22. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri a milí kolegovia, ktorí ste ešte v takú neskorú hodinu venovali svoj čas a možno aj trošku pozornosti.
Ja zopár bodov na zamyslenie alebo zopár takých otázok. Ja sa chcem spolu s vami pozastaviť nad tým, aké je dnes postavenie pedagóga v našej spoločnosti, na akej pozícii alebo ako vnímame my z poslaneckých lavíc, ako vníma vláda, ako vníma spoločnosť učiteľa. Ja som zo svojej riaditeľne pozeral na parkovisko, kde parkovali učitelia, a potom, kde parkovali gymnazisti, a často mi bolo do plaču. Často mi bolo do plaču. To, čo si dnes môžu dovoliť učitelia, je absolútna degradácia učiteľského stavu. Existuje taký múdry pojem, Rasťo Krátky to bude poznať, že parita kúpnej sily. Keby sme porovnali, tie štatistiky existujú, keby sme si porovnali, čo si môže dovoliť začínajúci učiteľ na Slovensku za svoju mzdu a čo si môže dovoliť ich kolega v Európe, viete, ako by, na akom mieste sme sa objavili my Slováci? Sme predposlední, za nami je Albánsko ešte. Čiže parita kúpnej sily učiteľa na Slovensku je na úrovni Albánska.
A teraz ako naša vláda si hodno... ako považuje učiteľov a aká je školstvo priorita. Mierou toho, čo vieme zmerať v školstve, že koľko jednotlivé krajiny dávajú z toho, čo vyprodukujú, do svojho hrubého domáceho produktu, koľko dávajú do školstva, tak takí Švédi dávajú do školstva 7 % zo svojho HDP, zo švédskeho HDP, nie zo slovenského. Celá Škandinávia je na úrovni šiestich alebo nad šiestimi percentami. Priemer v Európe je nad piatimi percentami. A u nás dávame do HDP na škol... teda do školstva z nášho HDP 4,6 %. Za to neviním pána ministra. Za to viním nás všetkých, celú našu spoločnosť, náš postoj k vzdelávaniu, k hodnote vzdelávania, postoj k tomu, ako je pre nás dôležitý učiteľ. Toto sme vyjadrili číslom 4,6.
A ja rozumiem tomu spravodlivému hnevu kolegyne Gažovičovej, ktorá, ktorá s trasľavým hlasom hovorí o tom, že ideme dať učiteľom pár eur navyše. Iné povolania si dokážu štrajkami a rôznymi vyjednávaniami vytlačiť svoje príjmy, svoje mzdy oveľa-oveľa viacej. Učitelia, pretože sú mierumilovní a pokojní, tak oni trpia. Ale ak my nebudeme trošku viacej empatickí voči nim, tak ich strácame a stratíme ich nadobro. Ako môže, ako môže niekto zatúžiť byť učiteľom, keď zo svojho nástupného platu si nedokáže v Bratislave zabezpečiť dôstojné bývanie a stravu a dopravu. Jedna moja známa teraz momentálne išla zberať skúsenosti na univerzitu do Spojených štátov, bola učiteľkou anglického jazyka. A po roku mi povedala: Musím odísť z tejto práce. Mám ju rada, milujem deti, vidím v tom zmysel, ale ja sa neuživím. Ja som na kraji Bratislavy v garsónke a väčšina môjho platu ide na ubytovanie.
My hovoríme o učiteľoch, ktorí zarábajú násobne menej ako iné povolania a za chvíľku sa nám to teda vypomstí.
Zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch určuje toto: Pedagóg v rámci svojej práce musí absolvovať kvalifikačné vzdelávanie, funkčné vzdelávanie, špecializačné vzdelávanie, adaptačné vzdelávanie, predatestačné vzdelávanie, inovačné vzdelávanie, aktualizačné vzdelávanie. On niekedy ani nevie, že čo to všetko ešte musí poplniť. A viete, kedy to robí? Po víkendoch. Po víkendoch a po nociach a toto mu ešte viacej pridáva práce a keď to robí náhodou počas svojej pracovnej doby, tak potom v tom kolektíve v tom rozvrhu hodín vznikajú medzery a tam treba zastupovať a tým, ktorí zastupujú zase vzniká náhradné voľno, ktoré si potom neskôr budú čerpať. My tým, tou šikanáciou, týmito rôznymi druhmi školení, ktoré musia pravidelne, ono sa to volá ešte aj kontinuálne vzdelávanie, ale pramálo to pomáha učiteľom byť lepšími učiteľmi. Pramálo. Skôr ich to šikanuje, oberá ich to o ich čas. A keď otvárame zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch, tak poďme tieto hlúposti zrušiť. Poďme to zjednodušiť.
Kolega Horecký tu dával pomerne jednoduchý návrh a ja dúfam, že sa pán minister aspoň trochu nad tým zamyslí, aby dobu, keď sa niekto v školstve stane profesionál v niektorých, v niektorých činnostiach, aby sme nenaťahovali na desať rokov, ale aby sme ju skrátili na päť. Ja ako začínajúci učiteľ som sa stal riaditeľom po piatich rokoch praxe. Musel som absolvovať nejaké základné štúdium riadiacich pracovníkov, ale päť rokov praxe mi stačilo na to a mohol som sa stať riaditeľom. Ja by som tú dobu napríklad, to je jeden z pozmeňovákov kolegu Horeckého, ktorý školstvu obetoval celý život a ktorý prišiel s praktickým riešením. Kolegyňa Gažovičová tu hovorí: Nevymýšľajme nejaké smutné príplatky učiteľom, ktoré, ktoré, s prepáčením, nie sú ani na kávu, keď oni nemajú dôstojné bývanie. Keď tá pláca, tá mzda, ktorú oni za svoju, za svoju prácu odvedenú, kvalitnú odvedenú prácu dostanú tú mizériu, čo vidia na výplatnej páske, proste zjednodušme to. Nešikanujme učiteľov, zabezpečme im, zabezpečme im trošku viacej dôstojnosti.
Viete, koľko žiakov má priemerne učiteľ na prvom stupni základnej školy na Slovensku? Sedemnásť a pol. Priemer v Európe? Trinásť celá tri. V Maďarsku? Desať. My máme veľa žiakov na triedu, málo učiteľov, sú prestarnutí, frustrovaní, neohodnotení. A v takejto atmosfére môžeš, môžeš snívať o inováciách a o vede. Chvalabohu ešte za tých málo projektov, ktoré sa snažia dobehnúť alebo udržať krok so svetom. Chvalabohu za to, ale je to veľmi málo. S tým objemom peňazí, ktorý dávame do školstva, nemôžme hovoriť ani o priorite, ani o dôstojnom živote pre učiteľov. Keď už otvárame zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch v škole, tak im to zjednodušme, nastavme veci tak, aby mohli byť ohodnotení spravodlivou mzdou.
Ďakujme pekne.

Ďakujem za slovo.
Ja to nechcem naťahovať, ale predsa len ešte jedna poznámka k tomu financovaniu, keď sa tomu venoval aj kolega Šmilňák. Ono totiž teraz veľa aj v médiách rezonuje, že vraj ide miliarda navyše na školstvo, tak by som chcela aj tuto v pléne zdôrazniť, že to je naozaj suma iba na papieri. Z toho viac ako polovica sú peniaze, ktoré doteraz išli na materské školy a aj ďalej pôjdu na materské školy, akurát už nepretečú cez obce, ale cez iný kohútik, cez ministerstvo školstva, inak sa tam nič nemení.
A aj v tej zvyšnej polovici, my sme to začali analyzovať a nám to vychádza, že približne ďalšia asi štvrtina sú veci, ktoré nijako nebudú mať reálny vplyv na skutočnú kvalitu vzdelávania, lebo súvisia len s tým, že nám napríklad, nám prichádzajú silnejšie populačné ročníky, čiže sa zvyšujú náklady na normatív, alebo sa zvyšujú odvody, čiže len 25 mil. rovno pôjde napríklad späť do Sociálnej poisťovne, alebo do zdravotnej. A keď sme si to teda rozpočítali, naozaj je tam možno 250 mil., ktoré by mohli aspoň trošku prispieť ku kvalite vzdelávania, ale to máme potom rozdelené od materských škôl cez regionálne školstvo, cez vysoké až po vedu a výskum. Ono to naozaj nie je veľa peňazí. A dokonca sa nám predbežne zdá, budeme to ešte analyzovať, že ten pomer HDP, čo tu aj kolega Šmilňák hovoril, že Slovensko ide ešte dole, niežeby sme sa približovali k tým škandinávskym krajinám, že by nám aspoň rástlo to percento HDP, ktoré dávame do školstva, nie, jednoducho u nás naozaj, žiaľ, aj na tomto rozpočte sa ukazuje, že to školstvo nie je priorita. A je to škoda a všetci na to doplatíme.
Ďakujem.

Kolega Šmilňák, zapnite sa s faktickou poznámkou ako reakciou, ďakujem, lebo chcem sa spýtať. Celkom zaujímavá myšlienka, zrušiť všetky tie vzdelávačky, čo ste pomenovali. Ja by som možnože mal takú inú myšlienku, ani nieže im to zrušiť, ale však dajme im sabatický čas, tým učiteľom, však dlho sa o tom hovorí, je to téma. Ja by som chcel naozaj počuť, že prečo nie, však nemusíme im dávať sabatický rok, dajme im nejaký kratší čas a dajme im to vzdelávanie tam. Mňa by to celkom zaujímalo, ja by som chcel, aby učitelia, ktorí vzdelávajú aj moje deti, boli naozaj učitelia na vysokej úrovni a to vzdelanie by som im kľudne aj tie kurzy, aj tá práca na sebe, to by som im doprial, ale vyhradil by som im na to čas, lebo spomínali ste, že teda to robia po víkendoch alebo potom je problém so suplovaním, keď sa to deje vo vyučovacích dňoch, tak to by ma zaujímalo, že či existuje a či sa vy pozeráte na to tak, že by sme vedeli urobiť a zaviesť do školstva nejaký sabatický rok alebo čas.
Druhá vec, že nie je čas na vedu. Viete, no to je ten problém, že my tu každé jedno euro, ktoré by sme vedeli investovať do vedy a výskumu a do inovácií, by sa nám vrátilo možnože aj sedemkrát naspäť, lenže to nerobíme. Vieme sa prihlásiť k záväzku dávať na obranu 2 % HDP, však to isté spravme aj s vedou a inováciami. Ja by som to navrhoval, za taký rozpočet by som s radosťou zahlasoval. Taký pozmeňujúci návrh by som veľmi rád videl k rozpočtu. Proste budeme dávať tie peniaze, lebo tam ich zoberieme. Skadiaľ dáme tým učiteľom, keď nie je? Lebo vidíme, že ropu sme nenarazili, zlatú žilu sme neobjavili, takže buď budeme si požičiavať, alebo vyjdeme s tým, čo máme. Treba to preusporiadať inak, mal by som návrhy, že kde to urobiť, ale chcel by som počuť tento váš pohľad a odpovede.
Ďakujem.

Ďakujem, milí kolegovia, za záujem o osudy učiteľov, pedagógov.
Sabatický rok, nemáme na to prostriedky, učitelia sú v zásade ľudia, ktorí žijú veľmi striedmo a nemajú vytvorenú na to rezervu, aby si mohli dovoliť sabatický rok, a my nemáme v rozpočte toľko peňazí, aby sme tých učiteľov udržali na sabatickom, teda na nejakom pobyte alebo na nejakej prestávke, kde zregenerujú. Čiže je to síce pekná vec, ale nemáme na to peňáze. A peniaze sú, ako vieme, veľmi drahé.
No a potom druhá vec, zrušenie tých školení, poviem za štvrťstoročnú prax, že väčšina tých školení mi do života veľa nepriniesla a ani pedagógom, ale sú školenia, sú vzdelávania, ktoré sú pre pedagógov prospešné, ale inštitúcií všelijakých vzdelávacích vyrástlo ako húb po daždi a mnohokrát je to školenie pre školenie, preto aby sa naplnila litera zákona, ale ten posun pedagóga, ktorý absolvoval školenie, je veľmi často otázny a v mnohých prípadoch nemá žiaden prínos. Čiže to vzdelávanie je potrebné. Každý šikovný človek, ktorý chce rásť, tak musí pozerať, ako ide svet a čo je nové vo svete, ale my nezachytávame na tých školeniach trendy. Veľmi často sú tie školenia o rôznych hrách a o rôznych aktivitách, ktoré reálne pedagógovi nepomôžu rásť, čiže určite by som tento systém zjednodušil, neurobil, nerobil ho povinným a tie peniaze, ktoré sú po prvej, po druhej atestácii, ja by som dal rovno pedagógom ako základnú zložku mzdy, lebo tá, ktorá je teraz, je z môjho pohľadu nehumánna. To, čo sme urobili my učiteľom a ako sme ich vytlačili na okraj, je proste katastrofa a vráti sa nám to.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh zákona o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona zavádza moderný, praktický a efektívny systém celoživotného vzdelávania. Jeho cieľom je uľahčiť ľuďom prístup k vzdelaniu v každom veku, dať druhú šancu tým, ktorí majú nedostatočnú kvalifikáciu, a zároveň vytvoriť aj zrozumiteľný systém pravidiel pre zamestnávateľov. Tieto zmeny vyžadujú pružnejšie reakcie vzdelávacieho systému pre každého a zabezpečenie celoživotného prístupu k možnostiam vzdelávať sa a rozvíjať svoje zručnosti a kompetencie počas celého života s ohľadom na individuálne potreby tak, aby každý mohol realizovať svoj potenciál.
Posilňuje sa aj motivácia pre účasť na vzdelávaní zavedením tzv. individuálnych vzdelávacích účtov. V dôsledku toho sa očakáva zvýšenie záujmu o kurzy v neformálnom vzdelávaní a následné zvýšenie ponuky, diverzifikáciu jej foriem zo strany poskytovateľov.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť, dovoľujem si požiadať o prerokovanie predloženého materiálu.
K predchádzajúcej rozprave len uvediem, že na mnohé z týchto vecí sme viedli debatu a diskusiu a som pripravený, samozrejme, diskutovať aj potom, ale nechcem vás oberať ani o ten čas, ktorý máte.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. septembra 2024 č. 459 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona, tlač 402, v druhom čítaní, prideliť ho výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ešte v tom čase. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.
Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote, iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K vládnemu návrhu zákona, tlač 402, zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 163 zo 17. októbra 2024, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 132 z 21. októbra 2024 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 35 z 15. októbra 2024 zhodne odporúčali návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča teda schváliť body jedna až jedenásť, zároveň na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch ako gestorský výbor z 22. októbra 2024 č. 50. Výbor ma, výbor uznesením ma uznal za spoločného spravodajcu ako náhradníka za spoločného spravodajcu pána Jozefa Habánika, aby som vás o týchto záveroch na rokovaní informovala.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončila som.

Dobrý podvečer ešte raz. Dostali sme sa teda k ďalšiemu zo série školských zákonov, k zákonu o celoživotnom vzdelávaní. Ja nebudem o ňom hovoriť 30 minút, ale mám na záver jeden pozmeňujúci návrh, čiže aj kebyže nechcem, tak bolo pre mňa dôležité vystúpiť. Dám aspoň taký, taký stručný úvod aj k nášmu, k postoju nášho klubu k tomuto zákonu aj teda potom k tomu pozmeňujúcemu návrhu.
Celkovo oceňujeme, že tento zákon prišiel do parlamentu, aj sme ho v prvom čítaní podporili. Ja viem, že sa chystal dlhodobo, lebo si teda pamätám, keď som pred vyše rokom ešte bola zamestnankyňou ministerstva školstva, tak viem, že už vtedy sa to postupne pripravovalo, a vnímam ako to v tom dobrom slova zmysle taký výsledok aj tých tlakov Európskej komisie, ale aj viacerých, viacerých organizácií alebo stakeholderov, ako sa dnes hovorí tu na Slovensku, ktorí si uvedomujú, že naozaj v dnešnej dobe nám nestačí školstvo ako to miesto, kde sa deti v nejakých budovách vzdelávajú odmalička maximálne po koniec vysokej školy, ale naozaj musíme hovoriť o vzdelávaní celoživotnom, lebo tá doba sa nám tak rýchlo mení a my už teraz vidíme, že ako rýchlo sa menia digitálne nástroje, ako rýchlo sa mení trh práce, ako rýchlo sa akoby mení celá, celé to, že aké profesie vôbec ešte zastávame a ktoré profesie nám už pomaly preberá umelá inteligencia, že my naozaj musíme byť pripravení na to, aby ľudia aj v priebehu svojho života vedeli, vedeli meniť svoju kvalifikáciu.
V tomto kontexte teda vnímame také tri hlavné pozitíva tohto zákona. Prvé je to väčšie prepojenie s pracovným trhom Európskej únie vzhľadom na to, že zákon vlastne zavádza, že náš národný kvalifikačný rámec zručností sa preklápa alebo teda lícuje s tým európskym, čiže veríme, že to bude viesť k tomu, že aby sa aj jednoduchšie vedeli zamestnávať ľudia, ktorí na Slovensku získali nejakú kvalifikáciu, tak vedieť si ju preniesť do inej krajiny Európskej únie. To vnímame ako prvú výhodu.
Ako druhú výhodu alebo pozitívum, ktoré prináša tento zákon, vnímame to sflexibilnenie trhu práce, konkrétne cez mikroosvedčenia, aby si ľudia jednoduchšie vedeli osvojiť iba nejakú čiastkovú zručnosť a potom už sa v nej rovno zamestnali, alebo tiež možnosť, aby vlastne človek, ktorý už nejaké zručnosti má a mohol ich nadobudnúť aj samoštúdiom, aby iba rovno išiel na skúšku a vlastne potom už mal to osvedčenie o tom, ktoré ho znovu, mu uľahčuje prístup na trh práce. Čiže veríme, že sú to veci, ktoré snáď pomôžu aj ľuďom, ktorí možno neboli úplne úspešní v tom formálnom vzdelávaní, aby neskôr v priebehu života si tú kvalifikáciu dorobili a nakoniec sa zamestnali.
A tretie také pozitívum sú individuálne vzdelávacie účty, čo je vlastne jeden taký trend, ktorý, je to nástroj, ktorý vznikol vo Francúzsku a postupne aj teda si ho osvojila aj Európska komisia a vlastne snaží sa ho postupne implementovať aj v iných krajinách Európskej únie. Pokiaľ viem, tak Slovensko je jedno z prvých po Francúzsku, ktoré ho, ktoré to dáva priamo do svojej legislatívy. A tiež to vychádza z tej idey toho, že vlastne štát alebo prípadne aj zamestnávatelia by mali jednotlivcom prispievať na to, aby sa vedeli vzdelávať aj počas života. Avšak táto dobrá myšlienka trošku nám naráža na limity našich realít na Slovensku a to hneď v dvoch oblastiach. A tu sa vlastne dostávam k takým implementačným rizikám, ktoré v súvislosti s týmto zákonom vnímame a ku ktorému sa potom bude vzťahovať aj môj pozmeňujúci návrh.
Prvé implementačné riziko je to, že, žiaľ, ako veľa inovácií na Slovensku, aj táto bude minimálne na začiatku financovaná čisto z eurofondov. Akoby taký je teraz ten plán, pripravuje sa veľký národný projekt, kde sa to teda bude testovať, prvých 5-tisíc ľudí by malo dostať 200 eur na svoj individuálny vzdelávací účet, lenže nevieme, aké bude potom, potom to pokračovanie.
A tá závislosť na eurofondoch celkovo je tam citeľná aj napríklad v súvislosti s tým, že nové kompetencie získava Aliancia sektorových rád, ktorá v súčasnosti tiež napríklad na svoje fungovanie využíva hlavne, hlavne eurofondy. Ale okrem tejto závislosti na financovaní z Bruselu, tak individuálne vzdelávacie účty v našich pomeroch narazili na ešte jeden limit, a to sú naše vlastné skostnatelé administratívne pravidlá Slovenskej republiky a súvisia s tým, že vo Francúzsku to funguje tak, že tam teda tá výška ročného príspevku je až 500 euro, ale potom sa to ľuďom môže 10 rokov kumulovať a raz za 10 rokov, keď ten človek si uvedomí, že naozaj potrebuje nejakým zásadnejším spôsobom osviežiť svoju kvalifikáciu alebo rekvalifikovať sa, tak vlastne môže využiť tie peniaze, ktoré sa tam za tých 10 rokov naakumulovali na zaplatenie nejakého naozaj relevantného kurzu. U nás, keď tam bude, a to tiež zo začiatku iba z eurofondov, 200 eur, tak povedzme si na rovinu, za tých 200 euro si ten človek až tak veľa nezaplatí a okrem toho ten zákon hovorí, že tých 200 euro musí minúť v tom roku, pretože inak mu prepadnú. To znamená, že trochu sa obávame toho, že síce dobrý zámer, ale v praxi sa trochu minie účinku, pretože je tam veľký tlak na to, aby to minuli hneď v tom danom roku, inak im to prepadne, ale môžu ísť iba do tej výšky 200 eur, čiže si zvolia akýkoľvek menší kurz, ktorý sa im do toho zmestí. Bolo to tak nastavené na základe zásadnej pripomienky ministerstva financií, ktoré teda v medzirezortnom pripomienkovom konaní sa im nepáčilo, že by sa, že by tam nesvietila nula na tom účte, keď to doslova tak poviem, na konci roka.
Ja som sa o to zaujímala, konzultovala som to aj s ľuďmi z ministerstva financií. Viem, že v minulosti už existovali výnimky pre niektoré takéto schémy, kedy je nevyhnutné vlastne prenášať niečo ako kredit z roka na rok. Lenže u nás teda, keďže sa povedalo, že administratívne pravidlá, nemôže sa, tak vlastne ministerstvo školstva v tomto prípade, v tomto prípade cúvlo. Ja som presvedčená, že je lepšie ísť za kvalitným zámerom a potom hľadať možnosti, ako tomu prispôsobiť administratívu, a nie nechať sa obmedziť a tým pádom vlastne spôsobiť to, že tento dobrý zámer v konečnom dôsledku možno vôbec nebude, nebude plniť svoj účel. A v tomto kontexte teda, teda bude aj môj pozmeňujúci návrh.
Celkovo teda myslím si, že je to krok dobrým smerom, tento zákon. Bola by som veľmi rada, kebyže sa jeho implementácia kvalitne evaluuje, čo, žiaľ, neni úplne zvykom na Slovensku, ale prinášajú sa tu nejaké nové typy verejných politík a ideálne, keby sme o dva, tri, päť rokov naozaj mali dáta o tom, že čo z toho bolo efektívne a čo treba, čo treba zlepšiť.
Dobre, ďakujem pekne. Ako som sľubovala, nebudem to zdržiavať a prejdem teraz k pozmeňujúcemu návrhu.
Doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tiny Gažovičovej k vládnemu návrhu zákona o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 402.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme toto doplnenie:
V čl. I § 26 sa za odsek 8 vkladá nový odsek 8 (správne "odsek 9", pozn. red.), ktorý znie:
"(8) Ak do 31. októbra príslušného kalendárneho roka nie je individuálny vzdelávací účet vyčerpaný, fyzická osoba môže prostredníctvom elektronickej platformy podať žiadosť o presun nevyčerpanej časti prostriedkov na ďalší kalendárny rok. Nevyčerpané prostriedky príslušného kalendárneho roka je možné spôsobom podľa prvej vety presúvať najviac po dobu desať rokov. Výška prostriedkov kumulovaných na individuálnom vzdelávacom účte nesmie byť vyššia ako 10-násobok najvyššieho ročného vkladu na individuálny vzdelávací účet za relevantné obdobie."
Doterajšie odseky 9 až 11 sa označujú ako odseky 10 až 12.
Ďakujem, skončila som.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, milí kolegovia, kolegyne, ktorí ste ešte v sále, dovoľte mi pár, pár slov aj k tomuto legislatívnemu počinu. A najprv spomeniem náš vzdelávací systém, ktorý sa týka povinnej školskej dochádzky. Ono to spolu súvisí, to sú spojené nádoby. Keďže nám nefunguje jedna vec, tak potom v dospelosti potrebujeme to doplniť tým celoživotným vzdelávaním.
Náš vzdelávací systém na Slovensku, to povinné vzdelávanie, je jedno z najmenej logických vzdelávacích systémov, aké na svete existujú. Mali sme tu, mali sme tu, mali sme tu viac ako dvadsať ministrov školstva a priemerná životnosť ministra školstva je okolo jeden a pol roka. O čosi menej. A každý z nich sa snažil prísť s niečím novým a nie vždy to išlo k lepšiemu, ale niekedy prišli polovičaté riešenia a zmena vlády alebo zmena ministra a nedotiahnuté veci do konca a my sme ten náš vzdelávací systém urobili veľmi kostrbatým. V zásade existujú dva vzdelávacie systémy vo svete. Jeden je selektívny, týmto spôsobom idú napríklad Nemci, a jeden je taký inkluzívny, väčšina sveta používa ten. Ale my sme si vybrali niečo z jedného, niečo z druhého. Nič sme neurobili poriadne a trpíme tým. A zároveň na konci nášho povinného vzdelávania my nevieme povedať, že či sme niečo dosiahli, alebo nedosiahli. Naše povinné vzdelávanie končí po prvom roku strednej školy. Desať rokov je povinná školská dochádzka. Deväť rokov chodíte na základnú školu a potom jeden rok na strednú školu a my nemáme zmerané, že či ten 17-ročný mladý človek, mladý muž alebo mladá žena, že či ovládajú nejakú zručnosť alebo niečo, čo ich v živote uživí. Je strata času, strata prostriedkov, je to nehorázne plytvanie zdrojov, ak na niečom pracujeme desať rokov a po desiatich rokoch ani neskontrolujeme, či ideme dobre. A toto je náš vzdelávací systém na Slovensku. A potom treba, potom treba prísť s inými formami dovzdelávania, aby ľudia, ktorí ostali bez nejakej kvalifikácie, bez zručnosti, bez remesla, aby si mohli vzdelanie nejakým neformálnym spôsobom neskôr doplniť a aby potom boli schopní uživiť sa. Až vtedy, keď je človek schopný sa uživiť, získava slobodu, aspoň získava tú ekonomickú slobodu, kedy sa dokáže starať sám o seba a podľa mňa toto by malo byť takým naším krédom, zmyslom vzdelávania.
Náš vzdelávací systém, opakujem, a preto, preto ja som sa túžil stať poslancom Národnej rady, aby som to najprv mohol nahlas povedať a potom možno pridať ruku k dielu a toto zmeniť. Na konci nášho vzdelávania, povinného vzdelávania má byť človek, ktorý ovláda nejaké zručnosti, ktoré ho uschopňujú uživiť sa. Ja dneska hovorím mladým ľuďom, že aspoň toto sa naučte, naučte sa jazyk, naučte sa ovládať nové technológie, choďte s dobou, naučte sa pracovať v tíme a majte tú adaptačnú schopnosť, lebo život sa ako keby zrýchľoval, to tempo sa zrýchľuje, buďte schopní sa prispôsobiť. A ešte keď k tomu pridáte dar kreativity, tak budete v živote úspešní. A my ako keby sme na to zabudli, my máme pripravené vzdelávacie obsahy, ktoré my nútime žiakov, že toto musíte prebrať. Nieže sa to musíte naučiť, musíte to prebrať. Ani sa to nemusíte naučiť. Dokonca my nehovoríme o povinnom vzdelaní alebo o povinnom vzdelávaní, my hovoríme o povinnej školskej dochádzke. My musíme povinne chodiť do školy. Už čo tam robíme, to už nemusíme. Tá miera našej aktivity ako keby závisela od nás alebo od toho, ako nás do toho tlačia alebo motivujú rodičia a učitelia. Ako keby sme mali ten náš vzdelávací systém postavený na hlavu a potom musíme, musíme to suplovať celoživotným vzdelávaním alebo, alebo inými spôsobmi vzdelávania, tak aby človek bol schopný sa o seba postarať.
Ja oceňujem zopár vecí, ale ako som už povedal pánovi ministrovi, otvárame trošku Pandorinu skrinku. Z môjho pohľadu v dobrom, ale ešte sa to ukáže. Tie individuálne vzdelávacie účty totiž povedia, že ty, každý jeden z nás, máte právo sa ďalej vzdelávať aj potom, keď skončíte školy, a budete mať na to určitý budget peňazí. Tie individuálne vzdelávacie účty povedia, že môžeš sa vzdelávať a my ako štát ťa podporíme. A máš určenú nejakú mieru.
A teraz urobím takú paralelu s tým neformálnym vzdelávaním, tým popoludňajším vzdelávaním, výchovno-vzdelávacími aktivitami, ktoré si môžu zobrať z nášho vzdelávania naše deti, naša mládež. Naše deti môžu chodiť do družiny, do školského klubu detí, môžu chodiť na základnú umeleckú školu, na individuálnu formu, na skupinovú formu, môžu chodiť hrať futbal, môžu mať rôznu krúžkovú činnosť, môžu byť súčasťou nejakých mládežníckych organizácií. Toto všetko platí štát. A kto je šikovný, tak si vie z toho systému za rok vybrať aj niekoľko tisíc eur. Deti, ktoré chodia na dva hudobné nástroje, ktoré ešte chodia aj do družiny a ešte na nejakú ďalšiu aktivitu, tak tie čerpú z toho neformálneho vzdelávania tisíce. A potom tu máme také deti, ktoré sa k tým neformálnym aktivitám nikdy nedostanú. To sú tie deti napríklad, ktoré sa vzdelávajú v dvojzmennej prevádzke na základných školách. Tí nikdy nedostanú ani družinu, ani žiadnu ZUŠ-ku, nič. V tých istých priestoroch sa totiž učia doobeda aj poobede, a to je absolútna sociálna nespravodlivosť.
A tie individuálne účty idú opačne. Tie individuálne účty, síce sa to týka dospelých, ale dávajú vám ako keby právo, dávajú vám istý objem peňazí, istý objem času na vzdelávanie, ktoré vám má v živote pomôcť. Keby sa nám toto poradilo, dostať tú sociálnu spravodlivosť aj do povinného vzdelávania na základné a stredné školy, veľmi by to pomohlo našim deťom.
Nechcem, nechcem to veľmi naťahovať, ale túto časť zákona považujem za najrevolučnejší krok, ku ktorému sa odvážil pán minister Drucker. Ako ste počuli, pani Gažovičová spomínala, že nie všetky krajiny boli ochotné ísť do niečoho takého. My ideme do toho v tom neformálnom vzdelávaní, alebo celoživotnom vzdelávaní dospelých, ale ak si osvojíme tento princíp a začneme o tom uvažovať v prípade ďalších foriem vzdelávania, tak budeme si musieť, budeme si musieť poctivo povedať, že na čo náš štát má a na čo majú právo tie jednotlivé decká. My hovoríme o obedoch zadarmo, ale tisíce detí sa k nim nikdy nedostanú. Tisíce detí. My hovoríme, že môžeš chodiť na ZUŠ-ku alebo na nejaké krúžky, ale tisíce detí nemôžu. A toto by sme mali upraviť a podľa mňa je to takto zboku, cez iný zákon, ale je to ako keby krok k tomu, že by sme aj tú sociálnu spravodlivosť a tú dostupnosť kvalitného vzdelávania, ktoré zaručuje jednak ústava, jednak zaručujú ju aj práva detí, aby sme to dokázali na Slovensku uplatniť. Zatiaľ to nerobíme. A toto je teda jeden z tých vecí, ku ktorým sa odhodlal pán minister, a to tie individuálne vzdelávacie účty, ktoré zavádzame, už samotný ten pojem podľa mňa do školstva prinesie trošku viacej poriadku a trošku viacej sociálnej spravodlivosti a ja mu chcem povedať, že som za túto časť vďačný.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o ochrane pred odpočúvaním, správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za 1. polrok 2024, tlač 382.
V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Policajný zbor, ministerstvo spravodlivosti, Zbor väzenskej a justičnej stráže a ministerstvo financií, finančná správa o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za 1. polrok 2024.
Správu o použití informačno-technických prostriedkov za 1. polrok 2024 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 9. septembra 2024 na 24. schôdzi, prijal k nej uznesenie č. 45, ktorým ju zobral na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie. Na základe žiadosti v zmysle listu z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, spis KNR-VOB-1295/2024, č. záznamu 22639/2024 a 22634/2024 Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu opätovne prerokoval a uvedenú správu uznesením č. 55 z 29. októbra 2024 zobral na vedomie v znení schválených zapracovaných údajov a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zobrať ju na vedomie. Návrh na uznesenie je súčasťou správy.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu. Ďakujem.

Vďaka. pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva predkladá v súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2024.
V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v mesiaci júl 2024 o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2024. Správu o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok predložilo ministerstvo obrany vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov, tak ako boli predložené, sú uvedené v správe.
Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva uvedenú správu prerokoval na 7. schôdzi výboru, to bolo 18. septembra 2024, prijal uznesenie č. 26, ktorým predmetnú správu vzal na vedomie. Z príčin, ktoré už popísal predrečník, ministerstvo spravodlivosti totiž poslalo list, v ktorom uviedlo, že v časti netýkajúcej sa Vojenského spravodajstva nám poskytlo chybné údaje, preto sme prerokovali novú, korigovanú správu, informáciu ministerstva spravodlivosti, to sa udialo vo výbore 29. októbra 2024, to bola 9. mimoriadna schôdza, prerokovali sme ju opätovne a prijali sme uznesenie č. 33. Odporúčame týmto Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie správu v znení schválených, zapracovaných a opravených údajov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, predkladám teraz Národnej rade Slovenskej republiky návrh uznesenia, ktorý je súčasťou správy.