30. schôdza

Áno, ďakujem veľmi pekne, mám procedurálny návrh. Dnes na Miletičke zomrel poslanec Národnej rady. To, čo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, KDH určite nie je za kolaps stavebných firiem ani ochromenie stavebných úradov alebo samospráv, ani ako konštruktívna, ale pevná opozícia nerazíme politiku čím horšie, tým lepšie, a preto k tomuto zákonu pristupujeme vecne, ale zodpovedne.
Nie je nám jedno, čo bude, preto sme najskôr navrhovali odklad účinnosti vlastným pozmeňujúcim alebo teda návrhom zákona aj z dôvodov, že tento zákon predpokladá masívnu digitalizáciu systémov. A to sme videli aj na príklade katastrálneho úradu, taktiež som to riešil pozmeňujúcim návrhom k centrálnemu informačnému a ekonomickému systému, že nie je zrovna silnou stránkou našej republiky a našej štátnej správy, preto nechceme, aby sme takýmto podľa mňa neodpilotovaným systémom digitalizácie ohrozili oprávnené záujmy občanov, staviteľov, firiem, malých, stredných, veľkých, samospráv, úradov, štátnej správy, proste celého Slovenska. V susednom Česku si na tom koalícia vylámala zuby, bol to jeden z dôvodov ich problémov a nie je to naozaj malá a ľahká vec. Okrem teda týchto oprávnených obáv, na ktoré máme dôvody, prečo ich formulujeme, prečo sme na ne upozorňovali, tak sú tu aj konkrétne veci v tomto zákone, ktoré už teraz na konci rozpravy zhrniem a ktoré sú aj dôvodom, prečo na jej začiatku náš poslanec Igor Janckulík predniesol tri pozmeňujúce návrhy, uchádzajúc sa o podporu celého politického spektra.
Predovšetkým chcem upozorniť na vyváženosť alebo skôr nevyváženosť medzi malými, strednými a tými najväčšími stavebnými firmami, ktoré tento zákon prináša. Už v minulosti sme mali neblahú skúsenosť s tým, že malé, väčšinou subdodávateľské alebo stredné firmy boli nevyplatené pri veľkých zákazkách a krachovali. Väčšina zdravých ekonomík stojí na strednom podnikateľskom stave a strednej vrstve, to je niečo, čo nám na Slovensku chýba. Nechceme rozdelenie iba na občanov, ktorí sú odkázaní na sociálne dávky alebo na život od výplaty k výplate, z mesiaca na mesiac, a potom na veľkých bohatých mecenášov, oligarchov a veľmi veľké firmy. Obávam sa, že tento návrh zákona, tak ako je dnes napísaný, posilňuje toto rozdelenie, ohrozuje tých menších, stredných a veľmi favorizuje tie najväčšie firmy.
Viete, v praxi je rádovo oveľa väčšia prevaha tých jednoduchých stavieb než tých, ktoré zákon definuje ako vyhradené stavby. Nebudem sa púšťať do technických detailov, mohli ste o nich čítať, mohli ste o nich počúvať celý deň, ale ukážem aspoň dva príklady, ako sa... alebo tri, ako sa rozlišuje tá jednoduchá a vyhradená stavba. Napríklad kvantitatívnym kritériom veľkosti rozponov, ktoré zákon posúva až teda na 30, medzi 30 metrami a 36 metrami. My hovoríme, že rozpon 30 metrov alebo do 36 metrov je naozaj bežný. Nemusíme mať vyhradenú stavbu už od 30 metrov veľkosti rozponu alebo pri keramických prekladoch, ktoré sú dnes už bežne používané aj pri výstavbe rodinných domov. Je to jeden z pre mňa nepochopiteľných kvantitatívnych ukazovateľov, ktoré rozlišujú medzi vyhradenou a bežnou alebo teda jednoduchou stavbou. Nie je to z neznalosti, pretože nie je to moja ani profesia, ani špecializácia, je to trochu výnimočné riešenie, keď sa pozrieme na susedné krajiny, napríklad na Českú republiku, kde je oveľa väčší priestor pre bežných staviteľov, pre jednoduché stavby než u nás. Prečo práve na Slovensku a práve v dnešnej situácii chceme posilňovať, favorizovať veľkých staviteľov, tie najväčšie firmy na úkor tých menších a stredných, naozaj neviem. Ale aj z tej praxe, ktorú som mal ja ako zástupca zriaďovateľa škôl dvoch typov, súkromných aj cirkevných, alebo ako dlhoročný riaditeľ školy, kedy som mal príležitosť stavať telocvične, kedy som mal príležitosť riešiť projekty, tak viete, sám som organizoval verejné obstarávanie, verejné obchodné súťaže, pričom som bol rád, že sa môžem rozhodnúť pre riešenie šité na mieru, že som mohol zrealizovať výstavbu a rekonštrukciu telocviční, školských budov, budov materských škôl tak, že boli rádovo o 10-, 20-, 30-tisíc euro tie ponuky lacnejšie a lepšie vyhovovali tomu zadávateľovi, tomu riešeniu konkrétnemu pre potreby tej školy, než dokáže často veľká firma s väčšou réžiou.
Tak toto sú naše hlavné dôvody, podrobnejšie o nich hovoril Igor Janckulík, prečo sa uchádzame o vašu podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, ktoré by mohli byť ešte dnes v poslednej chvíli takým kompromisom medzi potrebou mať nejakú, samozrejme, kontinuitu, nejakú istotu pre stavebníkov, stavebné úrady, ako budú postupovať od 1. apríla.
Ale chcem sa ešte dotknúť inej veci, a to tiež už viackrát spomínaného prílepku od pána poslanca Viliam Zahorčáka, ktorý je nepriamou novelou zákona o transakčnej dani. Som v intenzívnom kontakte so stavovskými organizáciami školskými a sám som ich niekoľkokrát ubezpečoval a teraz cítim za to zodpovednosť morálnu, ubezpečoval slovami pána ministra Druckera, pána ministra Kamenického, že sa ich transakčná daň nebude týkať škôl a školských zariadení súkromných a cirkevných zriaďovateľov, pretože túto garanciu dávali dvaja ministri, ktorých sa to najviac týka. Rezort minister školstva, minister financií. Ale finančný úrad pripravil aj teda chystá prax, podľa ktorej bude táto transakčná daň uplatnená na školy a školské zariadenia týchto zriaďovateľov. Viete, pripomína mi to situáciu, keď sme, keď najskôr koalícia, kolegovia, chceli ste zdaniť touto daňou aj občianske združenia, neziskovky, vtedy pri tom prvom návrhu zákona o transakčnej dani nepomohlo ani vystúpenie Slovenskej katolíckej charity na výbore, až potom novelou ste neziskovky odtiaľto vyňali. Podobný zápas bol aj o zdaňovanie alebo, teda respektíve nezdaňovanie verejných zdravotných poisťovní, kedy sme tiež s poslancom Petrom Stachurom dávali k tomu pozmeňováky, že ste stále museli kontinuálne opravovať tento zákon o transakčnej dani. A sme znovu pri tomto istom seriáli opráv predložených zákonov, pretože teraz týmto prílepkom chcete napraviť chybu, ktorú ste urobili pri transakčnej dani.
Viete, namiesto toho by som čakal, že na ministerstve školstva po roku a pol sa objaví ako jedna veľká vec, na ktorej sa zhodneme všetci, ktorí tejto veci čo len trochu rozumieme, že školy potrebujú okrem právnej subjektivity v tej rovine práva a legislatívy aj právnu identitu. Aby bolo jasné, čo to znamená, že to je škola, pretože keď sa na ne raz zákon pozerá alebo finančný úrad ako na neziskovú organizáciu, inokedy ako na rozpočtovú, príspevkovú alebo nejakú inú, tak v podstate my nevieme ani v tejto sále, čo to škola je. Nevie to minister financií, nevie to minister školstva, nevedia to úrady, ako majú uplatniť a postupovať zákony takto prekotne prijímané voči školám a školským zariadeniam. To je zlá známka, ktorú by som vystavil nám ako Národnej rade Slovenskej republiky, čo sa týka produkcie kvality zákonov a legislatívy.
No, dotknem sa, teda čakal by som, aby bolo jasné, kam tým mierim, že ministerstvo školstva za rok a pol pripraví aspoň koncepčne návrh zákona o školskej právnickej osobe, ktorá podobne ako pri zdravotníckych zariadeniach, o ktorých sme sa rozprávali tiež v tomto čase, povie, čo to škola je. Tak ako pri zdravotníckych zariadeniach potrebujete mať zadefinované, čo to znamená otvoriť si, ja neviem, zubnú ambulanciu alebo čo to je poliklinika, čo to je nemocnica, čo to je také a onaké oddelenie, v školách takéto niečo nemáme, a preto narážame na takéto paradoxné situácie, na aké sme narazili teraz pri transakčnej dani.
Ale transakčná daň sa dotýka aj ďalších oblastí života, hospodárskeho života našej krajiny, a to ešte ani nezačala sa uplatňovať a už sú indície o tom, že sa znižujú objednávky z Nemecka voči našim firmám v automobilovom, strojárskom priemysle subdodávateľom, dodávateľom. To je náš najväčší obchodný partner. Nuž, nemám o tom, priznávam, podrobné dáta, ale verím teda vyhláseniam, ktoré priniesla príslušná asociácia s tým, že transakčná daň je jeden z dôvodov, prečo je zaznamenaný tento pokles objednávok. Jeden z dôvodov, nehovorím, že jediný. Každopádne na tom sa zhodnú všetci ekonómovia, že, nakoniec o tom hovorili aj predkladatelia tohto zákona, že nie je to ideálne mať takúto transakčnú daň, vy ste to ospravedlňovali potrebou konsolidácie verejných financií, ktorú ste nevedeli urobiť inak, a transakčná daň, na tom sme sa zhodli všetci, jednoducho komplikuje a brzdí hospodársky rozvoj a ja som poukázal na to, že aj život škôl a školských zariadení.
Takže teraz to musíte opraviť dobre, ale ja vám navrhujem, ešte je čas, zrušte ju, zrušte transakčnú daň tak, aby nám nespôsobovala viacej škôd a problémov než úžitku.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne, ďakujem, Janko, za tvoje vystúpenie. A presne tak, ako si aj povedal, aj z toho dôvodu sme dali náš pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka malých a stredných podnikateľov, lebo fakt obávame sa, že môže to byť veľký prúser. Prúser v tom, že malé a stredné firmy budú doslova vytláčané veľkými firmami, že nebudú môcť realizovať stavby, ktoré v súčasnosti mohli realizovať. A pocítia to nielen bežní ľudia, ale pocítia to hlavne samosprávy, lebo starosta, keď si objedná alebo bude chcieť niečo realizovať, nejakú stavbu, ako som spomínal v mojom vystúpení, telocvičňu alebo opravu kultúrneho domu, tak zistí, že to bude musieť urobiť firma, ktorá je vyhradená, s certifikátmi. Samozrejme, všetko sa to predraží a malé firmy tam možno budú robiť v subdodávke a nakoniec nedostanú možno ani zaplatené za to. Takže vraciame sa s týmto stavebným zákonom, čo sa týka jednoduchých a vyhradených stavieb, o niekoľko rokov späť.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem stručný, teda vo svojom vystúpení v písomnej časti som teda upozornil, že v spoločnej správe k návrhu toho zberného zákona v... tlač 701, sú pozmeňujúce návrhy, ktoré nespĺňajú požiadavky zákona o rokovacom poriadku a konkrétne § 94 ods. 2, ktorý hovorí, že pri prerokovaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. Teda pán minister vyjadril súhlas s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi obsiahnutými v spoločnej správe, čím pokryl aj časť z tých bodov spoločnej správy, na ktoré som upozorňoval, ale je tu ešte ods. 3, ktorý hovorí o tom, ktorý sa týka prílepkov, ktorý hovorí o tom, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona. Tam rokovací poriadok nehovorí nič o tom, že je to v poriadku, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas. A konkrétne body 26, čo je novela zákona o významných investíciách, ktorá prešla cez ústavnoprávny výbor v dôsledku pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Gašparoviča, ktorý predložil na ústavnoprávnom výbore, a bod 32 o dani z finančných transakcií, ktorý schválil výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj na návrh pána poslanca Zahorčáka, tak tieto body sú prílepkami. Sú prílepkami podľa § 94 ods. 3, a teda nemožno ich konvalidovať tým, že s nimi predkladateľ vyjadril súhlas.
A teda upozorňujem pána predsedajúceho, ktorý bude uvádzať hlasovanie, že podľa § 94 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2 alebo ods. 3, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. Čiže pán predsedajúci by bez ohľadu na to, že som navrhol samostatné hlasovanie o troch okruhoch bodov, by o bodoch 26 a 32 nemal dať vôbec hlasovať. Len si dovolím na to upozorniť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pekný deň, kolegyne, kolegovia, pán minister.
Ja by som sa venoval prílepku, ktorý aj moji predrečníci spomínali a ktorý podľa mňa nepatrí k zákonu, kvôli ktorému tu sedíte, pán minister, ale ktorý sa vás v konečnom dôsledku dotkne a ja by som sa vás chcel opýtať aj na váš názor. Je to teda pozmeňujúci návrh pána poslanca Viliama Zahorčáka a hovorí o transakčnej dani.
O transakčnej dani sme povedali už asi všetko, aj moji predrečníci. Po vzore Maďarska a Venezuely proste zavádzate niečo, čo totálne škodí slovenskej ekonomike a na čo brutálnym spôsobom doplatia slovenské firmy. A nielenže rozbíjate slovenskú ekonomiku, ešte tie firmy držíte aj v chaose. V súčasnosti mnoho firiem sa snaží vlastne dopátrať, ako tá transakčná daň bude fungovať, a dokonca aj mi písali z jednej firmy, ktorí boli na školení práve s ľuďmi z finančnej správy a snažili sa od nich zistiť, ako bude teda tá transakčná daň fungovať, ako sa bude účtovať, a odpoveď, taká generálna od ľudí z finančnej správy, ktorí mali práve školiť o tom, tak bola týmto firmám, že čo vás to zaujíma, však ten zákon ešte neplatí. No tak toto je odkaz súčasnej ekonomike Slovenska od vašej vlády, že okrem toho, že ju chcete dostať na kolená, tak vlastne neviete ani poriadne stanoviť podmienky. A práve kvôli tomu sa budem venovať pozmeňujúcemu návrhu pána Zahorčáka, ktorý, ako hovorím, absolútne nepatrí k tomuto zákonu a podľa mňa je absolútne, že je to nonsens a je to totálna rana pre slovenské firmy.
Ja by som vás chcel upriamiť na bod 6 tohto pozmeňujúceho návrhu, kde sú aj uvedené jednotlivé príklady, ako sa tá transakčná daň bude uplatňovať. A ja som si to normálne, ja vám úprimne poviem, ja som si to musel nakresliť, že ako tá schéma sa bude uplatňovať a čo teda týmto pozmeňujúcim návrhom navrhujete. A dovoľte mi, aby som vám to aj prečítal. Zoberme si bod č. 6, príklad č. 2.
Poprosím trochu kľudu, pán predsedajúci. Ďakujem veľmi pekne.
Prečítam vám príklad č. 2. Subjekt, ktorý je daňovníkom, uhradí za daňovníka A trikrát platbu vo výške 100-tisíc eur. Banka subjektu vyberie daň z finančných transakcií vo výške 120 eur. Tento subjekt preúčtuje náklady vo výške 300-tisíc eur daňovníkovi A. Daňovník A uhradí preúčtované náklady vo výške 300-tisíc eur subjektu, z prevodu ktorého mu banka vyberie daň z finančných transakcií vo výške 40 eur. Daňovník A identifikuje jednotlivé transakcie. V oznámení uvedie daň z finančných transakcií vo výške 120 eur = 3 x 40 eur. 3 x (100 000 x 0,004, maximálne 40 eur). Daňovník A si zníži daň o 40 eur, ktoré už vybrala banka daňovníkovi A, a zároveň o 120 eur, ktoré už vybrala banka od subjektu. Daňovník A uvedie v oznámení dane z finančných transakcií v celkovej výške 120 eur - 120 eur - 40 eur = -40 eur. Teda mu vznikol preplatok. Správca dane prijme celkovo daň z finančných transakcií vo výške 120 eur. Banka daňovníka podá oznámenie o výške dane z finančnej transakcie 40 eur a banka subjektu podá oznámenie o výške dane z finančných transakcií 120 eur.
To je celkový príklad, ktorý ja by som sa chcel opýtať asi každého zákonodarcu, ktorý sedí v tejto miestnosti, čo konkrétne týmto príkladom pán Zahorčák vo svojom pozmeňováku myslel. Aj pána Zahorčáka by som sa opýtal, ja ho teraz nevidím, že prosím vás, vysvetlite nám, čo týmto príkladom ste mysleli, ako tá daň z finančných transakcií bude fungovať. (Reakcia z pléna.) Tak to je to, čo som si nakreslil v rýchlosti (rečník ukázal smerom do pléna hárok papiera so svojím nákresom), ospravedlňujem sa, a budem sa to snažiť vysvetliť. Budem sa to snažiť vysvetliť, ako to bude fungovať. A aj teda pána ministra som sa chcel opýtať, že ako si myslí, že sa budú stavať diaľnice po uplatnení tejto dane z finančných transakcií, pretože toto, čo je napísané v príklade č. 2, bod 6 pozmeňováku pána Zahorčáka, odporúčam, pozrite si to, hovorí, že, dám taký príklad. Predstavte si, že Národná diaľničná spoločnosť ide stavať diaľnice, snaží sa stavať diaľnice. Súťaž o výstavbu diaľnic... (Ruch v sále.)
Prosím, pán predsedajúci. (Výkriky z pléna.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pán Pročko, ešte voľačo? (Reakcia z pléna.) Ste skončili? Žiadam všetkých poslancov, aj poslancov SMER-u, aj poslancov Progresívneho Slovenska, aby ste sa utíšili, vadíte pri vystúpení pánovi poslancovi.
Máte slovo, pán poslanec, môžte pokračovať.

Jakab, Július, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Čiže vraciam sa k tomuto príkladu.
Predstavte si, že Národná diaľničná spoločnosť ide stavať diaľnicu. Na to vysúťaží centrálneho dodávateľa, nejakú tú veľkú stavebnú firmu a tá stavebná firma má svojich subdodávateľov a potom tí subdodávatelia ešte kontrahujú ďalších, napríklad živnostníkov alebo ďalšie malé firmy, ktoré sa podieľajú na výstavbe tejto diaľnice.
Čo hovorí súčasný pozmeňovák pána Zahorčáka? Pozmeňovák pána Zahorčáka hovorí, že tá veľká spoločnosť, ktorá je vysúťažená ako centrálny dodávateľ výstavby diaľnice, bude prevádzať tisíce transakcií tým malým subdodávateľom. Tie všetky bude musieť evidovať a bude musieť z toho vedieť vypočítať, aká transakčná daň ide z každej jednotlivej platby. Ona následne, tento super veľký dodávateľ výstavby diaľnice, to bude musieť refakturovať Národnej diaľničnej spoločnosti. Však štandardne štát to platí, čiže tá veľká spoločnosť si to vyfakturuje od veľkej spoločnosti, teda od štátnej spoločnosti. Táto štátna spoločnosť bude musieť evidovať transakčnú daň, ktorú odviedla z tejto transakcie tomu centrálnemu dodávateľovi, ale nielen tú. Podľa tohto pozmeňováku bude musieť Národná diaľničná spoločnosť evidovať aj všetky tisíce transakcií, ktoré dodávateľ preniesol na svojich subdodávateľov a tí ďalší subdodávatelia na tých ďalších subdodávateľov, bude to musieť evidovať, z každej jednej transakcie bude musieť evidovať transakčnú daň a bude to musieť oznamovať v tom oznámení o dani z finančných transakcií. A takto sa to posúva v rade. Každá jedna firma nebude evidovať len samu seba, podľa tohto pozmeňováku, ale bude evidovať aj všetky ďalšie firmy v poradí, koľko zaplatili ony transakčnú daň, a budú si to vzájomne započítavať a započítavať do dane.
Úplné šialenstvo, úplné šialenstvo! A nie je konečné! Pretože podľa tohto pozmeňováku to nebude evidovať len ten centrálny dodávateľ alebo tá Národná diaľničná spoločnosť, ktorá bude stavať tie diaľnice. Ale podľa tohto bude to oznámenie odovzdávať a vypĺňať a bude všetky tieto transakcie evidovať aj banka, ktorá má, v ktorej má účet Národná diaľničná spoločnosť, osve to bude evidovať. Bude to osve evidovať, všetky tieto tisíce transakcií, aj banka toho centrálneho dodávateľa tej výstavby diaľnice a aj banka, kde majú účty tí jednotliví subdodávatelia.
Čiže, prosím vás, toto je normálne že, ja neviem, by som povedal, že neviem, kto to písal, ale to je taký byrokratický úchylák nejaký. Lebo to absolútne ničíte firmy, si to dokážete predstaviť? Tie tisíce transakcií, ktoré sa navzájom budú musieť krížovo sledovať, krížovo započítavať a nielen všetky firmy v poradí, ale aj všetky banky, v ktorých majú tie firmy účty.
Tak ja som sa chcel opýtať pána ministra dopravy, ku ktorému sa ten pozmeňovák pridáva, že koľko teda bude trvať výstavba tých diaľnic na Slovensku, keď takéto niečo idú prijať. O koľko sa to predĺži, keď všetky tie firmy budú musieť toto evidovať? A by som sa chcel teda opýtať aj pána Zahorčáka, ktorý to predložil a ktorý teda určite vie dopodrobna vysvetliť, ako to bude fungovať, nech sa tu, prosím, postaví pred všetkých zákonodarcov a nech im vysvetlí postup, ktorý myslel práve v tých príkladoch, ktoré uviedol v pozmeňováku o najškodlivejšej transakčnej dani, ktorú, ktorá nemá obdoby na Slovensku a ničí slovenskú ekonomiku.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem ti, že si vystúpil a že si demaskoval to, tú šikanu na podnikateľov, ktorá sa vlastne za transakčnou daňou skrýva. Pretože to je šikana na aj veľkých podnikateľov, na finančné inštitúcie, ktoré to musia sledovať, ako sú napríklad banky, šikana na malých dodávateľov a subdodávateľov, na živnostníkov. Je to šikana na a toxický koktail pre podnikateľské prostredie. A údajne to museli urobiť namiesto toho, aby zaviedli nie 23-, ale 24-percentnú dépeháčku. Pretože sľub od Roberta Fica bol, že nezdvihne daň z pridanej hodnoty. A až tak vysoko ju museli zdvihnúť v tej zbabranej konsolidácii, že to nevedeli ustáť, tak zaviedli túto transakčnú daň.
Veľmi to pripomína systém DPH, keďže sa musia krížovo kontrolovať, nahlasovať výkazy, ešte aj banky musia poslať výkazy, ešte sama finančná správa nevie, ako to bude kontrolovať. To je šikana na podnikateľské prostredie.
A vôbec to nepomôže aj v kontexte toho, že my sme sa v rebríčku konkurencieschopnosti prepadli o 13 miest. Keď si pozriete ten report z minulého roku, väčší prepad už mali len niektoré rozvojové krajiny. A najhoršie skóre tam práve dostala vláda za to, akým spôsobom neefektívne pracuje, ona zapríčinila ten najväčší prepad. Toto sa ide tak narýchlo, prepáčte mi za výraz, ale spláchnuť popri Stavebnom zákone. Takáto zmena, takýto prílepok, finančné transakcie. Tak mi povedzte, čo toto je za kvalita legislatívy, čo je toto za kvalita diskusie na výboroch. Tie pozmeňováky sem chodia v noci a ráno sa o nich rokuje. Ani predkladatelia sa nevedia postaviť a obhájiť to, že čo vlastne predkladajú.

Ďakujem za slovo. Ja sa tiež rád vyjadrím k tomuto prílepku, čo sa týka transakčnej dane.
Prosím vás, kolegovia, len si spomeňme, ako sa vyvíjal ten zákon. V septembri bol predložený v rámci konsolidačného balíka, potom nasledovalo skrátené legislatívne konanie, 3. októbra bol schválený tento zákon, neuschol atrament na papieri, znovu sa ten zákon otvoril, pretože sa zistilo, že má obrovské množstvo chýb.
Ak si spomínate, tak bolo to pri príležitosti zákona o dani z pridanej hodnoty. To znamená, už vtedy to bol prílepok. 28 bodov, kde sa v desiatkach, desiatkach transakcií odpúšťa táto daň, to boli nadácie, investičné fondy, cirkvi, ja neviem, platby do zdravotných poisťovní, do Sociálnej poisťovne. A teraz ten zákon takýmto prílepkom otvárame ešte raz, pretože zisťujeme, že treba oslobodiť od týchto platieb transakčných, že treba oslobodiť školy, školské zariadenia, advokátov a tak ďalej. No, jednoducho ja, čo mám informácie, tak dokonca ani ministerstvo financií nevie, akým spôsobom tento zákon použiť v praxi. A tento zákon má nastúpiť 1. apríla.
Tak, prosím vás pekne, keby sme tu mali dosť tých síl, tak aby sme pouvažovali nad tým, že ten zákon zrušiť, kým je čas. Skutočne tento zákon prinesie oveľa viac, oveľa viac problémov ako zisku pre štát. Riaditeľ finančnej správy hovorí o tom, ako ťažko sa bude vlastne táto daň sledovať. Z bánk robíme vlastne nové daňové inštitúcie. Jednoducho tento štát je odkázaný na softvéry bánk, aby zbierali tieto peniaze, nie sú jasné platby. Ja si myslím, že ešte budeme raz otvárať do toho 1. apríla. Nie sú jasné veci, ktoré sa týkajú platieb zo zahraničia, zahraničných subjektov. Takže plno, plno problémov a plno ďalších nákladov, ktoré štát bude musieť znášať, aby túto daň vymáhal. Treba ho zrušiť.

Zabudli ste upozorniť aj PS-ko ako predtým, ktorí boli kľudní.
Povedal si krásnu vetu, krásnu. Byrokratický úchylák to písal. Ale pre mňa to písal človek, ktorý to musel písať. Jednoducho človek, ktorému povedali "toto ty tu napíšeš", a on, chudák, to musel napísať.
Povedal si, že toto je šialenstvo a chaos a že ničia firmy. Ale im je to jedno. Veď počas tvojho vystúpenia, tam to pán minister zíval, chodil, on to má na saláme. Jemu je to jedno, aký prílepok mu tam dal Zahorčák. A pán Zahorčák, vyzval si ho niekoľkokrát, aby prišiel a povedal, o čom to je. No vieš, ako to bolo totižto? Oni na klube mali tú seansu pri koňaku, vypili fľašu koňaku, potočili si ju, vyšlo to na Zahorčáka, no a chudák Zahorčák to musel ísť predložiť. To nebolo o tom, že Zahorčák sa tomu rozumie. Naozaj toto je to, čo oni robia.
A slovenské firmy, slovenskí podnikatelia? Oni, im na tom nezáleží. Oni majú na saláme podnikateľov. Veď keď pôjdu na ten východ k tomu Putinovi, tak Robo s Putinom urobia niečo veľmi zaujímavé a možno, možno dostaneme od Putina ropu zadarmo. To bude to, čo dostanú podnikatelia. To bol žart. Strašné!
Naozaj to, čo predvádzate, vládna koalícia, je neskutočné. Vy tu prídete na toto hlasovanie, celý čas tu nie ste ani jeden z vás, potom sem prídete, mladé, krásne poslankyne SMER-u sa oprú, zahlasujú. Nevedia, za čo zahlasujú, ale zahlasujú, lebo je to dôležité, Robo povedal. A je to tak. Je to tak. No a krásny príklad je pán minister dopravy, ktorý naozaj, ten tu zíval, celý čas zíval, tam bol vyvalený, on to, jemu je to jedno. Robo povedal, tento prílepok... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)