22. schôdza

Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky.
Ako prvý pán poslanec Horecký.

Ďakujem za slovo.
Kolegyňa Gažovičová hovorila o, najmä o kompenzačnom príspevku a o platových pomeroch. Pripomínam, že samotní učitelia ani... Tento vládny návrh zákona nerieši túto, túto vec v tejto chvíli, ale ak ju nevyrieši, ak ju nebudeme riešiť konštruktívne a budeme čakať až na štrajk učiteľov alebo niečo podobné, tak sa kríza v tom školstve bude len prehlbovať. Naozaj tí učitelia dostali ďalšie a ďalšie úlohy, a dokonca som zdôraznil vo svojom príspevku, že ich aj prijali, lebo si uvedomujú, že so školstvom treba pohnúť a s touto krajinou treba pohnúť, ale ak nedostanú masívnu podporu napríklad v tom, ako to máme aj v programe KDH, aby sa napríklad ich platy naviazali na povedzme priemer vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov alebo na nejaký podobný iný automat, tak sa môžeme rozlúčiť s tým, že prestanú robiť pedagogické fakulty miesto výberu nábor, že budú hľadať toho, kto chce byť učiteľom. Naozaj ohrozujeme samotnú udržateľnosť školského systému, a pritom deklarujeme, že chceme zlepšiť ten systém vzdelávací.
Tu v opozícii nesedia len nejakí bezočiví kritici všetkého, čo vláda prinesie. Sú tu ľudia, ktorí sú ochotní hľadať tie najlepšie riešenia pre túto krajinu a pre školstvo. Bol by som veľmi rád, keby tieto hlasy boli počuť a keby boli zapracované do riešení, pretože odborníkov a ľudí, ktorí tomu rozumejú a myslia to so školstvom vážne, nemáme až tak veľa.

Pán poslanec Krátky.

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa, vy ste spomínali, že bude tu inflácia okolo 5 %, tak ja to chcem povedať v presnom čísle. Podľa odhadov IFP, čiže to, čo má minister pod sebou, podľa tohto analytického inštitútu bude 5,4 %. Už keby hneď sme chceli pozrieť, čo hovorí NBS-ka a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tak tí sa zhodujú presne na 5,0, čiže 5,0 % dávajú v momentálnych odhadoch a neni to len nejaká zvýšená inflácia, ale už pomaly všade v eurozóne je nižšia inflácia aj očakávajú nižšiu infláciu. My budeme mať najvyššiu, najvyššiu infláciu a nielen v eurozóne, podľa všetkého aj v Európskej únii. To je tá drahota, o ktorej tu dlhodobo hovoríme a ktorú v podstate urobil ten konsolidačný balíček. Len DPH ženie tú infláciu o 0,8 % vyššie. Uvidíme, čo urobia s dotáciami na plyn, ak vôbec niečo. Ministerka Saková už mala dávno predložiť nejaké riešenie, povedať nejakú víziu. Nič sa nedeje, ticho. Takže čaká nás najvyššia inflácia suverénne nielen v okolitých štátoch, ale vôbec v Európe.
No a mne sa páči to, keď sa hľadajú konkrétne riešenia. Ja sa k školstvu nevyjadrujem pravidelne. Rád si vypočujem príspevky, ale chcel by som vidieť napríklad, keď sa budeme za chvíľku baviť o rozpočte, že oveľa vyššie číslo a peniaze idú do vedy, výskumu a inovácií. Dlhodobo veľmi nízko v pomere aj k priemeru Európskej únie investujeme do týchto vecí, čo je téma vysokého školstva a tak ďalej. Takže toto by boli veci na tému aj konsolidácie, aj toho, ako pomôcť učiteľom.

Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Šmilňák.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri a milí kolegovia, ktorí ste ešte v takú neskorú hodinu venovali svoj čas a možno aj trošku pozornosti.
Ja zopár bodov na zamyslenie alebo zopár takých otázok. Ja sa chcem spolu s vami pozastaviť nad tým, aké je dnes postavenie pedagóga v našej spoločnosti, na akej pozícii alebo ako vnímame my z poslaneckých lavíc, ako vníma vláda, ako vníma spoločnosť učiteľa. Ja som zo svojej riaditeľne pozeral na parkovisko, kde parkovali učitelia, a potom, kde parkovali gymnazisti, a často mi bolo do plaču. Často mi bolo do plaču. To, čo si dnes môžu dovoliť učitelia, je absolútna degradácia učiteľského stavu.
Existuje taký múdry pojem, Rasťo Krátky to bude poznať, že parita kúpnej sily. Keby sme porovnali, tie štatistiky existujú, keby sme si porovnali, čo si môže dovoliť začínajúci učiteľ na Slovensku za svoju mzdu a čo si môže dovoliť ich kolega v Európe, viete, ako by, na akom mieste sme sa objavili my Slováci? Sme predposlední, za nami je Albánsko ešte. Čiže parita kúpnej sily učiteľa na Slovensku je na úrovni Albánska.
A teraz ako naša vláda si hodno... ako považuje učiteľov a aká je školstvo priorita. Mierou toho, čo vieme zmerať v školstve, že koľko jednotlivé krajiny dávajú z toho, čo vyprodukujú, do svojho hrubého domáceho produktu, koľko dávajú do školstva, tak takí Švédi dávajú do školstva 7 % zo svojho HDP, zo švédskeho HDP, nie zo slovenského. Celá Škandinávia je na úrovni šiestich alebo nad šiestimi percentami. Priemer v Európe je nad piatimi percentami. A u nás dávame do HDP na škol... teda do školstva z nášho HDP 4,6 %. Za to neviním pána ministra. Za to viním nás všetkých, celú našu spoločnosť, náš postoj k vzdelávaniu, k hodnote vzdelávania, postoj k tomu, ako je pre nás dôležitý učiteľ. Toto sme vyjadrili číslom 4,6.
A ja rozumiem tomu spravodlivému hnevu kolegyne Gažovičovej, ktorá, ktorá s trasľavým hlasom hovorí o tom, že ideme dať učiteľom pár eur navyše. Iné povolania si dokážu štrajkami a rôznymi vyjednávaniami vytlačiť svoje príjmy, svoje mzdy oveľa-oveľa viacej. Učitelia, pretože sú mierumilovní a pokojní, tak oni trpia. Ale ak my nebudeme trošku viacej empatickí voči nim, tak ich strácame a stratíme ich nadobro. Ako môže, ako môže niekto zatúžiť byť učiteľom, keď zo svojho nástupného platu si nedokáže v Bratislave zabezpečiť dôstojné bývanie a stravu a dopravu? Jedna moja známa teraz momentálne išla zberať skúsenosti na univerzitu do Spojených štátov, bola učiteľkou anglického jazyka. A po roku mi povedala: Musím odísť z tejto práce. Mám ju rada, milujem deti, vidím v tom zmysel, ale ja sa neuživím. Ja som na kraji Bratislavy v garsónke a väčšina môjho platu ide na ubytovanie.
My hovoríme o učiteľoch, ktorí zarábajú násobne menej ako iné povolania a za chvíľku sa nám to teda vypomstí.
Zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch určuje toto: Pedagóg v rámci svojej práce musí absolvovať kvalifikačné vzdelávanie, funkčné vzdelávanie, špecializačné vzdelávanie, adaptačné vzdelávanie, predatestačné vzdelávanie, inovačné vzdelávanie, aktualizačné vzdelávanie. On niekedy ani nevie, že čo to všetko ešte musí poplniť. A viete, kedy to robí? Po víkendoch. Po víkendoch a po nociach a toto mu ešte viacej pridáva práce a keď to robí náhodou počas svojej pracovnej doby, tak potom v tom kolektíve v tom rozvrhu hodín vznikajú medzery a tam treba zastupovať a tým, ktorí zastupujú zase vzniká náhradné voľno, ktoré si potom neskôr budú čerpať. My tým, tou šikanáciou, týmito rôznymi druhmi školení, ktoré musia pravidelne, ono sa to volá ešte aj kontinuálne vzdelávanie, ale pramálo to pomáha učiteľom byť lepšími učiteľmi. Pramálo. Skôr ich to šikanuje, oberá ich to o ich čas. A keď otvárame zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch, tak poďme tieto hlúposti zrušiť. Poďme to zjednodušiť.
Kolega Horecký tu dával pomerne jednoduchý návrh a ja dúfam, že sa pán minister aspoň trochu nad tým zamyslí, aby dobu, keď sa niekto v školstve stane profesionál v niektorých, v niektorých činnostiach, aby sme nenaťahovali na desať rokov, ale aby sme ju skrátili na päť. Ja ako začínajúci učiteľ som sa stal riaditeľom po piatich rokoch praxe. Musel som absolvovať nejaké základné štúdium riadiacich pracovníkov, ale päť rokov praxe mi stačilo na to a mohol som sa stať riaditeľom. Ja by som tú dobu napríklad, to je jeden z pozmeňovákov kolegu Horeckého, ktorý školstvu obetoval celý život a ktorý prišiel s praktickým riešením. Kolegyňa Gažovičová tu hovorí: Nevymýšľajme nejaké smutné príplatky učiteľom, ktoré, ktoré, s prepáčením, nie sú ani na kávu, keď oni nemajú dôstojné bývanie. Keď tá pláca, tá mzda, ktorú oni za svoju, za svoju prácu odvedenú, kvalitnú odvedenú prácu dostanú tú mizériu, čo vidia na výplatnej páske, proste zjednodušme to. Nešikanujme učiteľov, zabezpečme im, zabezpečme im trošku viacej dôstojnosti.
Viete, koľko žiakov má priemerne učiteľ na prvom stupni základnej školy na Slovensku? Sedemnásť a pol. Priemer v Európe? Trinásť celá tri. V Maďarsku? Desať. My máme veľa žiakov na triedu, málo učiteľov, sú prestarnutí, frustrovaní, neohodnotení. A v takejto atmosfére môžeš, môžeš snívať o inováciách a o vede. Chvalabohu ešte za tých málo projektov, ktoré sa snažia dobehnúť alebo udržať krok so svetom. Chvalabohu za to, ale je to veľmi málo. S tým objemom peňazí, ktorý dávame do školstva, nemôžme hovoriť ani o priorite, ani o dôstojnom živote pre učiteľov. Keď už otvárame zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch v škole, tak im to zjednodušme, nastavme veci tak, aby mohli byť ohodnotení spravodlivou mzdou.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky.
Ako prvá, pani poslankyňa Gažovičová, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Ja to nechcem naťahovať, ale predsa len ešte jedna poznámka k tomu financovaniu, keď sa tomu venoval aj kolega Šmilňák. Ono totiž teraz veľa aj v médiách rezonuje, že vraj ide miliarda navyše na školstvo, tak by som chcela aj tuto v pléne zdôrazniť, že to je naozaj suma iba na papieri. Z toho viac ako polovica sú peniaze, ktoré doteraz išli na materské školy a aj ďalej pôjdu na materské školy, akurát už nepretečú cez obce, ale cez iný kohútik, cez ministerstvo školstva, inak sa tam nič nemení.
A aj v tej zvyšnej polovici, my sme to začali analyzovať a nám to vychádza, že približne ďalšia asi štvrtina sú veci, ktoré nijako nebudú mať reálny vplyv na skutočnú kvalitu vzdelávania, lebo súvisia len s tým, že nám napríklad, nám prichádzajú silnejšie populačné ročníky, čiže sa zvyšujú náklady na normatív, alebo sa zvyšujú odvody, čiže len 25 mil. rovno pôjde napríklad späť do Sociálnej poisťovne, alebo do zdravotnej. A keď sme si to teda rozpočítali, naozaj je tam možno 250 mil., ktoré by mohli aspoň trošku prispieť ku kvalite vzdelávania, ale to máme potom rozdelené od materských škôl cez regionálne školstvo, cez vysoké až po vedu a výskum. Ono to naozaj nie je veľa peňazí. A dokonca sa nám predbežne zdá, budeme to ešte analyzovať, že ten pomer HDP, čo tu aj kolega Šmilňák hovoril, že Slovensko ide ešte dole, niežeby sme sa približovali k tým škandinávskym krajinám, že by nám aspoň rástlo to percento HDP, ktoré dávame do školstva, nie, jednoducho u nás naozaj, žiaľ, aj na tomto rozpočte sa ukazuje, že to školstvo nie je priorita. A je to škoda a všetci na to doplatíme.
Ďakujem.

Pán poslanec Krátky.

Kolega Šmilňák, zapnite sa s faktickou poznámkou ako reakciou, ďakujem, lebo chcem sa spýtať. Celkom zaujímavá myšlienka, zrušiť všetky tie vzdelávačky, čo ste pomenovali. Ja by som možnože mal takú inú myšlienku, ani nieže im to zrušiť, ale však dajme im sabatický čas, tým učiteľom, však dlho sa o tom hovorí, je to téma. Ja by som chcel naozaj počuť, že prečo nie, však nemusíme im dávať sabatický rok, dajme im nejaký kratší čas a dajme im to vzdelávanie tam. Mňa by to celkom zaujímalo, ja by som chcel, aby učitelia, ktorí vzdelávajú aj moje deti, boli naozaj učitelia na vysokej úrovni a to vzdelanie by som im kľudne aj tie kurzy, aj tá práca na sebe, to by som im doprial, ale vyhradil by som im na to čas. Lebo spomínali ste, že teda to robia po víkendoch alebo potom je problém so suplovaním, keď sa to deje vo vyučovacích dňoch, tak to by ma zaujímalo, že či existuje a či sa vy pozeráte na to tak, že by sme vedeli urobiť a zaviesť do školstva nejaký sabatický rok alebo čas.
Druhá vec, že nie je čas na vedu. Viete, no to je ten problém, že my tu každé jedno euro, ktoré by sme vedeli investovať do vedy a výskumu a do inovácií, by sa nám vrátilo možnože aj sedemkrát naspäť, lenže to nerobíme. Vieme sa prihlásiť k záväzku dávať na obranu 2 % HDP, však to isté spravme aj s vedou a inováciami. Ja by som to navrhoval, za taký rozpočet by som s radosťou zahlasoval. Taký pozmeňujúci návrh by som veľmi rád videl k rozpočtu. Proste budeme dávať tie peniaze, lebo tam ich zoberieme. Skadiaľ dáme tým učiteľom, keď nie je? Lebo vidíme, že ropu sme nenarazili, zlatú žilu sme neobjavili, takže buď budeme si požičiavať, alebo vyjdeme s tým, čo máme. Treba to preusporiadať inak, mal by som návrhy, že kde to urobiť, ale chcel by som počuť tento váš pohľad a odpovede.
Ďakujem.