22. schôdza

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, tak sa mení program tejto schôdze, dobehol som, ale stihol som, pretože považujem tento návrh zákona za veľmi dôležitý, pretože sa dotýka strategického záujmu Slovenskej republiky. Už som vás o tomto presviedčal viackrát, pokúsim sa o to aj dnes.
Najskôr uvediem kontext, v ktorom predkladá vláda tento návrh zákona. Je to zákon o pedagogických odborných zamestnancoch. V súčasnosti nám chýba 1 400 učiteľov a prognóza sa zhoršuje. Na budúci rok to má byť až 2 000. Niektorí učitelia, alebo niektoré aprobácie sú osobitne ohrozené, nedajú sa takmer obsadiť vo veľkých mestách, ako je napr. fyzika, matematika, informatika alebo angličtina. Je veľmi časté, že si na doplnenie úväzku učitelia slovenského jazyka majú niekoľko hodín fyziky. Majstri odborného výcviku na toľko preferovaných stredných odborných školách majú priemerný vek môj, to znamená 56 rokov. Ak títo ľudia odídu do dôchodku, môžeme zabudnúť nielen na nejaký pokrok v oblasti hospodárstva, zabezpečenia dostatku kvalifikovaných odborníkov, ale vôbec aj na udržateľnosť tej kvality školstva, ktorú dnes máme a o ktorej hovoríme, že nie je dostatočná.
V roku 2023 som naozaj v krízovom čase slúžil ako minister školstva a vtedy stavovské organizácie podporili veľkú novelu školského zákona. Stručne pripomeniem, v tejto novele nešlo o zvýšenie ich platov, v tejto novele sa prijímali historicky, po tridsiatich rokoch, nové veci, ktoré doposiaľ učitelia riešili iba spontánne, a to podporné opatrenia. Spontánne riešili tzv. individuálny prístup k žiakom a ich potrebám a teraz sme im to dali do zákona a oni cez svoje stavovské organizácie povedali áno, chceme svoju prácu robiť náročnejšie, lepšie. Bol som hrdý vtedy na svojich kolegov učiteľov, a to je kapitál, ktorý táto krajina nesmie premrhať.
To je ten kontext, v ktorom je predložený tento návrh zákona. Lebo skutočne kľúčovým faktorom pre školstvo sú učitelia a, samozrejme, ďalší zamestnanci v škole. Na konferencii Eduforum, ktorej som sa nedávno zúčastnil, bol aj pripojený riaditeľ odboru vzdelávania a zručnosti OECD pán Andreas Schleicher. Tento muž nám predstavil veľmi precízne dáta, napr. v jednom prieskume, ktorého sa zúčastnilo 26 krajín, sa Slovensko umiestnilo na úplne poslednom mieste. V čom? S hodnotou 5 % z učiteľov, ktorí si myslia, že učiteľská profesia je v spoločnosti cenená. Na 26. mieste, poslednom z relevantných krajín OECD.
Tí, najúspešnejšie krajiny, ktoré sú najsilnejšie vo výsledkoch vo vzdelávaní a nemajú problém s hospodárstvom s vyššou pridanou hodnotou, majú násobné platy oproti nám, tak je takéto percento takmer 70, u nás je to 5. V Českej republike je to 12. Keď porovnám učiteľský svet so svetom zdravotníkov, tak priznám, že lekári, zdravotníci majú vyšší, nazvime to, vyjednávací potenciál. Každý z nás, kto sa ocitol v núdzi, alebo jeho blízky človek potreboval zdravotnícku starostlivosť, nebodaj nejakú urgentnú, život zachraňujúcu starostlivosť, tak dá všetko nabok, ale nedávajme nabok budúcnosť tejto krajiny. Každý jeden lekár musel chodiť do školy a musel sa na svoju profesiu pripraviť. On sa na ňu nepripravuje až na lekárskej fakulte. To, ako je mentálne vybavený mladý človek pred vstupom na vysokú školu alebo na trh práce, ten jeho rast sa odohráva od základnej školy cez strednú školu. Tam sa rozdávajú karty, s ktorými hráme celý život. Aj my sme tak vyrástli.
Preto pripomínam starú dobrú pravdu, že školstvo sa mnohým ľuďom vo verejnosti javí ako politika alebo futbal. Každý tomu rozumie, veď predsa každý chodil do školy, ale nie je to tak. Začnime ho brať vážne, pretože je tu kardinálna otázka, bude nás mať, bude mať kto učiť? Nenastane exodus učiteľov zo školstva? Pretože tie podmienky sa násobne sťažujú aj z objektívnych dôvodov. Umelá inteligencia nenahradí učiteľov, nie je to tak, že prirodzená inteligencia nám dochádza, tak nastupuje umelá. Kto chceme, aby vzdelával naše deti? Osobnosti? Alebo bude platiť kto to vie, ten to robí, kto to nevie, ten to učí a iné hanebné porekadlá, ktoré degradujú pozíciu učiteľov a hatia budúcnosť tejto krajiny.
Zákon 138/2019 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v tomto podaní predkladateľa, pána ministra školstva, pridáva povinnosť učiteľom pripravovať žiakov na súťaže. S tým sa dá opäť len súhlasiť a učitelia to doposiaľ robia dobrovoľne, verím, že to prijmú, ale všimnite si, pridáva ďalšiu povinnosť. Zo zákona sa vypúšťa po roku pozícia sociálny pracovník a činnosť prechádza sčasti pod kategóriu sociálny pedagóg. Viete, hovorí sa a štatisticky je to, samozrejme, pravda, že najviac ľudí, ktorí nepracujú v svojom odbore, sú tí, čo vyštudujú na vysokej škole sociálnu prácu alebo potom pedagogiku. My máme v školách nielen problémy s edukáciou, my máme na školách problémy aj s samoobslu... s obslužnými funkciami detí a netýka sa to len rómskych komunít z osád. My potrebujeme často hasiť problémy, ktoré nemajú len charakter edukácie a výchovy, ale aj sociálnej pozície detí, a to nielen zdravotne znevýhodnených, ale aj v ťažkých životných situáciách. A znemožníme ľuďom, ktorí nepracujú v svojom odbore, pracovať v školstve, aby sme ich jednoducho zamestnali a zároveň pomohli deťom.
Zákon pozitívne upravuje niektoré veci v oblasti vzdelávania cudzincov a cudzincami či uznávania kvalifikácie, alebo to, čo bolo už aj v predchádzajúcej novele zákona, pôsobenia umelcov a športovcov na školách. Vždy, keď vidím pozitívnu vec vo vládnych návrhoch zákona, lebo ide o spoločnú krajinu, nemám problém to pochváliť. Síce vládny návrh zákona zachováva pozíciu supervízora, ktorú som zaviedol, ako čiastočného riešenia pre chýbajúci stredný manažment na školách, ale kladie na tieto kľúčové osobnosti v našich školách, na tie prirodzené autority medzi učiteľmi, kladie na ne plošnú povinnosť špecializačného vzdelávania. A to je, prepáčte, typické pre viacero vládnych návrhov zákona, plošná povinnosť, plošné jednoduché riešenie. Hovoríme o tom v čase konsolidácie, v čase, keď máme málo zdrojov, nielen tých finančných, ale v prípade školstva aj ľudských. A nezaťažujme ľudí, z ktorých mnohí sú majstrami svojho remesla v tom, čo robia, aby museli vykonávať plošne povinnosť. Prosím vás, to sú ľudia, ktorí sú majstri vo vzdelávaní, nepodozrievajte ich, že oni nedokážu rozoznať, že sami sa potrebujú vzdelávať. Skúste to porovnať s rezortom hospodárstva. Viete si predstaviť taký mikromanažment, že by sme predpisovali, samozrejme, s výnimkou BOZP, aké povinné školenia má kto mať, aby fungovali fabriky alebo organizácie iné? Takto zošnorovaný rezort, najbližšie k tomuto je len zdravotníctvo. V školstve, kde sú tí ľudia, ktorí sú experti na vzdelávanie, tak im chceme predpisovať zákonom, kto sa kedy v čom musí vzdelávať. Je to nezmysel. Pričom tí ľudia nebudú mať problém žiadať si informácie a hľadať riešenie. Oni sa dnes delia na konferenciách, sú ochotní zaplatiť si zo svojho, aby sa delili s majstrami svojho remesla o know-how. A takéto konferencie sú a suplujú často tú štátnu starostlivosť o systém vzdelávania.
Nevyužíva, žiaľ, tento vládny návrh zákona príležitosť zatraktívniť prácu v školstve. Keď som zavádzal stredný manažment, nebolo to len preto, aby nastala konečne racionálna deľba práce v organizácii, kde sú stovky ľudí a kde máte prepočítaný počet troch manažérov. To je absurdné! Nikde taký iný príklad nenájdete, len v školstve. Ako má tá kolegyňa, ktorá má plný úväzok, je triedna, má viesť predmetovú komisiu, má byť zodpovedná za súťaže, má byť uvádzajúcou učiteľkou pre mladé kolegyne, ako má toto robiť? Povedzte mi kedy. Kedy má s ňou hovoriť? Kedy má ísť do jej hodín? Kedy ju má brať na svoje hodiny? Potrebuje na to priestor. Nepoviem ani ň, ak bude poverený supervízor úplne novou vecou, spájania škôl alebo povedzme zavádzania nového kurikula. Aj keby ste mu to zakázali, bude chcieť ísť na školenie. Preto som navrhol pánu ministrovi kompromis päť rokov. Ak robí tú činnosť päť rokov, nenúťme ho ísť ako malé decko na školenie. Je to majster vzdelávania, on vie, čo potrebuje. A nakoniec mnohí z nich sú takí, že ich nemá kto školiť, lebo to, čo robia, vedia robiť najlepšie.
No, ako minister som tiež otvoril tému koeficientu regionálnej rovnováhy, ktorý sa premietol teraz do vládneho návrhu zákona ako kompenzačný príspevok. Oceňujem a som rád, že to nie je len o nákladoch, alebo dúfam, že to neskončí iba o nákladoch na bývanie. Chcel som, aby to bol koeficient náročnosti regionálnej, ktorý by podobne ako koeficient tepelnej náročnosti alebo kvalifikačnej náročnosti zohľadňoval na základe analytických dát potrebu v tom regióne. A tá nie je len o nákladoch na, osobných nákladoch na činnosti, ktoré sú nielen pedagogické, čo sa fakt líši v rôznych regiónoch, pričom tie školy dostávajú tie isté peniaze, ale je to aj o náročnosti klientely, ktorej slúžia učitelia. Sú statočné hrdinky v mojich očiach, učiteľky a učitelia, ktorý robia v blízkosti osád, ktorí vyťahujú tých ľudí zo začarovaného kruhu a chcú ich postaviť na svoje nohy, ale často sa stane, že práve tieto vyhoria a potom opúšťajú školstvo. Mali by dostať podľa mňa takéto školy viac peňazí cez túto náročnosť kvalifikačnej regionálnej rovnováhy, väčší príspevok do normatívu na osobné náklady.
Potrebujeme zabezpečiť funkčnosť škôl a zásadne zatraktívniť prácu v školstve. Naozaj to potrebujeme, inak sa rozlúčme s hospodárstvom s vyššou pridanou hodnotou a rastom životnej úrovne. Povedzte mi, ako sa to stane? Kde zoberiete tých odborníkov, ktorí toto budú vedieť? Kúpime si ich na dlh alebo čo? Veď máme opačný problém, ľudia nám utekajú, tí, čo sú súci.
Učitelia potrebujú masívnu podporu a školy potrebujú tiež, napríklad v učebniciach, učebných zdrojoch, možnosť zadať a objednať si službu. Nenachádzam toto v tomto vládnom návrhu zákona. Nie tak, že my im predpíšeme, majstrom vo vzdelávaní, plošné vzdelávania a pošleme ich, kam sa majú vzdelávať. Prečo to neurobíme opačne? Prečo tí, ktorí sú v tom majstri, si proklientsky neobjednajú na NIVAM-e u metodických centier toto chcem, toto potrebujem a nech im tá sústava poslúži. Viete si predstaviť, že by v potravinách niekto vám prikazoval, aké rožky si máte kúpiť alebo aké palivo máte tankovať na čerpacích staniciach? Nerobíme to, lebo vieme, že by to zle dopadlo. Nebuďme hlúpi a nerobme to v školstve!
Moje pozmeňujúce návrhy preto... ale ešte sa vrátim k jednému bodu, že, samozrejme, posilniť potrebuje aj príprava a vzdelávanie učiteľov už na fakultách, kde dodnes nemáte témy typu firemná kultúra, právne povedomie, líderstvo, komunikácia, aká je náročná dnes s rodičmi a často aj s kolegami a podobne. Tak máme o čom hovoriť a máme čo meniť. Preto by som bol rád, keby sa dal ten návrh zákona charakterizovať ako taký, ktorý zvyšuje atraktivitu tohto povolania, priťahuje talentovaných a mladých ľudí do učiteľského povolania a nezaťažuje ich plošne ďalšími povedzme neželanými a zbytočnými povinnosťami.
No, svoje pozmeňujúce návrhy, ktoré predložím aj na konci tohto príspevku, tak som prednášal aj vo výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a vtedy som dostal odpoveď, pán minister, že hoci boli deň vopred doručené, že to je krátky čas na to, aby ste sa nimi seriózne zaoberali. Tak ubehlo niekoľko dní, dnes ich predložím znovu a pripomínam, že tie moje pozmeňováky nie sú o veľkých systémových veciach, ktoré som tu naznačil, pretože rozumiem tomu v svojom veku a so svojím vzdelaním, že je rozdiel byť koaličný poslanec alebo teda pán minister, je rozdiel byť opozičný poslanec, ktorý nemôže priniesť riešenia komplexné na úrovni vládneho návrhu zákona. Tak aspoň som upozorňoval na nejaké pochybenia alebo zlepšenia, ktoré sú takto dosiahnuteľné (Rečník luskol prstami). Pričom tu v tejto sále sme rokovali v skrátenom legislatívnom konaní o veľkých veciach, komplexných veciach, ako je konsolidácia verejných financií alebo Trestný zákon len tak, bez MPK, bez dlhodobej prípravy.
Teraz, ak dovolíte, zdôvodním svoje pozmeňujúce návrhy a potom ich prednesiem. Tých bodov nie je veľa, sú len štyri. Prvý rieši, čo som už naznačil, aby sme zatraktívnili prácu v školstve, aby špecialista v kategórii, napríklad triedny učiteľ, vedúci predmetovej komisie, aby človek, ktorý robí, ja neviem, koordinátora prevencie na škole alebo inú špecializovanú činnosť, nemusel nahradiť plošné vzdelávanie desaťročnou praxou, ale aby stačilo päť rokov. Pretože pre mladého človeka, ktorý sa rozhoduje o prácu v školstve, je desať rokov jednoducho večnosť. Päť rokov vám stačí na to, aby ste sa prihlásili na pozíciu riaditeľa školy. Tak navrhujem, aby sme urobili túto úpravu.
Potom v článku... teda druhý bod môjho pozmeňováku sa bude týkať vloženia do zákona katolíckeho pedagogického a katechetického centra, aby tiež mohlo byť autorizovanou oprávnenou osobou, ktorá poskytuje vzdelávanie a tiež atestačné vzdelávanie pre svojich klientov. KPKC, katolícke pedagogické centrum, jednoducho vytvára kurikulum tak, ako to robí NIVAM, v oblasti vzdelávania náboženstva a náboženskej výchovy. Dokáže poskytovať funkčné vzdelávanie pre riaditeľov. Určite dokáže teda poskytnúť, v spolupráci s vysokými školami a odborníkmi v danej oblasti poskytnúť aj atestačné vzdelávanie, keď robí aj na inovatívnych vzdelávaniach všetkých druhov, ktoré náš zákon pozná.
Ďalší bod pozmeňováku sa bude týkať práve toho kompenzačného príspevku, kde vládny návrh zákona predpokladá alebo respektíve ukladá povinnosť prerokovať v pedagogickej rade, ak je zriadená, ten účel, spôsob vyplácania tohoto kompenzačného príspevku, o ktorom som hovoril. Nuž, ja navrhujem zmenu, aby bolo prerokované v rade školy toto vyplácanie kompenzačného príspevku. Dôvod je jednoduchý. V rade školy sú všetci aktéri vzdelávania, je to samosprávny orgán školy, ktorý často rieši aj pedagogicko-organizačné zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu, rozpočet školy, vôbec vzťahy medzi jednotlivými aktérmi, ako sú žiaci, učitelia, iní zamestnanci, rodičia, zriaďovateľ a ďalšie orgány, pričom pedagogická rada ani nemusí byť zriadená. To znamená, že v prípade, že by nebola zriadená, tak ani niet kde prerokovať tento návrh zo strany riaditeľa na vyplácanie kompenzačného príspevku. Napokon je to citlivá vec. Nezvykneme v rôznych zamestnaniach, pokiaľ nie sme verejní činitelia, priznávať svoje príjmy, detailne riešiť, kto čo dostane za čo, za toto sú zodpovední vedúci pracovníci. Ak si myslíme, že nevykonávajú túto funkciu poctivo, eticky a profesionálne, vždy je možnosť ich nezvoliť na ďalšie funkčné obdobie alebo dokonca pri pristihnutí pri takom konaní odvolať z titulu porušenia zákona alebo etického kódexu.
Ďalší bod môjho pozmeňováku sa týka práve pozície supervízora, kedy navrhujem, aby sa, a to je kompromisný návrh, aby sa plošná povinnosť absolvovať špecializačné vzdelávanie netýkalo všetkých supervízorov, aby sa netýkalo tých, ktorí päť rokov vykonávajú činnosť, pre ktorú sú poverení touto pozíciou zo strany riaditeľa.
Na inom mieste toho istého vládneho návrhu zákona máte, že športové zväzy potvrdzujú aktivitu, alebo umelecké potvrdzujú aktivitu niekoľkoročnú človeka, ktorý ide do školstva robiť, lebo sme radi, keď tam prídu odborníci a osobnosti, tam je to v poriadku. A zrazu kľúčová osoba v školstve, ktorá robí túto činnosť päť rokov, nemôžeme potvrdiť jej túto kompetenciu, ktorú nadobudla praxou, tak ako to, mimochodom, aj zákon o celoživotnom vzdelávaní, o ktorom budeme rokovať neskôr, predpokladá. Čiže nemusíme už všetko hrať jednou kartou cez formálne vzdelávanie, ale aj cez neformálne, dokonca informálne a napĺňame v živote heslo learning by doing. Poznám tých učiteľov a viem, že každý z nich je pilierom tej školy. Je veľmi dôležité, aby sme ukázali, že si týchto ľudí ceníme, že nespochybňujeme ich kompetenciu. Naopak, že ponúkame túto kariérnu cestu mladým ľuďom, ktorí si povedia: Učiteľ? Dvadsať, tridsať, štyridsať, koľko rokov budem robiť to isté s minimálnym posunom v plate, s minimálnym kariérnym rastom? Nemôže byť každý riaditeľ a dnes už ani nechce. Dneska máte v mnohých oblastiach problém získať kandidáta na riaditeľa, dobrého kandidáta.
No, toto sú naozaj iba štyri body tohoto môjho pozmeňovacieho návrhu, ktorý prednášam teraz, ktorý prednesiem o chvíľku v pléne, práve teraz tu. Ako vidíte, nie sú to veľké systémové veci, ktoré potrebujeme v školstve, pretože som v súčasnosti jednoducho opozičný poslanec. Môžem prispieť tak, ako mám, z pozície konštruktívnej opozície, upozorňovať na to, čo treba, pomáhať pri budovaní, zveľaďovaní, skvalitňovaní školstva v prospech celej republiky, nie nejakej jednej strany. A to, čo môžem urobiť konkrétne, je priniesť niekoľko zlepšovacích alebo teda opravných návrhov, čo som v tejto chvíli urobil.
Ak dovolíte, teraz mi zastavte čas, idem teda predniesť ten pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Prosím, zastavte čas pánovi poslancovi.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého, Martina Šmilňáka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod 16
V § 35 odsek 5 v písmenách d), e) sa slovo „desať” nahrádza slovom „päť".
2. V článku I bod 20 sa vkladá nový bod 21, ktorý znie:
„21. V § 59 ods. 2 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:
„Katolícke pedagogické a katechetické centrum,”.
Písmená f), g) a h) sa preznačia na písmená g), h) a i).
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bod 25
V § 79a v odseku 6 sa slová „prerokuje v pedagogickej rade, ak je zriadená” nahrádza slovami „prerokuje v rade školy”.
4. V čl. I bod 31
V § 90g ods. 3 sa za prvou vetou vkladá druhá veta, ktorá znie: „Povinnosť podľa prvej vety sa nevzťahuje na zamestnanca, ktorý nepretržite najmenej päť rokov vykonáva činnosť zhodnú s činnosťou, pre ktorú bol zaradený do kariérovej pozície supervízor, na základe poverenia riaditeľom školy alebo riaditeľom školského zariadenia v oblastiach a rozsahu vymedzených v poverení pre riadiacu činnosť.”
V § 90g ods. 4 sa za prvou vetou vkladá druhá veta, ktorá znie: „Povinnosť podľa prvej vety sa nevzťahuje na učiteľa prvého stupňa, ktorý nepretržite najmenej päť rokov vykonáva činnosť zhodnú s činnosťou, pre ktorú bol zaradený do kariérovej pozície supervízor, na základe poverenia riaditeľom školy alebo riaditeľom školského zariadenia v oblastiach a rozsahu vymedzených v poverení pre riadiacu činnosť.”
Ďakujem, skončil som.

Dobrý podvečer. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, tak sme sa dočkali, že teda môžme pokračovať v rozprave ku školským zákonom. A dostali sme sa k rozprave ohľadom zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorý prináša viaceré zmeny. Ale ja sa v mojom vystúpení zameriam na to, čo považujeme za kľúčovú zmenu v kontexte celkového diania, súčasného diania v školstve, a to je zavádzanie kompenzačného príspevku, jeho ukotvenie v legislatíve. A rovno poviem, že to aj zasadím do kontextu toho, aký rozpočet vláda predložila na budúci rok.
A práve v tomto širšom kontexte budem kritická ku kompenzačnému príspevku, pretože sa mi zdá, že v súčasnosti vzhľadom na celkový rozpočet školstvo nie je dostatočnou prioritou pre túto vládu, že ten rozpočet nepriniesol to, čo samotné programové vyhlasovanie vlády sľúbilo, čiže každoročné zvyšovanie mzdy. Mzdy ako nejakého predvídateľného, predvídateľnej odmeny, ktorú každý zamestnanec v školstve má dostať za svoju prácu. A namiesto toho, aby vláda v súlade so svojím programovým vyhlásením naozaj zabezpečila zvyšovanie mzdy, teda mesačného platu každého jedného zamestnanca v školstve, tak skôr to kompenzuje cez kompenzačný príspevok. A kompenzačný príspevok by sám osebe mohol byť fajn, keby to bolo ako doplnok, keby to bolo niečo také navyše, niečo ako taká odmena, kde sa učitelia a iní zamestnanci môžu tešiť, že možno raz-dvakrát do roka dostanú, dostanú nejaký fajn príspevok, ktorým si prilepšia. Lenže kompenzačný príspevok, tak ako je postavený, za nás nie je systémovým riešením a nemal by byť používaný ako náhrada za stabilné zvyšovanie mzdy.
Rozvediem teda tento môj argument ešte trošku, trošku širšie. Čo vlastne je ten kompenzačný príspevok, ktorý sa teraz dostáva do zákona? Kompenzačný príspevok sa môže vyplácať s ohľadom na miestne podmienky alebo na odbornosť. Stanovuje to ministerstvo. A ministerstvo školstva to má stanoviť do 30 dní od schválenia rozpočtu. To znamená, že keď tuto v pléne schválime rozpočet, snáď do konca roka, tak sa možno niekde okolo Vianoc, alebo skôr do 30 dní, tak povedzme že možno do konca januára sa teda učitelia a iní zamestnanci v školstve dozvedia, že či, na základe čoho a koľko dostanú ten príspevok. Pretože zákon jasne stanovuje, že teda ministerstvo zverejní účel vyplácania, okruh pedagogických a odborných zamestnancov a výšku kompenzačného príspevku. A ešte určí aj termín vyplácania, pretože kompenzačný príspevok, a to zákon tiež explicitne uvádza, nie je súčasťou mzdy učiteľov, pedagogických a odborných zamestnancov. Čiže možno, ako hovorím, raz-dvakrát do roka dostanú nejaký príspevok podľa toho, kto práve sedí na ministerskej stoličke. A teraz jeden rok si môže, minister Drucker si možno povie, že dáme viacej učiteľom v Bratislave, tak ako v roku ´24 dostali nejaký príspevok učitelia v Bratislave, ale už v Lučenci dostanú menej, tam nám hovorili, že 30 euro dostali. Raz si možno povie, že no tak dáme príspevok fyzikárom, pretože máme nedostatok fyzikárov, no ale možno o rok zase v nejakej inej tabuľke vyjde, že máme nedostatok učiteľov hudobnej, no tak dostanú učitelia hudobnej. A potom prídu voľby alebo padne vláda, o rok bude zase niekto iný na ministerskej stoličke a ten si povie, že nie, my ideme podporovať učiteľov na východnom Slovensku, pretože na východe nič nie je, alebo práveže na východe je krásne, tak ideme prispievať im. Problém je v tom, že toto nikto nevie vopred. To znamená, že žiaden učiteľ, žiaden zamestnanec v škole sa nebude môcť spoľahnúť na to, že ja viem, že dostanem za svoju prácu takú a takú odmenu. Bude to vedieť maximálne na ten najbližší rok, aj to sa možno dozvie až koncom januára. To je teda hlavná výtka kompenzačného príspevku, že je nepredvídateľný, že nedáva žiadnu stabilitu.
Druhá výtka je, že nie je pre všetkých zamestnancov v školstve, pretože je iba pre pedagogických a odborných zamestnancov, ktorí sú financovaní v rámci preneseného výkonu štátnej správy. To znamená, že vychovávateľka v školskej družine nedostane. A ja som to napríklad priamo zažila, keď sa ma pýtala vychovávateľka môjho syna tuto v Bratislave, že a nevedeli, nedalo by sa niečo, že vidím tuto, že moji kolegovia učitelia dostávajú príspevok za to, že sme v Bratislave, a ja tiež žijem v Bratislave, ale ja ten príspevok nedostávam. No nedostáva, lebo školské kluby detí sú naďalej pod obcami a pre nich kompenzačný príspevok nie je.
Kuchárky v jedálni kompenzačný príspevok nedostanú, pretože sú nepedagogické zamestnankyne v školstve. A to ešte pripomínam, že nedávno sme tu schválili síce zvýšenie minimálnej mzdy, ale koalícia odmietla návrh Progresívneho Slovenska, aby sa to vzťahovalo aj na všetkých zamestnancov vo verejnej a štátnej správe. A my teraz máme nastavené tabuľkové platy nepedagogických zamestnancov v školstve tak, že niektorí ani len nedosahujú minimálnu mzdu. Čiže druhý problém kompenzačného príspevku je, že ho nedostanú ani len všetci.
A teda ten tretí problém je, že nám nerieši ten hlavný problém, alebo jeden z hlavných problémov, ktoré tu máme, a to je, že u nás nemá kto učiť pomaly, že my máme nedostatok učiteľov. A máme nedostatok učiteľov, áno, predovšetkým v určitých regiónoch, v určitých odbornostiach. Ale tento nesystémový krok, na ktorý sa nikto nebude môcť vopred spoľahnúť, nám tých ľudí ani nepritiahne. My máme veľký problém s tým, že v školstve, podobne ako v iných rezortoch niektorých, ako je zdravotníctvo, nám ľudia postupne odchádzajú do dôchodku. Nám stúpa počet učiteľov, ktorí sa približujú k dôchodkovému veku, ktorí v priebehu pár rokov odídu a potrebovali by sme, aby nám nastúpili noví učitelia do tých škôl. Lenže ani len absolventi pedagogických fakúlt väčšinou nechcú ísť učiť. A teraz keď si predstavíme povedzme mladú rodinu, zoznámili sa možno na pedagogickej fakulte, obaja sú vyštudovaní učitelia a teraz zvažujú, že či naozaj sa zamestnajú v školstve, a popritom plánujú rodinu. Čiže žena napríklad zvažuje, že aké jej vyjde sociálne poistenie z tej mzdy, kde sa zamestná, aby potom mala nejakú slušnú materskú. Chceli by si zobrať hypotéku, lenže keď zvažujú, či budú si môcť tú hypotéku splácať, tak sa pozrú na to, aké im vyjdú tabuľkové platy. Nikto sa nebude spoliehať na to, že bude splácať hypotéku z nepredvídateľného, nenárokovateľného jednorazového príspevku, ktorý jeden rok dostanú a ďalší rok možno nie.
Čiže kompenzačný príspevok nám nerieši tento problém, že nám tu už teraz chýba 1 200 učiteľov. Samotní analytici z ministerstva školstva vypočítali, že v najbližších rokoch to bude vyše 2 000 učiteľov. K tomu nám chýbajú nepedagogickí zamestnanci, chýbajú nám kuchárky, chýbajú nám vychovávateľky, chýba nám množstvo profesií a nič z tohto nám kompenzačný príspevok nevyrieši, pretože sa naňho nikto nebude môcť spoľahnúť.
Na tieto nedostatky alebo na tieto problematické aspekty sme upozorňovali už v prvom čítaní. Ale v prvom čítaní ešte nebol známy ten rozpočet. Čiže stále zaznievali tie sľuby, že veď bude aj plošné zvyšovanie mzdy, alebo bude nejaká valorizácia tých tabuľkových platov a ten kompenzačný príspevok by mohol zostať ako taký milý doplnok. A ja znovu poviem, že kompenzačný príspevok by bol fajn milý doplnok. Lenže v budúcom roku rozpočet, ktorý vláda zverejnila, práve cez toto dáva jedine nejaké navýšenie tých platov. Tam je vyčlenených 100 mil. eur. A teraz, okej, prerozdelí sa 100 mil. eur na tie platy. Ono to nebude zas úplne veľa, keď sa to prerozdelí na všetkých. K tomu ešte nejaký iný jednorazový príspevok ide vláda vyplácať, 800 eur ročne v hrubom, jednotlivým zamestnancom vo verejnej a štátnej správe, čiže ako-tak sa možno zalepia oči v roku ´25, akurát zase, nikto sa nebude môcť spoľahnúť na ten príspevok, čiže nám to nepriláka nových ľudí, a potom sa teda povie, že tak v januári ´26 sa zvýšia, sa valorizujú platy v školstve o 5 %.
Tak si to zrekapitulujme. Naposledy sa zvyšovali tabuľkové platy v školstve v septembri ´23 pred voľbami. Prišla nová vláda, ktorá si dala do programového vyhlásenia vlády, že sa budú každoročne zvyšovať mzdy. Nieže sa budú dávať príspevky, že sa budú každoročne zvyšovať mzdy. Prišiel rok 2024, od januára do decembra žiadne zvyšovanie mzdy nebolo. Tabuľkové platy v školstve sa nezmenili. Príde rok 2025, podľa rozpočtu, ktorý sme videli, zase sa tabuľkové platy nezvyšujú, pretože zase tam nie je navýšenie miezd. A potom od januára ´26 sa teda povie, že o 5 % sa navýši to, čo bolo naposledy zvyšované v septembri ´23. Toto je výsmech tým učiteľom! Pretože tým pádom to navýšenie v dvadsiatom šiestom bude ďaleko-ďaleko pod infláciou. K nám tu prichádza zvyšovanie cien, inflácia na budúci rok sa odhaduje na vyše 5 %, a my učiteľom povieme, že no tak budúci rok niektorí z vás dostanú nejaké jednorazové príspevky a potom vám po skoro 2,5 roku navýšime o 5 % vaše tabuľkové platy. Ja sa naozaj obávam, že toto nám do školstva nových ľudí nepritiahne. Práve preto, lebo nikto sa nevie spoľahnúť na to, ako sa ministerstvo rozhodne. A teraz sa rozhodne nejako a pán Drucker to nejako rozdelí. Ale my nevieme, kto bude na tej stoličke o rok a kto bude na tej stoličke o dva roky.
Čiže vyzývame k tomu, aby táto vláda vyčlenila peniaze na to, nech sa stabilne zvýšia mzdy minimálne na úroveň tej inflácie. Už aspoň to keby tam bolo, že sa to zvýši na úroveň inflácie, aj tak by sa im nezvýšila životná úroveň, aspoň by mali túto istotu. To, čo my by sme skutočne potrebovali, je zvyšovanie životnej úrovne tých ľudí, ktorí pracujú v školstve.. To sú tí ľudia, ktorí denno-denne vzdelávajú naše deti. To sú tí ľudia, ktorým ich každé ráno zverujeme ako rodičia, a my potrebujeme, aby títo ľudia boli slušne zaplatení za svoju prácu a aby nielenže si mohli dovoliť to čo doteraz napriek tomu, že nám všetky ceny idú hore, ale ideálne, aby si mohli dovoliť ešte viac. A tento kompenzačný výsledok, som presvedčená, že to, žiaľ, nenapĺňa. A v tomto kontexte hovorím, nie je zásadný problém v tej legislatíve ako takej, problém je v tom, ako táto vláda a táto koalícia pristupuje k financovaniu školstva. A jednorazové príplatky, nepredvídateľné nejaké... ani nevieme, kedy ich dostanú, ani sa nemôžu spoľahnúť na to, že či vôbec vo februári dostanú na tej výplatnej páske viac, im toto nezabezpečí.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.
Kolegyňa Gažovičová hovorila o, najmä o kompenzačnom príspevku a o platových pomeroch. Pripomínam, že samotní učitelia ani... Tento vládny návrh zákona nerieši túto, túto vec v tejto chvíli, ale ak ju nevyrieši, ak ju nebudeme riešiť konštruktívne a budeme čakať až na štrajk učiteľov alebo niečo podobné, tak sa kríza v tom školstve bude len prehlbovať. Naozaj tí učitelia dostali ďalšie a ďalšie úlohy, a dokonca som zdôraznil vo svojom príspevku, že ich aj prijali, lebo si uvedomujú, že so školstvom treba pohnúť a s touto krajinou treba pohnúť, ale ak nedostanú masívnu podporu napríklad v tom, ako to máme aj v programe KDH, aby sa napríklad ich platy naviazali na povedzme priemer vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov alebo na nejaký podobný iný automat, tak sa môžeme rozlúčiť s tým, že prestanú robiť pedagogické fakulty miesto výberu nábor, že budú hľadať toho, kto chce byť učiteľom. Naozaj ohrozujeme samotnú udržateľnosť školského systému, a pritom deklarujeme, že chceme zlepšiť ten systém vzdelávací.
Tu v opozícii nesedia len nejakí bezočiví kritici všetkého, čo vláda prinesie. Sú tu ľudia, ktorí sú ochotní hľadať tie najlepšie riešenia pre túto krajinu a pre školstvo. Bol by som veľmi rád, keby tieto hlasy boli počuť a keby boli zapracované do riešení, pretože odborníkov a ľudí, ktorí tomu rozumejú a myslia to so školstvom vážne, nemáme až tak veľa.

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa, vy ste spomínali, že bude tu inflácia okolo 5 %, tak ja to chcem povedať v presnom čísle. Podľa odhadov IFP, čiže to, čo má minister pod sebou, podľa tohto analytického inštitútu bude 5,4 %. Už keby hneď sme chceli pozrieť, čo hovorí NBS-ka a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tak tí sa zhodujú presne na 5,0, čiže 5,0 % dávajú v momentálnych odhadoch a neni to len nejaká zvýšená inflácia, ale už pomaly všade v eurozóne je nižšia inflácia aj očakávajú nižšiu infláciu. My budeme mať najvyššiu, najvyššiu infláciu a nielen v eurozóne, podľa všetkého aj v Európskej únii. To je tá drahota, o ktorej tu dlhodobo hovoríme a ktorú v podstate urobil ten konsolidačný balíček. Len DPH ženie tú infláciu o 0,8 % vyššie. Uvidíme, čo urobia s dotáciami na plyn, ak vôbec niečo. Ministerka Saková už mala dávno predložiť nejaké riešenie, povedať nejakú víziu. Nič sa nedeje, ticho. Takže čaká nás najvyššia inflácia suverénne nielen v okolitých štátoch, ale vôbec v Európe.
No a mne sa páči to, keď sa hľadajú konkrétne riešenia. Ja sa k školstvu nevyjadrujem pravidelne. Rád si vypočujem príspevky, ale chcel by som vidieť napríklad, keď sa budeme za chvíľku baviť o rozpočte, že oveľa vyššie číslo a peniaze idú do vedy, výskumu a inovácií. Dlhodobo veľmi nízko v pomere aj k priemeru Európskej únie investujeme do týchto vecí, čo je téma vysokého školstva a tak ďalej. Takže toto by boli veci na tému aj konsolidácie, aj toho, ako pomôcť učiteľom.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri a milí kolegovia, ktorí ste ešte v takú neskorú hodinu venovali svoj čas a možno aj trošku pozornosti.
Ja zopár bodov na zamyslenie alebo zopár takých otázok. Ja sa chcem spolu s vami pozastaviť nad tým, aké je dnes postavenie pedagóga v našej spoločnosti, na akej pozícii alebo ako vnímame my z poslaneckých lavíc, ako vníma vláda, ako vníma spoločnosť učiteľa. Ja som zo svojej riaditeľne pozeral na parkovisko, kde parkovali učitelia, a potom, kde parkovali gymnazisti, a často mi bolo do plaču. Často mi bolo do plaču. To, čo si dnes môžu dovoliť učitelia, je absolútna degradácia učiteľského stavu.
Existuje taký múdry pojem, Rasťo Krátky to bude poznať, že parita kúpnej sily. Keby sme porovnali, tie štatistiky existujú, keby sme si porovnali, čo si môže dovoliť začínajúci učiteľ na Slovensku za svoju mzdu a čo si môže dovoliť ich kolega v Európe, viete, ako by, na akom mieste sme sa objavili my Slováci? Sme predposlední, za nami je Albánsko ešte. Čiže parita kúpnej sily učiteľa na Slovensku je na úrovni Albánska.
A teraz ako naša vláda si hodno... ako považuje učiteľov a aká je školstvo priorita. Mierou toho, čo vieme zmerať v školstve, že koľko jednotlivé krajiny dávajú z toho, čo vyprodukujú, do svojho hrubého domáceho produktu, koľko dávajú do školstva, tak takí Švédi dávajú do školstva 7 % zo svojho HDP, zo švédskeho HDP, nie zo slovenského. Celá Škandinávia je na úrovni šiestich alebo nad šiestimi percentami. Priemer v Európe je nad piatimi percentami. A u nás dávame do HDP na škol... teda do školstva z nášho HDP 4,6 %. Za to neviním pána ministra. Za to viním nás všetkých, celú našu spoločnosť, náš postoj k vzdelávaniu, k hodnote vzdelávania, postoj k tomu, ako je pre nás dôležitý učiteľ. Toto sme vyjadrili číslom 4,6.
A ja rozumiem tomu spravodlivému hnevu kolegyne Gažovičovej, ktorá, ktorá s trasľavým hlasom hovorí o tom, že ideme dať učiteľom pár eur navyše. Iné povolania si dokážu štrajkami a rôznymi vyjednávaniami vytlačiť svoje príjmy, svoje mzdy oveľa-oveľa viacej. Učitelia, pretože sú mierumilovní a pokojní, tak oni trpia. Ale ak my nebudeme trošku viacej empatickí voči nim, tak ich strácame a stratíme ich nadobro. Ako môže, ako môže niekto zatúžiť byť učiteľom, keď zo svojho nástupného platu si nedokáže v Bratislave zabezpečiť dôstojné bývanie a stravu a dopravu? Jedna moja známa teraz momentálne išla zberať skúsenosti na univerzitu do Spojených štátov, bola učiteľkou anglického jazyka. A po roku mi povedala: Musím odísť z tejto práce. Mám ju rada, milujem deti, vidím v tom zmysel, ale ja sa neuživím. Ja som na kraji Bratislavy v garsónke a väčšina môjho platu ide na ubytovanie.
My hovoríme o učiteľoch, ktorí zarábajú násobne menej ako iné povolania a za chvíľku sa nám to teda vypomstí.
Zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch určuje toto: Pedagóg v rámci svojej práce musí absolvovať kvalifikačné vzdelávanie, funkčné vzdelávanie, špecializačné vzdelávanie, adaptačné vzdelávanie, predatestačné vzdelávanie, inovačné vzdelávanie, aktualizačné vzdelávanie. On niekedy ani nevie, že čo to všetko ešte musí poplniť. A viete, kedy to robí? Po víkendoch. Po víkendoch a po nociach a toto mu ešte viacej pridáva práce a keď to robí náhodou počas svojej pracovnej doby, tak potom v tom kolektíve v tom rozvrhu hodín vznikajú medzery a tam treba zastupovať a tým, ktorí zastupujú zase vzniká náhradné voľno, ktoré si potom neskôr budú čerpať. My tým, tou šikanáciou, týmito rôznymi druhmi školení, ktoré musia pravidelne, ono sa to volá ešte aj kontinuálne vzdelávanie, ale pramálo to pomáha učiteľom byť lepšími učiteľmi. Pramálo. Skôr ich to šikanuje, oberá ich to o ich čas. A keď otvárame zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch, tak poďme tieto hlúposti zrušiť. Poďme to zjednodušiť.
Kolega Horecký tu dával pomerne jednoduchý návrh a ja dúfam, že sa pán minister aspoň trochu nad tým zamyslí, aby dobu, keď sa niekto v školstve stane profesionál v niektorých, v niektorých činnostiach, aby sme nenaťahovali na desať rokov, ale aby sme ju skrátili na päť. Ja ako začínajúci učiteľ som sa stal riaditeľom po piatich rokoch praxe. Musel som absolvovať nejaké základné štúdium riadiacich pracovníkov, ale päť rokov praxe mi stačilo na to a mohol som sa stať riaditeľom. Ja by som tú dobu napríklad, to je jeden z pozmeňovákov kolegu Horeckého, ktorý školstvu obetoval celý život a ktorý prišiel s praktickým riešením. Kolegyňa Gažovičová tu hovorí: Nevymýšľajme nejaké smutné príplatky učiteľom, ktoré, ktoré, s prepáčením, nie sú ani na kávu, keď oni nemajú dôstojné bývanie. Keď tá pláca, tá mzda, ktorú oni za svoju, za svoju prácu odvedenú, kvalitnú odvedenú prácu dostanú tú mizériu, čo vidia na výplatnej páske, proste zjednodušme to. Nešikanujme učiteľov, zabezpečme im, zabezpečme im trošku viacej dôstojnosti.
Viete, koľko žiakov má priemerne učiteľ na prvom stupni základnej školy na Slovensku? Sedemnásť a pol. Priemer v Európe? Trinásť celá tri. V Maďarsku? Desať. My máme veľa žiakov na triedu, málo učiteľov, sú prestarnutí, frustrovaní, neohodnotení. A v takejto atmosfére môžeš, môžeš snívať o inováciách a o vede. Chvalabohu ešte za tých málo projektov, ktoré sa snažia dobehnúť alebo udržať krok so svetom. Chvalabohu za to, ale je to veľmi málo. S tým objemom peňazí, ktorý dávame do školstva, nemôžme hovoriť ani o priorite, ani o dôstojnom živote pre učiteľov. Keď už otvárame zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch v škole, tak im to zjednodušme, nastavme veci tak, aby mohli byť ohodnotení spravodlivou mzdou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Ja to nechcem naťahovať, ale predsa len ešte jedna poznámka k tomu financovaniu, keď sa tomu venoval aj kolega Šmilňák. Ono totiž teraz veľa aj v médiách rezonuje, že vraj ide miliarda navyše na školstvo, tak by som chcela aj tuto v pléne zdôrazniť, že to je naozaj suma iba na papieri. Z toho viac ako polovica sú peniaze, ktoré doteraz išli na materské školy a aj ďalej pôjdu na materské školy, akurát už nepretečú cez obce, ale cez iný kohútik, cez ministerstvo školstva, inak sa tam nič nemení.
A aj v tej zvyšnej polovici, my sme to začali analyzovať a nám to vychádza, že približne ďalšia asi štvrtina sú veci, ktoré nijako nebudú mať reálny vplyv na skutočnú kvalitu vzdelávania, lebo súvisia len s tým, že nám napríklad, nám prichádzajú silnejšie populačné ročníky, čiže sa zvyšujú náklady na normatív, alebo sa zvyšujú odvody, čiže len 25 mil. rovno pôjde napríklad späť do Sociálnej poisťovne, alebo do zdravotnej. A keď sme si to teda rozpočítali, naozaj je tam možno 250 mil., ktoré by mohli aspoň trošku prispieť ku kvalite vzdelávania, ale to máme potom rozdelené od materských škôl cez regionálne školstvo, cez vysoké až po vedu a výskum. Ono to naozaj nie je veľa peňazí. A dokonca sa nám predbežne zdá, budeme to ešte analyzovať, že ten pomer HDP, čo tu aj kolega Šmilňák hovoril, že Slovensko ide ešte dole, niežeby sme sa približovali k tým škandinávskym krajinám, že by nám aspoň rástlo to percento HDP, ktoré dávame do školstva, nie, jednoducho u nás naozaj, žiaľ, aj na tomto rozpočte sa ukazuje, že to školstvo nie je priorita. A je to škoda a všetci na to doplatíme.
Ďakujem.

Kolega Šmilňák, zapnite sa s faktickou poznámkou ako reakciou, ďakujem, lebo chcem sa spýtať. Celkom zaujímavá myšlienka, zrušiť všetky tie vzdelávačky, čo ste pomenovali. Ja by som možnože mal takú inú myšlienku, ani nieže im to zrušiť, ale však dajme im sabatický čas, tým učiteľom, však dlho sa o tom hovorí, je to téma. Ja by som chcel naozaj počuť, že prečo nie, však nemusíme im dávať sabatický rok, dajme im nejaký kratší čas a dajme im to vzdelávanie tam. Mňa by to celkom zaujímalo, ja by som chcel, aby učitelia, ktorí vzdelávajú aj moje deti, boli naozaj učitelia na vysokej úrovni a to vzdelanie by som im kľudne aj tie kurzy, aj tá práca na sebe, to by som im doprial, ale vyhradil by som im na to čas. Lebo spomínali ste, že teda to robia po víkendoch alebo potom je problém so suplovaním, keď sa to deje vo vyučovacích dňoch, tak to by ma zaujímalo, že či existuje a či sa vy pozeráte na to tak, že by sme vedeli urobiť a zaviesť do školstva nejaký sabatický rok alebo čas.
Druhá vec, že nie je čas na vedu. Viete, no to je ten problém, že my tu každé jedno euro, ktoré by sme vedeli investovať do vedy a výskumu a do inovácií, by sa nám vrátilo možnože aj sedemkrát naspäť, lenže to nerobíme. Vieme sa prihlásiť k záväzku dávať na obranu 2 % HDP, však to isté spravme aj s vedou a inováciami. Ja by som to navrhoval, za taký rozpočet by som s radosťou zahlasoval. Taký pozmeňujúci návrh by som veľmi rád videl k rozpočtu. Proste budeme dávať tie peniaze, lebo tam ich zoberieme. Skadiaľ dáme tým učiteľom, keď nie je? Lebo vidíme, že ropu sme nenarazili, zlatú žilu sme neobjavili, takže buď budeme si požičiavať, alebo vyjdeme s tým, čo máme. Treba to preusporiadať inak, mal by som návrhy, že kde to urobiť, ale chcel by som počuť tento váš pohľad a odpovede.
Ďakujem.

Ďakujem, milí kolegovia, za záujem o osudy učiteľov, pedagógov.
Sabatický rok, nemáme na to prostriedky, učitelia sú v zásade ľudia, ktorí žijú veľmi striedmo a nemajú vytvorenú na to rezervu, aby si mohli dovoliť sabatický rok, a my nemáme v rozpočte toľko peňazí, aby sme tých učiteľov udržali na sabatickom, teda na nejakom pobyte alebo na nejakej prestávke, kde zregenerujú. Čiže je to síce pekná vec, ale nemáme na to peňáze. A peniaze sú, ako vieme, veľmi drahé.
No a potom druhá vec, zrušenie tých školení, poviem za štvrťstoročnú prax, že väčšina tých školení mi do života veľa nepriniesla a ani pedagógom, ale sú školenia, sú vzdelávania, ktoré sú pre pedagógov prospešné, ale inštitúcií všelijakých vzdelávacích vyrástlo ako húb po daždi a mnohokrát je to školenie pre školenie, preto aby sa naplnila litera zákona, ale ten posun pedagóga, ktorý absolvoval školenie, je veľmi často otázny a v mnohých prípadoch nemá žiaden prínos. Čiže to vzdelávanie je potrebné. Každý šikovný človek, ktorý chce rásť, tak musí pozerať, ako ide svet a čo je nové vo svete, ale my nezachytávame na tých školeniach trendy. Veľmi často sú tie školenia o rôznych hrách a o rôznych aktivitách, ktoré reálne pedagógovi nepomôžu rásť, čiže určite by som tento systém zjednodušil, neurobil, nerobil ho povinným a tie peniaze, ktoré sú po prvej, po druhej atestácii, ja by som dal rovno pedagógom ako základnú zložku mzdy, lebo tá, ktorá je teraz, je z môjho pohľadu nehumánna. To, čo sme urobili my učiteľom a ako sme ich vytlačili na okraj, je proste katastrofa a vráti sa nám to.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh zákona o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona zavádza moderný, praktický a efektívny systém celoživotného vzdelávania. Jeho cieľom je uľahčiť ľuďom prístup k vzdelaniu v každom veku, dať druhú šancu tým, ktorí majú nedostatočnú kvalifikáciu, a zároveň vytvoriť aj zrozumiteľný systém pravidiel pre zamestnávateľov. Tieto zmeny vyžadujú pružnejšie reakcie vzdelávacieho systému pre každého a zabezpečenie celoživotného prístupu k možnostiam vzdelávať sa a rozvíjať svoje zručnosti a kompetencie počas celého života s ohľadom na individuálne potreby tak, aby každý mohol realizovať svoj potenciál.
Posilňuje sa aj motivácia pre účasť na vzdelávaní zavedením tzv. individuálnych vzdelávacích účtov. V dôsledku toho sa očakáva zvýšenie záujmu o kurzy v neformálnom vzdelávaní a následné zvýšenie ponuky, diverzifikáciu jej foriem zo strany poskytovateľov.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť, dovoľujem si požiadať o prerokovanie predloženého materiálu.
K predchádzajúcej rozprave len uvediem, že na mnohé z týchto vecí sme viedli debatu a diskusiu a som pripravený, samozrejme, diskutovať aj potom, ale nechcem vás oberať ani o ten čas, ktorý máte.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. septembra 2024 č. 459 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona, tlač 402, v druhom čítaní, prideliť ho výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ešte v tom čase. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.
Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote, iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K vládnemu návrhu zákona, tlač 402, zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 163 zo 17. októbra 2024, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 132 z 21. októbra 2024 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 35 z 15. októbra 2024 zhodne odporúčali návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča teda schváliť body jedna až jedenásť, zároveň na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch ako gestorský výbor z 22. októbra 2024 č. 50. Výbor ma, výbor uznesením ma uznal za spoločného spravodajcu ako náhradníka za spoločného spravodajcu pána Jozefa Habánika, aby som vás o týchto záveroch na rokovaní informovala.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončila som.