ktorý na to naskočil a prišiel na ministerstvo. Obrovská vďaka patrí generálnemu riaditeľovi Čvapekovi, pán minister, toho si nevymeňte, toho ani Dolinková nevymenila, akože ten vám tú sekciu ešte drží nad hladinou. A celkom dobrá komunikácia prebehla aj s anestéziológmi, takže verím, že z tohto môže nakoniec vyjsť zjednodušenie prístupu k zdravotnej starostlivosti pre takých pacientov, ktorým radšej, a pozor, neraz vytrhali všetky zuby z úst, aby nemuseli chodiť k zubárovi, pretože návšteva zubára u takého ťažko ošetriteľného pacienta bol horor pre tú celú rodinu. Čiže neraz skončili tí ľudia úplne bez zubov, tí pacienti.
No a k Petrovi Stachurovi. Ja disease management programme so zdravotnou poisťovňou som robil od roku 2012. To znamená, že zdravotné poisťovne to robili a robia to, akurát keď to robia v legislatíve, ktorá tomu nie je naklonená, tak sa tam musia robiť ako rôzne škrabania sa za druhým uchom cez hlavu. Rôzne veci sa robia výrazne komplikovanejším spôsobom, neuľahčuje to tej zdravotnej poisťovni ani o milimeter, a tento návrh zákona tej zdravotnej poisťovni to významným spôsobom uľahčuje. Skrátka je to poznatok z aplikačnej praxe, aby sa tie disease management programy robili jednoduchšie a najmä aby ich začali robiť aj ostatné zdravotné poisťovne. Zatiaľ v tejto chvíli ako najväčší príklad dobrej praxe disease management programu na Slovensku má len zdravotná poisťovňa Dôvera. Ak je záujem, viem sa o tom s kýmkoľvek hodiny rozprávať.
Ďakujem pekne.